Domáci pôrod predstavuje pre mnohé ženy atraktívnu alternatívu k pôrodu v nemocnici. Táto voľba je motivovaná rôznymi faktormi, od túžby po intímnejšom prostredí až po obavy z nerešpektujúceho zaobchádzania v zdravotníckych zariadeniach. Rastúci dopyt po domácom pôrode poukazuje na potrebu komplexnej diskusie o štandardoch ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré by zabezpečili maximálnu bezpečnosť a rešpekt pre rodičku aj dieťa. Zatiaľ čo v krajinách, kde je domáci pôrod integrovaný do systému zdravotnej starostlivosti, zohráva pôrodná asistentka nezastupiteľnú úlohu a celý proces je jasne regulovaný, na Slovensku aktuálne panuje v oblasti domácich pôrodov situácia, ktorú možno s trochou nadsázky označiť za bezprávie ako na "Divokom západe". Pravidlá sú vytvárané náhodnými okolnosťami, a nie zákonodarcami alebo odbornými organizáciami. Za určitých podmienok môže byť domáci pôrod pre dieťa rovnako bezpečný ako pôrod v nemocnici, pre ženu môže byť domáci pôrod dokonca ešte bezpečnejší. Tieto podmienky sa však netýkajú situácie, aká je momentálne na Slovensku.
Pôrodná Asistentka: Kľúčová Postava v Integrovaných Systémoch
V krajinách, kde je domáci pôrod štandardnou súčasťou zdravotnej starostlivosti a plne integrovaný do systému, teší sa pôrodná asistentka statusu odborníčky na fyziologicky prebiehajúce pôrody a zohráva nezastupiteľnú úlohu. Jej kompetencie sú široké a zahŕňajú komplexné sledovanie stavu matky aj dieťaťa. Na základe sledovania priebehu pôrodu, správania ženy a kontroly dieťaťa v maternici, dokáže identifikovať ohlasujúce sa komplikácie v dostatočnom predstihu.
Slovensko a Domáci Pôrod: Disparita s Európskymi Štandardmi
Postavenie pôrodných asistentiek na Slovensku sa značne líši od krajín v západnej Európe, kde sú domáce pôrody bežnou a integrovanou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Aj napriek legislatívnej úprave, ktorá im umožňuje odvádzať fyziologické pôrody, sa tak v slovenských zdravotníckych zariadeniach deje veľmi zriedka. Úplne u nás absentuje model, ktorý je veľmi rozšírený na západe, kde pôrodná asistentka sprevádza ženu celým tehotenstvom aj pôrodom. Bez dostatočných praktických skúseností z prostredia pôrodnice nie je možné, aby pôrodné asistentky samostatne odvádzali pôrody v domácom prostredí, pričom slovenská legislatíva im to ani výslovne neumožňuje, a to napriek určitým nejednoznačnostiam v právnej úprave.
V súčasnosti môžu slovenské ženy využiť služby len približne desiatich samostatných pôrodných asistentiek, hoci celkovo je na Slovensku 1900 pôrodných asistentiek, z ktorých len 18 má licenciu na samostatnú prax. Ich služby nie sú štandardne hradené z verejného zdravotného poistenia, s výnimkou poisťovne Union, ktorá hradí prácu asistentiek v domácom prostredí do výšky 15 eur za návštevu. Silnejúci dopyt po domácich pôrodoch zo strany žien v kombinácii s nedostatočnou sieťou pôrodných asistentiek predstavuje závažnú prekážku pre dosiahnutie najvyššej možnej miery zdravia pri domácom pôrode. Je otázne, či by aj pri teoreticky okamžitej legislatívnej úprave v prospech samostatných pôrodných asistentiek bolo možné hovoriť o reálnej možnosti zabezpečiť si riadnu zdravotnú starostlivosť k pôrodu doma na celom území Slovenska, vzhľadom na nízky počet praktizujúcich profesionálok. Dopyt po kontinuálnej starostlivosti pôrodných asistentiek napriek tomu rastie, čo odráža túžbu žien po alternatívnom prístupe k pôrodu.
Integrované Modely Domáceho Pôrodu v Zahraničí: Príklady Dobrej Praxe
V krajinách, kde je domáci pôrod štandardnou súčasťou zdravotnej starostlivosti, existujú jasné postupy a protokoly, ktoré zabezpečujú plynulý prechod do nemocnice v prípade komplikácií. Kľúčová je tu spolupráca. V prípade, že pôrodná asistentka navrhne presun z domáceho prostredia do pôrodnice, spolupracuje v najvyššej možnej miere s personálom najbližšej pôrodnice. Už počas presunu do pôrodnice oznamuje, ako pôrod prebiehal, odovzdáva zdravotný záznam a dokumentáciu. Personál v pôrodnici je tak pripravený poskytnúť žene potrebnú zdravotnú starostlivosť bez zbytočných časových sklzov a bez hrozby žalobou alebo vyvolávania pocitu viny. Krajiny, kde sú domáce pôrody legislatívne upravené, majú na tieto presuny vypracované štandardné postupy.
Skúsenosti Dr. Paula Burchera z Eugenu v Oregone (USA) môžu poslúžiť na ilustráciu toho, ako je táto spolupráca dôležitá. V USA je situácia v niečom podobná tej našej, keďže domáce pôrody tam nie sú vo všetkých štátoch regulované. Nepriateľské nálady v spoločnosti voči domácim pôrodom spôsobujú, že presuny do nemocnice sa v mnohých prípadoch dejú neskoro, buď zo strachu pred právnym postihom alebo pred obviňovaním matky. Keď v nemocnici, kde pracuje aj Dr. Burcher, začali spolupracovať s pôrodnými asistentkami pri presunoch do nemocnice, nárazovo im stúpol počet transferov. Nestalo sa tak kvôli tomu, že by odrazu viac žien rodilo doma. Ženy rodili doma aj pred týmto opatrením. Ich obavy im však bránili vyhľadať pomoc aj vtedy, kedy to bolo vhodné. Na základe týchto skúseností dospel Dr. Burcher k presvedčeniu, že "podporovať rodičku pri každej jej pôrodnej voľbe je prejavom našej odbornej zodpovednosti, aby bola každá voľba taká bezpečná, ako je to len možné."
Animace porodu
Legislatívna Krajina Domácich Pôrodov na Slovensku
Slovenská právna úprava domácich pôrodov je obdobne problematická, resp. chýbajúca ako v Maďarsku, čo vytvára nejasné a rizikové prostredie pre ženy aj pôrodné asistentky. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa vyjadrenia hovorkyne MZ SR Zuzany Čižmárikovej z augusta 2010, považuje zdravotnú starostlivosť poskytovanú pri pôrode za neodkladnú. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že žena môže rodiť kdekoľvek, s tým, že jej bude poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť, teda aj v prirodzenom prostredí (doma). To znamená, že samotný pôrod doma zákon výslovne nezakazuje, ale ani ho výslovne nepredpokladá v zmysle komplexnej regulácie.
Historicky bola situácia ešte reštriktívnejšia. Podľa § 4 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 364/2005 Z. z. vyplývalo, že pôrodná asistentka bola oprávnená samostatne vykonať vymedzené úkony (vrátane fyziologického pôrodu) len v zdravotníckom zariadení zdravotnej starostlivosti. Plánovaný domáci pôrod s účasťou pôrodnej asistentky v SR teda podľa tejto vyhlášky nebol povolený.
Z formálnej stránky právnej úpravy je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj zdravotnícky pracovník (napríklad pôrodná asistentka), ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 4 písm. b) vo väzbe na § 10 ZoZS. Pritom § 10 ods. Podľa komentára k ZoZS, podľa § 8 ods. 1 ZoZS, ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí ("domáca starostlivosť"), pričom podľa § 8 ods. 9 ZoZS sa spresňujú náležitosti prepúšťacej správy, ak ide o dieťa, ktoré sa prepúšťa do domáceho prostredia, ako aj povinnosti ošetrujúcej sestry alebo ošetrujúcej pôrodnej asistentky a tzv. ošetrovateľskej prepúšťacej správy (§ 9 ods. 10 ZoZS). Konkrétne náležitosti podčiarkujú skutočnosť, že sa s pôrodom počíta predovšetkým v rámci ústavnej starostlivosti, teda v nemocničnom prostredí. Pokiaľ ide o bližšie určenie, čo sa myslí ošetrovateľskou praxou, nachádzame ho v § 2 ods. 14 ZoZS, ktorý v našom kontexte zahŕňa činnosti sestry a pôrodnej asistentky pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencii. Čo presne táto prax pôrodnej asistentky zahŕňa, je uvedené v § 2 ods. 18 ZoZS, ktorý vo vzťahu k získaniu špecializácie ďalej odkazuje na § 33 zákona.
Právna úprava teda síce neaprobuje domáce pôrody, ale súčasne ich ani nezakazuje a neprikazuje žene rodiť v zdravotníckom zariadení. No nie je ani nijako riešená otázka bezpečnosti a podporných opatrení pri domácom pôrode. Problematicky pre nás vyznieva aj otázka právnej zodpovednosti pôrodnej asistentky, keď pomáha pri takomto pôrode a nezistí prípadné komplikácie, pretože k tomu napríklad nemá potrebné medicínske vzdelanie, technické vybavenie alebo nedokáže pre tieto prekážky včas a vhodne intervenovať a poskytnúť potrebnú zdravotnú pomoc, či už matke, alebo novorodencovi. V rámci úvah de lege ferenda si dovolíme porovnať trestnú zodpovednosť, ak by pôrodná asistentka vykonávala svoju prácu doma alebo v zdravotníckom zariadení (odhliadnuc od rozporu s lege artis). Uvádzame trestný čin poškodenia zdravia podľa § 162 Trestného zákona, ktorého páchateľom môže byť ktokoľvek okrem osoby, ktorá má predpísanú odbornú spôsobilosť (ak teda spochybňujeme odbornú spôsobilosť pôrodnej asistentky). Avšak trestná zodpovednosť pri poskytovaní „legálnej“ zdravotnej starostlivosti je obdobná, zdravotnícky pracovník sa môže pri výkone svojej profesie dopustiť trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 158 alebo § 157 TZ. Samozrejme v praxi by sme neodporúčali vystaviť sa tomuto riziku, pretože by mohlo byť veľmi ťažké sa ubrániť obžalobe.
Pokiaľ ide o medzinárodný kontext, domáce pôrody sú legislatívne upravené ani nie v polovici členských štátov Rady Európy. V týchto krajinách nie je právo na domáce pôrody nikdy absolútne a vždy závisí od splnenia určitých podmienok. Iba v 15 krajinách sú domáce pôrody plne hradené zo zdravotného poistenia.Sťažovateľky Dubská a Krejzová sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) z dôvodu, že podľa ich názoru bolo porušené ich právo na súkromný život vyplývajúce z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto ich právo malo byť porušené v dôsledku uplatňovania českej právnej úpravy a praxe, prečo im nebolo umožnené porodiť v domácom prostredí za prítomnosti pôrodnej asistentky. Pani Dubská chcela porodiť doma, lebo jej prvý pôrod v nemocnici bol stresujúci, s tlakom na lekárske zákroky a nepohodlnú pozíciu. Pani Krejzová, matka dvoch detí, ktoré porodila doma s asistenciou pôrodnej asistentky, predtým navštívila viacero nemocníc, kde jej žiadosť o pôrod bez zbytočných lekárskych zákrokov a neprerušovaného styku s dieťaťom odmietli. Podľa názoru ESĽP sa prípad dotýka oblastí, v ktorých sa členské štáty Rady Európy úplne nezhodujú. Súd ďalej uviedol, že aj keď nedochádza ku konfliktu medzi záujmom matky a jej dieťaťa, niektoré voľby matky, keď hovoríme o mieste, okolnostiach alebo spôsobe pôrodu, môžu mať tendenciu zvýšiť riziko pre zdravie a bezpečie novorodencov. V tejto súvislosti súd vzal do úvahy argument Českej republiky, podporený Slovenskou republikou a Chorvátskom, že riziko pre matky a novorodencov je v prípade domácich pôrodov vyššie ako v prípade nemocníc, ktoré disponujú personálom a technickým a materiálnym vybavením, ak by sa počas pôrodu vyskytli komplikácie. Dôvodil, že sťažovateľky mali možnosť rodiť v takých pôrodniciach, ktoré by ich práva rešpektovali. ESĽP mal zato, že Česká republika neprekročila mieru voľnej úvahy, ktorá jej bola v oblasti zdravotnej politiky ponechaná a zásah do práva na súkromný život sťažovateliek s prihliadnutím na sledovaný cieľ preto nebol neprimeraný. Konštatoval, že k porušeniu uvedeného článku Dohovoru preto nedošlo.
Čoraz viac slovenských žien rodí doma. Štatistiky o počte plánovaných domácich pôrodov na Slovensku neexistujú, pretože NCZI nesleduje dôvod, prečo k pôrodu mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia došlo. Z tohto údaja tak nie je možné zistiť presný počet plánovaných domácich pôrodov vzhľadom na to, že do tejto kategórie spadajú aj tzv. prekotné pôrody, počas ktorých žena plánovala pôrod v zdravotníckom zariadení, ale do zariadenia prísť nestihla. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2014 z necelých 55-tisícok detí narodilo 225 detí mimo zdravotníckeho zariadenia, teda napríklad aj v sanitke.
Riziká a Problémy Spôsobené Absenciou Pravidiel
Súčasná situácia na Slovensku prináša so sebou množstvo problémov, ktoré ohrozujú zdravie a bezpečnosť rodičiek a detí. Absencia právnej úpravy a jasných protokolov vedie k „bezpráviu na Divokom západe“, kde si aktéri určujú vlastné pravidlá. K tomu, aby systém podporoval zdravie žien a detí pri domácich pôrodoch, je potrebná súhra všetkých troch spomenutých zložiek - regulácia, dostupnosť služieb a spolupráca. Ak nefunguje čo aj len jedna z nich, dostávame sa do situácie, kedy sa bezpečnosť domácich pôrodov znižuje. V súčasnosti máme takýto stav aj na Slovensku a zo správania MZ SR je zrejmé, že nemá záujem o iniciovanie zmien. Skôr naopak, zaznamenali sme viackrát priame zastrašovanie v médiách (“ak sa žena rozhodne rodiť doma, nesie právne následky za ‘výsledok’ pôrodu” a pod.).
Neasistované pôrody a zneužívanie právneho vákua: Pravdepodobne najväčším problémom je pre ženu nájdenie kvalifikovanej pôrodnej asistentky. Ženy sa už viackrát obrátili na rôzne združenia, ako na poslednú šancu, kde by mohli získať tento kontakt. Tieto združenia však vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy je pôrod doma mimo systému zdravotnej starostlivosti, takéto kontakty ženám neposkytujú. Ak aj žena pôrodnú asistentku zoženie, nie je ešte isté, že sa tá skutočne dostaví k pôrodu. Žiaľ, skúsenosti niektorých žien hovoria aj o využívaní právneho vákua zo strany pôrodnej asistentky, ktorá neváha vziať za pôrod zálohu, ale k samotnému pôrodu už nepríde alebo zámerne príde až v čase, kedy je už dieťa na svete.
Nedostatočná informovanosť a chýbajúca spolupráca s nemocnicami: Pre pôrodnú asistentku predstavuje súčasná situácia tiež znevýhodnenie. Nemá zaručené, že žena jej nezatají dôležité informácie súvisiace s tehotenstvom a pôrodom. Pracuje v neustálom strese a nemôže sa spoľahnúť na spoluprácu s nemocnicou a lekármi v prípade, že bude potrebný presun do nemocnice. Preto niektoré pôrodné asistentky ženu pred vstupom do nemocnice zo strachu pred právnymi postihmi „opúšťajú“. Nepodajú tak zdravotníckemu personálu správu o priebehu pôrodu a o dôvode presunu do nemocnice, čo môže ohroziť zdravie matky i dieťaťa.
Nedostatočná starostlivosť v šestonedelí: Na Slovensku je značne limitovaná dostupnosť služieb samostatnej pôrodnej asistentky v mieste bydliska ženy, čo vedie k nedostatočnej sieti pôrodných asistentiek poskytujúcich starostlivosť o ženu a dieťa v domácom prostredí v období šestonedelia. V prvých dňoch po domácom alebo ambulantnom pôrode by mala zdravotnú starostlivosť o šestonedieľku a novorodenca v domácom prostredí zabezpečovať pôrodná asistentka. Okrem iného sleduje zavinovanie maternice, krvácanie matky, sleduje známky infekcie u dieťaťa, pomáha predchádzať problémom s dojčením a pod. Absencia tejto starostlivosti môže viesť k zbytočným komplikáciám.
Komplikácie s dokumentáciou pre matriku: V minulosti sme zaznamenali zo strany vlády snahy o sťaženie podmienok získania rodného listu dieťaťa po pôrode mimo zdravotníckeho zariadenia. Prostredníctvom novely zákona o matrikách mala byť ženám uložená povinnosť absolvovať gynekologickú prehliadku, aj keď by ju samy nechceli a nepotrebovali. V opačnom prípade by sa mohlo dieťa zapísať do matriky až po rozhodnutí súdu o určení materstva. Ženské kruhy boli jedným z iniciátorov úspešnej hromadnej pripomienky k novele tohto zákona. Za normálnych okolností by podklady pre zapísanie dieťaťa do matriky mohla poskytnúť pôrodná asistentka, ktorá sa pôrodu zúčastnila. Keďže je však účasť pôrodnej asistentky za súčasného stavu nelegálna, rodičia dieťaťa s vypísaním týchto dokumentov pôrodnou asistentkou nemôžu rátať. Zostáva otázne, ako majú rodičia postupovať a kto je zodpovedný za vystavenie dokladov. Rodičia sú vydaní na milosť-nemilosť jednotlivých matričných úradníkov.
Právna neistota a hrozba kriminalizácie: Otázka právnej zodpovednosti rodičov, resp. matky, v prípade, že zdravie dieťaťa sa v priebehu domáceho pôrodu poškodí alebo zomrie, nie je jasne zodpovedaná. MZ SR už viackrát naznačilo, že v prípade poškodenia dieťaťa pri pôrode doma by niesla právnu zodpovednosť matka. Z ďalšieho vystupovania a aktivít ministerstva sa iba môžeme domnievať, že motivácia kriminalizovať doma rodiace ženy je silná. Na otázku “Čo by sa stalo ak…” však nevieme dať jednoznačnú odpoveď. Na základe súdnych sporov v susedných krajinách, ktoré domáce pôrody kriminalizujú (Česká republika, Maďarsko), môžeme predpokladať, že aj na Slovensku by bolo úmrtie dieťaťa pri domácom pôrode riešené súdnou cestou.
Nerešpekt a násilie v domácom prostredí: Aj napriek tomu, že niektoré ženy sa snažia prostredníctvom pôrodu doma uniknúť pred nerešpektujúcim zaobchádzaním v pôrodniciach, môžu sa s nerešpektom stretnúť aj pri pôrode vo vlastnej posteli. Ak osoba asistujúca pri domácom pôrode nevykonáva túto činnosť oficiálne a nie je členkou zastrešujúcej odbornej organizácie, riešiť takéto správanie sťažnosťou po pôrode je pre ženu takmer nemožné. V okruhu rodiny a známych sa mnohokrát tiež stretne skôr so škodoradosťou alebo výčitkou než s podporou. Ženy, ktoré nerešpektujúcu starostlivosť zažili v domácom prostredí, sú tak nielen traumatizované, ale nedokážu o týchto zážitkoch rozprávať ani na verejnosti. Ich pocity sú neraz potláčané aj v skupinách žien, ktoré domáce pôrody vnímajú pozitívne - rozoberanie správania pôrodnej asistentky na verejnosti je vnímané ako potenciálne škodlivé pre domáce pôrody na Slovensku. Zranené ženy sa tak ocitajú v neutešenej situácii, v ktorej sa cítia nielen bezmocné, ale aj umlčiavané. Ich prípadná verejná sťažnosť je vnímaná ako nevďačnosť a očierňovanie obetavej pôrodnej asistentky. Vyčíta sa im, že ich počínanie môže sťažiť dostupnosť pôrodnej asistentky k pôrodu doma pre iné ženy, ak by bola identita pôrodnej asistentky odkrytá. V šedej zóne, kde domáce pôrody nie sú upravené, ale predsa sa dejú, si aktéri určujú vlastné pravidlá. To, či pôrodná asistentka vykonáva prácu zodpovedne, nie je možné nijako kontrolovať. V prípade pochybenia je nemožné zjednať nápravu prostredníctvom odbornej organizácie a náprava prostredníctvom zákona môže byť tiež problematická.
Riziká z nedostatku kvalifikácie a vybavenia (príklad USA): Aké škody môže spôsobiť absencia právnej úpravy, môžeme vidieť opäť na príklade Spojených štátov amerických. Dejú sa prípady, kedy sú domáce pôrody rizikovo medikované, prácu pôrodnej asistentky vykonávajú pôrodné asistentky bez dostatočnej praxe a kvalifikácie (až 65 % zo všetkých plánovaných domácich pôrodov). Tiež pomerne vysoké percento žien (30 %) spadá do skupiny rizikových rodičiek. Podľa výsledkov štúdií uskutočnených na území USA je riziko úmrtia dieťaťa zvýšené oproti pôrodu v nemocnici. Je preto cynické, že práve týmito štúdiami argumentujú odporcovia domácich pôrodov a zdôvodňujú tak, prečo nie je legislatívna úprava domácich pôrodov žiaduca. V skutočnosti tieto štúdie ilustrujú, aká je kriminalizácia a ignorácia dopytu po domácich pôrodoch škodlivá. Regulácia alebo precedens chráni činnosť niektorých alebo všetkých pôrodných asistentiek pred právnymi postihmi. Štandardy požadované štátom na získanie licencie sú však nastavené tak nereálne, že väčšina pôrodných asistentiek nevykonáva svoju činnosť pod touto ochranou. Regulácia ochraňuje činnosť niektorých pôrodných asistentiek, ak získajú od štátu povolenie. Pôrodné asistentky môžu po získaní licencie od štátu slobodne vykonávať svoju činnosť a služby môžu poskytovať ktorejkoľvek žene, ktorá o ne prejaví záujem. Na druhej strane existujú štáty, v ktorých nejestvuje legislatíva ani predchádzajúci precedens, a štáty, v ktorých sú na základe legislatívy alebo precedensu domáce pôrody ilegálne. Ženám, ktoré si zvolia domáci pôrod a ich pôrodným asistentkám, hrozia sankcie.
Dilema Bezpečnosti: Mýty a Fakty o Domácom Pôrode
Na Slovensku je v pravidelných intervaloch v médiách otvorená diskusia o domácom pôrode a jeho regulácii. Takmer vždy je isté, že diskutujúci sa rozdelia na dva znepriatelené tábory. Skôr, ako sa diskusia dotkne toho, za akých podmienok je pôrod doma bezpečný, kladie sa hneď otázka, či je pôrod doma bezpečný „ako taký“. Rozhodnutie matky je postavené proti záujmu dieťaťa. Jedna strana začne ukazovať grafy z roku 1950, hovoriť o vysokej úmrtnosti matiek a novorodencov pri pôrode v čase našich prastarých mám, prípadne sa odvolá na výskumy ne-bezpečnosti domácich pôrodov z USA (ktoré, ako už bolo spomenuté, často ilustrujú škodlivosť kriminalizácie, nie pôrodu doma ako takého). Druhá skupina argumentuje skúsenosťami z Európy a rozsiahlymi štúdiami na túto tému, právom ženy na slobodné rozhodnutie ohľadne miesta pôrodu, prípadne prirodzeným pôrodom. Niektorí ľudia prechádzajú v argumentácii do extrémov, tvrdiac, že jedine pôrod doma je bezpečná voľba. Extrémni oponenti nepripúšťajú vôbec možnosť, že by k pôrodu doma mohli byť vytvorené také podmienky, ktoré by ho urobili porovnateľne bezpečným s nemocničným pôrodom, čo i len pre určitú skupinu žien.
V súčasnosti máme na Slovensku jednotný model zdravotnej starostlivosti poskytovanej žene počas tehotenstva a pri pôrode, o ženu sa stará predovšetkým gynekológ. Slovensko pri pôrodoch vyniká v počte cisárskych rezov a nástrihoch hrádze, ale aj v nízkej miere úmrtnosti pri pôrode. Avšak aj žena bez predpôrodných komplikácií čelí rizikám, ktoré sa bez prístrojov nedajú zistiť, ako napríklad omotaná pupočná šnúra okolo krku či vdýchnutie plodovej vody. V systéme rýchlej zdravotnej pomoci si len ťažšie vieme predstaviť, ako by mohol systém domácich pôrodov fungovať bez jasnej regulácie, nakoľko pri niektorých komplikáciách predsa rozhodujú minúty, až sekundy! Nemôžeme sa uspokojovať ani tým, že keď bude najhoršie, zavoláme sanitku.
Časť žien rodiacich doma robí túto voľbu zo strachu pred pôrodom v nemocnici. Mnohé z nich zažívajú pocit, že v skutočnosti nemajú na výber možnosť, ktorá by im vyhovovala. Pôrod doma vnímajú ako menší risk. Zo strachu pred nerešpektujúcim zaobchádzaním v pôrodnici, pred výsmechom a ponižovaním, môžu privolanie pomoci odďaľovať aj v prípadoch, kedy je potrebná. Z toho vyplýva, že ani tak nie miesto, ale atmosféra a ľudský prístup sú to, čo je pri dobrom pôrode kľúčové. Preto je dôležité nielen zvážiť legislatívne zmeny pre domáce pôrody, ale aj zlepšiť podmienky a prístup v nemocničných zariadeniach. Na Slovensku je bežnou realitou vo väčšine slovenských pôrodníc, že si ženy za samostatný pôrodný box či jednoposteľovú izbu musia doplácať, čo je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje ich voľbu. Napríklad v bratislavskej univerzitnej nemocnici si ženy doplácajú 100 euro za samostatný pôrodný box a 40 euro za noc za jednoposteľovú izbu.
Na Ceste k Bezpečnejšiemu a Rešpektujúcemu Domácemu Pôrodu na Slovensku
Zoznam problémov, s ktorými sa na nás obracajú aj samotné ženy, nie je zďaleka úplný. Pre zabezpečenie bezpečného a rešpektujúceho domáceho pôrodu na Slovensku je nevyhnutné zadefinovať niekoľko kľúčových oblastí. Legislatívna úprava spravidla stanovuje nutnú kvalifikáciu pôrodnej asistentky, vykonávajúcej samostatnú prax. Je potrebné stanoviť jasné kritériá pre vzdelanie, prax a certifikáciu pôrodných asistentiek, ktoré budú oprávnené asistovať pri domácom pôrode. Ďalej je potrebné upraviť prístrojové a iné vybavenie, ako aj podmienky, za ktorých sa zúčastňuje domáceho pôrodu. To zahŕňa stanovenie minimálneho vybavenia, ktoré musí mať pôrodná asistentka k dispozícii, vrátane prístrojov na monitorovanie stavu matky a dieťaťa, liekov a pomôcok pre prípad núdze.
Väčšina štátov určuje, aké pôrody sú, z pohľadu rizikovosti, v domácom prostredí odporúčané. Je potrebné definovať kritériá pre výber žien, ktoré sú vhodné pre domáci pôrod, a vylúčiť rizikové prípady, ktoré vyžadujú nemocničnú starostlivosť. Takéto opatrenia sú kľúčové pre zvýšenie bezpečnosti. Mali by sa vypracovať štandardy a odborné postupy pre prípady presunu do nemocnice. Vypracovanie jasných protokolov pre presun rodičky do nemocnice v prípade komplikácií, vrátane zabezpečenia transportu a komunikácie s nemocničným personálom, je esenciálne. Týmito opatreniami sa predchádza podmienkam, v ktorých by povolanie pôrodnej asistentky mohla nekontrolovane vykonávať osoba s nedostatočnou kvalifikáciou, skúsenosťami, vybavením, prípadne by svojvoľne rozhodovala o postupoch.
Na Slovensku je potrebná otvorená diskusia o domácom pôrode a jeho regulácii, ktorá by prekonala súčasnú polarizáciu a sústredila sa na riešenia. Iniciatíva pôrodných asistentiek Slovenska (IPAS) už teraz pomáha ženám, ktoré chcú priviesť dieťa na svet v domácom prostredí, a zastáva sa potreby lepšej regulácie. Je dôležité, aby štát a jeho orgány, vrátane ministerstva zdravotníctva, nepodporovali iba jeden model starostlivosti, ale brali do úvahy právo jednotlivca na výber, samozrejme, v rámci jasne definovaných bezpečnostných mantinelov. Konštatovanie, že slovenská právna úprava domácich pôrodov je obdobne problematická, resp. chýbajúca ako v Maďarsku, a to, že domáce pôrody nie sú zákonom upravené, podľa niektorých názorov neprekročilo mantinely slobody na súkromie. Napriek tomu, že naša legislatíva domáci pôrod (za asistencie pôrodnej asistentky) umožňuje, zabezpečenie ochrany zdravia matky je nepostačujúce. Cieľom by malo byť podporovať rodičku pri každej jej pôrodnej voľbe tak, aby bola každá voľba taká bezpečná, ako je to len možné.
Animace porodu
tags: #porod #doma #legislativa