Placenta, často ľudovo nazývaná aj plodový koláč alebo plodové lôžko, predstavuje jedinečný a vitálne dôležitý orgán, ktorý vzniká v ženskom tele výlučne počas tehotenstva. Tento dočasný orgán slúži ako spojovací most medzi matkou a vyvíjajúcim sa plodom, zabezpečujúc nepretržitý prísun kyslíka a živín, odstraňovanie odpadových látok a produkciu kľúčových hormónov nevyhnutných pre úspešný priebeh gravidity. Jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva a zdravého vývoja bábätka. Vďaka placente je dieťa chránené, vyživované, dýcha zaň a nahrádza mu všetky orgány, ktoré sa počas vnútromaternicového vývinu ešte len vyvíjajú.
Čo je placenta a ako vzniká?
Placenta je dôležitá súčasť reprodukčného systému, ktorá sa vytvára v tehotnej maternici. Tento špeciálny orgán vzniká čiastočne z materskej časti a z tkaniva plodu. Konkrétne, vzniaka diferenciáciou z fetálneho základu plodových obalov, predovšetkým z choria. Na jej vzniku sa podieľajú plodové obaly a sliznica maternice. Už v raných štádiách tehotenstva, po uhniezdení oplodneného vajíčka v sliznici maternice, sa časť buniek budúceho embrya špecializuje na tvorbu placenty. Zároveň reaguje aj sliznica maternice matky, ktorá sa prestavuje tak, aby umožnila pevné uchytenie placenty a dobré prekrvenie.
Bunky embrya ešte pred jeho uhniezdením, približne na štvrtý deň, sa rozdelia na embryoblast a trofoblast, z ktorého sa vyvinie placenta, pupočná šnúra a plodové obaly. Na siedmy deň už trofoblast, z ktorého sa vyvinie plodový koláč, úplne prilieha na stenu maternice a začína produkovať ľudský chóriový gonadotropín (HCG). V prvých týždňoch sa placenta vyvíja v predstihu, aby pripravila všetko potrebné pre rýchlo sa vyvíjajúci plod. Od dvanásteho týždňa tehotenstva je placenta už plne funkčná a jej zárodky sa tvoria už v prvých týždňoch tehotenstva. Zhruba v štvrtom až piatom mesiaci je placenta zrelá a jej vývoj je dokončený. Takto vzniká orgán, ktorý je zo strany plodu tvorený jeho tkanivom (chorión, klky) a zo strany matky prepojený s jej krvným obehom.
Anatómia a štruktúra placenty
Zrelá placenta je cievnatý orgán diskoidného tvaru, čo znamená, že má okrúhly alebo oválny tvar a na pohľad pripomína „koláč“. Odtiaľ pochádza aj jej ľudové pomenovanie - plodový koláč. Na konci gravidity hovoríme o placenta discoidalis, pretože placenta má tvar okrúhleho terča. Jej priemer je zvyčajne 15-20 cm a hrúbka 2-3 cm. Kryje zhruba 15-30 % vnútorného povrchu maternice. Približná hmotnosť placenty je okolo 500 g (čo predstavuje približne 17 % hmotnosti plodu), pričom z toho 50 % je tvorených materskou krvou a 15 % fetálnou krvou. Farba placenty je tmavo červeno modrá alebo má fialkastú farbu.
Na placente môžeme rozlíšiť dve hlavné časti: pars fetalis a pars materna. Pars fetalis je tvorená chorion frondosum a na jej fetálnom povrchu prosvítají početné veľké artérie a vény, choriové cévy, ktoré sa sbíhají k úponu pupečníka. Tento povrch je lesklý, krytý plodovými obalmi a z vnútornej strany vystupuje pupočník. Možno na ňom spozorovať takzvaný strom života, teda cievnu kresbu, ktorá plynulo prechádza až k pupočníku. Pars materna je tvorená decidua basalis a je to strana, ktorá je prirastená na stenu maternice. Táto materská strana má hubovitú štruktúru.
Medzi týmito dvoma časťami sú intervilózne priestory vyplnené materskou krvou. Během štvrtého a piateho mesiaca gravidity vytvára decidua deciduální septa, ktorá predělujú intervilózne priestory neúplne, pretože nedosahujú až k choriové ploténke. Tieto septá rozdelujú placentu na takzvané kotyledony. Kotyledony sú zásobované z 80-100 špirálovitých artérií, ktoré pronikajú deciduálnou ploténkou. Krv prúdi pod tlakom hlboko do intervilóznych priestorov a omývá malé klky, ktoré sa do týchto priestorov větví vyrústaním z kmenových klkov. Ako sa znižuje tlak, krv sa obrací a směřuje späť od choriovej k deciduálnej ploténke a vstupuje do žíl endometria.
Pupočník (umbilicus) je elastický povrazec, ktorý spája pupok dieťaťa s placentou. Je lokalizovaný približne v strede placenty, má priemer cca 1-2,5 cm a priemernú dĺžku 50 cm (môže sa líšiť od 30-100 cm). V pupočníku sa nachádzajú dve tepny a jedna žila. Cez pupočník plod dostáva kyslík a živiny a odvádza odpadové látky smerom k placente. Zriedkavo sa jeho úpon nachádza v oblasti plodových blán, vtedy hovoríme o insertio velamentosa. Placenta rastie súčasne s plodom a zväčšuje sa do 26. - 38. týždňa tehotenstva, pričom mení aj svoju hrúbku. Hrubne približne do ôsmeho mesiaca tehotenstva a pred pôrodom sa začína stenčovať.
Kľúčové funkcie placenty
Placenta je pre plod doslova „životnou linkou“ a plní viacero dôležitých funkcií, ktoré zabezpečujú jeho správny rast a vývoj počas celého tehotenstva. Tieto funkcie môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií: transportná a respiračná, endokrinná, ochranná a imunologická, a termoregulačná.
Transportná a respiračná funkcia
Placenta predstavuje kľúčový orgán pre výmenu látok a plynov medzi matkou a plodom. Zabezpečuje výmenu plynov, živín a odpadových látok bez toho, aby došlo k priamemu zmiešaniu materskej a plodovej krvi.
- Výmena kyslíka a oxidu uhličitého: Plod nedýcha pľúcami, keďže pľúca sú v maternici zaliate plodovou vodou a ešte nefungujú ako po narodení. Kyslík dostáva plod z krvi matky cez placentu, ktorá funguje podobne ako „dočasné pľúca plodu“. Oxid uhličitý, ktorý vzniká pri metabolizme plodu, sa cez placentu odvádza späť do krvi matky, ktorá ho vydýchne pľúcami. Je to kriticky dôležitá respiračná funkcia.
- Výživa plodu: Placenta zabezpečuje pre plod dodávku základných živín potrebných pre jeho rast a vývoj. Tieto látky, vrátane cukrov (glukózy - hlavného zdroja energie), aminokyselín (stavebných látok pre bielkoviny), tukov, vitamínov a minerálov, prechádzajú z krvi matky do krvi plodu cez placentárnu bariéru. Plod ich využíva na rast, vývoj orgánov a tvorbu vlastných zásob.
- Odvádzanie splodín: Pri činnosti buniek plodu vznikajú odpadové látky, napríklad močovina a kyselina močová, okrem už spomenutého oxidu uhličitého. Tieto splodiny prechádzajú cez placentu do krvi matky a matkin organizmus ich následne vylúči obličkami, pečeňou či pľúcami. Placenta teda „pomáha“ plodu tak, že využíva vylučovacie orgány matky.
- Placentárna bariéra a fetálny obeh: Placentárny trofoblast a cievny endotel fungujú ako semipermeabilná membrána s aktívnym transportom látok. Propustnosť pre jednotlivé látky sa v priebehu tehotenstva mení - napríklad k významnému přestupu železa, vápnika a imunoglobulínov triedy IgG dochádza najmä v treťom trimestri. Je dôležité zdôrazniť, že krv matky a plodu sa nikdy nemieša. Krv bohatá na živiny a kyslík je z placenty do plodu privádzaná jednou umbilikálnou vénou. Játra, do kterých je krev směřována, by ale všetky živiny strávila, čo je dôvod, prečo sú čiastočne obchádzané pomocou bypassu ductus venosus (venosus, pretože spája dve vény - vena umbilicalis a vena cava inferior). Tým sa časť krvi dostane do vena cava inferior. Až do jater ide čistá okysličená krv, ďalej sa smísi s venóznou krvou plodu. Preto sa u plodu neopisuje okysličená a odkysličená krv, okysličená je len vo vena umbilicalis a ductus venosus. Ďalej je krv všade zmiešaná, vrátane krvi v arteriae umbilicales. V cievach plodu prúdi zmiešaná krv, nedelí sa ako u narodeného človeka na okysličenú a odkysličenú.
Endokrinná funkcia - produkcia hormónov
Placenta je tiež žľaza s vnútorným vylučovaním - produkuje hormóny, ktoré pomáhajú udržať tehotenstvo, podporujú rast maternice a vývoj prsníkov a ovplyvňujú metabolizmus matky, aby dokázala zabezpečiť aj potreby plodu. Počas prvého trimestra produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko (corpus luteum). Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra, odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Medzi hlavné placentárne hormóny patria:
- Ľudský choriový gonadotropín (hCG): Je prvým placentárnym hormónom, ktorý sa tvorí už desiaty deň po oplodnení a je zistiteľný v krvi a moči matky krátko po uhniezdení zárodku do maternice. Tento hormón je v tele ženy len počas tehotenstva. Maximum dosahuje v treťom mesiaci tehotenstva, potom postupne klesá. V tele ženy sa hormón HCG dá zistiť až do siedmeho až štrnásteho dňa po pôrode. Potláča produkciu ďalších folikulov vo vaječníkoch a zároveň stimuluje rast žltého telieska, ktoré produkuje estrogény a progesterón. Dôležitým spôsobom ovplyvňuje organizmus matky počas gravidity a potláča v tele matky imunologickú reakciu, a tým zabezpečuje, že cudzia bielkovina z plodu nie je odvrhnutá.
- Progesterón: Produkcia progesterónu prebieha najprv vo žltom teliesku, následne sa presúva do placenty. Tento proces sa nazýva luteo-placentárny skrat a je ukončený približne ôsmym až desiatym týždňom tehotenstva. Udržuje u ženy tehotenstvo a stimuluje rast prsníkov. Počas celého tehotenstva sú jeho hladiny veľmi vysoké, pričom zabraňuje predčasnému pôrodu znížením dráždivosti a kontrakcií sliznice maternice. Podporuje rast mliečnej žľazy počas celého tehotenstva.
- Estrogény (najmä estriol): Estrogén je v krvi každej ženy, ale počas tehotenstva sa produkcia zvyšuje. V prvých týždňoch tehotenstva je tvorený žltým tehotenským telieskom a placentou približne od tretieho mesiaca tehotenstva. Tvorí sa v závislosti od produkcie dehydroepiandrosterónu (DHEA) v nadobličkách plodu. DHEA tu vzniká z progesterónu, ktorý je transportovaný krvou z placenty. V ďalšom kroku sa DHEA vracia späť do placenty, kde je premieňaný na estrogény. Estrogény podporujú rast maternice potrebnej pre rast plodu a vplývajú aj na rast mliečnej žľazy, a to ako priamo, tak nepriamo, zvyšovaním hladiny prolaktínu. Ďalej stimulujú prietok krvi placentou a tvorbu prostaglandínov. Ovplyvňujú pozitívne počet receptorov pre oxytocín v bunkách maternicovej svaloviny. Estriol je výchozím substrátem kortizolu, ktorý vzniká vo fetálnych nadledvinách. U mužského plodu je vo varlatách premieňaný na testosterón.
- Ľudský placentárny laktogén (HPL): Je označovaný aj ako placentárny laktogén a pôsobí na metabolizmus živín. Stimuluje anabolizmus bielkovín a katabolizmus lipidov (lipolýzu). U ženy stimuluje rast a vývoj prsnej žľazy a podporuje prípravu na laktáciu - tvorbu mlieka. Taktiež podporuje rast plodu. Tvorí sa už od prvého mesiaca tehotenstva a jeho hladina sa zvyšuje až do konca pôrodu.
- Kortikoliberín (CRH): Uplatňuje sa najmä pri regulácii dĺžky tehotenstva a následného pôrodu. U predčasných pôrodov stúpa hladina CRH rýchlejšie než u pôrodu v termíne.
Ochranná (bariérová) a imunologická funkcia
Placenta plní aj čiastočne ochrannú úlohu, tvorí takzvanú placentárnu bariéru. Táto bariéra prepúšťa mnohé dôležité látky (kyslík, živiny, protilátky), no zároveň obmedzuje prienik niektorých škodlivín. Nie všetko je však zablokované: niektoré lieky, alkohol, nikotín, drogy, vírusy a toxické látky môžu cez placentu prejsť a škodiť plodu. Preto sa v tehotenstve zdôrazňuje zdravý životný štýl a opatrnosť pri užívaní liekov. Nikotín je veľmi škodlivý a môže spôsobiť poruchy rastu plodu; u matiek fajčiarok sa často rodia malé deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Placenta tiež môže prenášať materské protilátky (imunitné látky) - tie pomáhajú plodu a novorodencovi v ochrane pred infekciami v prvých mesiacoch života. Materské protilátky dieťa získava len od matky, pričom neskôr počas života získava vlastné. Úprava imunitného systému matky je počas tehotenstva veľmi dôležitá, aby organizmus matky toleroval tehotenstvo i plod a aby sa mohol vyvíjať. Placenta a plod musia byť prijaté, tolerované a brané za dostatočne vlastné a pritom odlišné, aby sa zabezpečila ochrana proti napadnutiu plodu zo strany imunitného systému matky.
Termoregulačná funkcia
Okrem komplexnej výmeny látok a hormonálnej produkcie, placenta prispieva aj k udržaniu optimálnej teploty pre vývoj plodu. Zaisťuje efektívny prenos tepla medzi matkou a plodom, čím pomáha regulovať telesnú teplotu plodu. Teplota v maternici je zvyčajne mierne vyššia ako materská telesná teplota, čo je pre plod priaznivé. Placenta pôsobí ako tepelný výmenník, umožňujúc odvod nadmerného tepla z plodu do materského obehu.
Vzťah placenty, pupočníka a plodu
Placenta je s plodom spojená prostredníctvom pupočníka. Pupočník obsahuje dve tepny a jednu žilu. Nimi prúdi krv medzi plodom a placentou. Cez pupočník plod dostáva kyslík a živiny a odvádza odpadové látky smerom k placente. Pupočná žila zásobuje plod okysličenou krvou a živinami, zatiaľ čo cez tepnu je odvádzaná odkysličená krv a odpadové látky z tela plodu do placenty. Tento systém zabezpečuje plodu nepretržitý prísun látok a umožňuje mu rast a vývoj počas celého tehotenstva. V časti spojenia s pupočnou šnúrou je placenta najhrubšia, najčastejšie v strede. Pupočník alebo pupočná šnúra je elastický povrazec, ktorého priemer býva 1 až 2 cm a väčšinou má dĺžku okolo 50 cm. Pokojne však môže dosahovať aj 130 cm.
Faktory ovplyvňujúce placentu
Existuje množstvo faktorov, ktoré počas tehotenstva ovplyvňujú vývoj a funkciu placenty. Niektoré faktory sa dajú ovplyvniť a iné zase nie. Medzi tieto faktory patria:
- Vek matky: Niektoré problémy s placentou sú častejšie u starších rodičiek, a to predovšetkým u žien, ktoré majú viac ako 40 rokov.
- Predčasný odtok plodovej vody.
- Vysoký krvný tlak (hypertenzia): Chronická insuficiencia placenty, ktorá trvá podstatnú časť gravidity, je obvykle dôsledkom ochorenia matky alebo samotnej placenty, a vysoký krvný tlak je jedným z rizikových faktorov.
- Viacpočetné tehotenstvo: Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat.
- Problémy so zrážanlivosťou krvi.
- Problémy s placentou v predchádzajúcom tehotenstve.
- Poranenie brucha: Náraz do brušnej steny alebo iný úraz v oblasti brucha môže viesť k vážnym komplikáciám placenty.
- Užívanie návykových látok: Alkohol, cigarety a drogy v tehotenstve sú extrémne rizikové, keďže môžu cez placentárnu bariéru prechádzať a vážne poškodiť plod.
Príznaky a príčiny odlúčenia placenty, ošetrovateľské intervencie | Tipy NCLEX
Životnosť placenty
Placenta má obmedzenú dobu životnosti a na konci tehotenstva, presnejšie okolo 42. týždňa, začína postupne odumierať. Dôsledkom toho prestáva plniť svoje funkcie efektívne. Pre bábätko to znamená ohrozenie na jeho živote - predovšetkým z dôvodu, že placenta zabezpečuje prísun kyslíka do jeho krvného obehu. Obmedzená životnosť placenty je teda častým dôvodom na vyvolanie pôrodu, aj keď sa dieťaťu ešte nechce ísť na svet. V takýchto prípadoch musia lekári pomôcť, aby sa predišlo potenciálnym komplikáciám pre plod.
Nepravidelnosti a komplikácie placenty
Nepravidelnosti vývoja placenty sa môžu týkať jej veľkosti, tvaru, štruktúry alebo funkcie. Tieto stavy môžu ovplyvniť normálny priebeh tehotenstva a pôrodu.
Nepravidelnosti vo vývoji, tvare a štruktúre
Placenta môže mať rôzne tvary, ako srdce, podkova alebo sa skladať z viacerých lalokov.
- Placenta biloba: Skladá sa z dvoch lalokov.
- Placenta triloba: Skladá sa z troch lalokov.
- Placenta multiloba: Má viacero lalokov.
- Placenta bipartita (dvojdielna placenta) a tripartita (trojdielna placenta): Hovoríme o nich pri úplne oddelených častiach placenty.
- Placenta succenturiata: Je to menšia, dodatočná placenta, ktorá je spojená s hlavnou placentou cievami. Problém môže spôsobiť pri pôrode tým, že hlavná placenta sa vylúči a druhá časť ostáva v maternici, čo môže viesť ku krvácaniu alebo infekcii.
- Placentárny infarkt: Na placente sú viditeľné odumreté malé časti tkaniva ako bledé fľaky, niekedy ako červené fľaky. Placentárne infarkty v malom rozsahu v poslednom trimestri sú normálne. Sú časté pri gestózach, vysokom krvnom tlaku alebo cukrovke. Ak sú vo väčšom množstve, môžu spôsobiť zhoršenie jej funkcie a následkom toho vzniká hypotrofický plod alebo až odumretie plodu. Preto sú veľmi dôležité kontroly v gynekologickej ambulancii a sledovanie vývoja plodu a prietokov krvi. Samotný termín „infarkt placenty“ znie nesmierne hrozivo, avšak vo väčšine prípadov nie je nebezpečný, pokiaľ je obmedzeného rozsahu.
Nepravidelné umiestnenie placenty (Placenta praevia)
Placenta praevia, nazývaná aj vcestný plodový koláč, je známa abnormalita a ide o abnormálnu lokalizáciu a uhniezdenie vajíčka. Neprejaví sa hneď v prvom trimestri, ale ako komplikácia v druhom až treťom trimestri tehotenstva. Ide o dolné umiestnenie placenty, a to buď nad krčkom, v bezprostrednej blízkosti krčka maternice, alebo v dolnej časti maternice. Predstavuje nebezpečenstvo pri pôrode, keďže bráni dieťatku postupovať v pôrodných cestách. Rovnako hrozí i riziko silného krvácania, a to nielen počas tehotenstva, ale aj pri vaginálnom pôrode. Patrí k najzávažnejším krvácaniam v druhom až treťom trimestri. Je tam zvýšené riziko úmrtia plodu a matky dôsledkom krvácania. Častejší výskyt je u žien nad 30 rokov.Placenta praevia sa rozdeľuje do štyroch stupňov závažnosti:
- Centrálna placenta praevia (placenta praevia centralis/totalis): Vnútorná bránka je celkom prekrytá placentou.
- Parciálna placenta praevia (placenta praevia partialis): Vnútorná bránka je len čiastočne prekrytá placentou.
- Marginálna placenta praevia (placenta praevia marginalis): Placenta neprekrýva vnútornú bránku, ale svojím okrajom do nej zasahuje behom pôrodu.
- Nízko nasadajúca placenta (insertio placentae profunda): Placenta sa nachádza v dolnej časti maternice, ale nezasahuje vnútornú bránku, a tak nie je prekážkou pôrodu.
Placenta praevia sa vyskytuje u približne 0,5% tehotných žien, teda u 5 z 1000 pôrodov. Deti narodené pri takomto uložení placenty sa častejšie rodia s menšou pôrodnou hmotnosťou. Prejavom je vaginálne krvácanie, ktoré nastáva náhle, bez príznakov v druhom až treťom trimestri, najčastejšie v 27. - 32. týždni tehotenstva. Krv býva jasno červená. Začiatok krvácania nie je vždy výrazný a nemusí ohrozovať život matky ani plodu, zvyčajne spontánne prestane. Závažné býva pri opakovaných krvácaniach. Preto vždy treba informovať svojho gynekológa, ak sa spozoruje krvácanie z rodidiel, aby boli budúce mamičky kontrolované a pod dohľadom lekárskej starostlivosti.
Vyšetrenie pri krvácaní pri placente praevia sa nikdy nevykonáva vaginálne a rektálne. Vyšetrenie sa robí na operačnej sále, kde je zabezpečený okamžitý zákrok cisárskeho rezu. V dnešnej dobe sa pri potvrdenej placente praevia a už začínajúcich komplikáciách odporúča hospitalizácia tehotnej ženy pre lepšiu kontrolu a vyhnutie sa vzniku komplikácií. Liečba spočíva v podávaní liekov, kľude na lôžku, až vyčkaní, kým bude plod životaschopný. Hospitalizácia je dôležitá pre prípad okamžitého zákroku a odstránení rizík spojených s úmrtím. Ženy v domácom prostredí s diagnostikovanou placentou praevia by mali vylúčiť pohlavný styk.
Abnormálne prirastanie a odlučovanie placenty
Komplikácie s placentou môžu nastať aj pri jej prirastaní k stene maternice alebo pri predčasnom odlučovaní.
- Placenta adherens: Je pevnejšie prirastená placenta k maternici. Pri pôrode sa ťažšie odlučuje, niekedy je potrebné vykonať manuálnu lýzu, čiže vybratie manuálne rukou. Adherentná placenta môže skomplikovať aj predtým bezproblémový a hladký pôrod.
- Placenta accreta, increta, percreta: Ide o hlboké vrastenie placenty do maternice, od ľahšieho zarastenia až po celkové vrastenie do svaloviny maternice (accreta), do hĺbky svaloviny (increta) až do okolitých orgánov (percreta). Počas tehotenstva nepredstavuje žiadne ťažkosti. Normálne prirastená placenta sa počas pôrodu odlúči ľahko, ale ak ide o placentu accreta, ženy sú vystavené riziku krvácania počas jej odstránenia. Odlučuje sa ťažšie, čo môže trvať viac ako 30 minút. Pri ľahšom zarastení sa robí manuálne odlúčenie, manuálna lýza placenty od steny maternice. Pri jej zarastení a pri ťažkom priebehu sa vykoná chirurgický zákrok na zastavenie krvácania. Ak je úplne prerastená, je nutné vykonať hysterektómiu, teda odstránenie maternice. Počas tehotenstva sa placenta accreta ťažšie diagnostikuje, ale ak je už potvrdené jej zarastenie, tak sa plánuje cisársky rez.
- Predčasné odlúčenie placenty (Ablatio, abruptio placentae praecox): Ide o predčasné odlučovanie placenty ešte pred pôrodom. Výskyt predstavuje približne 1% pôrodov. Príčinou môžu byť gestózy s ochorením srdca a obličiek, vysoký krvný tlak alebo úraz v oblasti brucha. Počas pôrodu ho môže vyvolať príliš krátky pupočník a následným ťahom sa začína odlučovať. Odlúčenie môže byť čiastočné alebo až úplné. Pri miernom odlúčení a následnom krvácaní nemusia byť príznaky ani u matky, ani u plodu. Pri ťažkých formách, najčastejšie po úrazoch, nastávajú príznaky šoku ako bledosť, nitkovitý pulz, nízky tlak, maternica je bolestivá a napnutá. Abrupcia placenty je neobvyklá, ale závažná komplikácia, počas ktorej dochádza k zastaveniu prívodu kyslíka a živín pre dieťa. Môže nastať v poslednom, teda treťom trimestri alebo v priebehu prvej a druhej doby pôrodnej. Liečba spočíva od veľkosti odlúčenia placenty, podávaním liekov, kľudom na lôžku, ľadom na brucho, čo zastavuje krvácanie, a pri ťažších formách sa vykoná cisársky rez.
Znížená funkcia placenty (Insuficiencia placenty)
Insuficiencia placenty znamená, že placenta má zníženú funkciu, nedostatočnú činnosť a nie je schopná dostatočne zásobovať plod. Môže byť nazývaná aj zlyhávanie placenty. Vyskytuje sa u neskorých gestóz, prenášaní plodu, diabetes mellitus, pri porušení jej časti. Prejavuje sa zmenou srdcových oziev plodu, zvýšenými pohybmi plodu, a pri vyšetrení plodovej vody je voda zelenkastá alebo skalená. Nedostatočnosť placenty môže byť spôsobená mnohými faktormi, avšak vo výsledku vždy vedie ku komplikáciám, ktorých sa v tehotenstve bojí každá nastávajúca mamička. Zvyčajne vedie k predčasnému pôrodu.
Ako sa patologické stavy placenty prejavujú?
Príznaky, ktoré v priebehu tehotenstva hlásia problémy s placentou, zahŕňajú:
- vaginálne krvácanie,
- bolesť brucha a v oblasti podbruška,
- bolesti chrbtice,
- rýchly nástup kontrakcií.
Vždy je dôležité tieto príznaky konzultovať s lekárom.
Vyšetrenie placenty
Vyšetrenie placenty sa robí ultrazvukom, pričom sa sleduje jej uloženie, tvar a funkcia. Krvné zásobovanie placenty medzi plodom je veľmi dôležité a sleduje sa na sonografickom vyšetrení, kde je možné zistiť poruchy prietoku krvi. Pri poklese prietoku krvi sa plod snaží vyrovnať prekrvenie do iných častí placenty. Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Placenta počas pôrodu
Rola placenty nie je dôležitá len počas tehotenstva, ale aj v priebehu samotného pôrodu, najmä v jeho záverečných fázach. Počas normálnej tehotnosti je placenta uložená vpredu, po bokoch alebo v zadnej časti maternice.
Placenta v druhej dobe pôrodnej
V druhej dobe pôrodnej má placenta veľkú úlohu, lebo počas kontrakcií a vypudzovania plodu z maternice musí okysličovať dieťa. Zabezpečuje, aby aj napriek tlakom a zmenám počas pôrodného procesu mal plod dostatok kyslíka a živín.
Pôrod placenty (tretia doba pôrodná)
Hoci si pôrodom bábätka šťastní rodičia vydýchnu, ani zďaleka sa pre pôrodníkov ich práca ešte nekončí - ženu totiž čaká v priebehu vaginálneho pôrodu takzvaná tretia doba pôrodná, teda pôrod placenty. Kedy táto fáza nastane, je nesmierne individuálne. Môže prísť pokojne 5 minút po príchode dieťaťa na svet alebo až po hodine. Zvyčajne je však placenta vylúčená do polhodiny po pôrode bábätka. V tretej dobe pôrodnej ide o pôrod placenty, jej vylúčenie z maternice. Za normálnych okolností môže trvať aj niekoľko desiatok minút.
Maternica sa po pôrode novorodenca zmenší, stále prebiehajú kontrakcie, ale už nie sú bolestivé. Vďaka tomu nasleduje postupné odlučovanie placenty zo steny maternice a po poslednom zatlačení rodičky vychádza z maternice spolu aj s plodovými obalmi. Nazývané aj ako pôrod placenty, čo už nie je bolestivé a veľa žien jej vylúčenie ani necíti. Pôrod placenty je takisto sprevádzaný kontrakciami, ktorým sa hovorí aj sekundárne kontrakcie. Množstvo žien už pôrod placenty nepovažuje za bolestivý zážitok. Placenta je totiž mäkká a tvárna, čo poriadne uľahčuje jej prechod pôrodnými cestami.
Odlúčenie placenty od maternicovej steny nastáva vďaka novovytvorenému hematómu, teda krvnej zrazenine, ktorá začne postupne vyvíjať na placentu tlak, vďaka čomu zabezpečí jej odlúpenie od maternice a následný odchod z tela von. Za normálnych okolností nie je samotný pôrod placenty sprevádzaný krvácaním. To nastane, až keď je placenta vylúčená - hneď po nej totiž odchádza aj krv z hematómu. Krvácanie by malo mať jemnú intenzitu.
Akonáhle je pôrod placenty ukončený, je potrebné skontrolovať, či vyšla z tela vcelku a neporušená. Ak by totiž v tele rodičky zostali jej časti alebo blany, spôsobilo by to závažné komplikácie jej zdravotného stavu, predovšetkým infekcie a krvácanie. Ak má pôrodník podozrenie, že zostal kúsok v maternici, vykoná sa čistenie, kyretáž v celkovej anestézii.
Manuálna lýza
Kým žena nekrváca, prípadne lekár neodhalí žiadne iné komplikácie, nie je dôvod znepokojovať sa, ak žena nepociťuje sekundárne kontrakcie a placenta sa nezačína vylučovať z jej tela. V prípade, že ani po hodine nenastáva pôrod placenty, začína sa konštatovať, že je placenta stále pevne prirastená k maternici a treba telu pomôcť. Vtedy je potrebné zahájiť takzvanú manuálnu lýzu.
Manuálna lýza predstavuje úkon, kedy pôrodník jednou rukou vnikne cez pošvu až k maternici a druhou rukou zvonka vyvíja tlak na maternicu cez brušnú stenu. Takýmto spôsobom odlúči placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Neexistuje všeobecne odporúčané časové okno, kedy je potrebné pristúpiť k manuálnej lýze. Každý pôrodník sa riadi svojou intuíciou, zdravotným stavom rodičky a doposiaľ získanými skúsenosťami. Niektorí manuálnu lýzu urobia skôr (po 45 minútach od pôrodu dieťaťa), iní čakajú o pár minút dlhšie.
Štvrtá doba pôrodná
Po úspešnom pôrode placenty nastáva takzvaná štvrtá doba pôrodná, ktorá trvá približne dve hodiny. Počas štvrtej doby pôrodnej sa u rodičky sleduje krvácanie z rodidiel a jej celkový stav. Na jej začiatku má lekár čas na to, aby ošetril pôrodné zranenia. Následne je rodička preložená na oddelenie šestonedelia.
Placenta po pôrode: Využitie a kultúrne zvyky
Placenta, hoci už splnila svoju hlavnú úlohu, má aj po pôrode potenciálne využitie a historicky sa s ňou spájali rôzne kultúrne zvyky a rituály.
Moderné využitie a výskum
V dnešnej dobe sa stále skúma pôsobenie placentárnych kmeňových buniek a ich účinku na liečbu rakoviny, poškodených orgánov a ich široké využitie pre ich liečivý účinok. Na spracovanie placenty existuje niekoľko spôsobov.V dnešnej dobe je možné si dať vyrobiť výživné tabletky, ktoré obsahujú výživné látky. Cieľom je zmierniť popôrodnú depresiu a zlepšenie produkcie mlieka. Dokonca niektoré mamičky aj jedia svoju placentu, pripravujú z nej pokrmy, alebo ju vysušia a využívajú napríklad do polievok ako vývar, alebo si spravia placentový kokteil. Vyrábajú sa aj rôzne tinktúry alebo esencie pre matku a dieťa.
O jej blahodarných účinkoch vie aj kozmetický priemysel, ktorý využíva placentu na rôzne prípravky a krémy na pleť pre mladistvejší vzhľad pleti, ktorý má neuveriteľné účinky pre svoje regeneračné schopnosti. Taktiež sa používa na výrobu prípravkov proti vypadávaniu vlasov a balzamov na pery.
Kultúrne zvyky a rituály po pôrode placenty
V rôznych kultúrach sa s placentou zaobchádzalo podľa rituálov alebo povier, čo odráža jej symbolický význam ako „stromu života“ alebo „mladšieho súrodenca“ dieťaťa.
- Slovenská ľudová kultúra: V kultúre východného Slovenska bola placenta považovaná za liečivý prostriedok pre jej liečivý účinok. Fliačiky novorodenca boli ňou potierané, aby vybledli. Potom bola hneď zakopaná do zeme ďaleko od ľudí.
- Česká ľudová kultúra: V českej ľudovej kultúre bola placenta považovaná taktiež za liečivý prostriedok, hlavne u prvorodičky. Potierali sa ňou znamienka novorodencov, aby obledli a ženy ju používali ako skrášľovací prostriedok. Zvykom bolo aj jej zakopanie na záhrade, alebo zahrabanie do hnojiska. Niekedy bola spálená v bielej plienke, čo malo chrániť pred všetkým zlým.
- Mayovia: Mayovia berú placentu ako mladšieho súrodenca novorodenca, a preto ju zabalili do banánových listov a zavčas rána išli zakopať do džungle na tajné miesto. Tieto rituály podčiarkujú hlboké prepojenie placenty s životom a jej vnímanie ako posvätného alebo magického elementu v ľudských dejinách.
tags: #placenta #podla #intimity #spojenia