Tehotenstvo, očakávané s radosťou a nádejou, sa po prekonanej strate dieťatka mení na cestu plnú neistoty a obáv. Je to nielen veľká fyzická záťaž, ale najmä obrovská psychická rana, ktorá poznačí každú ženu a rovnako aj každé ďalšie tehotenstvo. Prekonávanie strachu z tehotenstva po potrate je proces, ktorý si vyžaduje pochopenie, trpezlivosť a rozsiahlu podporu. Tento článok sa ponára do hlbín ženských skúseností, odhaluje komplexnosť pocitov a ponúka pohľady na to, ako sa s týmito výzvami vyrovnať, využívajúc reálne príbehy a odborné poznatky. Radosť z tehotenstva po potrate je sprevádzaná pocitmi viny voči mŕtvemu dieťaťu. Okrem toho je nové tehotenstvo sprevádzané aj strachom z ďalšieho potratu.
Hlboká psychická stopa straty
Keď žena začiatkom januára zistí, že je (opäť) tehotná, jej radosť môže byť veľká, no opatrná zároveň. Určite to pozná každá žena, ktorá v prvých týždňoch tehotenstva prekonala spontánny potrat, ktorá o bábätko prišla v neskoršom štádiu tehotenstva alebo sa jej narodilo mŕtve dieťatko. Strach z opätovnej straty dieťatka sa nedá vypnúť a je tým najstrašidelnejším, aký mnohé doteraz zažili. Vyrovnať sa s tým trvá každej žene iný čas, no všetky nás to poznačí. Často ženy skrývajú radosť z nového tehotenstva, aby opäť neboli zranené zo straty. Tento stav nie je nezvyčajný a nemá nič spoločné so skutočnými pocitmi voči súčasnému dieťaťu. Je dôležité uvedomiť si, že ide o úplne novú situáciu, ktorá nesúvisí s prvým tehotenstvom. Uveriť ďalšiemu tehotenstvu je ťažké, ale je to dôležité a opodstatnené, pretože potrat nemá automaticky ďalší potrat za následok.
Proces vyrovnávania sa so stratou dieťatka zohráva veľkú úlohu v psychike ženy. Mnohé si kladú otázky o tom, čo urobili (alebo neurobili), a ktorá mohla viesť k potratu. Takéto myšlienky môžu viesť k hlbokým pocitom viny a samovini. Niektoré ženy na čas prestanú komunikovať s okolím a rodinou, jednoducho si idú "sebe na nervy", s pocitom, že "takto ďalej žiť nedá". Je to obrovská bolesť a prázdnota, ktorá sa prejavuje plačom a depresiou, či dokonca túžbou zabudnúť.
V rámci akéhosi pudu sebazáchovy sa mnoho žien po predošlom potrate ku gynekológovi neponáhľa hneď. Ak ste v minulosti prekonali potrat, viete, že vidieť v jeden moment na monitore biť srdiečko a o pár dní už nie, vás úplne rozloží. Môže to znieť drsne, ale moja rada preto znie - nechoďte hneď ku gynekológovi, radšej pár týždňov počkajte. Viete napríklad, že až približne 70 percent tehotenstiev končí včasným potratom? Niektoré veľmi skoro - okolo piateho alebo šiesteho týždňa, vtedy hovoríme o biochemickom tehotenstve. Prekoná ho mnoho žien, no zachytia ho väčšinou len tie, ktoré sa o bábätko snažia a tehotenský test si robia hneď prvé dni po meškajúcej menštruácii. Pozorovať ako sa embryo vyvíja je veľmi upokojujúce. Počas tehotenstva je pre nastávajúcu matku ľahšie veriť v šťastný priebeh tehotenstva.
Cesta nového tehotenstva: Od fyzických výziev po emocionálnu podporu
Cesta k vytúženému dieťatku je často spojená s ochotou urobiť všetko pre úspešný priebeh tehotenstva. To zahŕňa zmeny životného štýlu, ako je úprava stravy, obmedzenie alkoholu, zmena gynekológa a podrobné naštudovanie si vyšetrení, ktoré by sa po potrate mali absolvovať. V prípade predchádzajúceho potratu a nezistenej diagnózy sa môže nasadiť preventívna liečba, napríklad injekcie na predchádzanie tvorby krvných zrazenín, ktoré si žena pichá denne do brucha. Hoci je to nepríjemné a brucho môže byť plné modrín a boľavých hrčí, vedomie, že liečba môže pomôcť, je dôležité. Ak vám predpíšu podobné injekcie, poproste niekoho o asistenciu pri ich aplikácii. Vy sa snažte dvoma rukami urobiť na bruchu čo najväčšiu kožnú riasu, vďaka ktorej bude vpich menej bolieť. To sa vám bude hodiť najmä pri dlhodobom užívaní lieku, lebo po pár týždňoch už opakovane vpichujete na tie isté miesta, čo môže byť veľmi bolestivé.
Po nasadení liečby sa však môže psychika ženy cítiť mizerne. Silné nevoľnosti, pre ktoré nemôže dostať takmer nič do žalúdka, môžu viesť k chudnutiu a celkovému vyčerpaniu. Omnoho horšie na tom je psychika. Jednoducho sa žena bojí, aby toto tehotenstvo neskončilo ako tie pred ním. Večer si líha do postele s tým, že prosí Boha, vesmír aj karmu, aby aj ráno vstala tehotná. Ráno zas vždy pred tým, ako vylezie z postele, prosí rovnakú trojicu, aby bolo všetko v poriadku. Niektoré noci nespí vôbec a uvažuje, či a ako zvládne ďalší potrat. A či je hodná materstva a podobné nezmysly. Veľmi to vyčerpáva, najmä asi fakt, že to žena dusí v sebe.
Uľaví sa až po tom, čo sa žena s týmito pocitmi zdôverí partnerovi. Partner je pre ňu neskutočnou oporou a odvtedy prežívajú každý strach spolu. To je rada pre každú ženu - nedržte v sebe svoje pochybnosti, strachy, nájdite si niekoho, komu sa môžete vyrozprávať. Mnohé ženy, ktoré otehotneli po potratoch, prežívajú v ďalšom tehotenstve enormný stres, čo sa u niektorých rozvinulo až do veľkých depresií. Preto je podpora partnera a rodiny v tomto období veľmi dôležitá. Zdieľanie vlastného strachu a obáv s partnerom uľahčuje a upokojuje.
Ďalším stresom, ktorý si žena zbytočne vyvoláva, je prehnaný záujem o stravu a kozmetiku, ktoré v tehotenstve údajne škodia. Prečítanie desiatok článkov môže viesť k zmäteniu, keďže si navzájom odporujú. Aj preto sa oplatí urobiť si veľký rozhovor s odborníčkami zameraný na používanie kozmetiky v tehotenstve, aby boli všetky informácie pokope a najmä, z hodnoverných zdrojov. Pre lepší pocit sa odporúča podrobnejšie sa informovať o príčinách potratu. Čím lepšie rozumiete, čo sa vo vašom tele deje, tým istejšie sa budete cítiť vo vašom súčasnom stave. Bude to jednoduchšie pre posúdenie nového rizika. Pravidelné konzultácie s ošetrujúcim lekárom môžu pomôcť pri tomto posúdení. Aj pozorovanie tehotenstva pôrodnou asistentkou môže významne prispieť k uvoľneniu nastávajúcej matky. V tejto dobe je najdôležitejší blízky styk s partnerom.
Vplyv vonkajších faktorov a komunikácia
Na prelome prvého a druhého trimestra môžu do životov tehotných žien vstúpiť neočakávané výzvy, ako napríklad pandémia, ktorá prináša strach a obmedzenia. Pre ženu, ako tehotnú po predošlých potratoch, ktorá sa od prvej chvíle prehnane pozorovala, to je veľmi náročné obdobie. Obáva sa, že "to" dostanú a aký dopad to bude mať na tehotenstvo a dieťatko v brušku. Vtedy ešte nie sú známe nijaké prípady tehotných žien s konkrétnymi chorobami, všetko je nové a trochu desivé. To vedie k extrémnym opatreniam, ako je zamedzenie vychádzania z bytu, dôkladná dezinfekcia nákupov a pranie oblečenia po každom návrate domov. V takomto prostredí je ťažké si tehotenstvo naplno predstaviť, o to ťažšie je oznámiť ho verejnosti. Pocity neistoty môžu viesť k tomu, že tehotná žena nechce zdieľať radosť s najbližšími a priateľmi, dokiaľ nebude isté, že sa konečne stane rodičom.
Dlho sa rozoberá, ako tehotenstvo oznámiť. Žena si nie je úplne istá, či chce zverejniť svoj príbeh, ale zároveň nechce byť ďalšou ženou, pre ktorú sa iné budú cítiť mizerne. Na sociálnych sieťach to niekedy vyzerá, že otehotnieť a priviesť na svet zdravé dieťa je tá najsamozrejmejšia vec na svete. Ženy sa deptajú vždy, keď nejaká blogerka či celebrita oznámi tehotenstvo, s pocitom, že ony jediné sú neschopné a že potraty musia byť ich vina, keďže každej inej žene sa očividne darí otehotnieť a svoje tehotenstvo aj udržať. Ani na minútu im nenapadne zamyslieť sa, či polovica tých žien neprešla rovnakou cestou. A preto sa mnohé rozhodnú o svoj príbeh podeliť. Aby aspoň trochu zbúrali to tabu okolo straty bábätka. Na prekvapenie, dostávajú stovky správ, aj od kamarátok, že prechádzajú alebo prešli rovnakou cestou. To motivuje k založeniu komunít s ambíciou otvoriť v spoločnosti tému o problémoch s plodnosťou. Hoci prichádzajú správy od žien, ktoré o bábätko prišli aj vo vysokom štádiu tehotenstva či dokonca pri pôrode, niekedy si od takýchto projektov treba dať pauzu, kým sa neporodí, lebo to robí psychicky veľmi zle.
Morfológia a prekonávanie neistoty
Blížia sa dôležité vyšetrenia, ako je morfológia, ktorá sa robí okolo 20. týždňa. Na nej sa bábätko kompletne premeria, skontrolujú sa mu orgány a odhalia vývojové chyby, na ktoré sa nedá prísť na prvom skríningu. Keďže žena pre potraty veľa čítala a riešila ich možné príčiny, vie o množstve diagnóz, ktoré toto vyšetrenie môže odhaliť. Na pohode nepridáva ani fakt, že tam bude musieť ísť sama. Prijať zlé správy je vždy ľahšie, keď vás za ruku drží blízka osoba. Partner však často musí sedieť v aute a je minimálne rovnako nervózny ako budúca matka. Našťastie, keď to dopadne dobre, lekár oznámi, že bábo sa má v brušku výborne, rastie príkladne a všetky orgány má úplne v poriadku. Ten balvan, ktorý v tú chvíľu spadne z človeka, je takmer počuť.
Vďaka dobrým výsledkom a kontrolám na hematológii sa konečne vysadia všetky lieky a žena sa začne cítiť lepšie. Prestane ju bolieť žalúdok, no začne ju neznesiteľne páliť záha. Rozhodne sa ale, že sa pokúsi všetko to nepríjemné potlačiť a bude sa naplno tešiť zo zdravého synčeka. V tom čase konečne začne rásť bruško, zacítia sa prvé pohyby a celé tehotenstvo je zrazu akési skutočnejšie. Napriek tomu o ňom stále nikto nevie. Preto sa môžu organizovať prvé fotenia s bruškom, aby sa mamkám dali aspoň pár fotiek na pamiatku, keďže osobne sa s nikým stále nestretli. Môže sa poslať fotka v úzkych šatách, pod ktorými sa už celkom výrazne črtá tehotenské bruško, s otázkou, či si žena tie nové šaty má alebo nemá nechať, lebo sa jej zdá, že počas karantény trochu pribrala. Tu na rad prichádzajú milosrdné lži od najbližších, že jej to veľmi pristane a že vôbec výrazne nepribrala. Keď sa potom vyjde s pravdou von, aspoň jedna švagriná sa prizná, že chcela napísať, že tie šaty trochu neesteticky zvýrazňujú brucho, ale nechcela sa dotknúť. Rada - ak niekto, koho máte radi, vyzerá v oblečení zle, radšej mu to povedzte, ako by ste ho mali nechať ísť medzi ľudí.
So vstupom do šiesteho mesiaca sa tehotenstvo oznamuje aj verejne. Až na tráviace ťažkosti a pálenie záhy, je tehotenstvo v podstate bezproblémové. Netrápia hormonálne výkyvy ani žiadne tehotenské nálady, žena nie je plačlivá, urážlivá, vzťahovačná, vznetlivá či ostrá. Teda nie viac ako bežne. Ani partner na nej nepozoruje žiadne emočné výkyvy, za čo je vďačná, lebo vie, že nejednu ženu hormóny v tehotenstve poriadne potrápia. V treťom trimestri sa dáva dokopy výbava pre dieťatko, upratuje sa byt a žena si chystá veci do pôrodnice. Respektíve, veľa o tom hovorí, no reálne si tašku zbalí len pár dní pred termínom pôrodu. Dokonca spíše aj praktické zoznamy na balenie do pôrodnice a to ešte predtým, ako sa sama zbalí. Koncom tehotenstva sa absolvujú ešte posledné fotenia s bruškom a chodia sa denne na prechádzky. Byť v pohybe, ak to zdravotný stav dovolí, je jedna z najlepších príprav na pôrod. Absolvuje sa posledná poradňa u gynekológa, vyberie sa pôrodnica a už sa len čaká na ten deň, ktorý príde neskôr, ako bolo plánované.
Širšie spektrum strachu: Tokofóbia a jej riešenia
Ľudia mávajú strach z rôznych vecí. Vo všeobecnosti fóbia predstavuje neadekvátnu reakciu, ktorá sa prejavuje strachom a núti človeka vyhýbať sa danej situácii. Ide vlastne o strach pred vlastným strachom. Mať strach je úplne prirodzené a normálne. Bojíme sa bolesti, lekárov, skúšok, avšak mať panickú hrôzu už prekračuje hranicu prirodzenosti. Môže sa to týkať hocičoho, ba dokonca aj tehotenstva a pôrodu. V tomto prípade hovoríme o tzv. tokofóbii, fóbii z tehotenstva a pôrodu.
Tokofóbia je špecifická fóbia, pri ktorej ide o silný a iracionálny strach z tehotenstva, pôrodu spojený s vyhýbaním sa tejto situácie. Dôsledkom tejto fóbie môže byť aj rozhodnutie ukončiť tehotenstvo cisárskym rezom, ísť na potrat napriek túžbe po dieťati, vyhnúť sa tehotenstvu, ba dokonca aj úplne odmietnutie materstva. Príčinou vzniku tokofóbie môže byť aj výchova, kedy sa u matky mohla rozvinúť popôrodná trauma a nevedomky postoj k tehotenstvu a pôrodu odovzdala svojej dcére. Príčinou vzniku môže byť aj znásilnenie, pôrod mŕtveho dieťaťa, potrat alebo to môže byť následkom ďalších tráum, ktoré sú spojené so ženskou sexualitou a plodnosťou.
Existujú dva hlavné typy tokofóbie:
- Primárna tokofóbia: Vyskytuje sa u prvorodičiek, zväčša sa rozvíja v puberte.
- Sekundárna tokofóbia: Týka sa žien, ktoré majú za sebou nejaké negatívne skúsenosti s tehotenstvom či pôrodom. Môže ísť o príliš ťažký pôrod, problémové tehotenstvo, spontánny potrat a podobne.
Príznaky sú takmer totožné s ďalšími úzkostnými poruchami. Môže ísť o vegetatívne príznaky: potenie rúk, studený pot, závraty, triaška, nevoľnosť, zrýchlený dych, sucho v ústach, poruchy spánku, neopodstatnené bolesti brucha. Ženy, ktoré trpia extrémnou tokofóbiou sú schopné robiť mimoriadne opatrenia, len aby sa tehotenstvu za každú cenu vyhli. Niektoré ženy sú schopné napriek túžbe po dieťatku radšej zvoliť bezdetnosť, ako by mali prežiť tehotenstvo a pôrod. Ide o patologickú úzkosť z pôrodu. Žena má nočné mory, ťažkosti so sústredením sa na prácu alebo aktivity v domácnosti, panické záchvaty a psychosomatické ťažkosti. Táto fóbia sa netýka iba žien, ide aj o mužskú záležitosť. Niektorí muži trpia chorobným strachom, že pri pôrode hrozí nebezpečenstvo ich partnerke.
Tokofóbia, tak ako aj ostatné úzkostné poruchy sú liečiteľné hlavne psychoterapiou, v ťažších prípadoch aj medikamentóznou liečbou. Úplným základom pre úspešnú liečbu je predovšetkým práca na sebe a to podporovaním sebaúcty, ženskosti, spokojnosti s vlastným telom a prežívaním plnohodnotného a dôverného partnerského vzťahu. Ďalším dôležitým krokom k prekonaniu je získanie dostatok relevantných informácií. Absolvovanie predpôrodnej prípravy a oslovenie profesionálnej duly - školenej pôrodnej asistentky, ktorá sprevádza ženy ich tehotenstvom, pri pôrode a v šestonedelí, môže významne pomôcť. Ak sa nejedná vyslovene o tokofóbiu, pri ktorej je už liečba nutná, je možné do veľkej miery pomôcť si rôznymi metódami a prístupmi. Telo ženy i dieťa boli prírodou stvorené tak, aby celý pôrodný proces prebehol úspešne. Zdravá žena sa pôrodu nemusí báť - práve naopak, mala by k nemu pristupovať s dôverou - najmä ak má moderná spoločnosť adekvátne prostriedky prvej pomoci. Pozitívne myslenie je veľmi dôležité a schopnosť oddať sa pôrodu - zostať pokojná, uvoľnená, nechať telo pracovať.
Tehotenstvo je vo všeobecnosti vnímané ako jedno z najkrajších období v živote ženy. Okrem pozitívnych emócií sú však u niektorých nastávajúcich mamičiek prítomné aj pocity neistoty, strachu a úzkosti. Najčastejšie sa obávajú komplikácií v priebehu tehotenstva, vývinu dieťaťa, boja sa bolesti pri pôrode ako aj následných fyzických a psychických zmien po pôrode. Mať strach z niečoho neznámeho je normálne, tak ako aj pre prvorodičku je pôrod neznámou situáciou, takže je úplne prirodzené, že sa ho obáva. Strach z tehotenstva a pôrodu môžu pociťovať aj ženy, ktoré už raz alebo viackrát rodili, a to hlavne v prípadoch, kedy pôrod prebehol nie ideálne a s komplikáciami.
Duchovná cesta a uzdravenie po interrupcii
V živote môže nastať dramatický zvrat. Mladý človek si zakladá rodinu s ideálnymi predstavami o svadbe, vytúženom tehotenstve a šťastnom rodinnom živote. Niekedy sa však objaví nečakané tehotenstvo po narodení chorého syna, ktorý bojoval s ťažkým zápalom. Po dvoch ťažkých mesiacoch v nemocnici, kedy sa učili, ako vôbec fungovať bez tohto orgánu, a časté vyšetrenia, kontroly, hospitalizácie a zdravotnícky personál sa stali vtedajším životom, prichádza nová výzva. Hlavou víri veľa otázok: Ako to mám všetko zvládnuť?! Čo ak sa to bude opakovať a to dieťatko bude tiež choré???!! Veď čo bude s Lukáškom, ak by žena musela ležať v nemocnici…? Cíti beznádej, akoby bola zatlačená do kúta a nevedela nájsť východisko.
S veľkou bolesťou v srdci a strachom môže žena podstúpiť interrupciu. Veľmi si túžila to dieťatko nechať, no strach a slabosť ju premohli. Nik okrem nej a manžela to vtedy nevie. Do nemocnice na zákrok ide taká nijaká, bez nálady. A tak ako to opisuje veľmi veľa žien, hneď po prebudení z narkózy cíti v srdci i na duši obrovskú bolesť, prázdnotu a trápenie. Plač je jej sprievodca aj doma. Roky plynú a často myslí na to malé nevinné stvorenie, ktorému nedali šancu na život. Srdce je zjazvené a krváca celé roky. Je veľa preplakaných chvíľ, veľa zamýšľania sa, veľa depresií aj veľa rozmarných dní - aby zabudla. Ako s tým vlastne žiť? Ako zaplniť tú prázdnotu, temnotu, smútok?
V takejto situácii môže prísť požehnanie v podobe ďalšieho syna po necelých 4 rokoch. Súčasne s tým prichádza duchovná premena. Zmení sa práca, spoznajú sa noví ľudia, medzi nimi aj kolegyňa, ktorá ženu zoznámi so Svätým písmom, učí ju modliť sa, spoznávať Pannu Máriu, požehnáva a ľúbi ju takú, aká je. Pri všetkej tej premene svojho života a zanechávaní zlej cesty zisťuje pravdu a nastáva bolesť v srdci z toľkého zla, čo spôsobila sebe, rodine, rodu, priateľom ako i Bohu. Zlomovým sa stáva duchovná obnova na tému „Zbav nás Zlého“, kde Boh dáva novú duchovnú rodinu, po ktorej tak vrúcne túžila. Neskôr sa žena záz
tags: #po #potrate #sa #bojim #otehotniet