Otázka „koľko detí je tak akurát?“ je hlboko osobná a každá z nás má na „ideálny“ počet detí svoj vlastný názor. Sú maminy, ktorým vyhovuje mnohopočetná rodina a ich dom je plný detí, iným zas postačí len jeden potomok. V dnešnej dobe síce prevládajú rodiny, v ktorých sú len dvaja súrodenci, no ani rodiny s jedináčikom nie sú žiadnou výnimkou. V podstate je to úplne normálne a, ako všetko na tomto svete, aj táto dynamika má svoje klady aj zápory.
Spoločenské očakávania však často vyvíjajú tlak. „A kedy bude braček alebo sestrička?“ To je asi jedna z najčastejších otázok, ktorým čelí mama jedináčika, akoby mať ďalšie dieťa bola pre mamu svätá povinnosť. Niekedy sa rodičia jednoducho necítia na to, aby priviedli na svet ďalšie dieťatko, a je to úplne v poriadku. Nikomu nie ste dlžní - ani vášmu prvému dieťaťu, ani starým rodičom, ktorí sa nevedia dočkať ďalšieho kočíkovania.
Jedno Dieťa v Rodine: Výzvy, Mýty a Prekvapivé Realita
Rodičovstvo s jediným dieťaťom prináša svoje špecifické radosti aj výzvy. Od dôvodov rozhodnutia mať jedináčika, cez výchovné postupy, až po prelamovanie pretrvávajúcich spoločenských mýtov, je téma jedináčika bohatá na rôzne aspekty, ktoré si zaslúžia podrobnú pozornosť.
Voľba, ktorá formuje Rodinu
Rozhodnutie mať jedno dieťa môže mať rôzne príčiny, od zdravotných až po životné. Príbeh Timey, ktorá si už prestala „dávať pred ústa servítku“, je toho názorným príkladom. Spomína, ako syna počali „na prvý šup“ a nikdy nechápala ženy, ktoré si sledujú plodné dni a robia všetko pre otehotnenie. Ich snaženie jej prišlo smiešne, najmä keď videla, koľko síl a energie vkladajú do nezmyselných internetových diskusií. Keď mal malý Miško dva roky, s manželom sa rozhodli, že je najvyšší čas postarať sa mu o brata alebo sestričku. No tá akosi neprichádzala. Počas šiestich rokov snaženia vyskúšala všetko - od čajov, cez liečiteľov, doktorov až po umelé oplodnenie, avšak všetko bezvýsledne. Najviac jej pomohlo, keď vnútorne prijala túto situáciu. Dnes má Miško deväť rokov, je to šikovný chlapec a taktiež sa zmieril s tým, že nebude mať súrodenca. Ak sa jej niekto pýta, kedy bude ďalšie, odpovie, že to určite nie je jeho vec.
Ďalším dôležitým faktorom môže byť zdravotný stav matky. Mamička malej Mii priznáva, že tehotenstvo s Miou bolo pre ňu veľmi zdravotne náročné. Prejavila sa u nej ťažká forma preeklampsie a ona viac nechcela riskovať. Tieto osobné skúsenosti podčiarkujú, že rozhodnutie mať jedno dieťa je komplexné a zaslúži si rešpekt.
Výchova Jedináčika: Od Piedestálu k Samostatnosti
Rodičia, ktorí vychovávajú len jedno dieťa, stoja pred viacerými výzvami. Prvou je nepostaviť svoju dcéru či syna na piedestál. Je normálne, že o jediné dieťa sa bojíme oveľa viac, pretože je to človiečik, ktorému od narodenia dávame všetku našu lásku, voľný čas a pozornosť. No dieťa by sa malo naučiť, že nie všetky situácie v živote sa budú rozvíjať tak, ako to chce ono.
Príklad Mii je ilustratívny. Keď mala štyri roky, začala sa rodičov pýtať, prečo nemá sestričku. Chodila do škôlky, v ktorej všetky deti mali súrodenca. Závidela im, vyčítala rodičom, že sa nemá s kým hrať. Dcérine výčitky si matka zobrala k srdcu. Snažila sa s ňou stále hrať, aj keď bola absolútne vyčerpaná z novej práce. Dcéra si to užívala, no matka časom zistila, že takýmto spôsobom ňou iba manipuluje. Preto ak dieťa vyrastá samo, skúste mu vysvetliť všetko tak, ako to je. Ak máte vy súrodencov, hovorte mu o tom, aké to bolo, keď ste spolu vyrastali. Súrodenec dokáže byť skvelým parťákom, no zároveň nikde nie je zaručené, že spolu budú dokonale vychádzať. Takéto vzťahy sú skôr výnimkou.
Neraz sa stáva, že svoje nesplnené sny a nádeje rodičia vkladajú práve do potomkov. Najmä jedináčikovia často vycítia tento tlak zo strany rodičov či prarodičov. Ale dieťa je dieťa. Ak vychovávate len jedno dieťa, skúste mu zdôrazniť, že je dôležitejšia radosť z vykonávania nejakej činnosti než dosahovanie prvenstva vo všetkých oblastiach. Jedináčikovia mávajú často pocit, že sa musia zavďačiť blízkym, ktorí im venujú veľa pozornosti. Preto je kľúčové nastaviť realistické očakávania a podporovať dieťa v jeho vlastných záujmoch, nie v plnení predstáv dospelých.
Inteligentní, Sebavedomejší a Sociálne Zruční: Fakty o Jedináčikoch
Na druhej strane, ako uvádza portál New York Times, jedináčikovia naozaj bývajú inteligentnejší a sebavedomejší. Vyplýva to zo záverov dlhoročného výskumu Univerzity v Texase. Súvisí to najmä s tým, že vyrastajú medzi dospelými a veľa času trávia rozhovormi s nimi, alebo počúvaním ich rozhovorov. To ich prirodzene vedie k rozvoju verbálnych schopností a k lepšiemu chápaniu komplexných myšlienok.
Ani dieťa, ktoré vyrastá samo, nemusí trpieť nedostatkom sociálnych kontaktov. Od mala je mu venovaná zvýšená pozornosť a jeho rodičia neraz robia všetko preto, aby mu zabezpečili prítomnosť kamarátov. Martina si spomína na škôlkarské začiatky svojho syna: „Náš syn sa v škôlke adaptoval pomerne dobre. Jediné, s čím mal problém, bolo to, keď mu iné deti vytrhávali hračky z rúk. Na to naozaj nebol zvyknutý.“ Avšak, otvorený vzťah založený na vzájomnej dôvere medzi dieťaťom a rodičmi pomáha preklenúť aj takéto situácie.
Jedináčikovia sú uchránení od súrodeneckej rivality, nekonečných hádok a sporov, ktoré našťastie nezvyknú mať dlhé trvanie, no predsa len sú súčasťou života v mnohodetných rodinách. Treba si uvedomiť, že samota nie je synonymum osamelosti. Naopak, jedináčik sa od mala učí, že stráviť pár chvíľ osamote je v skutočnosti veľká výhoda. Žena, ktorá vyrastala so šiestimi súrodencami, potvrdzuje: „Milujem každého z nich. No najmä v komplikovanom tínedžerskom veku by som dala všetko za kúsok súkromia a samoty. Súrodenci ma na jednej strane veľa naučili. Vďaka nim viem robiť kompromisy, riešiť hádky či prispôsobovať sa mnohým nečakaným situáciám.“ Väčšina jedináčikov preto čas osamote nevníma ako strašiaka, ale ako prirodzenú súčasť života. Keďže nie vždy je k dispozícii partner na hranie, vedia si vymyslieť kadečo a rozvíjajú tak svoju kreativitu a vnútorný svet.
V spoločnosti doposiaľ panuje názor, že takmer všetci jedináčikovia sú rozmaznané decká, ktoré nevedia, čo so sebou. Je však pravdou, že jediné dieťa v rodine sú jej členovia predsa len náchylnejší rozmaznávať. Aby to tak nebolo aj v prípade vášho jediného syna či dcéry, je nastavenie hraníc nevyhnutnosťou. Stanovenie jasných pravidiel a dôslednosť vo výchove sú kľúčové pre zdravý vývoj každého dieťaťa, bez ohľadu na počet súrodencov.
Dynamika Rodiny s Jedináčikom a Pohoda Matky
Jedináčik sa síce cíti prirodzene v prítomnosti dospelých, no netreba zabúdať, že je ešte stále dieťaťom. Rodičia potrebujú stráviť aj čas bez dieťaťa, osamote. „Naša dcéra chcela absolútne všetko robiť spolu so mnou a manželom. Pozerať večerný film, chodiť po úradoch či zapájať sa do rozhovorov, ktorých obsah by len zbytočne zaťažoval detskú hlavičku. Stálo nás to veľa síl a vysvetľovania. Dlho nechápala, že dieťa je predsa len niekde inde ako my, dospelí. Bolo to náročné obdobie,“ priznáva mamička malej Mišky, ktorá vyrastá ako jedináčik. Dnes trávi viac času so starými rodičmi, a tak si môžu jej rodičia vyhradiť viac chvíľ osamote. Je dôležité, aby si rodičia udržali svoj partnerský život a svoje záujmy, čo v konečnom dôsledku prospieva aj dieťaťu.
Pocity matky sú v materstve rovnako dôležité. Ako sa cíti mama, dieťa raz-dva vycíti. A to bez ohľadu na to, koľko má rokov. Neverte tomu, že nie ste plnohodnotnou mamou len preto, že vaše dieťa nemá súrodenca. Nepočúvajte takéto názory. Kvalita materstva sa nedá zmerať počtom detí. Dôležitá ste vy sama. Mať jedináčika znamená mať aj viac času nielen na spoločné aktivity, ale aj sama na seba, čo umožňuje matke starať sa o svoju psychickú a fyzickú pohodu.
Striedavá Starostlivosť a Podpora Osamelých Rodičov: Komplexný Pohľad
Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá má významný vplyv na deti. Jednou z foriem rodičovskej starostlivosti, ktorá sa v tejto súvislosti čoraz viac diskutuje, je striedavá starostlivosť. Táto forma starostlivosti, pri ktorej sa obaja rodičia po rozchode alebo rozvode podieľajú na výchove dieťaťa v približne rovnakom rozsahu, má svojich zástancov aj odporcov. Súčasne je nevyhnutné venovať pozornosť aj situácii osamelých rodičov, ktorí čelia jedinečným výzvam a pre ktorých štát zavádza nové formy podpory.
Striedavá Starostlivosť: Právny Rámec a Aktuálny Stav na Slovensku
Striedavá osobná starostlivosť, obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, je pomerne novým inštitútom. Do právneho poriadku bola zavedená novelou zákona č. 217/2005 Z.z. Od 1. júla zákon o rodine umožňuje, aby sa rozvedení manželia alebo rozídení rodičia starali o svoje deti striedavo. Hoci zákon o rodine hovorí, že súd musí skúmať, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa, ak s ňou aspoň jeden z rodičov súhlasí, realita je často odlišná.
Štatistiky Ústredia práce ukazujú, že z vyše 18-tisíc detí, o ktorých vlani rozhodovali súdy, len 742 zveril súd do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V roku 2011 boli tieto čísla o niečo pozitívnejšie v porovnaní s rokom 2010. Na Slovensku prevláda zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Advokát Dávid Štefanka tvrdí, že otcovia majú stále malú šancu na striedavú starostlivosť. Vo väčšine prípadov striedavej starostlivosti si rodičia prejdú kombináciou rokovaní, súdnych rozhodnutí a vlastnej spolupráce. Striedavá starostlivosť môže byť skvelým riešením, no ak rodičia nevedia, ako správne začať, môže nastať chaos. Aby tento model fungoval bez väčších problémov, je dôležité zamyslieť sa nad niekoľkými zásadnými otázkami.
Výhody Striedavej Starostlivosti pre Dieťa a Rodičov
Striedavá starostlivosť má niekoľko potenciálnych výhod pre dieťa, ktoré môžu podporiť jeho celostný vývoj a pocit stability, aj keď je rodina rozdelená. Jednou z najdôležitejších je stabilný vzťah s oboma rodičmi. Dieťa má možnosť udržiavať si pevný vzťah s oboma rodičmi a ich rodinami, tak ako pred rozpadom rodiny. To mu umožňuje lepšie si budovať osobnosť aj integritu. Zároveň má dieťa možnosť učiť sa od ženského aj mužského vzoru, čo je pre jeho sociálny a emocionálny vývoj kľúčové.
Ak sa obaja rodičia chcú a vedia o dieťa postarať, dieťa má rado oboch. Štúdie od svetových psychológov a sociológov poukazujú na to, že striedavá starostlivosť má pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa. Zaručuje tiež rovnosť oboch rodičov, kedy každý z rodičov má rovnaké právo a povinnosť podieľať sa na starostlivosti o dieťa. Už žiadne „jednostranné rozhodovanie“, ale skôr spravodlivé rozdelenie starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú si môžete ako rodičia dobrovoľne dohodnúť v rodičovskej dohode, alebo ju môžete navrhnúť súdu v už prebiehajúcom súdnom konaní.
Výzvy a Riziká Striedavej Starostlivosti: Názory Odborníkov a Skúsenosti
Existuje viacero príčin, prečo je striedavá starostlivosť na Slovensku stále málo využívaná a prečo ju niektorí odborníci vnímajú s opatrnosťou. Eva Riečicová z Úradu práce v Topoľčanoch uvádza, že po zavedení striedavej starostlivosti sa rozmohol trend obviňovania otca z týrania a zneužívania dieťaťa. Kolízny opatrovník niekedy podá na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia na zákaz styku. Riečicová však zdôrazňuje, že kolízny opatrovník musí rešpektovať prezumpciu neviny. Ak ide o krivé obvinenie, prichádza k závažným škodám vo vzťahu rodič - dieťa. Matky často žiadajú vypočuť dieťa, ak nechce ísť k otcovi, čo môže byť ďalší zdroj napätia.
Deti sú prirodzene citlivé na zmeny a prispôsobovanie sa dvom rôznym domácnostiam môže byť pre ne stresujúce. Neustále presuny medzi domovmi môžu narúšať pocit stability a bezpečia. Dieťa sa môže cítiť ako kočovník, ktorý nevie, kde je jeho skutočný domov, a môže mu to priniesť pocity, že nikam nepatrí. Deti musia neustále presúvať svoje veci medzi domácnosťami - školské pomôcky, oblečenie, hračky. Rodičia musia koordinovať svoje rozvrhy a rozhodnúť, kde bude dieťa tráviť voľný čas, sviatky či prázdniny. Počas zákazu styku dokáže rodič dieťa zmanipulovať, čo je závažné riziko.
Niektorí odborníci tvrdia, že striedavá starostlivosť môže mať negatívne dopady na psychiku dieťaťa a viesť k psychickým problémom v dospelosti. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Taktiež striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného.
Detská psychologička Romana Mrázová k téme dodáva: "Ja osobne nemám striedavú starostlivosť v obľube. Je výhodná pre rodičov, nie pre dieťa. Dieťaťu to prináša len ďalšie problémy, okrem tých, ktoré má v spojitosti s rozpadom rodiny. Predstavuje to preň neustále sťahovanie a ‘chodenie s kufríkom‘ raz k jednému, raz k druhému rodičovi. Potrebujeme sa niekde cítiť DOMA, mať svoje útočisko a túto väzbu je ťažké urobiť na dve miesta. Pre dieťa je to zrazu akoby nikam nepatrilo, lebo u každého je len na chvíľku."
Skúsenosti rodičov so striedavou starostlivosťou sú rôzne. Niektorí rodičia si striedavú starostlivosť pochvaľujú a tvrdia, že je to pre ich deti najlepšie riešenie. Iní rodičia majú so striedavou starostlivosťou negatívne skúsenosti a tvrdia, že ich deti sú z nej stresované a nešťastné. Jeden otec hovorí: "Ak má dieťa všetko zabezpečené a cíti lásku oboch rodičov je mu to jedno hlavne ak je šťastné a ničím netrpí." Iná matka, ktorá má dieťa v striedavke, vidí výhody v nezávislosti od výživného a flexibilite: "Ja mám pohodičku, týždeň si užívame spolu, týždeň makám, aby sme sa mali dobre." Podľa nej je „dookola rozprávanie, ako dieťa je kočovník, blud.“ Ak má dieťa u každého rodiča všetko, nebalí si batôžtek. Tvrdí, že stres je pre dieťa vtedy, ak sa s tým rodičia nevedia stotožniť, nie je nič horšie ako vystresovaný otec, mama pre dieťa.
Z osobnej skúsenosti jednej matky s päťročným dieťaťom je týždeň a týždeň v pohode. Pokiaľ sú obaja rodičia stotožnení s modelom, nevýhody prakticky nie sú. Samozrejme, záleží od vybavenia mentálneho, psychického a materiálneho. Dôležité je, že dopady na dieťa má striedavka zväčša pozitívne - na rodičoch - negatívne, ktorí ešte nedozreli - a to prirodzene prenášajú na dieťa. Pokiaľ rodičia nesúperia o pozornosť respektíve o priazeň dieťaťa, ale nastavia si režimy, je to rovnaké, ako keď ho vychovávajú spolu. Skôr deti v starostlivosti jedného z rodičov majú väčšie problémy. Dieťa má domov tam, kde má rodičov, ktorých miluje.
Na webovej stránke www.striedavka.sk nájdete hodnotnejšie informácie a odborné štúdie od svetových odborníkov, ktorí reálne pracovali s takými deťmi a porovnávali jednotlivé usporiadania rodín. Výsledky z praxe ukazujú, že vo väčšine prípadov je to o tom, že jeden z rodičov bojkotuje striedavú starostlivosť. Aj keď bude realizovanie striedavej výchovy v praxi náročnejšie a bude mať svoje úskalia, pre celkový psychosomatický vývin detí až do bodu, kedy sa deti stanú rodičmi, má striedavá výchova nedoceniteľný význam (Fransson 2018). Výskumy sa zameriavajú na duševné zdravie detí a dospievajúcich, životnú úroveň detí v striedavej starostlivosti, úroveň stresu a porovnávajú dopady rôznych druhov starostlivosti (napr. Bergström 2018, Nilsen 2017, Turunen 2017, Bauserman 2002, Nielsen 2014).
Minimalizácia Negatívnych Dopadov a Kľúč k Úspechu Striedavej Starostlivosti
Pre úspešné fungovanie striedavej starostlivosti je dôležité minimalizovať jej potenciálne negatívne dopady. Tu je niekoľko odporúčaní, ktoré zdôrazňujú spoluprácu a flexibilitu rodičov:
- Komunikácia a spolupráca rodičov: Rodičia by mali byť schopní spolu komunikovať a spolupracovať pri výchove dieťaťa. Odmietanie názorov druhej strany či hádky pred dieťaťom nikomu nepomôžu. Dohody o striedaní, školských povinnostiach či voľnom čase by mali byť jasne definované.
- Stabilné prostredie: Je dôležité, aby dieťa malo u oboch rodičov stabilné a bezpečné prostredie. Psychologička Lidmila Pekařová odporúča vytvoriť model, podľa ktorého v byte týždeň žije otec a týždeň mama, aby dieťa nadobudlo dojem, ako keby jeden z rodičov bol vždy týždeň na služobnej ceste. Tento model sa dá uskutočniť v prípade ideálnych podmienok a vyžaduje presné pravidlá pri upratovaní, platbách a ďalších veciach súvisiacich s výchovou.
- Rešpektovanie potrieb dieťaťa: Rodičia by mali brať do úvahy potreby a pocity dieťaťa a prispôsobiť striedavú starostlivosť jeho individuálnym potrebám.
- Rovnaké pravidlá a režim: Rodičia by mali mať podobné pravidlá a režim, aby sa dieťa cítilo stabilne a vedelo, čo môže očakávať.
- Podpora dieťaťa: Rodičia by mali dieťaťu poskytovať emocionálnu podporu a ubezpečovať ho, že ho obaja ľúbia, a že rozchod rodičov nie je jeho vina.
- Flexibilita: Niekedy nastanú nepredvídané situácie, a rodičia by mali byť schopní byť flexibilní a nájsť spoločné riešenia.
- Harmonogram: Jasný harmonogram striedania býva základom, ale mal by byť prispôsobivý.
- Kontinuita: Škola, krúžky, kamaráti - všetko by malo ostať čo najviac nezmenené, aby sa dieťa cítilo zakorenené vo svojom prostredí.
Ak nemáte peniaze na kúpu ďalších bytov, vždy je lepšie odísť napríklad do pôvodného domu k rodičom, ako neustále sťahovať dieťa z bytu do bytu. Rodičia by mali myslieť predovšetkým na pohodlie dieťaťa a nie na svoje vlastné výhody. Ideálne je mať všetko spravodlivo rozdelené nielen počas bežných dní v roku, ale aj počas prázdnin, dovoleniek a počas sviatkov. Lidmila Pekařová odporúča rodičom, že ak sa vo vzťahu nezhodujú úplne vo všetkých parametroch a nie sú šťastní, aby sa radšej rozišli. Deti naozaj nepotrebujú počúvať každodenné hádky.
Podpora Jednorodičov na Slovensku: Systémová Pomoc a Právne Ochrany
Neúplné rodiny patria k najohrozenejšej skupine obyvateľstva, čo sa týka chudoby i sociálneho vylúčenia. Podľa Štatistického úradu SR je na Slovensku približne 180 000 osamelých rodín s nezaopatrenými deťmi. „Ešte viac toto číslo spresňuje európske štatistické zisťovanie, tzv. EU SILC, ktorý hovorí, že skutočných jednorodičovských domácností máme okolo 31 000. To sú jednorodičovské domácnosti, ktoré už nemajú doma nikoho iného, ani babku, dedka alebo iných príbuzných alebo blízkych ľudí,“ podotkol minister. Až takmer 38 % týchto domácností je takisto ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením. Táto skupina obyvateľstva si podľa ministra preto vyžaduje koncentrovanú a špeciálnu pomoc.
Národný Projekt „Podpora Osamelých Rodičov“: Komplexné Riešenie
Slovensko odštartovalo 9. februára nový národný projekt pomoci jednorodičom, samoživiteľom, samoživiteľkám a osamelým rodičom. Pilotný projekt má trvať dva roky a celý bude financovaný z eurofondov v rámci Programu Slovensko. Partnermi Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v programe sú mimovládne organizácie Jeden rodič, My mamy a Centrum Slniečko, ako aj rezortný Inštitút pre výskum práce a rodiny. Je doslova unikátne a málokedy sa to vidí, že štát preberá do svojho systému know-how mimovládnych organizácií, ktoré sa doteraz tejto problematike venujú.
Ak ste jednorodič, prihlásiť do projektu sa máte dobrovoľne. Následne budete preverení, aby ste predišli akýmkoľvek špekuláciám, respektíve akémukoľvek podozreniu zo zneužívania programu. Po prihlásení ste zaradený do programu nasledujúci mesiac, teda ak sa nahlási už vo februári, tak reálne vstúpi do programu od 1. marca.
Ide o poradne komplexnej pomoci, ktorých bolo na Slovensku dobudovaných 46 tam, kde sú aj úrady práce, ide o samostatné pracoviská. V týchto poradniach sa jednorodičia stretnú so sociálnym pracovníkom, ekonómom, právnikom, psychológom. Špeciálne okrem nich kvôli jednorodičom boli vytvorené ešte dve ďalšie nové pozície, a to sprievodca či sprievodkyňa osobnou skúsenosťou a manažér či manažérka prípadu. Sprievodca osobnou skúsenosťou bude najmä motivovať ľudí k tomu, aby sa postavili na vlastné nohy. Manažér prípadu sa bude venovať konkrétnej životnej situácii jednorodiča a nastavovať špeciálny program pre jeho potreby, či už pôjde o vybavenie pozostalostného, finančné riešenie alebo hľadanie práce.
Títo špecialisti a špecialistky sa budú jednorodičom rok venovať, aby im pomohli postaviť sa na vlastné nohy a už nepotrebovali pomoc štátu. Jednorodičia budú do programu zapojení jeden rok a počas tohto roka majú podľa ministra práce tvrdo na sebe pracovať. Plus dostanú tzv. motivačný príspevok - jednorodič s jedným dieťaťom 100 eur, jednorodič s dvomi deťmi 150 eur a s tromi a viac deťmi 200 eur. O príspevok môžete ako účastníci či účastníčky programu požiadať až v treťom mesiaci účasti a dostávať ho budete počas roka, celkovo za 10 mesiacov.
O program je obrovský záujem. Za prvé týždne, počas ktorých program funguje, sa do neho do 11. marca prihlásilo 3903 záujemcov. „Z toho je 80 %, teda väčšina, samoživiteliek, osamelých matiek,“ povedal na brífingu minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš. Zároveň vyzval ďalších jednorodičov, aby sa neváhali prihlásiť a vyhľadať a navštíviť najbližšiu poradňu komplexnej pomoci vo svojom okolí. Zakladateľka neziskovej organizácie Jeden rodič Eva Marková je podľa svojich slov pozitívne prekvapená, koľko ľudí chodí do poradní komplexnej pomoci a žiada o prihlásenie sa do programu.
Legislatívne Zmeny a Existujúce Právne Ochrany pre Jednorodičov
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje aj nevyhnutné legislatívne zmeny na podporu jednorodičovských domácností. „V prvom rade je to zadefinovanie jednorodičovskej domácnosti v zákone. Zároveň chceme zvýšiť minimálnu hranicu výživného na dieťa na úroveň životného minima dieťaťa, čo predstavuje 125,11 eur. Ďalej zefektívnime procesu poskytovania náhradného výživného, ako aj jeho vymáhanie zo strany nezodpovedných rodičov, pretože až 60 percent ľudí si ho neuplatňuje,“ uviedol minister Erik Tomáš. Ďalšie legislatívne zmeny vyplynú zo skúseností z pilotného programu.
Okrem pripravovaných zmien už existujú aj špeciálne opatrenia v legislatíve, ktoré pamätajú na jednorodičov. Judr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, zdôrazňuje, že aktuálne neexistuje legálna definícia pojmu jednorodič, samoživiteľ, ale Zákonník práce obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré poskytujú právnu ochranu osamelým zamestnankyniam. Ak poberáte materské zo Sociálnej poisťovne a spĺňate definíciu tzv. „osamelej poistenkyne“, máte nárok poberať materské o tri týždne dlhšie ako iné ženy, teda po dobu 37 týždňov. V prípade otca je to 28 týždňov, ak je osamelý otec, tak 31 týždňov.
Medzi ďalšie ochrany pre osamelé zamestnankyne (§ 40 Zákonníka práce) patrí:
- Zákaz výpovede: Ak ste osamelá zamestnankyňa a staráte sa o dieťa mladšie ako tri roky, ste v ochrannej dobe, počas ktorej Vám zamestnávateľ nesmie dať výpoveď.
- Zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru: Zamestnávateľ Vám nemôže dať okamžité skončenie pracovného pomeru, iba v prípade, že by ste boli právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin alebo závažne porušila pracovnú disciplínu.
- Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas: Ak ste osamelá zamestnankyňa a ak sa trvale staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávateľ Vám môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne iba po dohode s Vami.
- Práca nadčas: Ak ste osamelá žena a trvale sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, prácu nadčas budete vykonávať na pokyn zamestnávateľa IBA, keď súhlasíte, nie proti Vašej vôli.
Okrem legislatívnej ochrany je dôležité zistiť, či Váš zamestnávateľ neposkytuje určité benefity pre mamičky, ktoré sú osamelé. Napríklad viac dní dovolenky počas roka, prípadne špeciálny príspevok na dovolenku, príspevok pri narodení dieťaťa atď. Od 1. januára tohto roka došlo k zmene, keď sa jednorodičom pri sprevádzaní dieťaťa k lekárovi zvýšil počet dní zo 7 na 14. Rezort práce taktiež diskutuje aj o tom, aby zamestnávateľ, ktorý zamestná osamelého rodiča, mal určité úľavy zo strany štátu.
Vychovávať deti nie je jednoduché a väčšinou sa riadime našimi vlastnými skúsenosťami z detstva. „Tí, ktorí mali súrodencov mohli sami zažívať, že boli buď uprednostňovaní alebo nie,“ hovorí psychologička Mária Kopčíková. Každé dieťa je iné a podľa toho sa mení aj náš prístup k nim. Rozdiel môže ovplyvniť aj poradie narodenia detí alebo pohlavie. Napríklad, prvorodené dieťa môže získavať viac pozornosti, pretože rodičia majú veľa obáv a minimum skúseností. Nemôžeme tiež zabúdať, že aj povaha a osobnosť našich detí sa líši. Potvrdiť to vedia aj rodičia jednovaječných dvojičiek. „Každé dieťa sa narodí s nejakou svojou povahou. Naše povahy, v kontexte s očakávaniami a predstavami, sa dostávajú do nejakého stretu.“ Ďalším dôvodom, ktorý môže posilniť pocit utláčaného dieťaťa, je narodenie súrodenca so špeciálnymi potrebami. Je nesmierne dôležité o tom s deťmi v určitom veku korektne hovoriť. Dieťa by malo pochopiť dôvody, prečo niekedy uprednostníme jeho súrodenca. Správnou komunikáciou môžeme nastaviť vyvážený prístup.
tags: #pomer #rodicov #na #jedno #dieta