Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jedným zo základných pilierov rodinného práva, ktorý pretrváva aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti, avšak pravda je taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto skutočnosť je kľúčová najmä pre študentov stredných a vysokých škôl.
Zmena subjektov pri plnení vyživovacej povinnosti
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení, pretože plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony. Vyživovacia povinnosť sa po dosiahnutí plnoletosti plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi, môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.
Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na túto zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom.
Tieto kombinácie s vajcami ničia tvoje trávenie – vyhýbaj sa im!
Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť ako rozhodujúce kritérium
Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Denné štúdium na strednej či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť.
V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť spravidla nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Súd musí skúmať aj prípady, kedy sa dieťa po skončení strednej školy zamestnalo a neskôr sa rozhodlo pokračovať v štúdiu. Ak sa dieťa zamestnalo a bolo schopné sa živiť, vyživovacia povinnosť zanikla, avšak pri opätovnom dennom štúdiu sa môže za určitých okolností obnoviť.
Procesné postupy pri uplatňovaní nárokov
V prípade, ak sa na výške výživného neviete s dieťaťom dohodnúť, môžete nechať súd, aby o nej rozhodol. Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. V rámci domáhania sa určenia výšky výživného je plnoleté dieťa oprávnené postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Pokiaľ ide o podanie návrhu, je potrebné uviesť údaje o účastníkoch konania, teda Vaše údaje a údaje Vášho otca (meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt). V návrhu popíšte svoje mesačné výdavky na stravu, oblečenie, bývanie, mimoškolské aktivity a priložte aj rodný list a prípadne staršie rozhodnutie o výživnom. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov.
Vplyv dobrých mravov a životnej úrovne rodiča
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Výživné je pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na presnú výšku výdavkov dieťaťa.
Ukončenie vyživovacej povinnosti a exekúcia
Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa zákona zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. V takom prípade bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
Ak si povinný rodič neplní svoju povinnosť, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na výživu, je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. V prípade neplnenia vyživovacej povinnosti má dieťa nárok na poberanie náhradného výživného od štátu. Podmienkou na vyplácanie náhradného výživného je však podanie návrhu na vykonanie exekúcie.
Pre rodičov, ktorí sa ocitli v situácii, kedy nevedia, kam posielať výživné, pretože nemajú kontakt na plnoleté dieťa, je kľúčové komunikovať túto skutočnosť proaktívne. V prípade, ak syn alebo dcéra odmietajú komunikáciu, je najlepším riešením využitie bankového prevodu na účet dieťaťa, ak je známy, alebo zasielanie výživného poštovou poukážkou na meno dieťaťa. Týmto spôsobom rodič preukáže, že si svoju vyživovaciu povinnosť plní v súlade so zákonom.
tags: #platenie #vyzivneho #na #plnolete #dieta #zakon