Život Pauly Hitlerovej bol neoddeliteľne poznačený nepopierateľným faktom, že bola sestrou nacistického diktátora Adolfa Hitlera. Narodila sa pred 125 rokmi ako najmladšie dieťa Aloisa Hitlera a v dospelosti sa stala posledným žijúcim členom najbližšej Hitlerovej rodiny. Jeho druhú polovicu prežila Paula Hitlerová radšej ako Paula Wolfová, snažiac sa uniknúť tienistému odkazu svojho brata. Jej príbeh je svedectvom o tom, ako môže rodinné puto spojiť človeka s jednou z najkontroverznejších a najkrutejších postáv v histórii ľudstva. Hoci ju osud spojil s brutálnymi udalosťami 20. storočia, jej vlastný život zostal skôr v ústraní, plný osobných zápasov a tichého prežívania v tieni moci.
Korene rodiny Hitlerovcov a Paulino detstvo
Paula Hitlerová sa narodila 21. januára 1896 ako najmladšie dieťa Aloisa a Kláry Hitlerových. Bola posledným z Adolfových preživších súrodencov z Aloisovho druhého manželstva, hoci Alois Hitler (rodným menom Schicklgruber) mal za sebou už tri manželstvá. Z tohto tretieho manželstva sa okrem Adolfa a Pauly narodili ešte štyri ďalšie deti, všetky však v útlom veku zomreli. Rodina Hitlerových patrila do nemeckej strednej vrstvy, no bola opakovane poznamenávaná smrťou, čo zanechalo hlboké stopy na jej členoch. Paula sa narodila do zdanlivo obyčajnej nemeckej rodiny, v tých časoch patriacej do strednej ekonomickej vrstvy.
Názory na to, akí boli rodičia Pauly a Adolfa sa rozchádzajú. Niektoré záznamy naznačujú, že ich otec, Alois, bol prísny a tyran, a že Adolfa pravidelne bil. Súčasne sa uvádza, že aj Adolf zas neraz zdvihol ruku na svoju sestru. Napriek týmto konfliktom však Paula charakterizovala svoj detský vzťah s bratom ako neustále hašterenie a silnú náklonnosť. Keď mala Paula len šesť rokov, v roku 1903, jej otec Alois zomrel po krvácaní do pleurálnej dutiny. Po jeho smrti prebrala velenie v domácnosti jej matka Klara. Žili skromne z vládneho dôchodku, ktorý Alois zanechal. Klara si však mohla dovoliť nepracovať a plne sa venovať svojim deťom, predovšetkým Adolfovi, na ktorého sa úplne upäla a vo všetkom ho podporovala.
V roku 1906 si však Klara všimla hrčku na hrudi. Rodinný lekár ju vyšetril a zistil, že má rakovinu prsníka. O rok neskôr, v roku 1907, zomrela aj Klara, keď mala Paula len jedenásť rokov. Obe deti tak zostali sirotami. Aby deti prežili, štát im posielal malé príspevky. V tom čase sa však Adolf, ktorý bol o sedem rokov starší, už dokázal postarať sám o seba. Prenechal sirotčí dôchodok v prospech malej sestry, ktorá tak mohla žiť spokojné detstvo, hoci aj u vzdialenejších príbuzných. Po smrti matky opustil Adolf Paulu a presťahoval sa do Viedne, zatiaľ čo Paula ostala v byte po matke, u príbuzných v Linci.
Adolf sa snažil vo Viedni presadiť ako umelec, no žiaľ, nedarilo sa mu. V listoch Paule už vtedy písal, že je to tak zrejme preto, lebo obchod s umením majú v rukách Židia - už vtedy k nim totiž prechovával nenávisť. Tento skorý prejav antisemitizmu, ktorý bol Paula svedkom, bol predzvesťou hrôz, ktoré nasledovali v budúcnosti.
Hľadanie miesta vo Viedni a v tieni brata
Po niekoľkých rokoch odlúčenia sa aj Paula presťahovala do Viedne, aby si tu našla živobytie. Istý čas pracovala ako domáca pre niekoľko bohatých viedenských rodín, neskôr sa živila aj ako sekretárka. V tomto období, teda v 20. rokoch 20. storočia, s bratom ani nebola v kontakte. Fakt, že jej brat, Adolf Hitler, bol v Rakúsku dlho neznámy, a to ani počas prvej svetovej vojny, ktorú odslúžil v nemeckej, nie rakúskej uniforme, znamenalo, že jeho meno nebolo spočiatku spájané s kontroverziami. To sa však na prelome 20. a 30. rokov dramaticky zmenilo, keď Adolfova politická kariéra naberala na sile a popularite, čo pre mnohých znamenalo tŕň v oku.
Zlom nastal v roku 1930, keď Paula Hitlerová prišla o prácu vo viedenskej poisťovni. Bola dobrým pracovníkom a cenným prínosom pre celú spoločnosť. Dôvodom tohto náhleho rozhodnutia bolo jej priezvisko. Smutná a rozhnevaná napísala svojmu bratovi a žiadala ho o finančnú podporu. Adolf s finančnou pomocou súhlasil, no pod jednou podmienkou. Paula si mala zmeniť priezvisko na „Wolff“, čo bola jeho detská prezývka, ktorú počas 20. rokov 20. storočia používal aj z bezpečnostných dôvodov. Okrem toho sa nemala príliš ukazovať na verejnosti a nemala pracovať. Paula súhlasila a zrejme si tak zachránila život, keďže jej nové meno jej umožnilo žiť v relatívnom anonymite.
„Odvtedy až do anšlusu (obsadenie Rakúska v roku 1938) mi posielal mesačný dôchodok 250 šilingov. Po anšluse potom 250 mariek mesačne,“ zaznamenala si. Na porovnanie, priemerný Nemec si v 30. rokoch zarábal 120 až 160 mariek, čo naznačuje, že Paula dostávala značnú finančnú podporu, ktorá jej umožňovala slušný život bez nutnosti práce. Táto situácia ju však zároveň udržiavala v závislosti na bratovi a v tieni jeho narastajúcej moci.
Hitlerův Sluha Odhaluje Nacistickou Elitu a Její Tragický Osud! | Dokument
Politický postoj a osobné dilemy
O politických názoroch Hitlerovej sestry sa toho vie málo. Pokiaľ ide o politické názory, k tým sa Paula v rozhovoroch odmietla vyjadriť a zdá sa, že sa skôr len prizerala. Svojho brata v politickej kariére nepodporovala, no ani mu neodporovala. Paula Hitler nikdy nebola politicky aktívna, nevstúpila ani do Hitlerovej strany NSDAP. To je významný fakt, ktorý ju odlišoval od mnohých iných vtedajších Nemcov a Rakúšanov. Navyše, nejaký čas dokonca pracovala v židovskom internáte, a neexistujú žiadne správy o akýchkoľvek jej predsudkoch voči tomuto etniku. Nezdá sa teda, že by voči Židom prechovávala nenávisť, ako jej brat.
Napriek jej politickej pasivite a absencii antisemitizmu Adolfa však napriek všetkému obdivovala a zbožňovala. Po smrti rodičov bol koniec koncov hlavou rodiny a o svoju sestru sa dokázal postarať. Táto komplikovaná dynamika lásky, obdivu a zároveň pasívneho pozorovania bratových činov odráža vnútorný konflikt, s ktorým sa musela vyrovnávať.
O to bizarnejšie pôsobí plánovaný sobáš Pauly s rakúskym psychiatrom Erwinom Jekeliusom, nacistickým dôstojníkom zodpovedným za tisíce úmrtí v plynových komorách. Historici zistili, že niekedy na začiatku druhej svetovej vojny bola zasnúbená s Erwinom Jekeliusom, jedným z hlavných nacistických eutanazistov, ktorý bol zodpovedný za vyslanie najmenej 4 000 ľudí do plynových komôr. Adolf s týmto zväzkom však nesúhlasil. Manželstvo zakázal, Erwina dal zatknúť a poslal ho na východný front, kde padol do sovietskeho zajatia a zomrel. Aj keď by sa mohlo zdať, že sestre ublížil, robil si o ňu starosti. Tento incident odhalil Adolfovu kontrolu nad Pauliným životom a jeho snahu udržať si vplyv na jej osobné rozhodnutia, pravdepodobne v obavách o reputáciu a bezpečnosť svojej rodiny.
Počas vojny sa súrodenci vídali zhruba dvakrát ročne, a Paula sa k vzácnym stretnutiam upínala. Vypovedala, že brata vídala za posledných 10 rokov len raz, nanajvýš dvakrát ročne, na stretnutia s ním sa však tešila a mala ho rada. Rodinné vzťahy sú totiž často zložité a aj ten najväčší zločinec na svete má zvyčajne rodinu, rodičov, súrodencov, tety, ujov a bratrancov. Práve na najbližšiu rodinu sa obracajú aj psychológovia v prípade, ak potrebujú vyhotoviť psychologický posudok jedinca. Takýto posudok na Hitlera vyhotovoval psychológ Walter Langer. K najmladšej Hitlerovej pokrvnej sestre, Paule, sa však odborníci dostali až po vojne, v rokoch 1945 a 1946.
Život po vojne: Vypočúvanie a ústranie
Na konci vojny, vo veku 49 rokov, bola Paula zrejme na rozkaz súkromného Hitlerovho tajomníka Martina Bormanna odvezená do Berchtesgadenu v Nemecku, aby sa tam ukrývala. V máji 1945, po skončení konfliktu, bola Paula zatknutá americkými spravodajskými dôstojníkmi a predvedená k výsluchu. Vypovedala o svojom detskom vzťahu s bratom, ktorý charakterizovala ako neustále hašterenie a silnú náklonnosť. Najprekvapivejšie však bolo jej vyhlásenie: bola presvedčená, že za holokaustom jej brat určite nestojí. Stále odmietala uveriť tomu, že jej brat bol monštrum, čo svedčí o hĺbke rodinnej lojality, alebo o neschopnosti prijať krutú realitu.
Napokon ju prepustili. Paula sa najprv presťahovala späť do Viedne, kde žila z úspor, a v roku 1952 sa usídlila v Berchtesgadene na nemecko-rakúskych hraniciach, neďaleko od Salcburku. V novom bydlisku sa rozhodla aj pre nové meno. Zvyšok života prežila Paula v tichosti a ak to bolo možné, históriu svojej rodiny nezmieňovala, aj keď stále odmietala uveriť tomu, že jej brat bol monštrum. Žila „v ústraní“ v dvojizbovom byte pod menom Paula Wolff. Pracovala v miestnom obchode a držala sa bokom od verejného života.
Je zaujímavé, že počas tejto doby sa o ňu starali bývalí členovia SS a preživší z vnútorného kruhu jej brata, čo naznačuje pretrvávajúce spojenie s nacistickou minulosťou, hoci ona sama nebola politicky aktívna. V februári 1959, už v pokročilom veku, súhlasila s rozhovorom s Peterom Morleyom, producentom dokumentu pre Associated-Rediffusion, komerčnú stanicu ITV vo Veľkej Británii. Tento rozhovor predstavuje jeden z mála prípadov, kedy sa Paula priamo vyjadrila k svojmu životu a bratovi, hoci detaily jej výpovedí sú vo veľkej miere totožné s jej predošlými výpoveďami pred americkými vyšetrovateľmi.
Koniec priamej pokrvnej línie
Paula Hitlerová zomrela o rok neskôr, 1. júna 1960, vo veku 64 rokov. Jej smrť ukončila Hitlerovu priamu pokrvnú líniu. Hoci Alois Hitler mal z predchádzajúceho manželstva ešte niekoľko detí, Paula bola posledným človekom priamo pokrvne spriazneným s najväčším masovým vrahom všetkých dôb, ktorý dožil v dospelosti. S ňou skončila aj hitlerovská pokrvná línia, čo symbolicky uzavrelo jednu kapitolu dejín, poznačenú temným dedičstvom.
Postava Adolfa Hitlera nás neprestáva fascinovať. Nie je to len jeho politické pôsobenie a historický dopad, ale aj osobný život a cesta, ktorá ho doviedla k pozícii najnenávidenejšej osoby v dejinách. Nemali by sme však zabúdať ani na ľudí z Hitlerovho okolia, ktorí sa ocitli v jeho tieni. Málo sa hovorí napríklad o jeho mladšej sestre Paule, ktorej život bol tragicky prepojený s osudom muža, ktorého milovala ako brata, no ktorý sa stal symbolom nesmierneho zla. Jej príbeh je pripomienkou komplexnosti ľudských vzťahov a toho, ako môžu byť osudy jednotlivcov neodvratne poznačené historickými udalosťami a činmi ich najbližších.