Cesta k rodičovstvu je plná očakávaní a výziev, pričom jednými z kľúčových momentov sú poloha bábätka pred pôrodom a jeho schopnosť efektívne sa prisať po narodení. Tieto aspekty, hoci zdanlivo samostatné, sú neoddeliteľne prepojené s celkovým priebehom pôrodu a s následným úspechom dojčenia. Pôrod predstavuje veľmi komplikovaný proces, v ktorom sa rôzne typy odchýlok môžu vyskytnúť v každej fáze. Preto je dôležité zabezpečiť úspešný začiatok dojčenia, ktorý tvorí predpoklad pre to, aby si matka a bábätko mohli dojčenie užívať a tešiť sa zo vzťahu, ktorý dojčenie vytvára.
Poloha plodu a jej zásadný význam pre priebeh pôrodu
Poloha plodu je veľmi dôležitá, najmä v druhej polovici tehotenstva a pred pôrodom. Je to spôsob, akým je bábätko uložené v maternici - teda, ktorou časťou tela smeruje nadol, k pôrodným cestám. Poloha plodu je definovaná ako vzťah pozdĺžnej osi plodu k pozdĺžnej osi maternice. Maternicu si môžeme predstaviť ako vajce, ktoré stojí na tej užšej časti. Túto užšiu časť vajca na maternici voláme dolný segment. Poloha sa určuje najmä v treťom trimestri tehotenstva. Na začiatku tehotenstva sa žena nemusí príliš obávať plodovej pozície, pretože v maternici je veľa miesta. To umožňuje bábätku pohybovať sa, takže je celkom možné, že vaše bábätko leží v určitej pozícii na jednom ultrazvuku a v inej na nasledujúcom. Ako bábätko rastie, miesto v maternici sa stáva tesnejším a bábätko bude väčšinou ležať v stabilnej pozícii až do pôrodu. Poloha sa zvyčajne ustáli medzi 35. až 37. týždňom tehotenstva. Do 36. týždňa tehotenstva sa väčšina bábätiek v brušku pretočí do polohy hlavičkou dolu. Iba približne 4 % detí je v čase termínu pôrodu v inej polohe.
Druhy polôh plodu a ich charakteristika
Pozdĺžna os plodu je určená vzťahom k pozdĺžnej osi maternice, t. j. od hlavičky k panve. Najčastejšia poloha je pozdĺžna, čo znamená, že pozdĺžna os plodu je rovnobežná s pozdĺžnou osou maternice. V takejto polohe dieťa akoby stojí na hlave, alebo sedí na zadku. Ak je hlava bábätka dole v panve, je v hlavovej pozícii. Ak je dolná časť tela, je to pozícia dolnej časti tela. Pre prirodzený pôrod je najlepšia hlavová pozícia, pri ktorej hlava bábätka vychádza ako prvá. V hlavovej pozícii je hlavička najčastejšie ohnutá bradou k hrudníku tak, že nalieha na pôrodné cesty záhlavím. Ak nalieha inou časťou hlavy, napríklad čelom alebo tvárou, kde je hlava zaklonená, pôrodný mechanizmus je nepriaznivo ovplyvnený a je nutné pôrod ukončiť cisárskym rezom. Pre všetky záležitosti naliehania je vhodnejšie prevedenie primárneho cisárskeho rezu. Existujú dve rôzne hlavové pozície, ktoré závisia od toho, na ktorej strane leží vaše bábätko. Ak vaše bábätko leží s nosom smerom k vašej pravej strane, je v 1. hlavovej pozícii, a ak leží s nosom smerom k vašej ľavej strane, je v 2. hlavovej pozícii. Prvá hlavová pozícia je tá, ktorá je najpohodlnejšia pre matku.
Naliehanie plodu znamená vzťah hlavičky k panvovému vchodu, hoci to môže byť aj zadok. Normálne naliehanie je centrické, indiferentné a synklitické. Centrické znamená, že hlavička nalieha na stred panvového vchodu. Indiferentné znamená, že výška oboch fontanel je v jednej úrovni. Synklitické znamená, že hlavička nalieha rovnakou plochou záhlavných kostí. V podstate to znamená, že hlavička je rovno a symetricky nad panvovým vchodom. Hlavička donoseného plodu má inú anatómiu ako dospelý človek. Švy medzi lebečnými kosťami nie sú zrastené a pri strete viac ako dvoch kostí sú na hlavičke mäkké miesta nazývané fontanely, ktoré je možné nahmatať na hlavičke bábätka. Najviac nás zaujíma šípový šev (sutura sagitalis), veľká a malá fontanela. Malá fontanela je na záhlaví a fyziologicky je to vedúci bod pôrodu, táto oblasť ide prvá. Na hlavičke popisujeme špecifické priemery a obvody. Fyziologické je, keď sa plod svojím najmenším lebečným obvodom natočí do najväčšieho panvového rozmeru.
Postavenie plodu je u pozdĺžnych polôh definované uložením chrbátika - či je vľavo, alebo vpravo. Toto je dôležité pri niektorých úkonoch a vyšetreniach.
Držanie plodu určuje, ako sú dané časti plodu medzi sebou. Zvyčajne je bábätko akoby v guľôčke, lepšie povedané vo vajci, aby malo čo najnižší objem a prispôsobilo sa tvaru maternice. Nožičky a ručičky sú ohnuté vo všetkých kĺboch a skrížené.
Priečna poloha plodu: špecifiká a dôsledky
Priečna poloha dieťaťa sa stáva indikáciou pre cisársky rez. Ak je bábätko v priečnej polohe, znamená to, že sa otočilo do polohy, v ktorej jeho nôžky i hlavička smerujú k bokom tehotnej ženy. Namiesto vertikálnej (zvislej polohy) polohy je teda uložené horizontálne (vodorovne). Dalo by sa povedať, že sa dieťatko v maternici „vzpriečilo“. Priečna poloha je, keď dieťa leží akoby kolmo na pozdĺžnu os maternice, to znamená, že v dolnom segmente nie je nič, môžu byť ručičky, nožičky, pupočník. Hlavička je na boku a zadok na druhom boku. V závislosti od toho, na ktorej strane má bábätko hlavičku, ďalej rozlišujeme jeho postavenie: priečna poloha vľavo znamená, že dieťatko má hlavičku na ľavom boku tehotnej ženy, a priečna poloha vpravo znamená, že dieťatko má hlavičku na pravom boku tehotnej ženy.
Priečna poloha plodu sa síce nepovažuje za tzv. fyziologickú, no dieťaťu toto uloženie rozhodne neškodí a nemá to vplyv na jeho vývin. Má rovnako miesta ako bábätká, ktoré sú otočené koncom panvovým alebo hlavičkou nadol, a prúdi k nemu rovnaké množstvo živín i kyslíka. Je ťažké povedať, aký je dôvod priečneho uloženia bábätka v maternici. Lekári stále hľadajú konkrétne príčiny, prečo sa dieťa otočí do tzv. nepriaznivej polohy, teda inak ako hlavičkou k panve matky. Medzi najčastejšie príčiny priečnej polohy plodu patrí placenta praevia, viacpočetné tehotenstvo, polyhydramnion, maternicové myómy, relatívne skrátený pupočník, zúžený pupočník, a podobne. Občas sa tomuto javu prisudzujú vývojové vady maternice, no presná príčina u rodičiek, ktoré vývojovými vadami maternice netrpia, stále nie je objasnená.
Pri Pawlikovom hmate pri priečnych polohách naliezame prázdny dolný maternicový segment. Celkový tvar maternice je ovoidný. Maximum oziev môžeme nájsť vo výške umbilikálnej čiary, u prvého postavenia na ľavej strane, u druhého postavenia na pravej strane. Pri vnútornom vyšetrení je pošvová klenba prázdna alebo môžeme nahmatať malé časti plodu, pri odtoku plodovej vody aj naliehavé ramienko. V poslednom trimestri tehotenstva sa mnoho plodov dostane do polohy priečnej, ale kontrakciami sa potom pretočí do polohy pozdĺžnej. Len časť plodov zostane v polohe priečnej aj naďalej.
Priečna poloha bábätka znemožňuje viesť prirodzený vaginálny pôrod práve z dôvodu, že bábätko nalieha ku krčku maternice buď svojím trupom, alebo ramienkami. Prechod pôrodnými cestami teda nie je možný, a preto lekári určia pôrod cisárskym rezom. Spontánny vaginálny pôrod možno uskutočniť len u veľmi malých odumretých plodov, kedy dochádza k realizácii tzv. pôrodu zdvojeným telom, pri ktorom je hlavička vtlačená do brucha a prechádza pôrodnými cestami súbežne s trupom. Ďalšia možnosť spontánneho pôrodu vaginálnou cestou je spontánna evolúcia. U živých jednočetných plodov sa plánuje cisársky rez a nečaká sa na spontánny začiatok pôrodu.
Ak sa žena nachádza na začiatku tretieho trimestra a bábätko zaujalo priečnu polohu, nemusí sa zatiaľ zbytočne ľakať. Do pôrodu mu zostáva pár týždňov, počas ktorých má ešte dostatok času na to, aby sa pretočilo do fyziologickej polohy, teda hlavičkou nadol. Vyššiu šancu na pretočenie bábätka zo šikmej polohy majú prvorodičky. Sú známe aj prípady, kedy sa dieťatko pretočilo pár dní pred plánovaným cisárskym rezom. V poslednej dobe došlo k renesancii metódy obratu plodu vonkajšími hmatmi na polohu pozdĺžnu hlavičkou. Vykonáva sa v 37. týždni gravidity pri jednodňovej hospitalizácii. Zmyslom je pokus o otočenie plodu tlakom rukou cez brušnú stenu. Ak sa plod nachádza v priečnej polohe a žena chce rodiť spontánne vaginálnou cestou, môže sa lekár pokúsiť o obrat zevnými či vnútornými hmatmi, a tak dieťa pretočiť do polohy pozdĺžnej hlavičkou alebo koncom panvovým. Je však potrebné matku upozorniť na možná riziká, s ktorými sa obrat zevnými i vnútornými hmatmi pojí. Obrat z priečnej polohy na polohu pozdĺžnu hlavičkou býva väčšinou menej úspešný, ale existujú situácie, kedy sa lekárom obrat podaril. Môže sa však stať, že aj pri úspešnom pretočení zaujme za určitú dobu plod priečnu polohu znovu. Existujú možná riziká predčasného odloučenia placenty pri nepoznanom krátkom pupečníku. Úspešné pretočenie môžeme docieliť na počiatku pôrodu, kedy po pretočení do polohy pozdĺžnej hlavičkou prevedieme dirupciu vaku blán, čím hlavička zostúpi do pôrodného vchodu.
Šikmá poloha je kombinácia pozdĺžnej a priečnej polohy, kedy pozdĺžna os plodu zviera s pozdĺžnou osou maternice ostrý uhol. U polôh šikmých dochádza k tomu, že hlavička nalieha excentricky na panvový vchod a svojou časťou presahuje laterálny okraj. Podélná os plodu potom nalieha šikmo na podélnu os dělohy. Najčastejšia príčina šikmých polôh plodu je spájaná s kefalopelvickým nepomerom. Ďalej môžu byť príčinou placenta praevia, myoma praevium, relatívne skráteným pupečníkom, a podobne. Šikmá poloha je často označovaná ako poloha prechodná, pretože sa po odtoku plodovej vody mení na polohu priečnu alebo polohu pozdĺžnu hlavičkou. Poloha šikmá priaznivá je, keď hlavička presahuje predhlavím linea terminalis a do panvového vchodu sa prikláňa chrbát plodu. Poloha šikmá nepriaznivá je, keď záhlavie hlavičky presahuje laterálny okraj vchodu a do panvového vchodu je priklonené brucho plodu. Najčastejšie je indikovaný cisársky rez, ale sú aj prípady, kedy môžeme viesť pôrod vaginálne.
Diagnostika polohy plodu
Plodová pozícia sa dá posúdiť pomocou vonkajšieho vyšetrenia. Tu pôrodná asistentka alebo lekár prehmatáva brucho, aby posúdil, ako leží bábätko. Zohľadňuje sa ako smer, tak aj to, čo je hore a dole. Ak dieťa neleží v priečnej pozícii, je tiež rozumné zistiť, ktorým smerom je nos dieťaťa otočený, čo môže uľahčiť nájdenie srdcovej frekvencie dieťaťa. Niekedy môže byť ťažké posúdiť, či bábätko leží s hlavou hore alebo nie, pretože hlava a zadoček môžu na väčšine bábätiek vyzerať veľmi podobne. Ak sú pochybnosti, môže byť vonkajšie vyšetrenie doplnené o vnútorné vyšetrenie, pri ktorom pôrodná asistentka použije svoje prsty na to, aby zistila, ktorá časť je dole. Ak sú stále pochybnosti, môže sa vykonať ultrazvukové vyšetrenie. Ako už bolo povedané, je dôležité vedieť, ktorým smerom vaše dieťa leží, pre proces pôrodu.
Fyziologický pôrod: od prípravy k narodeniu
Fyziologický pôrod je pôrod, kde všetko prebehlo ako malo, nenastala odchýlka pri žiadnej z jeho fáz. Slovo fyziologický znamená normálny, prirodzený, týkajúci sa normálneho organizmu. Ľudský pôrod je typický bolestivými sťahmi (kontrakciami), ktoré spôsobujú otvorenie pôrodných ciest (krčka maternice) a vytlačenie plodu cez túto cestu. Ženská panva vyzerá inak ako mužská a predstavuje sekundárny pohlavný znak. Ženská panva je oproti mužskej širšia a nižšia. Z pôrodníckeho hľadiska delíme panvu na panvové roviny a v nich popisujeme rôzne priemery.
Procesy v tele matky pred a počas pôrodu
Krčok maternice je zložený najmä zo spojivového tkaniva bohatého na kolagén a elastín. Počas tehotenstva je pevný a pôsobí ako zátka, aby sa nezrelý plod udržal v maternici. Ako sa blíži termín pôrodu, telo začne postupne dávať signály krčku, aby povolil, zmäkol a začal sa otvárať, a to rozložením kolagénových vlákien, glykozaminoglykánov. Maternica je orgán zložený aj z hladkých svalov, ktoré nemôžeme ovplyvniť vôľou. Hladké svaly v maternici voláme myometrium. Počas tehotenstva telo pomocou hormónov udržiava myometrium v pokoji, aby nedošlo k predčasnému pôrodu. Zhruba 6 až 8 týždňov pred pôrodom sa začnú diať prípravné zmeny. Rastie počet receptorov na oxytocín a prostaglandíny. Formuje sa dolný segment, čím sa vytvára užšia časť maternice. Samotná príprava tela na pôrod a pôrod samotný je kontinuálny proces.
Fázy pôrodu
Samotný pôrod (partus) môžeme rozdeliť na tri doby pôrodné: otváracia, vypudzovacia a pôrod placenty. Fázy pôrodu nazývame latentná fáza a aktívna fáza. Žena si ani nemusí uvedomiť, že sa niečo deje, alebo môže pociťovať poslíčkov, čo sú kontrakcie, ktoré ešte nie sú „tie“ pravé, ale pripravujú telo na pôrod. Posúdenie začiatku aktívnej fázy sa líši napríklad aj v jednotlivých krajinách. Vo Veľkej Británii je to otvorenie 4 cm a pravidelná bolestivá kontrakčná činnosť. Niektorí autori dokonca hovoria o 5 až 6 centimetroch. V českých a slovenských podmienkach sú to zvyčajne 3 cm. Ako sa takýto celkom závažný údaj môže tak líšiť? Je to kontinuálny proces a každé určenie hranice je vlastne umelé. Za aktívnu fázu sa považuje to, keď dochádza k zmenám na krčku maternice, čiže sa pôrodné cesty začínajú otvárať, čo znamená, že proces je spustený.
02_17_Spontánní vaginální porod, IV doba porodní, 2 hodiny po porodu placenty
Dôležitosť psychickej pohody a individuálny prístup
Psychická pohoda je pri pôrode dôležitá. Veľa žien sa bojí pôrodu kvôli pocitu straty kontroly. Ale nad pôrodom nemá kontrolu nikto, je to mimovôľový dej. Nikto vám nemôže sľúbiť fyziologický pôrod. Lekár vám môže sľúbiť, a malo by to byť samozrejmosťou, že zasiahne iba v prípade patologickej odchýlky. Nie je dobré vidieť patológiu úplne všade, ale ani laxný prístup si nemôžeme dovoliť. Väčšina pôrodov ide dobre, niektoré potrebujú menšiu pomoc a veľmi malá časť žien potrebuje obrovské nasadenie celého tímu ľudí pri záchrane života. Ideálne je, ak ide rodička do pôrodnice s dôverou, že prípadnú patológiu zachytia a vyriešia, ale podporia fyziologický pôrod a každá intervencia bude adekvátna, potrebná a, samozrejme, vysvetlená, s informáciou ako a prečo sa zasahuje a čo sa tým chce dosiahnuť.
Stav matky a plodu je taktiež veľmi dôležitý. Už omnoho skôr ako pred dosiahnutím otvorenia na 6 cm, môžu byť bolesti veľké a rodička chce tieto bolesti tlmiť. Už v tejto fáze sa dieťa nemusí mať dobre. Toto posúdenie musí byť individuálne. Ak je rodička v latentnej (neaktívnej) fáze a zvláda ju dobre, zvyčajne ju pošleme domov. Ale aj latentná fáza môže byť veľmi náročná a bolestivá, preto sa snažíme rodičke, ak má záujem, pomôcť. Ak sa cíti neisto, môžeme jej ponúknuť miesto v pôrodnici, lieky od bolesti alebo na spanie. Niekedy stačí horúci kúpeľ. Každá žena, plod aj pôrod sú individuálne, na čo netreba nikdy zabúdať. Pôrod je najstresujúcejšia vec, akú človek za svoj život zažil, a asi je dobre, že si to nepamätáme.
Úspešný začiatok dojčenia: kľúč k radosti a vzťahu
Nerušený pôrod bez zásahov, kontakt koža na kožu po pôrode a samoprisatie bábätka po pôrode v čase, keď bábätko prejaví o dojčenie záujem bez nútenia a tlačenia na prsník, sú niektoré z predpokladov pre to, aby dojčenie mohlo fungovať "automaticky", s ľahkosťou, bez premýšľania, bezbolestne, bez vynakladania vedomého úsilia. V takom prípade je dojčenie "intuitívne" a funguje samo od seba. Bábätko pri dojčení získava za "odmenu" mlieko a fakt, že sa bábätko dojčí, povzbudzuje ženu do ďalšieho dojčenia. Takýto jednoduchý začiatok dojčenia a jeho ľahké pokračovanie by mali byť samozrejmosťou. Z rozličných dôvodov to tak však nie je - priebeh pôrodu i dní po pôrode stavajú pred matky prekážky pre dojčenie do takej miery, že podľa štúdií 92 % z nich uvádza, že mali s dojčením ťažkosti už v prvých dňoch. V súčasnej dobe nie je neobvyklé, že si počas tehotenstva žena predstavuje krásne chvíle dojčenia, čo je úplne samozrejmé a pochopiteľné, a následne zažije nesmierne sklamanie a ťažkosti s dojčením.
Samoprisatie a výhody kontaktu koža na kožu
Samoprisatie nie je jednorazová udalosť, ktorá sa môže stať len po pôrode. Kontakt koža na kožu vedie bábätko k snahe hľadať prsník, cítiť jeho vôňu a k snahe prisať sa. Kontakt koža na kožu môžete využívať kedykoľvek, nie je obmedzený len na čas bezprostredne po pôrode. Ak ste ho po pôrode nezažili, vytvorte si čas na to, aby ste si spokojné, nakŕmené bábätko položili na svoj hrudník a strávili spolu príjemný čas vzájomného spoznávania sa. Nenechávajte bábätko plakať. Ak po položení na hrudník plače, upokojte ho, nakŕmte ho, keďže častým dôvodom na plač bábätka v tejto situácii je práve hlad bábätka, a uspite ho. Spiace bábätko si potom položte na hrudník. Bábätko sa v kontakte koža na kožu môže rozhodnúť začať sa približovať k pravému prsníku. Kontakt koža na kožu môžete využívať čo najviac hodín počas dňa dlhodobo; ak chcete, môžete sa spoločne prikryť a tento čas môžete využívať na odpočinok. Ak potrebujete s dojčením pomôcť, môžete kontakt koža na kožu začať robiť ešte predtým, než sa stretnete s laktačnou poradkyňou.
Správne prisatie: základ pre bezbolestné a efektívne dojčenie
V situácii, keď je potrebné zlepšiť dojčenie, prekonať ťažkosti, zabrániť problémom s dojčením, zabezpečiť, aby bábätko prijímalo dostatočné množstvo mlieka, aby dostatočne priberalo či prospievalo, aby matka nemala bolesti bradaviek, zápal prsníka, prípadne opakované zablokované mliekovody či aby sa bábätko začalo prisávať, začne byť dôležité správne prisatie bábätka. Správne prisatie v týchto situáciách pomôže a umožní mu dostatočný príjem materského mlieka. Správne prisatie je možné dosiahnuť v rozličných polohách. Poloha aj prisatie sú len prostriedok, nie konečný cieľ, na to, aby bábätko mohlo získavať dostatok mlieka a dojčiť sa. Novorodenci sa obvykle dojčia jednoduchšie vtedy, keď sú nôžky pokrčené ako žabka, dotýkajú sa niečoho a ich rúčky sú voľné. Keď zdvihnete ruky, dieťatko by malo zostať na mieste. Prsia nefungujú ako fľaša. Pre pohodlné dojčenie si nájdite pokojné miesto, pripravte si niečo na pitie alebo na čítanie, prípadne použite vankúš na lepšie opretie chrbta. Pre správnu polohu pri dojčení nie sú potrebné žiadne špeciálne pomôcky a "dojčiaci vankúš" nie je povinnou výbavou dojčiacej matky. Pri prirodzenej polohe pololežmo nepotrebujete špeciálny vankúš na dojčenie.
Správne prisatie bábätka je asymetrické. Inými slovami, bábätko nie je prisaté na "stred" dvorca, ale dolnou perou pokrýva väčšiu časť dvorca ako hornou perou. Bábätko má bradu zaborenú do prsníka a nos sa prsníka nedotýka. Porovnajte si tieto príklady správneho a nesprávneho prisatia:
- Správne prisatie: Brada sa prsníka dotýka, nos sa prsníka nedotýka, medzi nosom a prsníkom je medzera. Bábätko má hlavičku v miernom záklone, nie v predklone. Bábätko pokrýva odspodu dolnou perou väčšiu časť prsníka ako zvrchu hornou perou.
- Nesprávne prisatie: Nos bábätka sa dotýka prsníka, bábätko má hlavičku v predklone.
Správne prisatie a pitie mlieka z prsníka závisí od vzájomnej polohy matky a bábätka pri dojčení. Prisatie je výsledkom polohy.
Rozmanitosť polôh pri dojčení
Je normálne, že sa bábätká dojčia v rozličných polohách, podľa toho, čo matke a bábätku vzájomne vyhovuje a čo pre nich predstavuje pohodlnú polohu. Čím sú deti staršie, tým viac sú ohľadne polohy flexibilnejšie a ich polohy sú niekedy veselé. Ak dojčenie funguje a bábätko prospieva, tak nie je potrebné do dojčenia zasahovať ani robiť zmeny v polohe. Je praktické, aby matka aj bábätko vedeli spoločne využívať viacero polôh pri dojčení tak, aby matka i bábätko mohli napríklad spoločne spať v posteli a aby pri tom boli uvoľnení a aby matku nebolel chrbát. A tiež je výhodné vedieť využiť polohy pri sedení či chodení tak, aby matka mala flexibilitu a mohla dojčiť, keď je hore alebo keď sa presúva. Existujú situácie, keď je potrebné zlepšiť dojčenie, zmierniť bolesť pri dojčení, umožniť bábätku piť viac mlieka alebo vytvoriť podmienky na to, aby sa bábätko začalo prisávať. Vtedy môže byť správne prisatie rozhodujúce pre pokračovanie dojčenia.
Dojčenie v ľahu
Jednou z možností ako dojčiť v ľahu je, ak matka aj bábätko ležia vedľa seba na boku. Nájdite si pre seba takú polohu, aby ste si nemuseli podopierať hlavu a aby ste pri dojčení mohli zaspať. Dojčiť v ľahu je veľmi dobré na nočné dojčenie či počas odpočinku a denného spánku bábätka. Je dobré, aby vám detaily tejto polohy ukázala laktačná poradkyňa, pretože niektoré aspekty sa lepšie vysvetľujú v konkrétnej situácii a v osobnom kontakte. V ľahu začnite dojčiť vtedy, keď viete, ako má vyzerať asymetrické prisatie.
Pár tipov pri tejto polohe:
- Nepoužívajte zavinovačku. Látka, do ktorej je bábätko zabalené v zavinovačke, predstavuje prekážku pre to, aby sa bábätko dokázalo dostať dostatočne blízko k telu matky a k jej prsníku.
- Správnemu prisatiu pomáha kontakt koža na kožu. Vyzlečte teda bábätko do plienky a seba od pása hore. Ak je to potrebné, môžete sa spoločne prikryť ľahkou prikrývkou, nie ťažkou perinou.
- Ak chcete, za chrbátik bábätka môžete dať zrolovaný uterák alebo plienku, prípadne vankúšik.
- Posuňte bábätko dostatočne nízko pod prsník tak, aby sa na prsník prisávalo "odspodu", aby sa pri prisatí brada od začiatku prsníka dotýkala a nos bol ďaleko od prsníka.
- Vytvorte bábätku priestor v oblasti vášho bruška tým, že posuniete panvu čo najviac dozadu.
Pri polohe v ľahu je dôležité vyhnúť sa týmto jej úskaliam:a) Bábätku, ktoré je posunuté príliš vysoko k pazuche matky, a tým pádom má nos zaborený do prsníka, hoci nos by sa prsníka dotýkať nemal.b) Bábätko nemá ležať na chrbáte, má ležať na boku; a nemá mať k prsníku otočenú len hlavičku, čo môže spôsobovať ťažkosti s pitím mlieka.
Dojčenie posediačky: Priečna poloha (Cross-cradle hold)
Pri priečnej polohe podložíte celé telíčko bábätka svojím predlaktím a rukou. Takto máte možnosť aktívne pomôcť bábätku, aby sa prisalo asymetricky, aby ste vytvárali predpoklady pre zmiernenie bolesti bradaviek, aby ste mohli pozorovať pitie bábätka z prsníka a aby ste mohli zlepšiť spôsob, akým sa bábätko prisáva. Pri priečnej polohe vidíte obe očká bábätka, pretože je mierne nachýlené celým telíčkom nahor. Hlavička bábätka leží vo vašej dlani a je mierne zaklonená. Takýto mierny záklon ako dobrý podklad pre pitie si môžete vyskúšať aj sami na sebe, ak sa budete snažiť napiť napríklad z pohára. Pri miernom záklone sa pije lepšie ako pri predklone či pri otočení hlavy do boku.
Okrem toho je dobré, aby:a) Bábätko na predlaktí matky ležalo, nie aby bolo rukou matky tlačené.b) Prsty matky majú byť pod líčkom bábätka a palec matkinej ruky má byť na opačnej strane.c) Je dôležité, aby mal oporu aj zadoček bábätka a aby bol dostatočne podopretý lakťom matky.d) Horná pera bábätka má už od začiatku, ešte pred samotným prisatím, smerovať k bradavke matky.e) Hornou perou bábätka môžete prejsť po bradavke tak, aby bábätko otvorilo ústočká.f) Okamih, keď bábätko otvorí ústočká, trvá pomerne krátko, prisuňte bábätko do prsníka čo najrýchlejšie.g) Využívajte túto polohu obzvlášť pri bolestivých bradavkách, aby ste mali istotu, že sa bábätko prisaje, ako sa najlepšie dá.h) Táto poloha umožňuje pozorovať pitie bábätka a vyhodnocovať jeho výdatnosť.i) Ak potrebujete bábätko dokrmovať cievkou na prsníku, zaistite v tejto polohe najprv čo najlepšie prisatie, pretože správne prisatie je podmienkou pre to, aby cievka na prsníku fungovala čo najlepšie.
Bočná poloha (futbalová poloha)
Nie je jednoduché vyhnúť sa úskaliam bočnej polohy, hoci v niektorých situáciách, napríklad pri dvojičkách, môže byť praktická. Asymetrické prisatie je v prípade tejto polohy výsledkom toho, že bábätko leží na predlaktí matky a matka mu rukou položí hlavičku tak, aby hlavička bábätka zostala v miernom záklone namiesto toho, aby išla do predklonu. Ak sa v tejto polohe rozhodnete pre podloženie svojho predlaktia vankúšom, vôbec nepotrebujete žiadny špeciálny vankúš, použite to, čo už máte doma, a vankúšom si podložte ruku, nie bábätko. Bočná poloha si vyžaduje dostatok miesta za chrbtom matky, aby sa tam zmestilo telíčko bábätka.
Dojčenie vo vzpriamenej polohe (vertikálna poloha)
Asymetrické prisatie v tejto polohe do veľkej miery závisí od anatomických pomerov matky a dieťaťa. Bábätko potrebuje byť dostatočne nízko pod prsníkom tak, aby pri prisávaní brada od začiatku smerovala k prsníku a medzi nosom a prsníkom bola medzera. Telíčko bábätka by malo byť v jednej línii s telom matky a línia bábätka - zadoček-chrbát-hlava - by mala byť rovná. Ak toto anatomické pomery neumožňujú, bábätku môže pomôcť, ak je na bruchu matky čiastočne šikmo. Pri tejto polohe nie je jednoduché pozorovať pitie bábätka. Matka by mala byť uložená približne v 45° uhle, aby táto poloha dostatočne podporovala dýchanie bábätka. Pri vzpriamenej polohe zabezpečte to, aby sa nos nedotýkal prsníka a brada bola do prsníka zaborená. Obe líčka majú byť vo vzťahu k prsníku symetrické - to znamená, že bábätko nemá byť nachýlené na pravú či ľavú stranu.
Pri vzpriamenej polohe je potrebné sa vyhnúť týmto úskaliam:a) Nos, ktorý je zaborený do prsníka.b) Prílišný záklon hlavy, čo je spôsobované vzájomnými anatomickými pomermi.c) Bábätko, ktoré je "vykrútené" na jednu stranu, ktorého chrbtica nie je v jednej línii so zadočkom a hlavičkou.d) Nie je dôvod túto polohu označovať za "prirodzenú" polohu či za "cicavčiu" polohu. Cicavce sú natoľko rozmanité, že aj ich dojčenie, polohy pri dojčení ako aj zloženie ich mlieka je veľmi rôznorodé, porovnajte napríklad dojčenie slona, teliatka, delfína, mačky, morčaťa či šimpanza. Dokonca aj postavenie prsníkov rozličných cicavcov je odlišné. Anatomické pomery mláďat a matky rozličných cicavcov sú veľmi rozmanité. Fotografie dojčiacich goríl či šimpanzov nie sú návodom na dojčenie pre ľudí, pretože telesné rozmery týchto primátov, napríklad dĺžka od bradavky po lonovú kosť, sú pri šimpanzoch či gorilách iné ako pri ľuďoch. Cicavce taktiež dojčia rozličné počty mláďat naraz. Neexistuje jediný "prirodzený" spôsob, ktorým dojčí široká škála cicavcov, a rovnako aj ľudské bábätká sú dojčené v rozličných polohách, ich polohy sa menia s ich vekom a tým, čo je v danej chvíli možné či pohodlné.
Dojčenie v pohybe: šatka a nosič
Chcete vedieť, ako môžete dojčiť počas chôdze či aktívneho života? Vyskúšajte dojčenie v šatke či nejakom nosiči. Toto vám umožní byť v kontakte s bábätkom, dojčiť ho a popritom nemusíte len ležať či sedieť. Môžete počas dojčenia aktívne niečo robiť. Elektronická fotoknižka s názvom Aj s deťmi sa to dá od Veroniky Mihalskej, ktorá ukazuje život matky s dvomi maličkými deťmi, ktoré boli obe dojčené a nosené, je inšpiráciou. Prezrite si aj túto fotogalériu z výstavy Dojčím a žijem aktívne.