Placenta, ako dočasný, avšak kriticky dôležitý orgán, zohráva nezastupiteľnú úlohu počas tehotenstva, zabezpečujúc životaschopnosť a správny vývoj plodu. V rámci gynekológie a pôrodníctva je placenta predmetom intenzívneho štúdia, od jej fyziologických funkcií až po rôzne patologické stavy, ktoré môžu významne ovplyvniť zdravie matky aj dieťaťa. Pochopenie mechanizmov spojených s placentou je kľúčové pre diagnostiku, prevenciu a liečbu mnohých tehotenských komplikácií. V tomto článku sa pozrieme na komplexný význam placenty v pôrodníctve, s dôrazom na poznatky a príspevky slovenských odborníkov v oblasti.
Odkaz Slovenskej Gynekologicko-Pôrodníckej Kliniky a Jej Popredných Osobností
História Gynekologicko-pôrodníckej kliniky, ktorá sa venovala a stále venuje štúdiu placenty a súvisiacich tehotenských komplikácií, sa datuje od roku 1936. Vtedy bola postavená terajšia budova a primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia sa stal doc. MUDr. Teodor Schwarz, CSc., ktorý viedol gynekologicko-pôrodnícke oddelenie do roku 1948. Následne prišiel za primára do Martina prof. MUDr. Ernest Dlhoš, DrSc. Po odchode prof. MUDr. E. Dlhoša, DrSc. do Trenčína viedol kliniku do roku 1967 primár Zvarík. Od roku 1968 bol vedúcim prof. MUDr. Anton Ponťuch, CSc., ktorý je autorom významného diela „Gynekológia a pôrodníctvo“, vydaného v roku 2006 v 2. doplnenom vydaní. Jeho práca má 445 strán s ilustráciami, čo svedčí o jej komplexnosti a dôležitosti pre študentov aj odborníkov.
Po odchode prof. MUDr. Antona Ponťucha, CSc. za prednostu Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave, od roku 1975 do roku 1990 viedol kliniku Doc. MUDr. Mikuláš Toldy, CSc. V roku 1990 sa stal prednostom prof. MUDr. Ján Danko, CSc., ktorý sa hlási k Zurišskej škole. Zástupcovia prednostu kliniky boli MUDr. Karol Sapák, CSc., MUDr. Ladislav Sokolík, CSc., MUDr. Mária Valentková a MUDr. Milan Krkoška. O vynikajúcej úrovni Gynekologicko-pôrodníckej kliniky svedčí aj to, že klinika vychovala veľký počet významných osobností ženského lekárstva. Na klinike pracovali aj ďalší významní odborníci ako prof. MUDr. J. Židovský, DrSc., prednosta Ústavu péče pro matku a dítě v Prahe, prof. MUDr. Alojz Sasko, CSc., prednosta I. Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave, prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave a rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity. Medzi ďalších patria Doc. MUDr. Juraj Filický, DrSc., bývalý prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave-Ružinov, Doc. MUDr. Jozef Valky, CSc., MUDr. Stanislav Lipenský, CSc., primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia NsP v Trenčíne. Súčasne klinika sa zameriava najmä na mladých talentovaných absolventov Lekárskej fakulty, ktorým vytvorila optimálny priestor na rýchle získanie vedecko-pedagogických hodností, ako sú doc. MUDr. Kamil Biringer, PhD., doc. MUDr. Erik Kúdela, PhD., a MUDr. Tibor Bielik, PhD. Títo odborníci a mnohí ďalší prispievajú k hlbšiemu pochopeniu a liečbe stavov súvisiacich s placentou. Ich práca je publikovaná v renomovaných časopisoch ako je Slovenská gynekológia a pôrodníctvo, Česká gynekologie či Bratislava medical journal, a tiež prezentovaná na medzinárodných kongresoch, ako bol 18. svetový kongres gynekológie a pôrodníctva FIGO v Kuala Lumpur.
Placenta: jej vývoj a funkcia
Placenta: Kľúčový orgán tehotenstva a jej fyziologické funkcie
Placenta predstavuje mostík medzi matkou a vyvíjajúcim sa plodom, zabezpečujúci výmenu živín, kyslíka a odpadových látok. Je to komplexný orgán, ktorý sa vyvíja z trofoblastu po implantácii embrya do maternice. Okrem transportných funkcií je placenta aj dôležitým endokrinným orgánom, produkujúcim hormóny nevyhnutné pre udržanie tehotenstva, ako sú progesterón, estrogény a humánny choriogonadotropín (hCG). Pochopenie fyziológie placenty je základom pre detekciu a riešenie rôznych komplikácií.
Štúdie sa zameriavajú aj na mikroštruktúru placenty, ako napríklad príspevok P. Šušku "Polotenké rezy z epoxidových živíc v morfologickej praxi" v Bratislava medical journal v roku 1976. Tieto morfologické analýzy sú kľúčové pre pochopenie normálneho aj patologického vývoja placentárneho tkaniva na bunkovej úrovni. Príspevok M. Križka "Stopové prvky v chorione v I. trimestri gravidity" v Československá gynekologie z roku 1984 zase poukázal na význam stopových prvkov v chorione, ktoré sú dôležité pre raný vývoj placenty a plodu.
Patologické stavy placenty a ich diagnostika
Patológie placenty môžu mať devastujúce dôsledky pre matku aj plod. Medzi najzávažnejšie stavy patria:
1. Abrupcia placenty (Predčasné odlúčenie placenty)
Predčasné odlúčenie placenty (abruptio placentae praecox) je vážna komplikácia, pri ktorej sa placenta oddelí od steny maternice pred narodením plodu. V roku 2006 P. Šuška prezentoval na 18. FIGO World Congress of Gynecology and Obstetrics príspevok "Thrombophilia and placental abruption", kde skúmal súvislosť medzi trombofíliou a týmto stavom. Neskôr, v roku 2007, M. Suchánek, J. Šimko a P. Šuška podrobne analyzovali "Abruptio placentae praecox a faktory hereditárnej trombofílie" v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve. Zistenia naznačujú, že hereditárne trombofílie môžu predstavovať významný rizikový faktor pre predčasné odlúčenie placenty. Diagnostika týchto stavov, ako je rezistencia proti aktivovanému proteínu C (APC rezistencia), je predmetom diskusie, či ide o "módnu vlnu, alebo nevyhnutnú realitu," ako sa pýtal J. Šimko v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2005. Opakované tromboembolizácie v gravidite u pacientky s rezistenciou proti aktivovanému proteínu C boli tiež predmetom kazuistiky P. Vlčkovej v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2003, čo podčiarkuje klinický význam týchto genetických predispozícií.
2. Placenta Praevia Increta a Abnormálne Invazívna Placenta
Placenta praevia increta je extrémna forma abnormálnej invázie placenty, kde choriové klky prerastajú do myometria maternice. Táto komplikácia môže viesť k masívnemu krvácaniu počas pôrodu a často si vyžaduje hysterektómiu. V roku 2005 M. Suchánek, P. Šuška a M. popísali prípad "Placenta praevia increta" v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve. Dôležitosť prenatálnej diagnostiky abnormálne invazívnej placenty zdôraznila Z. Václavová v príspevku "Prenatálna ultrazvuková diagnostika abnormálne invazívnej placenty" v ročníku časopisu Gynekológia a pôrodníctvo. Pre pacientky s touto diagnózou je kľúčový aj "Konzervatívny manažment abnormálne invazívnej placenty", ktorému sa venovali B. Lévayová a M.
3. Placentárna Insuficiencia
Placentárna insuficiencia je stav, kedy placenta nedokáže adekvátne zásobovať plod živinami a kyslíkom, čo vedie k obmedzeniu rastu plodu a ďalším komplikáciám. P. Šuška vo svojich prácach zdôraznil význam štúdia tohto stavu. V roku 1990 v Folia Facultatis medicae Universitas Comenianae Bratislaviensis publikoval "Chronická placentárna insuficiencia. Makro-, svetelno- a elektrónovomikroskopická analýza". V tej istej dobe, v Bratislava medical journal v roku 1989, P. Šuška tiež skúmal "Výskyt makroskopických zmien placent u intrauterinne rastovo retardovaných novorodencov". Tieto štúdie objasňujú morfologické zmeny spojené s placentárnou insuficienciou a intrauterinnou rastovou retardáciou (IUGR). V roku 2001 bola téma "Placentárna insuficiencia" opätovne diskutovaná v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve. P. Šuška v roku 1988 vo svojom príspevku "Syncytiotrofoblast placent intrauterinne rastovo retardovaných novorodencov" v Bratislava medical journal detailne skúmal bunkové zmeny v placente detí s IUGR. Ďalší výskum P. Šušku, "Placental changes of intrauterine growth retarded newborns from hypersensitive pregnancies", bol prezentovaný na kongrese Hypertension in Pregnancy v Bologni v roku 1991, čo poukazuje na súvislosť medzi hypertenziou matky a placentárnou dysfunkciou.
V. Ferianec zase v roku 2001 v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve pojednával o "Význame prenatálnej analýzy pupočníkových krvných plynov u plodu s patologickou flowmetriou", čo je dôležitý diagnostický nástroj pre hodnotenie stavu plodu pri placentárnej insuficiencii.
Placenta a intrauterinná rastová retardácia (IUGR)
Intrauterinná rastová retardácia, charakterizovaná spomaleným rastom plodu, je často spojená s placentárnou insuficienciou. P. Šuška sa venoval tejto problematike v niekoľkých prácach. V roku 1989 v Bratislava medical journal publikoval "Výskyt makroskopických zmien placent u intrauterinne rastovo retardovaných novorodencov". Jeho štúdia "Syncytiotrofoblast placent intrauterinne rastovo retardovaných novorodencov", tiež v Bratislava medical journal z roku 1988, skúmala mikroskopické zmeny v placente týchto novorodencov. Tieto výskumy pomáhajú lepšie pochopiť patofyziológiu IUGR a jej spojitosť s placentárnou dysfunkciou.
Molekulárne a biochemické aspekty placenty
Výskum placenty sa neobmedzuje len na makroskopické a mikroskopické zmeny, ale zahŕňa aj molekulárne a biochemické štúdie. M. Križko v roku 1988 v Bratislava medical journal skúmal "Koncentračný spád lyzozomálneho enzýmu N-acetyl-beta-D-glukozaminidázy v systéme matka-placenta-plod", čo objasňuje transport a metabolizmus dôležitých látok cez placentu.
Ďalšie štúdie sa zameriavajú na oxidačný stres, ktorý môže zohrávať úlohu pri patologických stavoch placenty a pôrodu. M. Šimko, ml. v roku 2002 v Česká gynekologie publikoval "Sledovanie markerov oxidačného stresu v pupučníkovej krvi novorodencov a ich závislosť od intraportálnej hypoxie". V roku 2000 M. Šimko, ml. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve tiež hodnotil "Hodnotenie indikátorov oxidačného stresu v pupočníkovej krvi po pôrode". Tieto výskumy poukazujú na dôležitosť sledovania biochemických markerov pre predikciu a manažment perinatálnych komplikácií. Úloha reaktívnych foriem kyslíka v mechanizme ischemicko-reperfúzneho poškodenia mozgu perinatálnou hypoxiou, ktorú skúmal M. Šimko, ml. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2002, ukazuje na širšie dôsledky oxidačného stresu pre novorodenca.
Placenta a predčasný pôrod
Predčasný pôrod je jednou z hlavných príčin novorodeneckej morbidity a mortality. Štúdie naznačujú, že stav placenty môže mať vplyv na načasovanie pôrodu. P. Šuška vo svojom príspevku "Premature delivery and placenta A morphological study" v Czechoslovak Medicine z roku 1990, sa zaoberal morfologickými aspektmi placenty pri predčasnom pôrode. Predikcia predčasného pôrodu pomocou hodnotenia cerviko-vaginálneho fetálneho fibronektínu bola skúmaná Z. Bobákovou v Praktickej gynekológii v roku 2002. Manažment hroziaceho predčasného pôrodu, ktorému sa venovali Ľ. Janek Jr. a P. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2004, je komplexný a zahŕňa rôzne prístupy. K tokolytickej liečbe predčasného pôrodu prispel K. Pohlodek v roku 1995. I. Hollý sa venoval manažmentu predčasného pôrodu spôsobeného amniovou infekciou v roku 2003. Úloha ultrazvukovej cervikometrie pri diagnostike cervikálnej insuficiencie bola zdôraznená R. Paldiom. Hodnotenie fetálnych nadobličiek a ich súvislosť s predčasným pôrodom bolo predmetom štúdie M. Gábora v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2013.
Úspešná liečba spontánneho predčasného odtoku plodovej vody pomocou amnio-záplaty bola popísaná V. Feriancom v Advances in Perinatal Medicine v roku 2010.
Vplyv placenty na priebeh pôrodu a po pôrode
Placenta nie je dôležitá len pre priebeh tehotenstva, ale aj pre samotný pôrod a obdobie po ňom. Proces pôrodu je sprevádzaný komplexnými zmenami v materskom organizme, vrátane zmien v myometriu maternice. Ľ. Divéky vo svojich prácach skúmal lipidické zložky myometria počas pôrodnej činnosti. V roku 1995 na 1st World congress on Labor and Delivery prezentoval "Properties of human myometrium lipids in the process of labor". Neskôr v roku 1990 v Bratislava medical journal publikoval "Lipidické zložky myometria počas pôrodnej činnosti" a "Fosfolipidy humánneho myometria pri rôznych stavoch kontrakčnej činnosti pred termínom a v termíne pôrodu". Tieto práce poskytujú náhľad na biochemické procesy v maternici, ktoré sú kľúčové pre úspešný pôrod. J. Vierik v roku 1982 v Bratislava medical journal zase prezentoval "Metodickú štúdiu o možnosti sledovania elektrickej aktivity myometria v gravidite", čo prispieva k pochopeniu mechanizmov kontrakčnej činnosti.
Po pôrode je dôležitá profylaxia postpartálneho krvácania, obzvlášť po cisárskom reze. M. Gábor v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2011 prispel prácou "Profylaxia postpartálneho krvácania po cisárskom reze a moderné uteroniká". Tento aspekt je kritický pre zníženie morbidity a mortality matiek. K. Holomáň v roku 1995 na 1st World congress on Labor and Delivery riešil otázku "Vaginal delivery after the caesarean section. Yes or no?". Ľ. Janek a P. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2006 prispeli prácou "Vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze", pričom M. Fellnerová v roku 2007 skúmala závislosť úspešnosti tohto pôrodu od BMI pred tehotnosťou a hmotnostného prírastku počas tehotnosti. Tieto štúdie poskytujú dôležité usmernenia pre klinickú prax.
Placenta: jej vývoj a funkcia
Komplikácie a súvisiace stavy ovplyvňujúce placentu a tehotenstvo
Niektoré komplikácie, hoci nie priamo patológie placenty, môžu mať na ňu významný vplyv alebo sú s ňou úzko spojené:
Preeklampsia a oxidačný stres
Preeklampsia je závažná tehotenská komplikácia charakterizovaná vysokým krvným tlakom a poškodením orgánov. I. Svobodová a P. v roku 2012 v Lekárskom obzore pojednávali o "Preeklampsia - patofyziológia a vybrané biochemické markery". Oxidačný stres je jedným z kľúčových faktorov v patogenéze preeklampsie a placentárnej insuficiencie. Sledovanie markerov oxidačného stresu, ako bolo skúmané M. Šimkom, ml. v pupočníkovej krvi, má diagnostický a prognostický význam.
Infekcie v tehotenstve
Infekcie môžu mať priamy alebo nepriamy vplyv na placentu a priebeh tehotenstva. Skríning hemolytického streptokoka skupiny B (GBS) v tehotnosti a prevencia infekcie novorodencov je dôležitá pre zníženie neonatálnej morbidity a mortality, ako zdôraznili Ľ. Janek a P. v Česká gynekologie v roku 2004 a v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2002. Manažment predčasného pôrodu spôsobeného amniovou infekciou bol predmetom práce I. Hollého, K. Holomáňa a P. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2003. Diagnostika chlamydia trachomatis u gynekologických pacientok, ktorú skúmal J. Šimko v roku 2002 pomocou poloautomatu COBAS AMPLICATOR, je dôležitá pre prevenciu ascendujúcich infekcií, ktoré môžu ovplyvniť aj placentu. Podobne, baktériová vaginóza, ktorej sa venovali S. Bogdányová a P. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2012, a "Zle zvolená (neadekvátna) liečba ako príčina recidivujúcej baktériovej vaginózy" (P. Šuška, S. Bogdányová v 2014) sú tiež relevantné, nakoľko môžu viesť k predčasnému pôrodu a iným tehotenským komplikáciám.
Vrodené anomálie plodu a placenta
Vzácne vrodené anomálie plodu môžu byť tiež spojené s placentárnymi aspektmi alebo ovplyvniť jej funkciu. Bilaterálna agenéza obličiek plodu v sonografickom obraze bola popísaná V. Feriancom, P. Šuškom a K. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2002. Acardius acephalus, extrémne zriedkavá anomália, ktorej patogenézu, diagnostiku a vývoj gravidity opísal V. Ferianec v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2005, predstavuje ďalšiu oblasť záujmu. Prenatálna diagnostika kongenitálnych diafragmatických hernií, ktorú skúmal M. Gábor v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2011, tiež podčiarkuje dôležitosť prenatálnej starostlivosti. Fetal urinoma, ako alternatívny manažment in utero, bol predstavený V. Feriancom v Advances in Perinatal Medicine v roku 2010. Tieto stavy, hoci sú zriedkavé, vyžadujú komplexný prístup a často interdisciplinárnu spoluprácu, kde placenta zohráva úlohu v rámci diagnostiky a monitoringu.
Pokroky v pôrodníctve a gynekológii súvisiace s placentou
Moderné pôrodníctvo a gynekológia neustále napredujú v diagnostike a liečbe stavov súvisiacich s placentou a tehotenstvom. Využitie fetálnej elektrokardiografie (L. Linhartová, A. Kurtanský, P. Šuška, 2009) a intrapartálnej fetálnej pulznej oxymetrie (L. Linhartová, 2010) v spresnení diagnostiky hypoxie plodu počas pôrodu sú príkladmi technologických inovácií. Tieto metódy umožňujú lepšie sledovanie stavu plodu a včasnú intervenciu v prípade hypoxie, ktorá môže mať dlhodobé následky pre novorodenca. Korelácia medzi saturáciou kyslíka v krvi plodu a hodnotami pH pupočníkovej krvi, ktorú skúmali L. Linhartová, A. Kurtanský a P. v Bratislava medical journal v roku 2009, je dôležitá pre interpretáciu týchto meraní.
Indukcia pôrodu pomocou prostaglandínov, ako to popísal P. Šuška v roku 1995 na 1st World congress on Labor and Delivery s použitím Prostin E2 UPJOHN, je bežnou praxou v pôrodníctve. Využitie Foleyho katétra v preindukcii pôrodu, ktoré popísal R. Sysák v ročníku časopisu Gynekológia a pôrodníctvo, tiež predstavuje dôležitú súčasť klinickej praxe.
Širší kontext gynekologických a pôrodníckych tém
Okrem špecifických otázok týkajúcich sa placenty sa slovenskí odborníci venujú aj širokému spektru ďalších gynekologických a pôrodníckych problémov, ktoré nepriamo súvisia s placentou alebo celkovým reprodukčným zdravím ženy. Patria sem témy ako menštruačný cyklus a jeho poruchy (Ľ. Divéky, P. Blaško, P. v knihe Vybrané kapitoly z gynekológie, 2017), sterilita (Ľ. Divéky, 2017), preeklampsia (I. Svobodová, P. v Lekárskom obzore, 2012), či perimenopauza a postmenopauza (P. Blaško, P. Šuška, J. v knihe Vybrané kapitoly z gynekológie, 2017).
Významný je aj výskum v oblasti onkogynekológie, ako sú základy onkogynekológie (Pavel Šuška), lokalizovaná miera recidívy u pacientok s DCIS (M. Bártová, P. Šuška, K. v Bratislava medical journal, 2012), skríning karcinómu prsníka (Ľ. Janek, P. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve, 2004) a význam mikrometastáz v sentinelových uzlinách (K. Pohlodek, 2004). Takisto dôležitá je diagnostika a prevencia prekanceróz a včasných štádiách karcinómu krčka maternice (P. Šuška v Praktická gynekológia, 1995; M. Drábek v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve, 2007; S. Bogdányová, E. Weismanová, P. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve, 2013). Vplyv kolpocytologickej diagnostiky na výskyt prekanceróz a karcinómu krčka maternice bol skúmaný P. Šuškom v Československá gynekologie v roku 1989.
Patológia krčka maternice a intrauterinná antikoncepcia bola predmetom štúdie P. Šušku, M. Hudecovej a M. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2002. M. Foltín v roku 2009 prispel prácou o mikrolaparoskopii v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve, čo ukazuje na pokroky v minimálne invazívnych chirurgických metódach. Súčasné možnosti medikamentóznej liečby endometriózy, ktoré skúmal P. Šuška a M. v Praktická gynekológia v roku 1996, sú dôležité pre zlepšenie kvality života pacientok. Nepriaznivé účinky liečby GnRH agonistami boli popísané M. Križkom v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 1999. Atrofia pošvy, diagnostika a liečba, bola spracovaná P. Šuškom a Ľ. v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve v roku 2006.
Plánované rodičovstvo a antikoncepcia u HIV-pozitívnych pacientok (I. Stenová v Slovenskej gynekológii a pôrodníctve, 2004) predstavujú citlivú a dôležitú oblasť starostlivosti. R. Ožvoldová vo svojom príspevku o antikoncepcii v perimenopauze skúmala "Výhody a riziká užívania". Z. Nižňanská sa venovala juvenilnej metrorágii u dievčat s vrodenými koagulopatiami, čo ukazuje na špecializovanú oblasť detskej gynekológie.
Všetky tieto oblasti výskumu a klinickej praxe sa vzájomne prelínajú a prispievajú k holistickému pochopeniu zdravia žien, od reprodukčného veku až po menopauzu, s osobitným dôrazom na komplexnosť tehotenstva a funkciu placenty.
tags: #pontuch #gynekologia #a #porodnictvo #placenta