Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Tento inštitút je upravený v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Neexistuje teda časová hranica, ktorá by určila zánik vyživovacej povinnosti rodičov, t.j. dosiahnutie plnoletosti nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti. Zánik takejto povinnosti nastane v prípade zániku samotného rodinnoprávneho vzťahu, t.j. smrťou. Vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu platí dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Z pohľadu dieťaťa zákon konštruuje pravidlo, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. To, že sa konalo pojednávanie bez Vašej prítomnosti môže byť procesnou chybou súdu, najmä ak Vám neoznámili termín pojednávania. Je povinnosťou súdu oznámiť Vám termín pojednávania. Odporúčam Vám ísť nahliadnuť, čo najskôr, do súdneho spisu a zistiť, či Vám doručovali predvolanie. Zároveň zistíte, či súd už rozhodol alebo ešte nie. Odporúčam konať rýchlo, pretože, ak by súd rozhodol, plynie 15 dňová lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak by konanie skončilo zamietnutím návrhu, bude len veľmi obtiažne dosiahnuť pozitívny výsledok novým návrhom, pokiaľ nenastala žiadna zmena okolností od posledného rozhodnutia súdu. Preto odporúčam toto konanie dotiahnuť do konca.
Základné princípy a kritériá určenia výživného
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Obaja rodičia prispievajú v zmysle ust. 62 ods. 2 Zákona o rodine na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V súčasnosti prejednávajú návrhy na určenie výživného súdy.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j. schopnosti a možnosti rodičov.
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Neoprávnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Vyživovacia povinnosť voči maloletým a plnoletým deťom
Pri maloletom dieťati sa podmienka schopnosti samostatne sa živiť neposudzuje; maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Konanie vo veci určenia výživného pre maloleté dieťa je tzv. mimosporovým konaním, ktoré môže začať nielen na základe procesnej aktivity rodičov dieťaťa (t.j. podaním návrhu na začatie konania), ale aj bez návrhu (t.j. z úradnej povinnosti). Z procesného hľadiska je konanie ohľadom určenia výživného pre maloleté dieťa tzv. konaním súdu vo veci starostlivosti o maloletých (pozri ustanovenie § 111 písm. a) Civilného mimosporového poriadku). V súdnom konaní, v rámci ktorého sa bude rozhodovať o výške výživného pre maloleté dieťa, budú záujmy rodičov protichodné. Pôjde teda o nepochybnú kolíziu záujmov oboch rodičov dieťaťa. Zákon v takomto prípade určuje pravidlo, že žiadny z rodičov nesmie zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.
Dospelosť, t.j. schopnosť samostatne sa živiť, je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Ak sa váš syn sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie formou druhého stupňa vysokoškolského štúdia, vaša vyživovacia povinnosť trvá do času, kým váš syn neukončí vysokú školu získaním titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod. Aj v prípade, ak by sa rozhodol pre doktorandské štúdium, vyživovacia povinnosť zanikne zahájením druhého stupňa vysokoškolského štúdia.
Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimeraného množstva absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Pokiaľ študuje dieťa na súkromnej škole, je potrebné zaoberať sa tým, aké boli dôvody, aby vedľajší účastník študoval súkromnú školu, teda školu zaťaženú školným a nie podobne zameranú verejnú strednú školu (bezplatnú).
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Ak by sa po ukončení štúdia nezamestnal, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázal nájsť prácu vo vyštudovanom obore neznamená, že by ste ho mali naďalej ako rodičia vyživovať. Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť. Takto by sa k tomu postavil aj sám súd v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká.
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí napr. choroba na tri mesiace nemá takýto účinok. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Samotným priznaním invalidného dôchodku a príspevku na starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napríklad z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Dobrémravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
3.díl: Vyživovací povinnosti a výživné – kdo, komu, kdy a proč?
Určovanie výšky výživného a súdna prax
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak mám rodiča, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Od roku 2024 vstúpila do praxe nová metodika určovania výživného, ktorá slúži ako kľúčový nástroj pre súdy aj rodičov. Tento dokument pripravila odborná pracovná skupina, ktorú tvorili sudcovia, akademici, zástupcovia Ministerstva spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúry SR. Metodika detailne rieši, ako určiť reálne finančné možnosti rodičov. Pre laickú verejnosť metodika predstavuje realistické zrkadlo.
Pri určovaní výživného sa prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch strán. Na Vás sa vzťahuje stĺpec dve deti. Na dcéru preto, ak má 19 a viac rokov ste povinná platiť (za predpokladu, že stále nie je schopná sa živiť sama) 20% z Vášho mesačného príjmu. Preto, ak Váš príjem je napr. 1000,- EUR v čistom, potom ste povinná na ňu platiť 200,- EUR mesačne. V prípade dvoch vyživovacích povinností, by ste boli povinná platiť na každé z detí 16% z Vášho platu. Preto ak zarabáte napr. 2000,- EUR, potom na každé dieťa sumu 320,- EUR. Toto je však len odhad, súd by samozrejme prihliadal pri výpočte výživného na individuálne potreby dieťaťa a na výdavky povinného rodiča, ktoré môžu byť v štáte mimo SR iné ako na Slovensku.
Princíp potenciality príjmov
Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom ÚPSVaR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval.
Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potenciality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. Súd Vám v rozhodnutí nemôže uložiť povinnosť nájsť si lepšie platenú prácu, avšak súd môže na základe vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že je vo Vašich možnostiach a schopnostiach nájsť si lepšie platenú prácu. Mohlo by ísť napríklad o situáciu, kedy by rodič dal výpoveď v dobre platenom zamestnaní a následne by sa zamestnal na pracovnej pozícií, kde by dosahoval nižší príjem.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Každý rodič je povinný platiť výživné aspoň v minimálnej výške, čo k dnešnému dňu predstavuje sumu 32,11 EUR. Preto, ak by bol podaný návrh voči povinnému rodičovi, ktorý si neplatí výživné, čo je podotýkam zákonná povinnosť každého rodiča, súd mu uloží povinnosť platiť výživné aspoň vo vyššie uvedenej výške.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Zročné výživné a zmena pomerov
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka. Dcéra môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimku predstavuje výživné pre maloleté dieťa, ktoré možno priznať aj spätne, a to najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak pre to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.
Informačná povinnosť a flexibilita rodiča
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 ZoR. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci, preto odporúčam určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Súdne konanie o určenie výživného
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. Ak už syn dovŕšil 18 rokov veku, teda dosiahol plnoletosť, tak musí podať návrh na určenie výživného on sám. V rozvodom konaní sa totiž rozhoduje o úpravu práv a povinností iba vo vzťahu k maloletým deťom. Nakoľko ste už plnoletá, v zmysle ust. § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. máte právo podať návrh na určenie výživného v plnom rozsahu sama. V rozvodovom konaní sa o plnoletej dcére nerozhoduje. Váš otec bude povinný platiť Vám výživné stanovené súdnym rozhodnutím, kým ho súd v ďalšom rozhodnutí od tejto povinnosti neoslobodí, inak bude musieť platiť výživné, až do času, kým nebudete schopná sama sa živiť.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle ust. § 25 Civilného mimosporového poriadku oprávnený a povinný.
Náležitosti návrhu
V návrhu na súd je potrebné uviesť, že dcéra nie je schopná sa sama živiť, je evidovaná na úrade práce, a že otec neprispieva na jej výživu. Súd potom posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností otca. V návrhu bude potrebné popísať Váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nieste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať Vaše výdavky a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete. V návrhu nech dcéra popíše jej mesačné výdavky na stravu, oblečenie, bývanie, mimoškolské aktivity a pod. a nech pripojí aj rodný list a aj staršie rozhodnutie o výživnom.
Potrebné je uviesť:
- Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt.
- Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate.
- Návrh odôvodnite najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Je nevyhnutné, aby súd vedel z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu resp. na Vaše dieťa.
- Prílohou návrhu je rodný list maloletého.
Priebeh súdneho konania
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného. Súd je povinný v konaní skúmať, či sa syn skutočne stále pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie alebo nie. Pokiaľ by zistil, že sa už nepripravuje, vtedy by výživné zrušil. Ak by v súdnom konaní vyšlo najavo, že syn ďalej študuje, vyživovaciu povinnosť súd nezruší, ale váš návrh zamietne. Naopak, ak zistí, že syn už neštuduje, pričom má v rukách nejaké vzdelanie, aj keď len stredoškolské, vašu vyživovaciu povinnosť zruší. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.
3.díl: Vyživovací povinnosti a výživné – kdo, komu, kdy a proč?
Dohoda ako alternatíva a zastúpenie advokátom
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné, čo Vaše dieťa potrebuje, je sa súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde. S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd, konanie je však omnoho jednoduchšie. Dohoda o výživnom na maloleté dieťa musí byť písomná, podpísaná oboma rodičmi maloletého, ktoré bude prílohou návrhu na súd.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci mojej praxe sa dlhodobo špecializujem na rodinné právo a ponúkam klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd Vám viem pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkam zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca. Odporúčam Vám obrátiť sa na advokáta, alebo mediátora, ktorý Vám pomôže so spísaním návrhu, prípadne Vás bude sprevádzať celým súdnym konaním, ak to bude potrebné.
Mimoriadna situácia a ochrana zdravia pred COVID19 vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým. Dištančné stretnutia s klientom sú možné na telefóne, alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napr. SKYPE, Viber, Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia. Ak potrebujete právne zastúpenie na súde, Vaše zastúpenie viem prevziať tiež bez toho, aby sme sa osobne stretli. Z pohodlia domova mi viete udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Nemusíte chodiť na poštu. Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Príprava zmlúv a iných právnych dokumentov je tiež možná elektronicky.
Neplnenie vyživovacej povinnosti a jeho dôsledky
Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Ak súd zaviaže Vášho otca platiť Vám výživné v určitej sume a Váš otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu, je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. podať návrh na vykonanie exekúcie.
Neplnenie zákonnej vyživovacej povinnosti zo strany rodiča alebo inej povinnej osoby zakladá skutkovú podstatu trestného činu Zanedbanie povinnej výživy podľa ust. § 207 zákona č. 300/2005 Z. z. Ak syn žiadne výživné neplatí resp. platí ho nedostatočne, matka detí môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciou môže byť postihnutý majetok povinného syna, prípadne súdny exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského oprávnenia. Keďže vyživovacia povinnosť trvá, matka detí môže podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom premlčacia doba v zmysle ust. § 110 Občianskeho zákonníka je trojročná.
Špecifické situácie a časté otázky
Výživné pri podnikaní a majetok s.r.o.
Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá). Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na soc. sieťach vrátane fotografií a pod.
Pri výpočte príjmu otca maloletého dieťaťa v zmysle ust. § 63 Zákona o rodine sa nemôže brať do úvahy majetok spoločnosti s ručením obmedzeným. Konateľ spoločnosti v zmysle ust. § 133 a nasl. Obchodného zákonníka nie je vlastníkom majetku spoločnosti. V prípade právnických osôb v s.r.o. má majetok s.r.o. práva a povinnosti spoločnosť, nie jej konateľ alebo spoločník. Súdna prax v z intenciách § 63 ods. 1 zákona o rodine môže zohľadniť, že rodič v s.r.o. má reálne vyšší príjem, než oficiálne vykazuje, ak tomu zodpovedá jeho životná úroveň.
Rodičia žijúci v jednej domácnosti bez manželstva
V prípade, ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti a jeden z nich zabezpečuje výživu dieťaťa priamo (napr. poskytuje strechu nad hlavou, stravu, ošatenie), tieto výdavky sa považujú za plnenie vyživovacej povinnosti v naturálnej forme. Ak platíte všetky náklady na bývanie, pravidelne zabezpečujete potraviny, drogériu a kupujete synovi oblečenie a obuv, tieto výdavky sa považujú za plnenie vyživovacej povinnosti v naturálnej forme. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadne na to, čo už reálne zabezpečujete. Ak by matka podala návrh na určenie výživného, súd by zisťoval, akým spôsobom sa každý z rodičov podieľa na výžive dieťaťa, a mohol by rozhodnúť, že Vaša povinnosť je už splnená tým, čo zabezpečujete, alebo by určil len symbolické výživné. Ak by ste vedeli preukázať všetky výdavky (napr. bločky, výpisy z účtu), je pravdepodobné, že súd by výživné určil v minimálnej výške alebo by ho neurčil vôbec, ak by uznal, že už výživu zabezpečujete. Rizikom je, že ak by ste nevedeli preukázať svoje výdavky, súd by mohol určiť výživné podľa tabuliek a štandardov, ktoré sa v praxi pohybujú pri jednom dieťati zhruba od 15 % do 25 % z čistého príjmu rodiča, ktorý dieťa nemá v starostlivosti.
Náhradné výživné
Nárok na náhradné výživné vzniká, ak oprávnený rodič (matka, ktorá sa stará o dieťa) nemôže získať výživné od povinného rodiča, a to ani prostredníctvom exekúcie alebo iného výkonu rozhodnutia. Na tlačive náhradného výživného sú presné inštrukcie ako ho vyplniť a čo k takejto žiadosti priložiť (posledný list tlačiva s názvom "žiadosť o náhradné výživné"). Žiadosť spolu s prílohami sa podáva na Úrade práce, soc. vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Ak by niečo k žiadosti chýbalo, na úrade vás usmernia.
Sledovanie partnera a dôkazy v konaní
Sledovanie jedného z manželov, použitie dôkazov vyhotovených bez jeho súhlasu v súdnom konaní bolo predmetom Uznesenia Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17CoP/29/2021. Podľa matky otec počas PN pracoval, čo matka doložila správou a fotografiami detektívnej kancelárie, ktorá otca počas PN sledovala v priebehu viacerých dní. Tento dôkaz považovala matka za prípustný, pretože právu na zistenie skutočného stavu v súdnom konaní pripisovala väčšiu váhu ako právu otca na ochranu súkromia.
Zohľadnenie štátnych sociálnych dávok
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov.
Rozvod manželstva a plnoletá osoba so zdravotným postihnutím
Pri rozvode manželstva súd štandardne rozhoduje o rozvode samotnom a v prípade maloletých detí aj o úprave rodičovských práv a povinností. Plnoletá osoba je právne samostatná, pokiaľ jej nebola obmedzená alebo odňatá spôsobilosť na právne úkony (dnes spôsobilosť na právne úkony nahrádza pojem spôsobilosť na právne úkony podľa § 6 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ak už ste podali návrh na obmedzenie spôsobilosti Vašej dcéry, súd v osobitnom konaní rozhodne, v akom rozsahu bude Vaša dcéra spôsobilá na právne úkony a kto jej bude ustanovený ako opatrovník. Opatrovníkom môže byť rodič, iná blízka osoba alebo aj iná vhodná osoba, ktorú určí súd. V tomto konaní sa môže aj Váš manžel uchádzať o ustanovenie za opatrovníka, aj keď sa o dcéru doteraz nestaral. Súd však vždy prihliada na záujem a blaho opatrovanej osoby, jej vzťahy s navrhovanými opatrovníkmi, doterajšiu starostlivosť a schopnosť zabezpečiť jej potreby. Ak ste sa o dcéru starali Vy a manžel sa o ňu nezaujímal, je to pre súd významný faktor, ktorý zohľadní pri rozhodovaní a návrh by súd najskôr zamietol. Ak by ste nesúhlasili s ustanovením manžela za opatrovníka, môžete to v konaní namietať a predložiť dôkazy o Vašej doterajšej starostlivosti a o tom, že manžel sa o dcéru nestaral. Odporúčam Vám pripraviť si dôkazy o Vašej starostlivosti (lekárske správy, potvrdenia, svedectvá) a v konaní aktívne vystupovať. Otázkou je však výživné na plnoletú dcéru, ktoré však nie je predmetom konania rozvode manželstva.
Striedavá starostlivosť a výživné
Ak je striedavá starostlivosť, tak sa výživné zásadne neplatí. Ak súd určí striedavú starostlivosť, obaja rodičia sú povinní hradiť výdavky na dieťa priamo. V prípade, ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti a jeden z nich zabezpečuje výživu dieťaťa priamo, tieto výdavky sa považujú za plnenie vyživovacej povinnosti v naturálnej forme. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadne na to, čo už reálne zabezpečujete.
tags: #podklady #k #urceniu #vyzivovacej #povinosti #na