Ovca, vedecky známa ako Ovis aries, je jedným z najvýznamnejších hospodárskych zvierat v svetovom aj slovenskom poľnohospodárstve, obzvlášť v podhorských a horských oblastiach s hojným zastúpením lúk a pasienkov. Jej prínos k civilizačnému procesu človeka a ľudskej spoločnosti je nepopierateľný, čo dokazujú najmodernejšie metódy časového datovania archeologických nálezov, ktoré posúvajú obdobie jej domestikácie do doby 11 tisíc rokov pred n. l. v neolitickej osade Zawi Chemi Shanidar v severovýchodnom Iraku. To je o 3,5 tisíc rokov skôr, ako svedčia doklady o domestikovaní psa.
Ovca je nepochybne najstarším domácim zvieraťom na svete a jej hospodársky význam, dôležitosť a užitočnosť pred ostatnými zvieratami potvrdzuje fakt, že je najpočetnejšie chovaným zvieraťom na svete. Svojimi mimoriadnymi úžitkovými vlastnosťami sa oproti iným zvieratám vynikajúco uplatnila v rôznych klimatických podmienkach takmer na všetkých kontinentoch sveta, často aj tam, kde iné hospodárske zvieratá nie sú schopné existovať. Ako trefne poznamenal Anton Bernolák, významný poľnohospodársky odborník a lingvista, v roku 1790: "Ak sa prihliada na všeobecný úžitok, najužitočnejšie zviera v hospodárstve je ovca." V našich hospodárskych dejinách hrala ovca vždy významnú rolu, pričom jej chov má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, ktorá prechádzala obdobiami rozkvetu i úpadku.
Charakteristika a Jedinečnosť Ovce
Ovca domáca je pravdepodobne polyfyletického pôvodu, čo znamená, že má predkov vo viacerých divých druhoch oviec, ktoré sú veľmi variabilné a tvoria mnoho miestnych variet. Ovce sú blízko príbuzné s kozami, od ktorých sa odlišujú slznými jamkami, paznechtovými žľazami a tvarom a postavením rohov. Rohy oboch pohlaví kôz a oviec sú na báze šošovkovitého prierezu. V zootechnike sa samica nazýva bahnica, samec je baran a mláďa je jahňa (samčie baránok, samičie jahnička). Gravidita ovce sa nazýva kotnosť a pôrod okotenie. Obdobie tvorby mlieka po okotení je laktácia.
Inteligencia a Emocionálny Život Ovce
Napriek bežným mýtom o ich hlúposti sú ovce inteligentnejšie, než si mnohí myslia. Sú to zvieratá s pôsobivými schopnosťami pamäti a rozpoznávania. Rôzne štúdie potvrdili, že ovca dokáže rozpoznať až 60 oviec, 5 psov a minimálne 10 ľudí. Dokážu si pamätať a rozoznať tváre aj po ich úprave alebo zobrazení z iného uhla. Sú schopné rozpoznať tváre celebrít, ako sú Barack Obama a Emma Watson. Rovnako ako domáce zvieratá, aj ovce sa môžu naučiť svoje meno.
Ovce sú plaché zvieratá s miernou povahou, ktoré preferujú pokojné a tiché miesta na pasenie a prežúvanie. Sú to tiež spoločenské zvieratá, ktoré radšej zostávajú v skupine a zriedka sa zatúlajú do voľnej prírody. Ovce, rovnako ako ľudia, môžu byť smutné, keď členovia ich stáda zomrú alebo keď sú oddelené od svojich druhov, boja sa, keď cítia nebezpečenstvo, a dokonca sa aj zamilujú. Sú nielen schopné pociťovať základné emócie, ale ich pocity môžu byť veľmi komplexné a zahŕňať interakcie medzi emóciami a kognitívnymi schopnosťami. Vedecké štúdie dokonca ukázali, že ovce môžu byť pesimistické aj optimistické.
Fascinujúca Fyziológia Ovce
Ovce patria do kategórie hovädzích zvierat a sú takzvané prežúvavce. To znamená, že po prehltnutí a uložení potravy do žalúdka ju znovu prežúvajú. Prežúvavce majú zaujímavú zvláštnosť, pokiaľ ide o ich žalúdok, ktorý je rozdelený na 4 časti a má približnú kapacitu 11 litrov. Tento druh potravy, ktorý je veľmi vláknitý, spôsobil, že ovce vyvinuli tráviaci systém, ktorý im umožňuje fermentovať potravu a znovu ju žuť, aby z nej získali ešte viac živín. Trávenie je proces, ktorý môže trvať niekoľko dní, čo je predovšetkým výhodou, pretože táto dlhá doba trávenia v kombinácii s pasením a pohybom stád po poliach je kľúčom k bohatstvu pastierskych ekosystémov a biodiverzite.
Zuby, ktoré rozprávajú: Vek jahniatka alebo ovce je možné zistiť podľa zubov. Jahňatá majú mliečne zuby, ktoré sa v priebehu dospievania nahrádzajú trvalými zubami. Ak jahňa nemá trvalé zuby, znamená to jednoducho, že nedosiahlo vek jedného roka. Ovce majú malú štrbinu v hornej pere, ktorá im pomáha vyberať rastliny, ktoré konzumujú. Nemajú však predné zuby v hornej čeľusti!
Oči s unikátnym zorným poľom: Zrenice oviec sú obdĺžnikové, čo im umožňuje mať oveľa širšie zorné pole. Môžu vidieť takmer všetko, čo sa deje okolo nich, okrem toho, čo sa nachádza priamo za nimi, bez toho, aby museli otáčať hlavu. Táto vlastnosť je veľmi užitočná, pretože ovce sú stále korisťou a musia byť neustále na pozore pred dravcami. Okrem toho sú ovce červeno-zelené farboslepé; vidia fialovú, modrú, tyrkysovú, zelenú, žltú a oranžovú farbu, ale nedokážu rozlíšiť červenú a zelenú.
Vynikajúci čuch: Ovce majú vynikajúci čuch a sú veľmi citlivé na pach rôznych predátorov. Čuch pomáha baranom lokalizovať ovce a ovciam lokalizovať svoje jahňatá. Ovce používajú svoj čuch aj na lokalizovanie zdrojov vody a rozlišovanie medzi potravinami a pastvinami.
Samoliečba oviec: Ovce sú tak inteligentné, že sa vedia samy liečiť. Rôzne štúdie ukázali, že sú schopné vybrať si správny liek na liečbu konkrétnej choroby. Majú vynikajúci zmysel pre chuť a dokážu ho využiť na rozlíšenie rastlín a látok na účely samoliečby. Jedia rastliny a hmyz, aby sa liečili podľa svojich zdravotných problémov, ako sú bolesti žalúdka alebo parazity.
10 zaujímavých faktov o ovciach
História Chovu Oviec na Slovensku
Chov oviec - ovčiarstvo je na Slovensku odpradávna. V minulosti sa ovce chovali predovšetkým ako zdroj mäsa, koží a vlny. Mliečna produkcia nadobudla osobitný význam až od obdobia valašskej kolonizácie v 15. - 17. storočí, kedy z východných oblastí Karpát prenikol aj na naše územie systém vysokohorského sezónneho alebo aj celoročného chovu oviec. O ovce sa vtedy starali profesionálni ovčiari - valasi, ktorí so sebou doniesli špecifickú kultúru, ktorú veľmi rýchlo prevzalo miestne obyvateľstvo. S chovom oviec je u nás nerozlučne späté ovčie mliekarstvo a zvlášť syrárstvo.
V nie až tak dávnej minulosti bola pod tlakom ekonomickej výhodnosti v plemenárskej práci venovaná väčšia pozornosť vlnovej úžitkovosti, čo vyvolalo stagnáciu mliekovej úžitkovosti. Až do druhej polovice 19. storočia bola ovca najvýznamnejším producentom konzumného mäsa, pričom mlieko a výrobky z neho boli základom každodennej stravy. Odevy a kožušiny z jej vlny obliekali náš národ. Produkcia vlny umožňovala rozvoj domáceho remeselného spracovania vlny. Zavedenie chovu merinových oviec podmienilo zakladanie súkeniek, otvorilo dvere parnému stroju do výroby a vytvorilo vyspelé odvetvie textilného priemyslu so širokou škálou technicky vyspelých a do tých čias neznámych strojov. Chov oviec umožňoval ekonomicky zúročiť naše prirodzené bohatstvo lúk a pasienkov, čo inými druhmi zvierat nebolo možné. Od roku 1990 sa však šľachtenie zameriava na zvýšenie plodnosti a mäsovej úžitkovosti.
Kategorizácia Plemien Oviec Podľa Úžitkovosti
Na svete existuje viac ako 1000 plemien oviec, pričom každé z nich má jedinečné vlastnosti, ktoré predurčujú jeho úžitkovosť. Plemená oviec sa delia do niekoľkých hlavných kategórií podľa ich primárneho využitia:
- Dojné plemená: Špecializované na produkciu mlieka a mliečnych výrobkov. Medzi ne patria napríklad Slovenská dojná ovca, Lacaune a Východofrízska ovca.
- Mäsové plemená: Chované predovšetkým pre kvalitné mäso, vyznačujú sa dobrým osvalením a vysokými váhovými prírastkami. Príkladom sú plemená ako Hampshire, Suffolk, Ile de France, Charollais, Oxford a Texel.
- Vlnové plemená: Zamerané na produkciu vlny určitej kvality a množstva. Historicky k nim patrili merinské ovce, hoci dnes sú často šľachtené aj pre kombinovanú úžitkovosť.
- Kombinované plemená: Tieto ovce majú dobrú mliečnosť aj mäsovú úžitkovosť, prípadne aj produkciu vlny. Sem spadajú napríklad Valaška, Cigája, Merino, Zwartbles a mnoho ďalších.
- Plodné plemená: Plemená s vysokou plodnosťou, ktoré rodia viacero jahniat. Táto vlastnosť je často žiadaná aj u mäsových a kombinovaných plemien.
- Ostatné plemená (napr. okrasné a mini plemená): Chované na okrasu alebo na špecifické účely, ako je spásanie pozemkov, napríklad Ouessantská miniovca alebo Kamerunská ovca.
Prehľad Významných Plemien Oviec
Každé plemeno oviec má svoje špecifické vlastnosti a požiadavky na chov. Výber plemena závisí od chovateľa a jeho cieľov.
Tradičné Slovenské a Lokálne Plemená
Na Slovensku sú tradične chované viaceré plemená oviec, ktoré sa prispôsobili miestnym podmienkam a majú hlboké korene v histórii nášho ovčiarstva.
Pôvodná Valaška:Pôvodné hrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mlieko, mäso, vlna), prispôsobené pre salašnícky spôsob chovu. Do našich končín sa rozšírilo z Balkánu spolu s postupujúcou valašskou kolonizáciou v 14. storočí. Je menšieho telesného rámca s úzkou, klinovitou hlavou, u baranov mierne oblúkonosou. Uši sú pomerne krátke a rohatosť je u oboch pohlaví pomerne častá. Krk má dlhší, hrudník pomerne úzky, mierne klenutý, zadok mierne zrazený a panvu pomerne širokú. Končatiny sú kratšie, rovné s pevnou sponkou. Vlna je zmiešaná, hrubá, splývavého charakteru, sortimentu D/E - E/F (nad 40 µm). V minulosti sa valašky chovali s nejednotným sfarbením, často čierne a pigmentované. Je to neskoré plemeno, jarky sa pripúšťajú vo veku 16 - 18 mesiacov. Živá hmotnosť bahníc je 35 - 40 kg, baranov 45 - 55 kg. Na Slovensku sa chová iba malá populácia tohto plemena (približne 30 - 40 ks), ktorá je zaradená do génových rezerv ohrozených druhov zvierat. Pôvodná valaška patrí do skupiny capových oviec, chovaných na Balkáne. Tieto ovce sa na Slovensku chovali celé generácie v nadmorskej výške 600-1200 metrov, najmä na Liptove, Kysuciach, Orave, Spiši, v oblasti Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Malej Fatry a Spišskom Rudohorí. Dnes sa pôvodné plemeno valašky vyskytuje už len ojedinelo v najdrsnejších klimatických horských a podhorských oblastiach severného a stredného Slovenska. Plemeno je charakteristické živým temperamentom, pevnou konštrukciou, dobrou otužilosťou, skromnosťou a dobrou chodivosťou v členitom teréne. Valašky výborne odolávajú nepriaznivým poveternostným vplyvom a sú vhodné pre košarovanie pod otvoreným nebom aj v daždivom počasí. Relatívne najvýraznejšie je vyvinutá mlieková úžitkovosť, potom vlnová a na poslednom mieste mäsová.
Zošľachtená Valaška:Toto plemeno vzniklo kombinačným krížením pôvodnej hrubovlnovej valašky s baranmi rôznych polojemnovlnových a polohrubovlnových plemien, ako boli Texel, Hampshire, Cheviot, Leicester a Lincoln. Cieľavedomým zošľachťovaním v rokoch 1950 až 1982 sa dosiahlo zlepšenie kvalitatívnych vlastností a kvantitatívnej produkcie vlny, ako aj zvýšenie živej hmotnosti a produkcie mlieka bahníc, pričom sa zachovala dobrá chodivosť a prispôsobivosť k drsnejším klimatickým podmienkam. Plemeno bolo uznané v roku 1982 ako nové polohrubovlnové plemeno oviec. Živá hmotnosť bahníc je 45 - 55 kg, baranov 65 - 70 kg. Vlna je biela, splývavého charakteru, pričom podsada má minimálne dosahovať 60 % výšky pesíka. Plodnosť je 115 - 120 %, produkcia mlieka 80 - 100 kg po odstave jahniat. Na podklade valašských oviec bolo na Slovensku vyšľachtené plemeno zošľachtená valaška, ktoré postupne vytlačilo pôvodnú valašku a stalo sa našim najrozšírenejším plemenom.
Cigája:Polojemnovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna), stredného telesného rámca. K nám sa v minulosti dostala z Balkánskeho polostrova. Hlava je čierna, nosné línie u baranov sú klenutejšie. Ovce sú bezrohé, u baranov je výskyt rohov vzácny. Existuje aj biely ráz cigáje, označovaný predtým ako sovietska cigája. Jahňatá do odstavu rastú relatívne rýchlo vzhľadom k dobrej produkcii mlieka bahníc. Plemeno je veľmi odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Sortiment vlny BC - CD, výťažnosť 60 - 65 %. Priemerný prírastok jahniat v odchove je 240 - 280 g. Cigájske ovce sú druhým najpočetnejším zastúpeným plemenom chovaným na Slovensku a veľmi dobre znášajú salašnícky spôsob chovu. Vyznačujú sa veľmi dobrou chodivosťou. Majú stredne veľký telový rámec, hlava a nohy sú pokryté čiernym krycím vlasom. Vlna je biela, polouzavretá, sporadicky sa vyskytuje v rúne nežiaduci čierny vlas. Cigája je plemeno s kombinovanou úžitkovosťou, zamerané na produkciu mlieka a jatočných jahniat.
Merino (Slovenská merinka):Chov merinských oviec vznikol u nás na základe dovozu španielskych meriniek v druhej polovici 18. storočia. Pôvodne boli ovce menšieho telesného vzrastu s veľmi jemnou vlnou. Zväčšenie telesného rámca a zlepšenie mäsovej úžitkovosti sa docielilo priliatím krvi plemena rambouillet z Francúzska. Hlavným selekčným kritériom do roku 1990 bolo množstvo a kvalita vlny. Od roku 1990 je šľachtenie zamerané na zvýšenie plodnosti a mäsovej úžitkovosti. Vlna je biela, sortiment AB-B. Vyžaduje sa uzavreté rúno, výťažnosť vlny nad 43 %, plodnosť nad 130 %. Živá hmotnosť u baranov je 70 - 80 kg, bahníc 55 - 60 kg. Prírastky jahniat počas odchovu sú 230 - 250 g. Chová sa v južných a juhovýchodných oblastiach Slovenska do 500 m nadmorskej výšky a 500 mm dažďových zrážok. Merinské ovce pochádzajú pravdepodobne z Ázie, odkiaľ sa rozšírili do celej oblasti Stredozemného mora a rímskou kolonizáciou aj do Španielska, kde sa vyšľachtili dva základné kmene. Tie ovplyvnili vznik slovenskej merinky. Tie pochádzajú zo španielskych meriniek, prevezených na územie dnešného Slovenska po roku 1775 na cisárske majetky v Holíči. Pred rokom 1990 sa na Slovensku chovalo niekoľko merinských plemien, ktoré boli u nás samostatne šľachtené a pochádzali najmä z bývalého Sovietskeho zväzu (Stavropolské merino, Kaukazské merino, Askánske merino), ale aj Nemecka (Nemecké výkrmové merino, označované aj ako Fleisch merino) a Austrálie (Austrálske merino). Po unifikácii fylogeneticky príbuzných merinských oviec sú v súčasnosti všetky merinské ovce chované na Slovensku vedené pod názvom "Merino".Zvieratá majú stredný telový rámec, chrbát je rovný a široký s dostatočne osvalenými stehnami. Vlna je biela, chumáčiky sú valcovitého tvaru, vlna nemá cvernovitý charakter, dĺžka vlny je pri ročnej striži 70 až 100 mm. Rúno je uzavreté, bez nadvlasov a pigmentu. Pigment nie je ani na koži. Merinské ovce majú dokonalý obrast celého tela vlnou.
Askánske Merino:Toto plemeno bolo vyšľachtené v rokoch 1924 - 1935 v bývalom Sovietskom zväze na podklade miestnych meriniek, baranov plemena Rambouillet dovezených z Ameriky a baranov plemena Précoce, najmä na produkciu vlny. Askánske merino je zaraďované medzi kombinované nedojné plemená, väčšieho telesného rámca. Charakteristickým znakom plemena sú 1 - 2 kožné záhyby na krku a výrazné ovlnenie, keď hlava býva obrastená vlnou až po mulec a končatiny až po sponky. Barany sú spravidla rohaté, bahnice bežne bezrohé alebo s malými rohovými výrastkami. Vlna je kvalitná, jemná sortimentu 2A - A/B, dlhá 7 - 9 cm. Rúno je husté uzavreté. Ovce sú väčšieho telesného rámca, živá hmotnosť bahníc je 55-60 kg, baranov 80-100 kg. Produkcia vlny bahníc je 5-6 kg, baranov 10-14 kg, dĺžka 7-9 cm, s výťažnosťou 45-50 %, plodnosť bahníc je 120 %. Priemerné denné prírastky do odstavu sú 230-250 gramov. Bahnice sú dobré matky, plemeno možno využiť v mäsovom programe na produkciu ťažších jahniat. Askánske merino je aj dnes chované na Slovensku v čistokrvnej forme v niekoľkých šľachtiteľských chovoch.
Slovenská Dojná Ovca:Plemeno slovenská dojná ovca bolo vyšľachtené na Slovensku v rámci dlhodobého programu zošľachťovania domácich plemien oviec (zošľachtená valaška, cigája, merino) s využitím špecializovaných mliekových plemien (Lacaune a Východofrízske). Ovce tohto plemena sú vhodné pre polointenzívne podmienky chovu s využívaním oplôtkovej pastvy. Extenzívny systém chovu, najmä z pohľadu výživy a kontroly zdravotného stavu im nevyhovuje. Ide o plemeno mliekové (dojné), rané, s možnosťou pripúšťania jariek už vo veku 8-12 mesiacov v prípade adekvátneho odchovu jahniat do odstavu a po odstave. Bahnice sú určené najmä pre podmienky strojového dojenia, s vyhovujúcimi morfologickými (veľkosť vemena, postavenie ceckov) a funkčnými vlastnosťami vemena (dojiteľnosť). Priemerný obsah základných zložiek mlieka (bielkoviny, tuk) je veľmi dobrý, vhodným pre výrobu ovčích špecialít. Plemenné barany sú temperamentné, zaručujúce pri adekvátnom spôsobe pripúšťania dobré výsledky oplodnenosti bahníc. Plemeno slovenská dojná ovca je stredného telesného rámca, na vyšších, ale pevných končatinách. Obe pohlavia sú bezrohé. Je mäsovo-mliekového až mliekového úžitkového typu. Na hlave a končatinách sa môžu vyskytovať oblasti s výskytom pigmentovaných vlasov. Obrast brucha, hlavy, zátylku a šije vlnou je slabší, nemusí byť súvislý. Priemerná hmotnosť bahníc je 60 kg, plemenných baranov 80-90 kg. Vlna je polojemná, biela. Produkcia vlny (sortiment B až C, u baranov až CD) sa pohybuje medzi 2,0 -2,5 kg u bahníc a 3,0 - 3,5 kg u baranov. Intenzita rastu jahniat je veľmi dobrá a hmotnostné prírastky do odstavu často presahujú 300 gramov. Jahňatá sú pritom dobre osvalené. Produkcia mlieka za dojnú periódu (trhová produkcia) sa pohybuje v závislosti od chovateľských podmienok v rozmedzí 150… kg.
Šumavka:Je to plemeno českého pôvodu, ktorého genetickým základom je Česká ovca selská. Od 50. rokov minulého storočia bolo postupne regenerované fylogeneticky príbuznými plemenami (Würtemberská, Texel, Lincoln, Kent, Leicester, Zošľachtená valaška). Plemeno sa chová prevažne v západnej a južnej časti Šumavy. Plemenný štatút mu bol udelený v roku 1986 a v roku 1987 bolo zaradené do svetového genofondu ohrozených druhov hospodárskych zvierat. Patrí medzi polojemnovlnové až polohrubovlnové plemená s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna). Plemeno je konštitučne pevné, vhodné pre chov predovšetkým v horských oblastiach. Má stredný telesný rámec a ľahkú kostru, hlava baranov je mierne oblúkonosá. Rohatosť u baranov je prípustná, bahnice sú prevažne bezrohé. Vlna je biela, zmiešaná, sortimentu C/D - E (33 - 45 µm), rúno polouzatvorené s vysokým podielom dlhej podsady, splývavé. Ovce sa strihajú spravidla dvakrát ročne. Pohlavná zrelosť u jahníc a baranov sa dostavuje pri dobrom odchove vo veku 12 - 14 mesiacov, jatočná zrelosť jahniat je vo veku 5 mesiacov a hmotnosti 30 kg, u krížencov s mäsovými plemenami 35 kg. Prednosťou plemena sú dobré pastevné vlastnosti, vyhovuje mu košarovanie.
Alpské a Európske Kombinované Plemená
Tieto plemená vynikajú svojou prispôsobivosťou na rôzne podmienky a kombinovanou úžitkovosťou.
BERGSCHAF:Polohrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou, najviac rozšírené v alpskej časti Nemecka, Rakúska a Talianska. Plemeno je väčšieho telesného rámca s dlhými zvislými ušami a bielou vlnou. V rámci plemena sa chová aj čierny ráz. Obe pohlavia sú bezrohé. Na jeho vyšľachtení sa podieľali plemená korutánske, skalné, spiegel a zaupel. Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou (200 %), ročná intenzita bahnenia je 1,46, čo znamená bahnenie v 8-mesačných cykloch. Vhodná doba zaradenia do plemenitby je 8 - 10 mesiacov. Zmäsilosť trupu je priemerná, jatočná hodnota sa dá zlepšiť krížením baranmi mäsových plemien. Živá hmotnosť bahníc je 65 - 70 kg, baranov 100 - 110 kg, priemerný prírastok jahniat v odchove je 200 - 300 g.
BIELA ALPSKÁ:Polojemnovlnové až polohrubovlnové, biele, bezrohé, ranné, švajčiarske plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Vyšľachtené v kantóne Luzern a oblasti Tavetecher z miestnych oviec, ktoré boli krížené s plemenom Merinolandschaf a Ile de France. Zvieratá sú veľkého telesného rámca, výška v kohútiku u baranov je 76 - 82 cm, u bahníc 68 - 74 cm. Vlna sortimentu B/C - D (28 - 36 µm), rúno polouzatvorené, s polročnou dĺžkou vlny 4 - 5 cm, strihá sa 2x ročne. Krátke anestrálne obdobie je predpokladom pre bežné bahnenie 3x za dva roky. Plemeno je najrozšírenejšie vo Švajčiarsku (55 %), kde sa chová aj v extrémnych horských oblastiach. Živá hmotnosť dospelých bahníc je 60 - 100 kg a baranov 90 - 130 kg.
LEIN:Polohrubovlnné ranné nemecké plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Plemeno vzniklo zošľachťovacím krížením plemenami Leicester, Cotswold a Berrichon du Cher v 19. storočí v povodí rieky Leine v okolí Hannoveru a Göttingenu. Od 20. storočia zošľachťovanie pokračovalo plemenami Texel a Východofrízske. V Poľsku sa podieľalo na vzniku plemien Kamieniecka, Lublinská a Anglomerina. Je stredného až väčšieho telesného rámca. Hlava, nohy aj vlna sú biele. Sortiment vlny C - C/D (29 - 35 µm), hruď priestranná, chrbát rovný, zadok mierne zrazený. Plemeno je ranné, obe pohlavia bezrohé. Prednosťou plemena sú dobré materské a pastevné vlastnosti. Ovciam vyhovuje skôr neorganizovaný spôsob pasenia. Plemeno sa vyznačuje dobrou plodnosťou, mliekovosťou a mäsovou úžitkovosťou. Jahničky dospievajú v 9 - 12 mesiacoch veku. Živá hmotnosť bahníc je 55 - 65 kg, baranov 80 - 90 kg.
MERINOLANDSCHAF:Plemeno bolo vyšľachtené v Nemecku krížením miestnych jemnovlnných oviec s plemenom Zaupel, do roku 1950 bolo známe pod menom württemberská ovca. Plemenom bolo uznané v polovici 20. storočia a v minulosti sa podieľalo na vzniku mnohých plemien. Je to ranné plemeno, veľkého telesného rámca s kombinovanou úžitkovosťou, chodivé. Vlna je biela, sortiment A/B - B (23 - 27 µm). Rúno je polouzatvorené, hlava stredne dlhá, nie príliš široká. Uši sú dlhé, široké, mierne zvislé, čelo mierne ovlnené. Hrudník je hlboký a primerane široký. Chrbát dlhý, stredne široký, zadok mierne zrazený. Končatiny pomerne dlhé, kĺby pevné, paznechty stredne tvrdé, osvalenie priemerné. Obe pohlavia sú bezrohé. Zvláštnosťou je asezónnosť ruje (takmer celoročné plodné obdobie). Jahnice, pri dobrom odchove, je možné pripúšťať už v 10 mesiacoch veku. Prednosťou je nízky výskyt tuku v jatočných trupoch vykrmovaných jahniat, preto sa môžu vykrmovať do vyššej jatočnej hmotnosti (40 - 45 kg). Bahnice sa vyznačujú veľmi dobrými materskými vlastnosťami a mliekovosťou. Plemeno je vhodné na chov v nížinných a podhorských oblastiach pre oplôtkový ale aj iný spôsob pastvy.
NEMECKÁ DLHOVLNOVÁ OVCA:Plemeno vzniklo v Nemecku (bývalá NDR) krížením miestnych merinských oviec s polojemnovlnovými baranmi plemien Severokaukazského mäsovovlnového, Corriedale a Lincoln. Je ranné, prispôsobivé, vhodné pre nížinné aj podhorské oblasti. Plemeno je kombinovaného až mäsového úžitkového typu, má väčší telesný rámec a harmonickú stavbu tela. Vlna je biela, rúno polouzatvorené, sortiment vlny B - C (25 - 33 µm), obrast hlavy a nôh je slabší. Plemeno má dobré pastevné a materské vlastnosti. Jahňatá sú jatočne zrelé vo veku 5 mesiacov pri hmotnosti 32 - 35 kg. Jahničky sa môžu pripúšťať pri dobrom odchove vo veku 9 - 12 mesiacov pri živej hmotnosti minimálne 45 kg. Plemeno bolo uznané v roku 1986. Živá hmotnosť bahníc je 60 - 70 kg a baranov 90 - 110 kg.
ZWARTBLES:Polojemnovlnové, polorané plemeno veľkého telesného rámca, kombinovaného úžitkového typu s dobrou mliečnosťou a mäsovou úžitkovosťou. Plemeno bolo vyšľachtené v Holandsku v provincii Drenthe z miestneho plemena Schoonebeeker za prispenia plemien Texel a Frízskeho. Rúno má polouzatvorené, zmiešané, farba vlny je tmavohnedá, sortiment B/C - C/D (27 - 35 µm). Hlava a nohy sú čierne, bez obrastu vlnou. Plemenným znakom je široká biela lysina na hlave, požaduje sa aj biele sfarbenie na sponkách zadných končatín a konci chvosta. Chrbát je rovný, široký, hruď dlhá a hlboká, končatiny dlhšie s pravidelným postojom a pevnými sponkami. Bahnice majú dobré materské vlastnosti a ľahké pôrody. Obe pohlavia sú bezrohé a majú pokojný temperament. Jahnice sa môžu pripúšťať vo veku 9 - 10 mesiacov pri minimálnej hmotnosti 45 kg. S ohľadom na nízky podiel tuku v jatočnom tele možno jahňatá vykrmovať až do hmotnosti 40 kg. Ovciam vyhovuje oplôtkový aj iné spôsoby pastvy.
Anglické a Iné Kombinované Plemená
Tieto plemená, často s anglickým pôvodom, sú známe svojou robustnosťou a kombinovanými úžitkovými vlastnosťami.
LEICESTER:Významné polohrubovlnové anglické plemeno, pôvodne nazývané Dishley - Leicester. Pochádza z rovnomenného grófstva, vyšľachtené Bakewellom z miestnych oviec čistokrvnou plemenitbou v rokoch 1755 - 1790. Podieľalo sa na vyšľachtení mnohých kultúrnych plemien oviec na celom svete (63 plemien). Plemeno je veľkého telesného rámca s kombinovanou až mäsovou úžitkovosťou. Hlava je biela, klinovitá, bezrohá. Krk je krátky, široký. Nohy silné, s pevnými kĺbmi, čiastočne obrastené, paznechty a mulec čierne, koža ružová. Vlna je stočená do vývrtkovitých chumáčikov, dlhá a výrazne lesklá. Sortiment vlny D - D/E (35 - 40 µm). V minulosti bolo plemeno na Slovensku použité na zošľachťovanie valašských oviec. Plemeno je náročné na celoročnú vyrovnanú výživu. Jahňatá pri dobrej výžive rýchlo rastú. Ovce sa dobre prispôsobujú chovateľským a prírodným podmienkam. Plemeno je polorané, jahničky sa môžu pripúšťať vo veku 12 - 14 mesiacov s hmotnosťou 45 - 50 kg. Ovce majú pokojný temperament, sú chodivé, vhodné pre všetky spôsoby pastvy. Mliečnosť a materské vlastnosti bahníc sú dobré. Živá hmotnosť bahníc je 65 - 75 kg, baranov 90 - 110 kg.
ROMNEY MARSH /KENT/:Polojemnovlnové, dlhovlnné, anglické plemeno s kombinovanou vlnovo - mäsovou úžitkovosťou. Bolo vyšľachtené v grófstve Kent za prispenia plemena Leicester. Plemenná kniha tohto plemena bola založená v roku 1897. Je to plemeno stredného až väčšieho telesného rámca s dobre vyvinutou hruďou a pevnou kostrou. Hlava je krátka, široká, bezrohá. Chrbát široký a rovný, mulec a paznechty tmavé. Ovce sú prispôsobivé, ľahko sa aklimatizujú a dobre znášajú vlhké klimatické podmienky. Dajú sa s úspechom chovať od nížinných až po miernejšie horské oblasti. Plemeno sa vyznačuje veľmi dobrými pastevnými vlastnosťami, vyhovujú mu všetky spôsoby pasenia, vrátane celoročného. Materské vlastnosti a mliekovosť bahníc sú dobré. Je odolné voči nákazlivej hnilobe paznechtov a endoparazitom. Vlna je biela, lesklá, sortiment B/C - C/D (27 - 35 µm), rúno polouzatvorené. Výkrm jahniat je potrebné ukončiť do 35 kg živej hmotnosti, pri vyššej hmotnosti už dochádza k nadmernému ukladaniu podkožného a vnútorného tuku. Jahnice možno pripúšťať už vo veku 10 - 12 mesiacov pri živej hmotnosti 45 kg. Toto plemeno sa podieľalo na vzniku mnohých plemien na celom svete. Živá hmotnosť bahníc dosahuje 70 - 80 kg a baranov 100 - 120 kg.
Mäsové Plemená
Tieto plemená sú špeciálne vyšľachtené na produkciu vysoko kvalitného mäsa a efektívny rast jahniat.
Ovca Suffolk:Krásne a elegantné bezrohé mäsové plemeno má veľké telo, dlhý a široký chrbát a je dobre osvalené. Chová sa najmä pre veľmi kvalitné, jemné a netučné mäso. Aj jahňatá majú dobrú rastovú schopnosť, prírastky sú okolo 450 g. Ovce sú odolné a vhodné aj na celoročný vonkajší chov a udržujú si dobrú kondíciu do vysokého veku. Vlna má bielu farbu, nohy a hlava sú čierne.
Ovca Texel:Je to typické bezrohé mäsové plemeno s výborným svalstvom aj chuťou mäsa. Aj jahňatá rastú rýchlo s denným prírastkom okolo 400 g. Ročná striž vlny je v prípade baranov 5 - 6 kg, pri ovciach 4 - 5 kg. Plodnosť je tiež výborná - až 200 %.
Kamerunská ovca:Srstnaté krátkochvosté malé plemeno sa nemusí strihať. Jeho srsť je krátka, pevná, v zime s hustou podsadou. Je hnedej farby v kombinácii s čiernou. Táto ovca dospieva v 7. - 8. mesiaci. Do roka má 2 vrhy po jednom mláďati. Jahňatá majú v 5 mesiacoch 15 kg a ich mäso má príchuť zveriny. Pre ne je vhodnejšie stajňové zimovanie. Plemeno dosahuje výšku 60 - 70 cm u baranov a 58 - 65 cm u oviec, hmotnosť 40 - 50 kg u baranov a 30 - 40 kg u oviec. Barany sú rohaté.
Dojné Plemená
Tieto plemená sú cenené pre svoju vysokú produkciu mlieka, ktoré sa používa na výrobu rôznych mliečnych výrobkov.
Východofrízska biela ovca:Veľké mliečnobiele dlhovlnné a bezrohé plemeno s veľkým širokonasadeným vemenom je najužitočejším z mliečnych plemien. Ročná produkcia mlieka je 600 kg s 5,5 % tuku, rekordne dosahuje až 1 400 kg mlieka so 6 % tuku a až 6 % bielkovín! V čase laktácie nadojí 1 - 3 l denne. Po odstavení sa dojí 2-krát denne, o 3 - 4 mesiace stačí raz denne. Dojenie je dôležité, lebo inak sa jej vemeno zapáli. Prvý raz sa bahní (jahní) vo veku 12 mesiacov a jej plodnosť je 230 %. Má dobrú rastovú schopnosť. Ročná striž je pri baranoch 5,5 - 6 kg, pri ovciach 4,5 - 5 kg.
Ovca Lacaune:Bezrohé plemeno stredného rámca s neskaderenou jemnou bielou až zlatistou vlnou. Pomaly rastúca vlna má dĺžku 8 cm. Ide o veľmi dobré mliečne plemeno, ktoré za 5-mesačnú laktáciu dá 250 kg mlieka s 8 % tuku. Plodnosť je 150 %. Hmotnosť 70-dňových jahniat je 26 kg. Jahňatá sa môžu odstaviť vo veku 4 - 5 týždňov, vtedy sa začína aj dojiť.
Ornamentálne a Špecifické Plemená
Existujú aj plemená chované takpovediac na okrasu a spásanie pozemku, ktoré slúžia aj ako živé kosačky.
Ouessantská miniovca:Je to snáď najmenšia ovca na svete. Baránok má výšku 42 - 49 cm, hmotnosť 15 - 22 kg, ovečka meria 40 - 45 cm a váži 12 - 16 kg. Pochádza z nehostinného prostredia Bretónska, a preto je mimoriadne odolná a nenáročná. Máva len jedno jahňa, ktoré pije mlieko asi 6 mesiacov a dožíva sa 12 - 15 rokov. Má hustú a kvalitnú vlnu čiernej farby, ale sú aj biele, svetlo- a tmavohnedé ovce. Barany majú rohy muflónieho typu. Aj v zime im stačí seno, voda a soľ na olizovanie (tzv. soľný liz). Strihajú sa raz do roka, získame asi 1,5 kg vlny. Odčervujú sa 2-krát ročne. V záhrade sú vynikajúcimi živými kosačkami, ktoré trávu neničia a ešte ju aj pohnoja.
Praktické Aspekty Chovu Oviec
Je na každom chovateľovi, aké plemeno a v akom počte sa rozhodne chovať, lebo potom je potrebné tomu prispôsobiť veľkosť pastvín, aj krmivo a ustajňovacie priestory napríklad počas chladných zimných mesiacov a v prípade plemien dojných tiež priestory na dojenie. V našich podmienkach je chov oviec využívaný často na spásanie tráv v ťažko dostupných terénoch.
Kŕmenie Oviec
Ovca je malý prežúvavec, preto jej základ kŕmnej dávky by malo tvoriť kvalitné seno. Spotreba sena v zimných mesiacoch je väčšia ako spotreba sena v mesiacoch letných, pretože vtedy sa predpokladá, že v teplých mesiacoch sa zvieratá počas dňa pasú na pastvinách. V zimných mesiacoch sú ustajňované, kde sú chránené pred poveternostnými vplyvmi počasia a je nutné ich pravidelne kŕmiť.
Dokrmovanie oviec v zime pozostáva najmä zo sena, soľného lizu, jadrového krmiva, minerálov, prípadne vitamínovo-minerálnych premixov alebo zmesiek určených pre ovce, kŕmnej slamy a šťavnatých krmív, napríklad kŕmnej repy. Vo veľkochovoch oviec kŕmna dávka oviec pozostáva aj z konzervovaných krmív, ako sú siláže a senáže. Každá zmena kŕmnej dávky musí byť postupná, to znamená plynulý prechod na novú kŕmnu dávku, aby si zviera na ňu zvyklo postupne. Slama sa v chovoch oviec využíva napríklad na podstielku, je to dobrý savý materiál a má termoregulačné vlastnosti.
Pasenie Oviec
Na jednom hektári pasienka je možné uživiť okolo 10-20 oviec v závislosti od plemena, pretože plemená oviec sú veľké, malé, mini a taktiež pasienky sú viac bohaté na trávy alebo menej, podľa toho aká je bonita pôdy alebo nadmorská výška. V našich podmienkach sa ovce vyháňajú na pasienok na jar okolo apríla a zháňajú z pasienkov na jeseň niekde okolo októbra. Pred vyháňaním na pastviny treba mať dobre zmapovaný pasienok, aké rastliny tam rastú. Príliš veľa ďateliny môže spôsobiť život ohrozujúce stavy a taktiež jedovaté rastliny môžu byť nebezpečné, na to treba dávať pozor. Prechod z maštaľného ustajnenia na jarnú pastvu by mal byť postupný, aby sa ovca adaptovala na trávne kŕmenie. Na pasienku by nemal chýbať prístrešok, kde sa ovce vedia ukryť v prípade dažďa alebo ostrého slnka. Samozrejme, na pasienku musí byť dostatok vody. Na pasienku, tak ako aj v maštali, treba zabezpečiť soľný liz, ktorý nesmie byť umiestnený v blízkosti vody.
Reprodukčný Cyklus Oviec
Ruja u oviec býva hlavne na jeseň, kedy sa medzi ovce púšťajú plemenné barany. Na jedného plemenného barana pripadá 30 kusov oviec. Baran by sa mal po dvoch rokoch pôsobenia v chove vymeniť, aby sa predišlo príbuzenskej plemenitbe. Ruja u ovce trvá približne jeden a pol dňa a opakuje sa po 18 dňoch. Pokiaľ ovca ostane gravidná, už sa u nej ďalšia ruja neopakuje. Gravidita u oviec trvá 150 dní. Ovca rodí väčšinou jedno alebo dve jahniatka.
tags: #ovce #co #mam #ten #dudel