V dnešnej dobe, kedy je informácií o výžive viac než kedykoľvek predtým, sa na nás valí nekonečný prúd módnych trendov a "revolučných" diét. Od vegánstva cez makrobiotiku až po surovú stravu - každá sľubuje zázračné výsledky, dlhovekosť a liečbu vážnych ochorení. No skutočnosť je často zložitejšia a za lesklými obálkami populárnych brožúriek sa skrýva viacero úskalí. Cieľom týchto úvah nie je odhovárať ľudí, ktorým sa podarilo zlepšiť svoj zdravotný stav určitou diétou, aby takejto diéte prestali veriť. Viera v špeciálnu stravu, v liek alebo v iný, netradičný liečebný postup dokáže urobiť divy s naším imunitným systémom, ako aj s naším metabolizmom. Podobný účinok, pre ktorý sa v odbornej literatúre používa názov „placebový“, môže mať i hlboké náboženské zanietenie či neohraničená viera vo svojho lekára. „Lekár, ktorý nemá na svojich pacientov placebový efekt, by sa mal stať patológom alebo anesteziológom.“ Podstata placebového efektu nie je dodnes prebádaná, ale čoraz viac odborníkov sa prikláňa k názoru, že stav ľudskej duše môže ovplyvniť vznik a priebeh väčšiny chorôb. Tento článok je určený skôr ľuďom skeptickým a vedychtivým, ktorí sa snažia zorientovať v záplave populárnych brožúriek, propagujúcich „revolučne novú“, zaručene účinnú výživu, ktorá vylieči rakovinu rôznych orgánov, psoriázu, choroby srdca atď.
Je až zábavné sledovať, aký obrovský počet ľudí sa vyzná vo vede o výžive. O polovodičoch, astrofyzike, kybernetike či geológii si trúfnu písať len odborníci, ale do riešenia otázok správnej výživy sa s obľubou púšťajú herci, novinári, športovci, speváci i prognostici, ba občas i ľudia s iba základným vzdelaním. Niet pochýb o tom, že výživa môže ovplyvniť kvalitu i dĺžku ľudského života. Vzťah medzi zložením stravy a dĺžkou života však nie je jednoduchý, na zdravotný stav i na dĺžku života vplývajú takisto genetické dispozície, kvalita životného prostredia, organizácia spoločnosti, životný štýl a mnohé ďalšie faktory. Napriek tomu sa stále objavujú nové či staronové módne trendy, presviedčajúce dôverčivých, že určitá špeciálna diéta im zabezpečí dlhovekosť, zbaví ich hrozby väčšiny chorôb alebo dokonca vylieči celý rad ťažkých ochorení vrátane rakoviny. Článočky či knižky vydávané vlastným nákladom, ktoré sa takto vyhli oponentúre odborníkov, uvádzajú desiatky individuálnych prípadov zázračného vyliečenia rakoviny a iných ťažkých ochorení. Tieto správy majú dva nedostatky: nie sú overiteľné a chýba im štatistické porovnanie s kontrolnou skupinou. „Najlepším spôsobom, ako zlepšiť výsledky akejkoľvek liečby, je vynechať kontroly. Zanietení, ale bohužiaľ často málo vzdelaní hlásatelia jedinej správnej výživy tvrdia, že prevažná väčšina ochorení, ako sú choroby srdca a ciev, rakovina, cukrovka a mnohé ďalšie, vzniká v dôsledku neprirodzenej, pre človeka nevhodnej stravy.
Kritika populárnych tvrdení o výžive
Na Slovensku vyšla kniha, v ktorej sa nachádzajú takéto perličky: „vylúčením potravín živočíšneho pôvodu zo stravy človeka môžeme nielen predchádzať rakovine, ale aj liečiť zhubné nádory“, „enzýmy a vitamíny sú viazané na prchavé oleje, ktoré sa veľmi rýchlo vyparia zo skladovanej múky“, „potraviny s nadbytkom škrobu sú prinajmenšom tak škodlivé ako mäso - do tejto kategórie patrí aj chlieb“, „najlepšou náhradou materského mlieka sú surové ovocie a zeleninové šťavy“, „vláknina je uhľovodík“, „kvasenie - fermentácia je zdraviu škodlivý proces“ (a preto je škodlivá aj kyslá kapusta), „angína je prejavom intoxikácie organizmu z neprirodzenej, prevažne mliečnej stravy“, „astma - záduch je alergické ochorenie, ktorého príčinou je predovšetkým kravské mlieko a mliečne produkty“, „leukémiu vyvoláva potravina živočíšneho pôvodu“ a mnoho ďalších tvrdení, za ktoré by vyletel zo skúšky medik či chemik v prvom ročníku. Trápne je, že autorom knihy je lekár a čelný predstaviteľ tzv. Fóra zdravej výživy na Slovensku. Hlásatelia „nových“ smerov vo výžive si s obľubou zvolia určitý potravinový článok, ktorý sa stane nepriateľom číslo jeden, pretože údajne zapríčiňuje väčšinu trápení. Raz je stredobodom útoku mäso teplokrvných živočíchov, inokedy cukor, vajíčka či kravské mlieko, zemiaky alebo dokonca všetky tepelne upravované potraviny, vrátane chleba. Aj pre vzdelaného laika je ťažké orientovať sa v týchto vzájomne si protirečiacich smeroch.
Vegetariánska strava: Viac ako len absencia mäsa
Zloženie vegetariánskej stravy sa pri rôznych vegetariánskych smeroch veľmi líši. Prísni vegetariáni, ktorí vylučujú všetky potraviny živočíšneho pôvodu vrátane mliečnych výrobkov, sa nazývajú vegani a tejto čisto rastlinnej potrave bude venovaná ďalšia kapitola. Väčšina vegetariánov však konzumuje aj mliečne výrobky (laktovegetariáni), prípadne aj vajíčka (ovolaktovegetariáni). V USA a v západnej Európe sa však k vegetariánom často hlásia i ľudia, ktorí si rastlinnú potravu spestrujú 2 až 3krát týždenne rybami či hydinou. Vegetariáni sa snažia aj o celkové zlepšenie životného štýlu, odmietajú fajčenie, vysokú spotrebu alkoholických nápojov, kladú dôraz na pravidelnú telesnú aktivitu a na celkové zvýšenie starostlivosti o vlastné zdravie. Neprekvapuje preto, že viaceré štatisticky dobre spracované štúdie dokazujú, že vegetariáni žijú dlhšie ako bežná populácia najmä preto, lebo majú zreteľne nižší výskyt kardiovaskulárnych ochorení. Vo vegetariánskej strave sa totiž nachádza viac vitamínu C a ďalších antioxidačne účinných látok, napr. flavonoidov a karoténov, pektínu a ďalších zložiek nestráviteľnej vlákniny, viac vitamínu E a nenasýtených mastných kyselín. Vegetariánska výživa naopak obsahuje podstatne menej nasýtených mastných kyselín a cholesterolu. Vďaka tomu majú vegetariáni v krvi nižšiu hladinu cholesterolu a v menšej miere ich ohrozuje vysoký krvný tlak. Vegetariáni sú tiež v menšej miere ohrození cukrovkou, najmä diabetom II. typu, pretože bývajú štíhlejší a ich strava je bohatá na nestráviteľnú vlákninu z obilnín, strukovín, zeleniny a ovocia. Taktiež hrozba niektorých druhov nádorových ochorení je u vegetariánov menšia. Hlavný dôvod asi spočíva v odmietaní cigariet a destilátov, ale pozitívnu úlohu tu hrajú aj niektoré antikancerogénne látky, nachádzajúce sa v zelenine a ovocí. Z hľadiska zastúpenia jednotlivých výživových faktorov je laktovegetariánska výživa kompletná a dospelí ľudia ju môžu konzumovať celoživotne bez rizika ohrozenia.
Veganská (čisto rastlinná) strava: Potenciálne riziká a výzvy
Každé zúženie spektra používaných potravín zvyšuje riziko nedostatku určitého nepostrádateľného výživového faktora. Treba jasne odpovedať na otázku, či napriek nesporným výhodám neprináša vegetariánsky spôsob života aj určité riziká, ak sa zo stravy úplne vylúčia potraviny živočíšneho pôvodu, napríklad mliečne výrobky a ryby. Pri jednostrannej čisto rastlinnej výžive sa môže prejaviť nedostatok niektorých faktorov, najmä vitamínov B12 a D, ďalej železa, vápnika a selénu. Vitamín B12 (kobalamín) sa vyskytuje výlučne v potravinách živočíšneho pôvodu. Baktérie osídlujúce ľudské hrubé črevo síce produkujú tento vitamín, ale cez stenu hrubého čreva sa vitamín B12 nemôže resorbovať. Jediným jeho zdrojom môžu byť mikroorganizmy usídlené v dolnej časti tenkého čreva. Ak sa zloženie črevnej mikroflóry naruší, tento zdroj kobalamínu odpadá a vzniká nebezpečie zhubnej chudokrvnosti z nedostatku vitamínu B12. U veganov je zvýšené riziko vzniku chudokrvnosti zapríčinenej nedostatkom železa. Železo sa totiž využíva oveľa horšie z rastlinných než zo živočíšnych potravín. Ak sa však v strave nachádza dostatok listovej zeleniny, je riziko deficitu železa menšie. Čisto rastlinná strava obsahuje aj málo vápnika a naviac látky, ktoré využiteľnosť vápnika zhoršujú (kyselinu šťavelovú, fytáty, vlákninu). Výlučne rastlinná potrava neobsahuje ani vitamín D. Tento vitamín vzniká v pokožke pod vplyvom ultrafialového žiarenia, ale v zimnom období je jeho tvorba nedostatočná. Špecialisti poukazujú aj na ďalšie hrozby veganskej stravy, napr. na nedostatok osobitnej skupiny mastných kyselín (tzv. n-3 polynenasýtené mastné kyseliny, dôležité pre výstavbu membrán v centrálnom nervovom systéme), na nedostatok taurínu a v strednej Európe špecificky na nedostatok selénu, pokiaľ vegani nekonzumujú sójové výrobky dovážané zo zahraničia. Prísnym veganským režimom sú najviac ohrozené deti. Čisto rastlinná potrava má vysoký obsah vody a nestráviteľnej vlákniny a naopak veľmi nízky obsah energie. Objem detského žalúdka je malý, a preto deti veganov ohrozuje nedostatočný príjem energie, niektorých nepostrádateľných aminokyselín a mastných kyselín, vitamínov B12 a D, niektorých minerálov a mikroelementov. Deti prísnych veganov pomalšie rastú.
Surová čisto rastlinná potrava: Návrat k praveku s modernými rizikami
Základnú ideu takéhoto neobvyklého spôsobu stravovania vyslovili viacerí autori (vrátane niekoľkých lekárov), podľa ktorých sa treba vrátiť k „prirodzenej“ potrave praľudí, ktorú naši predkovia konzumovali milióny rokov a ktorá súčasníkom zaistí dlhovekosť. Je pozoruhodné, že im súčasne uniklo, že stredná dĺžka života praľudí sa pohybovala okolo 20-30 rokov. Podľa týchto autorov človek vraj pôvodne nebol ani tvor mäsožravý (karnivor), ani všežravý (omnivor), ale frugivor - živil sa výlučne tepelne neupravenými plodmi rastlín. Za vzor sa kladie výživa ľudoopov, i keď dnes už vieme, akými krutými lovcami menších opíc vedia byť šimpanzi, ktorí sa občas v túžbe po mäse stávajú dokonca kanibalmi. Ďalšie „ideové obohatenie“ koncepcie výlučne surovej stravy podal môj menovec, E. Günter: „Každý živý tvor sa rodí s určitou zásobou enzýmov. Organizmus si z nich vyberie dávku enzýmov, potrebnú na udržanie životných pochodov. Žijeme len dovtedy, pokiaľ naša zásoba enzýmov vystačí. Aby sa celkom nevyčerpala, musíme ich organizmu sústavne dodávať potravou.“ Takáto pseudovedecká argumentácia je úplne scestná, pretože popiera základné poznatky biológie, ktoré by mal ovládať každý maturant. Hlásatelia prírodnej „prastravy“ pokladajú za vhodné konzumovať iba mleté obilie, morské riasy, fazuľové struky, zeleninu, orechy a čerstvé ovocie. Sú nielen proti konzumu mäsa vrátane rýb, mlieka, vajíčok, syrov, jogurtov a tvarohu, ale dokonca aj chleba a iných cestovín, kyslej kapusty, marmelády, kompótov, kakaa, sirupov a ovocných štiav s výnimkou šťavy z citrónov. Takéto až nenormálne zúženie spektra potravín je už spojené so značným rizikom deficitu mnohých biologicky nevyhnutných živín. Navyše konzum surovej potravy znamená aj zvýšené hygienické riziko. Kritika prírodnej „prastravy“ neznamená popieranie významu surovej zeleniny a ovocia. Surová zelenina a ovocie zrejme obsahuje celý rad biologicky cenných látok, z ktorých mnohé ešte ani dobre nepoznáme a ktoré bývajú citlivé voči zvýšenej teplote a kyslíku (dobrým príkladom je vitamín C).
Makrobiotická výživa: Filozofia s potenciálnymi rizikami
Učenie o makrobiotike (v gréčtine makro- znamená veľký či dlhý a bios znamená život) vychádza z mystickej staročínskej duálnej koncepcie sveta, ktorý je riadený prasilami jin a jang. I keď si nemyslím, že moderný svet zachráni čistá racionalita, a v poznaní úplne iste má dôležitú úlohu intuícia, nie som schopný koncepciu jin-jang pochopiť. Uvediem citáty z knižky nadšenej českej propagátorky makrobiotiky, aby si súdny čitateľ sám vytvoril obraz: „Jin a jang sú dva póly vo svete javov. Vznikajú, keď konečná expanzia nekonečného vesmíru dosiahne geometrický bod, ktorý ju polarizuje. Nič nie je celkom jin ani celkom jang, ani keď je to jav veľmi jednoduchý. Veľké jin priťahuje malé jin. Veľké jang priťahuje malé jang. Jin odpudzuje jin a jang odpudzuje jang. V extrémoch, čase a priestore, extrémne jin prechádza v jang a práve tak extrémne jang prechádza v jin“. Ako návod na stravovanie je to trochu abstraktné, preto ešte citát z inej časti tejto knižky: „Pozitívne pôsobenie na ľudský organizmus majú celozrnné obilniny, zelenina, strukoviny, morské riasy a niektoré semená. Všetky ostatné potraviny spôsobujú disharmóniu a sú základom niektorej choroby či poruchy, ktorá príde skôr či neskôr.“ Zemiaky, ktoré zachránili celé oblasti Európy pred hladomorom a skorbutom, autorka knihy neuznáva. Jej argumentácia je pôvabná: „Makrobiotika odporúča: zásadne vynechať zemiaky! Prečo? Majú vysoký obsah vody. Za zakladateľa makrobiotiky sa pokladá Japonec G. Oshawa, ktorý rozdelil makrobiotickú stravu do celej rady stupňov, označovaných od mínus 3 do plus 7. Čím vyšší stupeň, tým menej živočíšnych produktov, šalátov a zeleniny a tým viac obilnín. Podľa Oshawu je najpriaznivejší posledný, siedmy stupeň, ktorý znamená výlučný konzum celozrnných produktov a ktorý vraj je „spoľahlivým liečebným postupom na všetky choroby vrátane zhubných nádorov“. Pokiaľ by sa našiel dobrovoľník a nebolo to proti základom lekárskej etiky, bolo by možné ľahko dokázať, že tento siedmy stupeň je najjednoduchšou metódou na vyvolanie experimentálneho skorbutu (akútneho nedostatku vitamínu C), ktorý by pri dôslednom dodržiavaní stupňa sedem skončil smrťou. Tu však už prestáva humor, pretože viem o prípade slovenskej študentky, ktorá si dôslednou makrobiotickou diétou skutočne vyvolala avitaminózu C. Mimochodom, autor učenia o dlhovekosti G. Aby som však bol spravodlivý, existujú u nás aj menej extrémistickí a tolerantnejší makrobiotici, ktorí doporučujú aj prijateľnejšie formy stravovania: uprednostňujú obilniny, doplňované polievkami, strukovinami, varenou a kvasenou zeleninou a niekedy aj mäsom malých zvierat. Zásadne odmietajú mlieko a mliečne výrobky, ovocie, cukor a soľ. Z hľadiska prevencie obličkových ochorení je nesympatická ich požiadavka maximálne obmedzovať prívod tekutín. Okrem toho je možné, že makrobiotická strava s vysokým obsahom plnozrnných obilnín bude obsahovať zvýšené množstvo toxických kovov, napr. kadmia a olova.
Hľadanie optimálnej výživy: Individuálny prístup a udržateľné návyky
Aký druh výživy je teda optimálny? Cieľom vedy o výžive nie je diktovať presný spôsob stravovania, jej povinnosťou je však napomáhať, aby ľudská potrava obsahovala v optimálnom množstve a pomere všetky nepostrádateľné faktory a naopak, aby neobsahovala nadbytok rizikových faktorov. Ľudský organizmus je neobyčajne prispôsobivý a vie zvládnuť rôzne spôsoby výživy. Neexistuje jedna jediná výlučne správna výživa. Neexistujú „zlé“ potraviny a „dobré“ potraviny, existuje však nesprávne zložená výživa. Tak napr. Za štúdiom Bona Nutricia v Banskej Štiavnici stojí diplomovaná expertka na životosprávu Iveta Zimmermannová, ktorá svojich klientov učí, ako skvalitniť svoj život. Ako je to možné? Navrhne vám jedálniček a pohybové aktivity podľa vašich preferencií. Postupne sa naučíte, čo je vhodné kombinovať a čo nie, aké sú zdravšie alternatívy vašich prehreškov, ktoré potraviny v obchode sú kvalitnejšie a sami zistíte viac o tom, ako funguje vaše telo. Výsledkom je premena zvnútra. Nebudete len do nemoty opakovať cviky a variť z knihy receptov.
Ben Carpenter, skúsený osobný tréner a rešpektovaný hlas vo svete výživy, prichádza s jasným odkazom: najlepšia diéta na svete neexistuje. Zabudnite a prestaňte „chudnúť“! Existujú len návyky, ktoré dokážete dodržiavať dlhodobo. Presne o tom je kniha Žiadne kecy. Autor sa opiera o dáta. Pripomína, že len približne 17 % dospelých spĺňa odporúčania týkajúce sa fyzickej aktivity a iba 10 % konzumuje dostatok ovocia a zeleniny. To nie je problém nedostatku informácií. To je problém nedostatku dlhodobej udržateľnosti. Pretože vieme o tom čítame to stále v časopisoch, na internete, hovoria to výživoví poradcovia…a napriek tomu to dodržiava len málo z nás. Ako sám hovorí, ak by sa zišla skupina odborníkov, aby určila jadro problému, odpoveď by bola jednoduchá: „Väčšina ľudí sa dlhodobo nedrží zdravého správania.“ Nie po týždni. Nie po mesiaci. Dokonca ani po pol roku. A práve tu prichádza jeho kniha. Žiadne kecy ponúka prehľadný trojfázový systém: Pochopiť základy chudnutia a fungovanie tela. Zorientovať sa v existujúcich možnostiach. Vybrať si konkrétne návyky, ktoré zapadnú do vášho života. Autor preskúma 13 zdravých návykov a necháva na vás, ktoré si osvojíte. Tento prístup je osviežujúci, pretože nevnucuje žiadnu univerzálnu šablónu. Práve naopak. Zdôrazňuje individualitu. „Nepotrebujete ďalšiu nárazovú diétu ani módny výstrelok,“ píše. Autor sám priznáva, že mu trvalo takmer 19 rokov práce ako osobný tréner a 15 rokov pôsobenia na sociálnych sieťach, kým dostal príležitosť osloviť širšie publikum. A cítiť, že túto šancu berie vážne. Ben Carpenter je dlhodobo rešpektovaný pre svoj kritický pohľad na fitness mýty a marketingové manipulácie. Dokáže preložiť vedu do zrozumiteľnej reči bez zjednodušovania do nezmyslov. Táto jeho kniha prináša tak trochu úľavu. Úľavu z nekonečného hľadania „tej správnej“ diéty. Úľavu z pocitu, že zlyhávate, keď nevydržíte extrém. Žiadne kecy je kniha, ktorá vás možno nenadchne revolučným plánom, ale oslobodí vás od potreby ho stále hľadať. Ukáže vám, že skutočná zmena nezačína ďalšou diétou. Začína sa návykom, ktorý zvládnete aj o rok. A práve preto môže byť táto kniha tou poslednou „diétnou“ knihou, ktorú si kúpite.
Ben Carpenter je vyhľadávaný osobný tréner a odborník v oblasti výživy, tiež rešpektovaný pre svoj kritický pohľad na fitness mýty a marketingové manipulácie. Dokáže preložiť vedu do zrozumiteľnej reči bez zjednodušovania do nezmyslov. Tvrdí - zázračné diéty neexistujú! Je to len marketingový trik. Možno fungujú istý čas, ale takmer vždy príde jojo efekt. Namiesto toho sa sústreďte na 13 zdravých návykov, ktoré vám pomôžu schudnúť. Ak sa snažíte zhodiť pár kilogramov - možno aj tie približne tri kilogramy tuku, ktoré vám prekážajú najviac - táto kniha vám neprinesie zázrak cez noc. Prinesie vám však systém, ktorý môžete dodržať. Tých 13 návykov mnohí poznáme. Dáta ukázali, že napríklad len približne 17 % dospelých spĺňa odporúčania týkajúce sa fyzickej aktivity a iba 10 % konzumuje dostatok ovocia a zeleniny. To nie je problém nedostatku informácií. To je problém nedostatku dlhodobej udržateľnosti. Počuli ste to už veľakrát a možno to už ignorujete a hovoríte si - jem dostatok ovocia aj zeleniny. Ale prieskumy a testy dokazujú, že si to len namýšľame. Musíte ich jesť, aby ste stratili telesný tuk? Určite nie. Technicky vzaté, na odbúravanie telesného tuku nemusíte ani cvičiť, ale to neznamená, že by to nebol skvelý nápad. Ovocie a zelenina sú úžasné zo zdravotných dôvodov a mnohé diéty sa zameriavajú len na snahu znížiť číslo na váhe, namiesto toho, aby sa starali o vaše celkové zdravie a pohodu.
Ak navštívite svoju obľúbenú kaviareň veľkého známeho reťazca, možno si všimnete, že veľa z toho, čo ponúkajú, už nie je skutočná káva. „Nechápte ma zle, nemám nič proti pitiu niečoho, čo pripomína dezert, pretože život je krátky. Kto by nechcel piť niečo, čo chutí ako radosť? Veľa miešaných káv má zvyčajne okolo pár stoviek kalórií, teraz jeden zábavný fakt. Ak vypijete cukor v tekutej forme, nezasýti vás toľko, ako keď zjete rovnaké množstvo cukru v pevnej forme. Vie to, pretože túto taktiku sám použil, hoci nemá takú mohutnú postavu ako Hulk, ktorá by to dokazovala. Vezmite si obyčajný zemiak. Ak ho upečiete a zjete bez akejkoľvek prílohy, chutí neuveriteľne mdlo. Čo robia reštaurácie, aby chutil lepšie? Potrú obyčajný zemiak maslom a pridajú slaninu a syr, aby vznikol ohromujúci pokrm plný lahodnej chuti. Čo robia veľké potravinárske koncerny, aby ste si kúpili radšej ich zemiaky? Vyprážajú ich v nejakom druhu tuku a robia z nich čipsy a hranolky.
Uprednostňujte chudé bielkoviny pred bielkovinami s vysokým obsahom tuku. Áno, hovoriť ľuďom, že je dobré cvičiť, znamená upozorňovať na niečo také očividné, že to môže pôsobiť blahosklonne. Pravidelná fyzická aktivita je spojená so zníženým rizikom viac ako 25 chronických stavov vrátane kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky 2. typu a niektorých druhov rakoviny. Výrazne tiež znižuje riziko úmrtnosti zo všetkých prí causes. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že iba cvičenie nie je vždy spoľahlivý spôsob, ako schudnúť, ak ho nespojíte so zmenami vo výžive alebo aspoň nezabezpečíte, aby sa príjem potravy nemenil. Po druhé, nadmerné cvičenie môže u niektorých ľudí vyvolať neprimeraný hlad. Po tretie, nadmerné cvičenie môže spôsobiť, že sa budete následne menej hýbať. Ak dobeháte a zrazu máte pocit, že zvyšok dňa musíte stráviť ležaním na pohovke, zvyšujete svoju fyzickú aktivitu prostredníctvom cvičenia, ale potom ju v každodennom živote znižujete. Pokiaľ ide konkrétne o silový tréning, nemusí sa výlučne zameriavať len na posilňovňu. Možno ste už počuli pojem „rýchlosť metabolizmu v pokoji“ alebo „bazálny metabolizmus“, čo znamená, koľko energie vaše telo prirodzene spaľuje, aj keď nič nerobíte. Pridajte do bežného života menšie aktivity, drobné pohyby, ktoré pomáhajú. Najčastejšie odporúčanie je, aby ste denne prešli aspoň 10 000 krokov, pretože je to pekné okrúhle číslo, ktoré sa ľahko zapamätá, a ľudia, ktorí chodia viac, často schudnú a zlepšia si zdravie. Ben Carpenter v knihe ukazuje, aké dôležité je tzv. „minicvičenie“, o ktorom je čoraz viac výskumov. Ak je tréning v posilňovni veľká výzva, minicvičenie je veľmi krátka fyzická aktivita, ktorú môžete vykonávať viackrát denne. „Na sociálnych sieťach som v roku 2023 začal propagovať niečo, čo sa volá „60-sekundový pohyb“,“ popisuje v knihe Žiadne kecy. „Bola to len otvorená výzva pre každého, aby začal s novým návykom na jednu jedinú mizernú minútu denne. Ľudia z celého sveta sa do nej zapojili tak, že robili veci ako skákanie cez švihadlo, cvičenie jogy alebo kľuky.
Poznáte ten pocit, keď ste naozaj nevyspatí a cítite, že vaše telo je úplne na sračky? Neustále sa cítite unavení, vaša motivácia čokoľvek robiť klesá a vaša mentálna bystrosť je menej ostrá ako nôž a tupšia ako čajová lyžička. Mnohí ľudia nevedia, že zlá kvalita spánku môže ovplyvniť aj telesnú hmotnosť a konkrétne telesný tuk. Jedným z aspektov je, že pri nedostatku spánku môžu vo vašom tele nastať hormonálne zmeny, ktoré spôsobia, že sa budete cítiť hladnejší. Všimli ste si niekedy, že ak ste málo spali, obyčajne ležíte v takmer vegetatívnom stave na gauči a váš mozog pociťuje väčšiu chuť na maškrtenie ako zvyčajne? ⇒ Vykonávajte pokojné a pozitívne činnosti.
tags: #peirce #zazracne #dieta