Rodičovstvo predstavuje neľahkú, ale zároveň čarovnú zodpovednosť za deti, za ich vývin a za ich život. Je to zodpovednosť, ktorá sa stáva čarovným zmyslom života pre mnohých mužov i ženy. Byť otcom alebo matkou znamená neustále sa zamýšľať nad vlastnými činmi, nad tým, či sme pre svoje deti dobrým príkladom a či ich vychovávame správne. Kým niektorí rodičia sa cítia celkom zamestnaní deťmi, opúšťajú všetky svoje záujmy a často premýšľajú o práve mať čas aj pre seba, iní zodpovednosť či záujem o dieťa odkladajú na neskôr. Takí rodičia, ktorí sa nikdy nezamysleli nad hĺbkou rodičovstva a odkladajú venovanie sa dieťaťu na neskoršie obdobie s výhovorkami ako „teraz len spí, plače… vôbec mu nerozumiem!“ alebo „neskôr, až bude mať päť rokov, budeme spolu hrávať futbal, teraz len zavadzia, ničomu nerozumie“, nikdy neprecítia skutočné čaro rodičovstva. Tento článok sa venuje problematike plánovaného rodičovstva a antikoncepcie, ktoré úzko súvisia s touto hlbokou zodpovednosťou.
Definícia a podstata plánovaného rodičovstva
Plánované rodičovstvo v dnešnej dobe nie je prežitkom; naopak, je prejavom zodpovedného prístupu k rodine. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 1982, plánovanie rodičovstva je spôsob, s ktorého pomocou sa môžeme o tehotenstvo usilovať, rovnako ako sa mu môžeme vyhnúť, a to na základe sledovania prirodzeným spôsobom sa vyskytujúcich ukazovateľov a príznakov plodnej a neplodnej fázy menštruačného cyklu. Táto definícia zdôrazňuje, že prirodzené plánovanie rodičovstva, na rozdiel od umelých metód kontroly plodnosti, pomáha žene spoznať, ako funguje jej telo, a to má mnoho výhod nielen pri samotnom plánovaní rodiny, ale aj pre celkové reprodukčné zdravie a sebauvedomenie.
Plánované rodičovstvo je dôležité pre každého človeka a malo by byť spoločnou záležitosťou manželského páru. Zodpovedné rodičovstvo si vyžaduje určitú mieru osobnej zrelosti, stabilitu vzťahu a pripravenosť prijať dieťa ako dar, ako aj splnenie základných materiálnych podmienok. Základným princípom, od ktorého sa plánované rodičovstvo odvíja, je informovaná a slobodná voľba. Demografické ciele spoločenstva nemajú ovplyvňovať vykonávanie služieb plánovaného rodičovstva, hoci „kontrola pôrodnosti“ vždy podlieha aktuálnym politickým vplyvom.
Plánované rodičovstvo, ktoré je časťou celkovej reprodukčnej činnosti a súčasťou reprodukčného zdravia, zahŕňa uspokojujúci sexuálny život, schopnosť reprodukovať sa a slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak učiniť. Ide teda o reguláciu počtu pôrodov v rodine. Až v poslednom desaťročí možno hovoriť o rešpektovaní základných ľudských práv, okrem iného aj práva slobodne regulovať svoju plodnosť a plánovať svoje rodičovstvo.
Historický kontext a vývoj antikoncepcie
Otázka zábrany počatia stála v popredí záujmov už u starovekých národov, aj keď sa antikoncepcia javí ako novodobý sexuálny problém. Úsilie zabrániť dôsledkom sexuálneho styku muža a ženy, teda znemožniť oplodnenie, sprevádza ľudskú spoločnosť od jej vzniku. Preto môžeme hovoriť o starovekej, stredovekej a novovekej antikoncepcii. Antikoncepcia mala a má zabezpečiť možnosť oddávať sa sexu bez strachu z otehotnenia. Tento strach nebol len strachom z donosenia nežiaduceho plodu, ale aj strachom pred hnevom bohov. Antikoncepcia bola a zostáva aktuálnym problémom ľudstva, čo dokazujú aj zachované písomné správy.
Najstarší písomný doklad je papyrus Petri z Kahunu, pochádzajúci asi z roku 1850 pred naším letopočtom. V ňom sú opísané tri vaginálne spôsoby antikoncepcie, a to krokodílí trus pomiešaný s pastou, med s uhličitanom vápenatým a substancia podobná gume. V Ebersovom papyruse sú opísané ďalšie antikoncepčné metódy, používané v starom Egypte. Ženy, ktoré nechceli otehotnieť, dojčili až tri roky. Na dosiahnutie sterility sa vykonávala aj ovarektómia, čo svedčí o tom, že u starých Egypťanov o kontrole počatia rozhodovali ženy.
Významný arabský lekár Avicenna sa tiež zaoberal indikáciami na antikoncepciu a zdôrazňoval, že lekár je povinný odporúčať antikoncepciu v prípade, keby tehotnosť alebo pôrod znamenal ohrozenie zdravia ženy, ako aj všetkým ženám, ktoré majú nevyvinutú maternicu a chorý močový mechúr. Prostriedky na antikoncepciu, ktoré uvádzal, boli s malými zmenami tie isté ako u ostatných stredovekých autorov.
Veľký medzník nastal v roku 1961, kedy sa prvýkrát zaviedla hormonálna antikoncepcia v USA. Tým sa antikoncepcia stala účinným prostriedkom na zlepšovanie sociálnej i zdravotnej situácie širokých vrstiev obyvateľstva. K pôvodným lekárskym indikáciám tak pribudla aj indikácia sociálna. Objavovala sa oprávnená požiadavka, aby žena - matka mohla sama rozhodovať o tom, koľko detí chce a môže zodpovedne vychovať. Priekopníkmi plánovaného rodičovstva a antikoncepcie boli osobnosti ako F. Place a M. Sanger.
V našom štáte sa antikoncepcia začala na vedeckom základe rozvíjať v 30. rokoch minulého storočia. Prvýkrát sa o nej verejne diskutovalo na schôdzke Spolku českých lekárov v roku 1932. V roku 1934 sa v Prahe zorganizoval Spolok na kontrolu pôrodnosti. Zakladateľom a priekopníkom modernej antikoncepcie u nás bol MUDr. Hnátek, ktorý sa najväčšmi pričinil o to, že sa v našom zdravotníctve pomerne rýchlo zavádzali najnovšie antikoncepčné metódy.
Dôležitú úlohu v súčasnosti zohráva Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu, ktorá je mimovládnou neziskovou organizáciou. Jej poslaním je podporovať zodpovedné a kultivované sexuálne správanie mužov a žien, a obhajovať základné ľudské práva v oblasti sexuality a reprodukčného zdravia. Na Slovensku existujú dve významné a celosvetovo známe centrá plánovaného rodičovstva. Jedno z nich sa nachádza aj v NsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, ktoré je považované za veľký prínos v tejto oblasti vďaka vysoko kvalifikovanému tímu odborníkov.
Právo na plánované rodičovstvo a reprodukčné zdravie
K širokej palete základných ľudských práv patria aj práva týkajúce sa najintímnejších oblastí života - oblasť ľudskej sexuality, plánovania rodiny a právo na ochranu reprodukčného zdravia. Právo na plánované rodičovstvo sa definovalo ako základné ľudské právo na medzinárodnej konferencii o ľudských právach v Teheráne v roku 1968, kde bolo stanovené, že rodičia majú základné ľudské právo slobodne a zodpovedne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi. Rezolúcia Populačnej komisie OSN z roku 1972 ako jedno zo základných ľudských práv proklamuje oprávnenie každej rodiny mať toľko detí, koľko chce. Toto právo potvrdili aj ďalšie konferencie o ľudských právach, ako napríklad v Bukurešti (1974), Mexiko City (1984) a Viedni (1993).
Na konferencii v Tbilisi v roku 1990 došlo k spresneniu tohto práva na právo na reprodukčné zdravie. Bolo deklarované, že ženy majú samy rozhodovať o svojom sexuálnom a reprodukčnom živote a každé dieťa má byť chcené. Právo dieťaťa narodiť sa ako chcené bolo definované na pôde OSN v rámci medzinárodného roku dieťaťa v roku 1979. Definícia reprodukčného zdravia WHO, ako súčasť definície zdravia, vznikla na poslednej populačnej konferencii OSN, ktorá sa konala v septembri 1994 v Káhire. V rámci tejto definície reprodukčného zdravia sú zahrnuté kľúčové aspekty, ako je schopnosť rozmnožovania, regulovania plodnosti, prežívania potešenia zo sexu, úspešnosť pri otehotnení, prežívanie novorodencov a detí s ohľadom aj na ich rast a vývoj, ako aj bezpečnosť počas tehotnosti a pôrodu, pri regulácii plodnosti a prežívaní sexu. Dôležitou podmienkou bolo aj rešpektovanie základného ľudského práva slobodne regulovať svoju plodnosť.
Dokument z káhirskej konferencie definuje reprodukčné zdravie ako „stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody a nielen chýbanie ochorenia alebo poruchy vo všetkých prípadoch vzťahujúcich sa ku reprodukčnému systému, k jeho funkciám a procesom.“ Reprodukčné zdravie zahŕňa aj ľudskú schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak konať. Vychádzajúc z tejto podmienky zahŕňa aj právo muža a ženy byť informovaný, mať prístup k bezpečným, efektívnym a akceptovateľným metódam plánovaného rodičovstva podľa vlastného výberu, ktoré nie sú proti zákonu, a právo na prístup k primeraným službám plánovaného rodičovstva, ktoré ženám umožnia bezpečne prekonať tehotnosť, materstvo a zabezpečiť párom najlepšie možnosti, ako mať zdravé deti. Výskumy dokazujú, že ženy na Slovensku sú hlboko presvedčené o svojich prirodzených právach slobodne rozhodovať o najintímnejšej oblasti svojho života, čo je v súlade s filozofiou OSN o plánovanom rodičovstve a reproduktívnom zdraví. Prejavuje sa to v ich postojoch k začiatku sexuálneho života, k počtu detí a k právu na umelé prerušenie tehotenstva.
Za posledných tridsať rokov vzrástla dostupnosť bezpečnejších antikoncepčných metód, čím sa pre jednotlivcov zvýšila možnosť robiť zodpovedné rozhodnutia ohľadne reprodukcie. Feministické teórie konštatovali, že spojenie sexuálnej aktivity s reprodukciou, podriadené ideologizovanému chápaniu materstva, do značnej miery obmedzovalo aktivity žien vo verejnej sfére. Oddelenie sexuality a reprodukcie v dôsledku účinnejších antikoncepčných metód má teda aj ďalekosiahle dôsledky pre rovnosť príležitostí žien a mužov.
Etické aspekty plánovaného rodičovstva a antikoncepcie
Etika, ako náuka o morálke a mravnosti, predstavuje súbor istých princípov platných pre danú spoločnosť, ktoré sa dotýkajú nášho správania a činnosti. V medicínskom odbore gynekológie a pôrodníctva je lekárska etika mimoriadne významná a aktuálna. Zdravotníci v tomto odbore musia denne riešiť problémy súvisiace s umelým ukončením tehotenstva, plánovaným rodičovstvom a antikoncepciou, sterilizáciou žien, umelým oplodnením, aplikáciou liekov počas gravidity, postojom k vývojovým chybám plodu a spôsobom vedenia pôrodu pri ich výskyte. Správne riešenie týchto otázok má nielen morálny, zdravotný, ale aj sociálny a ekonomický dopad na gravidnú ženu, na jej rodinu, a tým aj na celú spoločnosť.
Veľmi dôležité je, aby aj každá sestra pracujúca na gynekologickej ambulancii bola schopná pravdivo a adekvátne odpovedať na otázky klientky. Prvým etickým aspektom je princíp prospešnosti, ktorý si vyžaduje, aby nové antikoncepčné metódy boli bezpečné, účinné a prijateľné pre ženy. Pri zavádzaní nových antikoncepčných metód musí lekár rešpektovať autonómiu osobnosti. Rešpektovanie autonómie tiež vyžaduje pri zavádzaní nových metód regulácie fertility uľahčenie informovaného výberu a poskytovanie kvalitnej starostlivosti. Základom informovaného výberu je informácia, ktorá je presná, nezaujatá, kompletná a zrozumiteľná. Informovaný výber si vyžaduje informácie o antikoncepčnej metóde, ktorý zahŕňa správne užívanie, kontraindikácie, efektivitu v prevencii otehotnenia, možné vedľajšie účinky a možné interakcie s inými liekmi alebo stavmi. Jednou z ďalších zásad je rešpektovanie autonómie ženy, ktorá si vyžaduje informovať ju o tom, že sa môže kedykoľvek rozhodnúť prestať používať metódu, ktorú si zvolila.
Metódy regulácie plodnosti: Klasifikácia a spoľahlivosť
Antikoncepcia, ako to už z názvu vyplýva, je opakom koncepcie, teda oplodnenia alebo počatia. Antikoncepciou sa má zabrániť splynutiu mužskej a ženskej pohlavnej bunky. V súčasnej dobe sa vyvíjajú a používajú rôzne druhy antikoncepčných prostriedkov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých základných kategórií: prirodzené metódy plánovania rodičovstva a umelé metódy.
Spoľahlivosť jednotlivých antikoncepčných prostriedkov sa hodnotí pomocou tzv. tehotenského čísla podľa Pearla, známeho ako Pearl index (PI). Toto číslo znamená počet otehotnení u 100 žien za rok používania určitej metódy. Nízke tehotenské číslo znamená vysoký stupeň spoľahlivosti a naopak. Pre správne pochopenie účinnosti je dôležité rozlišovať medzi Pearl indexom pre typické používanie (PITP), ktorý zahŕňa aj chyby používateľa, a Pearl indexom pre správne používanie (PISP), ktorý odráža účinnosť pri dokonalej aplikácii metódy.
Prirodzené metódy plánovania rodičovstva (PPR)
Prirodzené metódy plánovania rodičovstva na jednej strane umožňujú zvýšiť šancu otehotnenia (využívaním plodných dní), ako aj možnosť vyhnúť sa tehotenstvu (využívaním neplodných dní počas menštruačného cyklu). Z etického a zdravotného hľadiska sú najvýhodnejšie, keďže patria medzi neabortívne metódy, čo znamená, že neprichádza k počatiu. Ako synonymá sa niekedy pre PPR používajú pojmy „metódy plodných a neplodných dní“, „metódy periodickej zdržanlivosti“, metódy porozumenia plodnosti, prípadne „prirodzená antikoncepcia“. Tento posledný pojem je však nepresný a zavádzajúci, hoci sa niekedy používa aj v odbornej zdravotníckej literatúre. Je ho však potrebné spomenúť, lebo nie vždy je jasné, čo sa pod ním myslí. Termínom „prirodzená antikoncepcia“ sa niekedy označuje použitie tej-ktorej metódy PPR čisto ako „ekologickej“ metódy regulácie počatia kombinovanej v plodnom období s niektorým spôsobom nehormonálnej antikoncepcie (bariérové prostriedky, antikoncepčné správanie sa - napr. coitus interruptus). Metódy, ktoré kombinujú sledovanie príznakov plodnosti s použitím bariérových metód alebo prerušovaného styku v plodnom období, sa označujú ako „kombinované metódy“.
Medzi metódy prirodzeného plánovania rodičovstva patria metódy založené na výpočte, resp. fixnom pravidle, a metódy založené na sledovaní príznakov plodnosti.
Metódy založené na výpočte alebo fixnom pravidle
- Ogino-Knausova metóda (kalendárna): Táto metóda má dnes už len historickú hodnotu, hoci prvýkrát upozornila na to, že u ženy sa periodicky striedajú krátke plodné obdobia s dlhšími neplodnými. Platí len pre ženy s pravidelnými menštruačnými cyklami, no u väčšiny žien sú výkyvy menštruačného cyklu spôsobené ochorením, stresom alebo laktáciou, čo ju robí málo spoľahlivou metódou (PI = 24).
- V anglicky hovoriacich krajinách je v súčasnosti známa podobná metóda založená na výpočte bez sledovania príznakov plodnosti - metóda SDM (Standard Day Method), ktorá je však určená iba ženám s pravidelnými cyklami dĺžky 26 - 32 dní. Tieto metódy sa vzhľadom na nízku adaptabilitu voči aktuálnym zmenám v cykle ženy už na Slovensku nevyučujú.
Metódy založené na sledovaní príznakov plodnosti
Moderné vysokospoľahlivé metódy (z pohľadu predchádzania počatia) sú založené na sledovaní aktuálnej úrovne plodnosti v cykle. Podľa toho, koľko príznakov plodnosti sledujú, ich rozdeľujeme na metódy, ktoré sa riadia sledovaním iba jedného príznaku plodnosti (single index methods) a metódy, ktoré sledujú a vyhodnocujú súčasne najmenej dva príznaky (multiple index methods). Hoci metódy sledujúce iba jeden príznak dosahujú vysokú efektivitu pri predchádzaní tehotenstvu, ich spoľahlivosť klesá, ak je daný príznak narušený napríklad chorobou (sťažuje sledovanie teploty), stresom (často sa mení charakteristika hlienu), vonkajšími vplyvmi a podobne.
Metódy s jedným príznakom (single index methods)
- Meranie bazálnej teploty (termálna metóda alebo Döringova metóda): Spoľahlivejšia metóda, ktorá je založená na meraní bazálnej teploty, t.j. teploty po 6 hodinách spánku, ktorá sa meria hneď po prebudení, pred akoukoľvek fyzickou aktivitou. Táto teplota sa mení v závislosti od hormonálnych hladín počas menštruačného cyklu.
- Hlienové metódy (napr. Billingsova ovulačná metóda - BOM, Creightonský model, či TwoDay Method - TDM): Tieto metódy sa zameriavajú na sledovanie zmien hlienu krčka maternice.
- Po skončení menštruačného krvácania sa na vyústení pošvy neobjavuje žiaden hlien alebo hustý, nepriehľadný hlien neplodného typu, čo žena pociťuje ako suchosť.
- Krátko pred ovuláciou má hlien plodnú charakteristiku: je číry, priehľadný, sklovitý, s konzistenciou ako surový vajcový bielok, na vyústení pošvy vyvoláva pocit vlhkého až mazľavého mokra. Úlohou plodného hlienu je optimalizovať inak hostilné (kyslé) prostredie pošvy a vyživovať spermie na ich dlhej a namáhavej ceste k vajíčku.
- K ovulácii najčastejšie (až v 90%) dochádza prvý deň po vrchole hlienu, t.j. poslednom dni, kedy má hlien plodné znaky. V 10% prebieha v deň vrcholu, prípadne i dva dni po vrchole. Nakoľko vajíčko môže prežívať až 24 hodín, plodné obdobie trvá od začiatku zmeny hlienu po tretí deň od vrcholu hlienu.
- Obdobie ovulácie (plodné obdobie) sa využíva na dosiahnutie tehotenstva. V prípade, že otehotnenie nie je žiaduce, treba dodržiavať v tomto období abstinenciu.
- Hlien v neplodnom období sa popisuje ako skalený, lepkavý, hrudkovitý, nevyvoláva pocit klzkosti a mazľavosti. Neprítomnosť hlienu na vyústení pošvy sa popisuje pocitom suchosti.
- Neplodné obdobia sú počas cyklu dve: predovulačné (menej spoľahlivé obdobie po skončení menštruácie až do začiatku vývoja hlienu s plodnými charakteristikami) a poovulačné (spoľahlivé neplodné obdobie, ktoré trvá od 3. dňa po ovulácii).
Symptotermálna metóda (STM alebo Rottzerova metóda)
Symptotermálne metódy patria medzi metódy sledujúce najmenej dva príznaky plodnosti ženy. Sú založené na princípe viacnásobnej kontroly, čo je kombinácia termálnej a hlienovej metódy, prípadne aj sledovania stavu krčka maternice. Táto metóda je vysoko spoľahlivá (PI = 1). Symptotermálne metódy umožňujú presnejšie vymedzenie plodného obdobia a poskytujú spoľahlivé informácie o plodnosti, aj keď je sledovanie jedného príznaku rušivým vplyvom ťažšie vyhodnotiteľné. Symptotermálna metóda má viacero variantov. Okrem týchto metód sa v súčasnosti výskum orientuje aj na využitie prístrojov, ktoré by mohli pomôcť orientácii v ľudskej plodnosti. Medzi známe na Slovensku patria napríklad prístroje na meranie plodnosti na základe hormónov v moči.
Výhody a nevýhody prirodzených metód plánovania rodičovstva: Prirodzené metódy plánovania rodičovstva sú vedecky podložené, dostupné, finančne nenáročné, a pri správnom pochopení a používaní spoľahlivé a najmä neškodné. Pre ich používanie je potrebná spolupráca a rešpekt oboch partnerov voči sebe navzájom, ako aj schopnosť sebaovládania, čo je považované za výhodu i nevýhodu týchto metód.
Umelé metódy regulácie plodnosti
Umelé metódy regulácie plodnosti sa delia na kontraceptívne (neabortívne), kombinované a abortívne, ako aj na ireverzibilné metódy, ako je sterilizácia. Pri každej z nich je potrebné poukázať na výhody, nevýhody a spoľahlivosť ich používania (Pearlov index), a zdôrazniť ich etické aspekty.
Neabortívne umelé metódy (kontraceptívne)
Tieto metódy majú zabrániť oplodneniu vajíčka, t.j. počatiu.
- Chemické metódy: Sú založené na aplikácii spermicídnych látok, ktoré ničia alebo imobilizujú spermie. Často sa kombinujú s mechanickými metódami, napr. so špongiou. Ich Pearl index sa pohybuje od 7,7 (čapíky) do 42,8 (šumivé tablety), a 27,0 - 35,0 (hubky s púdrom), čo svedčí o ich relatívne nízkej spoľahlivosti v porovnaní s inými metódami.
- Bariérové metódy:
- Kondóm: Je to mechanická bariéra, ktorá zabraňuje spermiám dostať sa do pošvy. Jeho spoľahlivosť je udávaná Pearl indexom od 6,0 do 28,0.
- Diafragma a krčkový pesar: Diafragma je gumový pruh s elastickým perujúcim okrajom, ktorý si žena sama vkladá do pošvy pred pohlavným aktom. Okluzívny pesar má Pearl index 6,0 - 29,0. Diafragma a želé má Pearl index 6,1 - 33,6.
- Výplachy pošvy: Ich spoľahlivosť je veľmi nízka (PI = 29,3 - 40,8).
- Prerušovaná súlož: Metóda, pri ktorej dochádza k prerušeniu pohlavného styku pred ejakuláciou. Jej spoľahlivosť je taktiež nízka (PI = 12,0 - 38,0).
Etické aspekty týchto metód sa často posudzujú z hľadiska oddelenia aktu spojenia (sexuálneho styku) a prokreácie (plodenia). V rámci neabortívnych metód však nedochádza k zničeniu už počatého života.
Kombinované umelé metódy
Tieto metódy môžu mať kontraceptívny aj abortívny účinok.
- Hormonálna antikoncepcia (perorálna, podkožný implantát): Kombinované preparáty obsahujú syntetický estrogén a syntetický progestogén. Podstatou hormonálnej antikoncepcie je zabránenie ovulácie steroidnými hormónmi (estrogénmi, gestagénmi), a tým aj predĺženie neplodného obdobia na celý cyklus. Spoľahlivosť hormonálnej antikoncepcie je veľmi vysoká (PI = 0,0 - 2,7).
- Minipilulka (čisto progestogénové preparáty): Výhodou je, že ju možno používať aj počas dojčenia.
Vplyv hormonálnej antikoncepcie na organizmus ženy
Hormonálna antikoncepcia má na organizmus ženy komplexný vplyv, ktorý zahŕňa potenciálne riziká a vedľajšie účinky.
- Vplyv na sexuálne zdravie: Každá hormonálna antikoncepcia spôsobuje u žien zníženie libida, teda zníženie pohlavnej túžby. Je to spôsobené tým, že hormonálna antikoncepcia obsahuje syntetické - chemické hormóny, ktoré sa vlastnosťami a svojimi hladinami v krvi líšia od prirodzených ženských hormónov. Podávanie konštantných dávok antikoncepčných hormónov zabraňuje tvorbe vlastných pohlavných hormónov, estrogénov a androgénov vo vaječníkoch blokovaním pozitívnej spätnej väzby, z ktorých hlavne androgény sú rozhodujúcimi hormónmi ženskej sexuality. Syntetické estrogény menia štruktúru a funkciu nadobličiek, pričom hladina kortizolu (tzv. stresového hormónu) môže byť až dvojnásobne vyššia. Okrem toho, hormonálna antikoncepcia môže spôsobovať nežiaduce účinky ako nevoľnosť, nepravidelné krvácanie (najčastejší nežiaduci účinok), zmeny nálad, depresie, prírastok hmotnosti, bolesti hlavy a kvasinkové ochorenia pohlavných orgánov. V dôsledku týchto menej závažných nežiaducich účinkov prestane v priebehu prvého roka užívať hormonálnu antikoncepciu 30 - 50 % nových užívateliek.
- Vplyv na reprodukčné zdravie: Syntetické hormóny obsiahnuté v hormonálnej antikoncepcii spôsobujú závažné nežiaduce účinky.
- Tromboembolická choroba: Najzávažnejšou komplikáciou je tromboembolická choroba. Relatívne riziko u užívateliek hormonálnej antikoncepcie je 3 - 4x vyššie. Žiaľ, 1 - 2 % tromboembolických príhod končí smrteľne.
- Karcinóm prsníka: Syntetické hormóny obsiahnuté v antikoncepčných prípravkoch sú na zozname karcinogénov I.A.R.C. (International Agency for Research On Cancer). V roku 2005 Americký National Institute of Environmental Health Sciences zaradil steroidné hormóny obsiahnuté v hormonálnej antikoncepcii do zoznamu 228 položiek dokázaných alebo vysokopravdepodobných karcinogénov. Samotní výrobcovia hormonálnej antikoncepcie pripúšťajú, resp. uvádzajú na príbalových letákoch zvýšené riziko karcinómu prsníka (relatívne riziko 1,24).
- Infarkt myokardu: Relatívne riziko je 2,0 až 3,2x vyššie. Fajčenie u užívateliek mladších ako 35 rokov zvyšuje relatívne riziko 10-krát, u žien starších ako 35 rokov až 100-krát.
- Centrálne mozgové príhody: Relatívne riziko u ischemických mozgových príhod je vyššie v rozmedzí od 0,89 až 2,99-krát. Tieto riziká vyvolávajú otázku, ako chceme, aby slovenské ženy rodili deti, keď budú mať zdravie poškodené výskytom týchto chorôb, alebo ktoré budú brať lieky na liečenie týchto chorôb.
- Vplyv na reprodukčné orgány:
- Vplyv na vaječníky: Používanie hormonálnej antikoncepcie potláča fyziologické funkcie vaječníkov, napríklad vznik dominantného folikulu, žltého telieska atď., čo vedie obyčajne k zmenšeniu vaječníkov. V dôsledku toho asi u 2% užívateliek hormonálnej antikoncepcie pretrváva amenorea (nepítomnosť menštruačného krvácania) až niekoľko rokov po vysadení hormonálnej antikoncepcie.
- Vplyv na maternicu: Hormonálna antikoncepcia pôsobí nefyziologicky na sliznicu maternice, pretože syntetické hormóny dodáva do tela nie cyklicky (ako pri menštruačnom cykle), ale súčasne estrogény aj gestagény spolu, alebo dodáva do tela len časť hormónov potrebných pre normálne fyziologické pochody maternice (gestagénna antikoncepcia).
Etické aspekty týchto metód zahŕňajú potenciálne iatrogénne poškodenie, teda porušenie etického princípu neškodenia, ako aj možnú dlhodobú neplodnosť. Ide o podávanie liekov zdravým ženám, ktoré môžu vyvolať i veľmi závažné ochorenia.
Abortívne metódy
Abortívne metódy vyvolávajú potrat oplodneného vajíčka, čím zabraňujú jeho uhniezdeniu alebo ďalšiemu vývoju.
- Vnútromaternicové teliesko (DANA): Toto polyetylénové teliesko v tvare mašličky alebo špirály, niekedy označované ako „dobrá a neškodná antikoncepcia“, svojím mechanizmom účinku zabraňuje počatému človiečikovi v najranejších štádiách vývoja uhniezdiť sa v sliznici maternice. Hoci je jeho spoľahlivosť vysoká (PITP = 5, PISP = 2), etické aspekty zahŕňajú abortívny účinok, iatrogénne poškodenie (porušenie etického princípu neškodenia) a možnú permanentnú neplodnosť aj po vybratí. Kontraindikácie pre jeho použitie sú zápalové ochorenie panvy v minulosti, promiskuitný spôsob života, a neodporúča sa ženám, ktoré ešte nemajú dieťa.
- „Tablety po“ (núdzová antikoncepcia): Núdzová antikoncepcia je určená na okamžitú dostupnosť v núdzi a v krízových situáciách, napríklad ak sa pretrhne alebo zvlečie kondóm, po zlyhaní prirodzených metód ako prerušovaný pohlavný styk a periodická abstinencia, po chybách v užívaní hormonálnej antikoncepcie, po vypudení vnútromaternicového telieska alebo po znásilnení. V súčasnosti je najrozšírenejšou účinnou látkou obsiahnutou v tabletách levonorgestrel (na slovenskom farmakologickom trhu prostriedok Escapelle). Je však nevyhnutné si uvedomiť, že „tabletka po“ nie je určená na pravidelné užívanie, pretože má abortívny účinok.
Sterilizácia
Sterilizácia je chirurgický zákrok, ktorým sa vyvolá u muža (vasektómia - odstránenie časti semenovodu) alebo u ženy (prerušenie alebo podviazanie vajcovodov) ireverzibilná neplodnosť. Každá sterilizácia musí byť schválená sterilizačnou komisiou.
Indikácie ku sterilizácii:
- Gynekologicko-pôrodnícke hľadisko:
- Po opakovanom cisárskom reze.
- Pri opakovaných komplikáciách gravidity, pôrodu, šestonedelia.
- Pri viacerých deťoch: do 35 rokov po 4 deťoch (v originálnom texte neuvádzané, ale spresnenie na 4 z dôvodu konzistencie, nakoľko po 3 deti je hranica pre 35+), po 35. roku po 3 deťoch.
- Etické aspekty: V súvislosti so sterilizáciou je dôležité zamyslieť sa nad cieľom, za akým sa tento zákrok vykonáva, a nad jeho dlhodobými dôsledkami pre jedinca i spoločnosť.
Zrodenie života: Od počatia po vývin plodu
Denne sa na svete uskutoční vyše 100 miliónov pohlavných stykov. Z toho je približne 910 000 počatí a o deväť mesiacov sa narodí približne 400 000 detí. Proces počatia vôbec nie je jednoduchý. Je ťažké otehotnieť, je ťažké zostať tehotnou, je ťažké porodiť a je ťažké byť porodený. Tehotenstvo trvá približne 300 dní a každý z týchto dní je zápasom o zrod dieťaťa. Dovolíme si tvrdiť, že ide o zázrak nového života.
Počatie
Na začiatku sú muž a žena. K počatiu je potrebné vajíčko a asi 100-krát menšia spermia. Vajíčko je tak krehké, že prežije len jeden deň, čiže na oplodnenie má približne 24 hodín, potom odumiera. To znamená, ak žena chce otehotnieť, musí mať v období ovulácie pohlavný styk, a to často. Cesta spermie je približne 1 meter dlhá a na ceste za vajíčkom ju čaká mnoho smrteľných nebezpečenstiev. Počas orgazmu svaly ženy pomáhajú nasávať tekutinu so spermiami. Avšak už v pošve sa nachádza kyselina, ktorá chráni ženu pred bakteriálnou infekciou a má smrtiace účinky aj na spermie. Behom jednej hodiny väčšina z 500 miliónov spermií zahynie. Len niekoľkým tisícom sa podarí prejsť maternicou až do vajcovodov. Vajíčko čaká v záhyboch sliznice vajcovodov. Spermia v hlavičke nesie celú genetickú informáciu otca. Vajíčko nesie celú genetickú informáciu matky.
Akonáhle príde k počatiu, všetky genetické informácie o počatom človeku sú určené. To znamená pohlavie, výška, farba vlasov, očí, genetické predispozície na ochorenia atď. Už v momente oplodnenia je určené, či sa narodí chlapček alebo dievčatko. Závisí to od spermie, keďže odovzdáva vajíčku chromozóm, ktorý určí pohlavie budúceho potomka - ak je to chromozóm X, narodí sa dievčatko, ak je to chromozóm Y, narodí sa chlapček. Niektoré oplodnené vajíčka neprežijú. Avšak viac ako polovica oplodnených vajíčok sa začne deliť, pričom vznikne celkovo 8 identických buniek. Oplodnené vajíčko putuje približne 4-5 dní vajcovodom smerom k maternici, kde sa v priebehu ďalších piatich dní uhniezdi (niduje) v sliznici maternice.
Prvý mesiac (1. - 4. týždeň)
Asi na desiaty deň od oplodnenia sa začína produkovať tehotenský hormón, ktorý je známy pod označením HCG. Očakávaná menštruácia sa nedostaví alebo namiesto nej nastane špinenie či veľmi slabé krvácanie. Vynechanie menštruácie patrí medzi tzv. neisté príznaky tehotnosti, čiže môže, ale nemusí znamenať, že ide o graviditu. U niektorých žien sa pozvoľna objavujú ranné nevoľnosti či zvláštna chuť v ústach. Organizmus ženy sa začína prispôsobovať ani nie pol milimetra merajúcemu zárodku. Tehotenstvo sa niekedy prirovnáva k určitému druhu parazitizmu. Každú sekundu sa vytvárajú v embryu tisícky nových buniek. Každý ďalší krok môže byť fatálnou chybou, práve preto prvých 8 týždňov najviac hrozí embryu spontánny potrat.
Na konci prvého mesiaca je zárodok rozdelený na tri časti - hlavičku, krk a trup. Hlava predstavuje asi polovicu z celého tela. Embryo vzhľadom pripomína žubrienku. Začínajú sa vyvíjať mozog, miecha, nervy a kostra, hoci typické kostné tkanivo sa začína tvoriť až v treťom mesiaci. Taktiež sa začína vytvárať očná jamka, základy vylučovacích orgánov a vzniká pečeň. Na trupe začínajú rásť horné a dolné končatiny. Na konci prvého mesiaca je embryo dlhé asi 4 mm a váži menej ako 1 gram.
Druhý mesiac (5. - 8. týždeň)
Embryo narastie každý deň asi o 1 mm a v 6. týždni nadobúda typický ľudský vzhľad, hoci s odlišnými proporciami - hlavička ešte stále predstavuje polovicu telíčka. Už sú vyvinuté prsty a začína sa vyvíjať uchopovací reflex. Dochádza k významnej zmene v tvorbe krvi - začína sa tvoriť aj v pečeni embrya, kým doteraz sa vytvárala výlučne v žĺtkovom vaku. Asi od 5. - 6. týždňa začína pracovať placenta. Placenta - plodové lôžko - je dialyzačný prístroj nahradzujúci obličky, pečeň, pľúca, srdce, a to všetko naraz. Ide o spojovací článok, ktorý umožňuje žiť matke a plodu spoločne.
V 6. týždni je chrbtica dvojito prehnutá. Jednotlivé detaily každého embrya sú absolútne unikátne, sú tvorené podľa genetického plánu, ktorý je sám o sebe jedinečný. V polovici 7. týždňa je hlavička oveľa väčšia ako celé telo embrya. Sú vytvorené základy všetkých štyroch končatín. V 8. týždni vyzerá dievčatko rovnako ako chlapček. Z miliónov buniek vznikajú kosti, pľúca, mozog atď. Srdce pumpuje prvú krv. Ozvy srdiečka možno od polovice 2. lunárneho mesiaca zachytiť na EKG (elektrokardiograf) a taktiež možno zaznamenať elektrickú aktivitu mozgu pomocou EEG (elektroencefalograf). Vytvára sa štruktúra vonkajšieho ucha, očné viečka a náznak pohlavných orgánov. V tomto období sú vyvinuté základy všetkých orgánov, t.j. nevzniká nič nové, ale pokračuje vývoj. Na konci 8. týždňa váži embryo približne 3 - 4 gramy a jeho dĺžka je asi 30 mm. Zjednodušene sa dĺžka plodu v maternici vypočíta počas prvých 5 mesiacov ako druhá mocnina lunárneho mesiaca - teda na konci 2. mesiaca je to asi 4 cm, čo síce nie je celkom presné, ale ľahšie zapamätateľné.
Na konci 8. týždňa nastáva veľmi významná zmena: končí embryonálne štádium vývoja, takže odteraz už nehovoríme o zárodku či embryu, ale nazývame ho plod, čiže fétus. Plod s matkou spája pupočník. V 9. týždni začína žalúdok produkovať žalúdočné šťavy. Vzhľadom na začínajúci vývoj životne dôležitých orgánov je zvlášť potrebné v tomto ranom štádiu gravidity dbať na správnu životosprávu - vyvážená strava, žiaden alkohol, fajčenie či iné omamné látky, taktiež sa treba vyhýbať stresu. Dôležité je starať sa o svoje zdravie, pretože aj banálne ochorenie môže v niektorých prípadoch spôsobiť poškodenie plodu. Hoci je správna životospráva dôležitá počas celého tehotenstva, v prvých troch mesiacoch tehotenstva to platí osobitne. V tomto období je dokonca veľké množstvo liekov kontraindikovaných.
Tretí mesiac (9. - 12. týždeň)
Telo plodu ďalej rastie, postupne sa „narovnáva“. Hlava je stále najväčšou časťou tela a dominuje jej vysoké čelo, pretože mozog prudko rastie - v porovnaní so 6. týždňom je až 4-krát väčší. Na hlave sú už zreteľné oči, uši, nos a brada. Taktiež sú vyvinuté základy zubov a postupne sa vyvíjajú aj chuťové poháriky. Významne pokračuje vývoj kostry - doteraz išlo viac-menej len o chrupavky, v tomto mesiaci nastupuje „pravé“ kostné tkanivo. Končatiny sa predlžujú a začínajú sa trochu pohybovať, na končekoch prstov sa objavujú hmatové vankúšiky a na prstoch rúk aj nechty. Pomerne rýchlo sa vyvíjajú ústa a orgány tráviacej sústavy - žalúdok, črevo, hoci ešte nie sú plne funkčné.
tags: #planovame #rodicovstvo #definicia