Zladiť prácu s nečakanými rodinnými situáciami, ako je horúce čelo dieťaťa alebo potreba sprevádzať rodiča k špecialistovi, môže byť niekedy poriadny adrenalín. Preto je kľúčové poznať svoje práva a povinnosti, ktoré zamestnancom v takýchto chvíľach poskytuje Zákonník práce a ďalšie súvisiace právne predpisy. Tieto ustanovenia nielenže ospravedlňujú neprítomnosť zamestnanca v práci, ale v mnohých prípadoch garantujú aj náhradu mzdy. Súčasný legislatívny rámec je komplexný a neustále sa vyvíja, pričom významné zmeny nadobudnú účinnosť od 1. januára 2026, prinášajúc rozšírené nároky pre všetkých zamestnancov a špeciálne pre osamelých rodičov. Pochopenie týchto pravidiel je nevyhnutné pre zamestnancov, aby si mohli uplatniť svoje nároky, a pre zamestnávateľov, aby vedeli správne plniť svoje zákonné povinnosti.
Pracovné voľno na návštevu zdravotníckeho zariadenia a sprevádzanie rodinného príslušníka - Všeobecné ustanovenia
Zamestnanec má zo zákona právo na platené pracovné voľno, ak potrebuje navštíviť zdravotnícke zariadenie. Toto voľno je poskytované s náhradou mzdy a jeho rozsah je najviac sedem dní v kalendárnom roku. Jeden deň takého pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Napríklad, pri osemhodinovom pracovnom čase, čo zodpovedá 40 hodinám týždenne, je to celkovo 56 hodín ročne.
Rovnakým spôsobom je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno s náhradou mzdy aj na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie. Aj v tomto prípade je maximálny rozsah sedem dní za kalendárny rok. Ak by zamestnanec potreboval ďalšie pracovné voľno nad rámec týchto siedmich dní, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže, ale nemusí poskytnúť, a to už ako neplatené voľno bez náhrady mzdy. Tieto pravidlá sa vzťahujú výlučne na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby nemajú nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka.
Kto sa považuje za rodinného príslušníka pre účely sprevádzania?
Zákonník práce definuje rodinného príslušníka pomerne široko, čo môže byť pre niektorých prekvapujúce. Sprevádzať je možné manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení. Ďalej sem patria rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.
Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, a preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca, napríklad pri rozdielnych priezviskách. Ak sprevádzate napríklad otca na lekárske vyšetrenie alebo operáciu a rodičia sú rozvedení, rozvod rodičov nemá vplyv na váš vzťah k otcovi z pohľadu pracovného práva. Dôležité je, či je sprevádzanie nevyhnutné. Strýko, ktorý s vami nežije v spoločnej domácnosti, sa však podľa zákona za rodinného príslušníka na účely tohto pracovného voľna nepovažuje. To znamená, že zo zákona nemáte nárok na platené pracovné voľno na jeho sprevádzanie k lekárovi. V takom prípade môžete skúsiť dohodnúť sa so zamestnávateľom na čerpaní neplateného voľna alebo na úprave pracovného času.
Podmienky a preukazovanie nároku na pracovné voľno
Pre poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy platí, že musí ísť o nevyhnutne potrebný čas, a sprevádzanie nemohlo byť vykonané mimo pracovného času. Zamestnávateľ je povinný Vám poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, ak predložíte potvrdenie od lekára o sprievode rodinného príslušníka. Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Toto potvrdenie je kľúčové pre uznanie plateného voľna. Ak by ste takéto potvrdenie nemali, zamestnávateľ môže uznať voľno len ako neplatené alebo ospravedlnené bez náhrady mzdy. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov, preto by zdravotnícke zariadenie nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednému človeku.
Pojem „nevyhnutne potrebný čas“ znamená, že zamestnávateľ musí uznať platené voľno na lekárske vyšetrenie alebo ošetrenie v tomto rozsahu, a to aj vrátane primeranej cesty tam aj späť. Neznamená to však automaticky celý deň (napríklad 7,5 hodiny). Ak sa vyšetrenie skončí skôr a je reálne vrátiť sa do práce, zamestnávateľ môže žiadať, aby ste odpracovali zvyšok smeny. Nesmie vás však nútiť čerpať dovolenku na čas, ktorý je ešte stále objektívne krytý prekážkou v práci, ako je čakanie u lekára, zákrok, rekonvalescencia určená lekárom alebo dlhý presun.
Ošetrovné - Dávka nemocenského poistenia pri ošetrovaní člena rodiny
Okrem plateného pracovného voľna na sprevádzanie poskytuje systém sociálneho poistenia aj možnosť čerpať dávku nazvanú ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. V tomto prípade ide o neplatené pracovné voľno od zamestnávateľa, no zamestnanec môže poberať finančnú dávku zo Sociálnej poisťovne.
Oprávnené osoby a okruh blízkych príbuzných pre účely ošetrovného
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia. To znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená, t.j., je zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou. Nárok vzniká aj vtedy, ak osoba začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmich dní po zániku nemocenského poistenia, napríklad počas siedmich dní od skončenia pracovného pomeru. Pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu platí podmienka, že musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania, aby mala nárok na ošetrovné.
Okruh blízkych príbuzných pre účely ošetrovného je užší ako pri platenom pracovnom voľne na sprevádzanie. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke. Ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.
Uplatnenie nároku, výpočet a dĺžka poberania ošetrovného
Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti o ošetrovné pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.
Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je, zjednodušene povedané, jeho hrubá mzda. Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá.
Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Zostať s blízkym doma a ošetrovať ho je možné aj dlhšie, za predpokladu, že to umožní zamestnávateľ, no bez nároku na ošetrovné či inú dávku nemocenského poistenia. Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto možné, aby napríklad pri dva týždne trvajúcej chorobe pacienta poberala desať dní ošetrovné manželka a štyri dni syn. Súčasne sa nedá poberať ani ošetrovné a nemocenské.
Významné zmeny od 1. januára 2026 - Novela Zákonníka práce
Od 1. januára 2026 nadobúdajú účinnosť významné zmeny v Zákonníku práce, ktoré boli zverejnené v Zbierke pod číslom 406/2025 Z. z. ako "Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov". Tento zákon, schválený v skrátenom legislatívnom konaní, prináša pre zamestnancov rozšírené nároky na pracovné voľno pri sprevádzaní rodinných príslušníkov, pričom osobitnú pozornosť venuje osamelým zamestnancom, tzv. jednorodičom.
Rozšírenie nároku na sprevádzanie rodinného príslušníka
Od 1. januára 2026 sa rozsah plateného pracovného voľna na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, prípadne na ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, zvyšuje z pôvodných siedmich na desať dní v kalendárnom roku. Táto zmena sa týka všetkých zamestnancov a je významným posilnením ich práv.
Nový dôvod na sprevádzanie: Zariadenia poradenstva a prevencie
Jednou z najväčších zmien je rozšírenie nároku na platené voľno aj na sprevádzanie neplnoletého dieťaťa (ktoré je rodinným príslušníkom podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce) rodičom do zariadenia poradenstva a prevencie. Ide o zariadenia podľa § 130 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 24/2022 Z. z. o zariadeniach poradenstva a prevencie. Tieto zariadenia zahŕňajú "Centrá poradenstva a prevencie" a "Špecializované centrá poradenstva a prevencie", ktoré poskytujú odborné psychologické, pedagogické a špeciálnopedagogické služby deťom, rodičom a školám.
Cieľom tejto právnej úpravy je posilniť dostupnosť systému poradenstva a prevencie pre každé dieťa, ktoré to potrebuje. Doteraz si rodič musel čerpať dovolenku, ak chcel dieťa sprevádzať do takéhoto zariadenia. Od 1. januára 2026 tak môžu rodičia na tento účel využiť tzv. „Pčko“, teda pracovné voľno s náhradou mzdy.
Osobitné postavenie jednorodičov a rozsah ich nároku
Novela Zákonníka práce od 1. januára 2026 prináša osobitnú právnu úpravu reflektujúcu na špecifické postavenie zamestnancov, tzv. jednorodičov. Osamelí zamestnanci alebo zamestnankyne majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume ich priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádzajú dieťa vo veku do 15 rokov do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, resp. do zariadenia poradenstva a prevencie.
Definícia jednorodiča pre účely tohto nároku:
Jednorodičom sa rozumie osoba, ktorá je osamelá, t.j. žije sama s dieťaťom, resp. deťmi. Kritériá pre osamelosť sú definované takto:
- Druhý rodič buď nie je známy, nežije, alebo je nezvestný.
- Druhý rodič nevykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu (§ 28 zákona o rodine), čo platí aj v prípade, ak bol jeden z rodičov pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
- V prípade rozvodu manželov (rodičov) bolo toto dieťa zverené do osobnej starostlivosti len tomuto rodičovi - zamestnancovi (§ 24 zákona o rodine).
Dôležité je zdôrazniť, že jednorodičom sa nepovažuje len zamestnanec starajúci sa o vlastné neplnoleté dieťa, ale aj dieťa zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Vzhľadom na to, že u rôznych zamestnávateľov majú rodičia kumulatívne pracovné voľno v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku (napríklad otec 7 dní, matka 7 dní), navrhuje sa v tomto prípade kumulovať takýto rozsah voľna aj u tohto rodiča, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa do 15 rokov veku sám, pretože druhý rodič sa na starostlivosti o dieťa vôbec nepodieľa alebo len v obmedzenom (príležitostnom) rozsahu.
Praktické aspekty preukazovania statusu jednorodiča
Pokiaľ ide o podmienku, že zamestnanec/zamestnankyňa žije sám/sama, odporúča sa, aby zamestnanec túto skutočnosť vyhlásil formou čestného vyhlásenia a k tomu priložil doklady o tom, kde žije (napríklad list vlastníctva, nájomná zmluva k nehnuteľnosti) a kto domácnosť financuje (napríklad zmluvy a účty o úhrade nájomného, platby dane z nehnuteľnosti, účtov za elektrinu, plyn, vodu, smeti, ďalšie komunálne poplatky, internet, TV, telefón a podobne).
Príklady aplikácie nových pravidiel pre jednorodičov:
- Rozvedená zamestnankyňa so striedavou starostlivosťou: Ak sa rozvedená zamestnankyňa s bývalým manželom dohodli na striedavej starostlivosti o deti, táto zamestnankyňa síce môže žiť sama v domácnosti a byť rozvedená, ale nie je považovaná za jednorodiča pre účely rozšíreného nároku na 14 dní voľna, nakoľko Zákonník práce uvádza, že musí ísť o výlučnú osobnú starostlivosť.
- Slobodná zamestnankyňa žijúca s otcom dieťaťa: Ak slobodná zamestnankyňa má dieťa, s jeho otcom nie je zosobášená a žijú v spoločnej domácnosti, nie je považovaná za jednorodiča, lebo nežije sama.
- Slobodná zamestnankyňa žijúca s rodičmi: Ak slobodná zamestnankyňa má dieťa, má súdne rozhodnutie, podľa ktorého sama vykonáva rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (otec platí len výživné), avšak žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, nie je považovaná za jednorodiča, nakoľko nežije sama. Zákonodarca navyše toto voľno podmienil vyslovene tým, že je potrebné mať dieťa zverené do svojej výlučnej starostlivosti alebo že zamestnanec sám vykonáva rodičovské práva.
- Zmena rodinného stavu počas roka: Osamelá (rozvedená) zamestnankyňa, ktorá sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov a dieťa má zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti, si do 17. júla 2026 vrátane vyčerpala 12 dní plateného voľna (má teda nárok ešte na dva dni). Ak sa dňa 18. júla 2026 druhýkrát vydá, po tomto dni si už nemôže uplatniť nárok na ďalšie (dva) dni plateného voľna z dôvodu sprevádzania dieťaťa, pretože už je vydatá a tým prestáva spĺňať podmienku osamelosti.
- Veková hranica dieťaťa: Osamelá zamestnankyňa sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov. Dieťa dosiahne vek 15 rokov dňa 19. septembra 2026. Zamestnankyňa má nárok na vyčerpanie 14 dní plateného voľna pri sprevádzaní dieťaťa, pokiaľ si ich bude čerpať do 18. septembra 2026 vrátane. Po dosiahnutí 15 rokov veku dieťaťa tento osobitný nárok zaniká.
- Získanie statusu jednorodiča počas roka: Zamestnankyňa je vydatá, s manželom žije v spoločnej domácnosti a majú dieťa vo veku do 15 rokov. Dňa 5. augusta 2026 sa manželia rozvedú, bývalý manžel - otec dieťaťa, sa odsťahuje z domácnosti a dieťa je súdom zverené do osobnej starostlivosti matky. V období od 5. augusta 2026 do 31. decembra 2026 si zamestnankyňa, už ako osamelá, môže čerpať ďalších potenciálne 7 dní plateného voľna pri sprevádzaní dieťaťa (t.j. rozdiel medzi novým 14-dňovým nárokom jednorodiča a základným 7-dňovým nárokom sprevádzania rodinného príslušníka v prvej polovici roka).
Sprevádzanie zdravotne znevýhodneného dieťaťa
Ak zamestnanec sprevádza zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy (podľa novej terminológie "školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením"), rozsah voľna zostáva na úrovni 10 dní v kalendárnom roku.
Prorácia nároku na pracovné voľno pri vzniku/zániku pracovného pomeru
Podľa § 141 ods. 6 Zákonníka práce môže zamestnávateľ určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol alebo zanikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Kalendárny rok sa pre tento účel delí na tri tretiny po štyroch mesiacoch.
- Príklad: Ak pracovný pomer zamestnankyne začal v období od 1. mája do 31. augusta vrátane, a je osamelou zamestnankyňou s dieťaťom do 15 rokov zvereným výlučne do jej osobnej starostlivosti, zamestnávateľ môže určiť, že má nárok len na 10 dní pracovného voľna s náhradou mzdy (čo sú 2/3 zo 14 dní, čiže približne 9,33 dňa, zaokrúhlené na 10 dní v prospech zamestnanca).
- Príklad: Ak pracovný pomer začal v období od 1. septembra do 31. decembra vrátane, zamestnávateľ môže určiť, že osamelá zamestnankyňa má nárok len na 5 dní pracovného voľna s náhradou mzdy (čo je 1/3 zo 14 dní, čiže približne 4,67 dňa, zaokrúhlené na 5 dní).
- Príklad zániku PP: Ak váš pracovný pomer končí 31. marca (teda po jednej začatej tretine roka), máte nárok na jednu tretinu zo 7 dní (základný nárok). Výpočet je 7 dní / 12 mesiacov = 0,5833 dňa za jeden mesiac. 0,5833 × 3 mesiace = 1,75 dňa.
Ďalšie ochranné opatrenia pre osamelých zamestnancov
Zákonník práce poskytuje osamelým zamestnancom, ktorí sa starajú o deti, aj ďalšie špecifické ochrany, ktoré presahujú rámec pracovného voľna. Tieto ustanovenia sú navrhnuté tak, aby chránili ich pracovné postavenie a zohľadňovali ich zvýšené rodinné záväzky.
Ochrana pred výpoveďou a okamžitým skončením pracovného pomeru
Podľa § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe. Táto ochrana sa vzťahuje aj na prípad, keď sa osamelý zamestnanec/zamestnankyňa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Výnimkou je však výpoveď z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (napr. zrušenie zamestnávateľa, premiestnenie, nadbytočnosť).
Rovnako, podľa § 68 ods. 3, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s osamelým zamestnancom/zamestnankyňou, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Môže však s nimi okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 (napr. závažné porušenie pracovnej disciplíny).
Obmedzenia v súvislosti s prácou
Zákonník práce tiež upravuje podmienky, za akých môžu osamelí zamestnanci, ktorí sa starajú o dieťa, vykonávať niektoré pracovné činnosti:
- Miesto výkonu práce: Podľa § 87 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa osamelý zamestnanec/zamestnankyňa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávateľ im nesmie jednostranne zmeniť dohodnuté miesto výkonu práce, pokiaľ s tým nesúhlasia.
- Práca nadčas: Podľa § 164 ods. 4, osamelý zamestnanec alebo zamestnankyňa, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom.
- Pracovné cesty: Napokon, podľa § 166 ods. 1, osamelých zamestnancov alebo zamestnankyne starajúcich sa o dieťa mladšie ako 15 rokov možno vysielať na pracovné cesty mimo obvodu obce pracoviska alebo bydliska len s ich súhlasom.
Tieto ustanovenia spoločne tvoria komplexný systém ochrany a podpory zamestnancov pri plnení ich rodinných povinností, s osobitným zreteľom na potreby jednorodičov. Je dôležité mať na pamäti, že pre uplatnenie mnohých z týchto nárokov je nevyhnutné splniť zákonom stanovené podmienky a predložiť zamestnávateľovi príslušné doklady.
tags: #paragraf #na #dieta #podla #zakona #aky