Úvod: Komplexnosť plánovaného rodičovstva a spoločenský diskurz
Otázka plánovaného rodičovstva je v súčasnosti veľmi aktuálna a vyvoláva mnoho diskusií. V dnešnej dobe sa hovorí, že je doslova „presexualizovaná“, že na každom kroku sa stretávame s nahotinami a že dnešné deti vedia toho až príliš veľa o sexualite. Nie každý je však toho názoru. Táto téma presahuje rámec individuálnych rozhodnutí a zasahuje do etických, spoločenských a politických oblastí. Zahŕňa širokú škálu názorov a postojov, od podpory reprodukčných práv žien až po ochranu nenarodeného života. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty plánovaného rodičovstva, s dôrazom na diskusie a kontroverzie, ktoré túto tému sprevádzajú.
Rodičovstvo - to je zodpovednosť za deti, za ich vývin, za ich život. Je to zodpovednosť, ktorá sa stáva čarovným zmyslom života. Túžba po materinskej a otcovskej láske je hlboko vpísaná v každom človeku. Túto lásku potrebujú najmä deti a mládež. Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samotného Stvoriteľa. Rodiac nový život plnia muž a žena Božiu výzvu: Ploďte a množte sa! Patrí Bohu.
Definícia a Základné Ľudské Práva v Kontexte Plánovaného Rodičovstva
Plánované rodičovstvo je komplexný prístup k reprodukčnému zdraviu, ktorý zahŕňa informácie, služby a prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom a párom slobodne a zodpovedne rozhodovať o počte detí, ktoré chcú mať, a o časovom odstupe medzi nimi. Zahŕňa právo na informácie, prístup k bezpečným, účinným, cenovo dostupným a prijateľným metódam regulácie plodnosti podľa vlastného výberu, ktoré nie sú proti zákonu, a právo na prístup k primeraným službám plánovaného rodičovstva, ktoré ženám umožnia bezpečne prekonať tehotenstvo a materstvo a zabezpečiť párom najlepšie možnosti, ako mať zdravé deti.
Reprodukčné zdravie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)
K širokej palete základných ľudských práv patria aj práva týkajúce sa najintímnejších oblastí života - oblasť ľudskej sexuality, plánovania rodiny, právo na ochranu reprodukčného zdravia. Definícia reprodukčného zdravia WHO, ako súčasť definície zdravia, vznikla na poslednej populačnej konferencii OSN, ktorá sa konala v septembri 1994 v Káhire. Reprodukčné zdravie je stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody a nielen chýbanie ochorenia alebo poruchy vo všetkých prípadoch vzťahujúcich sa ku reprodukčnému systému, k jeho funkciám a procesom. Reprodukčné zdravie zahŕňa aj ľudskú schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak konať.
Vychádzajúc z tejto podmienky, zahŕňa aj právo muža a ženy byť informovaný, mať prístup k bezpečným, efektívnym a akceptovateľným metódam plánovaného rodičovstva podľa vlastného výberu, ktoré nie sú proti zákonu, a právo na prístup k primeraným službám plánovaného rodičovstva, ktoré ženám umožnia bezpečne prekonať tehotnosť, materstvo a zabezpečiť párom najlepšie možnosti, ako mať zdravé deti. Výskumy dokazujú, že ženy sú hlboko presvedčené o svojich prirodzených právach slobodne rozhodovať o najintímnejšej oblasti svojho života, čo je v súlade s filozofiou OSN o plánovanom rodičovstve a reproduktívnom zdraví.
Medzinárodné uznanie práv na plánované rodičovstvo
Právo na plánované rodičovstvo sa definovalo ako základné ľudské právo na medzinárodnej konferencii o ľudských právach v Teheráne v roku 1968: rodičia majú základné ľudské právo slobodne a zodpovedne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi. Rezolúcia Populačnej komisie OSN z roku 1972 ako jedno zo základných ľudských práv proklamuje oprávnenie každej rodiny mať toľko detí, koľko chce. Toto právo potvrdili aj ďalšie konferencie o ľudských právach v Bukurešti v roku 1974, v Mexiko City v roku 1984 a vo Viedni v roku 1993.
Na konferencii v Tbilisi v roku 1990 došlo k spresneniu tohto práva na právo na reprodukčné zdravie. Ženy majú samy rozhodovať o svojom sexuálnom a reprodukčnom živote a každé dieťa má byť chcené. Právo dieťaťa narodiť sa ako chcené bolo definované na pôde OSN v rámci medzinárodného roku dieťaťa 1979. Medzinárodné dokumenty zdôrazňujú nielen schopnosť rozmnožovania, regulovania plodnosti a prežívania potešenia zo sexu, ale aj úspešnosť pri otehotnení, pri prežívaní novorodencov a detí s ohľadom aj na ich rast a vývoj, ako aj bezpečnosť počas tehotnosti aj pri pôrode, pri regulácii plodnosti a pri prežívaní sexu. Dôležitou bola aj podmienka rešpektovania základného ľudského práva slobodne regulovať svoju plodnosť.
Historický Vývoj Antikoncepcie a Plánovaného Rodičovstva
Aj keď sa antikoncepcia javí ako novodobý sexuálny problém, výskumy ukázali, že otázka zábrany počatia stála v popredí záujmov už u starovekých národov. Úsilie zabrániť dôsledkom sexuálneho styku muža a ženy, znemožniť oplodnenie, sprevádza ľudskú spoločnosť od jej vzniku. Možno teda hovoriť o starovekej, stredovekej a novovekej antikoncepcii. Antikoncepcia mala a má zabezpečiť možnosť oddávať sa sexu bez strachu z otehotnenia. Tento strach nebol len strachom z donosenia nežiadúceho plodu, ale aj strachom pred hnevom bohov. Antikoncepcia bola a zostáva aktuálnym problémom ľudstva. Dokazujú to aj zachované písomné správy.
Od staroveku po novovek
Najstarší písomný doklad je papyrus Petri z Kahunu asi z roku 1850 pred naším letopočtom. V papyruse Petri z Kahunu sú opísané tri vaginálne spôsoby antikoncepcie - krokodílí trus pomiešaný s pastou, med s uhličitanom vápenatým a substancia podobná gume. V EBERSOVOM papyruse sú opísané antikoncepčné metódy, používané v starom Egypte. Ženy, ktoré nechceli otehotnieť, dojčili až tri roky. Na dosiahnutie sterility sa vykonávala aj ovarektómia. Z týchto dokladov je zrejmé, že u starých Egypťanov o kontrole počatia rozhodovali ženy.
Najslávnejší arabský lekár Avicenna sa tiež zaoberal indikáciami na antikoncepciu a zdôrazňoval, že lekár je povinný odporúčať antikoncepciu v prípade, keby te
tags: #planovane #rodicovstvo #postoj