V každom meste, v každej obci žijú ľudia, ktorých si možno ani nevšimneme v každodennej rutine. Chodíme okolo nich. Zdravíme sa s nimi. Bývame spolu v tomto meste. Jeden je mladý, druhý starší, tretí už poberá dôchodok. No málokedy sa zamyslíme nad tým, čo robia, aké majú starosti, akého koníčka. Práve takýchto ľudí vám chceme predstaviť v našom seriáli, ktorého názov znie "Sú medzi nami aj takí!". Tieto osobnosti sú často nenápadné, no predsa výnimočné svojou vášňou, vytrvalosťou a neobyčajnými záľubami, ktoré im dodávajú krídla v bežnom živote. Ich príbehy sú inšpiráciou, ktorá presahuje hranice nášho každodenného vnímania a otvára dvere do sveta nevšedných zážitkov a odhodlania.
Jedným z takýchto výnimočných obyvateľov Hnúšte, ktorý stelesňuje prastarú túžbu ľudstva vzniesť sa do oblakov, je Ing. Peter Tóth. Jeho príbeh je o premene pevnej zeme na vzdušné prúdy, o splnenom sne a o nekonečnej láske k oblohe, ktorá sa stala jeho druhým domovom. Jeho skúsenosti a odhodlanie sú dôkazom, že sny, akokoľvek odvážne, sa môžu stať skutočnosťou, ak im človek venuje svoju energiu a vášeň.
Od pevných koreňov k vzdušným prúdom: Zrod paraglidingovej vášne
Túžba lietať, pozerať z výšky na matičku zem, prekonávať vzdialenosti bez prekážok, je stará ako samotné ľudstvo. Tento sen inšpiroval legendárneho Daidala, priekopníkov teplovzdušných balónov Montgolfierovcov, vzduchoplavca Giffarda či priekopníka lietania ťažších ako vzduch Lilientala. Je to fascinácia, ktorá pretrvala stáročia a dodnes láka mnohých. Pre Ing. Petra Tótha sa tento prastarý sen stal realitou. On je tým človekom, ktorému básnicky povedané narástli krídla a ktorému Hnúšťa môže s hrdosťou pripísať titul "vtáka" vo svojich radoch.
Zaujímavou otázkou, ktorá sa vynára pri pohľade na jeho vášeň, je, čo ho primälo, aby pevnú zem zamenil za vzdušné prúdy a kedy sa tento prelomový moment udial. Po prvýkrát uvidel lietať rogalistov ešte ako študent. V tej dobe bol pohľad na tieto krehké stroje kĺzajúce sa vzduchom fascinujúci, no zároveň vyvolával aj isté obavy. Aj keď mal veľkú túžbu lietať, z ich techniky pristávania mal strach. Rogalá, známe aj ako závesné klzáky, vyžadujú špecifický spôsob pristátia, ktorý sa môže zdať neskúsenému oku pomerne riskantný a náročný na zvládnutie. Táto počiatočná bariéra však neznamenala koniec jeho snu, len jeho dočasné odloženie.
Osudné stretnutie s novou formou lietania prišlo o niečo neskôr, a to v roku 1989. Práve vtedy sa dozvedel, že v Tatrách organizuje Róbert Gálfy výcviky pre lety padákom. Táto informácia ho veľmi zaujala, pretože paragliding, ako sa let na padáku nazýva, sa líšil od rogalizmu. Padáky ponúkali na prvý pohľad jednoduchší a bezpečnejší spôsob štartu a pristávania, čo mohlo eliminovať jeho počiatočné obavy. Vďaka tomu, že má v Tatrách sestru, využil jej pomoc a na takýto výcvik sa v roku 1990 prihlásil. Odvtedy lieta. Tento