Rodičov spravidla zvykne znepokojovať, keď ich detičky meškajú vo vývine oproti ostatným. Napríklad, keď si na ihrisku všimnú, že ich rovesníci už ostošesť hrkútajú, keď začnú porovnávať, že iné deti rozprávajú čisto, kým to ich dietko slovka neprerečie alebo ak aj niečo vypustí z úst, ani vlastná mať mu nerozumie. Kedy zbystriť pozornosť, či je reč dieťaťa v „norme“?
Každé dieťa má svoje tempo, akým sa vyvíja. To vám určite povedala aj vaša pediatrička na poradni, keď prišla reč na „tabuľky.“ Niektoré deti začnú skôr chodiť alebo rozprávať, iným to trvá dlhšie. Kedy naozaj treba zbystriť pozornosť a vážne sa zaoberať tým, či je všetko v poriadku, ak ide o reč a jazyk vášho dieťatka?
Kontrolky, keď reč nie je v poriadku
Toto sú niektoré signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývin reči - nie je vtedy na škodu veci konzultovať to s pediatrom, prípadne sa ohlásiť k logopédovi, aby vás usmernil, či sú vaše pochybnosti na mieste. Čím skôr si všimnete odchýlky, tým skôr môžete riešiť problém. Odkladať to na neskôr sa v prípade reči a jazyka veľmi neodporúča. Naopak, včasná intervencia je veľmi dôležitá.
Bábätko od 0 do 3 mesiacov
Bábätko sa neusmieva, nesmeje, nereaguje, keď sa vy usmievate, nezrkadlí vás. Bábätko nevenuje pozornosť zvukom. To, že bábätká začnú s prvými slovami okolo prvých narodenín, neznamená, že by sme mali ignorovať niektoré súvislosti, ktoré hrajú veľkú úlohu v jeho rozvoji. Sociálne zručnosti sú dôležité od samého začiatku. Je potrebné, aby tomu rodič venoval veľkú pozornosť, aby na dieťatko veľa rozprával, prihováral sa mu, komunikoval s ním, spieval mu, čítal, pozeral sa mu pri rozhovore do očí.
Bábätko od 4 do 7 mesiacov
Bábätko nehrkúta, nebrble.
Bábätko od 8 do 12 mesiacov
Bábätko vydáva len zopár zvukov. Bábätko nepoužíva gestá ako mávanie, či ukazovanie. Bábätko nereaguje na svoje meno. Bábätko nerozumie, čo hovoria iní ľudia. Bábätko po prvých narodeninách by už malo vedieť „vyrábať“ prvé slabiky „ma-ma“, „ba-ba“, „ta-ta“, teda počiatky slov, ale aj zvuky, ktoré neznamenajú „nič“, sú tiež dôležité, takisto ako ukazujúce gestá, mávanie/odpovedanie na pozdrav rukou.
Dieťa od 12 do 18 mesiacov a dôležitosť včasnej intervencie
Dieťa hovorí iba zopár slov (malo by ich vedieť aspoň 6 - 10). Dieťa nerozumie jednoduchým pokynom. V období medzi prvým a druhým rokom života sa slovník dieťaťa má zväčšiť približne na 50 a viac slov. Do roku a pol by malo dieťa rozumieť jednoduchým vetám, ako napríklad „poď sem“ alebo „daj mi ruku“.
Najväčší strach o reč dieťaťa majú rodičia, ak ich dieťa ešte vôbec nezačalo rozprávať. V poslednom čase je toto stále častejší dôvod na návštevu logopedickej ambulancie. Prvé slová majú deti začať používať okolo 12. mesiaca, ak má však dieťa 18 mesiacov a stále nepovedalo svoje prvé slová, rodičia majú obavu o jeho vývin a často vtedy začnú čítať rady na internete a skúšajú podľa nich dieťa „rozrozprávať“.
Prekurzory reči
Dieťa nezačne používať prvé slová, pokiaľ u neho nie sú prítomné všetky prekurzory reči. Prekurzory reči sú schopnosti, ktoré musí dieťa ovládať, ešte predtým než začne verbálne komunikovať. Ak vaše dieťa ešte nezačalo používať slová, skontrolujte jeho prekurzory reči a poprípade ich začnite trénovať, to môže byť cesta k úspechu.
Veľmi dôležitý a raný prekurzor reči je očný kontakt s komunikačným partnerom. Pokiaľ sa dieťa na vás nepozrie, keď si niečo pýta, je potrebné začať trénovať práve očný kontakt. Ďalším dôležitým prekurzorom je spoločná pozornosť s dieťaťom. Znamená to, že dieťa chce s nami tráviť čas pri aktivite, alebo nás pri nej potrebuje.
Ak už dieťa chce pri aktivitách s nami tráviť čas, je dôležité naučiť ho výmenu rolí. Výmena rolí znamená, že raz aktivitu spraví dieťa a potom dieťa čaká kým aktivitu spraví rodič. Veľmi dôležitým prekurzorom reči je používanie gest. Je veľmi prospešné ak rodič používa gestá a učí dieťa používať gestá. Základné gestá sú ukazovanie na predmet (prstom, rukou), ukazovanie predmetu v ruke, žiadanie predmetu od nás a podávanie predmetu.
Pred nástupom prvých slov dieťa musí pochopiť aj stálosť objektu. To znamená, že rozumie tomu, že daný predmet existuje aj vtedy keď ho dieťa nevidí. Trénovať to môžeme schovávaním hračiek pred očami dieťaťa, ktoré najskôr odkrývame a potom očakávame, že ich odkryje aj dieťa. Okrem spomínaných prekurzorov by ešte u dieťaťa mala byť prítomná funkčná hra s predmetmi (česanie bábiky, autá parkovať do garáží, dať macka spinkať).
Komunikácia u detí - Ako rozvíjať reč u dieťaťa
Oneskorenie jazyka vs. oneskorenie reči
Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt.
V jednoduchosti si oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie. Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom.
Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať.
Faktory ovplyvňujúce vývoj reči
Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne. Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom. Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie.
Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania. Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza. Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.
Kedy vyhľadať odborníka
Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.).
Ak dieťa nerozpráva v 16. mesiacoch, hovoríme o oneskorení v reči. Ak dieťa nerozpráva v troch rokoch, nehovoríme o oneskorení, ale o poruche, ktorá si vyžaduje intenzívnu a systematickú terapiu. Hlavne preto je potrebné spozornieť včas a závažnejšie ťažkosti včas potvrdiť alebo vylúčiť.
Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra. Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ na vylúčenie PVP alebo ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.
Praktické stratégie na podporu reči doma
Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú.
Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.
Aktivity pre rodinu:
- Od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky.
- Reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt.
- Recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky.
- Čítajte dieťaťu, správne artikulujte.
- Využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami.
- Popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma.
- Dávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať.
Pozor na nadmerné používanie elektronických hračiek, tabletov a mobilov. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.
Komplexnosť vývinových porúch
Ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine, je dôležitá včasná diagnostika. Porucha sluchu, ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč. Vývinová apraxia reči (dyspraxia) znamená, že dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú. Znížený svalový tonus (hypotónia) - slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
Deti s poruchami autistického spektra (PAS) často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou. U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia.
Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii.
Role odborníkov v procese terapie
Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi.
V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity.
Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie. Ak vaše dieťa ešte nezačalo rozprávať, nezúfajte. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a predtým, než začne používať slová, musí zvládnuť niekoľko dôležitých prekurzorov reči. Tieto zručnosti, ako je očný kontakt, spoločná pozornosť, používanie gest a rozumieť stálosti objektu, sú kľúčové pre neskoršiu verbálnu komunikáciu.
Špecifické prípady: Bilingválne prostredie
Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk.
Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy.
Budovanie schopností predškolákov
Schopnosti predškolákov sa stále zlepšujú. Začínajú sa zaujímať aj o školské aktivity: vedia kresliť a správne držia ceruzku, radi vypĺňajú pracovné zošity, udržia sústredenú pozornosť na zadanú úlohu i keď ich nebaví, naučia sa slabikovať aj odlíšiť 1. hlásku slova; vedia napísať niekoľko písmen, prerozprávať aj rozprávku, ktorú prvýkrát počuli alebo videli.
Ak vaše dieťa v 4 rokoch rozpráva nezrozumiteľne pre väčšinu cudzích ľudí a niekedy aj pre vás, často a vždy inak komolí slová, zajakáva sa, nerozumie zložitejším inštrukciám, má „vlastný slovník“, hovorí často gramaticky nesprávne a jeho rozprávania akoby nemali „hlavu a pätu“, kontaktujte logopéda. V 4 rokoch dieťa začína používať hlásky: s, z, c, dz, š, ž, č, dž. V 5 rokoch začína používať aj najťažšie hlásky: L a R.
Ak sú vaše pochybnosti neodôvodnené, logopéd vám to povie a vy sa už nebudete trápiť. Ak boli vaše pochybnosti odôvodnené, buďte vďační, že sa vám ich podarilo odhaliť tak skoro. Ak má vaše dieťa od 0 do 5 rokov a nespája viac ako niekoľko slov, skúste kurz pre rodičov, ktorý vám pomôže správne stimulovať reč v domácom prostredí.
tags: #18 #mesacne #dieta #nerozprava