Každá matka sa občas stretne s pocitmi hnevu, frustrácie a bezradnosti pri výchove svojich detí. Tieto pocity sú prirodzené, avšak ak sa stávajú príliš častými a intenzívnymi, môžu viesť k hlbokému pocitu, že matka "neudrží dieťa v sebe", teda že stráca kontrolu nad svojimi emóciami a celkovým správaním. Tento jav má mnoho príčin, od psychologických aspektov až po fyzické faktory, ktoré významne ovplyvňujú schopnosť rodiča zostať pokojným a trpezlivým. Cieľom tohto článku je zaoberať sa týmito príčinami a zároveň ponúknuť riešenia pre nastolenie pokojnejšieho a harmonickejšieho materstva.
Emocionálne Búrky v Materstve: Keď Hnev Zakrýva Strach
V živote matky sú chvíle, keď sa cíti preťažená, vyčerpaná a neschopná zvládať každodenné výzvy. Jedna matka nedávno priznala, že ju trápi svedomie za to, ako sa občas správa k svojej 2,5-ročnej dcérke. Popísala, že má druhé bábätko v bruchu, v 25. týždni tehotenstva, no pripúšťa, že tehotenstvo ju zrejme neospravedlňuje. Vybuchovala aj minulý rok, a aj keď bola dcérka úplne bábätko. Keď niečo nejde podľa jej plánu, je nervózna a podráždená. To sa vyvrcholí až agresiou z jej strany, nielen pri malej, ale celkovo je taká výbušná povaha. Nie vždy, ale proste keď je toho na ňu moc, vybuchne ako sopka. V priebehu pár sekúnd si to uvedomí a neskutočne ju to mrzí. Zároveň máva obdobia, kedy je úplne kľudná, úžasná, trpezlivá mama, kedy vysvetľuje, nenechá sa rozčúliť a je ukážková. Zrazu však príde chvíľa, kedy sa neudrží. Napriek tomu, že jej dcéra je ukážkové dieťa, úžasná a poslušná, matka si to neváži v tých chvíľach hnevu, ktoré prichádzajú raz alebo dvakrát do mesiaca. Vtedy býva na ňu zlá, kričí, škaredo jej vynadá za blbosť, pritom je dieťa. Vždy si za to chce dať facku a niekedy dcérka dostane aj po plienke, keď úplne vykypí. Potom sa jej, samozrejme, ospravedlňuje, vysvetľuje jej, že ju nahnevala, ale že ju stále ľúbi a že musí poslúchať. Potom plače v posteli kvôli tomu, aká je, že tie emócie nevie ovládnuť.
Pre pochopenie tohto javu je dôležité si uvedomiť, že za každým hnevom sa často skrýva strach, bezradnosť alebo iná negatívna emócia. Nedávno si jedna matka predstavila, aké by to bolo, keby malo jej dieťa múdreho a láskavého obhajcu, ktorý by ho zastupoval v sporoch s ňou. V situácii, keď kričí na svoje dieťa za neporiadok, si uvedomuje, že jej hnev pramení zo strachu, že nemá situáciu pod kontrolou a že nie je dobrá matka. Tento strach je prezlečený za hnev, ktorý potom neprávom smeruje na dieťa. Krik je v takýchto situáciách síce prirodzený, ale dôležité je nemieriť ho na dieťa a odhaliť, čo sa pod ním v skutočnosti skrýva. Tento kľúč k emocionálnej stabilite a hlbokému sebapoznaniu môže viesť k prekonaniu pocitu, že dieťa neudržíte.
6 tipov, ako pomôcť deťom ovládať ich emócie | Tipy pre zdravý životný štýl na UCLA
Naučená Bezmocnosť a Cesta k Optimizmu v Materstve
Každý človek občas zažíva chvíle bezmocnosti a neschopnosti zmeniť svoj osud. V materstve sa tieto pocity môžu objaviť vtedy, keď sa matka cíti preťažená, nedocenená alebo neschopná zvládnuť všetky výzvy, ktoré rodičovstvo prináša. Naučená bezmocnosť je psychologický jav, ktorý vedie k nízkemu sebavedomiu, negatívnemu naladeniu a problémom v medziľudských vzťahoch. Je dôležité stať sa optimistom a zmeniť svoj vysvetľovací štýl. Ak sa prihodí niečo zlé, je potrebné hľadať dočasné a zmeniteľné príčiny, a nie obviňovať seba za všetko. Tento prístup je kľúčový pre to, aby rodičia dokázali efektívne riadiť svoje emócie a predchádzať pocitom bezmocnosti, ktoré môžu viesť k výbuchom.
Vplyv Fyzického Zdravia na Emocionálnu Rovnováhu
Psychická pohoda a schopnosť ovládať svoje emócie sú úzko prepojené s fyzickým stavom organizmu. Nedostatok starostlivosti o vlastné telo môže mať prekvapivé dôsledky na duševné rozpoloženie rodiča.
Dehydratácia a Jej Vplyv na Emócie
Málokto si uvedomuje, že dehydratácia môže mať významný vplyv aj na psychické rozpoloženie. Nedostatok tekutín sa prejavuje únavou, malátnosťou, apatiou, neschopnosťou koncentrácie, poruchami pamäte, zmätenosťou, dezorientáciou a poruchami správania, ako je podráždenosť a agresivita. Tieto symptómy môžu výrazne prispievať k pocitu preťaženia a neschopnosti udržať si pokoj v náročných situáciách s dieťaťom. Preto je dôležité dodržiavať pitný režim a piť dostatočné množstvo tekutín počas celého dňa. Priemerný dospelý človek by mal vypiť 20-45 ml vody na kilogram telesnej hmotnosti za deň, aby si udržal optimálnu fyzickú aj psychickú kondíciu.
Vracanie ako Obranný Mechanizmus a Výzva pre Rodičov
Vracanie je reflexný prejav obrannej reakcie organizmu na podráždenie žalúdka alebo sliznice tráviacej sústavy. Zvracanie sa môže objaviť z viacerých príčin. Organizmus sa takýmto, pre človeka obzvlášť nepríjemným, spôsobom snaží zbaviť neželaného obsahu v žalúdku. Je teda signálom, že žalúdok niečo podráždilo. Zvracaniu môže predchádzať žalúdočná nevoľnosť či takzvaný zdvihnutý žalúdok. Pridružené symptómy po vracaní sú celková slabosť organizmu, bolesť hlavy, nechutenstvo, bledosť v tvári, studený pot alebo zvýšená tvorba slín. Pokiaľ chcete sebe alebo svojmu dieťaťu pri vracaní pomôcť, je dôležité poznať, čo ho spôsobilo.
Vracanie nie je choroba, je to príznak ochorenia. Najčastejšie je vracanie príznakom vírusovej infekcie tráviaceho traktu alebo diétnej chyby. Medzi závažné príčiny patrí napríklad migréna, úraz hlavy alebo otras mozgu. U detí sa vracanie objavuje častejšie ako u dospelých, a to z dôvodu citlivejšieho tráviaceho a imunitného systému, ktoré sú ešte stále vo vývine. Príčiny vracania u detí sú v podstate totožné ako u dospelých. Dieťaťu však môže zvracanie vyvolať väčšie komplikácie - v porovnaní s dospelým je dieťa rýchlejšie vyčerpané aj dehydrované. Rizikom pri vracaní, nech má akúkoľvek príčinu, je v tom, že hlavne u malých detí môže viesť k dehydratácii s následkami na celý organizmus.
Hlavné zásady liečby vracania sú zabrániť dehydratácii dieťaťa. Liečenie spočíva vo včasnej náhrade stratených tekutín a minerálov (rehydratácia) a včasnom podaní tolerovaných potravín (realimentácia). Pri rehydratácii sa nahrádzajú straty vody a solí za predpokladu, že dieťa je schopné príjmu tekutín ústami (nevracia). Je veľmi dôležité, aby ste zostali hydratovaný. Nápoje je potrebné prijímať postupne v malých dúškoch. Vhodná je čistá voda, bylinkové čaje, minerálky alebo rehydratačné roztoky s obsahom minerálov, ako sú napríklad Kulíšek, Biogaia Protectis - ktorý je chuťovo veľmi prijateľný, Humana, ORSHIPP, Ele Dietix. Podávanie tekutín je odporúčané začať približne hodinu po poslednom vracaní. Pri rehydratácii roztokom, ako uvádza PharmDr. Eva Gajdošová, sa roztok podáva vždy vychladený na 4 - 8 °C, po lyžičkách, napr. po 5 - 10 minútach vždy 5 - 10 ml roztoku (jedna dnešná čajová lyžička má objem 4 ml, takže podáte 2 - 3 lyžičky, interval môžete predĺžiť na 15 - 20 minút podľa situácie). Nikdy roztok nedochucujte ovocnou šťavou alebo džúsom. Nikdy nepodávajte nápoje typu Coca-cola alebo džúsy - majú minimum minerálov a príliš cukru, ktorý nie je pre porušené trávenie žiaduce. Tieto nápoje je možné použiť u niektorých kolapsových stavoch starších detí, ale rozhodne nie pri zvracaní, ktoré je súčasťou infekčnej gastroenteritídy. Rehydratácia musí byť rýchla a má byť zvládnutá za 4 hodiny, za ten čas podajte 30 - 50 ml roztoku na 1 kg hmotnosti dieťaťa.
Zabezpečenie dostatočného príjmu tekutín u dojčaťa znamená prijať 120 až 180 ml tekutiny/kg telesnej hmotnosti za 24 hodín, u batoliat je to o niečo menej - 100 - 120 ml tekutín na 1 kg hmotnosti za 24 hodín. Do tohto objemu počítame aj jedlo v tekutej forme (mlieko, dojčenie), slabý čierny alebo feniklový čaj prisladený hroznovým cukrom (glukopurom), dojčenská voda.
Po rehydratácii nasleduje postupná realimentácia, t.j. postupné podávanie dobre znášanej a ľahko stráviteľnej stravy (diéta). Odporúča sa oddychovať, no pozor - pri ležaní môže byť na žalúdok vytváraný tlak. Skúste radšej oddychovať v sede alebo polosede. Pri vracaní je najdôležitejšie dodržiavať diétny režim a konzumovať ľahko stráviteľné jedlá a nápoje. Vyhnite sa prejedaniu, konzumácii kofeínu, alkoholu a taktiež konzumácii ťažkých, mastných, kyslých, mliečnych a korenených jedál.
Pre dospelých sú k dispozícii lieky proti vracaniu, ktoré sa radia do skupiny nazývanej antiemetiká. Ich hlavným cieľom je potlačiť nevoľnosť a zmierniť vracanie. Mali by sa však užívať len krátkodobo a väčšina z nich je viazaná na lekársky predpis. Uľaviť od vracania môže aj aktívne uhlie. U detí sa užívanie takýchto liekov neodporúča. Detským pacientom môže pomôcť napríklad sirup proti zvracaniu pre deti alebo kvapky proti zvracaniu s obsahom prírodných zložiek na upokojenie tráviaceho traktu. Podporná liečba môže pozostávať napríklad z bylinkových čajov na trávenie pre deti. Obsah našich článkov priebežne aktualizujeme na základe nových poznatkov z oblasti zdravia, aby poskytovali čo najaktuálnejšie informácie. Uvedené informácie slúžia výlučne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s farmaceutickým pracovníkom. Odbornou zástupkyňou za výrobu liekov a špecialistkou pre nákup neregistrovaných liekov, PharmDr. Eva Gajdošová, sa v rámci blogu zameriava na výber liekov a doplnkov, zdravý životný štýl a mnohé ďalšie témy.
Výchova k Porozumeniu a Poradku: Ako Udržať Dieťa v Dome aj v Emóciách
Neporiadna detská izba je večná téma na rodičovských fórach. Ak si dieťa po sebe neupratuje, v domácnosti vládne chaos. Mnoho rodičov sa pýta, ako to môžu zmeniť. Existuje jeden istý spôsob. Často rodičia svoje deti chránia a do upratovania ich do určitého veku nezapájajú, mysliac si, že je ešte skoro a bude mať čas tvrdo pracovať. Ale zvyky a správanie v domácnosti sa vytvárajú od detstva. Správne je naučiť dieťa udržiavať poriadok a čistotu postupne. Ak jedného dňa dáte svojmu tínedžerovi zoznam úloh, bude to pre neho šok, pretože na to nie je zvyknutý. Môže sa pýtať: "Prečo? Prečo ja?"
Mnohí rodičia sú z nejakého dôvodu hrdí na to, že ich dieťa vie s tabletom pracovať už od útleho veku. Deti často nechápu, prečo potrebujú upratovať. Väčšina z nich verí, že ide o rozmar ich rodičov, čo je zrejmé najmä u dospievajúcich. Cítia sa skvele v neporiadku a chaose a keď sú požiadaní, aby si upratali, odpovedajú: „Som v poriadku.“
Je dôležité vysvetliť deťom, prečo je poriadok a čistota nevyhnutná. Čistota je pre zdravie nevyhnutná. Nikto nechce ochorieť, a špina a prach sú najlepšími priateľmi mikróbov. Poriadok vám pomôže lepšie myslieť. Čím menej neporiadku a chaosu v domácnosti máte, tým ľahšie sa sústredíte na svoje aktivity, plány a ciele. Upratané prostredie je jednoducho pekné. Sedieť na čistej sedačke, za uprataným stolom, ležať v čerstvej posteli, chodiť po čerstvo umytej podlahe je potešením pre každého človeka. Čistá miestnosť poskytuje pokoj a pohodu. Udržiavanie poriadku je tiež znakom nezávislosti. Dospelý človek sa musí vedieť o seba postarať.
Upratovanie, pretože „tak sa to má robiť“, je vždy nudné. Dokonca aj dospelý sa musí pravidelne motivovať, aby robil tú či onú prácu. To isté sa deje s deťmi. Jediný rozdiel je v tom, že je pre nich ťažšie motivovať sa k činnosti. Celý život je hra, takto rozmýšľajú deti do určitého veku. Existujú pre nich zábavné hry a nie také zábavné. Upratovanie podľa detského vnímania patrí k tým nudným. Aby sa upratovanie stalo zábavnejším, môžete použiť rôzne techniky.
- Triedenie podľa farby: Požiadajte svoje dieťa, aby najprv zbieralo červené hračky, potom žlté a modré.
- Policajt: Hrajte za policajta, ktorý potrebuje chytiť zločincov na úteku - medveďa, helikoptéru, loptu.
- Súťaže: Ak máte dve a viac detí, robte upratovanie rýchlo. Rozdeľte prácu na polovicu. Kto to urobí rýchlejšie, dostane cenu.
Pochvala je príjemná aj pre mačiatko. Práca dieťaťa by sa mala oslavovať, aj keď urobilo niečo, čo nebolo celkom správne. Je dôležité, aby malo pocit, že dosiahlo aspoň malý úspech. Úspech vás inšpiruje a núti vás snažiť sa ešte viac. Ak ale prácu odmeňujete darčekom, vyhnite sa formulácii „odneste si a potom dostanete…“ Chcete dieťa potešiť, pretože máte z vykonanej práce dobrý pocit. Odmeny by sa nemali vnímať ako platba. Nepoužívajte ich príliš často.
Predtým, ako zadáte svojmu dieťaťu, aby si po sebe upratalo, musíte sa najskôr uistiť, že vie, ako na to. Je dôležité, aby pochopilo: kam by malo dať veci, v akom smere má zamiesť podlahu, alebo ako sa zariadenie zapína a funguje. Všetky pravidlá a jemnosti sa zdajú byť elementárne. V určitom štádiu môže mať dieťa ťažkosti a potom sa nemožno čudovať, že upratovanie odmieta. Najprv je dôležitý osobný príklad. Deti opakujú všetko po dospelých. Ste ich prvým príkladom a živým poučením. Ukážte, ako a čo robiť. Dôležitý je aj skladovací systém. Každá vec by mala mať svoje miesto. Usporiadajte si úložný priestor, vyhoďte to, čo nepotrebujete, pridajte ďalšie zásuvky alebo komodu.
Rodicia často začínajú žiadosťami a končia nátlakom a dokonca vyhrážkami. Ak je v ranom veku stále možné prinútiť dieťa, potom sa teenager stretne s tlakom s odporom. Považuje sa za človeka, ktorý si môže slobodne riadiť svoje veci a čas samostatne. Predstavte si, že ste nútení čistiť zhruba v kontexte „musíš“. Aj keď samotné dieťa nemá odpor k upratovaniu, neposlúchne zo zášti. Domáca rutina je tiež kľúčová. Čím skôr ju zavediete, tým lepšie. Dohodnite sa, v ktoré dni bude upratovanie prebiehať. Rozdeľte povinnosti. Pripomienky sú rôzne. „Kedy budeš konečne upratovať?“ - je nepravdepodobné, že by takáto pripomienka prinútila konať. Pokojne uveďte fakty. U detí vo veku 18-19 rokov sa vyvíjajú časti mozgu zodpovedné za organizáciu, pozornosť a konzistentnosť akcií. Potrebujú pomoc a jemný dohľad. Takže od 3 do 4 rokov je dieťa schopné po sebe odložiť hračky. Postupne k jeho povinnostiam pribúdajú ďalšie a ďalšie úlohy. Kontrola však zostáva na rodičoch až do dospelosti. Máte za úlohu pripomínať, povzbudzovať, vysvetľovať, prečo čistiť a ako to robiť správne. Nečakajte, že sa všetko zmení zo dňa na deň. Upratovanie by sa malo stať zvykom. Upratujte veci niekoľkokrát týždenne a zapojte dieťa do domácich úloh. Neustupujte, hľadajte kompromisy, vyjednávajte.
Riešenie Náročného Správania a Dôležitosť Psychickej Pohody Dieťaťa
V súvislosti s výchovou detí sa objavila aj otázka, ako reagovať, keď dieťa prejavuje náročné správanie. Matka 16-mesačného synčeka Sebastiana popisuje, že jej syn je veľmi šikovný, ale asi pred dvoma mesiacmi začal mať divné správanie. Keď mu niečo nedovolí alebo nedá, začne akoby plakať, kričať a hodí sa na ručičky alebo si sadne na zadok. Má menšie nervy. Matka nevie, ako reagovať - či kričať, utišovať alebo nevšímať si. Nechce, aby sa jej v obchode hodil o zem kvôli hračke, ktorú si nemôžu dovoliť. V takýchto situáciách je kľúčové zachovať pokoj a hľadať príčiny správania, namiesto unáhlených reakcií.
Duševné Zdravie Detí: Kedy Spozornieť
V súvislosti s psychickým vývojom detí je dôležité všímať si prvé príznaky duševných problémov. Rodičia neraz bagatelizujú tieto príznaky, čo je nebezpečné. Problém nastáva, keď zmena správania, ktorá sa predtým nevyskytovala, pretrváva dlhšie obdobie a ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inej osoby.
Medzi príznaky, na ktoré si treba dávať pozor, patria:
- Časté plače bez jasného dôvodu
- Neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú každodennú činnosť (úzkosti)
- Neustály smútok, strata záujmu o aktivity, izolácia, nechutenstvo do jedla, problémy so spánkom (depresívna porucha)
- Prejavy PTSD (posttraumatická stresová porucha) zahŕňajúce emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky
- Výrazné výkyvy nálady, myslenia a správania (bipolárna afektívna porucha)
Pedopsychiatri sa stretávajú s rôznymi psychickými ťažkosťami u detí, od malých detí po adolescentov. V prípade potreby je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak sa vyhľadá včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. V prípade, že sa v rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Včasná intervencia a podpora sú rozhodujúce pre zdravý vývoj detí.
Cesta k Odolnosti: Príbeh Martiny Mečiarovej a Budovanie Patchworkovej Rodiny
V živote prichádzajú chvíle, keď sa zdá, že sa nám svet rúca pod nohami. Pre Martinu Mečiarovú to bol moment, keď sa jej začalo rúcať manželstvo a ona sa cítila na to príliš mladá. Mala po tridsiatke a jej syn Šimonko nemal ešte ani dva roky. Takmer rok a pol trvalo, kým pochopila, že vzťah neudrží.
Emocionálna Búrka a Hľadanie Sily
Toto obdobie bolo pre Martinu náročné - psychicky aj fyzicky. Prežívala zmes silných emócií - od smútku, hnevu až po paralyzujúcu bezmocnosť. Nechcela odísť z domu, kde si budovali spoločný domov a kde sa cítila v bezpečí. Dodnes je vďačná kamarátkam, ktoré pri nej stáli a počúvali ju, keď o tom potrebovala hovoriť. Pomáhalo jej to. Obrazne povedané, v tom čase spala s tvárou na studenej podlahe. Mementom, ktoré ju prinútilo ísť ďalej, bol jej syn Šimonko. Keď jej pri ďalšom rozcítení detsky povedal: „Maminka, prosím ťa, neplač, už ma z toho bolí hlava.“ Dodnes mu za to ďakuje. Prebralo ju to a uvedomila si, že nechce a nedovolí, aby jej dieťa vyrastalo so zničenou a smutnou mamou.
Prijať a Ísť Ďalej
Veľkou oporou jej bola jej rodina aj rodina bývalého manžela. Otec jej dokonca povedal vetu, ktorá ju zasiahla: „Musíš sa naučiť žiť s jednou nohou!“ Nosí ju v sebe a posúva ju ďalej každému, kto to potrebuje. Prijať to, to je asi recept. Aj vďaka tomu je dnes takou ženou a mamou, akou je. Vníma to tak, že sa so Šimonkovým otcom mali stretnúť, zamilovať sa, mať krásne, zdravé dieťa, a tým sa ich spoločná cesta naplnila. Dôležitosť rodiny je v takýchto chvíľach neoceniteľná.
Patchworková Rodina: Nový Začiatok
V najhoršom období sa Martina viac-menej stiahla z médií, nemala chuť chodiť medzi ľudí ani byť videná. Šimonko vyrastá s ňou, s otcom trávi každý druhý víkend. Kedysi sa hnevala na svojho exmanžela, že ju oberá o víkendy so synom. Neustále sa pýtala, prečo práve on si musí v piatok baliť tašku a cestovať na stredné Slovensko. Teraz sa na to pozerá s úsmevom, geografiu brala ako hru. Priznáva, že mala trochu strach z puberty, či Šimon nebude chcieť žiť s otcom. Hlava jej to nebrala, ale veľmi si dávala pozor, aby mu nepodsúvala svoje videnie sveta. Dôležité pre ňu bolo, aby sa nebál napríklad povedať, že mu je u otca dobre. Vedela, že ju tým nezrádza. Záležalo jej na tom, aby bol v psychickej pohode. Dnes je šťastná, že sa im podarilo z 15-ročného Šimona vychovať slušného, sebavedomého, empatického a vyzretého chlapca, ktorý rád trávi čas so svojím otcom, ale keď sa vráti, povie: „Konečne doma.“ Vie, že ani on to spočiatku nemal ľahké, no pri nej mal vždy pocit bezpečia. Nikdy sa nemusel pretvarovať. Snaží sa byť pevná a láskavá mama. Hoci sa jej manželstvo rozpadlo, nikdy nezabudne na to, že jej exsvokra bola vždy nápomocná. Bez nej a jej mamy by len ťažko mohla chodiť na zmeny do televízie.
Nová Láska a Nová Rodina
S Marekom sa zoznámila pracovne. Na druhej pracovnej schôdzke, ktorá mala trvať 15 minút, spolu sedeli päť hodín. Bolo im dobre, rozprávali sa o všeličom a nechcelo sa im rozlúčiť sa. Pre Martinu to však stále nič neznamenalo. Cítila však, že mu môže dôverovať. Potom Marek navrhol, aby strávili víkendové popoludnie s ich deťmi. Marek má dcéru, ktorá je o dva a pol roka mladšia ako Šimi. Keďže deti boli veľmi malé a hravé, nemuseli im nič vysvetľovať. Prirodzene sa prispôsobili novej situácii. Vtedy by jej však ani nenapadlo, že budú spolu žiť. Vstupovala do nového vzťahu ako zlomená žena s malým dieťaťom, no zároveň chcela pôsobiť príťažlivo a vyrovnane. Už však nemala pocit, že jej sa nič zlé nemôže stať. Prvým veľkým míľnikom bolo spoločné bývanie, a to prišlo na jej vkus trochu skoro. Keď to Marek navrhol, vyslovila vetu, ktorá ju neskôr mrzelo: „Už som sa raz s dieťaťom sťahovala a nemienim to robiť druhýkrát.“ Preto sa nenasťahovali k nemu, ale on k nim. A sem-tam išli na víkend všetci štyria do jeho väčšieho bytu. Každý potreboval minimálne svoju izbu. Najťažšie na novom vzťahu bolo uveriť, že nemusí permanentne čakať podpásovku. Priznáva, že bojovala s negatívnymi myšlienkami, že možno už nepríde. So životnou zrelosťou a s „prácou na sebe“ však prišlo aj poznanie, že sa nebojí opustenia. Každý koniec je začiatkom niečoho nového. Podľa nej je toto jej nastavenie pre jej muža príťažlivé. Život v takzvanej zošívanej rodine, kde každý je z iného „cesta“, ju naučil vidieť to, čo ich spája, a nevidieť to, čo ich rozdeľuje.
tags: #pocit #ze #dieta #v #sebe #neudrzim