Názory na nástrih hrádze pri pôrode sa rôznia. Mnohé ženy ho vnímajú ako rutinný a nevyhnutný zákrok, iné sa mu snažia vyhnúť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, preskúmať rozdiely medzi prvým a druhým pôrodom, zvážiť dôvody pre a proti nástrihu a ponúknuť možnosti, ako sa mu prípadne vyhnúť. Nástrih hrádze je témou, ktorá v poslednej dobe rovnako ako zákrok samotný bolestivo rozdeľuje spoločnosť. Hoci epiziotómia by sa mala vykonávať len v nutných prípadoch, podľa prieskumov sa u nás robí vo veľkom počte, pričom nie vždy je skutočne potrebná a dalo by sa jej predísť.
Čo je epiziotómia a prečo sa vykonáva?
Nástrih hrádze, odborne epiziotómia, je chirurgický zákrok, pri ktorom sa počas pôrodu nastrihne hrádza, oblasť medzi pošvovým otvorom a konečníkom. Nástrih hrádze je najčastejším chirurgickým zákrokom, s ktorým sa môžeme u pôrodu stretnúť. Tento zákrok sa vykonáva s cieľom zväčšiť vaginálny otvor a uľahčiť tak prechod dieťaťa pôrodnými cestami. Zjednodušene ide o zväčšenie pošvového otvoru pri pôrode dieťatka. Hrádza je priestor medzi konečníkom a pošvovým otvorom. Nástrihom vlastne lekár umelo zväčší priestor pre pôrod hlavičky, čím sa pôrod urýchli.
Provádza sa pri kontrakcii v druhej dobe pôrodnej vo chvíli, keď hlavička miminka tesne nalieha na poševní vchod, a spočívá v nastrižení hráze medzi pochvou a konečníkom, pri ktorom se uměle rozšírí vaginální otvor. V minulosti bol nástrih hrádze považovaný za rutinný zákrok, no v súčasnosti sa od neho ustupuje a vykonáva sa len v odôvodnených prípadoch.
Nástrih hrádze v kontexte medicínskych odporúčaní a štatistík
V našich pôrodniciach sa epiziotómie vykonávajú stále veľmi často. To znamená, že bežne je nastrihnutá aj žena, ktorá tento zákrok nepotrebuje a stačilo by len trochu počkať. Lekári však často v snahe pôrod urýchliť pristúpia k rôznym praktikám, vrátane epiziotómie. Podľa Wikipedie sa rutinný (preventívny) nástrih hrádze vykonáva už len v niektorých postkomunistických krajinách, Latinskej Amerike a Indii. Vo vyspelých krajinách sa v súlade s odporúčaniami WHO k nástrihu pristupuje iba vtedy, ak hrozí natrhnutie 3. alebo 4. stupňa.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila rutinný nástrih hrádze k praktikám, ktoré sa často používajú nevhodne a uvádza: „Neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že rutinne prevádzaná epiziotómia má priaznivé účinky, existujú však jasné dôkazy o tom, že môže spôsobiť škodu." Štatistiky ukazujú, že v krajinách, kde sa nevykonáva rutinný nástrih, sa natrhne len 30 percent prvorodičiek. Pri príprave hrádze balónikom to dokonca je len 10 percent! V slovenských pôrodniciach nastrihnú 70 percent rodičiek, čo vysoko prekračuje priemer vo svete. Mgr. Iveta Lazorová, viceprezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, k tomu dodáva, že až do začiatku 20. storočia sa nástrih hrádze takmer nevyskytoval. Podľa jej názoru počet nástrihov hrádze rástol úmerne s preberaním kompetencií pôrodných asistentiek lekármi, ktorí boli a sú presvedčení o tom, že hrádza pôsobí ako prekážka postupu hlavičky dieťatka pri pôrode a treba jej „uvoľniť miesto“. Od 70. rokov až dodnes si lekári osvojili filozofiu, že nástrih hrádze je profylaktický výkon, ktorý má hrádzu uchrániť pred natrhnutím rôzneho rozsahu, keď by bolo šitie a hojenie ťažšie.
V slovenských pôrodniciach s vysokým počtom pôrodov mnohokrát nie je čas na to, aby sa nechal priestor na prispôsobenie sa hrádze veľkosti postupujúcej hlavičky dieťatka. Často dochádza k situáciám, že nástrih sa urobí bez toho, či je to nutné, alebo nie. Stal sa rutinou, ktorú pôrodníci berú ako samozrejmosť a matky sa nebránia. Pritom neexistujú žiadne vedecké dôkazy, že nástrih hrádze predstavuje pre ženu menšie zlo a pre dieťa menšie riziko ako jej natrhnutie.
Dôvody pre a proti nástrihu hrádze
Diskusia o nástrihu hrádze je komplexná, s argumentmi podporujúcimi aj spochybňujúcimi jeho rutinné vykonávanie.
Dôvody PRE nástrih hrádze:
- Časová tieseň pri pôrode: Ak bábätku klesajú ozvy a je potrebné urýchliť pôrod.
- Vyčerpanie rodičky: Ak je pôrod príliš dlhý a rodička je vyčerpaná.
- Inštrumentálny pôrod: Ak je potrebné použiť kliešte alebo vákuový zvon.
- Prevencia rozsiahlejšieho poranenia: V niektorých prípadoch môže nástrih zabrániť závažnejšiemu natrhnutiu, ktoré by mohlo zasiahnuť konečník.
- Pôrod veľkého bábätka alebo pri pôrode koncom panvovým.
Dôvody PROTI nástrihu hrádze:
- Rutinný nástrih je zbytočný: Mnohé štúdie preukázali, že rutinný nástrih neprináša žiadne výhody a môže spôsobiť škodu.
- Bolestivá rekonvalescencia: Hojenie po nástrihu môže byť bolestivé a trvať niekoľko týždňov.
- Komplikácie: Nástrih môže viesť k infekcii, inkontinencii, bolestiam pri pohlavnom styku a psychickým problémom.
- Narušenie prirodzeného priebehu pôrodu: Nástrih je zásah do prirodzeného priebehu pôrodu, ktorý môže negatívne ovplyvniť psychickú pohodu rodičky.
- Zbytočne veľký rez: Veľkosť nástrihu určuje lekár a môže byť zbytočne veľký, na rozdiel od prirodzeného natrhnutia, ktoré sa udeje do miery, aká je potrebná.
Nástrih či natrhnutie? Pohľad lekárov a pôrodných asistentiek
Podľa lekárov je nastrihnutie hrádze lepšou voľbou ako jej prirodzené natrhnutie. Argumentujú tým, že rana po nástrihu sa lepšie zašíva a tiež sa ľahšie hojí. Naproti tomu mnohí odborníci a pôrodné asistentky sú presvedčení, že prirodzené natrhnutie je lepšie. Tkanivo sa natrhne v najslabších miestach a nejde do takej hĺbky, ako nástrih. Okrem toho je tiež pravdou, že natrhnutie sa udeje do takej miery, aká je potrebná, kým veľkosť nástrihu určuje lekár a môže byť zbytočne veľký. Je dôležité si uvedomiť, že preventívny nástrih oproti tomu zasahuje vždy nielen do kože a podkožia, ale sú pri ňom zranené aj svaly. Odpovedá teda minimálne druhému stupňu pôrodného poranenia. Už z podstaty musí byť teda oveľa bolestivejší a jeho hojenie je náročnejšie a dlhšie. Nie je tiež tajomstvom, že mnohokrát vplyvom rovného strihu rovnako dôjde aj k natrhnutiu, pred ktorým má rodiaca ženu údajne chrániť. Táto ruptúra má ovšem výrazne horšie následky ako samotné natrhnutie bez nástrihu. Len si spomeňte, ako ľahko roztrhnete látku, ktorú si - hoci ľahko - na kraji nastrihnete?
Osobné skúsenosti s nástrihom a natrhnutím
Skúsenosti žien, ktoré zažili jedno i druhé (teda i nástrih i natrhnutie), sú rôzne.30-ročná Zdenka hovorí: „Pri prvom pôrode som bola nastrihnutá naozaj veľa. Na moje počudovanie sa však rana vcelku rýchlo zahojila a neboli žiadne komplikácie. Keď som rodila druhýkrát, nechcela som byť nastrihnutá, namiesto toho som sa však dosť natrhla. Dlho bolo natrhnutie citlivé a bolestivé a hojenie trvalo u mňa približne rovnako ako po nástrihu. Ťažko však povedať, čo je všeobecne horšie či lepšie, myslím, že je to dosť individuálne.“
Naopak, 27-ročná Daniela má odlišnú skúsenosť: „Podľa mňa a z mojej skúsenosti je lepšie prirodzené natrhnutie ako nastrihnutie. Hrádza sa mi natrhla pri prvom pôrode, no nejako extra to nebolelo a ani neviem, ako sa to zahojilo. Pri druhom pôrode ma však nástrih hrádze neobišiel, synček bol z tých väčších bábätiek, mal až 4,3 kg a nástrih bol podľa lekára nutný. Nikdy nezabudnem na tú bolesť pri šití rany po nástrihu a na ťažkosti, ktoré sprevádzali jej hojenie. Dlho mi trvalo, kým som mohla opäť normálne sedieť či chodiť, nehovoriac o bolestivom pohlavnom styku.“
Ženy, ktoré rodili bez nástrihu, často zdôrazňujú, že je to možné a prináša to mnoho výhod. Jedna žena sa podelila o svoj príbeh: „Moje dve deti sa narodili bez nástrihu a ja som sa pri tom neroztrhla 'až ku konečníku', ako mi to predpovedali v pôrodnici, keď som sa pýtala, či je možné, aby som rodila bez nástrihu. Takže chcem všetkým ženám oznámiť radostnú správu: POROD BEZ NÁSTRIHU JE MOŽNÝ! a vôbec to nie je 'nutné' ani u prvorodičky, ako to tvrdia niektorí gynekológovia." Ďalej dodáva: „A nie som jediná. Tu v Českej republike, kde teraz žijem, som spoznala viacero žien ktoré rodili už svoje prvé dieťa bez nástrihu a vôbec sa nenatrhli, alebo keď, tak len trochu kožu. A to je predsa oveľa lepšie, ako keď vám gynekológ prerazí nožnicami do hĺbky svaly a šľachy, no nie?“
Anonymná štvornásobná mamička zase opisuje: „Nástrihu som sa nevyhla pri prvom pôrode. Samotný zákrok si veľmi nepamätám, avšak šitie si dodnes celkom živo viem vybaviť a mám hrozné spomienky. Pôrod bol vyvolávaný a veľmi dlhý. Hojenie hrádze bolo komplikované, niekoľko týždňov som nedokázala sedieť, o milostnom živote ani nehovorím. Trvalo mesiace, kým sa sexuálny život dostal ako tak do normálu. Ďalšie pôrody boli, našťastie, bez nástrihu, za čo som bola nesmierne šťastná. Dokonca aj posledný pôrod nášho 4,4kg vážiaceho „drobčeka“ som zvládla bez nástrihu či natrhnutia. Nedá sa porovnať pocit po pôrode s nástrihom a bez. Ja som síce nerobila nič špeciálne - ani masáže, ani cvičenie s balónikom. Skôr som sa snažila psychicky pozitívne naladiť na to, že pôrod zvládnem bez nástrihu. Pila som alchemilkový a maliníkový čaj a odvar z ľanového semienka.“
Typy poranení pri pôrode | Vysvetlenie bežných typov
Riziká a negatívne dôsledky nástrihu
Epiziotómia, hoci je určená na uľahčenie pôrodu, môže priniesť so sebou rad fyzických aj psychických komplikácií. Medzi riziká sprevádzajúce epiziotómiu patria komplikácie pri hojení, inkontinencia, bolestivý pohlavný styk. Najvážnejšou komplikáciou je zlé hojenie rany. Bolesť, opuch, zápal, prípadne „rozpad rany“ nie sú až také zriedkavé, ako by sa mohlo zdať. Rana po nástrihu môže byť dlho citlivá a bolestivá. Jedna žena opisuje: „Píšem to preto, lebo je mi doslova do plaču, keď mi moje kamarátky hovoria, ako nemohli ani spať, ani kojiť pre bolesť nástrihu dva týždne.“
Z fyzickej stránky je žena obmedzovaná v základných činnostiach - dojčenie, starostlivosť o seba a o dieťa, nemôže si sadnúť, chodiť. Psychické následky sú niekedy skryté, pretože ženy o pôrode hovoriť vedia, ale o tom, ako sa zmenil obraz ich tela pred nimi samými, o tom hovoria málokedy. Mnohé z nich majú pocit, že ich intímne časti tela sú zohavené a trpia depresiami, niektoré majú problém v sexuálnom spolužití, pretože ranu po nástrihu cítia aj roky po pôrode. Je veľa žien, ktoré udávajú, že šitie epiziotómie po pôrode pociťovali bolestivejšie než pôrod samotný. Dokonca tak bolestivo, že ich to odrádza od ďalšieho tehotenstva. Ak sa už rozhodnú znovu otehotnieť, tak sa snažia tomuto zážitku vyhnúť tým, že buď chcú rodiť doma, alebo cisárskym rezom. Najväčšia jazva totiž nie je tá, ktorá hyzdí naše telo - aj keď napríklad aj zatracene bolí. Najväčšie trápenie si obvykle nesieme každý vo vnútri. V duši.
Mýtus o "záchrane bábätka" a práva rodičky
"Ešte by som chcela spomenúť jednu negatívnu vec v súvislosti s nástrihom, ktorú som v pôrodnici zažila: sestrička, ktorá ma tam prijímala mi začala tvrdiť, že lepšie je nastrihnúť, než by sa malo bábätko udusiť! Milé budúce mamičky, nikdy sa nenechajte takýmto spôsobom vydierať a klamať." Takýto tlak na vykonanie nástrihu pod zámienkou ohrozenia dieťaťa je neprijateľný a manipuluje s rodičkami. Gynekológovia a pracovníci na gynekologicko-pôrodníckom oddelení to vedia tiež a dovolím si tvrdiť, že to mnoho krát zneužívajú. Oni vedia, že žena tesne pred koncom svojho očakávania je povoľná ku všetkému. Že keď jej povedia; "ak sa nedáte nastrihnúť, vaše dieťa zomrie!", tak vôbec nebude protestovať.
Je dôležité, aby si ženy boli vedomé svojich práv a aktívne sa podieľali na rozhodovaní o priebehu pôrodu. „Nebojte sa, podľa práv pacientov máte právo odmietnuť akýkoľvek lekársky zákrok, po tom ako ste boli informovaný o následkoch, súvisiacich s jeho odmietnutím. Nikto vás nesmie do žiadneho zákroku nútiť ani vás presviedčať, že sa niečomu musíte podvoliť."
Pôrodný plán ako nástroj pre aktívne rodičovstvo
Najlepšie je, si ešte počas tehotenstva napísať pôrodný plán, kde uvediete čo pri pôrode chcete, a čo nechcete. Pôrodný plán je nástroj, ktorý umožňuje ženám aktívne sa podieľať na rozhodovaní o priebehu pôrodu a uplatňovať svoje práva. Pôrodníci by mali akceptovať prianie budúcich rodičiek nestrihať v pôrodnom pláne. Realita je však často iná. Mgr. Iveta Lazorová hovorí: „Ťažko povedať, možno sú na Slovensku pôrodnice, kde toto prianie žien akceptujú alebo sa aspoň snažia. No čísla hovoria jasne. Máme vysoké percento sekcií a vysoké percento nástrihov pri pôrode. To iba dokazuje, aká je akceptácia priania žien, formulovaného v pôrodnom pláne. Verím však, že ak sa ženy budú na pôrod zodpovedne pripravovať a dožadovať plnenia svojich želaní počas pôrodu, dôjde aj tu k naplneniu ich práva. Práva, ktoré má každý pacient v ktoromkoľvek zdravotníckom zariadení u nás.“
Prevencia nástrihu: Ako znížiť riziko?
Epiziotómia je často zbytočným zákrokom, ktorému by sa dalo predísť rôznymi spôsobmi. Dobré je urobiť zopár vecí na predchádzanie epiziotómii ešte pred pôrodom.
- Cviky na posilnenie svalstva panvového dna (Kegelove cviky): Tieto cviky spočívajú v striedavom sťahovaní a uvoľňovaní svalov panvového dna (svaly, ktoré používate, keď sa snažíte zadržať močenie). Ide o nenáročné cviky, ktoré možno vykonávať kedykoľvek počas dňa. Okrem iného pomáhajú znižovať riziko inkontinencie (únik moču) a tiež zlepšovať sexuálny život.
- Masáž hrádze: Pravidelnou masážou hrádze asi od 35. týždňa tehotenstva môže žena taktiež prispieť k zvýšeniu elasticity tkaniva a zároveň zníženiu rizika natrhnutia alebo potreby nastrihnutia hrádze pri pôrode. Aj keď presné štatistiky a údaje o tom, či masáž hrádze má výrazný pozitívny význam v prevencii nástrihu, nie sú, oplatí sa takáto príprava minimálne pre pozitívny psychologický efekt.
- Cvičenie s balónikom (Epi-No alebo Aniball): Niektoré ženy používajú ako prevenciu proti nastrihnutiu aj špeciálny nafukovací balónik. Ten si žena zavedie do pošvy a postupne nafukuje. Potom balónik musí vytlačiť. Postupom času je žena schopná nafúknuť a vytlačiť balónik väčšieho objemu. Takto si žena trénuje pred pôrodom svalstvo panvového dna a riziko epiziotómie alebo natrhnutia hrádze sa môže výrazne znížiť. Jedna prvorodička s dcérou s hlavičkou 36 cm a váhou 3880g uviedla: "Rodila som v Hainburgu s pôrodnou asistentkou. Žiaden nástrih, ani šitie, žiadne natrhnutie. Keď sa prerezávala hlavička, povedali aby som netlačila, naliali mi na hrádzu olej aj hrádzu masírovali. Pred pôrodom sme masírovali hrádzu a cvičila som s epino, plus sedacie kúpele v malinových listoch. Po pôrode som išla domov do 24 hodín, cítila som sa super: ) nikto ma nepresvedčí, že u prvorodičky je nástrih nevyhnutný : ))))))"
- Výber vhodnej polohy pri pôrode: Pri pôrode je pre ženu ešte jedna vec veľmi dôležitá a to aby SI ZVOLILA SAMA POLOHU. Vyššie riziko nástrihu alebo natrhnutia hrozí v polohe v ľahu na chrbte. Keď rodí v ľahu na chrbte, alebo v polosede so zdvihnutými nohami, tak dieťa vytláča do kopca a to je ukrutne bolestivé a hrozne zdĺhavé. "Ja som rodila na pôrodnej stoličke a môžem povedať, že to bolo veľmi pohodlné." Preto je dobré, aby žena rodila v iných polohách, ktoré nezaťažujú hrádzu, napríklad v kľaku, v stoji, na pôrodnej stoličke alebo v polohe na boku.
- Spontánne tlačenie namiesto riadeného: Niektorí odborníci a pôrodné asistentky odporúčajú pri vypudení hlavičky netlačiť naraz plnou silou, ale nechať tomu trochu viac času, aby sa aj tkanivo hrádze dokázalo lepšie prispôsobiť. U nás sa pri pôrodoch využíva často riadené tlačenie, ktoré býva neraz v rozpore s tým, ako ženu núti tlačiť jej vlastné telo. Ak sa nechá priestor spontánnemu tlačeniu (teda podľa toho, ako to žena cíti), môže to mať pozitívny dopad aj na zníženie rizika natrhnutia alebo nutnosti epiziotómie.
- Pôrod do vody: Hoci pôrod do vody je aj pre odborníkov dosť kontroverzný, pravdou zostáva, že teplá voda pomáha uvoľňovať tkanivá a môže prispieť k pôrodu bez poškodenia hrádze.
- Vyhnúť sa epidurálnej analgézii: Podanie epidurálnej analgézie taktiež podľa štatistík zvyšuje riziko nutnosti nástrihu hrádze (okrem iného aj preto, že žena môže stratiť kontrolu nad tlačením), preto je lepšie voliť pôrod bez tejto pomôcky, ak to situácia dovoľuje.
- Výber pôrodnice: V neposlednom rade je veľmi dôležité vybrať si správne pôrodnicu. Vopred si zistiť, aké percento epiziotómií sa tam vykonáva a či je personál ochotný rešpektovať ženino právo tento zákrok odmietnuť.
Rozdiely medzi prvým a druhým pôrodom
Pri prvom pôrode je riziko nástrihu hrádze vyššie ako pri druhom. Je to spôsobené tým, že pôrodné cesty sú u prvorodičiek menej elastické a hrádza je menej poddajná. Nástrih hrádze býva vykonaný u mnohých rodičiek, veľké percento z nich tvoria najmä prvorodičky. Rátať s ním môžu aj ženy, ktoré čakajú veľké bábätko alebo je dieťatko otočené koncom panvovým, ako aj pri pôrode pomocou klieští či v situáciách, kedy je treba pôrod urýchliť. Pri druhom pôrode je tkanivo už prispôsobivejšie a elastickejšie, čo môže viesť k nižšej potrebe intervencie.
Zdravotnícka starostlivosť a zbytočné utrpenie
Je dobré, keď sa gynekológovia starajú o to, aby žena nevykrvácala a dieťa sa neudusilo pupočnou šnúrou a iné, ale niektoré veci, ktoré k tej zdravotníckej starostlivosti pridali (holenie, klystír, nástrih, rodenie v ľahu alebo polosede na chrbte s nohami vyzdvihnutými hore), ženu len ponižujú a vytvárajú jej obrovské a zbytočné utrpenie. Je dôležité hľadať rovnováhu medzi nevyhnutnou zdravotníckou starostlivosťou a rešpektovaním prirodzeného priebehu pôrodu. My ženy sa musíme proti tomu postaviť. Nikto to neurobí za nás.
Mgr. Iveta Lazorová ďalej uvádza: „Na druhej strane sú ženy, ktoré pri pôrode nevedia spolupracovať, nevedia, ako získať kontrolu nad svojím telom počas pôrodu a až príliš sa spoliehajú na pôrodníka. Je teda hlavným dôvodom veľa pôrodov a málo času? My pôrodné asistentky dlhodobo poukazujeme na skutočnosť, že fyziologické tehotenstvo, pôrod a šestonedelie by mali byť v našej starostlivosti. Tak, ako je to v iných krajinách. Určite by sme tým odľahčili lekárov a tí by mali čas venovať sa patologickým tehotným a rodičkám, ktoré ich starostlivosť naozaj potrebujú. Bohužiaľ, u nás ešte stále odvádzajú fyziologické pôrody prevažne lekári, čo má mnohokrát za následok, že nazerajú na každú, aj na zdravú rodičku ako na potenciálne patologickú a v normálnom priebehu pôrodu hľadajú odchýlky aj tam, kde nie sú. Na druhej strane sú vyťažení na pracovisku, kde majú hlavne patologické stavy, ktorým sa musia venovať, a preto chcú fyziologický pôrod, ktorý nie je ich prioritou, odviesť čím skôr.“
Realita slovenských pôrodníc
S otázkami o nástrihu sme oslovili tridsiatku slovenských pôrodníc. Odpoveď nám poslali len štyri z nich:
- Nemocnica s poliklinikou Poprad: 63 % nástrihov. „Striháme pri riziku poranení - trhlín pošvy, hrádze, konečníka. Uprednostňujeme fyziologické pôrody, umelé vstupy obmedzujeme na minimum. Prianie rodičky nenastrihnúť akceptujeme s výhradou práva lekára rozhodnúť pri hroziacom poranení, môže rodiť v rámci možností našich priestorov pôrodnej sály.“
- Nemocnica s poliklinikou Levice: 90 % nástrihov. „Striháme pri veľkom plode, vysokej, pevnej hrádzi, pri hroziacej ruptúre hrádze, pri operačnom pôrode - vákuumextraktor, forceps. Rešpektujeme tempo vypudzovacích kontrakcií, umožňujeme zmeny polohy rodiacej. Prianie nestrihať akceptujeme, ak pôrod neohrozuje zdravie a život ženy a novorodenca, v prípade hroziacej ruptúry volíme menšiu epiziotómiu po predchádzajúcom informovaní a súhlase rodičky.“
- Nemocnica s poliklinikou svätého Lukáša Galanta: 40 % nástrihov. „Striháme, ak je riziko ruptúry 2. a 3. stupňa.“
- Štvrtá pôrodnica nie je špecifikovaná, avšak celkovo tieto údaje naznačujú, že v mnohých zariadeniach je miera nástrihov stále vysoká, hoci niektoré sa snažia rešpektovať priania rodičiek, no s výhradami.
Mnohé ženy si myslia, že je to nevyhnutné. Jedna anonymná užívateľka na fóre sa pýta: „Ahojte chcem sa opytat treba pri kazdom porode nastrihnut? Ja mam najvacsie obavy asi z toho a este zo zasivania je to nutne zenu nastrihnut, lebo som citala, ze dost mamuliek porodilo bez zastrihnutia mate s tym skusenosti?“ Na to prichádza odpoveď: „Urcite nie, ja som si pri druhom vydupala, aby nestrihali. Sitie po natrhnuti sa ovela lepsie hojilo ako po nastrihu. A keby zeny mohli rodit v nejakej normalnej polohe ani natrhnut by sa nemohli.“ Ďalšia skúsenosť zo zahraničia to potvrdzuje: „Ja som rodila v USA v pôrodnom dome (s babicou) a tam sa nastrihava, len ak je to NAOZAJ nevyhnutne. Takže som porodila bez nástrihu a mala som len jeden taký malinký steh z natrhnutia. Ani som nepotrebovala nič od bolesti po pôrode. Babice sú zástankyne názoru, že nastrihovanie je len na uľahčenie roboty "lenivým" doktorom a sú názoru, že prirodzené roztrhnutie sa hojí oveľa lepšie. Odporúčajú masírovať hrádzu pred pôrodom a používajú horúce obklady počas pôrodu v prípade, že hrozí väčšie natrhnutie.“ Tieto svedectvá naznačujú, že s iným prístupom a trpezlivosťou je pôrod bez nástrihu a s minimálnym poranením celkom reálny.
tags: #porod #lepsie #sa #roztrhnut #nastrih