Potravinové alergie trápia podľa štatistík nemalé percento populácie a vyskytujú sa predovšetkým u detí. Alergické ochorenia predstavujú významnú skupinu civilizačných ochorení s narastajúcou prevalenciou vo svete. Donedávna sa pojem epidémia spájal takmer výlučne s infekčnými ochoreniami, dnes už môžeme hovoriť o epidémii alergických ochorení. U malých detí dominujú kožné prejavy, hlavne atopický ekzém či dermatitída a prejavy v tráviacom trakte, za ktoré sú zodpovedné najmä rôzne potravinové alergie. V detskom veku je potravinová alergia pomerne častá. Udáva sa, že až osem percent detí do troch rokov trpí potravinovou alergiou.
Podstata a príčiny vzniku alergií
Potravinová alergia je imunitou sprostredkovaná nežiaduca reakcia po požití potraviny, pričom táto reakcia musí mať imunologický podklad. Ide o stav, kedy imunitný systém dieťaťa mylne považuje určitú potravinu za škodlivú. Imunitný systém reaguje prehnane tak, akoby bolo v nebezpečenstve kvôli alergénu, ku ktorému sa správa, akoby to bol vírus, a tak si vytvára protilátky.
Na ich vývoj majú vplyv aj dojčenie a príkrmy. Dôležitú úlohu zohráva, do akého veku je dieťa dojčené a aj to, kedy mu dáme prvý raz ochutnať aj niečo iné, než materské mlieko. Príčinou môže byť fakt, že zažívací trakt ešte dostatočne neplní svoju bariérovú funkciu a je vyššia priepustnosť slizníc. V posledných desaťročiach sa objavuje niekoľko hypotéz, odôvodňujúcich výskyt potravinových alergií. Tzv. hypotéza dvojitej expozície hovorí, že dojčatá so suchou pokožkou alebo ekzémom majú narušenú kožnú bariéru, ktorá umožňuje alergénom ľahšie prenikať do kože a vystaviť imunitný systém potravinovým alergénom v inej forme ako orálne.
Ako vaše telo bojuje s baktériami! 🦠 Vysvetlenie imunitného systému!
Dojčenie a prevencia v prvých mesiacoch
Dojčenie predstavuje tú najideálnejšiu výživu v prvých mesiacoch života dieťaťa. Materské mlieko obsahuje oligosacharidy či prebiotiká a pozitívne ovplyvňuje črevnú flóru. Zároveň tiež pomáha detskému organizmu, aby si zvykal na rôzne potravinové alergény aj alergény z vonkajšieho prostredia. Práve preto by počas prvých štyroch mesiacov života mali byť deti výlučne dojčené. Dojčenie má veľký význam u rizikových detí, teda takých, ktoré majú pozitívnu rodinnú anamnézu a alergiou trpia ich rodičia alebo súrodenci. Dokázalo sa totiž, že dojčenie u nich znižuje riziko alergie a tiež výskyt atopického ekzému.
Štvor- až šesťmesačné dojčenie bez diétnych obmedzení matky a bez zavedenia ďalších potravín do stravy dieťaťa predstavuje prevenciu proti alergii na bielkovinu kravského mlieka a iných potravinových alergií, ale tiež chráni pred vznikom infekčných chorôb, obezity či metabolického syndrómu. Výlučné dojčenie by však nemalo trvať dlhšie ako 7-9 mesiacov. Presiahnutie tohto obdobia môže mať práve opačný efekt a je spojené s výskytom väčšieho množstva atopického ekzému a iných alergických ochorení.
Zavedenie tuhých potravín a "okno tolerancie"
Donedávna platil úzus, že mlieko by sa malo zavádzať do stravy po prvom roku života dieťaťa, vajcia po druhom roku, orechy a ryby po treťom roku. No dnes už to, s výnimkou kravského mlieka, neplatí. Viaceré štúdie nepotvrdili vplyv neskorého zavádzania týchto potravín v neskoršom veku na vývoj alergií. Už v roku 2008 publikovali odborníci závery, že v tomto prípade nie sú presvedčivé dôkazy o znížení rizika rozvoja alergie.
Zavádzanie potravinových alergénov do stravy dieťaťa sa dnes odporúča už medzi 4-6 mesiacmi veku, ešte počas dojčenia. Práve rôznorodosť potravín znižuje riziko rozvoja alergií, ale aj ekzému, astmy či nádchy. Ideálny spôsob, akým dokáže vaše dieťa prejsť na tuhú stravu približne vo veku 6 mesiacov, je vždy predstaviť mu len jednu potravinu na jedenkrát. Keď sa rozhodnete začať s pevnou stravou, prvým jedlom by mal byť obed. Surové potraviny sú síce zdravé, pre detské trávenie sú však oveľa lepšie varené potraviny. Zo začiatku preto ovocie a zeleninu tepelne spracujte.
Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou
Je dôležité rozlišovať medzi potravinovou alergiou a intoleranciou. Intolerancie sa vyskytujú oveľa častejšie a znamenajú „neznášanlivosť niektorých potravín“. Alergia sa týka imunitného systému a je oveľa nebezpečnejšia práve kvôli anafylaxii, intolerancia sa týka tráviaceho systému (ide buď o citlivosť na zložku v potravine, alebo neschopnosť stráviť či absorbovať určitý druh potravy).
Potravinové intolerancie často nie sú také vážne. K tomu dochádza, keď telo dieťaťa nemá enzým potrebný na rozklad cukru v mlieku. Keď telo dieťaťa reaguje na bielkoviny nazývané lepok v zrnách ako pšenica, hovoríme o celiakii - najzávažnejšej forme citlivosti na lepok. Medzi príznaky patrí bolesť hlavy, žalúdočná nevoľnosť a nadúvanie.
Najčastejšie alergény u detí
Najčastejšími alergénmi, ktoré stoja za potravinovými alergiami, sú kravské mlieko, vajcia, arašidy, orechy (vlašské, mandle, kešu, pistácie), ryby, mäkkýše (krevety, krab), sója, pšenica a sezam. U malých detí prevláda alergia na kravské mlieko, vajcia, sóju a múku. Pozor si treba dávať aj na potravinárske prísady a prídavné látky do potravín (siričitany).
Častými alergénmi sú tiež citrusy či jahody, hoci je otázne, nakoľko sa na alergických prejavoch podieľajú pesticídy a iné chemikálie spojené s pestovaním či skladovaním ovocia. Spomenuté najčastejšie alergény tvoria 90 % všetkých potravinových alergií.
Príznaky, ktoré by mali rodičia sledovať
U dojčiat sa najčastejšie vyskytuje potravinová alergia. Touto alergiou trpí 8 % detí do 3 rokov. Niektoré príznaky sa objavia do niekoľkých minút po expozícii dieťaťa na alergén, iné sa môžu objaviť do hodiny, ďalšie sa môžu objaviť oneskorene. Malé deti nedokážu vždy jasne vysvetliť svoje príznaky, takže rodičia niekedy musia interpretovať, čo ich dieťa cíti.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Kožné prejavy: Žihľavka, začervenania kože, náhle zhoršenie ekzému, opuchy pier, tváre alebo očí.
- Respiračné príznaky: Vodnatý výtok z nosa, kýchanie, slzenie očí, suchý dráždivý kašeľ, dýchavičnosť či pískanie pri dýchaní.
- Gastrointestinálne príznaky: Vracanie, hnačka alebo naopak zápcha, bolesti bruška, nadúvanie či hlienovitá stolica.
- Celkové prejavy: Zlý rast, častý plač, nepokoj, zmeny správania či bolesti hlavy.
V závažných prípadoch dochádza po požití alergénu k potenciálne život ohrozujúcej reakcii - anafylaxii, ktorá vyžaduje okamžitý zásah.
Diagnostické postupy
Diagnostika potravinovej alergie je veľmi náročná a vyžaduje vysokú odbornosť. Diagnostika sa opiera o podrobnú anamnézu - podrobný rozbor prejavov v súvislosti s konzumáciou potravín a výskyt alergií v rodine. Používajú sa kožné testy (prick testy), ktoré sa v praxi vykonávajú cca od troch mesiacov života. Pri podozrení na non-IgE mechanizmus sa používajú náplasťové testy. Ďalšou metódou je vyšetrenie špecifických IgE protilátok z krvi.
Pre potvrdenie potravinovej alergie je dôležitý eliminačný a následne expozičný test. Eliminácia potraviny na lekárom určený čas s ústupom ťažkostí a následné opätovné vystavenie danej potravine. Dôležité je tiež odhováranie rodičov od rôznych šarlatánskych techník či domácej diagnostiky pomocou testov na IgG protilátky, ktoré vedú k stanoveniu nesprávnej diagnózy.
Liečba a manažment potravinovej alergie
Liečba spočíva v dôslednej eliminácii alergénu. Na potravinové alergie neexistuje liek, no u mnohých detí je táto diéta len dočasná a z alergií často vyrastú. Odhaduje sa, že 80 % až 90 % alergií na vajcia, mlieko, pšenicu a sóju zmizne do veku 5 rokov.
V prípade potvrdenia potravinovej alergie podľa jej závažnosti liečbu nastavuje lekár. Liečba sa realizuje imunoterapiou pod dohľadom lekára, kedy sa dlhodobo podáva daný alergén v určených dávkach a intervaloch. Pri menších alergických reakciách sa používajú antihistaminiká na zmiernenie príznakov. Pri závažnejších reakciách je nevyhnutné použitie adrenalínu (epinefrínu), ktorý okamžite zvyšuje krvný tlak a uvoľňuje dýchacie cesty. Rodičia detí s ťažkou potravinovou alergiou by mali mať vždy "po ruke" autoinjektor epinefrínu.
Skrížené alergie a ich prevencia
To, že má dieťa alergiu na mrkvu, nevylučuje, že nebude mať alergiu na peľ. Môže za to tzv. skríženie alergií, ktoré vzniká na základe podobnosti alergénov. Napríklad alergik na brezu môže reagovať na jablko, broskyňu, marhuľu, hrušku, lieskový oriešok, sóju, zeler a mrkvu. Výhodou je, že tieto potravinové alergény sú väčšinou termolabilné, čo znamená, že pacient ich po riadnej tepelnej úprave toleruje.
Okrem peľu a potravín dochádza aj k skríženiu potravín navzájom alebo latexu a niektorých druhov ovocia, napríklad banánov. Ako znížiť riziko vzniku skrížených reakcií? Alergika zbytočne nevystavujte bytovým alergénom. Upravte byt, odstráňte koberce, závesy a často utierajte prach. Pozor na plyšové hračky, často ich perte alebo ich pred praním dajte na pár hodín do chladničky. Vymeňte obyčajný prací prášok za hypoalergénny prací prostriedok.
Dlhodobý výhľad a životný štýl
Počas života sa citlivosť na alergény mení. Niektoré alergie časom zmiznú, no iné sa môžu objaviť. Ak sa potravinová alergia na mlieko, vajcia či niekoľko ďalších základných potravín prejaví počas prvého roku života, u 90 % detí zmizne v predškolskom veku. Bohužiaľ, až u 50 % týchto detí sa v školskom veku objaví alergická nádcha alebo astma.
Posledné roky sa ako účinná javí teória rozvoja orálnej tolerancie. Predpokladá sa, že toto obdobie, nazývané niektorými autormi ako okno tolerancie, sa u dojčiat objavuje medzi 4. až 6. mesiacom života. Ten istý alergén podaný ústami môže blahodárne pôsobiť na prevenciu rozvoja alergie. Akonáhle sa ale dostane do kontaktu s kožou, môže dieťa senzibilizovať. Čo ale vieme je, že kľúč v prevencii je aj v dojčení, v náhradnej mliečnej výžive, v zavádzaní tuhej stravy a v diéte matky počas tehotenstva. Dôvodom narastajúceho počtu alergických problémov sú mnohé faktory prostredia - zmena životného štýlu, nadmerná chemizácia a trávenie veľkého množstva času v interiéroch. Pre zdravie dieťaťa je kľúčová prevencia a v prípade pochybností včasná návšteva odborníka.
tags: #potravinova #alergia #6 #mesacne #dieta