Duševné zdravie detí a mladých ľudí sa v poslednom období stáva čoraz naliehavejšou témou, a to nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom kontexte. Pandemické obdobie a s ním súvisiace zmeny v bežnom živote priniesli výrazné zhoršenie psychického stavu mnohých z nich. Z údajov, ktoré poskytli krízové linky na Slovensku, vyplývajú alarmujúce závery, ktoré poukazujú na exponenciálny nárast depresívnych stavov, úzkostí a dokonca aj prípadov domáceho násilia. Otázka, ako podporiť depresívne dieťa v škole a mimo nej, sa tak stáva jednou z kľúčových výziev pre rodičov, pedagógov a celú spoločnosť.
Alarmujúce Štatistiky a Dáta z Krízových Liniek
Na tlačovej konferencii k otváraniu škôl bolo uvedené, že sa o 30 percent navýšili depresívne stavy detí do 18 rokov. Ešte znepokojivejší je štvornásobný nárast týchto stavov u detí do 9 rokov. V prípade 30-násobného nárastu domáceho násilia sa hovorilo o slovenských dátach, ktoré vychádzali z krízových liniek. Na tieto linky deti volajú priamo, a preto ide o dôveryhodné dáta, ktoré nie sú skreslené. Keby totiž dáta vypĺňali za deti rodičia, išlo by o subjektívny pohľad, no v tomto prípade sú dáta oveľa presnejšie.
Keď si porovnáme dáta za rok 2019 a 2020, kedy, kto a prečo volal a v akej vekovej kategórii, tak napríklad u detí do deväť rokov v roku 2020 to bolo 89 kontaktov v prípade domáceho násilia. V roku 2019 to boli len tri kontakty. Ide tak o výrazný nárast naprieč všetkými vekovými kategóriami. Toto je naozaj veľký nárast. Nepracovalo sa nám úplne dobre s týmito dátami, lebo keď si naozaj predstavíme, že za každým jedným kontaktom je jedno dieťa, tak sú to strašné ukazovatele.
Na druhej strane, máme mnohé dáta aj zo zahraničia, na základe ktorých vieme, že duševné zdravie detí sa počas pandémie zhoršuje. Napríklad v Škótsku sa robia veľmi detailné ukazovatele v tomto smere, a naše dáta sú veľmi podobné a niekedy až horšie oproti tým zo zahraničia. A tu už nikto nemôže povedať, že nejde o naše deti.
Jedným z najnegatívnejších údajov bolo zistenie, že každý jeden deň aspoň jedno dieťa volalo na krízovú linku s tým, že má nejaké ťažkosti. Pred pandémiou to bolo oveľa menej, čo naznačuje, že tieto dáta sú alarmujúce. Do deväť rokov volali na krízové linky aj deti, ktoré sa pokúšali o samovraždu alebo mali podobné myšlienky, a to je niečo skutočne hrozné, pretože predtým, ak to len porovnáme s rokom 2019, sa niečo takéto vôbec nezaznamenalo.
Tieto dáta boli jedným z hlavných argumentov za otvorenie škôl. Úplne rozumiem strachu z otvorenia škôl, ale na druhej strane zabúdame, že zdravie nie je len fyzické. Áno, to musíme do maximálnej možnej miery ochraňovať, ale to, že sa podiel depresie zvýšil v druhom polroku len oproti prvému polroku o 33 percent, je veľký problém. Ide to rapídne hore. Tieto služby pomoci, najmä internetových poradní pre mladých do 18 rokov, hoci zverejnené dáta zastrešujú viaceré krízové linky, sú kľúčové. Psychológovia a školskí psychológovia venujúci sa na týchto linkách mladým ľuďom, poskytovali veľkú podporu, ktorú deti v danom čase potrebovali získať.
Najčastejšie volajú deti kvôli ťažkostiam emocionálneho typu, či už išlo o depresie, alebo úzkosti. Vyše 20-tisíc kontaktov bolo zaznamenaných s týmito problémami. Len do deväť rokov to bolo za minulý rok 264 kontaktov tohto typu. A to je ďalší dôkaz o tom, že je to na psychiku mladého človeka veľa.
Dopady Zmeneného Školského Prostredia a Sociálnej Izolácie na Psychiku Detí
Jednou z najťažších otázok je, čo je v období, keď mnoho detí stále nechodí do školy, sú zavreté doma, často najmä pred počítačom, pre ne najhoršie. Hoci je ťažké oddeliť, čo je z balíka zanedbávaných potrieb detí najhoršie, bude to asi strata sociálneho kontaktu. Aj dištančné vyučovanie má nejaké výhody, ale nikdy doň neprenesieme v plnej miere ľudskú nuansu. Vzdelanie aj úroveň vedomostí vieme nejakým spôsobom a do určitej miery v závislosti od ročníka dohnať, ale to, čo strácame v rámci sociálneho kontaktu, už nikdy nenahradíme. A nevymažeme už ani dosah na psychiku detí.
Napriek rodia sa stále nové a nové spôsoby, ako dištančné vyučovanie poľudštiť, a technológie ponúkajú mnohé možnosti, nič lepšie, ako vrátiť sa do školy neexistuje. Môžeme vytvárať vyučovanie v televízii, rozdávať pracovné listy, mať skvelé aplikácie, ale je to stále niečo dištančné. Ako špeciálny pedagóg s praxou s deťmi s rozmanitými potrebami je jasné, že nič lepšie ako návrat detí do škôl nie je. Keď je epidemická situácia v regiónoch dobrá, deti musia ísť do školy. Držať všetky školy zavreté nikomu nepomáha, a deťom úplne najmenej. Argumenty, prečo je dôležité dostať deti naspäť do škôl, nie sú postavené na vode. Otváranie škôl pomáha všetkým. Keď je dieťa spokojnejšie a funguje sa mu lepšie, automaticky odbremení aj starosti rodičov, ktorí sa pandémiou stali pedagógmi a nemajú to ľahké.
Čo robí sociálna izolácia s vaším mozgom – ako napraviť škody
Dlhodobý stres má zásadný vplyv na centrálnu nervovú sústavu a fungovanie mozgu. Keď sme dlhodobo v strese, zvyšuje sa hladina hormónov v našom tele. Keď je táto hladina hormónov dlhodobo zvýšená, prejaví sa to napríklad v tom, že sa ťažšie sústredíme. Má to tiež obrovský vplyv na pamäť, keďže musí permanentne kvôli napätiu viac pracovať a reagovať citlivejšie na podnety. Tým, že sa zhoršuje pamäť, zhoršuje sa aj logické myslenie i takzvané kritické myslenie. A to sú všetko súčasti, bez ktorých nevieme fungovať a už vôbec nie v škole.
Človeku sa môže zdať, že sú to hypotézy, ale takto to jednoducho funguje. Keď deti nie sú v pohode, má to vplyv aj na výkon v škole. Žiak, ktorému sa pred zavretím škôl darilo a zrazu príde do školy a bude sa snažiť úplne rovnako, možno aj viac, no nepôjde to, znova skončí s pocitom neúspechu. Jedno s druhým súvisí. Stres, ktorý z tohto celého vzniká, sa nepremieta len na deti, ale cez ich rodičov aj na celú spoločnosť. Vyspelé krajiny školy zatvárajú ako posledné a medzi prvými ich otvárajú, čo naznačuje, že na tom predsa len niečo bude.
V súvislosti so stresom u detí to môže v niektorých prípadoch znieť trochu paradoxne, veď počas online vyučovania môžu v podstate celý deň ležať v posteli v pyžame, nič nerobiť. Toto sa iba ťažko spája s pocitom stresu. Tých situácií je však veľa. Štandardne je každý organizmus, ktorý chodí do školy, nastavený na nejaký režim dňa. Každému sa lepšie funguje v pravidlách, ktoré sú presne určené. Jasne definovaný režim je niečo, čo nám umožňuje byť v pokoji, pretože vieme, čo nás čaká, a tým eliminujeme stres. Keď viem, čo ma čaká, pomáha mi to danú situáciu lepšie zvládnuť. To máte tak, ako keď dlho nešoférujete. Keď vás však situácia opäť prinúti sadnúť si za volant, stres je veľmi veľký. Čím dlhšie to bude trvať, tým horší bude návrat detí do škôl.
Mnohí rodičia sa veľmi snažia, niektorí si kvôli tomu, aby sa mohli učiť s deťmi, zobrali neplatené voľno. Rodič hoci sa aj snaží spraviť všetko najlepšie, ako vie, nedokáže nahradiť učiteľa, ktorý vie, aké finty použiť na dieťa, aby danému učivu lepšie porozumelo. V škole majú zároveň deti možnosť mnohé odpozorovať od ostatných a tiež sa takýmto spôsobom učiť. Rodičia nemajú prečo vedieť, akú metodiku použiť. Tak ako ja nie som automechanik. Môžem sa síce pokúsiť opraviť auto, no je pravdepodobné, že výsledok nebude veľmi pozitívny. Takže toto tiež môže prispieť k zvyšovaniu stresu. Na to sa zároveň môžu nabaliť ďalšie napäté situácie, deti sú unavené, nejde im učivo, rodičia tiež a ešte k tomu si pozrú 36. tlačovku za týždeň o koronavíruse a nervozita jednoducho rastie. No a dieťa túto nervozitu absorbuje.
Deti sú tie najvnímavejšie bytosti na celom svete, čiže aj keď im nič nepovieme, tak ony vedia, že rodič nie je v poriadku. Otvorenie škôl je teda pomocou pre celé rodiny. Aj my dospelí zvládame súčasnú situáciu veľmi ťažko, nabaľuje sa veľa vecí, stále nové obmedzenia, v mnohých prípadoch ide o existenčné problémy. Za normálnych okolností ide dieťa cez deň na štyri, päť či šesť hodín do školy, čo mu veľmi pomáha, lebo aspoň na tých pár hodín je mimo toho napätého prostredia. A pomáha to aj samotnému rodičovi. Netvrdím, že rodičia tieto veci riešia s deťmi, ale deti sú tie najvnímavejšie bytosti na celom svete, čiže aj keď im nič nepovieme, tak ony vedia, že rodič nie je v poriadku.
Najzraniteľnejšie Vekové Skupiny a Špecifické Potreby
Najviac kontaktov na krízové linky bolo od detí medzi 15 až 18 rokmi. Treba však vziať do úvahy, že to je veková skupina, ktorá najviac potrebuje sociálny kontakt. Stredoškoláci sú už extrémne dlho doma a zároveň sú to ľudia, ktorí skôr ako mame či učiteľke, alebo komukoľvek, zavolajú radšej na linku prvej pomoci. Oproti roku 2019 sa kontakty zvýšili u všetkých vekových skupín. V internetovej poradni sa používajú tri kategórie: deti do deväť rokov, od 10 do 15 a od 15 do 18. So zvyšujúcim sa vekom sa zvyšuje aj to, ako často deti volajú, ale zároveň treba povedať, že zvýšenie nastalo vo všetkých vekových kategóriách. V kategórii najmenších detí sa čísla zvýšili enormne v komparácii s rokom 2019. Vo všeobecnosti to deti zvládajú veľmi ťažko.
V poradenskom systéme, ktorý zahŕňa centrá pedagogického a psychologického poradenstva a centrá špeciálneho pedagogického a psychologického poradenstva a prevencie, sa reálne ukazujú ťažkosti detí so zvládaním učiva. Aj žiakom, ktorí predtým neboli ich klientmi, sa zhoršuje výkon. Preto sa myslí, že to, na koho situácia vplývala najhoršie, zistíme, až keď sa táto situácia skončí a vrátime sa do normálneho režimu. Ešte netušíme, aké komplexné dosahy na deti a mladých to celkovo bude mať.
Pri osobách so zdravotným postihnutím je problém so zatvorenými školami ešte väčší. Ich školy už sú otvorené, dostali povolenie spolu s materskými školami a prvým stupňom, a to práve preto, že u nich je náhrada fyzického kontaktu ešte komplikovanejšia. Nejde iba o deti s telesným postihnutým, ale aj o deti, ktoré majú mentálne ťažkosti a tie naozaj potrebujú oveľa väčšiu mieru ukazovania či praktického skúšania nadobudnutých vedomostí. Snahou bolo otvoriť tieto školy, ale, samozrejme, závisí to od regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Je tam totiž aj zdravotné riziko. Tieto deti majú často mnohé ďalšie pridružené ochorenia, napríklad horných dýchacích ciest, a môže byť pre ne covid nebezpečnejší. Preto tam ostala brzda regionálnych úradov.
Z hľadiska vzdelávania má práve pre túto skupinu covid najhoršie dôsledky, ale ťažké to majú aj deti s dyslexiou či inými poruchami učenia, ktoré naozaj potrebujú pomoc špeciálneho pedagóga. Nedá sa povedať, pre ktorú skupinu je to náročnejšie. Zrejme prváčikovia, ktorí sa učia písať cez monitor, ale problematické je to aj pre stredoškolákov, ktorí študujú v odboroch, kde je veľmi dôležitá prax. Ak by sme chceli prioritizovať jednu skupinu, hneď napadne ďalších desať, ktoré to tiež majú veľmi ťažké.
Niekedy to ani nezávisí od konkrétneho znevýhodnenia. Existuje mladá slečna, ktorá je úplne nevidiaca, chodí na konzervatórium a tá to zvláda s prehľadom. Dokonca jej súčasný stav v určitej miere vyhovuje, lebo zatiaľ môže cvičiť nové skladby a podobne. No a pritom v jej prípade by sa mohlo predpokladať, že to bude mať veľmi ťažké. Naopak, sú deti, ktoré bežne problémy nemajú, ale teraz sa začali. Príkladom je dievča, tretička, ktorá vôbec nedáva dištančné vzdelávanie. Nedokáže sa sústrediť, vždy bolo síce hyperaktívne, ale teraz sa to hromadí, potom príde mama, ktorá naň nakričí, pretože nesedí za stolom, no a do toho je nervózna aj učiteľka za monitorom, pretože dievča sa stále krúti. Nie je žiaka alebo študenta, ktorý by kvôli súčasnému stavu nemal problémy.
Rozpoznávanie Prejavov Depresie a Psychických Porúch u Detí v Školskom Prostredí
Pojem psychická porucha môže byť niekedy mätúci, ale vymedzuje sa ako syndróm charakterizovaný klinicky významnou poruchou v kognícii, emocionálnej regulácii alebo správaní jednotlivca. Táto porucha zvyčajne súvisí s výrazným utrpením alebo s poškodením sociálnych funkcií. Psychické poruchy u detí majú svoje špecifiká a často sa líšia od porúch duševného zdravia dospelých. Prejavy sú u detí menej zreteľné alebo sa môžu vyvíjať neočakávanými spôsobmi. Deti často nevedia jasne komunikovať svoje pocity, a preto je dôležité všímať si zmeny v ich správaní alebo zmeny vo výkone v škole. Jedným z prvých varovných signálov psychickej poruchy u detí sú extrémne zmeny nálad a emócií. Ak je dieťa zvyčajne veselé a zrazu sa stane podráždeným, je to dôvod na obavy.
Medzi najčastejšie prejavy depresie u detí patria:
- Nízka sebaúcta: Deti môžu mať zintenzívnené pocity škaredosti alebo hanby a môžu hovoriť o zlyhaní alebo o tom, že si nezaslúžia lásku. Sebaponižujúce vety sú varovným signálom.
- Alkohol alebo drogy: Niektorí dospievajúci sa v snahe ukončiť svoje utrpenie začnú „liečiť“ alkoholom alebo drogami, čo ich depresiu len zhoršuje.
- Závislosť na sociálnych sieťach: Depresívne deti sa môžu stať závislými na sociálnych sieťach ako spôsobe, ako sa spojiť s ostatnými a vyhnúť sa pocitom zúfalstva.
- Problémy v škole: Ak bolo dieťa predtým dobrým žiakom, ale teraz mu chýba energia na dosahovanie dobrých známok, môže to byť jeden zo znakov depresie. Zhoršenie prospechu v škole je výrazným ukazovateľom.
- Impulzívne alebo rizikové správanie: U niektorých detí sa depresia môže prejaviť nerozvážnym správaním a vystavovaním sa riziku.
- Úteky z domu: Predstavujú volanie o pomoc. Dieťa sa môže cítiť natoľko bezmocne, že útek sa v jeho mysli stáva jediným spôsobom, ako sa dostať preč od seba.
- Násilné správanie: Niekedy sa u depresívneho dieťaťa prejaví agresivita a násilie.
- Samovražedné pokusy: Toto je najnaliehavejšie volanie o pomoc. Nikdy neberte na ľahkú váhu vyhrážky týkajúce sa samovraždy. Ak trpia skutočne silnou depresiou, veľmi často začnú premýšľať o samovražde. Je preto dôležité brať aj samovražedné myšlienky, ba dokonca takéto správanie stopercentne vážne.
Okrem týchto prejavov si treba všímať aj ďalšie zmeny v správaní dieťaťa, ako sú zmeny nálad, podráždenosť, dlhodobý smútok, zmeny v jedle (priberanie alebo chudnutie, znížená či zvýšená chuť do jedla), bolesti brucha, hlavy bez zjavnej príčiny, ako aj celková izolácia - uzatváranie sa do seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou. Dlhodobé zmeny v spánkových návykoch, kedy dieťa spí menej alebo viac ako zvyčajne, môžu tiež byť varovným signálom. Taktiež prítomnosť príznakov telesného ochorenia - bolesti hlavy, žalúdka, nevoľnosť, časté ochorenia, ktoré nereagujú na liečbu - môžu maskovať depresívne stavy. Úzkosť sa u detí môže prejavovať ako obavy, triaška, búšenie srdca.
Iné Psychické Poruchy a Ich Prepojenie s Depresiou
Depresia je závažné psychické ochorenie, ktoré vedie k pocitom smútku, beznádeje, k strate prežívania radosti či energie. Depresia čoraz častejšie postihuje deti a tínedžerov, hoci sa jej priebeh a dopady najmä u laikov zľahčujú. Ako potvrdzujú odborníci z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana, na ich psychiatrickom oddelení sú okrem tínedžerov občas hospitalizované aj maloleté deti.
Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky. Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Neurózy predstavujú poruchy vyššej nervovej činnosti, ktoré sa prejavujú rôznymi problémami telesného a duševného rázu. Sú pociťované subjektívne a nevyplývajú z poškodenia orgánu. Typy neuróz sú neurasténia („slabosť, vyčerpanie nervového systému“) prejavujúca sa psychickou a somatickou únavou, precitlivenosťou, podráždenosťou, nespavosťou, bolesťami hlavy a vegetatívnymi poruchami. Psychasténia zahŕňa introvertnú orientáciu, zahĺbenie do seba a svojich myšlienok, extrémna poriadkumilovnosť, pedantnosť, precíznosť, detailizmus a náročnosť na seba. Hystéria sa prejavuje skresľovaním posudzovania reálnej skutočnosti, sklonom dramatizovať a pútať pozornosť, zníženou schopnosťou rozlišovať medzi fantáziou a realitou, výraznou náklonnosťou k sugescii, prehnaným koketovaním a teatrálne vystupovaním. Prejavy neuróz u detí zahŕňajú ranné zvracanie, odmietanie raňajok, bolesti brucha (najmä počas pracovných dní), zajakavosť, mutizmus (odmietanie rozprávať v inom než domácom prostredí), problémy so spánkom (neschopnosť zaspať, nočné desy), nočné pomočovanie (po vylúčení organických príčin), odpor a nechuť k učeniu, únavu a učebné ťažkosti.
Problémom pri depresívnych stavoch je, že na začiatku sa dieťa správa nenápadne a symptómy nie sú až tak viditeľné alebo sú maskované inými psychickými, prípadne fyzickými ťažkosťami. Často sa liečia problémy so spánkom, rieši sa chudnutie, adaptačné problémy, poruchy sústredenia, rôzne ochorenia, ale ich depresívny podklad býva ignorovaný, nediagnostikovaný a neliečený. Existuje aj skupina detí, ktoré nemajú dôvod byť smutné a sú smutné, prípadne majú iné prejavy depresie i napriek tomu, že žijú v usporiadanej rodine, učia sa dobre, majú kamarátov. Tieto deti majú depresívne dispozície, ktoré získali - napríklad matka v tehotenstve prežívala depresie, alebo niekto v rode zažil ťažké traumy. Patria sem aj deti s maskovanou depresiou, ktorá je skrytá za zdravotnými ťažkosťami. Depresívne prežívanie sa môže prejaviť aj ako agresívne, nekontrolovateľné správanie a hnev.
Objavujú sa aj deti s „veselou depresiou“ - vyhľadávajú spoločnosť, obľubujú akcie, sviatky, darčeky, sladkosti… Tým si kompenzujú nepríjemný vnútorný stav, ktorý cítia v samote a tichu. Mnohé deti dokážu aj napriek svojim pocitom fungovať vo svojom prostredí. Ide často o stav, s ktorým sa narodili a nič iné ani nepoznajú. Prirovnáva sa to k jazde autom so zatiahnutou ručnou brzdou. Objavia sa strachy, predovšetkým strach z tmy. Sprievodným javom býva únava a nedostatok energie, ktorý je často považovaný za lenivosť, ďalej nesústredenosť a s ňou spojené problémy s učením, zhoršenie výsledkov v škole. U detí, ktoré majú silný inštinkt boja, sa depresia môže prejavovať ako podráždenosť, nepokoj, výbuchy hnevu až agresivita, šaškovanie, provokatívne, rizikové správanie, zneužívanie návykových látok.
Príčiny a Spúšťače Duševných Ťažkostí
Depresia u detí môže byť spôsobená rôznymi faktormi, vrátane komplexnej súhry biologických, psychologických a sociálnych vplyvov.
- Chémia mozgu: Neurotransmitery sú chemické látky v mozgu, ktoré prenášajú signály. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
- Rodinné prostredie: Chaotické a konfliktné rodinné prostredie môže prispievať k depresii u detí. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie, v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Dávnejšie sa riešilo agresívne správanie chlapca po úmrtí otca. Pracovné skúsenosti s treťou generáciou klientov často ukazujú plynutie depresívnych ťažkostí z generácie na generáciu. Všetko, čo prežívame sa nestráca, neriešené to nevedome odovzdávame ďalej, kedy sa to ešte nabaľuje.
- Sociálne vplyvy: Tlak rovesníkov, sociálna izolácia a kyberšikana môžu mať negatívny vplyv na duševné zdravie detí.
- Nerovnováha hormónov: Hormonálne zmeny v období puberty môžu prispievať k vzniku depresie.
- Predispozície a spúšťače: Depresia potrebuje predispozície z minulosti a spúšťače v prítomnosti. Kombináciou týchto faktorov sa môže spustiť u dieťaťa depresia rôznej intenzity.
Výchova, Komunikácia a Prevencia: Úloha Rodičov
Dnešné deti majú kvôli pandémii neuveriteľný prehľad o dianí. Je veľmi dôležité myslieť na to, ako s deťmi o celej téme hovoriť. Nedá sa s nimi o tom jednoducho nehovoriť a tváriť sa, že všetko je v poriadku. Musíme však s nimi o tom hovoriť ich rečou v závislosti od veku. A zároveň sa ich treba pýtať, pretože ony nasávajú obrovské množstvo informácií, ani nevieme kde. Stačí, že telefonujeme a niečo začujú alebo pozerajú televíziu. Je teda potrebné neustále ich vnímať a byť veľmi citlivý na zmeny v správaní. Ak náhodou komunikatívne dieťa zostane mĺkve alebo, naopak, introvertné dieťa sa začne správať inak. No nestačí sa pýtať, ako sa majú, najlepší spôsob, ako u menších detí zistiť, ako sa naozaj majú, je prostredníctvom hry. Hrať sa s nimi a sledovať, ako sa hrajú, cez hry a rozprávky im vysvetľovať, čo sa vlastne deje.
Ak my budeme na všetko stále nadávať, všetko bude zlé, nič sa nebude dať, tak sa nečudujme, že nám to potom deti robia aj pri učení. Deti sú veľmi citlivé na reakcie dospelých. Môže sa stať, že už nezvládneme n-tú tlačovku, kde ohlásia nové pravidlá, nové zmeny. Je to prirodzené - aj pre nás sú to ťažké situácie. Ale treba potom deťom vysvetliť, prečo sme vybuchli a že možno sme mohli reagovať lepšie. A takto vlastne deťom dávame modely, ako veci spracúvať, ako k nim pristupovať. Nikdy by sme nemali zabúdať na to, že deti zrkadlia. Pri tých malinkých si na toto treba dávať ešte väčší pozor.
Čo robí sociálna izolácia s vaším mozgom – ako napraviť škody
Je veľmi dôležité deťom zabezpečiť denný režim. Ak sa škola začína o ôsmej, vyžadovať od detí, aby sa predtým naraňajkovali, prezliekli. Naozaj má veľký efekt, keď sa snažíme čo najviac napodobniť školské prostredie. Je síce dištančné vzdelávanie, ale rodič by mal zabezpečiť, aby dieťa neležalo na posteli, aby si naozaj zaplo kameru. No a v tejto situácii rodič, žiaľ, musí spolupracovať na priebehu hodiny. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Pre niektorých rodičov je možno jednoduchšie depresiu u vlastného dieťaťa zapierať, pretože nikto nechce mať psychicky choré dieťa. Vzniká tak priestor na isté formy „samoliečby“: nadmerné prejedanie, konzumovanie sladkostí, potreba nových hračiek, darčeky, nákupy, oslavy, ale aj užívanie alkoholu a drog. Ak cítite, že vaše dieťa inklinuje dlhodobo k depresívnym prejavom, povedzte mu, že to cítite, ale nevyšetrujte. Dieťa nevie pomenovať, prečo sa tak cíti, otázky „prečo“ sú zbytočné. Potrebné je čo najskôr podchytiť nielen depresívne, ale aj smutnejšie prejavy dieťaťa. Skúste ho pokojne a bez výčitiek upozorniť, že je potrebné túto záťaž riešiť a že mu pomôžete.
Rodičia často majú problém rozlíšiť depresiu od bežnej pubertálnej náladovosti, preto je odborné posúdenie často najlepšou možnosťou. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí depresiou, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Odborník môže diagnostikovať depresiu a navrhnúť vhodnú liečbu. Okrem odbornej pomoci môžete svojmu dieťaťu pomôcť aj vy: rozprávajte sa s ním, dajte mu najavo, že ste tu pre neho a že ho počúvate. Snažte sa pochopiť jeho pocity a prežívanie. Podporujte ho v aktivitách, ktoré ho bavia, a pomáhajte mu budovať zdravé vzťahy. Vytvorte bezpečné a podporné prostredie a uistite sa, že sa vaše dieťa cíti doma v bezpečí a pochopení. Spolupracujte so školou: informujte učiteľov a školského psychológa o situácii a spolupracujte na podpore dieťaťa v škole. Dbajte na zdravý životný štýl: zabezpečte, aby vaše dieťa malo dostatok spánku, zdravú stravu a pravidelný pohyb. Buďte trpezliví, liečba depresie je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť.
Tipy pre rodiny: Doprajte si spoločne strávený čas. Komunikujte otvorene a vytvárajte podporné vzťahy v rodine. Harmonické rodinné prostredie môže prispieť k odolnosti voči stresu. Naopak, chaotické a konfliktné domáce prostredie môže viesť k škodlivým účinkom na psychiku dieťaťa. Deti, ktoré sa cítia milované, sú vnútorne silné. Ak rodinné prostredie nefunguje, rodinná terapia a otvorená komunikácia môžu byť nevyhnutné.
Úloha Školy a Nedostatočná Podpora Duševného Zdravia
Škola zohráva dôležitú úlohu pri podpore duševného zdravia detí. Učitelia a školskí psychológovia by mali byť schopní rozpoznať príznaky depresie a poskytnúť deťom potrebnú pomoc. Škola by mala tiež vytvárať podporné prostredie, kde sa deti cítia bezpečne a môžu otvorene hovoriť o svojich pocitoch. Možnosti pomoci v škole zahŕňajú školského psychológa, ktorý poskytuje individuálne poradenstvo a terapiu pre deti s psychickými problémami. Triedny učiteľ si môže všímať zmeny v správaní dieťaťa a informovať rodičov a školského psychológa. Škola môže taktiež organizovať preventívne programy na podporu duševného zdravia a prevenciu šikanovania.
Nový audit Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) však ukázal, že slovenské školy nemajú dostatočnú kapacitu na podporu duševného zdravia detí. Na jedného psychológa pripadá v priemere 710 žiakov, v niektorých okresoch nie je ani jeden. Psychologické ambulancie riešia mnohé problémy u detí - poruchy učenia, sústredenia, správania, neurotické prejavy, úzkostné ťažkosti, poruchy stravovania (anorexia, bulímia), problémy so spaním, nočné desy, adaptačné problémy v škôlke, škole, šikanu, strachy, obsedantné stavy, obezitu, závislosti, ale aj časté ochorenia a oslabenú imunitu. Ich spoločným menovateľom môže byť depresia, ktorá je často považovaná za dôsledok uvedených problémov. Vy ako rodičia svoje deti vidíte a vnímate každý deň - ich oblečenie, kamarátov, aké vzory a príbehy ich priťahujú. Vidíte ako sa zmenilo ich správanie. Ako dlho sa cítia sklesnuto. Užitočné sú aj informácie od učiteľov, spolužiakov a kamarátov.
Stres zo školy môže ovplyvniť každé dieťa. Niekoľko klientov v Centre Avare sa v posledných týždňoch obrátilo na toto centrum s podobným problémom: ich deti začali prejavovať silnú úzkosť z návratu do školy. Sedemročná Anička naraz prestala chcieť ísť do školy, desaťročný Tomáš mal každé ráno bolesti brucha a pätnásťročná Lucia sa začala búriť proti akýmkoľvek školským povinnostiam. Stres zo školy je realita, ktorá postihuje tisícky slovenských detí každý deň. Je to emočná a fyzická reakcia dieťaťa na rôzne požiadavky školského prostredia. Podľa výskumu McLean Hospital (2024) zažíva školskú úzkosť približne 5% všetkých detí školského veku. Rozsiahla britská štúdia National Foundation for Educational Research (2003) na vzorke 280 škôl potvrdila, že sociálna úzkosť je najčastejším spúšťačom školského odmietania, pričom najviac postihnuté sú deti v kľúčových stupňoch 3 a 4.
Rozpoznanie príznakov stresu zo školy je prvým krokom k efektívnej pomoci. Keď má dieťa stres zo školy, existuje množstvo účinných techník, ktoré môžete použiť doma. Patrí sem napríklad technika „4-4-4“ (nádych na 4 sekundy, zadržanie dychu na 4 sekundy a výdych na 4 sekundy), organizácia ako kľúč k zvládaniu stresu, otvorená komunikácia (úzkosť sa zhoršuje, keď ju dieťa drží v sebe), práca so strachom z chýb a posilňovanie pocitu kontroly u dieťaťa. V praxi Centra Avare sa pozoruje, že niektoré prípady stresu zo školy vyžadujú profesionálne intervenčné metódy. Keď má dieťa stres zo školy, rodinné prostredie hrá kľúčovú úlohu pri uzdravovaní. Prevencia je najlepšie riešenie úzkosti zo školy. Centrum Avare sa špecializuje na inovatívne prístupy k riešeniu stresu zo školy, vrátane intervenčných metód pomáhajúcich deťom prepojiť myslenie s pohybom, čo má priamy vplyv na zvládanie úzkosti zo školy.
Úzkosť z návratu do školy je prirodzený jav, ktorý by mal bez zásahu ustúpiť do 2-3 týždňov. Je normálne, keď má teenager stres zo školy kvôli zvýšeným akademickým požiadavkám, sociálnemu tlaku a hormonálnym zmenám. Stres zo školy môže ovplyvniť fyzické zdravie dieťaťa a vyvolať reálne fyzické príznaky ako bolesti hlavy, brucha, únavu, poruchy spánku a časté choroby. Centrum Avare poskytuje komplexný prístup zahŕňajúci diagnostiku, individuálne intervenčné metódy, koučing pre rodičov a spoluprácu so školskými zariadeniami. Stres zo školy nie je nevyhnutnou súčasťou detstva. Keď má dieťa stres zo školy, môžeme mu pomôcť rozvinúť stratégie na jeho zvládanie a vytvoriť pozitívny vzťah k vzdelávaniu.
Násilie na Deťoch: Špecifická Výzva pre Učiteľov
V čase obmedzení a domácich karantén stúpa počet detí, na ktorých je páchané násilie. Učitelia by mali byť preto ostražití a všímať si prípadné signály násilia. Medzi rizikové skupiny detí patria tie, ktorých rodičia holdujú alkoholu alebo zneužívajú omamné látky, deti, ktorých rodičia sa liečia na psychiatrii, deti, u ktorých sme badali už v škole príliš veľký strach z nárokov rodiča na dieťa. Ďalej sú to deti, ktoré sú obeťami šikanovania alebo kyberšikany, deti, ktoré mávajú depresívne prejavy, sebapoškodzujú sa, prípadne majú poruchy príjmu potravy. V neposlednom rade ide aj o deti, ktoré ignorujú krízové vzdelávanie, potulujú sa po vonku s rizikovými partiami, zneužívajú alkohol a experimentujú s omamnými látkami.
Formy násilia zahŕňajú psychické násilie (obviňovanie, vydieranie, vyhrážanie sa, nútenie), fyzické násilie (bitie, udieranie, sácanie), sexuálne násilie (zneužívanie, ponižovanie so sexuálnou tematikou, nútenie k sledovaniu pornografie, vystavovanie pohoršujúcim materiálom) a kyberšikanu (nenávistné prejavy, ohováranie, špehovanie, prenasledovanie, šírenie HOAXov).
Ako môže učiteľ pomôcť: je dôležité ubezpečiť deti, že ak by mali nejaký problém, môžu učiteľa kontaktovať. Vyzvať dieťa na súkromný rozhovor a požiadať ho, aby odpovedalo áno-nie na otázky, ak nemôže odpovedať celými vetami. Osloviť rodiča a opýtať sa na to, ako z jeho pohľadu dieťa prosperuje. Kontaktovať niekoho dieťaťu blízkeho, prípadne dieťa vylákať mimo domu, kde s ním môžete v pokoji telefonovať a zistiť viac. Kontaktovať Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí alebo políciu, prípadne odporučiť dieťaťu niektorú z liniek pomoci.
Sebapoškodzovanie: Príznaky a Pomoc
Sebapoškodzovanie je fyzické ubližovanie, poranenie vlastného tela s cieľom vysporiadať sa s negatívnymi duševnými stavmi, ako sú hnev, zlosť, úzkosť alebo stres. Je to často volanie o pomoc, aj keď sa to nemusí na prvý pohľad zdať.
Medzi najčastejšie formy sebapoškodzovania patrí rezanie, škrabanie, pálenie, vytrhávanie vlasov, otrava alebo predávkovanie.
Prejavy sebapoškodzovania, ktoré by mali spozornieť:
- Obhrýzanie nechtov alebo kože okolo nechtov
- Modriny, popáleniny, holé miesta na hlave, zárezy
- Depresívne nálady, plačlivosť, nízka motivácia
- Uzatvorenie sa do seba, izolovanie sa
- Chudnutie/priberanie, nízke sebavedomie
- Požívanie alkoholu, návykových látok
Ako pomôcť dieťaťu so sebapoškodzovaním: najdôležitejšia je komunikácia s dieťaťom. Je potrebné vyhľadať odbornú pomoc a byť trpezliví a podporujúci.
Diagnostika a Liečba Psychických Porúch u Detí
Včasná diagnostika a liečba duševných problémov u detí sú kľúčové pre zlepšenie ich kvality života. Pedopsychiatri, MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička a psychoterapeutka, rovnako ako aj MUDr. Jana Trebatická, PhD. a MUDr. Ján Šuba, MPH, zdôrazňujú dôležitosť odborného prístupu. Liečba by mala zodpovedať závažnosti depresie (ľahká, stredne ťažká a ťažká).
Diagnostika sa začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom. Následne môže nasledovať psychologické vyšetrenie a testy. Je dôležité zhromaždiť čo najviac informácií. Patrí sem rodinná anamnéza a výsledky testov. Na základe získaných informácií odborník určí vhodný spôsob liečby, ktorý môže zahŕňať kombináciu liekov a terapie. Liečba je proces, dieťa sa nezmení cez noc. Vyžaduje si trpezlivosť a pravidelnú kontrolu u odborníka. Rýchla reakcia rodičov môže zmeniť budúcnosť detí a zabezpečiť im starostlivosť, ktorú potrebujú.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Ak je problém väčší, vždy sa radí zavolať odborníkom, ktorých máme. Máme pedagogicko-psychologické poradenstvá v každom okresnom meste. Stačí zdvihnúť telefón a zavolať, alebo sa poradiť aj telefonicky.
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Psychoterapeut môže pomôcť zmeniť nezdravé spôsoby myslenia, naučiť ho myslieť viac pozitívne a vedieť lepšie zvládať životné výzvy. Depresiu iba slovami ale nevyriešite a nepomáha ani „umelé“ rozveseľovanie. Je dôležité nájsť pôvodné emočné zdroje v rodinnej histórii, kde sa ukladali rôzne traumy. Vtedy je potrebné pracovať s niektorým z rodičov, pretože všetko, čo dieťa prežíva, má od rodičov.
Depresie sú všeobecne spojené s nedostatkom vnútorného a vonkajšieho svetla, preto je účinný svetelný doping. Aj v odborných kruhoch sa pri liečení depresívnejších stavov využíva fototerapia - pobyt v bielom vysvietenom prostredí. Rodinnú atmosféru opticky presvetlite - do priestoru pustite viac svetla a jasu pridaním zrkadiel a využívaním bielej farby (biele prikrývky, vankúše, ktoré odrážajú viac svetla). Známa svojimi podpornými účinkami je aj Bachová kvetová terapia, v ktorej sú obsiahnuté esencie pomáhajúce pri depresiách, apatii, pasivite, fyzickej a psychickej únave. Dokážu pôsobiť na emócie zlosti, hnevu, žiarlivosti, ale aj netrpezlivosti, podráždenosti. Poznanie psychologického rozmeru Bachových esencií dáva ľuďom možnosť rozpoznať a identifikovať vlastné emočné bloky, ale aj emočné bloky u detí zistené rodinnou systemickou terapiou.
tags: #depresivne #dieta #v #skole