Pásový opar, známy aj ako herpes zoster, je vírusové ochorenie, s ktorým sa stretáva mnoho ľudí a ktoré patrí medzi relatívne časté kožné ochorenia. Je to infekčné vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje bolestivú vyrážku alebo pľuzgiere na koži. Pôvodcom tohto ochorenia je vírus varicella-zoster, vysoko nákazlivý DNA vírus, ktorý spôsobuje aj ovčie kiahne. Ak ste v minulosti neprekonali ovčie kiahne, pásový opar by sa u vás nemal vyvinúť. Mnoho ľudí netuší, že vírus, ktorý spôsobil ich detské kiahne, v tele zostáva v tzv. spánkovej fáze a môže sa po rokoch znova ozvať. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pásový opar, jeho príčiny, priebeh, riziká v tehotenstve a možnosti liečby. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre širokú verejnosť, od študentov po odborníkov, a rozptýliť bežné mylné predstavy.
Pôvodca a mechanizmus vzniku pásového oparu
K primárnej infekcii vírusom varicella-zoster dochádza často už v detskom veku. Infekcia sa prenáša kvapôčkami, vzduchom, ale aj priamym kontaktom. Z primárnej infekcie vírusom sa vyliečite a príznaky zmiznú, no vírus ako taký ostáva v ľudskom tele v spinálnych gangliách. Tam pretrváva chránený pred imunitným systémom aj niekoľko rokov. Po prekonaní kiahní vírus z tela úplne nezmizne. Keď človek prekoná ovčie kiahne, vírus v jeho tele zostáva v latentnej forme a „spiaci“ vírus sa usídli v nervových bunkách. V prípade, že dôjde k oslabeniu imunitného systému - v dôsledku stresu, ochorenia, starnutia alebo iných faktorov - môže sa vírus opäť aktivovať a spôsobiť pásový opar. Pri oslabení imunitného systému sa ale vírus môže znovu „prebudiť“ a začať sa množiť tentoraz však nie v celom tele ako u kiahní, ale v konkrétnej oblasti kože, ktorú zásobuje daný nerv. Ochorenie sa prejavuje zápalom nervových zakončení, čo vedie k vzniku bolestivých vyrážok, typicky v podobe pásu, a odtiaľ pochádza aj jeho názov. Pásový opar (latinsky herpes zoster) je bolestivé vírusové ochorenie, ktoré vzniká reaktiváciou vírusu ovčích kiahní.
Príznaky pásového oparu: Od prvých pocitov po kožný výsev
Pásový opar sa neprejaví ihneď. Príznaky pásového oparu sa často začnú ešte skôr, než sa objaví vyrážka. Samotnému výsevu pľuzgierikov môže v niektorých prípadoch predchádzať tzv. prodromálne štádium. Intenzívne svrbenie, mravčenie, pálenie, prípadne permanentné bolesti v postihnutej oblasti môžu predchádzať kožný výsev o 2 dni až 2 týždne. Prvými znakmi sú často únava, slabosť alebo horúčka. Bolesť je často najhorším príznakom pásového oparu. Pálenie a bolesť sa najprv prejavujú ako ostrá alebo pálivá bolesť na konkrétnom mieste na tele. Tento pocit sa môže stupňovať a býva veľmi nepríjemný, podobný bolestiam spojeným s popáleninami. Niekedy sa objavuje pásový opar v ústach, na koži, ale aj na sliznici. Zásadné je, že bolesť môže byť veľmi silná, niekedy až neznesiteľná. Niektorí ľudia opisujú bolesť ako „horúci drôt pod kožou“ alebo „rezanie v nervoch“.
Po niekoľkých dňoch sa na bolestivom mieste vytvoria červené vyrážky, ktoré postupne prechádzajú do malých pľuzgierikov plných tekutiny. Pásový opar na koži najčastejšie vyzerá ako červený pás alebo pruh vyrážky na jednej strane tela. Práve tu ho ľudia najčastejšie spozorujú ako bolestivý pruh vyrážky a pľuzgierikov na jednej strane tela. Príznaky sa vyskytujú vždy jednostranne, nikdy nie cez stred tela, to je jeden z rozpoznávacích znakov. Typické pre pľuzgiere je ich praskanie, mokvanie a krvácanie. Pásový opar charakterizuje výsev v tvare pásov. Vyrážky sú vyvýšené a zvyčajne blízko pri sebe. V priebehu troch až štyroch dní sa vyrážka rozvinie do otvorených pľuzgierov. Časom začnú tieto pľuzgiere vysychať a v priebehu približne 10 dní sa meniť na hnedočervenú chrastu. Chrasty vymiznú o dva až tri týždne neskôr.
Od chvíle, keď začnete pociťovať prvé príznaky, môže ochorenie pretrvávať tri až päť týždňov, kým vyrážka úplne nezmizne. U detí nie je bolestivosť taká výrazná ako u dospelých, najvýraznejšia býva u starších ľudí. V niektorých prípadoch sa herpes zoster prejavuje iba bolesťou a kožné prejavy sa nevyskytujú. Ide o tzv. zoster sine herpete. Ak však máte niektorý z ďalších príznakov pásového oparu (aj bez vyrážky), navštívte svojho všeobecného lekára, ktorý váš stav posúdi.
Najčastejšie miesta výskytu pásového oparu
Pásový opar sa najčastejšie objavuje na miestach, kde vírus postihuje konkrétne nervové zakončenia. Jeho typickým prejavom sú bolestivé vyrážky usporiadané do „pásu“ na jednej strane tela. Výsev vo forme pásu sa najčastejšie objavuje na bruchu, hrudníku, chrbte a menej často aj na iných častiach tela. Trup je častým miestom výskytu, napríklad na chrbte alebo na bruchu, kde sa šíri v páse okolo trupu.
Pásový opar sa pomerne často objavuje aj na tvári, najmä na čele, v okolí oka a na nose. V tejto oblasti býva nepríjemný nielen pre bolesť, ale aj preto, že môže zasiahnuť citlivé štruktúry. Ak sa pásový opar rozšíri na tvár, môže zasiahnuť aj oko, čo vedie k vážnym komplikáciám. Ďalšími častými miestami sú krk a ramená, kde si môžete všimnúť zhluk pľuzgierikov alebo začervenania, často sprevádzaný bolesťou, ktorá môže vystreľovať do hlavy, šije alebo paže. Aj tu platí, že vyrážka má tendenciu držať sa jednej strany. Menej často sa pásový opar objaví aj na končatinách, napríklad na ruke, stehne alebo zadku. Pásový opar sa môže objaviť kdekoľvek na koži.
Kto je ohrozený pásovým oparom? Rizikové faktory
Hoci pásový opar môže postihnúť ľudí každého veku, najčastejšie sa vyskytuje u dospelých a starších ľudí. Pásový opar (herpes zoster) je ochorenie, ktoré postihuje najmä starších pacientov, nakoľko analogicky s inými vírusmi zo skupiny herpesvírusov sa aj tento aktivuje pri oslabenom imunitnom systéme. Najviac ohrozené vznikom pásového oparu sú skupiny ľudí so zníženou imunitou alebo oslabenou obranyschopnosťou organizmu. Seniori predstavujú rizikovú skupinu, pretože riziko vzniku pásového oparu výrazne stúpa po 50. roku života. S pribúdajúcimi rokmi imunita prirodzene slabne, preto pásový opar častejšie postihuje starších ľudí. Približne polovica prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov. Pásový opar sa vyvinie u približne 10 - 20 % ľudí, ktorí mali ovčie kiahne v skoršom období svojho života.
Oslabená imunita, napríklad pri chronických ochoreniach alebo stavoch, ktoré znižujú obranyschopnosť organizmu, je ďalším kľúčovým faktorom. Medzi takéto stavy patrí užívanie liekov znižujúcich imunitu (napríklad kortikosteroidy alebo imunosupresíva), ako aj ochorenia ako HIV/AIDS alebo pacienti po transplantáciách. Vedeli ste, že hoci je pásový opar bežnejší u starších dospelých a osôb so zníženou imunitou, môže sa objaviť aj u mladých a zdravých ľudí? Pásový opar sa netýka len starších ľudí. Môže postihnúť aj mladšie osoby, najmä ak sú vystavené dlhodobému stresu alebo napríklad po ťažkom ochorení.
Dlhodobý psychický alebo fyzický stres je hlavným rizikovým faktorom spôsobujúcim vypuknutie pásového oparu. Pri preťažení môže imunita fungovať menej efektívne, čo zvyšuje šancu na reaktiváciu vírusu. Preto je vhodné vyhýbať sa situáciám, ktoré sú pre vás stresujúce. Odporúčané je vyskúšať meditáciu, jogu alebo iné relaxačné metódy.
Prenos a infekčnosť pásového oparu: Mýty a fakty
Pásový opar sa prenáša kontaktom s tekutinou z pľuzgierov. Pri priamom kontakte s pľuzgiermi môže dôjsť k šíreniu vírusu na osoby, ktoré nemajú v tele protilátky proti ovčím kiahňam, teda najmä deti a dospelých, ktorí ovčie kiahne ešte neprekonali. Ak máte pásový opar, nemôžete ním nakaziť inú osobu. Môžete však ďalej šíriť ovčie kiahne. Osoba s pásovým oparom zostáva nákazlivá, kým nie sú všetky pľuzgiere úplne zaschnuté a pokryté chrastou. Zvyčajne to trvá až 10 dní od prvého objavenia sa vyrážky. Riziko prenosu je vysoké len počas akútnej fázy s prítomnými pľuzgiermi. Keď sa pľuzgiere vysušia a vytvoria chrasty, riziko prenosu je minimálne.
Inkubačná doba pásového oparu sa pohybuje medzi 7 až 21 dňami, počas ktorých sa vírus postupne aktivuje. Po aktivácii vírusu v tele môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým sa objavia prvé príznaky, ako sú pálenie a bolesť v oblasti postihnutého nervu. Obdobie, počas ktorého ešte nie sú prítomné žiadne príznaky, sa nazýva inkubačná doba. Inkubačný čas je spravidla 1 - 2 týždne.
Ak ste nikdy nemali ovčie kiahne a prídete do priameho kontaktu s vytekajúcou pľuzgierovou vyrážkou niekoho s pásovým oparom - napríklad pri ošetrovaní blízkeho, vírus varicella-zoster vás môže nakaziť. Po nákaze sa však u danej osoby nerozvinie pásový opar, ale ovčie kiahne. Ovčie kiahne môžu byť pre niektorých ľudí nebezpečné. Ochorenie je vysoko infekčné v štádiu pľuzgierov. Vírus sa prenáša hlavne priamym kontaktom s pľuzgiermi, z ktorých vyteká infekčná tekutina. Pred objavením sa pľuzgierov nákazliví nie ste.
Prenos kašľom či kýchaním je extrémne zriedkavý; na rozdiel od nákazlivejších ovčích kiahní sa opar vzduchom nešíri. Ak ste bez protilátok (imunity) voči vírusu a prídete do styku s predmetmi kontaminovanými tekutinou obsahujúcou vírus, môžete sa nakaziť. Takýto prenos je ale neobvyklý, pretože vírus prežije na rôznorodých povrchoch len krátku dobu a rýchlo infekčnosť stráca. Pokým vyrážka stále mokvá (vylučuje tekutinu) a nedá sa zakryť, zostaňte radšej doma. Ak sa rozhodnete doma neostať, herpes môžete prekryť voľným oblečením alebo nelepivým obväzom.
Pásový opar: Čo by ste mali vedieť | Johns Hopkins Medicine
Diagnostika a kedy vyhľadať lekársku pomoc
Pásový opar možno diagnostikovať podľa charakteristických pľuzgierikov na koži a podľa ich typickej lokalizácie. Diagnostika pásového oparu je vo väčšine prípadov pomerne rýchla, pretože vyrážka má typický vzhľad aj priebeh. Pľuzgiere pásového oparu sa zvyčajne objavujú v páse na jednej strane tela. Lekár sa bude zaujímať o príznaky a ich vývoj: kedy sa objavila bolesť, pálenie alebo mravčenie, a kedy sa pridala vyrážka.
Pri výskyte pásového oparu je dôležité čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc, aby sa zmiernili príznaky, predišlo komplikáciám a začala účinná liečba. Pokiaľ máte podozrenie na pásový opar, odporúčame čo najskôr kontaktovať lekára. Pásový opar je vírusové ochorenie, ktoré si vyžaduje včasnú a cielenú liečbu, ideálne do 72 hodín od výsevu vyrážky. V prípade herpes zoster odporučí návštevu kožného lekára, ktorý vám poskytne liečbu.
Liečba pásového oparu: Možnosti a účinnosť
Dĺžka liečby pásového oparu závisí od závažnosti príznakov, obvykle trvá dva až štyri týždne. Dĺžka a možnosti liečby pásového oparu závisia od závažnosti ochorenia, celkového zdravotného stavu pacienta a včasnosti liečby. Liečba pásového oparu sa zameriava na zmiernenie príznakov, zníženie bolesti a urýchlenie hojenia vyrážok, pričom najúčinnejšia je pri včasnom začiatku, ideálne do 72 hodín od výskytu prvých príznakov. Lekár zvyčajne nasadí antivirotiká (ideálne do 72 hodín od vzniku vyrážky), aby skrátil priebeh a znížil riziko komplikácií. Liečba zahŕňa antivirotiká, lieky proti bolesti a krémy na upokojenie pokožky. Tieto lieky nie sú schopné vírus úplne zničiť, ale významne znižujú závažnosť jeho prejavov, urýchľujú hojenie pľuzgierov a skracujú trvanie ochorenia. Lieky sa obvykle užívajú 5-7 dní, podľa rozhodnutia lekára. Efekt liečby rovnako záleží od skorej aplikácie do 3 dní od prvých prejavov ochorenia a vzniku vyrážok, čím sa výrazne znižuje riziko vzniku postherpetickej neuralgie.
V terapii sa využívajú virostatiká - liečivá blokujúce reprodukciu vírusu. Podávajú sa systémové antivirotiká, ktoré bránia rozsiahlejšej kožnej manifestácii, urýchľujú hojenie, prispievajú k vymiznutiu akútnej bolesti, ale zároveň aj znižujú výskyt postherpetickej neuralgie. Antivirotiká je potrebné podať čo najskôr, dostatočne dlho a v dostatočnej dávke, v porovnaní s liečbou herpes simplex vyžadujú vyššie koncentrácie. Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir kombinuje s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie. O ich užívaní rozhoduje lekár.
Na tlmenie bolesti sa využívajú analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky - ako napríklad ibuprofen, kyselina acetylsalicylová či paracetamol. Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík a lokálna terapia prostriedkami, ktoré zmierňujú svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú bakteriálnej infekcii. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky, ale rovnako je vhodné používať aj sterilný fyziologický roztok 4 až 6-krát denne. Lokálna aplikácia prípravkov na liečbu herpetických infekcií, ako sú masti s aciklovirom, alebo krémy (ZOVIRAX, HERPESIN) s výnimkou očnej herpetickej infekcie nie je indikovaná.
Aplikácia tekutého púdru prinesie len krátkodobý účinok a vytvorené chrasty skôr sťažujú hojenie, preto sa tekutý púder v liečbe herpes zoster neodporúča. Vhodné je tiež užívanie vitamínov a podporovanie imunity. Priame liečba pásového oparu síce neexistuje, no dostupné možnosti pomáhajú zvládnuť príznaky a skrátiť dobu trvania ochorenia.
Domáce opatrenia a vplyv stravy
Pri pásovom opare môžu domáce opatrenia pomôcť zmierniť príznaky, znížiť diskomfort a urýchliť hojenie. Hoci nenahrádzajú odbornú liečbu, môžu byť vhodným doplnkom k nej.
- Chlaďte postihnuté miesto: Priložte studený obklad cez tenkú látku na pár minút, viackrát denne.
- Udržujte kožu čistú a suchú: Sprchovanie je povolené, no treba sa vyhnúť horúcej vode, ktorá môže zhoršiť svrbenie a bolesť. Sprchujte sa vlažnou vodou, používajte jemný, neparfumovaný prípravok. Mnohí sa pýtajú, či je sprchovanie a kúpanie pri pásovom opare bezpečné.
- Posilnenie imunity pomocou stravy a doplnkov: Jedzte zdravú stravu bohatú na vitamíny a minerály. Pre posilnenie imunity môžete siahnuť po prírodných produktoch, ako je L-Lyzín a Boswellia serrata, ktoré podporujú rýchlejšiu regeneráciu a bojujú proti zápalu. L-Lyzín vám môže pomôcť v boji proti vírusovej infekcii.
Správna strava pri pásovom opare môže podporiť imunitu a urýchliť zotavenie. Odporúča sa konzumovať potraviny bohaté na vitamíny C, E, zinok a aminokyseliny, ako sú ovocie, zelenina, orechy a strukoviny. Potraviny bohaté na L-lyzín zahŕňajú ryby, kuracie mäso, vajcia, zemiaky a mliečne výrobky. Silný imunitný systém lepšie odoláva vzniku akéhokoľvek ochorenia, vrátane vírusu herpes zoster. Vhodný je napríklad vitamín C, vitamín D, zinok, betaglukány a ďalšie látky.
Možné komplikácie pásového oparu: Dôsledky a dlhodobé následky
Aj keď sa väčšina prípadov pásového oparu zahojí bez následkov, niekedy môže dôjsť ku komplikáciám, zvlášť ak sa liečba oddiali alebo ak je imunita pacienta oslabená. Pásový opar môže spôsobiť niekoľko závažných komplikácií, ktoré môžu predĺžiť jeho priebeh a zhoršiť kvalitu života. Nie všetci pacienti ich zažijú, ale je dôležité byť si ich vedomý, aby sa pri ich výskyte mohla včas poskytnúť odborná pomoc. Medzi najčastejšie komplikácie pásového oparu patrí sekundárna bakteriálna superinfekcia herpetických lézií alebo postihnutie oka, ktoré môže skončiť až slepotou.
Postherpetická neuralgia
Ide o stav, pri ktorom bolesť pretrváva aj po tom, čo sa vyrážky zahojili. Po zmiznutí pásového oparu môžu niektorí pacienti aj naďalej pociťovať bolesti nervov v tej istej oblasti. Táto bolesť, nazývaná postherpetická neuralgia, môže pretrvávať mesiace až roky a môže byť veľmi intenzívna. Približne u 10% až 15% ľudí, ktorí majú pásový opar, sa neskôr vyvinie postherpetická neuralgia. Presne sa nevie, prečo niektorí ľudia dostanú postherpetickú neuralgiu a iní nie. Postihnutá oblasť môže byť veľmi citlivá na dotyk a bolestivá, a to aj niekoľko mesiacov alebo rokov po zhojení vyrážok. Liečba postherpetickej neuralgie je veľmi náročná a vyžaduje si spoluprácu viacerých odborníkov, ako napríklad dermatológa, neurológa, prípadne oftamológa a ďalších. Pri postherpetickej neuralgii môže lekár odporučiť aj lieky na neuropatickú bolesť.
Infekcie pokožky
Pri pásovom opare môže dôjsť k sekundárnej bakteriálnej infekcii postihnutých miest, ak sa vyrážky poškriabu alebo sa do nich dostane nečistota.
Zápal očí (herpetická keratitída)
Ak sa pásový opar objaví v oblasti očí alebo tváre, môže spôsobiť zápal očného tkaniva. Tento zápal môže viesť k poškodeniu rohovky, zhoršeniu zraku a dokonca k trvalému oslabeniu videnia, ak sa nezachytí včas.
Neurologické komplikácie
Zriedkavo, najmä u pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom, sa môže vyskytnúť zápal mozgu (encefalitída). Tento stav môže viesť k vážnym neurologickým problémom, ako sú záchvaty, zmätenosť, bolesti hlavy a zhoršené vedomie. Niekedy sa vyskytnú aj parézy lícnych nervov a okohybných nervov, avšak pri správnej liečbe majú obvykle dobrú prognózu.
Zápal pľúc
Pásový opar môže tiež viesť k zápalu pľúc, najmä u ľudí so slabým imunitným systémom, ako sú starší ľudia alebo pacienti so závažnými ochoreniami.
Zhoršenie celkového zdravotného stavu
Pre ľudí so zníženou imunitou, ako sú pacienti s HIV/AIDS, pacienti po transplantáciách alebo osoby liečené imunosupresívami, môže byť pásový opar oveľa závažnejší a viesť k systémovým prejavom. U pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom sa môže herpes zoster prejaviť ako generalizovaná (vystupňovaná) infekcia pripomínajúca ovčie kiahne. Objavujú sa systémové prejavy s pneumonitídou, hepatitídou a postihnutím centrálneho nervového systému.
Pásový opar u detí: Špecifiká a priebeh
Pásový opar u detí je vzácny, ale môže sa vyskytnúť, najmä ak deti už prekonali ovčie kiahne. Ak dieťa prekoná kiahne v mladšom veku, vírus varicella-zoster, ktorý ich spôsobuje, môže zostať neaktívny v nervových bunkách a neskôr sa reaktivovať ako pásový opar. U detí býva priebeh pásového oparu zvyčajne miernejší než u dospelých.
Pásový opar a tehotenstvo: Dôležité informácie a riziká
V prípade pásového oparu v tehotenstve je nutná okamžitá konzultácia s lekárom. Občas sa však herpes môže objaviť aj u tehuľky. Ak ste tehotná a máte obavy z pásového oparu, je dôležité vedieť, aké sú riziká a ako sa chrániť.
Riziká pásového oparu v tehotenstve
Na základe štúdií a prípadov z praxe sa nepreukázal žiadny priamy vplyv pásového oparu na tehotenstvo, jeho priebeh ani na vývoj plodu. Ženy, ktoré pásový opar počas tehotenstva mali, donosili zdravé dieťa. Vo vekovej skupine tehotných žien sa komplikácie objavujú len zriedkavo. Zvýšené riziko sa týka len budúcich mamičiek s indikovanou imunosupresiou, kde sú vyššie riziká komplikácií alebo následkov po prekonaní ochorenia. Riziko môže pásový opar predstavovať ešte v prvom trimestri a v období tesne pred pôrodom. Infekcia oparom nie je spojená s vyššou hrozbou vrodených vývojových chýb. Pravda je taká, že zvýšená opatrnosť je nutná len u pacientok, ktoré majú dokázanú menejcennosť imunitného systému, kde pri nepodchytení liečby hrozí rozšírenie vírusu do celého tela.
Ak tehotná žena v minulosti prekonala ovčie kiahne a vírus sa práve počas tehotenstva reaktivoval a spôsobil pásový opar, má čo najskôr kontaktovať svojho lekára. Lekár predpíše adekvátnu liečbu na zmiernenie prejavov a minimalizáciu rizík pre matku a dieťatko.
Rozdiel medzi pásovým oparom a ovčími kiahňami v tehotenstve
Dôležité je rozlišovať medzi pásovým oparom a ovčími kiahňami v tehotenstve, pretože ich riziká pre plod sa líšia. Keď tehotná žena bez imunity (neprekonala ešte ovčie kiahne) príde do kontaktu s osobou, ktorá má pásový opar, môže sa nakaziť ovčími kiahňami, ktoré už pre vývoj plodu riziko predstavujú. Protilátky neznamenajú, že máte imunitu voči opätovnej aktivácii. Rovnaký vírus - varicella zoster, ktorý spôsobuje ovčie kiahne (hlavne u detí), zapríčiňuje pásový opar u dospelých. Ak ste nemali kiahne a stretnete sa s vírusom, dostanete ovčie kiahne. Ak ste už ovčie kiahne prekonali, vírus ostáva celoživotne v tele. V prípade tehotných žien spôsobujú ovčie kiahne závažnejšie poškodenia bábätka ako pásový opar.
Riziko pre plod je značné, ak tehotná žena ešte nemala kiahne (v minulosti), môže byť náchylnejšia na nákazu a pásový opar (presnejšie ovčie kiahne, ktoré dostane od osoby s pásovým oparom) môže byť nebezpečný pre plod. Infekcia sa môže preniesť cez placentu a spôsobiť závažné komplikácie ako vrodené infekcie alebo poškodenie nervového systému plodu. Nakazenie ovčích kiahní v období 3. až 6. mesiaca tehotenstva (najrizikovejší je 13. až 20. týždeň), môže spôsobiť vyvíjajúcemu plodu postihnutie končatín, chrbtice, CNS, očí a možné jazvy na koži. Našťastie nie je tam prítomné zvýšené riziko malformácií a prognóza plodu až v 70 % je dobrá. Ak sa týmto vírusom nakazí tehotná mamka a prenesie ho na dieťatko počas vnútromaternicového vývoja, vedie to často k vážnym poškodeniam bábätka (vývojové chyby končatín, zjazvenie kože, zápal očí, porucha sluchu, poškodenie mozgu). Riziko poškodenia bábätka je najvyššie na konci prvej polovice tehotenstva.
Riziko pri pôrode
Ak má tehotná žena pásový opar v oblasti genitálií alebo na tvári, môže byť riziko prenosu vírusu na novorodenca počas pôrodu, čo môže spôsobiť novorodenecký herpes (závažné infekcie kože, očí alebo vnútorných orgánov novorodenca). V týchto prípadoch môže byť odporúčané vykonať cisársky rez, aby sa minimalizovalo riziko prenosu. Ak sa ovčími kiahňami nakazí tehotná žena v období pred pôrodom alebo tesne po pôrode, môže to u novorodenca vyvolať novorodeneckú podobu ovčích kiahní (tzv. novorodenecká varicela). Táto sa však dá ľahko a úspešne vyliečiť. Je potrebné navštíviť lekára a stanoviť vhodnú liečbu, aby sa zdravotný stav bábätka neskomplikoval pridružením iných ochorení (napr. zápal pľúc).
Liečba pásového oparu v tehotenstve
Ak sa pásový opar v tehotenstve objaví, príznaky sa potlačia podávaním antivirotík, ktoré výrazne skrátia dobu liečby. Na vyrážky je možné používať rôzne krémy, maste (zinková masť) alebo gély. O vhodnosti sa je potrebné poradiť s lekárnikom alebo vaším lekárom. Liečbu v tomto prípade riadi infektológ a je skôr symptomatická (tlmia sa príznaky choroby).
Pásový opar: Čo by ste mali vedieť | Johns Hopkins Medicine
Iné infekcie a choroby mamy počas tehotenstva s potenciálnym dopadom na plod
Niektoré infekcie u mám v tehotenstve predstavujú veľké riziko pre bábätká v brušku (vírus prenikne cez placentu a nakazí dieťatko). V dôsledku týchto infekcií sa deti často narodia predčasne a s rôznymi vývojovými poruchami. U bábätka podľa druhu infekcie dochádza k poškodeniu sluchu, zraku (šedý zákal, poruchy sietnice), kataraktom, problémom so srdiečkom a mentálnemu postihnutiu.
Cytomegalovírus (CMV)
CMV patrí do skupiny herpetických vírusov (vírus herpesu, pásového oparu, kiahní aj EBV vírus - pôvodca infekčnej mononukleózy). Tieto vírusy majú jednu podobnú vlastnosť, a to, že po tom, čo sa nimi nakazíte, už ostanú v tele po celý život. CMV je rozšírený vírus, ktorý zostáva v tele po celý život. Odhaduje sa, že sa ním vo vyspelých krajinách nakazí 50 - 80 % dospelej populácie. Infikovať sa môžete slinami, kašľaním a smrkaním (kvapôčkovým prenosom), pri pohlavnom styku s človekom, ktorý má CMV, alebo prijatím krvi od človeka s CMV. Väčšina ľudí ochorie na CMV vo veku medzi 15 až 17 rokom života, ale nakaziť sa môžete kedykoľvek.
CMV infekcia nemusí mať u zdravého dospelého človeka skoro žiadne príznaky. Väčšina ľudí ochorie na CMV vo veku medzi 15 až 17 rokom života, ale nakaziť sa môžete kedykoľvek. Niekedy sa CMV infekcia prejaví ako mononukleóza (vysoká teplota, bolesti hrdla, opuchnutie krku). Vážnejšie problémy sa môžu objaviť u ľudí s oslabeným imunitným systémom (zväčšené lymfatické uzliny, zväčšená pečeň, resp. zhoršené pečeňové testy, bolesti hlavy a bolesti hrdla, horúčka alebo pretrvávajúca zvýšená teplota, zápal pľúc, mozgu, pažeráka, hrubého čreva aj očného pozadia).
Veľké riziko však predstavuje pre bábätko mamičky, ktorá sa prvýkrát stretla s CMV v tehotenstve, a preto nemá vybudované protilátky. Cytomegalovírus má totiž schopnosť prechádzať aj cez placentu, čo môže vážne poškodiť zdravie bábätka. Vo vyspelých krajinách sa narodí s vrodeným (kongenitálnym) CMV 1 zo 150 novorodencov, avšak iba menej ako 10 % týchto novorodencov má pri pôrode prejavy infekcie. Časť detí sa narodí predčasne, s nízkou pôrodnou hmotnosťou, pľúcnymi problémami, žltačkou, anémiou, zväčšenou pečeňou a slezinou, škvrnami na koži alebo zápalom očných spojoviek. Sú deti, ktoré boli nakazené CMV vírusom počas tehotenstva, ale nemajú príznaky choroby pri narodení. Príznaky sa môžu rozvinúť v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov.
Až 50 % detí s vrodenou CMV infekciou má poruchu sluchu. Porucha sluchu môže byť jednostranná aj obojstranná. Môže byť ľahká až veľmi ťažká, zvyčajne sa však s vekom dieťaťa zhoršuje a niekedy sa končí hluchotou. Ako sme už spomenuli, porucha sluchu nemusí byť prítomná už pri narodení. Vrodená infekcia u novorodencov sa môže zisťovať z moču a/alebo krvi. Hlavne u detí do 1 roka sa dá zistiť spätne z tzv. suchej kvapky krvi, ktorá sa odoberá dieťatku pri pôrode a skladuje sa v centrálnom archíve v Banskej Bystrici. V poradniach pozorujeme čoraz vyšší výskyt detí, ktoré stratili sluch následkom CMV infekcie.
Rubeola
Rubeola patrí k vírusovým ochoreniam, ktoré väčšina ľudí prekoná v detskom veku bez väčších komplikácií. Rubeola sa prenáša blízkym kontaktom s chorým človekom alebo vzduchom. Prejavuje sa červenými vyrážkami, ktoré sa objavia naraz na celom tele, najviac bývajú zasiahnuté tvár a trup. U detí je typická mierna teplota a bolesť v krku (zväčšené krčné lymfatické uzliny), u dospelých sa k tomu môže pridať bolesť hlavy, nádcha, zápal očných spojiviek a zápal a opuch kĺbov. Napriek tomu, že rubeola nie je nebezpečným ochorením pre narodené deti, veľké riziko predstavuje pre bábätká v brušku (vírus prenikne cez placentu a nakazí dieťa). V dôsledku tejto infekcie sa deti narodia predčasne s rôznymi vývojovými poruchami. Často dochádza k poškodeniu sluchu, zraku (šedý zákal, poruchy sietnice), kataraktom, problémom so srdcom a mentálnemu postihnutiu. Ak ste sa nakazili rubeolou počas prvých 13 týždňov tehotenstva, riziko, že sa infekcia preniesla na vaše dieťa, je veľké. Riziko poškodenia plodu klesá s dĺžkou tehotenstva a po 16. týždni sa výrazne znižuje.
Toxoplazmóza
Toxoplazmóza je ochorenie, ktoré sa prenáša na ľudí z nakazených zvierat. Toxoplazmózou sa môžete nakaziť tým, že zjete polosurové hovädzie alebo jahňacie mäso, zle očistenú zeleninu, infikované vajcia alebo nepasterizované mlieko. Rizikové je zároveň nedodržanie hygieny po tom, čo ste prišli do kontaktu so zeminou alebo pieskom, kde sa môžu nachádzať výkaly mačiek (napríklad na nezakrytom detskom pieskovisku). 80 % ľudí s toxoplazmózou nemá skoro žiadne príznaky a mnohé tehotné ženy majú protilátky, ktoré chránia dieťa pred infekciou. Pokiaľ sa budúca mamička nakazí po prvýkrát toxoplazmózou tesne pred otehotnením alebo počas prvého trimestra, zvyčajne o bábätko príde, pretože parazit infikuje placentu a nakazí dieťatko. Pri infekcii v druhom trimestri sa u detí objavujú závažné problémy so zrakom (hlavne sietnicou a cievovkou), sluchom, hydrocefalus, mentálne postihnutie a ďalšie ochorenia.
Syfilis
Syfilis je pohlavná choroba spôsobená baktériami, ktorá sa lieči antibiotikami. Ochorenie sa prenáša najčastejšie pohlavným stykom alebo priamym kontaktom s postihnutými miestami na koži a sliznicou nakazeného človeka. Vred sa po určitej dobe objavuje najčastejšie na genitáliách alebo ústach. Odtiaľ sa rozšíri infekcia do celého tela a prejaví sa rôznymi vyrážkami na slizniciach a koži, bolesťami hlavy a vypadávaním vlasov. Neliečený syfilis môže vážne poškodiť všetky orgány - najčastejšie kožu, kosti, srdce, mozog a miechu. Syfilis sa môže počas tehotenstva alebo pôrodu preniesť na bábätko a spôsobiť podľa štádia ochorenia mamy rôzne problémy so zrakom, sluchom, pečeňou, slezinou, kosťami, krvou, pľúcami, kožou až smrť.
GBS (Skupina B streptokokov)
Baktéria GBS (skupina B streptokokov) sa v poslednom trimestri nachádza vo vagíne až u 20 % tehotných žien. Táto baktéria môže spôsobiť život ohrozujúcu infekciu (sepsu), infekciu krvi, meningitídu alebo zápal pľúc u novorodencov. Skupina B strep. sa líši od skupiny A strep., ktorá spôsobuje ochorenia hrdla. Ak sa mama nainfikuje touto baktériou v prvých dvoch týždňoch po oplodnení, infekcia môže spôsobiť poruchu sluchu, zraku a mentálne postihnutie. Ak sa mama nainfikuje neskôr a tesne pred pôrodom sa z výterov zistí, že má v pošve skupinu B strep., lekár jej počas pôrodu podá liek do žily, ktorý ochráni dieťa pred nákazou pri prechode vagínou. Ak sa tak nestane, dieťa sa môže počas pôrodu touto baktériou nakaziť. Ochorenie sa zvyčajne prejaví počas prvých týždňov života, ale môže sa objaviť až do 3. mesiaca veku dieťaťa.
Herpes simplex vírus (HSV)
Prvý typ vírusu Herpes simplex spôsobuje pľuzgiere väčšinou na perách, ústach a tvári. Tento je nazývaný typom 1 (HSV-1). Druhý typ spôsobuje pľuzgiere predovšetkým na genitáliách. Tento je nazývaný typom 2 (HSV-2). Dieťatko sa môže nakaziť HSV-2 počas pôrodu. Dôsledkom nákazy môže byť porucha sluchu, zraku, problémy s kožou, pľúcami, pečeňou, prípadne zápal mozgu.
Preeklampsia
Preeklampsia je vážne ochorenie ciev placenty. Objavuje sa zväčša ku koncu gravidity. Ochorenie sa potvrdí, ak má mama po 20. týždni tehotenstva niekoľko dní po sebe tlak nad 140/90 a ten aj napriek liečbe neklesá a v moči sú prítomné bielkoviny (300 mg/24 h). Dôležité je zachytiť už prvé príznaky tohto ochorenia. Môže nimi byť stúpajúci tlak, zvýšená únava, bolesti hlavy, neostré videnie a opuchy končatín, ktoré sa objavia nielen po námahe, chôdzi, ale i ráno po prebudení. Rizikové sú mamičky po 35. roku života. Predpokladá sa, že následkom ochorenia zostanú cievy v placente zúžené. Žene hrozí riziko poškodenia obličiek, pľúc, pečene, kardiovaskulárneho, autoimunitného alebo centrálneho nervového systému a dieťatko môže byť nedostatočne zásobené živinami a kyslíkom. Vnútorné ucho je citlivé na mnohé tieto choroby, a preto riziko trvalej poruchy sluchu a poškodenia kochley významne štatisticky stúpa hlavne u mamy, zriedkavo aj u jej dieťaťa.
Zvýšené hodnoty cukru
To, že u ľudí s prediabetom je riziko poruchy sluchu až o 30 percent vyššie, je dobre známe. V poslednej dobe však výskumy ukazujú, že zvýšené hodnoty cukru u tehotných mám, môžu byť rizikovým faktorom aj pre sluch ich nenarodeného dieťaťa.
Prevencia pásového oparu: Očkovanie a podpora imunity
Prevencia pásového oparu je zameraná na minimalizovanie rizika reaktivácie vírusu varicella-zoster, ktorý je príčinou tohto ochorenia. Hoci nie je možné úplne zabrániť vzniku pásového oparu, existuje niekoľko opatrení, ktoré môžu pomôcť znížiť pravdepodobnosť jeho výskytu alebo zmierniť jeho priebeh. Samozrejme, prevenciou pásového oparu je očkovanie.
Očkovanie proti pásovému oparu a ovčím kiahňam
Vakcína je vhodná pre ľudí, ktorí ešte nemali ovčie kiahne. V minulosti bola dostupná aj vakcína proti pásovému oparu určená pre ľudí po 50. roku života, ako napríklad vakcínou Zostavax. Očkovanie proti ovčím kiahňam predstavuje účinnú prevenciu, čo je najlepší spôsob ochrany pred nákazou týmto ochorením. Očkovanie proti kiahňam na Slovensku nepatrí k základným očkovaniam a radí sa len k odporúčaným vakcináciám. Ženám, ktoré plánujú tehotenstvo a ovčie kiahne doteraz neprekonali, sa vakcinácia veľmi odporúča. Vznikajú tak v tele účinné protilátky ako odpoveď na nákazu týmto vírusovým ochorením. Bohužiaľ, u žien, ktoré už tehotné sú, sa očkovanie neodporúča a pred prípadnou infekciou by sa mali čo najviac chrániť.
Podpora imunitného systému
Silný imunitný systém lepšie odoláva vzniku akéhokoľvek ochorenia, vrátane vírusu herpes zoster. Pre posilnenie imunity môžete siahnuť po prírodných produktoch, ako je L-Lyzín a Boswellia serrata, ktoré podporujú rýchlejšiu regeneráciu a bojujú proti zápalu. Vhodný je napríklad vitamín C, vitamín D, zinok, betaglukány a ďalšie látky. Dôležitá je tiež zdravá strava, dostatok spánku a vyhýbanie sa stresu. Pri preťažení môže imunita fungovať menej efektívne, čo zvyšuje šancu na reaktiváciu vírusu. Preto je vhodné vyhýbať sa situáciám, ktoré sú pre vás stresujúce. Odporúčané je vyskúšať meditáciu, jogu alebo iné relaxačné metódy.
Najčastejšie otázky a vyvrátené mýty o pásovom opare
Existuje mnoho otázok a mýtov týkajúcich sa pásového oparu, ktoré si zaslúžia objasnenie.
- Mýtus: Pásový opar sa môže vrátiť len raz.
- Pravda: Ochorenie sa môže vrátiť, približne 1 až 4 % ľudí ho zažije opakovane. To znamená, že pásový opar môžete dostať aj viac ako raz za život, hoci je to pomerne zriedkavé.
- Mýtus: Očkovanie proti pásovému oparu môže spôsobiť pásový opar.
- Pravda: Očkovanie neobsahuje aktívny vírus v takej forme, ktorá by sa mohla v tele „uspať“ a neskôr reaktivovať.
- Mýtus: Pásový opar postihuje len starších ľudí.
- Pravda: Hoci je riziko vyššie po 50. roku života, pásový opar sa môže objaviť v akomkoľvek veku, ak ste prekonali ovčie kiahne. Pásový opar sa netýka len starších ľudí. Môže postihnúť aj mladšie osoby, najmä ak sú vystavené dlhodobému stresu alebo napríklad po ťažkom ochorení.
- Mýtus: Pásový opar je extrémne nákazlivý ako ovčie kiahne.
- Pravda: V porovnaní s ovčími kiahňami je pásový opar 5-krát menej nákazlivý. Prenos je možný len pri priamom kontakte s otvorenými pľuzgiermi a infikovanou tekutinou, nie vzduchom.
- Mýtus: Nemôžete dostať pásový opar, ak ste nikdy nemali ovčie kiahne.
- Pravda: Toto je pravda. Ak ste v minulosti neprekonali ovčie kiahne, pásový opar by sa u vás nemal vyvinúť. Môžete však dostať ovčie kiahne od niekoho, kto má pásový opar, ak s ním prídete do priameho kontaktu.
tags: #pasovy #opar #priznaky #tehotenstvo