Partnerské vzťahy, manželstvo a rodičovstvo predstavujú komplexné a vzájomne prepojené aspekty ľudského života, ktoré formujú našu osobnosť, ovplyvňujú psychické a emocionálne zdravie a vytvárajú základ pre osobný rast, sebarealizáciu a budovanie zdravých spoločenských väzieb. Súčasná spoločnosť čelí mnohým výzvam, ktoré sa týkajú týchto kľúčových oblastí, a porozumenie ich dynamike je nevyhnutné pre budovanie funkčných a naplnených vzťahov. Tento článok sa zameriava na psychologické a právne aspekty týchto troch oblastí, ich vzájomné prepojenie a vplyv na jednotlivcov i celú spoločnosť.
Dynamika Partnerských Vzťahov a Manželstva: Základ pre Spoločný Život
Vzťahy sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie. Potreba spolupatričnosti a lásky je jednou zo základných ľudských potrieb, ktorá nám poskytuje pocit bezpečia, podpory a naplnenia. Budovanie a udržiavanie zdravých vzťahov si však vyžaduje úsilie, otvorenú komunikáciu a vzájomné porozumenie. Proces hľadania partnera je komplexný a je ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane biologických, psychologických a sociálnych aspektov. Knihy ako "Prečo muži chcú sex a ženy potrebujú lásku" od Allana a Barbary Peasových prinášajú zábavnou formou odpovede na otázky, ako nájsť skvelého partnera a zabezpečiť si spokojnú budúcnosť. Autori sa v nej zaoberajú tým, čo mužov a ženy vzrušuje a čo ich naopak odrádza. Láska je definovaná ako komplexný emocionálny stav sprevádzaný silnou náklonnosťou, túžbou a starostlivosťou o druhú osobu. Kniha "Sex, láska a sebaláska" ponúka otvorený a zrozumiteľný pohľad na to, ako fungujeme biologicky, hormonálne aj emočne, keď sa zamilujeme, pričom odhaľuje aspekty ako čuch, bozky a deje v mozgu počas rôznych fáz vzťahu.
Napriek počiatočnej eufórii a zamilovanosti, vzťahy často čelia rôznym výzvam a problémom. Jedným z najčastejších sú konflikty. Kniha "Dobrá hádka" od Johna a Julie Gottmanovcov ponúka návod, ako konštruktívne riešiť konflikty a využiť ich na budovanie silnejších a zdravších vzťahov. Autori identifikovali päť základných chýb, ktorých sa dopúšťame v konflikte, a odhaľujú tajomstvá, ktoré nám pomôžu vrátiť sa na správnu cestu. Nevera je jednou z najbolestivejších skúseností, ktoré môžu vzťah postihnúť, spôsobujúc hlboké zranenia, stratu dôvery a potenciálny rozpad partnerstva. Petra Růžičková v knihe "Nevera" ponúka pomoc pri pochopení, spracovaní a rozhodovaní v tejto ťažkej situácii. Asertivita je dôležitá zručnosť, ktorá nám umožňuje vyjadrovať svoje potreby, názory a pocity priamo a úctivo, bez toho, aby sme porušovali práva druhých. Kniha "Asertivita v manželství a rodině" od Zdeňka Nováka poskytuje základy asertivity v kontexte manželstva a rodiny.
Manželstvo ako inštitúcia je spoločensky uznávaný a právne upravený zväzok medzi mužom a ženou. V slovenskom rodinnom práve je zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Manželstvo prechádza niekoľkými fázami, ktoré sa líšia svojimi charakteristikami a výzvami. Obdobie prvých 18 mesiacov je časom, keď sa manželia spoznávajú, majú spoločné záujmy a vytvárajú základy vzájomnej dôvery. Do troch rokov od svadby prichádza na svet prvé dieťa a rodina sa začína stabilizovať. Následne, v období do šiestich rokov, prichádzajú prvé krízy a stupňujú sa povinnosti na oboch rodičoch. Do dvanástich rokov manželstva býva vzťah stabilnejší a otvára sa možnosť mať ďalšie deti. V období do dvadsiatich piatich rokov riešia manželia pubertálne otázky svojich detí a budujú si kariéru. Obdobie do päťdesiatich rokov manželstva môže byť časom veľkých turbulencií, ktoré často sprevádza nevera, alkoholizmus alebo strata zamestnania.
Napriek snahe o trvalé spoločenstvo, manželstvá niekedy končia rozvodom. Rozvod je komplexný proces, ktorý má negatívny dopad na všetkých zúčastnených, najmä na deti. Štúdie ukazujú, že deti rozvedených rodičov môžu mať problémy so sociálnym správaním a emocionálnym zdravím. Vodáčková (2010) zaraďuje partnerské rozvraty, rozvody a krízy medzi najvýraznejšie stresové životné udalosti. Kríza v manželstve môže byť spôsobená rôznymi faktormi, vrátane poklesu natality, neúplných rodín, konkubinátu, absencie finančných zdrojov, impotencie, deprivácie a atomizácie rodín.
Rodičovstvo: Nový Rozmer Vzťahu a Jeho Výzvy
Príchod bábätka často dramaticky mení partnerský vzťah. Hoci sa hovorí, že dieťa dokáže utužiť manželstvo či partnerský vzťah všeobecne a môže byť silným "spojivom" medzi mužom a ženou, dodávajúc ich vzťahu úplne iný rozmer a hĺbku, v mnohých prípadoch neprichádza očakávané utuženie. Skôr naopak, vzťah sa môže stať náročnejším a partneri sa začnú odcudzovať. Aj výskumy na poli partnerských vzťahov ukazujú, že krátko po narodení dieťaťa až po niekoľko rokov od pôrodu klesá spokojnosť v partnerskom vzťahu.
Prečo sa to deje? Príchod dieťaťa je obrovská zmena a výzva. Keď sa z partnerov stanú rodičia, uvedomia si, že nič už nebude ako predtým, a zároveň je to veľká neznáma. Máloktorí rodičia sú pripravení na veľké výzvy, ktoré so sebou rodičovstvo prináša, a mnoho vzťahov sa dostáva do krízy. Páry musia vynaložiť množstvo energie, aby sa prispôsobili zmenám po narodení bábätka. Nájsť si čas pre seba samého, čas vo dvojici a na aktivity, ktoré si užívali pred narodením dieťaťa, býva často veľmi náročné, čo prináša stres a frustráciu. Môže dôjsť k odcudzeniu partnerov, pretože si nerozumejú. Žena má po pôrode určité potreby, prešla obrovskou zmenou, keď sa z nej stala matka, a muž to len ťažko dokáže plne pochopiť. Pokiaľ v tomto bode zlyhá komunikácia a vzájomné porozumenie, nie je prekvapujúce, že sa partneri veľmi odcudzujú.
Existuje niekoľko základných dôvodov, prečo s narodením dieťaťa dochádza vo vzťahoch k napätiu:
- Financie: Stres z finančnej situácie je veľmi častým dôvodom pre partnerské nezhody vo všeobecnosti. Keď do rodiny pribudne dieťa, finančná istota sa stane ešte dôležitejším cieľom než predtým. Zároveň však často prichádza aj k zníženiu príjmov v rodine, keď žena odíde na materskú dovolenku alebo je odkázaná len na rodičovský príspevok (ak nemá nárok na materské). V takýchto prípadoch je na mužových pleciach veľká zodpovednosť, čo môže prispievať k napätiu a stresu. Prípadná finančná neistota zároveň ovplyvňuje aj ženu, a to celé nahlodáva spokojnosť vo vzťahu.
- Spánok ako luxus: Nedostatok spánku je dôležitým aspektom. Po pôrode sa kvalita a množstvo spánku výrazne mení a zhoršuje. V takomto stave, kedy nedostatok spánku negatívne zasahuje do schopností ako je pozornosť, nálada, pamäť, sústredenie či komunikácia, dochádza častejšie k vyhroteným situáciám a vzťah trpí. Je v ňom viac napätia a stresu.
- Chaos: Život sa môže zdať chaotický a človek akoby strácal pevnú pôdu pod nohami. Rodičia si nemôžu hocičo naplánovať, pretože v hre je už aj malý človiečik a jeho potreby, a nedá sa dopredu vedieť, či plány vyjdú. To môže byť veľmi frustrujúce a stresujúce.
- Intimita: Po pôrode dochádza aj k zníženiu intímnych chvíľok partnerov. Najskôr je to odporúčaných šesť týždňov po pôrode, kedy je dôležité zdržať sa sexu aj zo zdravotných dôvodov. Avšak ani neskôr to nebýva tak jednoduché a bezproblémové. Úlohu tu hrajú hormonálne zmeny, ktoré často potláčajú sexuálnu túžbu u žien, nedostatok spánku a z toho prameniaci nedostatok energie. V neposlednom rade je ťažšie byť spontánnym, keď už máte dieťa, ktoré sa môže kedykoľvek zobudiť. Sexuálny život sa po príchode dieťaťa výrazne zmení a vzťah tým môže trpieť.
- Popôrodné obdobie je pre ženu citlivé: Šestonedelie, ale aj obdobie neskôr po pôrode je pre ženu veľmi citlivé. Jej telo i psychika prechádzajú množstvom zmien, ktorým sa musí prispôsobiť. Niektoré ženy zažívajú po pôrode popôrodnú úzkosť či depresiu, čo zanecháva stopy aj na partnerskom spolužití.
Aby sme predišli problémom, ktoré môžu s príchodom dieťaťa vstúpiť do vzťahu, je dobré urobiť niekoľko opatrení:
- Uvedomiť si, že nič už nebude ako predtým a život bude iný. O niektoré veci možno ako rodičia prídeme, ale dieťa na druhú stranu prinesie do nášho života úplne nový rozmer.
- Pustiť kontrolu nad niektorými vecami. S príchodom dieťaťa možno budete musieť upustiť od niektorých vecí, ako je dokonale uprataná domácnosť, varenie, cestovanie a rôzne aktivity. Je dôležité zmieriť sa s tým, že takto to proste je, a zamerať pozornosť na to, čo všetko máme, miesto toho, čo všetko nemáme alebo nemôžeme.
- Požiadať o pomoc. Ak treba, požiadajme o pomoc, či už je to v podobe pani na upratovanie, babičky, ktorá príde dvakrát do týždňa postrážiť bábätko, alebo v podobe terapie, ak cítime, že to nezvládame psychicky.
- Komunikácia je mimoriadne dôležitá. Je veľmi ľahké odcudziť sa po pôrode, pretože každý z partnerov si v sebe rieši mnohé otázky. Čerstvý otecko sa môže cítiť odstrčený a pod veľkým stresom kvôli novej zodpovednosti. Mamička sa môže zasa cítiť nepochopená, pretože prechádza náročnými zmenami na telesnej aj psychickej úrovni. Rozprávať sa o tom, ako sa obaja cítia a zdieľať svoje obavy, problémy a strachy je veľmi dôležité na udržanie vzájomnej blízkosti.
Samozrejme, každý vzťah je iný a niektorí rodičia zvládajú príchod dieťaťa či viacerých detí bez väčšej ujmy na vzťahu. Rodičovstvo je jednou z najnáročnejších, ale zároveň najobohacujúcejších úloh v živote človeka. Výchova dieťaťa si vyžaduje trpezlivosť, lásku, odhodlanie a neustále učenie sa novým veciam. Mať dieťa so sebou prináša aj obavy a úzkosť. Rodičia sa často trápia o svoje dieťa, sledujú jeho vývinové míľniky, riešia problémy v škole a ťažkosti s priateľmi. Kniha "Ako prekonať rodičovskú úzkosť" ponúka návod, ako prekonať nadmerné obavy a užívať si rodičovstvo.
Výchova dieťaťa je proces, ktorý ovplyvňuje jeho osobnosť, hodnoty a správanie. Wallace poukazuje na to, že tlak na úspech môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie detí. Je dôležité, aby deti cítili vlastnú hodnotu, ktorá je nezávislá na výkone a úspechoch. Súrodenecké vzťahy sú dôležitou súčasťou rodinného života, kde sa súrodenci učia spolupracovať, deliť sa, riešiť konflikty a navzájom sa podporovať. Kniha "Mit kezdjünk a testvérféltékenységgel?" (Čo robiť so žiarlivosťou medzi súrodencami?) ponúka praktické rady a návody, ako zvládať žiarlivosť a rivalitu. Okrem toho, metódy ako "Pánko Hnev a Tichý domček" od Iryny Zelykovej sú láskavé, hravé a overené, pomáhajú deťom zvládať hnev bezpečným a zrozumiteľným spôsobom, opierajúc sa o poznanie, že hnev je prirodzená emócia a keď jej dieťa porozumie, dokáže ju ľahšie regulovať. Digitálne rodičovstvo je obzvlášť ťažké v dnešnej digitálnej džungli, ktorá sa mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, zahltená krátkymi videami, návykovejšími hrami, sofistikovanejšími algoritmami a online formami vzťahov, ako uvádza Dr. Brunson Paul C.
Pevné Základy pre Harmonický Vzťah a Funkčnú Rodinu
Rodina je systém, v ktorom každý člen ovplyvňuje ostatných. Vzťahy medzi rodičmi, deťmi a súrodencami vytvárajú jedinečnú dynamiku, ktorá formuje osobnosť a správanie každého člena rodiny. Naše rodiny formujú to, kým sme - od okolností nášho počatia a rodinnej štruktúry, do ktorej sa narodíme, po očakávania, ktoré sú na nás kladené, a lásku, ktorú dostávame. Takmer každý človek túži po peknom partnerskom vzťahu, ale samotná túžba nestačí. Existujú určité pevné základy, ktoré pomáhajú ľuďom vytvárať zdravé vzťahy. Do vzťahu by mali vstupovať dve vyrovnané, nezávislé osobnosti, ktoré chcú niečo druhému darovať, priniesť a neočakávať, čo dostanú. Zdravé vzťahy rodičov ako partnerov sa potom premietajú aj na deti. Vratislav Hlásek, český lektor, kouč, terapeut a odborník na výchovu a párové vzťahy, vo svojej praxi zistil, že psychické a somatické deficity, ktorými trpia dospelí, ktorí prežívali svoje detstvo v detských domovoch alebo u pestúnov, sa čoraz častejšie vyskytujú aj u ľudí z rodín, ktoré sa na prvý pohľad javia ako funkčné a materiálne zabezpečené.
Vratislav Hlásek upozorňuje, že mnoho ľudí si mýli lásku a závislosť. „Ľudia často nevstupujú do vzťahu preto, aby vytvorili vyššiu hodnotu niečoho. Ak do vzťahu vstupuje nevyvážený človek, hľadá v tom druhom protipól. Ak sa nájdu dvaja takíto ľudia, vytvoria zdanlivo dobrý vzťah, pretože zo začiatku majú pocit, že našli v sebe oporu. Hlavne vďaka zamilovanosti sme schopní prehliadať nedostatky. Mnoho ľudí si myslí, že toto je láska. Málokto si vie uvedomiť, že to nie je láska, ale závislosť.“ Nevýhodou takého vzťahu je, že keď to jedného už prestane baviť, vzťah končí. Keď do vzťahu vstupujú vyvážené osobnosti, teda ľudia, ktorí sú sami sebou, majú šancu vytvoriť harmonický vzťah. Neznamená to, že sa nikdy nepohádajú. Pohádať sa môžu, ale vždy sami vedia nájsť svoj stred, nemusí to za nich riešiť partner. Inteligentná hádka s najbližšou osobou, ktorá nás privádza k novému riešeniu, nás posúva ďalej. Láska nebolí. Hlásek tiež zdôrazňuje, že partneri by sa na vzťah nemali pozerať ako na miesto na riešenie svojich nevyriešených problémov, ale ako na spoločné podnikanie dvoch nezávislých osôb. To sa týka aj rodičovstva, kde podstata spočíva v poskytovaní zázemia dieťaťu závislému na rodičoch a zároveň v preukazovaní vzoru nezávislosti.
Britská klinická psychologička Sue Johnson objavila pri svojej práci s klientmi tri kľúčové faktory, ktoré by mali spĺňať partnerské vzťahy, aby boli skutočne zdravé, dostatočne pevné, šťastné a odolné. Zistila, že základnými dôvodmi na konflikt sú nepochopenie, nezodpovednosť a strata vzájomnej blízkosti. Ak nie sú vo vzťahu naplnené tieto tri piliere, zámienkou na výčitky a hádky sa stáva čokoľvek, dokonca aj maličkosť, ktorú by sme si za iných podmienok ani nevšimli. Sue Johnson je hlboko presvedčená, že vždy ide o nejaký zástupný problém. V rámci svojich terapií ponúka párom k posilneniu ich vzťahu okrem iného aj EFT techniku (Emotionally Focused Therapy). Je presvedčená, že ak sa má vzťah budovať na nových základoch, musí sa vyčistiť všetko nevhodné, čo v ňom prevládalo. Vzťahy sú úzko spojené hlavne s emóciami, takže v prvom kroku je potrebné pracovať s nimi. EFT prístup využíva spracovanie emócií, ktoré sa na jednotlivé problémové oblasti viažu. Technika emócie nepopiera, nepotláča ich, ale ani vás ich nenúti intenzívne prežívať, jednoducho ich privedie na svetlo. Vychádza z toho, že emócia je podstatou ľudského prežívania. Emócie pre nás začínajú byť problémom až v momente, keď sa ich snažíme poprieť alebo vytesniť. Podľa EFT je väčšina problémov s duševným alebo celkovým zdravím prítomná z dôvodu vyhýbania sa emóciám a neprijatia situácie, keď veci nie sú v poriadku. To následne vedie k nenaplneným emocionálnym potrebám. EFT hrá zásadnú úlohu v pomoci ľuďom vyrovnať sa s nepríjemnými emóciami namiesto toho, aby ich potlačili alebo sa im vyhýbali. Počas stretnutia EFT páry skúmajú svoje emócie a správanie, ktoré súvisí práve s nimi, čo im pomáha pri identifikácii svojej úlohy vo vzťahu. Diskutuje sa tiež o vplyve ich konania na vzájomné spojenie. Terapeut spočiatku hodnotí, ako pár reaguje, a v polovici cyklu párom ponúka spôsoby formovania silnejších a nových väzieb. Vďaka tomuto procesu sa môžu negatívne interakcie zmeniť, a keď páry riešia závažné problémy, môžu sa vyskytnúť u nich pocity hnevu a odporu, no postupne sa učia stratégie na ich prekonanie. EFT môže pomôcť pri riešení nedôvery a zrady (najmä pri nevere), nedostatku intimity v manželstve, rodinných záležitostí (financie, rodičovstvo, výchova detí, rozvod) a pomáha aj jednotlivcom, ktorí nie sú schopní ovládať svoje emócie z dôvodu porúch osobnosti alebo traumy z minulosti.
Po ukončení EFT terapie Sue Johnson zoznamuje páry s tromi dôležitými zásadami, ktoré považuje za základné stavebné kamene každého fungujúceho partnerského vzťahu. O kvalitnom spoločnom živote podľa jej zistení rozhoduje prístupnosť, zodpovednosť a emočná stabilita.
- Prístupnosť: Každý človek potrebuje mať pocit, že ho jeho partner pozorne vníma, je otvorený voči jeho potrebám, prianiam i prípadným starostiam. Dávať najavo prístupnosť znamená byť k tomu druhému pozorný, láskavý, citlivý a empatický. Znamená to tiež, že dokážete spolu hovoriť o všetkom, a to aj o bolestivých alebo nepríjemných témach. Nesmiete sa báť úprimnosti a mali by ste sa vedieť ospravedlniť. Vyspelosť partnerov sa prejavuje aj tak, že ich súkromný a verejný život sa nelíši. Správajú sa rovnako, keď sú doma aj na verejnosti. Úprimnosť by mala existovať aj vtedy, keď ju nevidíme. Správame sa rovnako, keď partnera máme pri sebe, ale aj keď sme od neho vzdialení. Keď sa takto správame neustále, sme čitateľnejší a partner/partnerka nám lepšie rozumie. Sme tak ušetrení mnohých pochybností, nereálnych domnienok a zbytočných trápení. Nemusíme ustavične premýšľať nad tým, ako to partner/partnerka s nami vlastne myslí. Sue Johnson upozorňuje tiež na to, že je dôležité naučiť sa aj aktívne počúvať, čo je niekedy ťažšie, než sa môže zdať. Aktívne počúvať viete vtedy, keď dokážete len tak počúvať, čo vám vaša polovička rozpráva, bez toho aby ste hneď ponúkali nevyžiadané riešenie, cítili nutkavú potrebu prejaviť vlastný názor alebo prednášali unáhlené súdy. Svoju prístupnosť dáte najlepšie najavo tak, že sa budete v prvom rade zaujímať o to, ako sa váš partner cíti a čo pre neho môžete v danom okamihu urobiť.
- Zodpovednosť: Sue Johnson hovorí: „Keď s niekým zdieľate život, máte povinnosť správať sa voči nemu zodpovedne a ohľaduplne.“ To znamená napríklad, že keď sa niekde oneskoríte, nedorazíte na dohodnutú schôdzku alebo zmeníte plány, dáte o sebe včas vedieť, aby si partner nerobil starosti, čo sa mohlo stať a či ste v poriadku. Nie je nič horšie ako nedostupný telefón a žiadne informácie o človeku, ktorý už mal byť štyri hodiny z práce doma.
- Emočná stabilita: Problémy vo vzťahu spôsobuje aj zlé vnímanie emócií toho druhého. Výsledkom sú potom nedorozumenia prameniace z najrôznejších vnútorných pocitov a pohnútok, ktoré si každý v sebe drží a o ktorých nedokáže otvorene komunikovať. Tiché výčitky, nahromadené staré krivdy, nevyslovené a nepochopené priania a túžby, to všetko je tichým zabijakom každého vzťahu. Dbajte na to, aby z vášho správania mohol partner vždy jednoznačne pochopiť, aké sú vaše skutočné zámery a čo sa mu snažíte povedať. Vychádzajte si vzájomne v ústrety, hovorte spolu, buďte zvedaví, pýtajte sa, rešpektujte sa a dôverujte si.
Fungujúci partnerský vzťah je kľúčový pre zdravý vývin dieťaťa. Manželstvo je ideálny základ pre rodinný život. Tým najväčším darčekom, ktorým môžu rodičia obdariť svoje deti, je popri starostlivosti a láske fungujúci partnerský vzťah založený na láske, pozornosti, rešpekte, blízkosti. Zdá sa, že deti sú najviac uvoľnené a šťastné, keď sa mama a otec majú radi a zaujímajú sa jeden o druhého. Partneri, ktorí spolu nie sú šťastní, nemôžu dať dieťaťu pocit bezpečného domova a nemôžu deťom sprostredkovať model príjemného, uspokojivého a funkčného vzťahu muža a ženy. Partneri v dysfunkčných rodinách na svoju partnerskú rolu často rezignujú a stotožňujú sa výhradne s rodičovskou rolou. Sústredia sa len na deti, pretože sa boja sústrediť jeden na druhého. Vzťah potrebuje byť vyživovaný, nielen kvôli sebe, ale aj kvôli deťom, pretože rodičia sú ich vzorom. Pozorujú nás ostrým zrakom a ukladajú si naše jednanie do mysle. Dôležité je tiež učiť deti zodpovednosti, aby nielen prijímali hodnoty, ale nad nimi aj premýšľali a menili ich. Keď dieťa dokáže kriticky nazerať na hodnoty, nepreberá automaticky hodnoty od iných detí v puberte, ale premýšľa nad nimi. Toto je dôležité hlavne v období osamostatňovania sa od rodičov, keď už rodičia nemajú na dieťa absolútny vplyv. Tieto deti sa vedia ubrániť sektám, rôznym bandám a podobne, nekonajú bezhlavo a bezmyšlienkovite, vedia si svoje hodnoty obhájiť a neveria hneď nejakým ďalším. Dôležitá pri výchove je aj sústavná príprava na slobodu, čo neznamená výchovu bez hraníc, ale hranice musia byť pevné, pružné a zrozumiteľné.
Vratislav Hlásek tiež hovorí: „Rodičovstvo predstavuje obrovský sebareflexný nástroj. Pri výchove nerozmýšľame len nad tým, aké hodnoty dieťaťu odovzdať, ale premýšľame ako rodičia sami nad sebou a nad tým, ktoré momenty ešte nemáme v sebe spracované.“ Rodičovstvo teda vytvára priestor na celkový rozvoj rodiny. Toto sa však deje len vtedy, keď je vzťah vyrovnaný a keď sa obaja rodičia na príchod dieťaťa tešia. Vtedy sa otec nehnevá, keď príde domov, že v byte nenachádza relaxačnú zónu oddychu, ako tomu bolo, kým ešte dieťa nebolo na svete, a matka sa zase nezatvára v byte s dieťaťom a vie si materstvo dokonale vychutnať aj v kontakte s inými ľuďmi. Vratislav Hlásek vníma rodičovstvo ako krátku, ale veľmi intenzívnu cestu, na ktorej môžu duchovne rásť rodičia i deti. Je zástancom myšlienky, že rodičovstvo je dobré brať ako výzvu, vďaka ktorej sa posúva celá rodina novým smerom.
Právne Aspekty Kohabitujúcich Osôb a Rodinného Života na Slovensku
Právna úprava vzťahov kohabitujúcich osôb, v zmysle nezosobášených párov žijúcich v partnerskom zväzku, je na Slovensku minimalistická, nie však celkom absentujúca. Niektoré základné práva a povinnosti sú im priznané prostredníctvom statusu blízkych osôb podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), ktorý hovorí: „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí PL. ÚS 24/2014-90 konštatoval, že štát uznaním privileguje aj iné typy sociálnej koexistencie osôb než je manželstvo.
Blízke osoby majú, napríklad, nárok na poskytnutie voľna zamestnávateľom pri úmrtí kohabitujúceho partnera/ky (§ 141 ods. 2 písm. d) Zákonník práce, zákon č. 311/2001 Z. z. (ďalej ZP), nárok na poskytnutie voľna zamestnávateľom pri sprevádzaní rodinného príslušníka (partnera/ky) do zdravotníckeho zariadenia (§ 141 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 5 ZP). Takisto môžu, podľa § 130 ods. 1 a 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, odoprieť výpoveď. Prístup ku zdravotnej dokumentácii má blízka osoba podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov až potom, keď nie je manžel, dieťa ani rodič. Zo zákona môže kohabitujúci partner dediť len v druhej alebo tretej dedičskej skupine (§ 473 - 475 zákona č. 40/1964 Zb. OZ).
Negatívne dotknutá je tiež ochrana osobnosti partnera/ky po jeho smrti, absentuje právo na náhradné bývanie po rozchode, či nárok na množstvo sociálnych dávok bežne spájaných s manželstvom. Blízka osoba nemôže nadobúdať majetok do bezpodielového spoluvlastníctva, problémom môže byť aj spoločný nájom družstevného bytu, či vzájomné zastupovanie, ktoré predpokladá rôzne splnomocnenia. Vzhľadom na celkový rozsah sociálnych zmien v spoločnosti je primeranosť tejto právnej úpravy často spochybňovaná. Významné transformácie sociálnej reality sú priebežne analyzované a podložené rozsiahlym výskumom (napr. Marková 2012, 2014, 2015a,b, 2020, Bianchi, 2013(a,b), Popper, 2013, Fafejta, 2014, Kalábová, 2016, Turčan, 2018). Tieto sociálne zmeny však nie sú v právnom poriadku dostatočne reflektované.
Otázka, či aktuálny právny stav na Slovensku zodpovedá potrebám spoločnosti, je opakovane otváraná najmä vo vzťahu ku LGBT osobám, pre ktoré manželstvo podľa slovenského práva nepredstavuje reálnu alternatívu a nedáva im možnosť vzájomne si takto upraviť vzťahy. Absentuje aj možnosť oficiálnej registrácie alebo inej formálnej evidencie pred orgánom verejnej moci. Takýto stav vytvára podmienky pre ponižujúce situácie, kedy celoživotný/á partner/ka musí tretím stranám dokazovať, že je blízkou osobou prostredníctvom čestných vyhlásení, splnomocnení, či rôznych potvrdení z obecných úradov. V záujme spravodlivejšej úpravy vlastníckych vzťahov musia partneri/ky preventívne myslieť na všetky nepríjemné eventuality partnerského života, žiadať žijúcu osobu o priaznivejšiu úpravu dedičských pomerov prostredníctvom závetov, alebo sa pokúšať dostupnými zmluvnými prostriedkami priebežne upravovať spoločný majetok takým spôsobom, ktorý by aspoň čiastočne rešpektoval a chránil vklad oboch partnerov/iek. Toto môže intímny vzťah založený na dôvere zbytočne zaťažovať a vyvolávať u partnerov/iek napätie a pochybnosti. V praxi mnohí/é na takúto úpravu vzťahov radšej rezignujú. O potrebe vytvárania priaznivejších podmienok pre život týchto osôb je preto zjavne potrebné diskutovať.
Kohabitujúce páry osôb rovnakého pohlavia čelia porovnateľným životným situáciám a nástrahám vyplývajúcim zo spoločného života ako heterosexuálne páry. Samotný fakt, že štát priznáva manželstvu osobitnú ochranu a manželom osobitné oprávnenia nepredstavuje z pohľadu bežne akceptovaných štandardov medzinárodného práva problém, či nedokonalosť právnej úpravy (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Kozak v Poland, (App no 13102/02)). No vzhľadom na vývoj spoločnosti sa dostáva do popredia potreba hľadať istú rovnováhu medzi touto exkluzivitou a primeranou ochranou všetkých osôb, ktoré svoj rodinný život nechcú alebo nemôžu prežiť v manželstve.
Na globálnej, celosvetovej úrovni nie je zatiaľ možné hovoriť o všeobecne uznávanom ľudskoprávnom štandarde v zmysle konkrétneho nároku na právnu úpravu partnerských vzťahov kohabitujúcich osôb nad rámec toho, čo nájdeme aj v slovenskom právnom poriadku. Formálnu registráciu partnerov/iek pred verejnou autoritou spojenú s určitou právnou ochranou vzťahu, či otvorenie inštitútu manželstva pre osoby rovnakého pohlavia je možné vnímať ako progresívny globálny trend, no zatiaľ ešte nie ako zaužívaný medzinárodný štandard. Situácia v regionálnych systémoch na ochranu ľudských práv je však už odlišná. Slovensko je členským štátom Rady Európy a Európskej únie (EÚ). EÚ nemá kompetencie harmonizovať oblasť manželského a rodinného života v členských štátoch, hoci teoreticky má Rada na základe článku 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právomoc prijať jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom aj opatrenia týkajúce sa rodinného práva, ktoré majú cezhraničné dôsledky. Práve táto jednomyseľnosť sa však v praxi opakovane ukázala ako problematická. EÚ sa preto iba výnimočne a nepriamo dotýka týchto otázok vo veľmi špecifických prípadoch. Žiadnym nariadením únie nemôže byť dotknutá vecná podstata práva členských štátov rozhodovať sa autonómne vo veci právnej úpravy kohabitácie, registrovaných partnerstiev, manželstva alebo ich majetkových dôsledkov. V tomto kontexte je potrebné vnímať napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ z 1. apríla 2008 vo veci C-147/08 - Jürgen Römer.
Za zmienku stojí aj rozsudok veľkej komory Súdneho dvora EÚ z 5. júna 2018 vo veci C‑673/16 - známej ako prípad Coman. Súdny dvor tu rozhodol, že pokiaľ občan v inom členskom štáte než je štát, ktorého je štátnym príslušníkom, začal rodinný život so štátnym príslušníkom tretieho štátu (mimo EÚ) rovnakého pohlavia, s ktorým právoplatne uzavrel manželstvo v hostiteľskej krajine, tak orgány členského štátu, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom, nesmú odmietnuť priznať právo na pobyt na území tohto štátu príslušníkovi tretieho štátu z dôvodu, že právo daného členského štátu neupravuje manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia. Nejde o žiadnu harmonizáciu rodinného práva, ale o veľmi konkrétne opatrenie v oblasti, v ktorej má Únia rozhodovacie kompetencie. Štandardy rodinného práva sa v EÚ utvárajú na pôde členských štátov. Za indikáciu štandardu však môžeme považovať faktický stav v členských štátoch, hoci tento nie je výsledkom spoločnej politiky, či harmonizácie. Podľa údajov Iniciatívy Inakosť viac než 85 percent obyvateľov EÚ žije v krajinách, ktoré právne uznávajú partnerstvá osôb rovnakého pohlavia (Macko, 2018).
Rada Európy (RE) je ďalšia významná regionálna (medzivládna) organizácia združujúca 47 členských štátov, ktorej hlavným cieľom je ochrana ľudských práv. Kľúčovým nástrojom tejto ochrany je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 4.11.1950). Nad jeho dodržiavaním bdie Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Tento súd vníma Dohovor ako žijúci nástroj, ktorého úlohou nie je fixovať spoločnosť v stave z roku 1950, ale organicky rásť spolu s ňou. ESĽP preto prostredníctvom judikátov citlivo reaguje na prebiehajúce celospoločenské zmeny. Aktuálny rozsah a obsah práv priznaných Dohovorom je výsledkom dlhodobého procesu hľadania a nachádzania práva v meniacej sa sociálnej realite. Niektoré interpretácie súdu môžu pôsobiť pomerne progresívnym dojmom. Vzhľadom na oficiálne deklarované ciele RE, medzi ktoré patrí aj posilňovanie pluralitnej demokracie, harmonizácia práva európskych krajín, či hľadanie efektívneho riešenia problémov spojených so xenofóbiou a diskrimináciou menšín, však môžeme považovať judikatúru súdu za hodnotovo konzistentnú a vnútorne ucelenú.
Podľa ESĽP neexistuje iba jeden konkrétny spôsob, ako viesť súkromný alebo rodinný život, a pri výbere spôsobu, akým štát chráni rodinný život osôb, je preto dôležité zobrať do úvahy všetky sociálne zmeny aj vývoj vo vnímaní sociálnych vzťahov (Vallianatos and others v. Greece (App. 29381/09 & č. 32684/09)). Samotná existencia alebo absencia rodinného života je z pohľadu súdu v podstate záležitosťou faktu (K&T v Finland, (App. 25702/94)). Základom rodinného života je vzájomná radosť zo spoločnosti blízkych osôb, vrátane rodiča a dieťaťa (B v United Kingdom, (App. 9840/82)). Dôležitá je najmä spolupatričnosť a radosť zo vzťahu. Dohovorom sú chránené aj vzťahy medzi bratmi a sestrami (Moustaquim v Belgium, (App. 12313/86)). Vzťahy medzi nezosobášenými dospelými osobami môžu byť z pohľadu Dohovoru tiež rodinným životom, ak sú naplnené isté základné predpoklady. ESĽP si všíma, či pár spoločne žije, dĺžku trvania vzťahu, ale aj to, či partneri demonštrovali vzájomný záväzok napríklad tým, že mali spolu deti, prípadne iným významným spôsobom (Al-Nasif v Bulgaria, (App. 50963/99)). Štrasburský súd jednoznačne konštatoval, že aj páry rovnakého pohlavia môžu spolu žiť rodinným životom a nejde u nich len o súkromný život. Podľa súdu neexistujú kvalitatívne rozdiely medzi partnerským vzťahom heterosexuálnych párov a párov rovnakého pohlavia (Schalk and Kopf v Austria, (App. 30141/04)).
Významné rozhodnutie týkajúce sa párov rovnakého pohlavia prišlo v prípade Oliari a iní v. Taliansko (App. 18766/11 & 36030/11). ESĽP tu zopakoval svoje konštatovanie, že páry osôb rovnakého pohlavia dokážu vytvoriť stabilný a hlboký vzťah, pričom pociťujú potrebu právneho uznania svojho zväzku. Vzhľadom na nedostupnosť manželstva v Taliansku majú tieto páry podľa súdu osobitný záujem na získaní možnosti vstúpiť do nejakej formy občianskeho zväzku spojeného s právnou ochranou. Na základe článku 8 ods. 1 Dohovoru (Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) sú členské štáty povinné prijať právny rámec, ktorý by homosexuálnym párom umožnil právne uznanie ich vzťahov. V reakcii na toto rozhodnutie Ministerstvo spravodlivosti SR jasne najavo, že z ich pohľadu vznikol tento záväzok iba Taliansku, pretože situáciu na Slovensku nemožno posúdiť ako totožnú. Tak ako zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková, aj Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojom stanovisku zdôraznilo, že európsky súd v rozhodnutí: „poukázal na široký priestor štátov pre voľnú úvahu v tejto oblasti, pričom významnú mieru v tomto ohľade zohrali rozhodnutia najvyšších súdnych orgánov Talianska, podľa ktorých by mala byť osobám rovnakého pohlavia poskytnutá určitá forma právnej ochrany. (ESĽP) Vzal do úvahy aj prieskumy verejnej mienky v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené nie je možné jednoznačne tvrdiť, že situácia v SR je totožná so situáciou, ktorú ESĽP posudzoval v talianskom prípade“ (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky citované denníkom Postoj 2015).
Toto rozhodnutie ESĽP sa na Slovensku okamžite stalo predmetom ideových sporov. Daniel Lipšic naproti tomu očakával: „že sa Taliansko proti rozhodnutiu odvolá“. Anna Záborská konštatovala, že: „časť sudcov ESĽP sa evidentne snaží nájsť v Dohovore nové právo na registrované partnerstvo“. Branislav Škripek reagoval vyhlásením, že: „Ústava SR bude vždy nad rozhodnutím tohto súdu, lebo má najväčšiu právnu silu. Na základe platných medzinárodných zmlúv spomenuté rozhodnutie nemôže pojednávať o veciach, ktoré rieši naša ústava a týka sa to aj manželstva, ktoré je tam zadefinované“. A Radoslav Procházka videl „najčarovnejší paradox rozhodnutia“ v odkaze na posun vo verejnej mienke v Taliansku. To podľa neho iba potvrdzuje jeden globálny trend: „tam, kde to nejde cez zákonodarné zbory, presadzujú tieto úpravy súdy. Lenže ak má byť jedným z faktorov rozhodnutia údajný posun vo verejnej mienke, prečo to nenechať na verejnosť a jej priamo volených zástupcov?“ (Procházka, In: Postoj, 2015).
Odlišné stanovisko neskôr zaujala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, keď po komplexnej analýze prípadu skonštatovala, že: „faktická právna absencia uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia, takpovediac „právne nevidenie“ týchto párov, nerešpektuje ľudsko-právne záväzky Slovenskej republiky“ (Patakyová, 2017). Nachádzanie práva nie je jednoduchý proces. Všetky uvedené názory azda s výnimkou tvrdenia pána poslanca Škripeka majú určité právne rácio. K jeho vyhláseniu treba poznamenať, že práve prostredníctvom Ústavy sa SR hneď v prvom článku zaviazala dodržiavať: „všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky“ (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb., čl. 1. ods. 2). Jeho tvrdenie, že tento súd: „nemôže pojednávať o veciach, ktoré rieši naša ústava a týka sa to aj manželstva“ je síce nejednoznačné, ale v každom prípade nesprávne. ESĽP môže pojednávať o veciach, ktoré rieši naša ústava, keďže druhá hlava Ústavy SR je nazvaná: Základné práva a slobody, a ESĽP vynáša svoje rozhodnutia na základe Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak by tento súd nemohol pojednávať o základných právach a slobodách, čo by bolo jeho poslaním? ESĽP môže rozhodovať aj o manželstve. Článok 12 Dohovoru je nazvaný: Právo uzavrieť manželstvo. Napríklad, vo veci Schalk & Kopf, súd dospel k záveru, že Dohovor zmluvným stranám neukladá povinnosť poskytovať párom rovnakého pohlavia možnosť vstúpiť do manželského zväzku. Pozornosti poslanca však uniklo najmä to, že ESĽP v prípade Oliari nerozhodoval o manželstve. Súd rozhodol na základe článku 8 ods. 1 Dohovoru, ktorý upravuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Názor, že táto konkrétna právna úprava by mala byť výsledkom štandardného legislatívneho procesu je principiálne legitímny a obhájiteľný, aj keď vzhľadom na okolnosti určite diskutabilný.
tags: #partnerske #vztahy #manzelstvo #rodicovstvo