Spánok dieťaťa je témou, ktorá v živote novopečených rodičov často dominuje. Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. Mnohé mamy by o predojčených nociach vedeli napísať celé knihy. Zuzana Guzmická je na Slovensku priekopníčkou v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku a myšlienky, že dojčené dieťa nemusí byť päťdesiatkrát za noc hore. So spánkom svojho bábätka bojuje veľa unavených mamičiek. Súhlasím s tým, že edukácia rodičov, či už pred pôrodom, ale aj po ňom, je veľmi dôležitá. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka. Určite nikto neočakáva od trojmesačného bábätka, že prespí celú noc, to ani nie je vhodné.
Biológia spánku a magické premeny
Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme. Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci. Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách. Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát.
Problémy s uspávaním a spánkové asociácie
Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku. Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne. Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory. Na jednej strane môže narušiť dojčenie a kazí prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí. Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť.
Individuálne prístupy a hranice
Teraz mám na poradenstve rodičov, ktorí boli veľmi vyčerpaní. Majú štyri a pol mesačného chlapčeka, ktorý bol v noci hore 10x a nedal sa položiť. Po každom zobudení ho uspávali ďalšiu polhodinu. Najprv sme vylúčili reflux a alergie, či hlad. Následne sme sa spoločne dohodli, ako bábätko uspať v postieľke. Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej. Častokrát sa stretávam až s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Mala som klientov, ktorí o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ. Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.
Ako používať Ferberovu metódu na tréning spánku | Sprievodca pre rodičov | Rodičia
Polohovanie dojčaťa a bezpečnosť
Malé bábätko trávi veľkú časť dňa spaním. Až kým nezačne prvé výraznejšie pohyby - zväčša medzi 4. a 6. mesiacom - zostane spať v polohe, v ktorej ho uložíte. Keď sa začne obracať, sám si nájde polohu, v ktorej sa cíti najpohodlnejšie. O polohách pri spánku koluje veľa názorov. Súčasné odporúčania odborníkov (napr. WHO či Americkej akadémie pediatrov) však uvádzajú, že spanie na chrbte je pre bábätká najbezpečnejšie. Každé dieťatko má svoje potreby - schopnosť reagovať a cítiť sa dobre v spánku je prvoradá. Niektorí rodičia uprednostňujú túto polohu, lebo bruško môže jemne pôsobiť ako tlak, čo dieťko upokojuje - najmä pri kolikách. Môže pomôcť pri posilňovaní chrbtových svalov a nastavovaní polo mesiacov, keď dieťko začína hlavičku zodvihnúť. Ale: väčšina výskumov ukazuje, že hasená poloha zvyšuje riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Dieťko nemusí byť schopné otočiť hlavičku, dýchanie môže byť obmedzené, môže sa viac prehrievať. Poloha na boku môže byť pohodlná a môže byť použitá ako varianta, ak je signalizovaná lekárom, ale vždy s opatrnosťou. Často sa preklopí na bruško - čo znamená zvýšené riziko.
Praktické rady pre rodičov pri ukladaní na spánok
Od približne 30. týždňa tehotenstva dieťatko v maternici zvykne byť skrčené - prirodzený pocit. Najlepšie rozhodnutie urobíš vtedy, ak počas prvých týždňov pozoruješ svoje bábätko vo všetkých polohách spánku. Ktorá poloha mu najviac vyhovuje? V akej polohe spí najhlbšie? Kedy sa prebúdza oddýchnuté? K tomu je dôležité, aby všetky ostatné podmienky boli preň upokojujúce: ticho, vhodná teplota vzduchu, pohodlné oblečenie. Odporúča sa striedať polohy, aby bábätko nebolo jednostranne zaťažené - to je výhodné pre chrbticu, pohyb a tvar hlavičky. Skús znova aj tie polohy, ktoré sa mu predtým nepáčili - s časom ich možno začne obľubovať. Každá spánková poloha má svoje výhody aj nevýhody. Tie negatívne väčšinou súvisia s bezpečnostnými rizikami. Novorodenec si nevie prikrývku odtiahnuť z tváre, no môže sa to stať náhodou. Preto sa odporúča upevniť spodnú časť prikrývky pomocou bezpečnostných klipov na 2-3 miestach. Ak je miestnosť príliš teplá, prikrývka hrubá a oblečenie málo priedušné, dieťatko sa môže prehriať. Sleduj teplotu vzduchu a pravidelne vetraj. Ak chceš, aby sa bábätko mohlo pohybovať v polohe na brušku, no nechceš ho v nej nechávať spať, využi túto pozíciu počas bdelosti - podporuje motoriku, zdvíhanie hlavičky a neskôr aj oporu o ruky. Rodičia zvyknú používať len zopár známych polôh. Sleduj potreby svojho bábätka, zvažuj výhody a nevýhody každej polohy, a určite nájdeš tú najvhodnejšiu.
Psychologický kontext nočného budenia
Keď sa dieťa budí niekoľkokrát za noc, je to normálne, zásadné sú však spánkové asociácie, na ktoré si dieťa zvykne a vyžaduje ich pri opätovnom uspatí, hovorí detská psychologička o probléme nevyspatých rodičov. „Každý večer sa modlím za to, aká noc nás čaká,“ hovorí Elena. Elena je uťahaná, podráždená a nervózna, občas nemá trpezlivosť ani so svojím dieťaťom. „Nedostatok spánku má vplyv na exekutívne funkcie a aj na náladu - horšie nám to myslí, zabúdame, nevieme sa sústrediť, nájsť správne slová. Podľa nej môžu spánok dieťaťa nevedome ovplyvňovať aj reakcie rodičov. „Ak je dieťa zlým spáčom, neustále máme v podvedomí väčší či menší strach, bojíme sa, čo dnes v noci bude,“ hovorí. „Často pomôže napríklad zmena prostredia pri cestovaní, keď z rodiča opadne stereotyp a potreba dodržania režimu, alebo keď uspávanie preberie druhý rodič. Elena však svoju ročnú dcéru stále dojčí a odstavenie od mlieka odďaľuje. „Pediatrička mi vysvetľovala, že malá sa len uisťuje, či má pri sebe mliekareň, ale veľmi tomu neverím. Niekedy ju stačí pri prebratí len chytiť za ruku,“ hovorí Elena.
Komplexnosť a riešenie problémov v rodinách
„Vo svojej poradenskej praxi sa stretávam s deťmi, ktoré nie sú ani neboli dojčené a budia sa v noci niekoľkokrát aj vo veku troch rokov. Súvisí to skôr s temperamentovými črtami. Odstavenie od dojčenia nemusí vyriešiť problém nočného budenia. Dojčenie však podľa nej môže byť spánkovou asociáciou, a teda spôsob, akým dieťatko upadá do spánku. „Na spánkových asociáciách sa dá citlivo pracovať. Ak chcem uspávanie na rukách nahradiť zaspávaním v blízkosti rodiča na posteli, tak odporúčam napríklad postupne zjemňovať pri hojdaní rozsah pohybu a približovať sa k posteli. So stále jemnejším hojdaním sa pokúste dieťa položiť s tým, že mu napríklad necháte ruku na hrudníku, ktorou jemne pohojdávate jeho telíčko. Dieťa pritom vníma tepovú frekvenciu. Elena si Alžbetku v noci najskôr brávala do manželskej postele a po nadojčení ju opatrne premiestnila do postieľky. Jej dcéra sa však často pri tomto presune zobudila a občas sa úplne prebrala. „Najhoršiu noc sme mali, keď sa malá budila dvakrát za hodinu. Často je po náročnej noci taká unavená, že zabúda, na čom sa s mužom dohodla, čo mala urobiť, kam mala ísť. Alžbetka najčastejšie zaspáva po nadojčení v náručí alebo na Elene v nosiči, keď sú cez deň mimo domova.
Zrelosť dieťaťa a inštinkty rodičov
Upozorňuje však, že nie každé dieťa potrebuje nadmerné zásahy pri uspávaní. „Kým mám doma trojkilového novorodenca, je uspávanie na rukách veľmi prirodzené a príjemné, ale skôr či neskôr bude tento návyk neudržateľný,“ vysvetľuje Zemandl. „Uspávať dieťa v náručí, nie je nič nevhodné, naopak, dieťatku doprajeme blízkosť a bezpečnú náruč, no v práci s rodičmi, ktorí sa na pôrod alebo na počatie pripravujú, sa mi ukazuje, ako veľmi je prospešné vysvetliť im, ako bábätká spia a čo potrebujú na to, aby sme podporili ich vlastnú sebareguláciu s čo najmenšími zásahmi. Podľa detskej psychologičky je preto dôležité dopriať si čas na pozorovanie dieťaťa. „Pri mrviacom sa novorodencovi to môže byť len jemný zvuk ššššš z otcových úst alebo pokojný tep a dych mamy ležiacej vedľa. Alžbetkin spánok sa začal kaziť s prvými zúbkami. „Dcéra sa v noci nebudí s plačom, je to skôr stenanie, po ktorom sa k jej musím načiahnuť a upokojiť ju,“ vysvetľuje Elena. „Keďže cez deň spí dvakrát obľúbené polhodiny, ak je to hodina alebo hodina a pol, tak oslavujeme,“ hovorí. „Cez deň by som si aj ľahla, ale na 30 minút sa mi to neoplatí, som potom ešte viac zničená.
Cesta k zlepšeniu spánku
Otázku “Prečo sa moje bábätko v noci často budí?” si kladie mnoho rodičov. Príčin, prečo vaše dieťatko spí v noci aj cez deň veľmi prerušovane, môže byť niekoľko. Často sa stretávame s názormi a mýtmi, že je to normálne a má to tak byť. Časté budenie a prerušovaný spánok nie je jediná cesta. Na základe výskumov (napr. Hysing, 2015) vieme, že “nejaké” nočné budenie je normálne a prirodzené, najmä u menších bábätiek. Zároveň ale vieme, že pre deti vo veku 6-18 mesiacov je “normálne” (prirodzené) sa v noci zobudiť 1-3krát. Ak sa vaše dieťatko v noci budí častejšie, pravdepodobne sa jedná o problém so spánkovou asociáciou, spánkovým režimom alebo spánkovou hygienou. Bábätko vás naozaj “nepotrebuje” 10-krát za noc. Novorodenci majú veľmi malé brušká a potrebujú sa preto dojčiť často. Staršie bábätká sa ale už v noci často dojčiť nepotrebujú. Od 4-5 mesiaca im úplne stačia 2-3 dojčenia alebo kŕmenia.
Hlboký spánok a kultúrne aspekty
Helen Ball, profesorka antropológie na Durham University pre BBC uvádza, že v histórii ľudstva sme sotva mali také luxusné podmienky na spánok, ako dnes. Nie vždy bolo možné ľahnúť si do ticha a tmy na 8 či viac hodín a prespať nerušene celú noc. V minulosti bolo bežné, že priestory na bývanie boli menšie a bolo v nich viac ľudí. S tým sa spája väčší ruch, hluk a nevyhnutnosť prispôsoobiť sa bežnému chodu domácnosti. Platilo to obzvlášť pre najmenšie deti, ktoré tak zďaleka nespávali v tichu a samostatnej izbičke. Je zrejmé, že potreba spánku je u rôznych ľudí individuálna. Platí to podľa všetkého nielen u dospelých, ale aj u bábätiek. Je pravda, že spánok dieťaťa môžeme niektorými krokmi skvalitniť a podporiť, niekedy si však ako rodičia “nepomôžeme” a skrátka máme dieťa, ktoré nespáva tak, ako by sme si predstavovali. Všetci pritom vieme, ako vyzerá nevyspaté, nervózne, unavené dieťa a vieme si porovnať kvalitu času s dieťaťom, ktoré je v takomto stave a s tým istým dieťaťom, ktoré sa doružova vyspí, spokojne sa hrá a o všetko sa vzorne zaujíma.
Kultúrne rozdiely a spánková hygiena
Rôzny je tiež čas, kedy deti reálne idú večer do postele. Mnohé krajiny vo svete sú benevolentnejšie, než je u nás bežne zvykom. Talianske dojčatá nezriedka idú spať až okolo 22. hodiny, podobne deti v Argentíne či niektorých ázijských krajinách. Samozrejme, o to neskôr zvyčajne aj vstávajú. Spánkový režim je do veľkej miery spojený s kultúrou a zvykmi danej krajiny a nezdá sa, že by deti nejako týmito odlišnosťami trpeli. Možno namietať, že viaceré štúdie potvrdili súvislosť neskorej večierky s obezitou či horšími výsledkami v škole. Išlo však o štúdie na starších deťoch, nie dojčatách. Tento súvis tiež nie je jednoznačný, pretože školopovinné deti, ktoré musia ráno vstávať, logicky majú pri neskoršej večierke menej spánku. Ako rodičia by sme mali “vystriehnuť” ideálny čas, kedy má ísť dieťa spať. Tlačiť ho do postele príliš skoro môže mať nežiaduce následky. Dieťa opakovane plače, vylieza z izby, chodí si pýtať vodu alebo jednoducho chytí záchvat zlosti. Deti s menšou potrebou spánku kvôli priskorému zaspávaniu mávajú aj dlhodobejšie nočné prebudenia, kedy sa chcú hrať a cítia sa vyspané. Prípadne spia síce súvisle, ale ráno bývajú extrémne skoro hore.
Prevencia SIDS a polohovacie techniky
Dobrou správou pre unaveného rodiča je, že častejšie prebúdzanie je prevenciou syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). U niektorých detí môže počas hlbokého spánku dôjsť k spontánnej zástave dýchania. To je dôvodom, prečo nie je vhodné nechať deti spávať na brušku, hoci sa mnohým tak spí lepšie. Práve lepší spánok s menším množstvom prebudení je z pohľadu SIDS rizikovejší. Pred krátkym časom ma na sociálnej sieti prekvapila krátka info o tom, že spánok malého dieťaťa na poloboku je škodlivý, priam jeho život ohrozujúci. Táto informácia ma prekvapila, pretože 11 rokov učíme budúcich rodičov na kurzoch, že dieťatko by bolo vhodné na spánok ukladať práve do tejto polohy, pretože tak to kedysi dávno učili nás ľudia, ktorí pracujú s pohybovým vývinom detí a tiež naša pediatrička. Pátrala som teda, čo píše literatúra. Zrejme ako pri väčšine tém sa však názory rozchádzajú a odporúčania nájdete rôzne. V zásade sa bavíme o troch polohách, na chrbte, na brušku a na boku (pre mňa presnejšie na poloboku s naklonením dozadu). V istých prípadoch aj lekár odporučí, aby dieťa rodičia na spánok ukladali do tejto polohy.
Riešenie pri problémoch s otáčaním
Ak sa dieťa v spánku otočí z chrbátika na bruško alebo na bok, nechajte ho spať v tejto polohe. Dieťa to urobí len ak sú jeho svaly dostatočne silné. Ak sa dieťa dokáže samo otočiť, je to dôkazom toho, že jeho vnútorné orgány sú silné a riziko, že by sa napr. v polohe na brušku mohlo niečo stať, je minimalizované. Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA. Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu. Alfou aj omegou mojej činnosti je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť. S nami získate na bábätko zľavy vo výške viac ako 450 €.
tags: #polrocne #dieta #spi #na #boku #a