Návrat do školských lavíc po prázdninách, či už letných, jarných, alebo vianočných, je pre mnohé deti, ale aj pre ich rodičov, značnou výzvou. Deti sú od prírody hravé a živé tvory, pre ktoré môže byť niekoľkohodinové sedenie v škole a následné učenie sa doma po vyučovaní jednoducho nudné a únavné. Všetci rodičia sa niekedy dostali do situácie, keď sa ich dieťa nechce učiť. Radšej dokonca aj hodinu sedí a hľadí do steny. Občas je to len zlý deň, inokedy to môže byť závažnejší problém, ktorý si vyžaduje komplexnejší prístup a hlbšie pochopenie.
Učitelia zisťujú, že ak ich žiaci zlyhávajú pri testoch a písomkách, často za tým nemusí byť samotná téma, či štýl výučby. Problém môže byť niekde úplne inde - napríklad v prístupe študentov, v ich domácom prostredí, alebo v celkovej motivácii. Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi. Veľmi dôležitú úlohu preto zohráva rodič, ktorý by mal svojho potomka vedieť správne motivovať, aby už v najnižšom veku pochopil, že vzdelávanie môže byť aj zábava a môže mu niečo priniesť. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže otvoriť dvere k naplneniu ich snov a cieľov.
Hlavné príčiny neochoty učiť sa: Od neefektívnych návykov po psychologické bariéry
Prečo sa dieťa po príchode zo školy odmieta učiť? Dôvody sú rôznorodé a často sa prekrývajú. Môžu byť spojené s individuálnymi schopnosťami dieťaťa, jeho emocionálnym stavom, rodinným prostredím, ale aj s faktormi zo školského prostredia. Identifikácia konkrétnych príčin je kľúčom k nájdeniu vhodných riešení.
Neefektívne študijné návyky a ľahká rozptýlenosť
Jednou z najčastejších príčin sú nedostatočné študijné návyky a neschopnosť sústrediť sa. Niektoré deti jednoducho nevedia, ako sa osamote učiť. Nepoznajú efektívne metódy učenia, nechajú sa ľahko rozptýliť a svoju efektivitu merajú časom, ktorý strávia nad úlohami a knihami, nie tým, ako uchopili látku. Pre ne je dôležitejšie stráviť nad knihou hodinu, aj keď sa počas nej neúčinne rozptyľujú, než efektívnych dvadsať minút plného sústredenia.
Rozptýlenie je všadeprítomné. V domácom prostredí na deti číha množstvo podnetov, ktoré môžu odvádzať ich pozornosť od učenia. Televízor, rádio, hlučné prostredie, ale najmä telefóny a tablety sú silnými konkurentmi učenia. Ideálne je, ak nemajú deti pri sebe telefóny počas domáceho štúdia, pričom ich môžu zapnúť až po skončení úloh. Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská, a o to väčšmi detská, kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie. Preto je nevyhnutné eliminovať rušivé elementy, aby sa dieťa mohlo plne venovať štúdiu.
Vplyv digitálnych médií a pasívny prístup
V dnešnej digitálnej dobe predstavujú online hry a neobmedzený prístup k telefónom a televízii významný problém. Dieťa, ktoré trávi veľa času na tablete, telefóne, pri hrách, televízii, môže mať návyk pasívneho trávenia svojho času. Táto pasivita sa prenáša aj do prístupu k učeniu, kde je, naopak, potrebná aktívna účasť a mentálne úsilie.
Spoločenské hry však nemôžu byť nahradené tými počítačovými. Ak totiž deti hrajú hry na notebooku alebo mobile, nenaučia sa komunikovať s okolím, nesocializujú sa tak ako pri spoločenských hrách. Taktiež, ak sa hrá dieťa samo, absentuje možnosť vnímania a rozoznávania reči tela a mimiky, čo je pre jeho vývin nesmierne dôležité. Pri hraní videohier je pozornosť na obrazovke viac než na spoluhráčoch. Ak je videohra online, interakcie často poskytujú anonymitu a príležitosť prezentovať sa inak, ako by tomu bolo v skutočnosti, ozrejmila rozdiel Elizabeth Brunscheen-Cartagena z americkej Univerzity Kansas State. Tento rozdiel môže viesť k zhoršenej schopnosti dieťaťa zapájať sa do reálnych interakcií, vrátane tých v triede.
Príkladom tohto problému je prípad prváčky, ktorá sa po úraze pred koncom roka, kedy musela dva mesiace prakticky len ležať, stala podľa slov jej matky „závisláčkou“ na elektronike. Počas rekonvalescencie, aby sa udržala v pokoji, striedali jej rodičia pár činností s telefónom a televízorom. Od nástupu do školy po prázdninách je táto dcéra alergická na vety spojené s učením, robením domácich úloh. Začne „cirkus“, že sa furt má len učiť a chce sa hrať. Toto naznačuje, ako rýchlo sa môže vytvoriť návyk na pasívnu zábavu, ktorý potom bráni dieťaťu v aktívnom zapojení do vzdelávacieho procesu.
Nevhodné domáce prostredie a nedostatok oddychu
Dôležité je aj prostredie, v ktorom sa dieťa učí. Aby sa deťom dobre učilo v domácom prostredí, pokúste sa im ho čo najviac spríjemniť. Potrebujú tichší, dobre osvetlený priestor, bez televízora a rádia, ktoré ich môžu rozptyľovať. Hluk a rušivé podnety výrazne znižujú schopnosť sústrediť sa a efektívne sa učiť. Ak dieťa nemá vlastný, pokojný kútik na učenie, je pre neho oveľa ťažšie nájsť si motiváciu a sústredenie.
Nedostatok spánku je ďalším často podceňovaným faktorom. Deti, ktoré sa musia skoro ráno vstávať, môžu trpieť spánkovou depriváciou. Tá ovplyvňuje ich pozornosť, pamäť a celkovú schopnosť učiť sa. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie. Únava po celom dni v škole, spojená s nedostatkom kvalitného spánku, môže výrazne prispieť k neochote venovať sa ďalším študijným povinnostiam.
Preťaženie, tlak a stres
Úlohy, skúšky, projekty - to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva. Tento pocit preťaženia vedie k frustrácii, rezignácii a následnej neochote učiť sa. Strach z toho, že nesplní očakávania rodičov, je taktiež významným stresovým faktorom. Všetci chceme pre svoje deti to najlepšie, chceme, aby niečo dosiahli. Ak však na svoje dieťa kladiete vysoké nároky, môže to viesť k opačnému efektu. Dieťa môže byť paralyzované strachom z neúspechu, čoho výsledkom je vyhýbanie sa učeniu.
Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie, upozorňuje psychologička Eva Smiková. Nejasné zadania alebo nekonzistentné požiadavky môžu dieťa ešte viac zmiasť a znechutiť.
Príkladom preťaženia a tlaku je situácia 12-ročného syna, ktorý mal do piatej triedy samé jednotky a doma sa vôbec neučil, stačilo mu to, čo počul v škole. Problém nastal s nástupom na druhý stupeň, kedy už nestačilo len počúvať a bolo sa treba učiť. Tento prechod, spojený so zvýšenými nárokmi, spôsobil, že syn sa začal vyhýbať učeniu. Po príchode zo školy robí všetko iné, len aby sa nemusel pustiť do úloh a do učenia. Keď sa ho matka snaží po príchode z práce motivovať, končí to často krikom a plačom. Tento prípad ilustruje, ako môže zmena školského prostredia a zvýšený akademický tlak viesť k výraznej strate motivácie a stresu u dieťaťa.
Nízka motivácia a absencia cieľov
Strata motivácie je častá. Žiaci jednoducho nevedia, na čo im to bude a kedy tú látku, ktorú sa práve učia, použijú. Toto je aj vecou učiteľov, povedať deťom cieľ výučby a dôvody, prečo sa niečo učíme. Bez jasného cieľa a pochopenia zmyslu učenia sa dieťaťu ťažko nachádza vnútorná motivácia. Ak Vaše dieťa zažilo v škole viacero neúspechov, môže mu snaha vynaložená na učenie pripadať nezmyselná a zbytočná. Prečo by sa malo snažiť, keď to aj tak nemá žiadny efekt?
Alebo naopak, ak je dieťa šikovné, učivo je mu známe, môže mať pocit, že všetko ovláda a učiť sa nepotrebuje. Nadaní žiaci sa môžu v škole nudiť, pretože pre nich je tempo výučby príliš pomalé a učivo nedostatočne stimulujúce. Tento pocit nudy potom vedie k nezáujmu a nechuti sa ďalej snažiť.
Ďalším dôvodom pre stratu motivácie je vek - puberta. V tomto období sa priority detí menia, sústredia sa viac na sociálne interakcie, priateľov a voľnočasové aktivity. Škola a učenie sa často dostávajú do úzadia. Prípad 12-ročného syna potvrdzuje aj tento aspekt. Keď sa ho matka pýta, čo chce v živote robiť, nevie. Je proste taký, kde ma posadíš, tam budem. Chce ísť von na vzduch s kamarátmi, namiesto toho, aby sa učil. Absencia vlastných cieľov a smerovania môže výrazne znížiť motiváciu k akademickým výkonom.
Psychologické bariéry a neschopnosť zvládnuť neúspech
Postavenie mimo triedneho kolektívu, napríklad šikanovanie spolužiakmi, môže mať devastujúci vplyv na psychiku dieťaťa a jeho ochotu chodiť do školy a učiť sa. Rovnako tak problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť môžu viesť k zhoršeniu prospechu či správania v škole.
Dieťa, ktoré má nízku frustračnú toleranciu, rýchlo sa vzdáva, má slabú vôľu pri prekonávaní prekážok, je prirodzene málo motivované k vykonávaniu povinností. Ak dieťa opakovane zažíva pocit, že "to nevie" alebo "to nedokáže", prestane sa snažiť úplne. Prípad prváčky, ktorá skalopevne presviedča všetkých, že aj keď niečo urobí zle, je to dobre, a keď jej dokážeme, že to má zle, rozčúli sa a cíti sa ublížená, je typickým prejavom neschopnosti priznať si chybu a zvládnuť neúspech. Namiesto reflexie nad chybou sa bráni a odmieta zodpovednosť. Tieto typy opušťáckych rečí svedčia o tom, že dieťa zatiaľ nepochopilo dôležitosť vlastnej zodpovednosti a prekonávania prekážok. Rodičia, ktorí im „dlaždia chodníčky a nedovolia im, aby samy prekonávali problémy a prekážky“, deťom v skutočnosti ubližujú, pretože v škole sú tieto deti nútené čeliť realite a všetko musia zvládnuť samy.
Poruchy učenia a individuálne štýly
Niekedy za neochotou učiť sa stoja špecifické poruchy učenia, ako je dyslexia, dysgrafia alebo dyskalkúlia. Ak vášmu dieťaťu robí problémy čítanie s porozumením, sústredenie sa alebo nedokáže uprene desať minút v kuse počúvať výklad, možno mu aktuálny spôsob učenia nesedí. V takýchto prípadoch je tradičný prístup k učeniu pre dieťa extrémne náročný a frustrujúci, čo vedie k odmietaniu a vyhýbaniu sa školským povinnostiam.
Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní a prežívaní dieťaťa. Nie vždy je za zhoršením prospechu strata motivácie; môže ísť o poruchy učenia, šikanovanie, alebo už spomínané problémy v rodinnom prostredí a citovú nevyrovnanosť. Ak rodičia nedokážu tieto zmeny zvládnuť, identifikovať príčinu, alebo sa jednoducho potrebujú poradiť s odborníkmi, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Budovanie efektívnych študijných návykov a samoštúdia
Podpora efektívnych študijných návykov je základným pilierom, ako pomôcť deťom prekonať nechuť k učeniu. Domáce úlohy podporujú a rozširujú učenie v triede a pomáhajú deťom vyskúšať si nové zručnosti, či vedomosti. Podporujú učenie k zodpovednosti a prístupu k „práci“, čo sa im neskôr v živote môže zísť.
Organizácia a plánovanie
Pomôžte deťom pochopiť systém samoštúdia. Kľúčom je štruktúra a predvídateľnosť. Kúpte mu veľký plánovací kalendár, zaveste na stenu alebo iné, dobre viditeľné a prístupné miesto a vyznačte do neho termíny veľkých, záverečných skúšok, ale aj menších, priebežných testov. Takto budete všetci vedieť, čo a kedy vás očakáva, a môžete podporiť dieťa, nech sa učí skôr ako večer pred skúškou. Pripomínajte mu, aby malo k štúdiu pripravené všetky potrebné podklady ako poznámky, knižky a pod. Poznámky v kalendári kontrolujte každý večer, aby vám nič neušlo. Dieťa musí vedieť, že veci sa plánujú a na všetko máme deadliny. Nielen v škole, ale aj v práci.
Pomáha tiež vytvorenie harmonogramu, pri ktorom do jeho tvorby zapojíte aj dieťa a riadite sa aj jeho požiadavkami. Zo začiatku je vhodné začať s jednoduchším harmonogramom, neskôr nároky na dieťa zvyšovať. Dovoľte deťom sa aktívne zúčastňovať prípravy plánu učenia, napríklad pri výbere materiálov alebo tém, ktoré ho zaujímajú (samozrejme, ak je to možné). Ak sa napríklad potrebuje tento týždeň naučiť na testy z dejepisu a angličtiny, dajte mu možnosť vybrať si, čo bude robiť v pondelok a čo v utorok. Týmto spôsobom dieťa preberá zodpovednosť za svoje učenie a cíti, že má nad ním kontrolu, čo zvyšuje jeho motiváciu.
tags: #po #prichode #zo #skoly #sa #dieta