Vývoj dieťaťa v prvom roku života predstavuje fascinujúcu cestu plnú neustálych zmien a pokrokov. Každý mesiac prináša nové míľniky v psychomotorickom, kognitívnom a emocionálnom rozvoji. Zatiaľ čo tento proces je u každého dieťaťa individuálny, existujú určité všeobecné fázy a schopnosti, ktoré sa u väčšiny detí objavujú v predvídateľnom poradí. Pochopenie týchto vývojových etáp pomáha rodičom lepšie reagovať na potreby svojho dieťaťa a identifikovať prípadné odchýlky, ktoré by si vyžadovali pozornosť pediatra.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 1. mesiaci
Po prvom mesiaci života je u novorodenca badateľný značný posun v psychomotorickom vývoji. Hoci dieťa stále trávi väčšinu času v polohe ležmo, jeho pohyby sa stávajú aktívnejšími. Začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, no postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Ak mu vložíte prst do dlane, prejaví sa úchopový reflex. V polohe na brušku, ktorá je v tomto veku pre dieťa nepohodlná kvôli nevyvinutým svalom, dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety otáčaním hlavy za nimi. Bábätko vníma tvár matky a reaguje na cudzie tváre, pohyby kútikov úst môžu naznačovať prvý úsmev a časté je mrkanie. Komunikácia prebieha predovšetkým prostredníctvom plaču, ktorým dieťa vyjadruje svoje základné potreby - hlad, túžbu po spánku či potrebu kontaktu s matkou.
Čo dokáže 2-mesačné bábätko?
Dvojmesačné dojča preukazuje pokroky v jemnej a hrubej motorike. Dokáže v určitej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Dlane sú pootvorené alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže na krátky čas udržať v ruke predmet. Pri ležaní na brušku zdvihne hlavičku a otočí ju konkrétnym smerom, pričom ide o izolovaný pohyb - neotáča sa celým telom, ale len hlavou. Na chrbte často pozoruje svoje ruky, vkladá si prsty či päste do úst a oblizuje si ich. Začína spájať ruky, čo signalizuje súhru oboch hemisfér mozgu. Spevňuje sa mu brušné svalstvo, pri ležaní na chrbte dvíha nožičky a udrží ich chvíľu vo vzduchu. Badať snahu načahovať sa za predmetmi v jeho zornom poli, hoci ich ešte nedokáže dobre uchopiť. Komunikačné prostriedky sa rozširujú o úsmev a grimasy, dieťa sa dožaduje interakcie (očný kontakt, dotyky, nosenie na rukách). Vníma zvuky a melódie, rozpoznáva hlasy rodičov a vyhľadáva ich očami. Typické je občasné bľabotanie, mrnkanie a hrdlové zvuky.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 3. mesiaci
V treťom mesiaci sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnutejšie a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sa stávajú plynulejšími a cielenejšími. Koncom tretieho mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavy, počas bdenia ju udržiava vo väčšine prípadov v strednej polohe, pričom na spánok ju má predovšetkým otočenú na jednu stranu. V polohe na brušku dokáže hlavu zdvihnúť o 90° na viac ako 10 minút a bez problémov ju otáčať zo strany na stranu. Dlane má otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich. Dieťa často skúma svoje ruky, dvíha ich, obzerá a vkladá si ich do úst - ide o vedomý pohyb. Typické je slinenie v dôsledku aktivácie slinných žliaz. Časté je vzájomné chytanie rúk. Koncom tretieho mesiaca už dieťa ovláda svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu pretočiť z ľahu na chrbte na bok. V polohe na brušku dochádza k tzv. "paseniu koníkov".
Čo dokáže 4-mesačné bábätko?
Štvormesačné dieťa začína symetricky držať telo. V polohe na brušku sa dokáže vzoprieť na rukách bez toho, aby používalo lakte, vzpriami chrbticu a zodvihne hlavu, ktorou otáča do strán a reaguje na podnety (prvé vzpriamenie). Pohyby hlavy sú veľmi dobré, pohybuje ňou na všetky strany vo väčšom rozsahu. V ľahu dokáže hlavu zakĺoniť a pozrieť sa očami hore. Hrudné svalstvo je vyvinutejšie, pri pohyboch hlavy hore sa nadvihuje aj hrudník. Väčšina detí zvláda pri polohe na chrbte pohyb hlavičkou smerom nadol, brada smeruje k hrudi a dieťa pozoruje svoje nohy. Dieťa sa dokáže pretočiť bez pomoci na bok a postupne aj na bruško. Ak sa vaše dieťa ešte nepretáča, nie je dôvod na paniku, stále má na to čas. Hoci dieťa už drží hlavičku a zosilňujú sa chrbtové, šijové a brušné svaly, ešte nie je vhodné ho posádzať, pretože predklon je pre chrbticu a bedrovú oblasť škodlivý. Silnie úchop ruky a zvyšuje sa snaha o uchopovanie predmetov. Dieťa už netestuje ústami len ruky, ale aj hračky a všetko, čo sa mu dostane do rúk. Rozvinutá je koordinácia očí a rúk - dieťa dokáže manipulovať s predmetmi, ktoré vidí. Nemusí byť dokonalá a občas sa môže objaviť škúlenie. Fixovanie predmetov zrakom a koordinácia očí sa vyvinú do 6. mesiaca.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 5. mesiaci
Coordinačné schopnosti očí, rúk a úst sa zdokonaľujú. Dieťa dokáže uchopiť predmet, ktorý ho zaujme, oboma rukami a dať si ho do úst, pričom drží zdvihnutú hlavu a hruď. V ľahu na brušku dokáže urobiť tzv. "lietadielko" - obe ruky upaží súčasne, zanoží nohy a zdvihne vysoko hlavu, pričom sa mu prehne chrbtica. Dokáže tiež pritiahnuť jednu nožičku pod bruško. Z ľahu na chrbte sa dieťa aktívne otočí na bruško a občas aj naspäť. Už si nechytá len ruky, ale aj nohy a vkladá si ich do úst. Úchop je natoľko silný, že keď sa dieťa chytí dospelého, dokáže sa takmer samo pritiahnuť do sedu. Pri rozprávaní na dieťa aktívne hľadá osobu, ktorá naňho hovorí. Dokáže opakovať slabiky, preto je vhodné učiť ho zvuky zvieratiek.
Čo dokáže 6-mesačné dieťa?
Polročné dieťatko dokáže svojím pohybom prekvapiť. Už ho nie je vhodné nechávať osamote na posteli či prebaľovacom pulte. Väčšina detí sa dokáže pretáčať z chrbátika na bruško a naopak. Dokáže sa samo pritiahnuť do sedu a aj do stoja. Ak dieťaťu podáte prsty, prehne sa a automaticky prechádza z ľahu do stoja na nohách. Má natoľko silný úchop, že sa dokáže na nohách chvíľu udržať. Nezriedka sa v tomto veku vie dieťa plaziť za pomoci rúk, ale aj sa zdvihnúť do sedu a dokáže chvíľu sedieť bez opory. Zvládne tzv. "lezenie". Predmety si vie zámerne prekladať z ruky do ruky, vďaka čomu ich vie otáčať a uchopovať v rôznych polohách. Očami dokáže pohybovať jedným smerom, takže sa vie sústrediť na všetko, čo ho zaujme. Dotýka sa zrkadla, ak v ňom vidí svoj odraz, obzerá si obrázky v knihách a profiluje sa jeho vkus.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 7. mesiaci
V tomto veku si dieťa neosvojuje pohybové zručnosti jednotlivých častí tela, ale do pohybu zapája celé telo, napríklad pri lezení alebo plazení. Stavia sa na všetky štyri, rozhojdáva sa a snaží sa pohybovať dopredu. Postoj je už istý, avšak dieťa ešte nechodí. Sedí samo, zatiaľ len v predklone a opiera sa o ruky. Bábätko dokáže uchopovať aj malé predmety, avšak na úchop už nepoužíva všetky prsty. Cvičí si tzv. "pinzetový úchop" - používa ukazovák a palec. Vie držať v každej ruke jeden predmet, pričom si dokáže do druhej ruky zobrať predmet bez toho, aby pustilo ten, ktorý už drží, a vykonáva nimi pohyby. Pohyby sa spresňujú a dieťa dokáže buchúť do iného predmetu. Dieťa vyslovuje dvojhlasné slabiky (ešte nejde o vedomé vyslovovanie slov, len opakovanie slabík) a už rozumie viacerým slovám. Reaguje napríklad na riekanky („ťapi, ťapi…“) a zatlieska rukami. Rozvíja si pasívnu slovnú zásobu, zlepšuje porozumenie. Na známe osoby reaguje úsmevom a naťahovaním rúk, na tie, ktoré sa mu nepáčia, grimasami a plačom.
Čo dokáže 8-mesačné dieťa?
Vývoj bábätka napreduje, v 8. mesiaci sa zdokonaľuje jeho pohybový aparát a zlepšuje porozumenie. Dieťatko je veľmi aktívne - lezie, čím si cvičí celé telo, zlepšuje sa jeho schopnosť sedieť a začína sa stavať. Túto schopnosť si trénuje, zo začiatku si s ňou nevie poradiť, ale rýchlo si ju osvojí a cvičí ju. Najprv stojí nepohnute, potom začne prenášať váhu z nohy na nohu. Státie kombinuje s lezením po štyroch a je veľmi rýchle. Jemná motorika sa zlepšuje, dieťa rozoznáva špecifické vlastnosti jednotlivých predmetov. Inak sa hrá s kockou, inak s loptičkou, inak s fľašou (otáča ju, aby kvapkala). Dieťa duplikuje slabiky a často vytvára prvé „slová“ - ham-ham, ma-ma, ta-ta a pod., pričom už ich spája s danou vecou - ham-ham asociuje jedlo, ma-ma či ta-ta rodiča. Ešte stále nejde o aktívne slová.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 9. mesiaci
V tomto veku je najvýraznejšou aktivitou pohyb. Dieťa je rado na všetkých štyroch, pohojdáva sa, lozí, sedí samostatne. Ľah na chrbátiku už nie je obľúbený, dieťa sa rado dáva do polohy na brušku a často sa otáča. Vzpriamený postoj je samozrejmosťou, dieťa sa prichytáva nábytku alebo ohrádky, pokúša sa chodiť. Robí úkroky, teda kroky bokom. Učí sa dvíhať predmety zo zeme, pričom sa jednou rukou drží nábytku. Uchopovanie je bezproblémové v rôznych polohách - v stoji, sede, na chrbte i bruchu. Pohyb rúk je cielený a dieťa dokáže predmet uchopiť špičkami prstov. 9-mesačné dieťa sa učí nesúmerným pohybom, teda robiť rôzne pohyby rukami, napr. v jednej držať predmet a druhou doň búchať. Už vie predmety vkladať do nádob a otvorov, postaviť ich na stôl. Predmety nedokáže pustiť vedome, skôr ide o náhodný pohyb. Avšak rado nimi hádže a sleduje, kam letia. Pribúda počet slovíčok a citosloviec, pričom ich dieťatko spája s danou vecou.
Čo dokáže 10-mesačné dieťa?
Lozenie po štyroch alebo plazenie je obľúbenou činnosťou 10-mesačného drobca. Štveranie na gauč, nábytok a schody preň predstavuje zábavu. Sedenie už dokonale ovláda, preto vyhľadáva iné aktivity. Samozrejmosťou je štvornožkovanie, chodenie ešte nie je úplne bežné, stále dochádza k jeho pokusom. Dieťa chodí okolo nábytku a stále sa ho pevne drží. Na nohy sa stavia aktívne, pričom sa dokáže bezpečne cez kolená dostať na zem. Koncom palca a ukazováka dokáže uchopovať drobné predmety, úchop uvoľňuje vedome. Dieťa si rozpráva samo pre seba, pričom napodobňuje dospelých melódiou reči, mimikou a gestikuláciou. Vyslovuje prvé aktívne slová, ako mama či tata.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 11. mesiaci
Z lezúňa sa v 11. mesiacoch pomaly stáva chodec, pričom kroky už nerobí len okolo nábytku, ale aj do priestoru. Zo začiatku najmä s pomocou rodičov. Okrem chodenia sa učí aj „bezpečne“ padať. Dieťa sa vie samo postaviť a v stoji vydrží dlhšiu dobu. Často sa jednou rukou drží a druhou sa napríklad hrá. Postupne získava stabilitu a naberá odvahu robiť kroky bez pomoci. Zvyčajne dochádza v tomto veku k úkrokom do strán a pohybovaniu sa za predmetmi, niektoré deti však dokážu urobiť zopár krokov aj bez pomoci, je to individuálne. Dieťa rado napodobňuje svoje okolie, upratuje ako mama, majstruje ako tato. Deti rady skúmajú a tvoria, rozvíja sa ich predstavivosť. Poznajú už svoje telo a vedia ukázať na jednotlivé časti (oko, nos, ucho, ústa atď.). Taktiež už na veci ukazujú prstom a vedia, že ak na predmet ukážu a rodičia mu ho dajú, dosiahnu svoje, ide o spôsob komunikácie. Pri napodobňovaní a opakovaní sa zlepšuje ich motorika, zraková koordinácia, úchop, sluch i reč. Váš drobec si stále viac uvedomuje svoje ja, preto je stále potrebné učiť ho, čo je dovolené a čo nie. V 11. mesiaci dieťa vie spolupracovať (pri jedení či obliekaní) a nasáva všetky informácie. Aktívne si rozširuje slovnú zásobu, preto je vhodné, aby ste mu vysvetľovali, čo a prečo robíte, pomenúvali veci.
Čo dokáže 12-mesačné dieťa?
Za prvý rok života nastal v psychomotorike bábätka výrazný posun. Zlepšila sa jemná (pohyby rúk a úchopy) i hrubá motorika (lozenie, sedenie, chodenie), rozvoj reči i sociálna oblasť. Dieťa dokáže stáť a pri držaní sa nábytku sa vie postaviť na špičky alebo na jednu nohu. Vie robiť samostatné kroky, zo stoja sa opatrne posadiť a zas postaviť. Úchop býva pevný, dieťa sa dokáže voľne visiac držať na vašich rukách či na hrazde. Rozvinuté pohyby ruky svedčia o rozvíjajúcom sa intelekte a narastajúcich skúsenostiach dieťaťa. Mnohé deti si v 12 mesiacoch veselo džavocú, iné nad slovami pred vyslovením rozmýšľajú. Zvyčajné je používanie 5 - 20 aktívnych slov, ale je to veľmi individuálne. Treba si uvedomiť, že najprv sa rozvíja porozumenie, potom nasleduje slovná zásoba. Ročné dieťa sa dokáže samo krátko zahrať, dokáže reagovať na výzvy rodiča a rozlišovať jednoduché príkazy. Stále je jeho správanie egocentrické a zamerané na jeho potreby.
Psychomotorický vývoj dieťaťa v 13. mesiaci
Dieťa v 13. mesiacoch sa stáva samostatnejšie, dokáže odlíšiť seba od svojej matky, zamerauva sa na vonkajšie prostredie, ale aj svoje pocity. Väčšinou je pozitívne naladené a má radosť z objavovania, avšak občas sa môže prejaviť separačná úzkosť a strach z odlúčenia od matky. Pri skúmaní okolia sa batoľa ubezpečuje, že je rodič v dosahu. Drobec začína aktívne chodiť a trénuje si rovnováhu. Samozrejmosťou sú pády, avšak dieťa treba povzbudzovať, aby sa znova postavilo a kráčalo. Jemnú motoriku môžete v tomto veku rozvíjať kreslením. Slovná zásoba sa v tomto veku rýchlo rozširuje, dieťa rozumie tomu, čo hovoríte a komunikuje vlastným jazykom, gestami i naučenými slovami. Žiaľ, drobec aj napriek rozvíjajúcim sa komunikačným zručnostiam nevie vždy vyjadriť, čo chce, preto sa uňho môžu striedať emócie. Z usmiateho šťastného dieťaťa sa razom stane zúriace.
Čo dokáže 14-mesačné dieťa?
Obdobie osamostatňovania a individualizácie dieťaťa pokračuje, preto sa stále môžu vyskytovať prejavy separačnej úzkosti (krik a plač, utiahnutie, odmietanie jedla, hier). Dieťa testuje hranice - svoje aj rodičov. Začína si presadzovať veľmi dôrazne svoju vôľu a nezriedka sa objavujú počiatky žiarlivosti. Dieťa sa dokáže samostatne pohybovať, jeho pohyby sa spresňujú, dokáže podľa želania ovládať každý pohyb. To značí, že dokáže naplniť a vyprázdniť krabice a nádoby s vecami. Dieťa dokáže pochopiť omnoho viac slov, ako vie povedať, avšak denne sa nové slová učí. Nezriedka opakuje dookola jedno slovo, aby si ho osvojilo, žiada od vás, aby ste mu opa…
7 TIPOV, AKO POMÔCŤ BATOĽATÁM, KTORÉ ZAČNÚ NESKOR ROZPRÁVAŤ, OD LOGOPERAPEUTA: Zlepšenie reči a jazyka doma
Strach z cudzích osôb: Bežná fáza vývoja
Keď sa do rodiny narodí bábätko, je prirodzené, že príbuzní chcú prísť na návštevu. Niekedy však nastane situácia, že dieťa pri určitom členovi rodiny, blízkom či vzdialenom, neutíšiteľne plače. Ak sa podobné epizódy opakujú, môže to viesť k napätiu v rodine a k nepríjemným pocitom rodičov aj konkrétnej osoby. Existuje viacero možných dôvodov, ktoré vedú k nespokojnosti bábätka. Po vylúčení všetkých fyziologických príčin, ako napríklad hlad, smäd, potreba spánku, únava, nadmerný hluk, prílišné teplo, pocit chladu, nepríjemná textília na oblečení, bolesť, choroba, mokrá plienka, je potrebné pristúpiť k skúmaniu psychického rozpoloženia dieťatka.
Dieťa sa svojím narodením nestáva samostatné, ale potrebuje byť blízko rodičov. Cíti sa najbezpečnejšie, najpohodlnejšie a najpríjemnejšie práve v matkinej a otcovej náruči. Vzťah medzi matkou a dieťaťom začína tehotenstvom a medzi otcom a dieťaťom narodením. Čím intenzívnejšie a aktívnejšie sa otec podieľa na prvých dňoch dieťaťa, tým silnejšiu väzbu si medzi sebou vytvoria. Všetky ďalšie ruky, objatia a dotyky sú preň ešte dlho cudzie a strašidelné. Málokedy sú rodinní príslušníci ochotní akceptovať tento fakt a keď je pri nich dieťatko nespokojné, cítia sa dotknuto. Z biologického hľadiska však ide o úplne normálny a prirodzený jav, keďže dieťa v maternici počuje matkin a otcov hlas, je zvyknuté na časté zvuky, ktoré v domácnosti počuje a dokáže rozpoznať rodičovskú vôňu.
Dieťa však nie je potrebné od príbuzných izolovať. Práve naopak. Široká rodina je obrovským benefitom pre dieťa v každom veku. Dieťa má viacero blízkych osôb, ktorým môže dôverovať, od ktorých sa môže učiť, zabávať sa s nimi a tiež, ktoré sa oň, v prípade potreby, vedia adekvátne postarať. Človek je spoločenský tvor a pokiaľ je dieťa zdravé, nemalo by s rodičmi žiť utiahnutý život v súkromí, bez častého kontaktu s rozvetvenou rodinou.
Najdôležitejší fakt, ktorý je potrebné brať na vedomie je, že dieťa kopíruje správanie a pocity rodičov. Ako sa cíti matka, rovnako sa cíti dieťa. Ak je matka nervózna, správa sa voči dieťaťu menej vnímavo ako vyrovnaná matka, nereaguje dostatočne na signály, ktoré jej dieťa vysiela a dieťa následne reaguje plačom a nespokojnosťou. Nahnevaný, nervózny hlas matky zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu u dieťaťa a vyvoláva v ňom pocity ohrozenia. Nešťastná a vyčerpaná matka nie je schopná láskavo a bezpečne držať a upokojiť dieťa. Dieťa je plne závislé na rodičoch, čo sa týka jeho vlastného prežitia. Ak má pocit, že ho rodič môže odmietnuť alebo odložiť, reaguje hysterickým plačom, krikom, ale aj nadmerným priľnutím k rodičovi.
Najčastejším dôvodom detskej nespokojnosti býva podvedomý postoj rodičov, hlavne matky, voči danej osobe. Ak matka vedome alebo podvedome cíti nesympatie voči danej osobe, prípadne z nej má strach, je úplne pochopiteľné, že rovnaké pocity bude zdieľať dieťa. Dieťa sa prirodzene nemôže cítiť príjemne a bezpečne pri človeku, o ktorom mu rodič vysiela informáciu, že sa nachádza v ohrození. Môže ísť napríklad o nových partnerov našich rodičov, súrodencov, starších detí, s ktorými matka nie je stotožnená a neprijala ich. Navonok môže zo slušnosti preukazovať sympatie, ale dieťa vníma matku ako celok, so všetkými jej pocitmi. Citlivo reaguje na akúkoľvek zmenu v jej hlase, triašku v rukách, nezvyčajnú roztržitosť. A hoci sa dospelý človek dokáže pretvarovať, dieťa vo svojej čistote a nevinnosti toho nie je schopné a reaguje priamo a úprimne.
Človek, ktorého dieťa odmieta, môže mať preň nepríjemnú vôňu. Hlavne dojčatá a batoľatá majú veľmi citlivé senzorické vnemy. Učia sa všetko neuveriteľnou rýchlosťou a ich schopnosti rastú zo dňa na deň. Spoznávajú svet dotykom, chuťou, vôňou, pohľadom, sluchom. Ak je jeden alebo viacero ich zmyslov prestimulovaný, vedie to u dieťaťa k následnej nervozite. Je vhodné, ak ľudia, ktorí prídu dieťa navštíviť, sa vyvarujú silných parfémov, korenistých jedál, ak sú pre danú kultúru exotické, požitiu alkoholu, fajčeniu cigariet a iných návykových látok. Kombinácia pachov v spojitosti s neznámym človekom vyvoláva v dieťati nepríjemné pocity a obavy. Dieťa reaguje najmä plačom, keďže je to jeho hlavný komunikačný prostriedok do doby, kým sa nenaučí rozprávať.
Nezvyčajný zjav osoby môže dieťa zaskočiť. V prípade, že má dieťa mladých rodičov, bez výrazných úprav vlasov, brady, okuliarov, môže u neho nastať nepokoj, ak ho vezme do náručia osoba s exotickým vzhľadom. Pre dieťa je všetko, čo okolo seba vidí, nové. V maternici bolo schopné rozoznávať svetlo a tmu, ale po narodení je odrazu vystavené nespočetnému množstvu stimulov. Ak nie je zvyknuté stretávať rôznorodé typy ľudí, môže na iné etniká, exotický zjav, nezvyčajné doplnky reagovať citlivo. Dieťa sa zameriava hlavne na tvár človeka. Tá môže pôsobiť neprívetivo, strašidelne, nesympaticky. Tón hlasu, prízvuk alebo iná reč dokážu dieťa vyviesť z rovnováhy. Ak sa dieťa nenarodilo multikultúrnym a viacjazyčným rodičom a nie je zvyknuté na rôzne jazyky, môže ho vystrašiť aj cudzia reč, vysoký piskľavý tón hlasu, veľmi hlboký pochmúrny hlas alebo prehnané a nadmerné používanie citosloviec, ako jaj, júj, ojojój, prednášané nepríjemným tónom hlasu. Dieťa tiež dokáže vycítiť, ak napríklad daná osoba používa nadávky, ak na ne nie je vo svojej rodine zvyknuté, práve preto, že sa rodičia väčšinou pri nich strhnú a požiadajú osoby o používanie slušného jazyka.
Dieťa bolo vystavené danej osobe viackrát neúspešne a už vopred je očakávané ďalšie zlyhanie. Človek nemusí mať skúsenosti s malým dieťaťom a nevie ho, napríklad, správne držať. Dieťaťu je v jeho náruči nepríjemne, niečo ho bolí, tlačí. Mnohokrát sa s človekom už stretlo a každé stretnutie skončilo plačom. Dieťa môže mať vytvorený blok voči konkrétnej osobe a už vopred reagovať plačom, aby s ňou nemuselo byť.
Čo robiť v prípade citlivej reakcie dieťaťa na nejakú osobu?
Deti dokážu z človeka vycítiť každú negatívnu energiu, a to, či už z rodičov, aký majú postoj voči človeku, alebo priamo z toho človeka. Vedia, čo je úprimné, čo je hrané. Ony ešte predstierať pocity nedokážu, čiže keď sa s niekým alebo v nejakej situácii necítia dobre, prirodzene reagujú plačom, majú záchvat, triašku. Tieto pocity potom môžu pretrvávať aj niekoľko dní a ostávajú v podvedomí dieťaťa.
Nikdy nenúťte dieťa byť v spoločnosti človeka, pri ktorom sa necíti dobre. Je veľmi dôležité rešpektovať pocity a názor dieťaťa na konkrétneho človeka a nenútiť ho do kontaktu s človekom, ktorého sa bojí. Dieťa tak môže stratiť oporu a dôveru v rodičov. Nie je v tomto prípade podstatné, či ide o mladšie alebo staršie dieťa, alebo o novorodenca. Situácia sa môže po pár týždňoch zmeniť sama od seba a z neobľúbenej osoby sa stať obľúbená. Dieťa dozrieva každým dňom. Ako sa vyvíja jeho fyzická stránka, rovnako sa učí aj sociálnym zručnostiam a spoločenskému správaniu. Kým, napríklad v prvých mesiacoch nemusí vedieť vychádzať s nejakým človekom, neskôr na ňom môže objaviť niečo sympatické a človek sa stane jeho obľúbeným kamarátom.
Ľudský mozog sa vyvíja neuveriteľnou rýchlosťou a je tvorený z viac ako 100 miliárd mozgových buniek, z ktorých každá je spojená s minimálne ďalšími 7000. Mozog dieťaťa pracuje niekoľkonásobne intenzívnejšie ako mozog dospelého človeka.
Poprosiť danú osobu, aby si dieťa nevšímala, respektíve ho prehnane nekontaktovala. Veľakrát sa dieťa osmelí samo, keď prestane cítiť nátlak okolia. Ak si ho človek nevšíma a nesleduje každý jeho pohyb skúmavým pohľadom, dieťa sa samo odváži pozrieť na človeka, dôkladne si ho popozerať a pomaly k nemu nájsť preň bezpečnú cestu.
Pokúsiť sa navodiť v rodine príjemnú atmosféru. Často o konkrétnom človeku rozprávať, spomínať veselé zážitky, ukazovať ho dieťaťu na fotkách alebo videu, byť s ním v kontakte prostredníctvom videohovoru. Snažiť sa osobu začleniť do bežného života rodiny. Poradiť človeku konkrétnu hračku, ktorá by určite potešila dieťa a často spomínať, že hračka je práve od neho.
Vysporiadať si vlastné pocity voči danému človeku. Vnútorne sa zmieriť s človekom, ktorý bude súčasťou života dieťaťa, pokúsiť sa v sebe objaviť pozitívne pocity voči konkrétnej osobe a pristupovať k nej láskavo, veselo a pokojne.
V prípade, ak nastane situácia, že všetky opatrenia zlyhajú a dieťa ani s pribúdajúcim vekom nie je ochotné určitú osobu akceptovať, je veľmi dôležité jeho rozhodnutie rešpektovať. Rešpekt je vzájomne sa vytvárajúci atribút, ak rešpektujeme pocity a rozhodnutia dieťaťa, dieťa automaticky rešpektuje nás ako rodičov. Nedostatok vzájomného rešpektu vedie k zlyhaniu väzby medzi rodičom a dieťaťom.
Deti vnímajú okolitý svet oveľa intenzívnejšie, citlivejšie a vnímavšie ako dospelí ľudia. Dôkazom toho je i fakt, že si všimnú každú maličkosť, každú zmenu v komunikácii, nálade, výzore človeka. Je veľmi dôležité nepodceňovať dieťa a neobhajovať správanie dospelých ľudí frázami, že dieťa je aj tak malé, aj tak si to nevšíma, aj tak nás nepočúva, aj tak na to zabudne, pretože to nie je pravda. Dieťa preto môže byť schopné identifikovať človeka so zlými úmyslami skôr ako dospelý človek a práve počúvanie intuície a dôverovanie vlastným pocitom a vnútornému hlasu, je dôležitou zručnosťou, ktorú sa dieťa potrebuje naučiť.
Dieťa sa učí niekoľkonásobne rýchlejšie ako dospelý človek a jeho mozog pracuje neuveriteľne rýchlo. V priebehu prvých pár rokov sa naučí jazyku a fyzickým zručnostiam na celý život.
Vývinové míľniky a kedy sa poradiť s pediatrom
Je dôležité sledovať vývinové míľniky dieťaťa a v prípade, že sa vyskytnú oneskorenia, poradiť sa s pediatrom:
- Na konci 1. mesiaca: Ak pri jasnom svetle neprižmúri oči.
- Na konci 2. mesiaca: Ak neopätuje vám úsmev.
- Na konci 3. až 4. mesiaca: Ak si nevkladá hračky do úst.
- Na konci 5. až 6. mesiaca: Ak si nedáva predmety k ústam.
- Na konci 7. až 9. mesiaca: Ak má ťažkosti s jedením tuhej stravy.
- Na konci 10. až 12. mesiaca: Ak neštvornožkuje.
- Na konci 13. až 18. mesiaca: Ak nechodí samostatne.
Emocionálny vývoj dieťaťa
Bábätko prichádza na svet s vrodenou schopnosťou emočne reagovať. Už novorodenec prežíva a reflexívne vyjadruje svoje city, ktorými dáva najavo spokojnosť či nespokojnosť. Postupne sa rozvíjajú ďalšie emócie a ich prejavy. Približne v troch mesiacoch začína dieťa prejavovať radosť, v štyroch mesiacoch hnev, v piatich mesiacoch strach.
Vplyv bilingválneho prostredia na vývoj dieťaťa
Vystavenie dieťaťa viacerým jazykom v ranom veku je pre jeho vývoj prospešné. Hoci sa môže zdať, že dieťa je v chaose, jeho mozog je schopný tieto stimuly spracovať. Výskumy ukazujú, že bilingválne deti sa v neskoršom veku lepšie vyrovnávajú s komplexnejšími úlohami, ako je plánovanie zložitejších činností či ovládanie pozornosti. Štúdie, kde boli bábätká vystavené jednému alebo dvom jazykom, ukázali, že deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí vykazujú lepšie výsledky v úlohách vyžadujúcich exekutívne funkcie, čo sú kľúčové schopnosti pre úspech v živote. Nemusíte sa preto obávať, ak vaše dieťa vyrastá v prostredí, kde sa hovorí viacerými jazykmi.
Vychovávajte deti k empatii
Deti sú od útleho veku vnímavé na pocity druhých. Už polročné deti dokážu prejaviť súcit s obeťou násilia a vedia vyvodiť komplikované závery o kontexte emocionálneho prejavu. Vedia tiež rozlíšiť, kto si empatiu zaslúži. Vedci zistili, že bábätká si pri hre vyberajú skôr šikanovanú figúrku ako tú, ktorá ubližovala. Je dôležité venovať sa rozvoju emocionálnej inteligencie detí, učiť ich vnímať a správne spracovať vlastné pocity, čím im dáme dobrý základ pre šťastný život a lepšie porozumenie druhým.
Poznámka: Tento článok poskytuje všeobecné informácie o vývoji dieťaťa. V prípade akýchkoľvek obáv týkajúcich sa vývoja vášho dieťaťa sa vždy poraďte so svojím pediatrom.
tags: #polrocne #dieta #cudzie #osoby