Autizmus, dnes známy ako porucha autistického spektra (PAS), predstavuje komplexnú neurovývinovú poruchu, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje vnímanie sveta a interakciu s ním. Deti s autizmom majú tendenciu vyhýbať sa očnému kontaktu a často zbožňujú rituály, pričom v určitých činnostiach môžu výrazne vynikať. Diagnostikovanie autizmu v útlom detstve je náročné a vyžaduje si absolvovanie viacerých špeciálnych vyšetrení. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach osobného asistenta pre autistické dieťa, ako aj o dostupnej podpore a príspevkoch pre rodiny, pričom kladie dôraz na dôležitosť správneho pochopenia a aplikácie podporných mechanizmov.
Pochopenie porúch autistického spektra (PAS)
Autizmus je široký pojem, ktorý zahŕňa všetky poruchy autistického spektra (PAS). Tieto poruchy sa vyznačujú narušením v sociálnej a citovej rovine. Skresľujúce je, že ľudia s autistickými znakmi sa bežne vyskytujú v zdravej populácii a príčina autizmu nie je úplne jasná. Medzi poruchy autistického spektra zaraďujeme viacero vývinových ochorení centrálneho nervového systému a ďalších súvisiacich stavov, ktoré sa od seba vo veľkej miere odlišujú v mnohých aspektoch, avšak majú niekoľko spoločných čŕt. Patrí k nim absencia sociálnej interakcie, komunikácie a imaginácie a tiež stereotypné správanie. K základným symptómom sa často pridružuje aj narušenie intelektuálnych schopností a motoriky, prípadne iné závažné psychické poruchy. Príznaky autizmu sa zväčša prejavia do veku troch rokov, pričom najviac sa pre deti dá vykonať v ranom štádiu detstva, okolo 2 až 5 rokov, kedy je mozog tvárny a dieťa dokáže ľahšie pochopiť fungovanie okolitého sveta. Súčasná veda zatiaľ nedokáže ľudí s poruchami autistického spektra vyliečiť. Hovorí sa, že dieťa bude autistom celý život, ale príznaky sa môžu zlepšovať. Úlohou spoločnosti a podporných systémov je pomôcť týmto deťom a ich rodinám viesť čo najplnohodnotnejší život a efektívne sa začleniť do spoločnosti.
Výzvy, ktorým čelia autistické deti v školskom prostredí
Žiaci s poruchou autistického spektra čelia v bežnom školskom prostredí mnohým špecifickým výzvam. Nedávno posudzovala Komisárka pre deti podnet vo veci osočovania žiaka základnej školy zo strany spolužiakov, ale aj učiteľov. Podstatné je uviesť, že žiakom bolo dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré malo diagnostikovaný atypický autizmus a malo veľké problémy so začlenením sa do kolektívu spolužiakov a rešpektovaním učiteľov. Po stránke sebaobsluhy bol žiak úplne samostatný, čo vylučovalo potrebu osobného asistenta pre samoobslužné činnosti.
Najväčší problém zo strany pedagógov a spolužiakov bol so správaním žiaka. Voči dospelým sa správa ako k veku primeranému spolužiakovi, čo učitelia voči svojej osobe prijímajú ako drzé správanie. Žiak verbalizuje to, čo si myslí. Ak si myslí, že učiteľ hovorí nezmysly, tak mu to povie, čím dochádza k nedorozumeniam a nespokojnosti učiteľov. Spolužiakov obťažuje hladkaním a nad mieru prívetivým až vtieravým správaním. Na druhej strane, v prípade konfliktu pristupuje k fyzickému ataku. To, že žiak pôsobí drzo a priamočiaro, je dôsledkom úrovne vývinu emocionálnej inteligencie, ktorá je vzhľadom na diagnózu v inom pásme ako pri väčšine ostatných žiakov. Takýto žiaci môžu mať až nepochopiteľné zvyky a potreby, rôzne nutkavé prejavy správania, napríklad opakované otázky na učiteľov. Kým nedostanú zmysluplnú odpoveď, ktorou môže byť aj dohoda, že uvedenému problému sa budú venovať po vyučovacej hodine, dovtedy budú otázkou obťažovať. Na druhej strane je to žiak s dobrými výsledkami, ktorý nemá problém so zadaniami úloh v oblasti slovenského jazyka ani matematiky a ostatné vyučovacie predmety zvláda dobre.
Senzorická miestnosť: Pomáhame študentom s autizmom sústrediť sa a učiť sa
Základná škola, ktorá žiaka prijala v druhej polovici roku 2017, ho po pár mesiacoch odmietla vzdelávať v priestoroch školy s ostatnými deťmi a navrhla mu vzdelávanie doma. Rodičia s uvedenou formou vzdelávania nesúhlasia, pretože sú presvedčení, že sa dieťaťu poškodí. Pre komisárku pre deti je dôležité, že ani žiačka, ktorá vie formulovať svoj názor a verbalizovať ho, s uvedeným postupom školy nesúhlasí. Chce dochádzať do školy, byť v kolektíve, mať spolužiakov atď. Komisárka si uvedomuje, že výchovno-vzdelávací proces prebieha v priestore a čase, kde sú aj iní žiaci a nemôže dochádzať k porušovaniu práv ktoréhokoľvek z nich. Rovnako si uvedomuje nezastupiteľnú úlohu pedagóga v uvedenom procese a aj to, že v súčasnom období, kedy je veľa žiakov s rôznymi diagnózami (napr. ADHD a iné), je pedagóg psychicky a odborne vyťažený. Napriek tomu dáva otázky, či boli vyčerpané všetky možnosti pedagogického zboru, či bol vypracovaný podrobný manuál, ako je potrebné postupovať pri "pre nás nepochopiteľných prejavoch správania žiaka s atypickým autizmom", a či bol celý kolektív spolužiakov vedený vo veci pochopenia správania "odlišného" spolužiaka. V konečnom dôsledku je tiež otázkou, či boli podrobne informovaní rodičia spolužiakov o prejavoch dieťaťa s atypickým autizmom a či svojim deťom doma vysvetlili, ako je potrebné k nemu pristupovať. Spolunažívanie žiackeho kolektívu má svoju dynamiku a v prípade žiaka so zdravotným postihnutím dochádza k situáciám, ktoré je potrebné riešiť spolu so žiakmi alebo ich motivovať k prijateľnému riešeniu zo strany pedagógov a výchovných poradcov.
Kľúčová podpora vo vzdelávaní: Asistent učiteľa a osobný asistent
Pre úspešnú integráciu detí s autizmom a inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do bežného školského prostredia sú kľúčové dve hlavné formy asistencie: asistent učiteľa a osobný asistent. Hoci sú obe role dôležité pre podporu žiakov, ich poslanie, financovanie a rozsah činností sa líšia. V prípade spomínaného žiaka s atypickým autizmom, podľa názoru komisárky, žiak potreboval pre svoje zotrvanie v žiackom kolektíve výraznú pomoc asistenta učiteľa, tak ako to vyplýva z metodických pokynov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Podľa metodického pokynu je jeho náplňou práce okrem iných činností aj pomáhať žiakovi počas prestávok a pri sociálnych situáciách v kolektíve. Keďže úlohou osobného asistenta je pomáhať dieťaťu so zdravotným znevýhodnením pri samoobslužných činnostiach a pri prekonávaní bariér v bežných situáciách, táto možnosť nebola vnímaná ako schodná na odporúčanie rodičom, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žiak je v sebaobslužných úkonoch úplne nezávislý. Tento príklad jasne ilustruje potrebu rozlišovať medzi týmito dvoma typmi podpory.
Asistent učiteľa: Neoceniteľná pomoc v triede
Asistent učiteľa je pedagogický zamestnanec, ktorého hlavným poslaním je pomáhať prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu. Náplň práce asistenta učiteľa určuje riaditeľ školy. Je možné ho ustanoviť v takých triedach školy, ktoré navštevuje dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri výchove a vzdelávaní ktorého vzhľadom na jeho stupeň a mieru postihnutia bez prítomnosti asistenta učiteľa nie je možné garantovať bezpečnosť a ochranu zdravia tohto žiaka. Je dôležité zdôrazniť, že poslaním asistenta učiteľa je asistovať učiteľovi, aby mohli žiaci so zdravotným znevýhodnením, vrátane žiakov s PAS, napredovať pri svojom vzdelávaní, a nie primárne pomáhať dieťaťu pri samoobslužných činnostiach.
Medzi hlavné činnosti asistenta učiteľa patrí bezprostredná spolupráca s učiteľom v triede a s pedagogickými zamestnancami školy. Ďalej je to uľahčovanie adaptácie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na prostredie školy a pomáhanie pri prekonávaní bariér, ktoré plynú z jeho zdravotného postihnutia. Asistent učiteľa spoluorganizuje činnosti dieťaťa počas výchovno-vzdelávacieho procesu v súlade s pokynmi učiteľa. Zabezpečuje tiež pedagogický dozor počas prestávok, pomáha pri príprave učebných pomôcok, komunikuje s rodičmi dieťaťa o procese výchovy a vzdelávania, oboznamuje sa so zdravotným stavom dieťaťa a s jeho rodinným prostredím a zúčastňuje sa na vzdelávacích podujatiach určených pre asistentov učiteľa organizovaných školami.
Legislatívny rámec a financovanie asistenta učiteľa je definované v zákone č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (predtým zákon č. 317/2009). Konkrétne úlohy asistenta sú uvedené v Metodickom pokyne Ministerstva školstva SR. Ministerstvo školstva prideľuje zriaďovateľovi verejnej školy finančné prostriedky na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením, druhu, stupňa a miery ich postihnutia; skutočnosti, či boli zriaďovateľovi školy pridelené finančné prostriedky v predchádzajúcom kalendárnom roku; a bariér, ktoré žiak nedokáže prekonať bez pomoci z dôvodu zdravotného znevýhodnenia. Je však dôležité poznamenať, že finančné prostriedky na pedagogického asistenta pre žiakov so zdravotným znevýhodnením nie sú nárokovateľné.
MŠVVaŠ SR v súlade s § 4a ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4 a 6 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov vydalo metodický postup MP č. 66/2015, ktorý upravuje postup riaditeľa školy, školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktorým je Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP) alebo Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP, ďalej len „centrum“), zriaďovateľa školy a okresného úradu v sídle kraja pri predkladaní požiadaviek škôl na pridelenie finančných prostriedkov na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením z kapitoly ministerstva školstva a z kapitoly Ministerstva vnútra SR, kde je vysvetlený postup riaditeľa školy, postup centra a postup okresného úradu v sídle kraja. Ak žiak so zdravotným znevýhodnením potrebuje pomoc poskytovanú asistentom učiteľa, centrum vypracuje odporúčanie k prideleniu asistenta učiteľa, ktoré je súčasťou správy z diagnostického vyšetrenia dieťaťa alebo žiaka (podľa § 11 ods. 9 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V odporúčaní centrum uvedie druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia dieťaťa/žiaka v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (napríklad § 94 ods. 2 školského zákona, vyhláška Ministerstva školstva SR č. 325/2008 Z. z. o školských poradenských zariadeniach). Riaditeľ školy alebo predškolského zariadenia požiada svojho zriaďovateľa o súhlas na zavedenie profesie asistenta učiteľa.
Získať asistenta učiteľa pre postihnuté dieťa je často veľký problém, čo potvrdzuje aj Adriana Bednárová, mama dvadsaťročného syna Mareka s diagnózou autizmus. Hovorí o veľkom šťastí, že vďaka asistentovi sa Marek so stredne ťažkou až ťažkou formou tejto poruchy dokázal integrovať v bežnej škole. Adriana Bednárová pre agentúru SITA priblížila svoje skúsenosti a na adresu ministerstva školstva sa v posledných dňoch zniesla kritika po tom, ako ministerstvo zverejnilo informácie o finančných prostriedkoch, pridelených na tento účel. Bednárová vysvetľuje okolnosti: „Mali sme obrovské šťastie, že v Šamoríne, kde bývame, je jedna z najväčších škôl na Slovensku, chodí do nej viac ako tisíc žiakov. Veľké školy dostanú od ministerstva viac peňazí, môžu si preto asistentov dovoliť. V škole, do ktorej chodil náš syn, bolo v tom čase asi 30 integrovaných detí, teraz ich je už zrejme viac. Pôsobili na nej štyria alebo piati asistenti. To by si malá škola, ktorá má povedzme sto žiakov, v žiadnom prípade nemohla dovoliť. Pre ňu by to bol luxus, má problém uhradiť svoju prevádzku.“ Marek chodil po štvrtú triedu do špeciálnej školy, dovtedy vôbec nebol schopný integrácie v škole so zdravými deťmi. Jeho mama vysvetľuje, ako asistent funguje: „Záleží aj na tom, na koľko hodín dieťa asistenta dostane. Napríklad autista má nárok na asistenta celodenne, na všetky vyučovacie hodiny. Ale povedzme dyskalkulik, ktorý má problém s číslami, dostane asistenta len na vyučovanie matematiky,“ vraví. Asistent je človek, ktorý dieťa upozorňuje napríklad na odlišnosti písmen, dbá, aby sa lepšie sústredilo. „Náš Majko bol napríklad pomalý. Jemu asistentka niekedy písala aj poznámky, lebo vo vyšších ročníkoch si už nebol schopný zapísať učivo v potrebnej rýchlosti. Písal veľmi pomaly, a s tým sa jednoducho nedalo nič urobiť,“ objasňuje úlohu asistenta. Nápomocný bol aj v iných veciach: „Stalo sa napríklad, že Majko išiel na toaletu a nevedel si rozopnúť gombík na nohaviciach, tak išiel za asistentom a poprosil ho o to. Majko mal svoj slovníček a asistent doň zapisoval, čo bolo treba, úlohy, ale aj na čo si dať pozor, čo mu doma vysvetliť. Bol to taký náš komunikačný kanál. Takto asistent odbremenil učiteľa v triede. Bola to veľká pomoc. Majo napriek tomu, že mal značné postihnutie, bol schopný sa integrovať v triede so zdravými deťmi. Podľa psychologických príručiek bolo pritom absolútne vylúčené, že by to dokázal,“ vraví Bednárová. Deti s postihnutím, ktoré majú v škole asistenta, sú podľa nej integrovateľné aj do bežného prostredia mimo školy. A má to tiež iný efekt, pozitívny vplyv na zdravé deti, ktoré s nimi prídu do kontaktu. „Spätne sme potom zistili, že zdravé deti majú z toho osoh v tom ľudskom rozmere. Ich EQ sa zlepšilo. Uvediem to na príklade. Majo chodil do triedy, ktorá mala povesť najhoršej triedy na škole, pokiaľ išlo o správanie. Napriek tomu, keď sa niekto Majovi na chodbe posmieval, práve tí najväčší grázli sa ho zastali,“ opisuje svoju skúsenosť mama dnes už vyučeného cukrára, ktorý sa vyučiť dokázal tiež vďaka asistentke. Adriana Bednárová však dodáva, že pri vybavovaní na ministerstve väčšinou narazili na veľké bariéry a pozná oveľa horšie príbehy iných rodičov. „Získať asistentov je naozaj veľký problém, lebo ministerstvo na nich nevyčlenilo dostatok peňazí. A ešte jedna vec: Keď vám ministerstvo prizná peniaze, nedajú vám asistenta. Musíte si ho nájsť. My sme mali šťastie, že sme aj asistenta dostali. A je tu ešte ďalší problém. Školský rok sa začína v septembri, ale peniaze na asistenta sa priznávajú na kalendárny rok. Takže ak náhodou zabudnete a nejdete sa rok dopredu pýtať na asistenta, nemáte vykryté štyri mesiace. Ani toto ministerstvo školstva nezvláda,“ vraví Bednárová. Ministerstvo školstva kritizovala za nedostatok asistentov nedávno Slovenská komora učiteľov aj niektorí politici. Ministerstvo sa bráni, že školám vychádza v otázke asistentov maximálne v ústrety.
Osobný asistent: Cesta k nezávislosti a sociálnemu začleneniu
Osobný asistent je človek, ktorý dobrovoľne a na základe písomnej dohody dáva svoju fyzickú silu a čas do služieb človeka s postihnutím - užívateľa osobnej asistencie. Osobný asistent má podobnú úlohu ako opatrovník - stará sa o každodenné potreby dieťaťa s postihnutím autistického spektra od hygienických po voľnočasové. Asistent užívateľovi pomáha podľa jeho osobných požiadaviek a potrieb. Osobná asistencia má umožniť ľuďom s ŤZP (to znamená aj dieťaťu) viesť čo najnezávislejší život, jeho aktivizáciu a sociálne začlenenie. Výhodou je, že táto kompenzácia dáva zákonnému zástupcovi možnosť zamestnať sa aspoň na pár hodín denne. Osobnú asistenciu môžu využívať osoby s akýmkoľvek postihnutím, nielen s fyzickým, ale aj zmyslovým, mentálnym či kombinovaným a nie je možné ju podmieňovať ani stupňom a závažnosťou postihnutia.
Osobným asistentom môže byť len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Základné predpoklady na vykonávanie osobnej asistencie sú záujem o túto prácu, ochota pomáhať a schopnosť vcítiť sa do situácie iného človeka. Na výkon osobnej asistencie nie je potrebná špeciálna kvalifikácia, vzdelanie alebo kurz. Kľúčové vlastnosti dobrého asistenta sú zodpovednosť, spoľahlivosť a trpezlivosť. Osobný asistent je laik, ktorý sa musí naučiť manipulovať s telom užívateľa, ovládať vozík a zvládnuť ďalšie činnosti. Pri výkone asistencie má dodržiavať pokyny užívateľa a rešpektovať jeho súkromie.
Osobní asistenti môžu vykonávať množstvo činností rôzneho druhu. Pomáhajú pri samoobslužných úkonoch, hygiene, premiestňovaní, mobilite, pri štúdiu, práci, spoločenských, kultúrnych, voľnočasových a ďalších aktivitách. Podrobný zoznam činností si možno naštudovať v prílohe č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z. z. Osobný asistent si môže vybrať, pri čom chce asistovať, a má právo odmietnuť činnosti, ktoré vykonávať nechce. Príkladom činností je vysávanie, hľadanie susedskej duše ochotnej dopiecť koláč z pokazenej rúry, balenie darčekov, pomáhanie pri vstávaní a toalete, či čakanie, kým pes pustí k práčke. Často dochádza aj k improvizácii, keďže šoférovať vozík po slovenských uliciach alebo postupovať úrovňami ľubovoľnej inštitúcie sú často zážitky s neistým výsledkom. Pri tom všetkom často vznikajú komické situácie, takže sa aj veľa smeje.
Osobný asistent môže byť súbežne zamestnanec, dobrovoľne nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, študent alebo živnostník. Jedna fyzická osoba s ŤZP môže mať viacerých osobných asistentov. Asistent uzatvára s užívateľom osobnej asistencie zmluvu o výkone osobnej asistencie, ktorá je upravená Občianskym zákonníkom medzi dvoma fyzickými osobami a patrí medzi inominátne zmluvy. Výkon osobnej asistencie sa nepovažuje za pracovný pomer. Osobný asistent dostáva za vykonávanie asistencie finančnú odmenu. Osobný asistent - okrem blízkeho rodinného príslušníka - môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. Toto obmedzenie neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa fyzická osoba s ŤZP zdržiava mimo miesta svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.
Rodinní príslušníci môžu robiť osobných asistentov svojim blízkym len pri určitých činnostiach a obmedzený čas. Rodinní príslušníci, ktorí majú podľa zákona tieto obmedzenia, sú manžel, manželka, rodičia, osoby, ktoré prevzali deti do náhradnej starostlivosti, a opatrovníci, ďalej deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra, a profesionálny náhradný rodič. Rodičia, opatrovníci a profesionálni náhradní rodičia nemôžu vykonávať asistenciu deťom do dosiahnutia ich plnoletosti (do 18. roku veku dieťaťa s ŤZP). Rodinní príslušníci môžu vykonávať osobnú asistenciu len v ročnom rozsahu hodín osobnej asistencie určenom v komplexnom posudku, najviac však 1460 hodín ročne, teda 4 hodiny denne, a to len na vybrané druhy činností zo zákonom ustanoveného zoznamu činností. Osobnú asistenciu nemôže vykonávať fyzická osoba, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v činnostiach, ktoré má vykonávať ako osobný asistent.
Finančná podpora pre rodiny s deťmi s autizmom
Dieťa s autizmom si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, ktorá závisí od stupňa postihnutia. Porucha autistického spektra patrí medzi ťažké zdravotné postihnutia. Dieťa, ktoré ňou trpí, často vyžaduje zvýšenú pomoc pri mnohých bežných činnostiach. Rodič alebo opatrovník preto nemôže dlhodobo nastúpiť do práce. Situácia býva pre rodinu okrem iného veľmi náročná aj finančne. Štát poskytuje rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je sociálna dávka od štátu počas rodičovskej dovolenky. Štandardne sa poberá, kým dieťa nemá 3 roky, avšak pri dieťati so zdravotným znevýhodnením, teda aj s autizmom, ho môžete poberať až do jeho 6 rokov. Aby vám príspevok priznali, respektíve predĺžili jeho vyplácanie, musí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydať posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa. Na to, aby ho úrad vystavil, musíte podať písomnú alebo elektronickú žiadosť. K žiadosti je nutné pripojiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu s diagnózou a vyšetreniami. Nárok na rodičovský príspevok zaniká, keď dieťa dovŕši 6 rokov.
Peňažný príspevok na opatrovanie
Ak dieťa trpí autizmom a dovŕši 6 rokov, môže vám vzniknúť nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. To, či vám peňažný príspevok na kompenzáciu ŤZP, teda aj príspevok na opatrovanie, poskytnú, závisí aj od výšky vášho príjmu a majetku. Úrad práce následne doklady zhodnotí a do 60 dní vydá posudok o zdravotnom stave a stupni postihnutia. O opatrovateľský príspevok môže požiadať člen rodiny dieťaťa, najčastejšie rodičia, starí rodičia alebo súrodenci. Je dôležité poznamenať, že 16-ročný súrodenec nemôže poberať opatrovateľský príspevok na dieťa. Oprávnenou osobou je aj fyzická osoba, ktorá s dieťaťom býva a má rovnaký trvalý alebo prechodný pobyt. Mesačný príjem opatrovateľa nesmie prekročiť dvojnásobok životného minima.
Základná výška príspevku na opatrovanie je 525,65 EUR mesačne, ak nepoberáte dôchodok a opatrujete jednu osobu s ŤZP. Od 1. júla 2025 sa výška opatrovateľského príspevku pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP zvýši na 663,50 eur mesačne. Ak opatrujete dve a viac osôb, príspevok sa zvýši zo sumy 818,60 eur na 882,50 eur. Ak opatrujete osobu s ŤZP, ktorej sa poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo navštevuje školu na viac ako 20 hodín týždenne, predstavuje výška príspevku 98,33% sumy životného minima. Osobe, ktorá poberá starobný, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, sa poskytuje pri opatrovaní jednej osoby príspevok vo výške 46,38% sumy životného minima. Ak je príjem osoby s ŤZP vyšší ako 1,4 násobok sumy životného minima, výška príspevku sa zníži o sumu, ktorou príjem osoby s ŤZP prevyšuje príspevok. Ak je osobou s ŤZP nezaopatrené dieťa, príspevok na opatrovanie sa zníži o sumu, ktorou príjem osoby s ŤZP prevyšuje trojnásobok sumy životného minima. Príspevok sa poskytuje iba za dni, v priebehu ktorých osoba vykonávala opatrovanie. Je dôležité vedieť, že ak poberáte príspevok na opatrovanie člena rodiny, nárok na príspevok na osobnú asistenciu už nemáte. Môže nastať situácia, že vám peňažný príspevok na opatrovanie neschvália, napríklad z dôvodu, že osoba, ktorá o príspevok požiadala, nie je oprávnená.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu priznáva a vypláca príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie, t. j. odo dňa podania písomnej žiadosti. Vypláca sa mesačne podľa počtu hodín, ktoré osobný asistent odpracoval podľa výkazu a v súlade s právoplatným rozhodnutím vo veci. Žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa tiež podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a to písomne alebo elektronicky. Na žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa používa univerzálny formulár žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu, v ktorom sa v časti A zaškrtáva políčko príspevku na osobnú asistenciu. Pri žiadosti len o príspevok na osobnú asistenciu nedokladujete príjem osoby s ŤZP (u detí príjem rodiny).
Výška príspevku na osobnú asistenciu závisí od výšky rozdielu medzi príjmom ŤZP osoby a štvornásobkom sumy životného minima (životné minimum pre rok 2015 bolo 198,09 €/mesiac, štvornásobok je teda 792,36€). Ak je príjem osoby s autizmom vyšší ako 792,36 eur (napríklad 1000 eur), odpočíta sa od neho štvornásobok životného minima (1000 - 792,36 = 207,64 eur). Ak je tento rozdiel (207,64) nižší ako rozsah príspevku na osobnú asistenciu priznaného ŤZP osobe, výška konečného príspevku sa rovná rozdielu medzi týmito sumami. Ak je tento rozdiel (207,64) vyšší ako rozsah príspevku na osobnú asistenciu priznaného ŤZP osobe, peňažný príspevok nebude priznaný.
Výška odmeny za odpracovanú hodinu asistencie je 6,22 eura brutto (od júla 2025, pôvodná bola 5,83 eur). Tento príjem je zdaniteľný podľa zákona o dani z príjmu fyzických osôb. Rozsah hodín sa určuje podľa stanoveného zoznamu činností, ktoré dieťa s ŤZP nedokáže vykonať samé v oblasti sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť, premiestňovania, prepravy, dorozumievania a kontaktu s okolím. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7300 hodín ročne. Do rozsahu hodín sa nezapočítava čas, počas ktorého je dieťa v škole (asistent tam môže byť prítomný a pomáhať napr. s osobnou hygienou, premiestňovaním a pod., ale pri vyučovaní pomáha asistent učiteľa). Do rozsahu hodín sa nezapočítava čas, počas ktorého je dieťa/osoba s ŤZP v sociálnom zariadení alebo v zamestnaní.
Ďalšie peňažné príspevky na kompenzáciu
Podľa vážnosti diagnózy a zdravotného postihnutia môžete mať nárok aj na ďalšie peňažné príspevky na kompenzáciu. Medzi tieto príspevky patria napríklad:
- Príspevok na prepravu: Určený na pokrytie nákladov spojených s prepravou dieťaťa do školy, zdravotníckeho zariadenia alebo na terapie.
- Príspevok na úpravu bytu: Určený na úpravu bytu alebo domu, aby bol prispôsobený potrebám dieťaťa s postihnutím.
- Príspevok na pomôcky: Určený na nákup špeciálnych pomôcok, ktoré dieťa potrebuje pre svoje fungovanie (napr. komunikačné zariadenia, špeciálny nábytok).
Pri žiadosti o akýkoľvek peňažný príspevok je dôležité preukázať, či je hodnota vášho majetku nižšia ako 39 833 eur. Ak je vyššia, strácate na príspevok nárok. Za majetok sa považujú všetky hnuteľné aj nehnuteľné veci vo vašom vlastníctve a vo vlastníctve ŤZP osoby spolu s peňažnými úsporami. Spoločne sa posudzuje príjem nezaopatreného dieťaťa a oboch rodičov, ktorí s ním žijú v domácnosti, pričom sa zráta príjem rodičov a vydelí troma. TIP: O správnom vyplnení tlačiva sa poraďte s niekým, kto má skúsenosti, inak sa kvôli chybe môžete pripraviť o peniaze. Príklad: požiadate o príspevok na auto a zvolíte auto s automatickou prevodovkou. Na toto auto máte však nárok len vtedy, ak má ťažko zdravotne postihnutá osoba vodičský preukaz. V prípade, že bol niektorý z bodov v žiadosti zamietnutý, proti rozhodnutiu sa môžete odvolať.
Administratívne aspekty a povinnosti pre osobných asistentov
Osobu s ŤZP, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu, okrem iných povinností uvedených v § 57 zákona č. 447/2008 Z. z., má povinnosť doručiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do 5. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci výkaz. Je to preto, že len na základe Výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie je možné dostať príspevok. To znamená, že potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po jej vyplatení, najneskôr do 5. dňa, je kľúčové. Osoba s ŤZP je tiež povinná do 8 dní odo dňa podpísania dodatku k zmluve o výkone osobnej asistencie, ak dôvodom zmeny je druh vykonávaných činností podľa zoznamu činností uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., oznámiť túto zmenu úradu. ÚPSVaR má právo kontrolovať výkon osobnej asistencie.
Osobný asistent je dôchodkovo poistený ako tzv. poistenec štátu, ak nemá priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, alebo nedovŕšil dôchodkový vek. Ak je osobný asistent dôchodkovo poistený ako tzv. poistenec štátu a sporí si na dôchodok, príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaňho uhrádza štát. V prípade, že takáto osoba vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, platí poistné na sociálne poistenie rovnako ako iní zamestnanci, resp. SZČO, a štát za ňu neplatí ani poistné na dôchodkové poistenie ani príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Bližšie informácie o sociálnom poistení osobných asistentov poskytuje Sociálna poisťovňa. Ak osobný asistent nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho príjem nepresahuje stanovenú hranicu, poistné na zdravotné poistenie zaňho platí štát. Bližšie informácie o zdravotnom poistení osobných asistentov poskytujú zdravotné poisťovne. Z odmeny za osobnú asistenciu si osobný asistent platí daň z príjmu fyzických osôb. Bližšie informácie o daňových povinnostiach osobného asistenta poskytujú daňové úrady. Osobní asistenti nemajú v súvislosti so začiatkom vykonávania osobnej asistencie oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni. Oznamovaciu povinnosť za nich plní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Za určitých podmienok môže za osobných asistentov platiť odvody na dôchodkové poistenie štát. Je to vtedy, ak mesačne odpracujú minimálne 140 hodín osobnej asistencie. Ide o asistentov, ktorí robia asistenciu „profesionálne“, akoby na „plný úväzok“. Po splnení tejto podmienky sa im odpracované roky rátajú do starobného dôchodku. Osobný asistent nemá nárok na dovolenku a nemocenské dávky v prípade choroby.
Vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami: Možnosti a podporné opatrenia
Mnoho rodičov detí so špeciálnymi potrebami sa snaží zorientovať v tom, do akého predškolského zariadenia by mohli ich dieťa dať, aké sú podmienky prijatia a čo všetko je potrebné urobiť ešte pred podaním prihlášky. Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej škole alebo v inej materskej škole podľa výberu rodiča. Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti rodiča/zákonného zástupcu. Existujú aj špeciálne materské školy, ktoré sa zameriavajú na deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, a špeciálne triedy v bežných materských školách, ktoré poskytujú individualizovaný prístup deťom so špeciálnymi potrebami v rámci bežného prostredia.
V školskom prostredí existujú rôzne podporné opatrenia, ako napríklad:
- Školský podporný tím: Patrí pod rezort školstva, primárne sa venuje podpore výchovy a vzdelávania žiaka, prekonávaniu rozličných bariér pri kvalitnom prístupe k vzdelávaniu.
- Asistent učiteľa: Nie je asistentom konkrétneho dieťaťa, ale všetkým v triede, ktorí potrebujú podporu. Platený je škôlkou/školou. Žiada oňho škôlka/škola na základe odporúčania z centra poradenstva a prevencie pre konkrétne dieťa.
- Osobný asistent: Je to asistent pre konkrétne dieťa s ŤZP. Rodič oňho žiada pre dieťa s ŤZP na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Po schválení si osobného asistenta hľadá sám a po dohode so škôlkou/školou môže byť s dieťaťom v danom zariadení. Príspevok na osobného asistenta dostáva rodič od úradu. Pomáha dieťaťu s činnosťami ako napr. sebaobsluha, hygiena, stravovanie a pod. Je dôležité poznamenať, že rodičia neplnoletého dieťaťa nemôžu byť jeho asistentami, a to do 18. roku veku. Samostatne alebo s pomocou agentúry osobnej asistencie, ktorá môže prevziať administratívnu záťaž spojenú s poskytovaním príspevku, si rodina s dieťaťom s ŤZP sama vyberá a zaškoľuje OA, uzatvára s ním zmluvu o výkone osobnej asistencie, určuje mu úlohy na základe rozhodnutia ÚPSVaR a sama ho aj vypláca.
Praktické skúsenosti a osobný pohľad na asistenciu
Spoločnosť má tendenciu ľuďom, ktorí sú iní, dávať označenie „chorí“. Chorí ľudia nemôžu pracovať, sú oslobodení od bežných povinností života a sú odsunutí na okraj spoločnosti. No vďaka osobnej asistencii sa situácia mení. Jedna užívateľka osobnej asistencie sa rozhodla ísť študovať do Bratislavy, ďaleko od domova a po mnohých rokoch práve preto, že začala fungovať osobná asistencia a na školách sa pomaličky začali vytvárať podmienky na to, aby tam mohli študovať aj ľudia s postihnutím. Jednoducho usúdila, že už sa to dá. „A naozaj som mala šťastie, či už na ubytovanie, alebo na asistentov, a vôbec neľutujem, že som sa tak rozhodla. Môžeš samostatne robiť veci, ktoré chceš a kedy chceš. …nebyť závislá na rodičoch,“ hovorí o svojej skúsenosti.
Senzorická miestnosť: Pomáhame študentom s autizmom sústrediť sa a učiť sa
Matka detí, ktorá prijala asistenciu, si musela nanovo uvedomiť, čo je základom vzťahu s deťmi. Prijala, že môže byť mamou, hoci im už nikdy nenatrie chlieb a sú odkázané na opateru iných rúk. Uvedomila si, že mamou je preto, že sa s nimi rozpráva a vychováva ich. Zaujímavé bolo to, že deti tie delegované činnosti, ktoré vykonávali asistentky, prijímali úplne prirodzene, akoby ich robila ona. Užívatelia asistencie sa vďaka nej cítia byť zaradení medzi bežných ľudí na ulici, cestujú MHD, chodia do divadla, na kúpalisko, spievajú v zbore, chystajú kuchársku knihu a tešia sa zo života. Asistenta netreba brať ako osobu, ktorá naruší súkromie, ale ako obrovského pomocníka, vďaka ktorému človek dokáže fungovať aj mimo rodiny. Asistencia je vzťah medzi užívateľom a asistentom. Ak tento vzťah nefunguje, nemôže fungovať ani asistencia. Mnohí si nevedia predstaviť život bez nej: „Keby nebolo asistencie, bola by som nútená ísť do ústavu, a to si vôbec neviem predstaviť. Ako dieťa som síce ústavný život čiastočne zažila, no tam sa už nikdy nechcem vrátiť.“
Rozširovanie podpory: Preukaz PAS a odľahčovacia služba
Podpora pre osoby s poruchami autistického spektra sa neustále vyvíja. Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s poslankyňou NR SR Janou Žitňanskou vychádza v ústrety ľuďom, ktorí majú poruchu autistického spektra (PAS) a vytvorilo špeciálny preukaz. Tento preukaz budú vydávať pedopsychiatri alebo psychiatri. Na preukaze bude zároveň vyznačená aj miera schopnosti komunikácie a základné odporúčania, ako pristupovať k človeku s PAS. Toto opatrenie má za cieľ uľahčiť komunikáciu a pochopenie potrieb osôb s autizmom v rôznych situáciách, napríklad pri styku s úradmi alebo v neznámom prostredí.
Ďalšou dôležitou službou je odľahčovacia služba. Ak sa niekto stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a potrebuje si na určitý čas oddýchnuť, môže túto službu využiť. Rodič zdravotne postihnutého dieťaťa môže v súčasnosti využívať odľahčovaciu službu 30 dní v roku. Nový systém prinesie možnosť čerpať službu na základe 360 hodín ročne, čo predstavuje flexibilnejší prístup k oddychu a regenerácii pre opatrovateľov. Tieto iniciatívy sú kľúčové pre zlepšenie kvality života nielen samotných osôb s autizmom, ale aj ich rodín, ktoré nesú hlavnú ťarchu každodennej starostlivosti.
tags: #osobny #asistent #pre #autisticke #dieta