"Takže, ideme do Mystic Falls?" spýtal sa ma ešte raz Damon. Prikývla som. Damon sa na mňa usmial, pobozkal ma na čelo a niekam šla. "Kam ideš?" spýtala som sa ho zmätene. "Za deťmi nie?" spýtal sa ma ako by to bolo úplne jasné. "Ty si blázon," povedala som s úsmevom a rozbehla sa za ním. "Deti? Chcete sa ísť pozrieť do mestečka, z ktorého sme s mamičkou prišli?" spýtal sa ich a krásne sa na nich usmial. "Jasne," povedali dvojhlasne. "Super tak poďme!" prikázal Damon.
Návrat do minulosti a nečakané stretnutia
"Ideme sa pobaliť," povedala som. Damonko aj s Lilly sa začali ihneď baliť a ja som spravila to isté. Damon ma nasledoval do mojej izby. "Musím ešte zavolať Bonnie," oznámila som mu a zobrala mobil. "Ahoj Elena ako sa tam máte?" ozvalo sa na druhej strane. "My sa máme super. Vlastne práve sa balíme. Ideme späť do Mystic Falls," oznámila som. "Vážne a to prečo?" spýtala sa prekvapene Bonnie. "No lebo sa mi zachcelo navštíviť starý domov," povedala som s úsmevom a pozrela sa na Damona. Ten ma pozoroval ako balím a tiež sa na mňa usmial. "No tak Elena nejdeš sem len tak. A inak, Damon tiež zmizol. Nevieš o tom niečo?" spýtala sa ma Bonnie. "Vieš čo Bonnie, dobre. Áno je tu Damon a idem s ním spať do Mystic Falls. Spokojná?" spýtala som sa. "Wow! Takže ste znova spolu?" spýtala sa celá natešená. "Nie Bonnie! Vieš čo všetko ti poviem. Ideme sa zbaliť pa." Než začala zas niečo namietať zložila som.
"Čo sa stalo?" spýtal sa Damon. "Ale nič. Ja som pripravená," ozámila som. "Ja tiež už len deti," usmial sa Damon a zmizol za dverami detskej. O chvíľu už vyšiel a v náručí držal Damona a jeho kufrík. "Postaráš sa o Lilly?" spýtal sa ma a ja som len ostala čumieť. Ten to s deťmi vie a úlohu otca berie vážne. "Jasne," vykoktala som. Ešte som sa chvíľu za ním udivene dívala a hneď na to som išla za Lilly do izbičky. Zobrala som ju na ruky a do druhej ruky som vzala jej kufor. Na schodoch som stretla letiaceho Damona, ktorý šiel vziať ten môj kufor. O chvíľu sme sa už všetci stretli pred mojím autom. Práve ma napadlo: "Ako si sa vlastne dostal z letiska, keď tu nemáš auto?" spýtala som sa. "Peši," pokrčil ramenami Damon a popri tom ukladal kufre do auta. Ja som zatiaľ posadila deti do autosedačiek. Damon mi ako pravý džentlmen otvoril dvere, ja som sa na neho vdačne usmiala a o chvíľu ho zbadala sediaceho vedľa mňa.
"Môžeme?" spýtal sa. Prikývla som a Damon vyrazil. "Zastavíme sa na pumpe? Potrebujete niečo?" pýtal sa nás, keď sme okolo jednej práve prechádzali. "Ja som smädná," povedala Lilly. "Aj ja," súhlasil hneď malý Damon. "No a krvné konzervy sme zabudli doma," povedala som. "Tak si niekoho ulovíme," povedal Damon kľudne. Neveriacky som sa na neho pozrela a povedala: "To v žiadnom prípade," krútila som hlavou. "Dobre, tak ja niečo ulovím a donesiem aj im," dodal Damon. Ja som len stále krútila hlavou. "No tak Elena, snáď ich nechceš nechať hladovať," pripomenul mi Damon. "Veď dobre, dobre," súhlasila som. Nemá cenu niečo namietať. Čo Damon chce to Damon dosiahne.
"Mami, môžem ísť s ockom loviť?" spýtal sa malý Damon. "Nie," povedala som automaticky. "Ale no ták. Raz sa to musia naučiť," namietal Damon. Všetci traja sa na mňa pozerali tými svojimi krásnymi očami a čakali čo poviem. Keby som teraz povedala nie, zrejme by som bola najhoršia matka na svete. "Fajn! Tak teda choďte s ockom zabíjať," povedala som. "My nejdeme zabíjať. My sa iba napijeme, vymažeme pamäť a ideme ďalej. Ty choď zatiaľ kúpiť ľudskú stravu lebo predpokladám, že ste aj hladný nie len smädný. Však?" spýtal sa Damon detí s úsmevom. Obaja prikývli. Tak toto bude rodinka. Všetci traja si budú cuckať krvičku a ja budem kupovať ľudské jedlo. Vážne by som mala popremýšľať o tom či sa nestanem upírkou.
"Tak fajn poďme!" prikázala som a všetci štyria sme vyšli na pumpu. Damon chytil Lilly za jednu ruku, malého Damona za druhú a spolu vyrazili. Musím priznať, že Damonovi otcovstvo vážne pristane. Pousmiala som sa a vošla som na pumpu. "Dobrý deň. Mohli by ste mi prosím dať, dve koly, štyri bagety a jedny žuvačky prosím?" spýtala som sa s úsmevom. "Jasne. Hneď to bude," povedal predavač, úsmev mi opätoval a šiel hľadať veci, ktoré som vymenovala. "Tak nech sa páči. Bude to 7,60 prosím," povedal, keď sa neskôr vrátil. Zaplatila som a šla pozerajúc si bloček. Bola som taká zamyslená, že som si nevšimla muža pred sebou. Narazili sme do seba a mne spadli koly. "Prepáčte ja som vás nevidel," ospravedlňoval sa muž. Mal pekné hnedé vlasy a silno modré oči. Mohol mať tak devätnásť rokov viac nie. "To nič. Nie je to vaša vina to ja som sa nedívala na cestu," povedala som s úsmevom. Úsmev mi opätoval, zodvihol mi koly a spoločne sme vyšli von na parkovisko.
"Tak kam máte namierené?" spýtal sa ma stále sa usmievajúc. "Na letisko. Idem sa pozrieť do svojho rodného mestečka," oznámila som mu. "Aha. A aké je to vaše mestečko?" spýtal sa a vyzeral, že ho to naozaj zaujíma. "Mystic Falls v západnej Virginii," povedala som. "Aha. Počul som, že je tam veľa upírov," povedal mi. "Áno to máte pravdu, ale ja osobne som ešte žiadneho nestretla," povedala som znova s úsmevom, ktorý mi hneď opätoval. "No dobre. Koniec zábavy. Ideme!" počula som Damona. "Dobrý deň," povedal neznámy vedľa mňa. "Ahoj. Tak Elena, ideme?" spýtal sa ma. Videla som ako si deti môjho neznámeho prehliadajú. Zrejme im moc nesadol. Alebo im nesadlo to, že som s niekým iným ako s Damonom. Podrazáci. "Dobre, tak ja asi pôjdem," povedal zrazu. "Tak ahoj," povedala som. "Ahoj. A daj pozor na tých upírov," povedal mi ešte s úsmevom. Ja som sa na neho tiež usmiala a nechala sa Damonom odviesť do auta.
"Tak máte všetko vybavené?" spýtala som sa ich a dala Damonovi jasne najavo aký mám na to názor. Damon sa na mňa arogantne usmial a vyrazil. "Ale no ták. Veď som ti povedal, že sme sa len napili a nechali ich odísť," obraňoval sa. "Áno to tvoje: - chyť, zjedz a vymaž - poznám," povedala som mu. "Už sa toľko nečerti. Deťom sa to páčilo, sú najedené a všetci sme živý a zdravý," pokrčil ramenami a znova sa sústredil na cestu. "Dobre, dobre. Tu máte jedlo," povedala som a všetkým porozdávala bagety Damonovi ešte plus kofolu.
Vzájomné city a dilemy
"A taký žiarlivý si tiež nemusel byť," povedala som mu so záhadným úsmevom. "Miláčik pri tebe sa inak nedá," povedal a úsmev mi opätoval. Ja som sa mu znova zadívala do tých jeho krásnych očí. A to bola tá chyba. Znova ma v nich uväznil a ja som nemohla ujsť. Ani, keď sa začal približovať ani, keď sa jeho pery dotkli tých mojich. Jeho jemné a zároveň také vášnivé bozky, boli ako droga. Vedela si, že je to zakázané, ale musela si pokračovať, chcela si viac, pretože si sa cítila úžasne, tak bezpečne, jemne a zároveň ťa to dokázalo tak vydráždiť, že by si nemohla prestať ani keby si chcela. Ale môj zdravý rozum sa našťastie z tejto závislosti dostal.
"Damon… ja… nemôžem. Vážne je mi to ľúto, ale ja proste nemôžem. Aj by som chcela, ale stále mi niečo vnútri hovorí, že mám prestať, že to nie je správne, že by sme už viac nemali byť spolu," vysvetľovala som a zmučene pozerala na jeho ešte zmučenejší pohľad. Ani vlastne neviem ako dokázal šoférovať a bozkávať ma zároveň. Do konca cesty na letisko už ani jeden neprehovoril. Deti zaspali takže sme na letisko museli brať aj kočiar. To trápne ticho medzi nami bolo zdrvujúce. Odpovedali sme len na otázky typu: Kde máme letenky? Kedy letí lietadlo? Už som to vážne nevydržala a išla za ním. Sedel aj s kočiarom na sedačke kým ja som vybavovala letenky. Prisadla som si k nemu a opatrne začala: "Damon?" nič. Ani sa len neotočil. "Damon? No tak prosím pozri sa na mňa. To ti nestojím už ani za ten jeden jediný pohľad?" spýtala som sa ho. V momente sa otočil. "Damon, ja už nechcem, aby to medzi nami bolo takéto," povedala som. "Aké?" spýtal sa. "Také napäté. Proste, odkedy sme sa no vieš čo, tak sa spolu ani nebavíme. Ty to takto chceš? Chceš, aby sa deti zobudili a zas sa trápili kvôli tomu čo medzi nami je? Chceš sa stále hádať alebo chceš normálne existovať ako dvaja dospelí ľudia s deťmi?" spýtala som sa ho. "Samozrejme, že chcem Elena. Dobre prepáč. Nemal som to robiť. Zase bude všetko okey zlatko?" spýtal sa. "Nie Damon. Neospravedlňuj sa. Robil si len to čo si cítil ja ťa za to súdiť nemôžem. Práve naopak mala by som ťa za to obdivovať len málo ľudí to dokáže spraviť," povedala som a silno ho objala. Tak veľmi ho mám rada.
Tajomstvá minulosti a budúcnosť
„Bonnie?“ Pozrela som sa na ňu s otázkami v očiach a len ťažko sa mi pritom dýchalo. Pomaly vstala z koberca a zamierila ku mne. „Asi sme sa dlho nerozprávali ako najlepšie kamošky.“ Zobrala ma za ruku a ťahala smerom ku schodom. Nemala som najmenšiu chuť protestovať. „Tu?“ Viac som už neurobila ani krok. „Lebo je tu veľká, pohodlná posteľ na babské klábosenie.“ Pokrútila hlavou a zatiahla ma za rukáv dnu do izby. Robila som malé opatrné kroky a neustále myslela na to, že som tu možno posledný krát. Aj keď by som si veľmi priala dívať sa teraz na niečo čo mi pripomína Damona nebolo tu nič také. Bola to najjednoduchšie zariadená izba v celom dome. „Budeme potrebovať posily.“ Vytiahla z vrecka telefón a vyťukala číslo. Chvíľu telefonovala a ja som si zatiaľ ľahla do mäkkých perín. Pozerala som sa do stropu a rozmýšľala o mojej pár hodinovej budúcnosti. Dúfala som, že Damon chápe prečo potrebujem vidieť Stefana. Koniec koncov nemám doriešené veci ani s jedným z nich, takže sa nemusím cítiť vinná. Ak neberiem do úvahy, že vlastne klamem oboch..aj keď nie zámerne. Priala by som si aby som sama vedela čo vlastne chcem. Zatvorila som oči a do nosa a nos pritisla na vankúš, ktorý voňal ako Damon. „Caroline tu bude o chvíľu.“ Zo snívania ma vytrhol hlas mojej priateľky. „Skvelé.“ Usmiala som sa a prevrátila znova na chrbát. „Nerozumiem.“ Pootočila som hlavou aby som na ňu videla a nechápavo nadvihla obočie. „Priateľky by si takéto veci mali hovoriť. „Aký nový chalan? Ja predsa žiadneho okrem…“ Pochopila som kam tým Bonnie mieri. Bola svedkom príliš veľa udalostí, aby som mohla niečo popierať. „Ale choď Elena, môžeš klamať sama sebe koľko len chceš u mňa ti to tak ľahko neprejde. „Dobre vieš, že to tak nie je. Vzťahy sú jednoducho..komplikované.“ Dodala som s povzdychom. „Teraz ti asi nerozumiem ja. Komplikuješ si to sama. Vidím ako sa pozeráš na Damona a aj to ako sa pozerá on na teba. Neviem kde je problém.“ Keby to bolo také ľahké. Aspoň teraz by som potrebovala cítiť istotu v tom pre koho sa mám rozhodnúť. To Stefan bol ten, ktorý mi ukradol srdce a naučil ma znova milovať, ale Damon..pri nikom sa tak ešte nikdy necítila. Je mojím víťazstvom a prekliatím zároveň..ale ako si môžem vybrať medzi niekým kto si je na jednej strane taký podobný a na druhej taký odlišný. „Stefan.. „Vošla som si jednou rukou do vlasov. „A to nás privádza k otázke čo mal znamenať ten Damonov útek?“ Pozrela sa von oknom. „Nemôžeš sa mu čudovať. „A ty si odkedy na jeho strane.“ Predstierala som pohoršenie, ale nakoniec som sa aj tak neubránila úsmevu. „Tu neexistujú žiadne strany. Len mám oči a vidím tú chémiu medzi vami. Nejde mi o nič iné len o tvoje šťastie a mám taký pocit, že už je rozhodnuté..“ Jej slová sa niesli tichou miestnosťou a ako do rytina skaly sa vrývali aj do mojej hlavy. Prečo potom vždy, pri predstave že by som sa konečne mohla rozhodnúť sa objaví tvár aj druhého brata a vnesie do môjho sveta opäť pochybnosti, ktorým nedokážem čeliť? „Viem, že teraz je zo všetkého najdôležitejšie nájsť niečo na tvoju záchranu, ale myslím si tiež, že pre teba je rovnako dôležité mať aspoň nejaký záchytný bod od ktorého sa môžeš odraziť pri tvojom rozhodovaní. „..si len predstav čo všetko sa dá robiť v tejto posteli.“ Poklepala rukou po matraci a obe sme sa museli rozosmiať. Bola som jej vďačná že ma privádza na iné myšlienky. „Tak ti trochu pomôžeme.“ Rýchlo sa posadila a ja som urobila to isté. „Caroline ešte nedorazila, tak to budeme musieť urobiť bez nej.
Príbeh Damona a Eleny (TVD)
Nová kapitola: Rodina v Mystic Falls
O niekoľko dní neskôr sa Elena prebudila v posteli, vedľa nej spal Damon. "Damon, čo to tu stváraš. Už aj ma pusti!" zvolala. Ale márne sa snažila zbaviť jeho ruky z jej tela. "Ako som sa sem vôbec dostala a prečo som…" vyvalila oči a celé telo jej stuhlo. Kde má veci? Čo sa tu stalo?! Keď zistila, že ani Damon nie je oblečený. Vážne začala pochybovať o tom, čo sa v noci dialo. Zrak jej zastal na praskajúcom ohni a potom jej to došlo. To nebol len sen! To všetko sa včera naozaj stalo! Ach nie! Pošúchala si čelo a snažila si upraviť strapaté vlasy. No bez hrebeňa to išlo len ťažko. Začala strkať do Damona, ale ten bol asi rovnako unavený ako ona včera, lebo sa ani nepohol. "Damon, Damon, zobuď sa!" stále nič. V tom si uvedomila, že vlastne ani nechce, aby sa zobudil. Páčilo sa jej pozerať sa na neho. Mal taký nevinný výraz. Akoby to ani nebol on. Prestala mať pocit, že ju jeho ruka tlačí. Zmenilo sa to na príjemný pocit. Chcela, aby bol ešte bližšie. Asi jej ten chlad začal udierať na mozog. Nevie, či sa ešte niekedy bude môcť na neho pozrieť bez toho, aby si nespomenula na túto chvíľu. Páčilo sa jej ako sa mu napínali všetky svaly na tele. Páčila sa jej jeho vôňa, páčili sa jej tie jeho postrapatené vlasy, páčil sa jej on!! Znenazdania ho zatúžila pobozkať. Bude to len taký nevinný bozk. Ani nebude vedieť, že ho pobozkala, ale nezatají to pred sebou.. Pomaly sa začala skladať a čoraz viac túžila ochutnať jeho pery. Keď už bola celkom blízko nedokázala vnímať nič iné, len jeho prítomnosť. Už ich delili len milimetre… Bolo to oveľa krajšie a intenzívnejšie než čakala. Snažila sa ospravedlniť sama pred sebou, že to bolo len z pocitu vďaky za minulý večer. A že za tým nie je nič viac. Ale niečo hlboko v duši jej hovorilo, že je..
O niekoľko mesiacov neskôr: "Mama. Kde je Bonnie?" spýtala sa ma Lilly. Odkedy sa naučili aj s Damonom rozprávať stále sa ma niečo pýtajú a ja im s radosťou odpovedám. Sú to veľmi vyspelé deti hlavne na svoj vek. Majú šesť mesiacov a rastom sú síce rovnakí ako iné deti v ich veku, ale vedia rozprávať, chodiť a niekedy až moc detailne vnímajú svoje okolie. Stále počúvajú o čom sa ja, Bonnie a Caroline bavíme a v poslednej dobe je to hlavne Damon. Vedia, že je to ich otec. Ale vedia aj to, že tu s nami nemôže byť. Keď sa pýtajú prečo vždy odpoviem rovnako. Rozišli sme sa. Obaja túžia spoznať ho, ale len ja viem, že sa to nikdy nestane. Dala som im jeho fotku, aby mali aspoň niaku predstavu ako asi vyzerá. "Mami, som smädný," prišiel za mnou Damon a ťahal ma za nohavicu. Zobrala som ho na ruky a odniesla k sestre na gauč. Tá teraz nič nevnímala lebo dívala Twilight Ságu. No vážne. Napoly upírie dieťa, ktoré má pol roka, pozerá ságu o upíroch. Keď som to prvý krát videla nevedela som čo mám robiť. Mám jej to zakázať alebo ju nechať tak? Nakoniec som to vzdala a nechala ju tak. "Počkaj tu krpček. Donesiem ti fľaštičku," povedala som a šla do kuchyne, pripraviť dvojičkám pitie. "Tak nech sa páči," povedala som a na stôl im položila tácky s jedlom (ľudským) a krv. Kŕmiť som ich nemusela to oni už zvládnu aj sami. Ja som šla teda umyť riad. Potrebovala by som ísť do obchodu a tým dvom tiež neuškodí, keď pôjdu trocha na čerstvý vzduch. "Deti poďte sa obliecť pôjdeme do obchodu a trocha vonku," oznámila som im. "Mami mne sa nechce," reagovala hneď Lilly a oči znova zabodla do obrazovky, kde sa zrovna Bella a Edward cukrovali. Prečo svojej pol ročnej dcére zapínam takéto hlúposti? Pýtala som sa samej seba. Pokrútila som hlavou a kašľala na to. "Ani mne," fňukal Damon. "Fajn aspoň mi to nebude tak dlho trvať. Idem teda sama, ale opovážte sa niečo urobiť kým budem preč. Budete len sedieť a dívať telku jasné?" spýtala som sa. "Jasne," odpovedali dvojhlasne. Ešte, že mám také poslušné deti, pomyslela som si s úsmevom. Toto určite zdedili po mne. Obliekla som sa a ešte raz zašla do obývačky za deťmi. "Takže, žiadne behanie, skákanie ani nič podobné jasne?" spýtala som sa. Obaja prikývli. "Mám vás rada," povedala som oboch ich pobozkala a šla.
DAMON: Potuloval som sa len tak po Denveri. Dobre tak nie len tak. Chcel som stretnúť Elenu. Od Caroline viem, že má dvojičky. Chcel by som ich vidieť. Ani neviem prečo, ale mám taký pocit, že by som ich mal vidieť. Že sa za tým niečo skrýva. Niečo dôležité. Stále som chodil po uliciach a naťahoval krk či ju nezbadám, ale nič. Rozhodol som sa teda, že zájdem k jej domu a uvidím niečo aspoň cez okná. Keď som prišiel ku domu nakukol som do obývačky. Elenu som nevidel no zato som zbadal malé asi pol ročné dievčatko ako sedí na gauči a pozerá telku. Krásne dievčatko s hnedými očkami ako Elena. Niet pochýb, že toto dieťatko je Elenino. Keď som ju videl zatúžil som po tom, aby bola moja. A nielen kvôli jej kráse, ale kvôli tomu, že bola Elenina. Chcel som mať dieťa s Elinou no bohužiaľ to sa nikdy nestane. Túžil som vidieť aj toho chlapčeka, ale dievčatko ho zakrývalo. Rozhodol som sa teda preskúmať dom. Kto v ňom je a tak. Nenašiel som však nič. Ani toho Matthewa ani Elenu. To bolo dosť zvláštne, keďže deti v dome boli. Nenechali by ich predsa samých. Viac som neváhal. Vošiel som do domu a zamieril na poschodie. Prešiel som ho celé, ale nič ani nikoho som nenašiel. Potom som prepátral prízemie okrem obývačky. Taktiež nič. Tak som teda pomaly a potichu zamieril do obývačky. Nechcel som, aby ma uvideli chcel som sa len pozrieť na toho chlapca. Neviem čo to so mnou bolo. Bol som ako zhypnotizovaný proste som ho musel vidieť. Akoby sa v ňom skrývalo tajomstvo ľudstva alebo čo. Priblížil som sa ku gauč a v tom: "Ocko!" zakričal chlapec. Ostal som stáť ako obarený. Žeby si ma splietol s tým Matthewom? Nie. To určite nie. A vôbec akoto, že to dieťa už rozpráva a stojí? Naozaj to dieťa stálo na gauči, vzpriamene a ukazovalo na mňa prstom. Dievčatko sa taktiež postavilo, ale bolo vystrašené. Bálo sa ma. Chlapček sa začal ku mne približovať. "Damon nie! Je to niekto cudzí môže ti ublížiť," rozplakal sa dievčatko. Damon? Ten chlapec sa volá Damon? A som ja v správnom dome? Býva tu vôbec Elena? Žeby mi uniklo jej presťahovanie? Tieto otázky som si kládol vo svojej hlave zatiaľ čo chlapček sa stále približoval a dievčatko plakalo. Musel som niečo spraviť. "Nie, nie. Ja vám neublížim. Prišiel som za vašou mamou," začal som vysvetľovať. "Ale ona tu není," povedalo dievčatko stále so slzami v očiach. "Ja viem. Ale neboj sa ma. Dobre. Spolu tu na ňu počkáme a ja sľubujem, že sa vám nič nestane," povedal som a pomaly sa k nim približoval. Chlapec mi hneď skočil do náručia. "Ty si náš ocko?" spýtal sa ma. "No to by som aj ja rád vedel. A prečo vás tu mamička nechala samých?" spýtal som sa. "Lebo sa nám nechcelo ísť do obchodu," povedal malý zrejme Damon. "Ty sa voláš Damon?" spýtal som sa. "Áno. Po tebe," povedal s úsmevom. "A ty princezná?" spýtal som sa dievčatka. "Lilly," povedala potichu ešte stále bojazlivo, ale už neplakala. "Rád ťa spoznávam Lilly. Nejdeš sem k nám?" spýtal som sa jej. Sedela na samom konci gauča a bolo na nej vidno, že sa veľmi bojí. Pomaly sa k nám priblížila a ja som ju zobral do náručia. Je možné, že tieto deti sú naozaj moje? Lebo ak áno, som ten najšťastnejší upír na svete. "Kde je mamička tak dlho? Som smädná," sťažovala sa Lilly. "Prečo si to nepovedala? Dám ti piť len mi musíte ukázať, kde ho máte," povedal som a pozrel sa na Damona. Až teraz som si všimol, že má modré oči. Keby len modré, sú kopiou tých mojich. Než som sa stihol spamätať niekdo otváral vchodové dvere. "Už som doma," povedala Elena no len čo sa otočila a zbadala ma s jej deťmi v náručí zmeravela. "Damon? Čo tu robíš?" pýtala sa. "No ja neviem. Ja som ostal stáť vo dverách s otvorenými ústami civieť na scénu pred sebou.
Elena sa snažila vyrovnať sa so svojimi citmi k Stefanovi a Damonovi, uvedomujúc si, že jej rozhodnutie ovplyvní nielen jej život, ale aj životy jej detí. Medzitým sa jej deti, Damon a Lilly, snažia tajne spojiť svojich rodičov, veriac, že ich láska je jediným správnym riešením. Ich plány, s pomocou Bonnie a Caroline, sa začínajú napĺňať, keď sa Elena a Damon ocitnú na romantickom večeri, ktorý zorganizovali ich deti.
Počas večere sa Elena a Damon pozerajú jeden na druhého, uvedomujúc si hĺbku svojich citov. Damon jej priznáva, že by si na takéto chvíle dokázal zvyknúť, čo naznačuje jeho túžbu po spoločnej budúcnosti. Elena, hoci stále zmätená svojimi pocitmi voči Stefanovi, cíti silné puto k Damonovi a ich deťom.
Napätie medzi Elenou a Stefanom sa stupňuje, keď si Elena uvedomí, že jej láska k Stefanovi už nie je taká silná ako kedysi. Keď ich deti, Damon a Lilly, zistia, že Elena bozkávala Stefana, rozhodnú sa konať. S pomocou Bonnie a Caroline naplánujú romantický večer pre Elenu a Damona, aby ich znovu spojili.
V centre príbehu je aj Stefan, ktorý sa snaží oslobodiť od Klausovho vplyvu a získať Elenu späť. Jeho snaha je však komplikovaná prítomnosťou Damona a narastajúcimi citmi Eleny k nemu. Stefan si uvedomuje, že jeho láska k Elene už nemusí byť tou "pravou láskou", o ktorej hovorí legenda.
Legenda o pravej láske, ktorá umožňuje upírovi a človeku mať potomkov, sa stáva kľúčovým prvkom príbehu. Elena zistí, že jej tehotenstvo s Damonovými deťmi bolo dôsledkom tohto kúzla a uvedomuje si, že jej láska k Damonovi je skutočná. Táto novosobjavená pravda ju núti prehodnotiť svoje vzťahy a rozhodnúť sa pre budúcnosť.
Príbeh vrcholí, keď sa Elena a Damon rozhodnú žiť spolu ako rodina, s deťmi, ktoré sú symbolom ich silnej lásky. Stefan prijíma ich rozhodnutie, hoci s ťažkým srdcom. Elena si uvedomuje, že jej miesto je s Damon a ich deťmi, a že ich láska je tá pravá, ktorá ich navždy spojila.
tags: #poviedky #damon #a #elena #porod