Komplexný sprievodca opatrovaním na Slovensku: Príspevky, zdravotné poistenie a práca popri starostlivosti o dieťa či osobu s ŤZP

S pribúdajúcim vekom a zdravotnými komplikáciami sa mnohí ľudia ocitajú v situácii, keď potrebujú pomoc a starostlivosť. V takýchto prípadoch zohrávajú kľúčovú úlohu opatrovatelia a opatrovateľky. Opatrovanie blízkeho človeka môže byť mimoriadne náročné, a preto je dôležité vedieť, že existuje rozsiahla komunita opatrovateľov, od ktorých sa môžete učiť a získať podporu. Hoci je každá situácia individuálna, existujú určité spoločné črty a princípy, ktoré platia pre väčšinu prípadov opatrovania. Opatrovanie sa často prirovnáva k 24-hodinovej nonstop službe, ktorá si vyžaduje empatiu, trpezlivosť a obetavosť. Na Slovensku existuje systém finančnej podpory a sociálnych služieb, ktoré majú pomôcť opatrovateľom zvládnuť túto zodpovednú činnosť. Jedným z kľúčových aspektov tejto podpory je aj zabezpečenie zdravotného poistenia pre opatrovateľa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach opatrovateľky na Slovensku, právnych aspektoch, finančnej podpore, zdravotnom poistení a praktických radách pre zvládnutie tejto náročnej úlohy.

Právny rámec a formy sociálnych služieb na Slovensku

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje poskytovanie sociálnych služieb na Slovensku, je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Tento zákon definuje nielen rozsah a podmienky poskytovania starostlivosti, ale aj subjekty, ktoré sa na nej podieľajú. Medzi subjekty v sociálnych službách patria prijímateľ sociálnej služby, poskytovateľ sociálnej služby, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, obec, vyšší územný celok, partnerstvo a iná osoba, ktorej vznikajú práva a povinnosti podľa tohto zákona pri poskytovaní sociálnej služby.

Zákon o sociálnych službách a jeho dopad
Zákon o sociálnych službách rozlišuje tri základné formy sociálnych služieb, ktoré sú navrhnuté tak, aby flexibilne reagovali na rôzne potreby prijímateľov. Ambulantná sociálna služba sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej služby môže byť aj špecializované zariadenie. Terénna sociálna služba sa poskytuje fyzickej osobe priamo v jej prirodzenom prostredí, teda v jej domácnosti alebo komunite. Táto forma služby je zameraná na podporu samostatnosti a nezávislosti prijímateľa, ako aj na jeho integráciu do spoločnosti. Tretím typom je pobytová sociálna služba, ktorá sa poskytuje v prípadoch, ak je súčasťou sociálnej služby aj ubytovanie. Pobytová služba môže byť celoročná alebo týždenná, v závislosti od rozsahu potrebnej starostlivosti. Zákon zároveň uprednostňuje poskytovanie terénnej a ambulantnej formy sociálnej služby pred pobytovou. Pobytová služba sa poskytuje len vtedy, ak terénna alebo ambulantná služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, čím sa zdôrazňuje podpora zotrvania jednotlivcov v ich domácom prostredí.

Opatrovateľská služba a komplexná náplň práce opatrovateľa

Opatrovateľská služba je špecifická forma terénnej sociálnej služby, ktorá je zameraná na pomoc fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Opatrovateľská služba sa poskytuje plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. Úkony opatrovateľskej služby sú podrobne uvedené v prílohe č. 4 zákona o sociálnych službách, čo zabezpečuje jasný rámec pre poskytovateľov aj prijímateľov tejto služby.

Typické činnosti opatrovateľa v domácnosti
Práca opatrovateľa je veľmi rôznorodá a závisí od individuálnych potrieb a zdravotného stavu opatrovanej osoby. Môže zahŕňať široké spektrum úloh, od základných činností až po komplexnejšiu asistenciu. Medzi najčastejšie a najdôležitejšie činnosti patria:

  • Základná starostlivosť: Ide o pomoc pri obliekaní, vyzliekaní a udržiavaní osobnej hygieny. Rozsah tejto pomoci sa môže líšiť v závislosti od zdravotného stavu pacienta, od čiastočnej podpory až po úplnú asistenciu.
  • Domáce práce: Opatrovateľ zabezpečuje varenie jedál podľa potrieb a diéty opatrovanej osoby, upratovanie domácnosti a nakupovanie potravín a iných nevyhnutných potrieb.
  • Mobilita: Zahrnutá je pomoc pri vstávaní, sadaní a chôdzi. V prípade imobilného pacienta je nevyhnutná asistencia pri každom pohybe, vrátane polohovania, aby sa predišlo preležaninám a iným komplikáciám.
  • Podávanie liekov a monitorovanie zdravotného stavu: Opatrovateľ zodpovedá za prideľovanie liekov v správnom čase a dávkovaní. Taktiež vykonáva meranie hladiny cukru v krvi a krvného tlaku, a monitoruje celkový zdravotný stav opatrovanej osoby, pričom zaznamenáva všetky dôležité zmeny.
  • Sprevádzanie na lekárske vyšetrenia a zákroky: Asistencia pri návštevách lekára, špecializovaných ambulancií a iných zdravotníckych zariadení je kľúčová pre zabezpečenie potrebnej zdravotnej starostlivosti.
  • Zastupovanie pri úradných záležitostiach: Na základe splnomocnenia môže opatrovateľ zastupovať opatrovaného na úradoch pri vybavovaní rôznych administratívnych a právnych záležitostí.
  • Emocionálna podpora: Poskytovanie spoločnosti, rozhovory a aktívne počúvanie prispieva k celkovej psychickej pohode a sociálnej integrácii opatrovanej osoby. Táto podpora je rovnako dôležitá ako fyzická pomoc.Opatrovateľka je zaviazaná s osobami zúčastňujúcimi sa na opatere konať a spolupracovať v prospech opatrovanej osoby. Ďalej sa zaväzuje mlčať o všetkom, čo sa v priebehu jej činnosti v rodine vyskytne. Ak je opatrovateľka poverená lekárskou činnosťou, musí tieto činnosti dokumentovať a túto dokumentáciu uchovávať a sprístupniť najbližším príbuzným na požiadanie. Okrem toho musí lekárovi alebo sestričke, ktorá poverila opatrovateľku týmito činnosťami, bezodkladne podávať informácie, ktoré môžu byť dôležité pre liečbu alebo zdravotný stav pacienta. Opatrovateľ je pri výkone svojej činnosti plne zodpovedný za stav a zdravie opatrovanej osoby a musí prijať opatrenia na zabránenie úrazu pri vykonávaní domácich prác, napríklad zabrániť spadnutiu kvôli porozkladaným domácim spotrebičom, mokrej podlahe a podobne. Pri príprave jedla musí dbať na predpisy, ktoré sú opatrovanej osobe nariadené lekárom. Opatrovateľka sa musí v prvom rade pri vykonávaní svojej činnosti orientovať hlavne na blaho opatrovanej osoby a nesmie svoju pracovnú autoritu zneužívať za účelom dosiahnutia určitých osobných výhod, čiže nesmie zneužívať slabosť pacienta. Keďže sa jedná o 24-hodinovú opateru a opatrovateľky nie sú zamestnankyňami a rodiny nie sú zamestnávateľmi, záleží len na vzájomnej dohode medzi opatrovateľkou a rodinou, kedy bude mať opatrovateľka voľno. Opatrovateľka nesmie prijímať žiadne dary a sľuby, ktoré sú neadekvátne ich výkonom, samozrejme, že darček k narodeninám môžu prijať. Opatrovateľka má povinnosť hospodáriť so zverenými peniazmi tak, aby toto hospodárenie bolo vhodné, ekonomické a účelové, čo zahŕňa vedenie záznamov o výdavkoch.

Opatrovateľský príspevok a podmienky nároku na finančnú podporu

Na Slovensku majú opatrovatelia nárok na opatrovateľský príspevok, ktorého výška sa každoročne mení. Tento príspevok slúži ako finančná podpora pre tých, ktorí sa starajú o seniorov alebo ťažko chorých pacientov. Pokiaľ ste sa na túto úlohu podujali, máte nárok na peňažný, tzv. „opatrovateľský“ príspevok, čiže akúsi náhradu príjmov z klasického zamestnania, ktorého sa zväčša opatrovatelia vzdávajú. Otázky ohľadne peňažného príspevku na opatrovanie upresňuje Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Príspevok na opatrovanie slúži na zabezpečenie každodennej pomoci osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť, realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Výšku peňažného príspevku na opatrovanie ustanovuje vláda SR vždy k 1. 7. Napríklad, výšku príspevku od 1.7.2022 ustanovila nariadením vlády SR č. 213/2022 Z. z. Príspevok nedostáva opatrovaný, ale ten, kto ho opatruje.

Stupne odkázanosti a nárok na príspevok
Základnou podmienkou pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie je, že opatrovaná osoba sa musí na základe komplexného posudku považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) a musí byť odkázaná na opatrovanie. V komplexnom posudku musí byť tento druh odkázanosti aj navrhnutý. Nestačia len diagnózy alebo samotné ťažké zdravotné postihnutie, ak je odkázanosť na pomoc v menšom rozsahu, než určuje zákon. Konkrétne podmienky nároku na peňažný príspevok na opatrovanie sú dostupné na oficiálnej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nárok na finančný príspevok máte vtedy, ak je osoba s ŤZP ohodnotená stupňom odkázanosti 5. a ak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku. Iné informácie uvádzajú, že peňažný príspevok na opatrovanie je možné priznať pri odkázanosti štvrtého a piateho stupňa. Odkázanosť na pomoc inej osoby sa posudzuje na základe toho, či osoba s ŤZP dokáže sama zvládnuť základné životné potreby, ako je stravovanie, hygiena, vykonávanie fyziologických potrieb, obliekanie a obúvanie, mobilita, orientácia, komunikácia, starostlivosť o zdravie a domácnosť, a či je potrebné na tieto činnosti dohliadať. Na základe počtu bodov je osoba zaradená do jedného z piatich stupňov odkázanosti. Rozsah tejto pomoci musí byť minimálne 8 hodín denne. Peňažný príspevok na opatrovanie sa poskytuje za stanovených podmienok osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ŤZP odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby v stupni IV alebo V.Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého, t. j. manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, súrodenec a ďalší príbuzní podľa zákona. Opatrovateľom môže byť aj osoba, ktorá s opatrovaným býva, t. j. má rovnakú adresu trvalého alebo prechodného pobytu. Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie. Finančný príspevok na opatrovanie Vám neposkytnú, pokiaľ osoba s ŤZP dostáva peňažný príspevok na osobnú asistenciu, využíva pobyt v zariadení sociálnych služieb, alebo ak sa osobe s ŤZP poskytuje denná starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo špeciálnom výchovnom zariadení viac ako štyri hodiny denne.

Legislatívne zmeny a proces žiadosti o opatrovateľský príspevok

Od 1. decembra 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnych službách, ktorá priniesla významné zmeny v oblasti opatrovateľských príspevkov. Po novom môžu opatrovateľský príspevok poberať aj dôchodcovia a invalidní dôchodcovia bez krátenia príspevku na základe ich príjmu. To znamená, že opatrovatelia dostávajú príspevok v plnej výške bez ohľadu na výšku ich dôchodku. Hlavnou zmenou je zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie na základe príjmu opatrovanej osoby. Zvýšila sa aj podpora pre opatrovateľov nezaopatrených detí s ťažkým zdravotným postihnutím - výška príspevku sa zvýšila o 200 € mesačne. Opatrovatelia nezaopatrených detí tak môžu získať až 815,50 € mesačne pri opatrovaní jedného dieťaťa s ŤZP. Od 1. januára 2025 sa príspevok na opatrovanie už neznižuje o zvýšený dôchodok pre bezvládnosť.

Chronológia legislatívnych zmien v opatrovaní
Pre jednoduchý orientačný výpočet môžete použiť kalkulačku peňažného príspevku na opatrovanie, ktorá vám pomôže odhadnúť výšku vášho príspevku. Šikovnou pomôckou je kalkulačka peňažného príspevku na opatrovanie, na základe ktorej sa pár klikmi dokážete solídne zorientovať a zistiť, akú asi finančnú dávku môžete mesačne vo Vašom prípade očakávať. Finálna suma, ktorú Vám budú mesačne vyplácať, závisí od viacerých skutočností, ako je napríklad, či ste v produktívnom alebo v dôchodkovom veku, či ste zamestnaný, koľko osôb s ŤZP odkázaných na opatrovanie opatrujete, či sú medzi nimi aj nezaopatrené deti a podobne.

Žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie, resp. všetky potrebné dokumenty, je potrebné podať písomne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho bydliska. Ideálne je ozvať sa priamo na Váš Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a informovať sa, aké všetky dokumenty musíte ku žiadosti predložiť. Často bývajú veľmi nápomocnými aj obvodní lekári, ktorí už s podávaním takýchto žiadostí, resp. vypĺňaním posudkov, majú skúsenosti. Vašu žiadosť buď odsúhlasia, tzn. rozhodnú o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie, alebo ju zamietnu. V prípade zamietnutia môžete podať ešte odvolanie. Pokiaľ máte pocit, že Vám bolo ukrivdené a na opatrovateľský príspevok máte nárok, môžete do 30 dní podať odvolanie, kde opätovne vysvetlíte Vaše dôvody. Ak ju „odklepnú“, vyplácaná suma Vám bude chodiť v eurách. Pokiaľ ste podali písomnú žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie a priložili ste všetky požadované tlačivá, najnáročnejšiu časť už máte úspešne za sebou. Teraz už len musíte počkať na rozhodnutie ÚPSVaR. V prípade, že je Vami priložený posudok komplexný, lehota na jeho vypracovanie je 60 dní od začatia konania a lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 30 dní od vyhotovenia posudku. Čiže konanie o priznanie opatrovateľského príspevku trvá zväčša 3 mesiace. Pre rok 2025 platí, že príspevok sa poskytuje za celý mesiac úmrtia opatrovanej osoby a ešte jeden nasledujúci mesiac.

Súbeh opatrovania a zárobkovej činnosti

Nárok na opatrovateľský príspevok máte aj pokiaľ ste popri opatrovaní osoby s ŤZP zamestnaný. Vaša pracovná činnosť ale musí spĺňať nasledujúce podmienky. Preventívne pripomíname, že nárok na opatrovateľský príspevok máte aj pokiaľ ste popri opatrovaní ZŤP osoby zamestnaný. Avšak Váš mesačný príjem zo zamestnania nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, inak sa príspevok na opatrovanie znižuje. Opatrovateľ môže pri poberaní príspevku vykonávať aj pracovné či študijné aktivity, ale len v určitom rozsahu. Úrady práce sa opakovane snažili obmedziť opatrovateľov tak, aby v podstate pracovali len z domu; súdy však umožnili oveľa širšie spektrum zárobkových činností.

Práca popri opatrovaní: možnosti a obmedzenia
Príspevok na opatrovanie vám môže byť poskytnutý len vtedy, ak váš mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako 2,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Počínajúc od 1. 1. 2025 predstavuje toto životné minimum čiastku vo výške 273,99 eur mesačne; v období od 1. 1. 2025 teda váš príjem zo zárobkovej činnosti nesmie presiahnuť 684,975 eur za mesiac v čistom.Do príjmu zo zamestnania sa pre účely príspevku na opatrovanie nezapočítavajú:

  • preplatok na dani z príjmov,
  • preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie,
  • vrátené poistné na nemocenské poistenie zaplatené bez právneho dôvodu,
  • vrátené poistné na dôchodkové poistenie zaplatené bez právneho dôvodu,
  • vrátené poistné na poistenie v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu,
  • suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom,
  • suma príspevku za ubytovanie odídenca.Znamená to, že žiaden z uvedených príjmov sa do vášho príjmu zo zamestnania nebude započítavať pri posudzovaní nároku na opatrovateľský príspevok.

Ďalšou dôležitou podmienkou je, že výkon práce nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania. Účelom opatrovania je zabezpečenie pomoci osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a sociálnych a vzdelávacích aktivitách. Na prvý pohľad by sa preto mohlo zdať, že opatrovateľ by mal pomoc v celom rozsahu poskytovať výlučne osobne, čo je v zásade zlúčiteľné len s prácou v režime home office. Súdy však v minulosti opakovane prijali stanovisko, ktoré je pre opatrovateľov oveľa výhodnejšie. Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí vydanom pod sp.zn. 6 Ssk 21/2021 uviedol, že poberaniu príspevku nebráni ani výkon práce na štandardnom pracovisku. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že úkony opatrovania nemusia byť vykonávané vždy len jednou osobou. Podstatné je, aby opatrovateľ zabezpečil v dobe svojej neprítomnosti náhradníka, ktorý ho dokáže v starostlivosti o opatrovaného adekvátne zastúpiť. Takýmto náhradníkom môže byť napríklad iný rodinný príslušník, ktorá býva v spoločnej domácnosti s opatrovateľom a zdravotne znevýhodnenou osobou. Podobné stanovisko vyplýva aj z o niečo staršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného pod sp.zn. 9Sžsk/123/2017. Toto stanovisko bolo prijaté dokonca vo vzťahu k opatrovateľovi, ktorý pracoval až 37,5 hodín týždenne rozvrhnutých na 7 pracovných dní, tzn. približne 5 hodín denne. Súdy však upozorňujú, že podmienky sa v každom prípade musia posudzovať individuálne, s ohľadom na konkrétnu situáciu opatrovanej osoby a schopnosť zabezpečiť nepretržitú starostlivosť. Popri opatrovaní je možné súbežne poberať aj podporu v nezamestnanosti.

Zdravotné a dôchodkové poistenie pre opatrovateľov

Poberateľ príspevku na opatrovanie je tzv. poistencom štátu. To znamená, že štát za neho platí poistné na dôchodkové poistenie a zdravotné poistenie. Osoba, ktorej sa poskytuje príspevok na opatrovanie, je dôchodkovo poistená počas celého obdobia poberania opatrovateľského príspevku. Štát za opatrovníka neplatí nemocenské poistenie a ani poistenie v nezamestnanosti.

Prehľad poistného pre opatrovateľov na Slovensku
Za fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 40 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, je platiteľom poistného na zdravotné poistenie štát v súlade s § 11 ods. 7 písm. i) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Opatrovateľ, ktorý poberá peňažný príspevok za opatrovanie, nemusí túto skutočnosť preukazovať a oznamovať svojej zdravotnej poisťovni, pretože štát sa o jeho poistenie stará automaticky.

Avšak, ak opatrovateľ súčasne vykonáva aj zárobkovú činnosť v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, na účely zdravotného poistenia sa považuje za zamestnanca a je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie. Postavenie zamestnanca má aj vtedy, ak činnosť vykonáva na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti a nie je poberateľom dôchodku. Poistné na zdravotné poistenie platí zo skutočne dosiahnutého vymeriavacieho základu. Podľa § 11 ods. 7 písm. k) zákona o zdravotnom poistení je fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie podľa posudku vydaného podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, poistencom štátu aj v prípade, ak nepoberá peňažný príspevok za opatrovanie. V zásade ide o podobný okruh osôb ako okruh poistencov štátu podľa § 11 ods. 7 písm. i) zákona o zdravotnom poistení, s tým, že zahŕňa osoby opatrujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nepoberajúce peňažný príspevok za opatrovanie (napr. fyzickú osobu, ktorá opatruje blízku osobu ustanovenú v § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.). Opatrovateľ, ktorý nepoberá peňažný príspevok za opatrovanie a opatrovateľ, ktorý opatruje blízku osobu staršiu ako 80 rokov, je povinný túto skutočnosť preukázať a oznámiť svojej zdravotnej poisťovni. Vyplýva to z § 23 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu za neho platiť poistné. Skutočnosť, že sa stal opatrovateľom, je poistenec povinný oznámiť zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie poistenca/platiteľa poistného do ôsmich dní od vzniku skutočnosti.

Odľahčovacia služba: podpora pre neformálnych opatrovateľov

Odľahčovacia služba (OdS) je sociálna služba poskytovaná neformálnemu opatrovateľovi, ktorý opatruje svojho rodinného člena alebo príbuzného. Pomocou využitia odľahčovacej služby si môžu opatrovatelia, ktorí celodenne, respektíve nepretržite opatrujú svojich príbuzných, dopriať „voľno“ od náročnej starostlivosti. V čase, keď si opatrovateľ potrebuje vybaviť osobné náležitosti, navštíviť lekára, podstúpiť hospitalizáciu, ísť na dovolenku a podobne, sa opatrovanej osobe poskytuje „náhrada“ za neformálneho opatrovateľa pomocou sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách.

Odľahčovacia služba a jej formy
Nárok na využitie odľahčovacej služby majú všetky osoby, ktoré opatrujú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberajú za jej opatrovanie peňažný príspevok na opatrovanie. Takéto „voľno“ sa poskytuje na 30 dní v rámci jedného kalendárneho roka, pričom môže byť čerpané aj prerušovane po jednotlivých dňoch, nie však po hodinách, respektíve ak sa využije OdS iba na niekoľko hodín počas dňa, napríklad 2-3 hodiny, ráta sa to ako celý deň. Od 1. decembra 2024 nastala zmena, v prípade OdS, ktorá sa poskytne terénnou alebo ambulantnou formou, bude možné jej efektívnejšie využitie podľa individuálnych potrieb opatrovateľa.

Odľahčenie opatrovateľa sa poskytuje pomocou sociálnej služby. OdS zabezpečuje obec alebo mesto (obecný/mestský úrad), v ktorom má opatrovaný trvalý pobyt. Obec/mesto je povinná v rámci svojej pôsobnosti OdS poskytnúť alebo zabezpečiť. Poskytuje ju, ak má svoje vlastné sociálne služby; ak nemá svoje sociálne služby, zabezpečuje ju cez iného poskytovateľa sociálnej služby. Odľahčovacia služba je spoplatnená, za OdS zaplatíte poskytovateľovi sociálnej služby takzvanú úhradu podľa jeho aktuálneho cenníka. V rámci podpory odľahčenia opatrovateľov, ktorí opatrujú dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím (vo veku 6-18 rokov) a poberajú peňažný príspevok na opatrovanie, sa realizuje prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny projekt „Podpora odľahčenia opatrovateľov“. Cieľom projektu je finančne prispieť opatrovateľom na úhradu za poskytnutú OdS. Po poskytnutí a uhradení OdS sa žiadateľovi preplatia, respektíve refundujú, vynaložené finančné prostriedky zo strany opatrovateľa na úhradu. Maximálna výška príspevku, ktorou sa opatrovateľovi môže prispieť, je pri využití terénnej formy sociálnej služby 9,93 € na hodinu, pri využití ambulantnej formy sociálnej služby 3,97 € na hodinu a pri využití pobytovej formy sociálnej služby 50,77 € na jeden deň.

Príspevok na starostlivosť o dieťa a súvisiace štátne sociálne dávky

Štát prostredníctvom príspevku na starostlivosť o dieťa prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Príspevok je poskytovaný mesačne a jeho výška sa líši v závislosti od formy starostlivosti.

Príspevky na starostlivosť o dieťa a rodinné dávky
Maximálna výška príspevku je:

  • najviac 160 EUR mesačne, ak ide o starostlivosť o dieťa v takzvaných jasliach,
  • 80 EUR mesačne, ak je starostlivosť o dieťa zabezpečená v materskej škole zaradenej do siete škôl a školských zariadení SR, zriadenej obcou alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve, takzvaných štátnych škôlkach,
  • 41,10 EUR mesačne, ak je starostlivosť o dieťa zabezpečená inou fyzickou osobou, ktorá nie je na živnosť a ktorej sa nevypláca rodičovský príspevok, napríklad starou mamou.Nárok na príspevok si uplatňuje oprávnená osoba na základe písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prostredníctvom elektronickej Žiadosti o príspevok na starostlivosť o dieťa podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom. Na konanie o príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem niektorých špecifických ustanovení. Ak je úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou, na určenie mesačnej výšky príspevku sa úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou vynásobia dvadsiatimi. Príspevok sa poukazuje oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, alebo na žiadosť oprávnenej osoby sa vypláca v hotovosti. Výplata príspevku sa obnoví od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom zanikli dôvody na zastavenie jeho výplaty.Okrem príspevku na starostlivosť o dieťa existujú aj ďalšie štátne sociálne dávky. Príspevok pri narodení dieťaťa má matka dieťaťa, otec dieťaťa iba vo výnimočných prípadoch. O príspevok pri narodení dieťaťa nie je potrebné žiadať, od 1. apríla 2022 funguje ako proaktívna služba, to znamená, pri splnení podmienok je vyplatený automaticky. Príspevok na viac súčasne narodených detí je štátna sociálna dávka, ktorá slúži na pokrytie zvýšených výdavkov v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá alebo viac detí súčasne. O tento príspevok je potrebné požiadať podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prostredníctvom elektronickej žiadosti. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Prídavok na dieťa je vyplácaný mesačne, najdlhšie do 25 rokov veku dieťaťa. Nárok si uplatňuje oprávnená osoba podaním písomnej žiadosti alebo prostredníctvom elektronickej žiadosti. Príplatok k prídavku na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe k prídavku na dieťa na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu. Vypláca sa mesačne spoločne s prídavkom na dieťa. Nárok na rodičovský príspevok si uplatňuje oprávnená osoba podaním písomnej žiadosti alebo podaním elektronickej žiadosti podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Brigáda, zdravotné poistenie a pojem nezaopatreného rodinného príslušníka

Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne v §3 ods.2 písm. d). Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v takzvanom stave nezaopatrenosti. Medzi nezaopatrených rodinných príslušníkov, v zmysle zákona o zdravotnom poistení, patria okrem nezaopatrených detí aj osoby manžel - manželka. Podľa tohto ustanovenia sú to napríklad nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku, respektíve manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 písm. i), k), n) alebo písm. r), alebo manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a je nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. c) zákona o zdravotnom poistení. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba, teda nezaopatrené dieťa alebo manžel/manželka, nevykonávajú žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby.

Zdravotné poistenie a mobilita v EÚ
Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá. Osoba, ktorá bola posúdená ako nezaopatrený rodinný príslušník manžela/manželky/otca/matky v zmysle §3 ods.2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, má špecifické postavenie. Nezaopatrení rodinní príslušníci, v zmysle zákona o zdravotnom poistení, sú, okrem nezaopatrených detí, len osoby manžel - manželka.Uveďme si príklad rodiny Horváthovcov, ktorú tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter. Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Mama Viera - je osobou podľa §3 ods.2 písm. d) bod 2 zákona o zdravotnom poistení, čo znamená, že je nezaopatrenou rodinnou príslušníčkou. Deti Tomáš a Peter - sú osobami podľa §3 ods.2 písm. d) bod 1 zákona o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. c). Všetci štyria Horváthovci majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.

Ďalší príklad môže byť rodina Kováčovcov, ktorú tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Nakoľko prácu vykonáva len v Českej republike, podlieha českým právnym predpisom. Mama Zuzana - nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa §3 ods.2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení. Deti Tomáš a Peter - sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. c). Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby - manžel/manželka/otec/matka, ktorá z dôvodu výkonu činnosti, ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V prvom rade je nevyhnutné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby. Je treba mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, tie nemusia byť rovnaké, ako máme na území Slovenskej republiky. Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky. Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo, podliehajú slovenským právnym predpisom v zmysle čl.11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Pobyt je charakterizovaný dočasným charakterom a úmyslom osoby vrátiť sa späť do miesta bydliska, hneď po dosiahnutí účelu pobytu v inom štáte. Žiadajúca osoba je nezaopatreným dieťaťom v zmysle §11 ods.7 písm. c). Žiadajúca osoba vie predložiť doklad preukazujúci formu bývania, napríklad bývanie v nájme, vlastná nehnuteľnosť a podobne. Existenciu skutočného bydliska v dotknutom štáte vie najlepšie posúdiť inštitúcia v štáte bydliska, to jest zahraničná zdravotná poisťovňa v štáte bydliska. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) má právo požiadať túto zahraničnú inštitúciu, ktorú určí osoba žiadajúca PD S1, o posúdenie skutočného bydliska na ich území.

Reforma financovania sociálnych služieb: osobný rozpočet

Parlament v decembri definitívne schválil reformu financovania sociálnych služieb. Ide o zásadnú zmenu, ktorá prinesie nové podmienky opatrovania osôb, ale aj zmenu poskytovania príspevku. Reč je o roky očakávanej reforme financovania sociálnych služieb, ktorú schválila Národná rada SR. Odkázané osoby, pričom odkázanou osobou môže byť dospelý človek či dieťa, po novom dostanú takzvaný príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO). Štát poskytne týmto osobám osobný rozpočet, ktorý si budú môcť každý mesiac rozdeliť podľa svojho rozhodnutia. Časť peňazí môžu dať na domácu starostlivosť pre svojho opatrovateľa. Druhú časť peňazí môžu využiť na takzvanú formálnu starostlivosť, teda služby poskytované profesionálnymi poskytovateľmi.

Osobný rozpočet v sociálnych službách
Reforma je zároveň rozdelená na dve fázy. Prvá fáza reformy začne 1. júla 2026 a druhá od 1. januára 2027. Od júla 2026 sa presúva financovanie neverejných poskytovateľov pobytových zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby z obcí na vyššie územné celky. V prípade, ak rodina nemá možnosť vystriedať opatrovateľa, má byť riešením doplatok k príspevku pri príjme domácnosti do trojnásobku životného minima. Docieliť sa tak má, aby ich podpora neklesla pod súčasnú úroveň. Príplatok k príspevku pre odkázanú osobu na IV. stupni odkázanosti je maximálne 399 eur a príplatok pre osobu na V. stupni odkázanosti. Suma sumárom, do platnosti tento osobný rozpočet, ktorý si bude môcť rozdeliť opatrovaná osoba, príde do platnosti 1. januára 2027. Dovtedy sa nič zásadne nemení a stále sa pracuje na stratégii a filozofii systému opatrovania.

Iniciatíva "Práca namiesto dávok" a podpora zamestnanosti

V rámci iniciatívy „Práca namiesto dávok“ sa podarilo, od jej spustenia v septembri 2025, zamestnať takmer 3 000 ľudí. Veľkú úlohu zohral aj motivačný faktor, vďaka ktorému môžu ľudia popri zamestnaní poberať určité obdobie aj dávku v hmotnej núdzi. Približne 1 000 ľuďom, ktorí odmietli pracovnú ponuku, bola krátená dávka v hmotnej núdzi. V prípade, že človek môže pracovať, no odmietne pracovnú ponuku po prvýkrát, tak dávka v hmotnej núdzi mu bude znížená na jeden mesiac a pri opakovanom odmietnutí na tri mesiace. Zamestnávateľmi bolo odmietnutých 18 000 osôb, a to napríklad z dôvodu, že nemajú pracovné návyky alebo nebudú schopní chodiť pravidelne do práce. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš uviedol, že tento projekt funguje už osem mesiacov, a keď ho zavádzali, tak boli okolo neho veľké diskusie, ale napokon si získal obrovskú podporu celej verejnosti. Po ôsmich mesiacoch fungovania tohto projektu môžeme konštatovať, že takmer 3000 ľudí sa už vďaka tomuto projektu podarilo zamestnať. Títo ľudia si naozaj vybrali radšej prácu ako dávku, a to je veľmi potešujúce.

Práca namiesto dávok: príklady úspešnej integrácie
Od 1. apríla tohto roka rezort práce spustil rozšírenie dvoch podporných pracovných aktivít pre zamestnávateľov. Ide o časť národného projektu Finančné stimuly pre zamestnanosť II. Prvá aktivita, „Práca na skúšku“, spočíva v tom, že poberateľ hmotnej núdze síce zostáva v evidencii uchádzačov o prácu, no na tri mesiace je umiestnený na pracovnom trhu. Rezort práce poskytne naňho príspevok vo výške životného minima, ktoré v súčasnosti predstavuje 284,13 eura, a zároveň preplatí zamestnávateľovi aj paušálne náklady, napríklad na pracovné pomôcky. Zamestnávateľ sa počas týchto troch mesiacov môže rozhodnúť, či si ho ponechá aj v riadnom pracovnom pomere. Druhou časťou je „Mentorované zapracovanie“, ktoré spočíva v tom, že firma zamestná osobu v hmotnej núdzi a štát preplatí 80 % z celkovej ceny práce tohto zamestnanca, maximálne však do výšky 1 076 eur. Zároveň sa môže preplatiť aj príspevok na mzdu mentora, ktorý sa počas dvoch mesiacov na pracovisku venuje konkrétnemu zamestnancovi, aby si osvojil potrebné pracovné činnosti. Zamestnávatelia môžu túto aktivitu využiť počas šiestich mesiacov, pričom ich povinnosťou je udržať daného človeka minimálne štyri mesiace na pracovnom trhu. Pozitívnym príkladom je spoločnosť Linora v Prešovskom kraji, ktorá zamestnáva viac ako 300 zamestnancov, pričom vyše 50 % z nich sú marginalizované skupiny. Pri zamestnávaní ľudí z marginalizovanej komunity využíva podnik aktívne politiky na trhu práce od rezortu práce a približne polovica z pracovných miest bola podporená práve cez tieto opatrenia. V súčasnosti sa drží nezamestnanosť jednej z historicky najnižších úrovní, a to 4,03 percenta. Voľných je 123 000 pracovných miest, pričom úradom práce, sociálnych vecí a rodiny sa darí rýchlo umiestňovať nezamestnaných ľudí na pracovný trh. Po dvoch mesiacoch klesania nezamestnanosti by mohol podľa ministra práce tento trend pokračovať, čo potvrdzuje aj Národná banka Slovenska.

tags: #popri #prispevku #v #starostlivosti #o #dieta

Populárne príspevky: