V posledných desaťročiach sme svedkami celosvetového nárastu počtu cisárskych rezov. Zatiaľ čo v rokoch 2000 až 2015 sa ich miera takmer zdvojnásobila z 12 % na 21 %, na Slovensku v roku 2017 dosahovala až 30 %. Tento trend vyvoláva otázky o nadužívaní tejto život zachraňujúcej operácie, ktorá by mala byť v drvivej väčšine prípadov vyhradená len pre medicínsky nevyhnutné situácie. Článok sa zameriava na porovnanie prístupu k pôrodnej starostlivosti a cisárskemu rezu v Dánsku a na Slovensku, pričom poukazuje na rozdiely v praxi, štatistikách a skúsenostiach žien.
Cisársky rez: Celosvetový trend a slovenské špecifiká
Cisársky rez je v súčasnosti jednou z najčastejších chirurgických operácií na svete. Hoci je nevyhnutný pri komplikáciách ako krvácanie, tieseň plodu, vysoký krvný tlak či neobvyklá poloha plodu, predpokladá sa, že z medicínskych dôvodov by malo byť cisárskym rezom ukončených len 10 až 15 % pôrodov. Na Slovensku je však tento podiel výrazne vyšší, čo naznačuje možnú nadužívaniu metódy. Analýzy poukazujú na to, že miera cisárskych rezov súvisí viac so životným štýlom, fungovaním zdravotníckeho systému a preferenciami lekárov a žien ako so skutočným zdravotným stavom. K rastúcemu trendu prispieva aj neskorší vek prvorodičiek, prax vyvolávania pôrodov, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť cisárskeho rezu, a tiež presvedčenie žien, že cisárskym rezom sa vyhnú náročnosti prirodzeného pôrodu. Vážne riziká spojené s operatívnym pôrodom pritom často ženy, ale aj niektorí lekári, bagatelizujú. Hoci na Slovensku nie je oficiálne možné, aby si žena vybrala spôsob pôrodu, realita je iná a časť cisárskych rezov je vykonaná na základe želania rodičky.
Riziká cisárskeho rezu pre matku aj dieťa
Primár pôrodnice v Kolíne, MUDr. Aleš Toman, zdôrazňuje, že cisársky rez je v podstate nebezpečnejší ako spontánny pôrod, ak neexistuje oprávnený dôvod, ktorý by riziko vyvážil. Pre matku predstavuje riziko anestézie (vdýchnutie žalúdočného obsahu pri celkovej anestézii, pokles tlaku a postpunkčné bolesti hlavy pri regionálnej anestézii), operačné riziká (krvácanie, poranenie maternice alebo okolitých orgánov, infekcie) a neskoršie komplikácie ako porucha plodnosti, riziko ruptúry maternice v ďalšom tehotenstve či porucha placentácie. Pre plod sú riziká poranenie pri operácii, pomliaždenie alebo zlomenina pri vyťahovaní. U novorodencov narodených cisárskym rezom je vyššie riziko syndrómu dychovej tiesne, hypoglykémie, novorodeneckej žltačky, alergických ochorení, astmy a problémov s dojčením.
Štúdie, vrátane rozsiahlej dánskej štúdie sledujúcej viac ako 34-tisíc detí, potvrdzujú, že deti narodené cisárskym rezom, najmä pred 39. týždňom tehotenstva, majú výrazne vyššie riziko dýchacích problémov. Deti narodené cisárskym rezom sú vystavené iným hormonálnym, fyzickým a bakteriálnym vplyvom, ako aj vplyvom liekov podaných počas pôrodu, čo môže ovplyvniť ich dlhodobé zdravie, vrátane rozvoja astmy a obezity.
Dánsky prístup k pôrodnej starostlivosti: Minimalizácia zásahov a rešpekt k žene
Odlišný prístup k pôrodnej starostlivosti môžeme vidieť v Dánsku. Režisérka Maia Martiniak navštívila dánsku univerzitnú pôrodnicu v Aarhuse, kde zistila, že tehotná žena navštívi gynekológa trikrát, praktického lekára dvakrát a pôrodnú asistentku asi päťkrát počas tehotenstva. Prvorodičky majú možnosť absolvovať predpôrodné kurzy. Pôrodné izby sú vybavené pôrodnými posteľami a žena si môže vybrať spôsob a polohu pôrodu, prípadne rodiť do vody.
Kľúčovým prvkom dánskej praxe je minimalizácia nástrihu hrádze (epiziotómie). Používajú techniku z Nórska, kde sa rukami snažia chrániť hrádzu a minimalizovať natrhnutia, pričom počas pôrodu prikladajú na hrádzu teplé obklady. Nástrih sa vykonáva len v prípade ohrozenia života dieťaťa. Tento prístup je výsledkom dlhodobého sledovania a reflexie vlastnej praxe, kde sa zistilo, že niektoré pôrodné asistentky vykonávali až 80 % nástrihov. Zaviedla sa štatistika, ktorá viedla k zníženiu počtu epiziotómií.
Ďalším aspektom dánskej starostlivosti je podpora prirodzeného pôrodu a minimalizácia rutinných zásahov. Počas pôrodu dánskeho páru, kde mala rodička zakalenú plodovú vodu, bola celá rodina prítomná a spoločne si dali pizzu, zatiaľ čo pôrodná asistentka intenzívnejšie sledovala ozvy dieťatka. Tento prístup kontrastuje s praxou na Slovensku, kde by takáto situácia mohla vyvolať viac stresu a potenciálne viesť k rýchlejším zásahom. Po pôrode bol chlapec Joste narodený bez nástrihu hrádze, za pomoci pôrodnej asistentky.
Extrakčná operácia: Kedy a ako?
Rozdiel medzi cisárskym rezom a tzv. extrakčnou operáciou (použitie klieští alebo vákuumextraktora) spočíva predovšetkým v indikácii, spôsobe prevedenia a rýchlosti. Indikáciou na extrakčnú operáciu je najčastejšie akútna hypoxia plodu, teda situácia, kedy CTG záznam ukazuje, že plod prestáva byť dobre okysličený. V takomto prípade je potrebné dieťa porodiť čo najrýchlejšie.
Príprava na cisársky rez trvá minimálne 10 minút, aj pri maximálnom úsilí tímu. Naopak, kliešte alebo vákuumextraktor sú vždy pripravené na pôrodnej sále. Pri cisárskom reze s hlboko vstúpenou hlavičkou môže byť vybratie dieťaťa komplikované a časovo náročné, čo so sebou prináša zvýšené riziko poranenia maternice a krvácania. Extrakčná operácia je rýchlejšia, pričom pôrodník iba pomáha ťahom k aktívnemu tlačeniu ženy. V ideálnom prípade sa hlavička dieťaťa pomocou oboch síl dostane do tretiny až polovice von, a potom už žena tlačí sama.
Vákuumextrakcia je metóda, pri ktorej sa na hlavičku plodu priloží klobúčik, vytvorí sa podtlak a pôrodník dieťa pomocou klobúčika vytiahne. Táto metóda sa nemá používať pri tehotenstvách mladších ako 34 týždňov. Kliešte (forceps) pochádzajú zo 17. storočia a dnes sa využívajú menej. Skladajú sa z dvoch častí, ktoré obopínajú hlavičku plodu. Mladší pôrodníci zvyčajne uprednostňujú vákuumextrakciu, ktorá je považovaná za metódu prvej voľby, s menším rizikom poranenia svalu musculus levator v porovnaní s kliešťami. V Dánsku a Fínsku sa v roku 2018 nevykonalo žiadne kliešťové pôrod. Počet vákuumextrakcií v Dánsku bol 6,6 %.
Je dôležité zdôrazniť, že obe metódy, kliešte aj vákuumextraktor, sa používajú vtedy, keď dieťa a/alebo matka potrebujú pomoc. Obviňovanie personálu pôrodnice alebo seba samého nie sú na mieste. Pri komplikáciách je nevyhnutná dobrá komunikácia. Aj keď pri samotnom zákroku nie je veľa času na vysvetľovanie, mala by zaznieť aspoň veta: „Vaše dieťa sa nemá dobre, musí ísť von, najlepšie je spraviť vákuumextrakciu.“ Po pôrode má nasledovať podrobné vysvetlenie a rozhovor.
Psychologické aspekty pôrodu a traumy
Pôrod je pre ženu nielen fyzickou, ale aj psychologickou udalosťou. Cisársky rez môže tento proces narušiť, pretože žena je v pasívnej úlohe a je závislá od zdravotníkov. Komplikuje sa aj fyzický kontakt matky a dieťaťa, ktorý je kľúčový pre rozvoj tzv. biologického materstva a skorú adaptáciu dieťaťa na vonkajší svet. Výskumy dokazujú, že matky v nepretržitom kontakte so svojím dieťaťom po pôrode rýchlejšie adaptujú svoj spánok na spánok dieťaťa a dieťa sa lepšie adaptuje, má menej dýchacích a neurologických ťažkostí.
Mnohé ženy majú traumu z pôrodu, najmä z komplikovaného pôrodu, a obviňujú personál alebo seba. Strach a nedostatok informácií často vedú k požiadavke na cisársky rez, ktorý sa môže zdať bezpečnejší a kontrolovateľnejší. Avšak, keď lekár dobre vysvetlí všetky "pre" a "proti", žena často od tejto požiadavky ustúpi. V prípadoch extrémneho strachu alebo traumy môže byť cisársky rez vykonaný aj z psychologickej indikácie. Vtedy je obzvlášť dôležité, aby zdravotníci podporovali raný kontakt medzi dieťaťom a matkou.
Psychológ hovorí ako zvládnuť stres a čo robíme zle pri hľadaní šťastia v živote.
Slovenská realita a porovnanie so severským prístupom
Skúsenosti žien s pôrodom na Slovensku sa značne líšia. Zatiaľ čo niektoré ženy majú pozitívne skúsenosti s prirodzeným pôrodom a podporou personálu, iné zažili necitlivý prístup, rutinné zásahy ako nástrih hrádze či prepichnutie plodových blán, a obmedzený kontakt s novorodencom. Príkladom je pôrod v Nitrianskej nemocnici, kde žena zažila ponižujúce zaobchádzanie, odmietnutie piť a jesť, a odnesenie dieťaťa hneď po pôrode. Na druhej strane, iný pôrod v tej istej nemocnici bol pre ňu úžasný, s podporou personálu, možnosťou voľby polohy a okamžitým kontaktom s dieťaťom.
V porovnaní s Dánskom, kde je dôraz kladený na minimalizáciu zásahov a rešpekt k prirodzenému priebehu pôrodu, na Slovensku stále pretrváva prax nadmerných vyšetrení, používania zastaraných postupov a neopodstatneného vykonávania cisárskych rezov. Chýbajú štandardné diagnostické a terapeutické postupy v gynekológii a pôrodníctve, hoci sa pracuje na ich zavedení. Analýzy poukazujú na neefektívnu dĺžku pobytu ženy v nemocnici po spontánnom pôrode v porovnaní s inými európskymi krajinami a na nedostatočnú zdravotno-sociálnu podporu po prepustení z nemocnice.
Aj napriek negatívnym štatistikám a častým komplikáciám pri pôrodoch, je dôležité si uvedomiť, že nie každý pôrod je ľahký a odbor pôrodníctvo existuje práve preto, aby reagoval na okolnosti a poskytol potrebnú pomoc matke aj dieťaťu. Kľúčom k lepšej pôrodnej starostlivosti je vzdelávanie, otvorená komunikácia, rešpekt k žene a jej telu, a implementácia moderných a vedecky podložených postupov, ktoré minimalizujú zbytočné zásahy a podporujú prirodzený priebeh pôrodu.
tags: #porod #sekciou #v #dansku