Spoločnosť psíka či domáceho zvieratka je pre každé dieťa obohacujúce, no treba dávať pozor. Aj milovaný pes, ktorý je často členom rodiny, dokáže dieťaťu ublížiť. Niekedy ide o prejav zvieracieho pudu a akejsi agresivity či dominancie psa, no stáva sa, že dieťa svojou provokáciou a neuváženým správaním, chytaním či ťahaním v ňom vyvolá obrannú reakciu. Téma dieťa a pes, alebo lepšie povedané, nebezpečný pes, je riziko stretu, ktoré rezonuje v našich bežných životoch možno viac, než by sme čakali. Uhryznutie psom podľa lekárky tvorí až 80 % celkového počtu poranení spôsobených zvieratami. V 15 - 20 % sa v týchto ranách vyvinie infekcia, pričom najrizikovejšie bývajú hlboké uhryznutia, pomliaždeniny a rany na rukách. Ak k takejto nešťastnej situácii dôjde, je nevyhnutné vedieť, ako správne postupovať, aké zdravotné riziká hrozia a aké sú povinnosti majiteľa psa.
Okamžitá reakcia a prvá pomoc po uhryznutí psom
V situácii, keď dieťa utrpí uhryznutie psom, je rýchla a správna reakcia kľúčová pre minimalizáciu zdravotných rizík. Bezprostredne po uhryznutí je nutné v rámci "prvej pomoci" ranu dostatočne mechanicky vypláchnuť vodou alebo mydlovou vodou. Následne je potrebné ranu vydezinfikovať jódovým prípravkom, eventuálne 70 % etanolom, a prekryť sterilnou gázou. Je nevyhnutné ranu udržiavať suchú a dieťa nekúpať, ak ide o otvorené poranenie.
Potom je potrebné čo najskôr vyhľadať lekára, ideálne chirurga na pohotovosti alebo traumatológii, či urgentnom príjme. Lekár ranu v prípade potreby ešte dôkladnejšie a hlbšie vypláchne, eventuálne odstráni odumreté tkanivo. Pri uhryznutí sa rany zvyčajne nešijú a aj pri včasnom ošetrení je odporúčané preventívne nasadiť antibiotiká, ako sú podané vo forme sirupu, a ďalšiu dezinfekciu. Poranenia zvieraťom sú vždy potenciálne nebezpečné nielen svojím rozsahom, ale prípadne aj miestom poškodenia. Pri pohryznutí v oblasti hlavy či krku, čo vzhľadom k výške detí nie je výnimočné, sa môže jednať o poranenie smrteľné. Avšak aj pri relatívne banálnych a drobných odreninách, ktoré môžu vzniknúť aj počas hry, môže dôjsť k prenosu infekčných chorôb. Ako skúsenosť ukazuje, aj taký malý incident, ako je náhodné skočenie takmer štvorročnej dcérky na zadnú labku babkinho jazvečíka, môže viesť k uhryznutiu s poraneným noštekom a ranou nad ústočkami. V takýchto prípadoch je dôležité mať dieťa očkované proti tetanu.
Besnota: Závažné riziká a protiepidemické opatrenia
Jedným z najväčších strašiakov pri uhryznutí zvieraťom je besnota. Besnota je závažné, smrteľné infekčné ochorenie zvierat a ľudí, ktoré je v 100 % smrteľné. Prenáša sa najmä slinami pri pohryzení či poškriabaní zvieraťom, ale aj pri jednoduchej manipulácii s uhynutými zvieratami. Inkubačná doba je spravidla niekoľko dní až týždňov a perióda, keď je po infekcii pacient „liečiteľný“, býva doslova len niekoľko dní. Preto vo všetkých rozvinutých krajinách, kam samozrejme patrí aj Slovensko, je besnota ošetrená zákonnou povinnosťou vakcinovať mäsožravce - psy, mačky, fretky, líšky a iné chované v zajatí proti besnote. To je aj hlavný dôvod povinného čipovania a povinnosť disponovať relevantným dokladom, ako je Petpass, pri cestovaní s takýmito zvieratami. Naopak, v rozvojových krajinách, predovšetkým v Afrike, zomrie na besnotu niekoľko tisíc ľudí ročne. Zomierať na besnotu je nesmierne hrozná a bolestivá smrť.
Na Slovensku sme už viac ako 10 rokov besnoty prostí, okrem jedného alebo dvoch prípadov v Kežmarskom okrese, keď z Poľska zabehla besná líška a stihla nakaziť niekoľko psov v pohraničí. Dôslednou spoluprácou miestnych súkromných a úradných veterinárnych lekárov boli tieto epizódy promptne vyriešené a vysoko profesionálne zvládnuté. Avšak, napriek tomu, že sa besnota na Slovensku vyskytuje veľmi zriedka, alebo vôbec, otázka očkovania a postupu po uhryznutí je stále aktuálna a dôležitá.
Postup pri uhryznutí zvieraťom a prevencia besnoty u človeka
Ak sa predsa len stane, že zviera uhryzne dieťa, postup sa líši podľa toho, či ide o známeho alebo túlavého psa. Vzhľadom na povinnosť čipovania psov niekoľko rokov by sme už dnes nemali rozlišovať „môj pes - cudzí pes“. U každého jedného psa by sme dnes mali byť schopní veľmi rýchlo v Centrálnom registri spoločenských zvierat dohľadať, či je daný pes riadne vakcinovaný. Naši, napríklad, išli k zverolekárovi, ktorý objasnil, že u nás sa besnota nevyskytuje a keď tak veľmi zriedka. Napriek tomu sa psovi urobilo očkovanie v deň uhryznutia a idú ešte na 5. deň na kontrolu a na 14. deň.
Ak je pes, ktorý uhryzol, vakcinovaný proti besnote, postupuje sa podľa zákonom stanoveného postupu. Pes má byť umiestnený v domácej karanténe, ktorá trvá 14 dní. Majiteľ musí zabezpečiť, že počas doby karantény pes nedokáže utiecť alebo poraniť niekoho ďalšieho, čiže ho treba zatvoriť doma alebo v koterci a venčiť na vôdzke s náhubkom. Počas karantény musí majiteľ predviesť svojho psa trikrát na prehliadku k veterinárnemu lekárovi, ktorý ho vyšetrí, či neprejavuje príznaky ochorenia besnoty. Prehliadka sa robí na prvý, piaty a štrnásty deň po pohryzení. Veterinár vystaví majiteľovi potvrdenie o zdravotnom stave psa, ktoré putuje poranenej osobe a následne ošetrujúcemu lekárovi - infektológovi, prípadne chirurgovi. Potvrdenie, že pes nemá besnotu, je dôležitý dokument, ktorý treba poslať aj na pohotovosť, kde bolo dieťa ošetrené.
Očkovanie proti besnote
Ak pes nie je vakcinovaný alebo ak jeho očkovanie nie je aktuálne, o postupe rozhodne infektológ na základe nákazovej situácie v danej oblasti. Buď sa postupuje podľa vyššie popísaného postupu, alebo sa pes eutanazuje a vyšetrí, či (ne)bol infikovaný vírusom besnoty. V prípade, že príde k poraneniu neznámym alebo podozrivým zvieraťom, je treba ihneď ranu vymyť mydlom a prúdom pitnej vody, previesť dezinfekciu jódovým prípravkom, eventuálne 70 % etanolom. Potom je nutné vyhľadať lekára, ktorý rozhodne o ďalšom postupe liečby. Súčasne by rodič mal priniesť očkovací preukaz dieťaťa s údajom o jeho poslednom očkovaní proti tetanu. Prevencia besnoty sa rieši na infektologickej klinike, kde sa podľa stavu očkovanosti psa a jeho súčasného zdravotného stavu zváži nutnosť očkovania proti besnote uhryznutej osoby. Liečba vždy závisí od typu rany a rozsahu poškodenia, pričom pre správny liečebný postup je nesmierne dôležité disponovať dokladom o zaočkovanosti psa proti besnote.
Starosť rodiča, ktorý je po takomto incidente na nervy a nemôže spať, je pochopiteľná, najmä ak vznikajú otázky typu: „Lenže oni až dnes PSA zaočkovali, takže besnotu nebude mať, ale naša malá čo?“. Hoci zverolekár povedal, že očkovanie dieťaťa nebude potrebné, konzultácia s infektológom môže priniesť ďalšiu istotu a zmierniť úzkosť, aj keď je dieťa ok a veselé. Keďže besnota sa môže rozvíjať dlhšie a je smrteľná, je prirodzené zvažovať všetky možnosti, obzvlášť ak je re-očkovanie zvieraťa sporné.
Etológia psov a prevencia uhryznutí: Ako predísť nehodám
Pochopenie správania psov je kľúčové pre prevenciu uhryznutí. Spájať slová psychológia a zviera nie je správne, pretože psychológia sa vzťahuje prísne na ľudí. Obdobnou vedou vo veterinárnej medicíne je Etológia zvierat, ktorá skúma správanie zvierat a prípadné poruchy správania. Aj tejto vednej disciplíne sa počas štúdia veteriny venuje pozornosť a dochádza k jej rozvoju. Zvieratá nerozprávajú, no pre ne je práve z dôvodu absencie reči oveľa dôležitejšia neverbálna komunikácia.
Pes je svorkové zviera a svorku niekto musí viesť. Buď ste to vy, alebo ten psík. Ako psovi ukázať, že človek je „šéf“, a nespôsobiť mu traumu? Hlavne nič neukazovať; musí sa jednať o vzájomný rešpekt. Je dôležité nepociťovať „vnútorný strach“, pretože psy a mačky ho dokážu okamžite vypozorovať. Sme pre nich veľmi ľahko čitateľní. Ak pes hryzie iné jedince za iným účelom, než je potrava, je to preto, aby sa buď ubránil, alebo si vybojoval vlastnú dominanciu. Ak pes napadne dieťa, nie je to úplne normálne, keďže by ho nemal vyhodnocovať ako svojho konkurenta v hierarchii. Nie je za tým asi nijaké to „prírodné tajomno“, ale veľmi elementárny kalkul. Ak však k takému niečomu dôjde, je potrebné dôsledne analyzovať danú situáciu - či to bol prejav neprimeranej agresivity psa, alebo len obrana pred neadekvátnou manipuláciou zo strany dieťaťa.
Rodičia by nikdy nemali zabúdať viesť deti od útleho detstva k úcte a rešpektu k prírode, nie ich izolovať a vytvárať u nich podvedomý strach. Deťom je potrebné vštiepiť základné hygienické návyky ako prevenciu infekčných ochorení a nepodceňovať situáciu. Pri väčších plemenách psov nenechávame malé deti nikdy o samote, ani s vlastným domácim miláčikom. Rodičia sú zodpovední za formovanie správania tak detí, ako i psov. Ak ich rodičia nevedú správnym smerom, ako sa vhodne chovať ku psom, dôsledky môžu byť nemilé. Takisto psy, ktoré nie sú navyknuté na prejavy správania, dotykov, pohyb, pach, intenzitu hlasu či spôsob hry malých detí, nemusia a nebudú na tieto podnety reagovať podobne ako psy, ktoré naopak s deťmi vyrastajú.
Štatistiky ukazujú, že najčastejšie sú psom pohryzené malé deti, skôr chlapci. Uhryznutia psom do tváre sa stávajú u detí menej ako 12 ročných. V 60 - 85 % prípadoch pes pohrýzol dieťa v blízkosti a deti psa poznajú, alebo pes pozná deti (od susedov, kamarátov a pod.). To znamená, že „náš pes nikdy neuhryzne“ neznamená automaticky vždy 100 % bezpečný pes! Psy zuby používajú aj pri hre, ich prah bolesti je odlišný od nášho. Plemeno je v tomto smere úplne indiferentné. Deti sú obzvlášť ohrozené, ak ich rodičia nevedú správnym smerom, ako sa vhodne chovať ku psom. Nie každý pes znesie všetko; každý jedinec má hranice niekde inde. Deti treba odmalička viesť k tomu, že to, čo môžu robiť vlastnému psíkovi, nemôžu robiť automaticky aj iným neznámym psom.
Čomu sa vyhnúť pri interakcii detí so psami:
- Nerušte psa pri jedle, spánku ani pri starostlivosti o šteniatka.
- Nenuťte psa do interakcie, ak nechce.
- Netlačte dieťa k psovi, aby si ho nasilu pohladilo.
- Nedovoľte dieťaťu vkladať tvár do psieho priestoru.
- Neobjímajte psa pridlho a príliš silno.
- Nepribližujte sa k psovi hlavou.
- Nepriväzujte psa, aby dieťa mohlo pohladiť šteňa, môže to skončiť pokúsaním.
- Netolerujte správanie, ako je ťahanie za chvost, stískanie tváre, skákanie na psa, hrubé hry.
- Nepriťahujte psa za labky.
Pes dáva pred uhryznutím niekoľko signálov (ktorými vyjadruje, že mu naše konanie nie je povôli a jeho stres sa stupňuje), ako je olizovanie pyskov, zívanie, otáčanie hlavy, strnutie, zavrčanie,