Rodičovské únosy detí predstavujú mimoriadne citlivú a právne zložitú problematiku, ktorá má hlboké a často devastačné dôsledky pre všetky zúčastnené strany, predovšetkým však pre samotné dieťa. Rozchod alebo rozvod s partnerom, s ktorým máte dieťa, je vždy náročná životná situácia. Emocionálne vypätie a neistota môžu viesť k neuváženým krokom, medzi ktoré, žiaľ, patrí aj únos dieťaťa. Táto závažná problematika si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa nielen právne aspekty, ale aj pochopenie psychologických dôsledkov a potrebu prevencie prostredníctvom konštruktívneho dialógu a rešpektovania práv dieťaťa na oboch rodičov. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený prehľad o danej problematike a ponúknuť praktické rady a riešenia.
Definícia a Právny Rámec Rodičovského Únosu
Únos dieťaťa je závažný trestný čin, ktorý je definovaný ako odňatie dieťaťa z opatrovania osoby, ktorá má podľa zákona alebo úradného rozhodnutia povinnosť sa o dieťa starať. Únosom sa rozumie akýkoľvek zásah, ktorým sa znemožní ďalšia starostlivosť o dieťa, napríklad odvedenie, odvezenie, odnesenie alebo zadržanie dieťaťa. Rodičovský únos je špecifickým typom únosu, pri ktorom jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu premiestni dieťa do štátu, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, alebo ho tam neoprávnene zadržiava.
Je dôležité rozlišovať medzi tým, čo únosom je a čo nie je. Ak rodičia nemajú právoplatný rozvod a upravené zverenie dieťaťa do opatery, majú obaja rovnaké práva. V takom prípade, ak sa jeden z rodičov odsťahuje do zahraničia s dieťaťom bez súhlasu druhého, nemusí sa to automaticky kvalifikovať ako únos dieťaťa do zahraničia v zmysle medzinárodného práva. Napríklad, ak by sa manžel chcel odsťahovať do zahraničia, bez vášho súhlasu a bez upraveného zverenia dieťaťa do opatery, nemôžete mu v tom zabrániť. Rovnako tak, ak má otec právo na styk s dieťaťom a vycestuje s ním na krátkodobú dovolenku do zahraničia, nepovažuje sa to za únos, pokiaľ o tom informoval druhého rodiča. Ak sa však dieťa zverí do starostlivosti jedného rodiča a druhý partner vycestuje s dieťaťom do zahraničia bez súhlasu prvého rodiča a mimo určeného styku, môže byť toto konanie kvalifikované ako únos dieťaťa. Vo všeobecnosti platí, že pre dlhodobé vycestovanie s dieťaťom mimo územia jeho obvyklého pobytu je potrebný súhlas oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo nie.
Koncept Obvyklého Pobytu
Kľúčovým pojmom v medzinárodnom práve únosov detí je "obvyklý pobyt dieťaťa". Štátom obvyklého pobytu dieťaťa nie je automaticky jeho rodná krajina či štát, kde má trvalé bydlisko. Za obvyklé miesto pobytu sa považuje krajina, kde má dieťa rodinu a priateľov, kde navštevuje škôlku či školu a krúžky, kde má lekára a je zdravotne poistené. Keďže jednoznačná definícia štátu obvyklého pobytu neexistuje, definitívne slovo má súd. Napríklad, v prípade, kedy sa rodičia rozhodli žiť v Španielsku, matka aj otec, kvôli záujmu dieťaťa dnes nie je dôležité, kde dieťa "papierovo" žije, ale kde naozaj. Ak obaja rodičia zvolili Španielsko, a matka žila pred pôrodom v Španielsku so svojím partnerom a po pôrode sa dobrovoľne vrátila do Španielska, kde žila po celú dobu materskej dovolenky až do únosu, potom je Španielsko považované za miesto obvyklého pobytu dieťaťa. To, že sa narodila Susane na Slovensku, kde je dlhšia rodičovská dovolenka, nič nemení na fakte.
Haagsky Dohovor a Jeho Význam
Pre úspešné riešenie prípadov medzinárodných únosov detí je kľúčová medzinárodná spolupráca a právne nástroje. Najdôležitejším z nich je Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, známy aj ako Haagsky dohovor. Všetky štáty Európskej únie a ich experti sa zhodli na dokumente, ktorý mal konečne zabrániť únosom. Je samozrejmé, že únoskyniam a únoscom sa nemôže páčiť. Haagsky dohovor sa zameriava na všetky okolnosti týkajúce sa záujmu dieťaťa a nie na záujmy ani jedného z rodičov. Nevynecháva ani hrozbu týrania a podľa článku 13 by k návratu nedošlo, ak by bol rodič obeťou domáceho násilia.
Dohovor stanovuje, že žiadosti o návrat dieťaťa by sa mali podávať najneskôr do jedného roka od únosu, pretože za tento čas sa už dieťa môže zžiť s novým prostredím. V konkrétnych prípadoch však majú hlavné slovo súdy. Strop však existuje pri veku potomka - žiadosť o návrat možno podať iba do jeho 16 rokov. Pri únosoch detí by mali podľa Haagskeho dohovoru štátne orgány konať bezodkladne a rozhodnúť do šiestich týždňov. Ak to neurobia, je na mieste pýtať sa príslušného orgánu na dôvody meškania. V praxi však konania často trvajú dlhšie ako uvedených šesť týždňov pre vecné, administratívne, právne alebo iné dôvody, ako sú podanie odvolania, komplikované doručovanie či potreba prekladu. Z Civilného mimosporového poriadku taktiež vyplýva, že ak nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, súdy by mali uznesením rozhodnúť spravidla do 6 týždňov od podania návrhu. Po vydaní rozhodnutia musí rodič vrátiť unesené dieťa späť do krajiny, kde žilo pred únosom. Ak tak neurobí dobrovoľne, treba sa obrátiť na súd - požiadať o výkon súdneho rozhodnutia. Dĺžka tohto procesu je individuálna a závisí od okolností daného prípadu. Konania o návrat detí majú na starosti okresné súdy, nie však všetky.
Problematická situácia môže nastať v prípade krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, nie sú signatármi Haagskeho dohovoru a naša krajina s nimi nemá uzatvorenú bilaterálnu zmluvu o spolupráci pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní maloletých. Vtedy prichádzajú do úvahy iné spôsoby riešenia, medzi ktoré patrí snaha o zmierenie sa s rodičom alebo pokus o diplomatickú spoluprácu či zapojenie orgánov činných v trestnom konaní.
Inštitúcie a Právne Kroky pri Únose
Ak sa domnievate, že jeden z rodičov uniesol vaše dieťa, je dôležité okamžite konať a podniknúť všetky potrebné právne kroky. Čím skôr sa začne proces, tým väčšia je šanca na úspešný návrat dieťaťa.
Centrum pre Medzinárodnoprávnu Ochranu Detí a Mládeže (CMEPD)
Pri únosoch detí do zahraničia rodičom na Slovensku pomáha Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Jeho úlohou je poskytovať rodičom právne poradenstvo i komunikovať so zahraničím pri snahe o návrat dieťaťa. Centrum pomáha aj v prípadoch, ak bolo dieťa unesené zo zahraničia na Slovensko a poskytuje tiež poradenstvo rodičom, ktoré takto neoprávnene svoje dieťa presunuli.
Postup a Potrebné Dokumenty
V prvom rade treba čo najskôr vyplniť Žiadosť o pomoc pri nariadení návratu a doručiť ju Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, prípadne požiadať inštitúciu o pomoc pri jej vyplnení. Jej prijatie by malo trvať maximálne päť dní. Následne centrum pridelí konkrétneho pracovníka, ktorý sa bude prípadom zaoberať a informovať rodiča o ďalšom postupe. Dôležité je vedieť, v ktorom štáte sa dieťa nachádza. Pri pátraní sa treba najprv obrátiť na políciu. Ak rodič túto informáciu má, centrum požiada o súčinnosť pri preverovaní pobytu orgány daného štátu. Po preskúmaní prípadu pracovníci centra pomôžu pri zhromažďovaní všetkých dokumentov potrebných na začatie procesu navrátenia.
Čo treba doložiť k žiadosti:
- Žiadosť o návrat maloletého dieťaťa.
- Rodný list dieťaťa.
- Doklad preukazujúci rodičovské práva k dieťaťu: sobášny list rodičov, prípadne súdne rozhodnutie o starostlivosti.
- Doklady preukazujúce obvyklý pobyt dieťaťa na Slovensku, napr. potvrdenie od pediatra, potvrdenie o návšteve predškolského alebo školského zariadenia a pod.
- Fotografie dieťaťa a osoby, ktorá ho neoprávnene premiestnila alebo zadržiava.
Trestné Oznámenie a Polícia
Okrem civilnoprávnej cesty prostredníctvom CMEPD je rovnako dôležité podať trestné oznámenie na polícii za únos dieťaťa. Polícia môže vyhlásiť medzinárodné pátranie po unesenom dieťati a únoscovi, čo môže viesť k jeho zadržaniu a vydaniu do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa. Ako príklad môže poslúžiť prípad, kedy sa polícii na základe medzinárodnej spolupráce podarilo vypátrať unesené maloleté dieťa. Chlapca mal matke, občianke SR, násilím odňať jeho otec, občan USA. Otec ho naložil do auta a odišiel s ním na neznáme miesto. Matka ihneď kontaktovala políciu. Po maloletom Slovákovi sa vyhlásilo medzinárodné pátranie. Našli ho pri hraničnej kontrole v sprievode otca v talianskej Ancone, kde sa mali pokúsiť nastúpiť na trajekt smerujúci do Grécka. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave vzniesol voči 51-ročnému mužovi v jeho neprítomnosti obvinenie z prečinu únosu.
Štatistiky a Rozsah Problému na Slovensku
Problematika rodičovských únosov detí je na Slovensku reálna a pretrvávajúca. Podľa údajov slovenského Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí za posledných 5 rokov bolo ohlásených 632 únosov. Z tohto počtu 503 detí uniesli matky a 129 otcovia. Tento nepomer, kde matky unášajú deti približne štyrikrát častejšie ako otcovia (pomer 1:4), často zostáva v tieni mediálnej pozornosti, ktorá sa niekedy sústreďuje len na izolované prípady.
Slovensko zaevidovalo vlani 38 nových prípadov medzinárodných únosov detí rodičmi, pričom uzavrieť sa podarili štyri. Týkali sa únosov zo Slovenska aj na Slovensko. Rok predtým ich bolo viac - 55, a uzavrieť sa podarilo tri. K 31. decembru 2020 evidovalo centrum celkovo 609 prípadov neoprávneného premiestnenia či zadržiavania dieťaťa. Do štatistiky spadajú nielen rodičovské únosy detí zo Slovenska, ale aj na Slovensko. Návrat detí nemusí byť pritom jednoduchý. Dĺžka celého konania závisí od mnohých faktorov - od ochoty spolupracovať zo strany „únoscu“ aj štátu, kde sa dieťa nachádza či od konania polície.
Príklady Rodičovských Únosov zo Slovenska a na Slovensko
Skutočné príbehy rodičovských únosov ilustrujú zložitosť a emocionálnu náročnosť tejto problematiky. Ukazujú, že za každým číslom v štatistikách sú konkrétne ľudské osudy a trpiace deti a rodičia.
Únosy Otcami
Aj keď štatistiky naznačujú, že únosy matkami sú častejšie, prípady, keď dieťa unesie otec, sú rovnako závažné a často sa spájajú s dlhými a vyčerpávajúcimi právnymi bitkami.
Prípad J. B. H. (USA): Muž, ktorý v roku 2019 zobral bez súhlasu matky svojich dvoch synov do USA, sa bude zodpovedať pred slovenskými súdmi. V pondelok 13. mája bol občan Izraela a USA J. B. H. vydaný na Slovensko. J. B. H. v roku 2019 konal v rozpore s neodkladným opatrením Okresného súdu Bratislava V, ktorý zveril deti matke, občianke SR a Izraela. Vzhľadom na porušenie tohto zákazu vydal slovenský súd medzinárodný zatýkací rozkaz pre prečin únosu. Koncom októbra 2019 bol rezort spravodlivosti informovaný o pravdepodobnom mieste pobytu hľadanej osoby v USA. Vo februári 2023 bol J. B. H. vydaný na základe Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o extradícii. Obvinenému hrozí trest odňatia slobody na päť rokov.
Prípad Mariána Kotlebu (Egypt): Pred časom sa v médiách objavila správa, že šéf ĽSNS Marián Kotleba, neprávoplatne odsúdený za propagáciu fašizmu, odviezol svojho maloletého syna z Egypta, kde vyrastá po rozvode rodičov. Stalo sa tak bez súhlasu matky, ktorá bude musieť podľa Denníka N podať na Slovensku trestné oznámenie, aby mohli úrady začať konať. Politik navštívil syna v Egypte po pol roku. Na Slovensko ho podľa matky zobral mimo akýchkoľvek dohôd, mesiac pred skúškami v škôlke a napriek prísľubu, že neskôr si ho môže odviezť aj na celé leto. Kotlebova manželka uviedla, že z právneho hľadiska nejde o únos, ale o „neoprávnené zobratie dieťaťa matke“.
Prípad súrodencov Gajdárovcov (Panama): K najznámejším rodičovským únosom patrí príbeh súrodencov Gajdárovcov, ktorých uniesol ich vlastný otec Andrej Gajdár v roku 2011 cez New York do Panamy. Deti napokon vypátral bývalý novinár Nového času David Púchovský, ktorý spolu s kolegom Jozefom Forrom odletel do Južnej Ameriky. Po vyše štyroch rokoch od únosu sa napokon podarilo dostať súrodencov na Slovensko. Ich otec dostal za porušovanie cudzích práv dvojročný trest, po roku ho z väzenia prepustili. Neskôr bol obvinený z týrania.
Prípad 5-ročnej Elenky (z Anglicka na Slovensko): Ďalší prípad sa týka 5-ročnej Elenky, ktorú mal otec Rastislav uniesť z Anglicka na Slovensko. Otec s dvojitým občianstvom ju priviezol na Slovensko a odmietol ju vrátiť matke, pričom prerušil akýkoľvek kontakt. Matka založila finančnú zbierku, aby mohla financovať boj o získanie svojej dcéry a obáva sa, že ju už nikdy neuvidí. Slovenská polícia vyhlásila po otcovi dievčatka pátranie.
Prípad Hedvigy a Daisy (Španielsko): Hedviga nevidela svoju dcérku niekoľko mesiacov. Nie že by nevedela, kde je, ale v tomto prípade podľa jej slov bráni kontaktu otec. Hedvige sa s mužom rozpadol vzťah po 14. rokoch. Mali spolu dcéru Daisy a matka tvrdí, že ju už polroka nevidela. Po rozvode v Španielsku ju mal súd prideliť do opatery matke. "Bola som veľmi rada, aj sa tu učila," opisuje Hedviga. Mali ísť do Maďarska. Pred Vianocami dcérku navštívil jej otec a Hedvige tvrdil, že ju vezme na tri dni na výlet do Maďarska. "Poslali mi SMS správu, že je v Španielsku," opisuje. Matka totiž podľa španielskych súdov nemohla len tak vycestovať na Slovensko. Brali to ako únos, a tak dievčatko zverili otcovi, Španielovi. Matka tak vycestovala a príbeh pokračoval. "Prišla som za ňou do školy a silno mi držala ruky," hovorí Hedviga. Prípad uzavretý. Malú Daisy jej nevydali, lebo mali obavu, že by ju zobrala na Slovensko. Z ich strany by to bol opäť únos. Takúto správu dostalo ešte v marci slovenské centrum pre medzinárodno právnu ochranu detí a mládeže na Slovensku. Pre Španielov je totiž všetko tak, ako má byť. Dieťa je zverené otcovi, s ktorým žije. Otec tvrdí opak: "Vôbec jej nebránim, aby dcérku videla. Môže kedykoľvek prísť. Mám však strach, že by ju opäť uniesla," dodáva Hedvigin exmanžel. Španielske súdy dokonca žiadali, aby Slovensko okamžite Daisy vrátilo. Matke sa snažili pomôcť mediáciou. Pani Hedvige môže pomôcť jedine právnik v Španielsku. Jej postup je však otázny.
Únosy Matkami
Prípady, keď dieťa uniesli matky, sú na Slovensku početnejšie. Často sú sprevádzané silnou mediálnou pozornosťou a niekedy aj snahou o jednostrannú prezentáciu situácie.
Kauza Zuzany Hartlovej a Susany Guio Lopez (Španielsko): Zuzana Hartlová je únoskyňa dieťaťa. Radi by sme Vám poskytli informácie aj z iného pohľadu o prípade únosu Susany Guio matkou Zuzanou Hartlovou. Masová mediálna hystéria sa snaží vyrobiť z páchateľky únosu obeť. Fakty ku kauze Susane Guio Lopez ukazujú, že dieťa jej nik neberie a Zuzana Hartlová nie je odsúdená a ani jej dieťa nik neberie. Akurát sa musí navrátiť usporiadať poručenské záležitosti ohľadne dcéry Susany Guio. Nik jej dieťa neodníma, ale naopak, ona ho odňala od milujúceho otca. Ak dôjde k odobratiu dieťaťa, tak len vtedy, ak Zuzana nebude rešpektovať rozsudok o navrátení sa do Španielska, čo mohla urobiť už dávno od minulého leta a celú vec upokojiť v prospech dcéry.
Otec ich spoločnej dcéry Susany je ponižovaný Zuzanou Hartlovou v očiach verejnosti. Dochádza k významnej manipulácii a lži. Napríklad bola niekoľkokrát spomenutá informácia, že dieťa stále dojčí, pričom Susane nie je dojčená od troch mesiacov. Do extrémov zachádzajú nepodložené vyjadrenia, že sa o dieťa bude starať niekto cudzí, alebo že sa o dieťa otec nestaral. Je zjavné, že sa naplno venoval rodine a ešte ju veľmi štedro živil počas toho, ako bola Zuzana Hartlová na materskej.
Argumenty usvedčujú únoskyňu, že koná proti záujmom dieťaťa. Počas celej doby po únose matka neučila malú Susane španielčinu, čo svedčí o tom, že ani s aktívnou rolou otca v jej živote nerátala. Všetko sú postupné kroky, ako vymazať otca zo života dieťaťa. Jej verejné vyjadrenie, že "malá Susane otca nepozná, keď vidí jeho fotku povie ujo" len dosvedčuje, že únoskyňa sa nezastaví pred ničím a nedokáže dieťaťu vysvetliť ani jednoduchú skutočnosť, že má aj otca. Únoskyňa zjavne koná proti záujmom dieťaťa a nevedie dieťa k láske k obom rodičom. Dlhé odlúčenie a žiadna dohoda je evidentná - dieťa podľa Haagskeho protokolu malo byť vrátené najneskôr do 6 týždňov, no niekomu vyhovuje naťahovanie súdneho konania. Boli už štyri pojednávania a každý deň naťahovania je len ďalším dňom, kedy je malá Susane pripravená o otca. Žiadne snahy a návrhy o dohodu matka neprijala.
Nepreukázané obvinenia z týrania sa najnovšie zdôrazňujú argumentmi ohľadne týrania a neustále sa opakujú vyhlásenia obviňujúce otca ich dcéry. Na súde sa totiž preukázalo, že k žiadnemu týraniu Zuzany nedošlo. V Španielsku polícia a štátne orgány veľmi citlivo vnímajú prípady domáceho násilia, rozhodne efektívnejšie aj u nás. Zuzana sa nikdy na políciu a ani iné inštitúcie neobrátila, jednoducho sa zbalila a uniesla dieťa. Fabulované a dokázateľne nepreukázané "psychické týranie" iba znevažuje vážny inštitút domáceho násilia.
Prípad Evelin (Írsko): Odobratie dieťaťa z rúk nezodpovedného rodiča nemusí byť tragédia. Prípad návratu unesenej štvorročnej Evelin, ktorú odobrali matke, ktorá ju uniesla zo Slovenska do Írska (dieťa bolo pritom zverené jej), a po ôsmych mesiacoch sa vrátila domov, je dôkazom, že návrat je možný a pre dieťa prospešný.
Prípad Erik Bogdan (Francúzsko): Erik Bogdan, ktorý nevidel svoje unesené dcérky už dva roky, je ďalším príkladom otca trpiaceho pre únos detí. Jeho prípad je jedným z mnohých, ktoré potvrdzujú, že únosy matkami sú realitou a zasahujú otcov rovnako kruto.
Prípad František (Írsko): Alebo František, ktorému deväťročnú dcérku uniesla matka zo dňa na deň do Írska, aj keď sa o ňu dovtedy od narodenia vzorne staral.
Prípad Jozef Šebo: Jozefovi Šebovi matka vykradla byt a uniesla deti a aj napriek Haagskemu protokolu súd nerozhodol o ich navrátení.
Iné Únosy Detí
Popri rodičovských únosoch existujú aj iné tragické prípady zmiznutia alebo únosov detí, ktoré síce nespadajú priamo do kategórie rodičovských únosov, ale zdôrazňujú zraniteľnosť detí a potrebu ich ochrany.
Prípad 14-ročného dievčaťa do Škótska: Minulý rok šokoval ľudí v Handlovej prípad 53-ročného muža, ktorý mal do Škótska uniesť iba 14-ročné dievča. Okrem únosu na neho mesto podalo trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužívania maloletých dievčat. Prievidzská kriminálka nevidela dôvod na začatie trestného stíhania. Muž, ktorý uniesol do Škótska iba 14-ročné dievča, už spoznal svoj trest. Za mrežami strávi dva roky. "Chcel som jej pomôcť, lebo ju otec týral," povedal obžalovaný. Po zadržaní na súde tvrdil, že dievča s ním išlo dobrovoľne a on jej chcel iba pomôcť. V Škótsku ju našiel Interpol. "Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd mu vymeral dva roky nepodmienečne."
Nezvestné deti: Zúfalstvo a nádej, aké prežívajú v týchto dňoch rodičia unesenej štvorročnej Madeleine McCannovej z Veľkej Británie, poznajú aj dve slovenské rodiny. Sú to jediné dva prípady na Slovensku, keď také malé deti zmizli bez stopy. Polícia nevylúčila únos, ten sa však doteraz nepodarilo potvrdiť. V súčasnosti polícia pátra prostredníctvom Interpolu aj po dvoch ďalších deťoch, po 8-ročnej Saške a jej 4-ročnom bratovi Martinkovi. Súrodencov zveril súd do opatery starých rodičov. V minulom roku polícia pátrala po 2 303 osobách, polovicu tvoria deti do 18 rokov. Odbor pátrania Prezídia Policajného zboru má v súčasnosti v pátraní pätnásť detí do 15 rokov a tridsať mladistvých vo veku 15 až 18 rokov. Veľa nezvestných detí tvoria chovanci detských domovov alebo reedukačných zariadení pre mladistvých. Ako nezvestné vedú aj také deti, ktoré sa dokázateľne utopili, ale telá sa ešte nenašli. Jedným z najznámejších únosov, ktorý sa skončil po dlhých rokoch šťastným koncom, je prípad dnes osemnásťročnej Natasche Kampuschovej z Rakúska. Únosca sa jej zmocnil pri ceste do školy a skrýval ju celých osem rokov. Vlani sa jej podarilo ujsť.
Dôsledky Únosu pre Dieťa a Rodičov
Únos dieťaťa je akt, ktorý má ďalekosiahle a často nezvratné následky pre psychický a emocionálny vývoj dieťaťa, ako aj pre život oboch rodičov. Nejedná sa len o právny spor, ale o hlbokú traumu, ktorá zasiahne celú rodinu.
Psychologický Dopad na Dieťa
Únos je drastickým krokom, a to bez ohľadu na okolnosti. Či už je odôvodnený alebo nie, dáva dieťaťu signál, že jedna jeho časť, 50 % jeho DNA, dedičstva po predkoch a rodiny, sa má odmietnuť, podceňovať alebo ľutovať. Vyrovnať sa s takýmto signálom môže byť zdrvujúce. Nenávisť voči sebe, pocit viny a zmätok, ktoré môžu vzniknúť, budú mať celoživotné následky a navždy ovplyvnia vzťah dieťaťa k sebe samému a k ostatným. Dlhé odlúčenie od jedného z rodičov, manipulácia a snaha vymazať tohto rodiča zo života dieťaťa, ako sa to deje v prípade Susany Guio, vedie k tomu, že dieťa stráca dôležitú časť svojej identity a bezpečia. Malá Susane v dôsledku konania matky otca nepozná, keď vidí jeho fotku povie ujo. Takéto správanie len dokazuje, že únoskyňa sa nezastaví pred ničím a nedokáže dieťaťu vysvetliť ani jednoduchú skutočnosť, že má aj otca. Únoskyňa zjavne koná proti záujmom dieťaťa a nevedie dieťa k láske k obom rodičom.
Syndróm Odcudzenia Rodičov (Parental Alienation Syndrome)
V niektorých prípadoch sa môže stať, že jeden z rodičov (najčastejšie ten, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti) manipuluje dieťa a snaží sa ho poštvať proti druhému rodičovi. Tento jav sa nazýva syndróm odcudzenia rodičov. Je dôležité si uvedomiť, že takéto správanie má negatívny dopad na dieťa a je potrebné sa mu vyhnúť. Dieťaťu sa podsúvajú nepravdivé informácie o druhom rodičovi, buduje sa v ňom strach a odpor, čo narúša jeho prirodzenú väzbu.
Trápenie Odcudzeného Rodiča
Počas masívnej medializácie kauzy vídíme matku - únoskyňu, ktorá objíma dieťa. Iste dojemný obrázok, ak prehliadneme fakt, že dieťa uniesla a že pri dieťati chýba druhý rodič. Rovnocenný rodič, ktorý dieťa rovnako miluje, ho však nemôže objať, tešiť sa z neho, hrať sa s ním, učiť ho, starať sa oň, ísť s ním na prechádzku, uspávať ho - a robiť všetko, čo robí úplným vzťah rodič-dieťa, ktoré každé dieťa potrebuje. V skutočnosti je otec malej Susane už skoro rok týraný tým najhorším spôsobom - pripravením o dieťa! Je to to najhoršie, čo možno človeku, ak je rodičom, spraviť. Nielen náruč matky - ale obaja rodičia milujú svoje deti rovnako a dieťa má rovnaké právo na oboch rodičov. Stále sa spomína možné odlúčenie Susane od matky, ale to jej vôbec nehrozí - naopak, nikde nie je ani zmienka o násilnom odlúčení od otca, o tom, ako sa môže cítiť a o tom, že už skoro rok je odlúčený od dieťaťa svojvôľou matky. Rovnaké utrpenie zažívajú aj ďalší rodičia, ako napríklad Erik Bogdan, ktorý už druhý rok nevidí svoje dcéry unesené do Francúzska, alebo František, ktorému deväťročnú dcérku uniesla matka zo dňa na deň do Írska. Zaujíma ale niekoho ich utrpenie?
Znevažovanie Inštitútu Domáceho Násilia
V niektorých prípadoch sa ako zámienka pre únos dieťaťa alebo pre neochotu ho vrátiť používajú nepreukázané obvinenia z domáceho násilia. Najnovšie sa zdôrazňujú argumenty ohľadne týrania a neustále sa opakujú vyhlásenia obviňujúce otca ich dcéry. Na súde sa totiž preukázalo, že k žiadnemu týraniu Zuzany nedošlo. Ak by došlo k domácemu násiliu, určite by sme podporovali obete. Rovnako informujeme matky, aby sa voči domácemu násiliu účinne bránili. Nie však únosom dieťaťa! Aj otec malej Susane môže tvrdiť, že bol obeťou psychického týrania matky. No domáce násilie nemôže byť používané ako zámienka v "boji o dieťa". Fabulované a dokázateľne nepreukázané "psychické týranie" iba znevažuje vážny inštitút domáceho násilia. Ako sa teraz budú cítiť naozaj týrané ženy, keď sa dokáže, že ide o vymyslenú lož iba s cieľom ukradnúť dieťa? Kto im bude veriť? To môže oslabiť postavenie žien, ktoré boli naozaj týrané!
Riešenie a Prevencia Únosov
Najefektívnejšou cestou, ako predchádzať rodičovským únosom a minimalizovať ich dôsledky, je prevencia a konštruktívne riešenie konfliktov medzi rodičmi.
Dohoda Rodičov a Súdne Rozhodnutie
Ideálnym riešením je dohoda s partnerom o všetkých aspektoch starostlivosti o dieťa, vrátane zverenia do starostlivosti, výživného a styku s dieťaťom. Túto dohodu je potrebné spísať písomne a nechať ju schváliť súdom. Schválená dohoda má právnu silu a je záväzná pre oboch rodičov. Ak sa s partnerom neviete dohodnúť, je potrebné podať návrh na súd. Súd rozhodne o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, určí výživné a upraví styk druhého rodiča s dieťaťom. Je dôležité, aby ste v návrhu na rozvod presne uviedli, ako si predstavujete starostlivosť o dieťa a prečo je podľa vás najlepšie zveriť dieťa do vašej starostlivosti.
Na dieťa majú právo obaja rodičia. Uvedené pravidlo platí minimálne dovtedy, kým styk neobmedzí alebo nezakáže súd. Aj preto nemôžu otec ani matka sami rozhodovať o veciach, ktoré zásadne ovplyvnia život ich potomka. Do tejto kategórie patrí aj odchod do iného štátu. Rodič sa môže s dieťaťom presťahovať do iného štátu v prípade, že má súhlas druhého rodiča. Platí to i vtedy, keď ho po rozvode dostal do osobnej starostlivosti. Ak sa nevie s druhou stranou dohodnúť, môže o súhlas požiadať súd. Bez súhlasu druhého rodiča alebo rozhodnutia súdu nemôže rodič presťahovať dieťa do cudziny. Ak tak urobí, ide o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, tzv. rodičovský únos.
Mediácia a Konštruktívne Riešenie Konfliktov
Rodičovské spory o deti sa môžu veľmi vyhrotiť a negatívne ovplyvniť psychický vývoj dieťaťa. Je dôležité, aby rodičia hľadali spôsoby, ako konflikty riešiť konštruktívne a v záujme dieťaťa. Jednou z možností je mediácia, kde neutrálny mediátor pomáha rodičom nájsť dohodu. Ak by Zuzana Hartlová nevnímala dieťa ako svoj majetok a neuniesla by ju, mohla sa s otcom dohodnúť na styku s dieťaťom po rozchode. Žiadny nenavrhla. Miesto zotrvávania v bezohľadnom sebeckom postoji by si mala priznať chybu a pochopiť, že je jedným z dvoch rovnocenných rodičov ich dieťaťa.
Medzinárodná Striedavá Starostlivosť
Aj medzinárodný rozchod sa dá riešiť v prospech dieťaťa. Príkladom je česká herečka Barbora Srncová, ktorá už niekoľko rokov aplikuje medzinárodnú striedavku - ich dcéra žije striedavo u matky v Českom a u otcovej rodiny vo Švédsku. Dieťa je spokojné, vie oba jazyky. Čím skôr bude malá Susane u otca, tým lepšie. Je vo veku, keď jej zmena nespôsobí žiadnu ujmu, naopak, získa benefit. Adaptabilita malých detí je skvelá, takisto sa ešte malá Susane učí hovoriť, rýchlo sa naučí aj po španielsky a bude mať výhodu dvoch rodných jazykov na celý život. Podporujeme, aby v záujme malej Susane strávila v najbližšom roku viac času s otcom, aby sa doučila jazyk, získala prirodzenú väzbu aj na druhého rodiča a do nástupu malej Susane Guio do školy navrhujeme úpravu styku rovnakým dielom v medzinárodnej striedavke s tým, že náklady na dopravu by mohol hradiť finančne lepšie situovaný rodič.
Rešpektovanie Súdnych Rozhodnutí
Nemožno nerešpektovať rozhodnutie súdu, lebo to poškodzuje záujem dieťaťa. Ak sa nebude rešpektovať právo dieťaťa na oboch rodičov, zajtra tu budeme mať ďalšie tisíce únoskýň, ktoré mysliac si, že dieťa je ich majetok, budú vystavovať dieťa po únose na rukách pred kamerami a z páchateľov budeme vyrábať obete. Zuzana Hartlová mala a má možnosť celú vec vyriešiť jednoducho a ľahko. Tak ako chodievala na návštevy na Slovensko, či do Španielska, na jednu, tú najdôležitejšiu pre malú Susane, má pred sebou. Priznať si chybu je normálne. Myslíme si, že urobili precedentnú chybu a mali by si ju čím skôr priznať a upustiť od podpory únoskyne dieťaťa. Priznať si chybu nie je problém, problém je v nej zotrvávať. V tomto prípade mali dať matke jasne najavo, že unášať deti je zločin a informovať ďalšie matky a otcov, ako predísť únosu.
Kritika Organizácií a Mediálnej Manipulácie
V kontexte rodičovských únosov je často prítomná aj mediálna pozornosť, ktorá však môže byť jednostranná a manipulatívna. Dôležité je kriticky posudzovať informácie a rozpoznať, keď sa z páchateľov snažia vytvárať obete.
Prípad Zneužitia Združenia "Dobré Srdcia Hľadajú"
Druhou zarážajúcou skutočnosťou je fakt, že na podporu Zuzany Hartlovej paradoxne vystupuje organizácia Dobré srdcia hľadajú. Túto organizáciu založila Anna Ghannamová s cieľom pomôcť Kataríne Azab, ktorej otec uniesol dieťa do Egypta. Chvályhodný skutok, avšak počas roka existencie okrem podpory Kataríny Azab nevidieť, žeby organizácia vyvíjala inú činnosť. Združenie šikovne získalo mediálnu pozornosť, podporu celebrít ako Boris Kollár, Martin Nikodým, Zuzana Hajdu a pod. Vedia o tom, že sa združenie zrazu rozhodlo podporovať únoskyňu?!? Vedia, že je tu ďalších 632 obetí medzinárodných únosov, ktoré sú oficiálne ohlásené? Pomoc iba matkám? Keď je obeť, alebo páchateľka únosu? Nepomer medzi unesenými deťmi otcom a matkou je 1:4. Dáva naozaj dosť možností pomôcť aj iným a logický pomer by mal byť v prospech trpiacich otcov… Zaujíma ale niekoho ich utrpenie? Asi nie. Prečo druhý prípad, ktorý riešia po Kataríne Azab, je rovno pomoc únoskyni? Je združenie zamerané teda len na pomoc ženám - a to je jedno, či im bolo unesené dieťa, alebo ho samé uniesli?
V tomto ohľade vyznieva absurdne slogan združenia "Pomáhame násilne oddeleným rodičom a deťom". Od koho bola malá Susane Guio násilne oddelená? Argument, že jej hrozí oddelenie od dieťaťa je jednak nepravdivý a krutý - veď ona je tá, čo oddelila násilne od otca dieťa. Erik Bogdan, ktorý už druhý rok nevidí svoje dcéry unesené do Francúzska, sa právom pýta, koho "dobré srdcia hľadajú".
Mediálna Manipulácia a Lži
V prípade masívnej medializácie únoskyne Zuzany Hartlovej treba informovať, že deti nemožno unášať. Ide o precedentný prípad. V prvom rade kvôli únosom, v druhom, že nemožno zneužiť mediálnu pozornosť, lživé informácie a manipulácie na presadenie svojho záujmu. Nepravdivé jednostranné informácie o otcovi, ktorý je Zuzanou Hartlovou ponižovaný v očiach verejnosti, sú príkladom takéhoto konania.
Ďalšie Súvisiace Informácie
V kontexte medzinárodných rodinných sporov je dôležité poznať aj špecifiká zákonov iných krajín, napríklad čo sa týka občianstva. Vo Veľkej Británii je možné získať občianstvo narodením, adopciou alebo naturalizáciou. Dieťa narodené v Británii ľuďom, ktorí nie sú britskí občania, sa stáva občanom Británie, ak aspoň jeden z rodičov trvalo žije v krajine (bez obmedzenia dĺžky pobytu). Ak rodič získa britské občianstvo, dieťa má automatický nárok na občianstvo do 18 rokov veku. Nárok na občianstvo vzniká dieťaťu aj vtedy, ak žilo v Británii počas prvých desiatich rokov svojho života. Občianstvo prechádza po otcovej línii iba na manželské deti. Platí to však aj v tom prípade, ak sa rodičia zosobášia po narodení dieťaťa.
Pre slovenských občanov je zatiaľ problematické získať povolenia na dlhodobý pobyt vo Veľkej Británii, pretože pracovné povolenia sa pre väčšinu profesií udeľujú na limitovaný čas. Podmienkou získania občianstva je vízum s neobmedzenou platnosťou. Ak kamarátka nemá britské občianstvo alebo neprebýva viac ako 5 rokov v Anglicku, tak dieťa nedostane britské občianstvo. Keďže otec nie je zapísaný v rodnom liste, prečo by mal byť problém, ak dieťa má slovenskú národnosť a chcela by s ním opustiť krajinu? Ak by otec figuroval v rodnom liste, tak by musela mať súhlas otca s vycestovaním dieťaťa z krajiny.
Stop únosom detí. Založili sme neformálnu iniciatívu Stop únosom detí - našu stránku nájdete na adrese www.zuzano.webnode.sk. Stránka hovorí o tom, že unášanie detí nie je riešenie - ale zločin! Bez ohľadu na to, či rodičom je otec alebo matka - prvoradý je totiž záujem dieťaťa a nie záujem jedného z rodičov. Sme dobrovoľníci a dobrovoľníčky, robíme to vo voľnom čase.