Predškolské Dieťa a Digitálne Technológie: Navigácia v Digitálnom Svete s Rozvahou a Múdrosťou

V dnešnej dobe, keď technológie a sociálne médiá zohrávajú významnú úlohu v každodennom živote, je téma používania digitálnych technológií u predškolských detí mimoriadne aktuálna a zároveň náročná. Elektronické zariadenia ako televízia, počítače, tablety či smartfóny nám môžu nielen pomáhať, ale pri nadmernom a nekontrolovanom používaní aj vážne škodiť, obzvlášť deťom, ktorých rodičia nechávajú používanie týchto zariadení iba na rozhodovaní detí a k akémukoľvek z nich majú neobmedzený prístup. Vnímame, že digitálne technológie prinášajú mnoho výhod a uľahčení, avšak nemôžeme sa nechať zaslepiť a nevšimnúť si hrozbu digitálneho sveta. Preto už nie je cieľom technológie úplne vylúčiť zo života detí, ale skôr nájsť zdravú mieru a rovnováhu medzi ich používaním a inými aktivitami, pričom je kľúčové nastaviť pevné pravidlá a vychovávať k digitálnej miernosti. Pre deti a mladých ľudí sú digitálne technológie už úplne prirodzeným priestorom a je nevyhnutné ich aktívne sprevádzať týmto prostredím.

Realita Používania Digitálnych Technológií u Detí: Od Štatistík k Osobným Skúsenostiam

To, aká je realita používania digitálnych technológií a sociálnych sietí u detí a mladých, môžeme pozorne vnímať v našich rodinách, ale aj v rozhovoroch s deťmi na stretku či v tábore. Prieskumy na Slovensku aj v zahraničí ukazujú, že hlavným nástrojom detí pre použitie internetu sú smartfóny a iné prenosné zariadenia, ako sú tablety, smart hodinky či hračky. Zároveň deti trávia na internete čoraz viac času. Viac ako polovica piatakov trávi dve a viac hodín denne hraním rôznych počítačových hier, a s pribúdajúcim vekom percento chlapcov stúpa. Počítačové hry hrajú častejšie chlapci, avšak až 75% dievčat vo veku deviateho ročníka trávi na sociálnych sieťach dve a viac hodín. Tieto alarmujúce čísla naznačujú trend, ktorý sa môže začať už v ranom veku, ak nie sú stanovené jasné hranice.

Okrem alarmujúceho počtu hodín, ktoré mnoho detí a mladých trávi hraním počítačových hier, komunikovaním cez sociálne siete či pozeraním videí, filmov a seriálov, uvádza skoro až 40% účastníkov štúdie, že používa mobil, keď sa cíti na nič. O tomto jave hovorí aj film „The Social Dilemma“, ktorý poukazuje na manipulatívne mechanizmy digitálnych platforiem. Slávka Kubíková, autorka knihy „Krotitelia displejov“, tvrdí, že digitálne technológie narúšajú pozornosť a schopnosť sústrediť sa, čo môže mať veľmi negatívny dopad na proces učenia sa. Nadmerné využívanie digitálnych technológií jednoznačne zahlcuje psychiku, ktorá je u detí osobitne krehká.

Štúdia o zdraví veľmi zaujímavo poukazuje na konkrétne ťažkosti, ktoré na sebe vnímajú sami deti. Mnohí spomínajú, že cítia pocity úzkosti, ak nemôžu byť na internete, a tiež, že kvôli času strávenému s displejmi zanedbávajú svoju rodinu, priateľov, školské povinnosti či záľuby. Realita užívania digitálnych technológií a vážnosť ich dopadov na deti, ktoré sú možno horšie, ako sme predpokladali, by mali upriamiť našu pozornosť na to, aby sme deti aktívne sprevádzali digitálnym svetom a vychovávali k digitálnej miernosti.

Dieťa s tabletom a svetelný efekt

Komplexný Vplyv Digitálneho Sveta na Vývin Predškolského Dieťaťa

Digitálne technológie môžu mať na predškolské dieťa rozsiahle dopady, ktoré ovplyvňujú rôzne aspekty jeho vývinu. Čím je dieťa mladšie, tým je menej zodpovedné, má menej vytvorené kognitívne štruktúry, nevyzreté emócie a nerozmýšľa o dôsledkoch svojho konania. Percepcia niektorých digitálnych obsahov môže mať negatívny vplyv na emocionálnu pohodu dieťaťa a môže poškodiť jeho fyzický, psychický, sociálny a morálny vývin.

Kognitívny Vývoj: Pozornosť, Učenie a Reč

Digitálne zariadenia sú navrhnuté tak, aby boli okamžite uspokojujúce. Aplikácie a hry často ponúkajú rýchle odmeny, čo môže viesť k zníženej tolerancii pre dlhodobé úlohy vyžadujúce trpezlivosť a sústredenie. U detí sa môže rozvinúť tzv. „syndróm okamžitého uspokojenia“, ktorý narúša schopnosť venovať sa činnostiam, ktoré si vyžadujú postupné budovanie zručností a vedomostí. Slávka Kubíková tvrdí, že digitálne technológie narúšajú pozornosť a schopnosť sústrediť sa, čo môže mať veľmi negatívny dopad na proces učenia sa. Rýchle strihy, neustále notifikácie a premenlivý obsah môžu preťažovať mozog a sťažovať deťom sústredenie sa na jednu úlohu. To sa prejavuje napríklad v školskom prostredí, kde majú deti problém s udržaním pozornosti počas vyučovania alebo pri plnení domácich úloh.

Nedávny výskum University of California v Los Angeles potvrdil, že stále dlhší čas detí pred obrazovkou televízie či tabletu môže spomaľovať schopnosť rozpoznávať ľudské emócie. Vedci sa vo výskume venovali porovnávaniu dvoch skupín detí: jedny na 5 dní úplne od obrazoviek izolovali a druhé žili život ako dovtedy. Následne ich požiadali o identifikovanie sady ľudských emócií. Oneskorenie vývinu detskej reči vedci spozorovali u detí, ktoré trávia priveľa času pred obrazovkami. Deti sa totiž neučia komunikovať pozeraním do obrazovky. Štúdie hovoria, že deti, ktoré prichádzajú k interaktivite so skutočnými živými ľuďmi, sa učia prirodzene komunikovať. Televízia zapnutá v pozadí môže ovplyvňovať detskú schopnosť koncentrovať sa a komunikovať. Výskumy potvrdili, že deti majú väčší problém sústrediť sa na splnenie úloh, ak je TV pustená v pozadí a zdá sa, že dieťa ju nesleduje.

Sociálno-Emocionálny Vývoj: Budovanie Vzťahov a Empatie

Digitálne technológie výrazne narúšajú vzťahy v rodinách i medzi rovesníkmi. Deti majú ťažkosti s osobnou komunikáciou, mnohokrát nevedia riešiť konflikty či budovať pevné priateľstvá, založené na dôvere a vzájomnej podpore. Digitálne vzťahy, ktoré oslobodzujú od námahy pestovať priateľstvo, stabilnú vzájomnosť a tiež zhodu, ktorá zreje časom, majú zdanie družnosti, no v skutočnosti neposkytujú plnohodnotnú interakciu. Nadmerné trávenie času s digitálnymi zariadeniami môže viesť k sociálnej izolácii. Deti, ktoré sú neustále ponorené do virtuálneho sveta, môžu mať menej príležitostí na budovanie skutočných priateľstiev, učenie sa empatii a riešenie konfliktov v reálnom živote.

Ovplyvnený je aj rozvoj empatie a sociálneho porozumenia. Virtuálne interakcie, často bez vizuálneho kontaktu alebo verbálnej komunikácie, neposkytujú plnohodnotné informácie potrebné na dekódovanie emócií iných ľudí. Deti sa učia čítať mimiku, tón hlasu a reč tela prostredníctvom priamych interakcií, čo je dôležité pre budovanie zdravých vzťahov. Ďalším problémom je narušenie rodinných dynamík. Rodičia a deti, ktorí sú neustále prilepení k obrazovkám, môžu strácať vzájomný kontakt a spoločné zážitky. Spoločné hry, rozhovory pri stole alebo rodinné výlety sú nahradené individuálnym trávením času s digitálnymi zariadeniami, čo oslabuje rodinné väzby. Čas, ktorý trávia deti predškolského veku pred obrazovkami, negatívne koreluje i so vzťahom s rodičmi. Čím viac deti trávia svoj voľný čas týmto spôsobom, tým menej dochádza k interaktivite medzi rodičom a dieťaťom, čo je v tomto veku absolútnym základom pre jeho učenie.

Emocionálny vývoj detí je dlhodobý proces, ktorý je postavený na schopnosti rozpoznávať, chápať a regulovať svoje emócie. Nadmerné používanie digitálnych technológií môže mať negatívny vplyv aj na túto oblasť. Problémy s reguláciou emócií sa môžu prejaviť zvýšenou frustráciou a hnevom, keď je dieťaťu odobraté digitálne zariadenie. Dieťa si rýchlo zvykne na výhody používania smartfónov či tabletov a na únik do virtuálneho sveta. Problém nastáva, keď k týmto zariadeniam nemá prístup a zrazu nevie, ako zvládnuť nepríjemné pocity a nudu. Niektoré výskumy naznačujú súvislosť medzi nadmerným používaním obrazoviek a zvýšeným rizikom úzkosti a depresie u detí a dospievajúcich. Porovnávajú sa s ideálmi na sociálnych sieťach a s dokonalým životom, ktorý málokedy zodpovedá realite. K narušeniu duševného zdravia prispievajú aj kyberšikana a nedostatok spánku spôsobený používaním zariadení pred spaním.

Fyzické Zdravie a Životný Štýl

Čas strávený pred obrazovkami má dopad aj na detský spánok. Elektronické obrazovky vyžarujú svetlo, ktoré odďaľuje v mozgu tvorbu melatonínu - hormónu, ktorý je zodpovedného za stav ospalosti. Zaspávanie s mobilom je preto veľmi škodlivé. Priveľa času stráveného pred obrazovkami môže spôsobovať detskú obezitu. Výskumy tvrdia, že je to dôležitý faktor pri vzniku detskej obezity, nakoľko zvyšuje BMI už u detí predškolského veku. Trávením času pred obrazovkami sa znižuje množstvo pohybu a je spojené s tým, že deti vedie ku konzumácii nezdravých jedál. Deti, ktoré trávia viac ako 2 hodiny denne pred elektronickými zariadeniami, sú viac náchylné na psychologické problémy, ako je hyperaktivita, emocionálne problémy a ťažkosti s rovesníkmi. Elektronická hra môže vytlačiť úplne kreatívnu hru.

Nebezpečný a Nevhodný Obsah: Hrozby, Ktoré Číhajú Online

Internet ponúka nevhodný a nebezpečný obsah, ku ktorému sa deti veľmi ľahko dostanú, a ak sa s nimi o tom nerozpráva, môže to viesť k sebapoškodzujúcim prejavom, pocitom menejcennosti či k depresiám. Percepcia niektorých digitálnych obsahov môže mať negatívny vplyv na emocionálnu pohodu dieťaťa. Aj hry na internete môžu zobrazovať násilie, prejavy sexuality, rasových a genderových stereotypov, neraz zobrazujú nadužívanie alkoholu a drog alebo virtuálne kasína, čo v podvedomí dieťaťa mení hodnotový rebríček, zvyšuje riziko patológií a rizikového správania v dospelosti. Deti, ktoré sa s takýmto obsahom v počítačových hrách stretávajú od nízkeho veku, považujú témy v nich zobrazené za pravdivé, bezpečné a prijateľné. Na základe toho formujú svoje názory a morálne postoje. Hranie násilných videohier posilňuje agresívne myšlienky, pocity a správanie a znižuje empatiu a chuť pomáhať. Navyše, vystavenie nevhodnému obsahu môže traumatizovať deti a viesť k strachu, úzkosti alebo zníženej citlivosti voči násiliu. Rodičia musia byť veľmi obozretní pri monitorovaní toho, čo ich deti sledujú a aké hry hrajú.

Kyberšikanovanie môže súvisieť s tým, ako mladí ľudia trávia čas na internete - najmä pri používaní sociálnych sietí a hraní videohier. Riziko sa zvyšuje podľa toho, koľko času online trávia a ako na internete komunikujú. Sexuálne zneužívanie detí je témou citlivou a zároveň tabuizovanou. Dáta hovoria niečo iné: jedno zo štyroch dievčat a jeden zo šiestich chlapcov zažije počas detstva určitú formu sexuálneho zneužívania. Práve dostatočnou informovanosťou a preventívnymi krokmi vieme toto riziko výrazne znížiť. Už v tomto vekovom období je dôležité nastavenie ochrany na zariadeniach a nastavenie rodičovskej kontroly, aby sa k dieťaťu nedostali nevhodné obsahy a podnety. Musíme však aj zdôrazniť, že niekedy rodičia sami ponúkajú svoje dieťa do pozornosti predátorov zverejňovaním fotografií dieťaťa na sociálnych sieťach, často v intímnych pozíciách či nezahalené.

Rozdelená obrazovka: Hrajúce sa dieťa vonku vs. dieťa s tabletom v tme

Digitálna Gramotnosť a Zodpovedné Rodičovstvo: Základy pre Zdravý Vývin

Napriek tomu, digitálne technológie už majú v dnešnom svete pevné miesto. Nedokážeme dieťa držať ďaleko od digitálneho sveta. Radšej ho učme, ako s technológiami rozumne pracovať. To, či je používanie obrazoviek problémom, sa dá povedať až po tom, čo zohľadníme štyri dôležité faktory pri používaní digitálnych technológií: čas, obsah, kontext a individuálne charakteristiky dieťaťa. Spoločná aplikácia týchto faktorov spolu s piatym, spoločným využívaním médií, tvorí komplexný prístup k digitálnemu rodičovstvu, často označovaný ako model 5C.

Model 5C pre Vyvážené Používanie Digitálnych Technológií

Model 5C pre rodičov dieťaťa, ktoré sa vzdeláva v prostredí materskej školy, zdôrazňuje vyváženie online a offline aktivít. Tento prístup je kľúčový pre podporu zdravého digitálneho prostredia a rozvoja sociálno-emocionálnych zručností detí.

  • Čas (Control): Je nevyhnutné určiť, koľko času, kedy a na aké činnosti využívame digitálne technológie. American Academy of Pediatrics (AAP) varuje, že deti od 3 do 18 rokov by mali celkovo pred obrazovkami stráviť denne do 2 hodín. Deti mladšie ako 2 roky by pozerať televíziu alebo hrať sa na tablete nemali vôbec, s výnimkou video rozhovoru s rodičom či starými rodičmi, ktorí sú vzdialení. Vo veku od 2 do 5 rokov odporúčajú limitovať čas strávený pred obrazovkou na kvalitné programy, a to maximálne 1 hodinu denne. Približne polovica 11-ročných školákov (49-56 %) uviedla, že v ich rodine uplatňujú pravidlá na užívanie internetu len zriedkavo alebo vôbec.
  • Obsah (Content): Vyberanie vhodného obsahu médií pre rodinu je kľúčovým aspektom. Je dôležité uprednostňovať tvorivé, vzdelávacie, prosociálne a pozitívne mediálne obsahy. Ak sa rozhodnete pre konkrétnu aplikáciu pre svoje dieťa, neuspokojte sa s jednoduchým označením „edukačná“, lebo takto označených sú desiatky tisícov aplikácií (pojem „interaktívny” musí byť oveľa viac ako len stláčanie a posúvanie jedným prstom). Zvoľte aplikácie, ktoré sú prosociálne a neobsahujú násilie.
  • Kontext (Context): V akej situácii dieťa technológie používa? Je dôležité, aby digitálne zariadenia neboli používané pred spaním. Tiež žiadne telefóny pri jedálenskom stole alebo počas rodinných stretnutí. Tento čas si nechajte na vzájomné rozhovory. Rodičom odporúčajú, aby sa vyhli televízii v detskej izbe či neobmedzenému prístupu detí k tabletu.
  • Charakteristiky dieťaťa (Child's Characteristics): Každé dieťa je individuálne. Čo je vhodné pre jedno dieťa, nemusí byť vhodné pre druhé. Súčasťou je aj neštruktúrovaná a sociálna hra, ktorá je najdôležitejšia pre vývoj dieťaťa, pre jeho zručnosti, pozornosť, výdrž, sebakontrolu a schopnosť myslenia.
  • Spoločné využívanie médií (Co-use): Časté spoločné využívanie médií má pozitívny vplyv na rodinné väzby a podporuje učenie sa detí. Počas spoločného sledovania programu je dôležité, aby dieťa malo dospelého, ktorý bude nápomocný, pokiaľ niečomu v obsahu nerozumie. Podobne, ako keď dieťaťu dáte novú knižku, ktorú si s ním prezeráte a komentujete, čo na obrázkoch vidí.
    Rodičia s deťmi diskutujúci pri stole, bez telefónov

Kľúčové Zásady Rodičovstva v Digitálnom Veku

Rodičovstvo v digitálnom svete môže byť náročné. Len rodičia totiž môžu byť tí, ktorí môžu tomuto negatívnemu vývoju zabrániť. Buďte pozitívnym vzorom. Ak vy sami používate digitálne zariadenia nevyvážene - zamyslite sa nad príčinou a pokúste sa zmeniť svoje návyky. Deti sa učia pozorovaním svojich rodičov a najbližšieho okolia.

Odborníci odporúčajú a my s nimi súhlasíme, že rodičia by mali:

  1. Budovať s deťmi otvorené vzťahy založené na dôvere. To je základom pre akúkoľvek komunikáciu o citlivých témach.
  2. Viesť deti k osvojovaniu si zručností a návykov, ako je pomoc v domácnosti, vzájomná komunikácia, počúvanie sa. Spoločne prežívať čas, sprostredkovať deťom veľa pohybu a aktivít vonku, pomáhať deťom v budovaní charakterových vlastností (vytrvalosť, trpezlivosť, zodpovednosť, láskavosť, obetavosť, rozumnosť) a rozvíjať kritické myslenie a tvorivosť.
  3. Spoločne s deťmi si určiť, koľko času, kedy a na aké činnosti využívame digitálne technológie. Pravidlá predstaviť ako niečo, čo nám pomáha a nie ako niečo, čo nám všetko zakazuje. Podľa prieskumu, ktorý publikovali v roku 2013, 8-ročné deti trávia denne pred obrazovkami alarmujúcich 8 hodín. U tínedžerov je to až 11 hodín denne.
  4. Od malička sa s deťmi veľa rozprávať o obsahu, bezpečnosti, pravidlách na internete, o sociálnych sieťach a o FOMO syndróme (strach z toho, že niečo zmeškávame na internete). Takmer štvrtina 11-ročných školákov (23-24 %) uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva menej často alebo nikdy. S pribúdajúcim vekom sa tento počet znižuje, najmenej sa so svojimi rodičmi rozprávajú chlapci aj dievčatá vo veku 15 rokov. Je dôležité, aby boli deti oboznámené o potenciálnych rizikách spojených s používaním technológií a sociálnych médií. Vysvetlite im, ako chrániť svoje súkromie a ako sa správať zodpovedne na internete.
  5. Nepoužívať technológie ako prostriedok na upokojenie dieťaťa. Médiá síce môžu byť veľmi účinným prostriedkom, ako udržať dieťa pokojné a v tichosti, ale nemali by byť jediným spôsobom, ktorým sa dieťa naučí upokojiť. Dieťa sa potrebuje naučiť rozpoznávať a pracovať so svojimi emóciami, rozprávať sa o spôsoboch riešenia problémov, nájsť rôzne stratégie na odreagovanie emócií, ale aj svojpomocne zahnať nudu.
  6. Využívať rodičovskú kontrolu, filtre obsahu a nastavenia súkromia na zariadeniach. Tieto nástroje vám pomôžu monitorovať a obmedzovať prístup k nevhodnému obsahu.
    Infografika: Odporúčané časy pre obrazovky podľa veku

Úloha Materskej Školy pri Rozvíjaní Digitálnych Kompetencií

Hoci digitálne kompetencie tvoria len časť obsahu výchovy a vzdelávania v materskej škole, a to podstatné deti nasávajú v rodinnom prostredí od svojich výchovných vzorov, materská škola môže zohrať dôležitú úlohu. Materské školy sa digitálnym technológiám úplne nevyhýbajú, pravdou je, že deti sú bežne v kontakte s tabletmi a mobilmi už v predškolskom veku. Ako viesť dieťa zodpovedne k práci s technológiami v predškolskom veku? Určite môže pomôcť materská škola, aby dieťa získalo správne návyky a dokázalo bezpečne fungovať v online prostredí. Ale naozaj je najpodstatnejšie, ako sa s digitálnymi technológiami zoznamuje dieťa v domácom prostredí.

V materskej škole predpokladajme, že spoznávanie s digitálnou technológiou prebieha v bezpečnom prostredí a pri zachovaní všetkých pedagogických zásad, ktoré online prostredie vyžaduje. Pedagogicky správne podchytená práca s digitálnymi technológiami rozvíja matematickú pre-gramotnosť, algoritmické myslenie, pamäť, pozornosť a grafomotoriku. Obdivujeme, ako škôlkar dokáže ovládať počítač, tablet, interaktívnu tabuľu, tlačiareň, skener, audio prehrávač, digitálny fotoaparát alebo aj programovateľné hračky - toto však nesúvisí s jeho IQ. V období predškolského vzdelávania sú rodičia tí, ktorí zabezpečujú, aby dieťa netrávilo pol dňa pred obrazovkou.

V bežných osnovách materských škôl sa digitálne kompetencie prirodzene prelínajú s inými kompetenciami. Dieťa v materskej škole v kontexte kľúčových kompetencií získava elementárne základy komunikačných, matematických a kompetencií v oblasti vedy a techniky, digitálnych kompetencií, kompetencií učiť sa, riešiť problémy, tvorivo a kriticky myslieť, základy sociálnych a personálnych kompetencií, občianskych kompetencií a pracovných kompetencií.

Pre rozvoj algoritmického myslenia nie je vždy potrebné zapínať počítač. Algoritmické myslenie zahŕňa schopnosť zamyslieť sa nad problémom, zostaviť z častí celok, rozdeliť celok na časti, detekovať a opravovať chyby či rozlišovať symboly, piktogramy a šípky. Keď deti pochopia princíp algoritmického myslenia, môžu si na interaktívnej tabuli vyskúšať jednoduché programovanie pomocou detských blokových programovacích jazykov Code.org alebo Scratch Jr. Deti veľmi baví: kresliť na interaktívnu tabuľu, nahrať zvukový záznam na hovoriace pero, pripraviť dráhu alebo bludisko pre robotické hračky, urobiť pár obrázkov digitálnym fotoaparátom, vytlačiť ich a doplniť kresbou. Tieto činnosti sú cenné, ale nemôžu nahradiť už spomínané neštruktúrované a sociálne hry, ktoré sú pre komplexný vývoj dieťaťa kľúčové.

Podľa J. Piageta a jeho nasledovníkov sa poznanie nedá dieťaťu odovzdať. Rodič a učiteľ môže pomáhať pri vytváraní podmienok a situácií, kedy si dieťa poznatok samo skonštruuje a zaradí do svojho systému poznania. Piagetovo rozdelenie a popísanie štádií kognitívneho vývinu dieťaťa (v krátkosti: senzomotorické štádium 0-2 roky, reprezentačné štádium - predoperačné štádium 2-7 rokov, štádium konkrétnych operácií 7-11 rokov, štádium formálnych operácií 11 rokov a viac) dáva zmysel rešpektovaniu vývinových štádií, pretože by nemalo zmysel vyučovať abstraktné matematické operácie v skorom veku, kedy na to dieťa ešte nie je vývinovo pripravené. Učenie sa objavovaním vychádza z týchto myšlienok, keď vedieme dieťa k tomu, aby samé na niečo prišlo, aby objavilo novú súvislosť alebo odhalilo, ako veci fungujú. Dieťa potrebuje dostatok priestoru a času na to, aby si samo v mysli skonštruovalo nové vedomosti, ktoré hladko zapadnú do toho, čo už vie.

Umelá inteligencia sa pravdepodobne stane neoddeliteľnou súčasťou života budúcej generácie a zastane veľa práce. Nie je preto na škodu túto tému s deťmi otvoriť. Samozrejme, primerane veku a prostredníctvom príbehov, ktoré podporujú zvedavosť a opatrnosť. Dôležité je tiež od malička deťom vštepovať zásady bezpečného používania technológií: predovšetkým zásady o správnom držaní tela, udržiavaní vhodnej vzdialenosti od obrazovky, škodlivosti dlhého pozerania sa na obrazovku či zaspávania s mobilom.

Deti v materskej škole pri interaktívnej tabuli

Sprevádzanie Detí Digitálnym Svetom: Príklad, Prevencia a Odolnosť

Zodpovední a informovaní ľudia svoje deti kontrolujú. Možno ste si dodnes predstavovali, že tí najvyššie postavení ľudia v technologických firmách majú doma steny ako obrovské veľkoplošné obrazovky a všetko tu svieti, bliká či reaguje na dotyk, a ich deti majú k dispozícii všetky elektronické novinky. Stále častejšie sa hovorí o tom, že vysokopostavení a úspešní ľudia z takýchto firiem svoje deti nenechávajú napospas elektronike, ako sa im zažiada. Dokonca svoje deti posielajú do škôl, kde sa elektronike vyhýbajú pri výuke úplne. Takým príkladom sú aj waldorfské školy, ktoré dnes nájdete už i u nás. Samotný Steve Jobs v rozhovore s reportérom New York Times, Nickom Biltonom, na otázku: „Vaše deti musia milovať iPad, však?“, odpovedal: „Ony ho nepoužívajú.“ Alex Constantinopole, výkonný riaditeľ spoločnosti OutCast Agency zameranej na komunikáciu a marketing technológií, svojho 5-ročného syna nenecháva počas týždňa elektronické zariadenia používať vôbec. Jeho staršie deti vo veku 10 až 13 rokov môžu stráviť pred obrazovkami len 30 minút. Títo rodičia sa zameriavajú na obmedzenie času, ktorý deti môžu stráviť na tablete či telefóne podľa veku. Ich skúsenosti poukazujú na to, že panuje presvedčenie, že čas strávený vonku na vzduchu bol ešte pred pár rokmi neporovnateľne dlhší. Deti sa učili z interakcie medzi sebou a prostredím. Boli tiež kreatívnejšie, lebo si mnoho vecí, s ktorými sa hrali, vyrábali.

Vedci apelujú aj na školy, aby to s digitalizáciou vyučovania nepreháňali. Nesnažme sa za každú cenu vsunúť čo najskôr deťom do rúk tablety a robiť s nimi všetky úlohy len takouto formou. Skôr sa uistime, že majú počas dňa stráveného v škole dostatočné množstvo interakcií tvárou v tvár, budujú si vzájomné vzťahy a svoju emocionálnu inteligenciu. Hoci je potrebné diskutovať s deťmi o online rizikách a vzdelávať ich, rovnako dôležité je poskytnúť im slobodu pri objavovaní digitálneho sveta, v ktorom vyrastajú.

Nemusíme démonizovať médiá ani elektronické zariadenia, pretože sú neoddeliteľnou a stále rastúcou súčasťou našich životov, ale musíme učiť deti, ako ich správne používať, ako robiť správne rozhodnutia pre ich budúcnosť, aby veci, ktoré majú, boli vždy pre ich život prospešné a nie naopak. Riziká však automaticky neznamenajú škody. Namiesto toho ich môžete vnímať ako príležitosť na učenie sa a budovanie odolnosti. Ak raz vaše deti zažijú rizikovú situáciu a s vašou pomocou ju zvládnu, budú si s ňou vedieť poradiť aj nabudúce, aj keď na ne nebudete práve dohliadať. Preskúmajte spolu s nimi online svet, avšak nie ako niekto, kto ich sleduje a obmedzuje, ale ako ich spoločník. Iniciatíva Safer Kids Online od spoločnosti ESET je príkladom globálneho úsilia o podporu digitálnej bezpečnosti detí.

Na to, ako sa deti cítia, ako sa učia, premýšľajú a ako sa správajú, majú dnes (podľa WHO) významný vplyv médiá vo všetkých formách (televízia, počítače, smartfóny). Digitálne technológie ponúkajú obrovský potenciál pre vzdelávanie a zábavu, ak sú používané s rozvahou a zodpovedne. Našou úlohou ako rodičov a vychovávateľov je viesť deti týmto dynamickým prostredím, učiť ich kritickému mysleniu a pomáhať im budovať zdravé návyky, ktoré im poslúžia po celý život.

Ruka dospelého držiaca ruku dieťaťa s digitálnym svetom v pozadí

tags: #popiste #dve #situacie #pri #ktorych #dieta

Populárne príspevky: