Až 98 % žien prichádza do pôrodnice s túžbou dojčiť svoje bábätko. Je však smutné, že 92 % z nich zažije problémy s dojčením už v prvom týždni po pôrode - teda ešte v pôrodnici. Mnoho žien má preto obavy a otázky týkajúce sa podpory dojčenia v pôrodniciach a toho, ako sa vyhnúť zbytočnému dokrmovaniu detí umelým mliekom. Tento článok sa zameriava na povinnosť dokrmovania detí v pôrodnici, realitu podpory dojčenia na Slovensku a poskytuje informácie a odporúčania pre budúce mamičky.
Túžba po dojčení a prvé prekážky v pôrodnici
Prirodzenosť dojčenia a silná túžba matiek dojčiť svoje novonarodené deti sú nepopierateľné. Napriek tomu sa slovenské pôrodnice často stávajú miestom, kde sa táto túžba stretáva s realitou nedostatočnej podpory, vedúcej k problémom s dojčením. Ženy často vstupujú do pôrodnice s očakávaním, že im tam s dojčením novorodenca pomôžu, pričom takéto očakávanie je na mieste. Práve prvé dni po pôrode sú kľúčové pre úspešné etablovanie dojčenia a prevenciu budúcich ťažkostí. Ak by nemocnice mali naplniť toto očakávanie, potrebovali by sa sústrediť na prevenciu problémov s dojčením, aby sa ženy s dojčením netrápili. Ženy budú oveľa pravdepodobnejšie dojčiť, keď dojčenie bude jednoduché a pôrodnica bude vytvárať podmienky, v ktorých sa dojčenie začne s ľahkosťou. Prevencia znamená vedieť, aká je príčina problémov s dojčením, a vedieť, aké kroky robiť, aby sa problémy nevyskytli.
Ženy na Slovensku sa často stretávajú s postupmi, ktoré sú v rozpore s odporúčaniami pre úspešné dojčenie. Napríklad, jedna z mamičiek v diskusii uviedla: „Porodnice by sa hlavne mali viac venovat kojeniu, lebo jedina ich starost je, čo najrychlejsie strčit decku flašku.“ Iná matka zdieľala svoje skúsenosti s takzvaným rooming-in systémom: „Tzv rooming-in system, mne totalne nevyhovoval. Nebola som schopna poriadne ani vstať. Ta žena ma len 4 dni na to, aby si rany dala dokopy, doma jej už nik nepomôže, ale treba všade šetriť! Možno to vyhovuje tym, čo im deti dlho spia, ja každu hodinu a pol stavala s ranami.“ Tieto skúsenosti naznačujú, že napriek deklarovanej podpore dojčenia sa mnohé ženy cítia osamelo a bez dostatočnej pomoci.
Základom pre úspešné dojčenie je okamžitý a neprerušovaný kontakt kože na koži bezprostredne po pôrode a začatie dojčenia do jednej hodiny po pôrode. Tento skorý kontakt je dôležitý, pretože sací reflex dieťaťa je najsilnejší počas prvej hodiny po pôrode a sekrécia hormónov potrebných na dojčenie (prolaktín a oxytocín) je v tejto dobe najvyššia. Mledzivo-kolostrum poskytuje dieťaťu živiny, tekutiny a obranné látky, pomáha k vytvoreniu mlieka pre ďalšie kŕmenie, bráni krvným stratám matky a poskytuje dieťaťu kontakt kože na koži a osídlenie bakteriálnymi kmeňmi matky. Zároveň dojčenie podporuje zavinovanie maternice po pôrode.
Neskôr, v prvých dňoch po pôrode, je kľúčové dojčiť spočiatku 8-12x za deň a ponúkať prsník, keď dieťa vykazuje bdelosť, hľadá a otvára ústa. Plač je totiž neskorým príznakom hladu. Je úplne normálne, že niektoré deti vyžadujú dojčenie aj 12x alebo viackrát za deň. Časté dojčenie je normálne a pomáha vytvárať dostatok mlieka. V prvých dňoch potrebuje novorodenec osem a viac účinných dojčení počas dňa. Režim dojčenia a spánku novorodencov je úplne individuálny. Známkou dostatočného príjmu mlieka je šesť a viac pomočených plienok a tri až päť stolíc za 24 hodín. Každé dieťa po narodení ubúda na váhe, spočiatku je to úplne normálny jav. Stolica je spočiatku čiernej farby, takzvaná smolka.
Mýtus „Baby-Friendly Nemocnice“: Iniciatíva a jej skutočný význam
Titul „nemocnica baby-friendly“ bol dlhé roky na Slovensku vnímaný ako záruka kvality a podpory dojčenia, ako niečo, čím sa môže nemocnica pýšiť. Ženy si vyberali nemocnice s titulom baby-friendly, pretože im záležalo na dojčení a predpokladali, že ak toto kritérium zahrnú do svojho výberu, tak im v pôrodnici s dojčením pomôžu. Mnoho ľudí si však vykladá slová „baby-friendly“ ako nejakú všeobecnú „priateľskosť“ v prístupe k ženám a bábätkám, čo však nie je pravda.
Iniciatíva WHO a UNICEF-u s názvom „Baby-Friendly Hospital Initiative“ (BFHI) sa týka jedine a výlučne dojčenia. Tieto nemocnice sú zároveň viazané dodržiavať kódex, ktorý hovorí o dôležitosti toho, aby nebola propagovaná umelá výživa. Je dôležité zdôrazniť, že nemocnica „baby-friendly“ sa NETÝKA:
- Pôrodu
- Personálneho obsadenia
- Budovy či materiálneho vybavenia
- Priateľskosti personálu ani správania personálu pri pôrode
- Izieb, záchodov, počtu postelí v izbách
- Stavebných úprav, kachličiek, čistoty
- Žiadnych iných vecí okrem DOJČENIA
Napriek tomu, že titul baby-friendly bol dlhé roky považovaný za záruku kvality, prax ukázala, že nemocnice s týmto titulom a bez neho sa z hľadiska dojčenia nelíšili. Ženy zažívali rovnaké postupy v oblasti podpory dojčenia, či rodili v nemocnici s titulom baby-friendly alebo bez titulu baby-friendly. Občianske združenie MAMILA opakovane prijímalo sťažnosti žien na postupy v nemocniciach baby-friendly v zmysle nedodržiavania štandardov iniciatívy. Napríklad, ženy, ktoré prichádzali do týchto nemocníc s presvedčením, že zažijú kontakt koža na kožu so svojím bábätkom po pôrode, pretože tento postup by mal byť v baby-friendly nemocnici automatický, namiesto toho bábätko nedostali nahé na svoj hrudník, ani ak o to aktívne žiadali. Personál im to nielenže nedovolil, ale ich od toho často priamo odhováral. Ženy, ktoré potrebovali pomoc s dojčením, a namiesto dojčenia ich v nemocnici baby-friendly naučili dokrmovať fľašou a pomoc s dojčením nedostali, hoci takýto postup je v rozpore s iniciatívou baby-friendly.
Šokujúce zistenia: Prieskum o podpore dojčenia na Slovensku
V reakcii na pretrvávajúce problémy a bagatelizovanie sťažností žien kompetentnými orgánmi, občianske združenie MAMILA investovalo mnoho energie a finančných prostriedkov do vytvorenia prieskumu o podpore dojčenia v slovenských nemocniciach. Spoločne s o. z. Ženské kruhy ho rozšírili medzi matkami prostredníctvom webových stránok a sociálnych sietí. Neskôr, v roku 2025, bola pridaná aj možnosť vypĺňať prieskum o podpore dojčenia v českých nemocniciach.
Cieľom prieskumu bolo upozorniť na to, že v priebehu rokov, keď nemocnice mali titul baby-friendly, bolo a je na Slovensku úplne jedno, či žena ide rodiť do nemocnice s titulom baby-friendly alebo bez titulu baby-friendly. Výsledky prieskumu toto jednoznačne potvrdili, ukázali, že je úplne jedno, či nemocnica má titul baby-friendly alebo ho nemá. Ani v jednom zo siedmich skúmaných bodov podpory dojčenia žiadna zo slovenských nemocníc nesplnila kritériá ani na 50 %.
Kľúčové zistenia prieskumu odhalili alarmujúci stav:
- Kontakt koža na kožu: Pre úspešné dojčenie je dôležité, aby žena bola po pôrode v kontakte koža na kožu s dieťaťom, čo nebolo umožnené viac ako 80 % matiek. Neskôr počas pobytu na šestonedelí viac ako 80 % matiek nebolo povzbudzovaných v kontakte koža na kožu s novorodencom.
- Dokrmovanie umelým mliekom: Takmer polovica detí je v nemocniciach s titulom baby-friendly dokrmovaná umelým mliekom, hoci štandard by malo byť výlučné dojčenie. Ešte šokujúcejšie je, že až štvrtina všetkých detí je dokrmovaná umelým mliekom bez súhlasu a vedomosti matky (čo predstavuje polovicu z detí dokrmovaných umelým mliekom). Polovica detí, ktoré boli dokrmované umelým mliekom, ho pili z fľaše, hoci nemocnice s titulom baby-friendly nesmú používať na dokrmovanie fľaše a musia ženám vedieť ukázať iné spôsoby dokrmovania.
- Nedostatočné informácie po prepustení: Informáciu, kam sa majú ohľadne otázok s dojčením matky obrátiť po odchode z pôrodnice, nedostalo viac ako 70 % matiek.
- Pretrvávajúce problémy s pomocou: Pri vyhodnotení výsledkov prieskumu po 20 mesiacoch sa ukázalo, že viac ako 30 % žien stále uvádza, že personál im nedokázal poskytnúť účinnú pomoc s dojčením, keď ju potrebovali.
- Rastúci trend dokrmovania: Vyhodnotenie výsledkov prieskumu po 20 mesiacoch navyše ukázalo šokujúcu informáciu: Dokrmovanie detí umelým mliekom už v prvých dňoch po pôrode má stúpajúcu tendenciu. Pokým v roku 2011 bolo umelým mliekom kŕmených približne 50 % detí narodených cisárskym rezom, v roku 2016 to bolo až 70 % (63 % v roku 2015). A to napriek dôležitosti toho, aby sa deti v novorodeneckom období s umelým mliekom zbytočne nestretli.
Na náš prieskum bolo často vyčítané, že nie je objektívny, pretože ženy, ktoré ho vypĺňali, boli ženy zaujímajúce sa o tieto témy, keďže navštívili naše webové stránky. Ak to tak je, znamená to, že prieskum vypĺňali najmä ženy, ktoré sa o tému dojčenia a materstva intenzívne zaujímali. A NAPRIEK tomu viac než 80 % z nich nemalo možnosť zažiť kontakt koža na kožu so svojim bábätkom. Otázkou zostáva, aké by asi boli výsledky z bežnej populácie? 90 %? Ešte horšie? Kontakt koža na kožu po pôrode predstavuje základný bod prevencie problémov s dojčením. Ešte stále bude vina za nedojčenie mylne pripisovaná matkám, hoci takmer všetkým nie je umožnené zažiť kontakt koža na kožu so svojim bábätkom po narodení? Tento prieskum poukazuje na to, že nepodpora dojčenia pri poskytovaní starostlivosti v nemocniciach je celoslovenský a systémový problém v každom jednom aspekte dojčenia.
Cesta k zmene a prekážky: Reakcie kompetentných orgánov
Cieľom prieskumu o podpore dojčenia bolo, aby výsledky tohto prieskumu boli motiváciou k zmene a k skutočnej podpore dojčenia v slovenských nemocniciach. MAMILA si priala, aby matky získavali po pôrode skutočnú pomoc s dojčením a aby z pôrodnice odchádzali s výlučne dojčenými bábätkami. Teda, aby výsledky prieskumu boli dôvodom pre odobratie titulov baby-friendly nemocniciam s motiváciou, že ak ich chcú získať, musia začať reálne postupy iniciatívy baby-friendly dodržiavať. Občianske združenie MAMILA opakovane ponúkalo nemocniciam bezplatnú pomoc s nápravou tejto situácie a školenia.
Namiesto nápravy sa však v roku 2017 vyhlásilo, že tituly baby-friendly už hromadne nie sú platné, pretože už vypršala ich platnosť. To sa stalo bez uznania faktu, že tieto nemocnice nemali právo titul baby-friendly vôbec dostať, pretože nesplnili žiadne z požiadaviek, ktoré sú podmienkou pre získanie plakety už v čase, keď im plakety boli udelené. Rovnako sa neuznal fakt, že počas celého obdobia, keď sa nemocnice pýšili titulmi baby-friendly, reálne nespĺňali žiadne z požiadaviek, teda že reálne neboli baby-friendly nikdy. Následne viaceré nemocnice vydali vyhlásenie, že už sa nebudú recertifikáciou baby-friendly nemocníc zaoberať a zamerajú sa na iné certifikáty s cieľom vyvolať dojem, že iniciatíva baby-friendly je už zastaraný program a treba sa orientovať na nové programy pre podporu dojčenia. V skutočnosti sa však tieto iné certifikáty vôbec podporou dojčenia nezaoberajú.
Situácia sa mierne zmenila ku koncu roka 2017, keď bolo občianske združenie MAMILA pozvané na rokovanie na pôde Ministerstva zdravotníctva s cieľom recertifikovať slovenské nemocnice na baby-friendly. MAMILA nadšene toto pozvanie prijala, keďže už dlhodobo ponúkala odbornej verejnosti svoju aktívnu pomoc. Pre ministerstvo zdravotníctva pripravili ponuku, v ktorej okrem iného ponúkali zabezpečiť účasť nezávislých zahraničných hodnotiteľov a zabezpečiť školenia zdravotníkov, spolu s pomocou pri vypracovaní metodík. Dr. Jack Newman, člen Správnej rady o. z. MAMILA, pediater, ktorý priamo stál pri vypracovaní desiatich bodov iniciatívy baby-friendly a pre UNICEF sa zúčastnil certifikácie prvých nemocníc baby-friendly na svete, dokonca získal medailu anglickej kráľovnej za svoje pôsobenie v oblasti dojčenia. Všetku túto pomoc o. z. MAMILA ponúkla ministerstvu zdravotníctva bezplatne, bez nároku na odmenu.
Iniciatíva UNICEF UK Baby Friendly | Dôležitosť budovania vzťahov
Avšak, odpovede na túto ponuku sa MAMILA dodnes nedočkala. Namiesto toho sa v poslednom týždni v médiách objavovali správy o tom, že ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so Slovenskou pediatrickou spoločnosťou začínajú pracovať na recertifikácii slovenských nemocníc na baby-friendly. Na proces recertifikácie teda o. z. MAMILA napriek svojej snahe a ochote nemalo žiadny dosah.
Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo, že „v roku 2019 prevzalo koordináciu národnej iniciatívy BFHI a zastrešuje podporu, monitorovanie a preverovanie procesu implementácie štandardného postupu BFHI v zdravotníckych zariadeniach“. Poukazovalo na to, že zaviedlo štandardné postupy, v nemocniciach iniciovalo kontroly a realizovali sa školenia zdravotníckeho personálu. Napriek týmto tvrdeniam ministerstva zdravotníctva, tlačová správa a detailné spracovanie správy, ktoré vydalo MAMILA v marci 2022 a porovnávalo podporu dojčenia v rokoch 2018 - 2019 s rokmi 2020 - 2021, nezaznamenali žiadne zlepšenie v oblasti podpory dojčenia. Nemocnice nespĺňajú žiaden zo sledovaných ukazovateľov ani na 50 %: ženy naďalej nemajú možnosť byť spolu s bábätkom, personál nedokáže pomôcť ženám s dojčením a dochádza k rutinnej separácii. V prieskume bolo zaznamenané celkové zhoršenie situácie - zvýšil sa počet bábätiek, ktoré sú dokrmované umelým mliekom. Dokrmovanie umelým mliekom je pritom najvýznamnejší parameter, v ktorom sa odráža kvalita pomoci s dojčením.
Práva matiek a realita pobytu v pôrodnici: Pohľad neonatologičky
Diskusia o podpore dojčenia a postupoch v pôrodniciach často vedie k otázkam o právach matiek a novorodencov. Pred pár rokmi bolo bežné, že novorodenec bol matke ukázaný na pár sekúnd po pôrode a potom si ho sestričky vzali na oddelenie za zatvorené dvere. Dieťa bolo prinášané na prvé dojčenie až po 6 hodinách a potom každé 3 hodiny, v noci aj dlhšie, aby sa mama vyspala. Ak medzičasom plakalo, dostalo cumlík, trochu glukózy, a ak nepomohlo, tak fľašu s umelým mliekom. Matka často ani nevedela, že jej dieťa medzitým absolvovalo niektoré novorodenecké vyšetrenia. Hoci sa prax zmenila, podobné postupy v nemocniciach stále narastajú. Z pohľadu matiek je u nás častým problémom nedostatok rooming-in nemocníc a fakt, že so svojim dieťaťom nemôžu byť neustále, trápi ich aj dokrmovanie detí umelým mliekom a aj rôzne vyšetrenia, zdravotné úkony, odbery, ktoré sa dejú bez nich alebo bez ich vedomia.
Doc. MUDr. Katarína Maťašová, PhD., predsedníčka Slovenskej neonatológie a zástupkyňa prednostu Neonatologickej kliniky v Martine, ktorá sa denno-denne stretáva s týmito situáciami, vysvetľuje najväčší kameň úrazu. „My by sme veľmi radi vyhoveli všetkým mamičkám a najradšej dali bábätko zakaždým ku každej jednej - veď my vieme, že je to aj pre dieťa, aj pre mamu to najlepšie. U nás na oddelení sa to celkom darí, ale treba si uvedomiť, že slovenské pôrodnice majú často obmedzené kapacity a dôležité je tiež to, že niekto musí v každej situácii prebrať zodpovednosť. Keď sa niečo stane, kto bude zodpovedný - matka, alebo nemocnica? My sa vždy snažíme rozhodnúť v najlepšom záujme dieťaťa i matky.“ Tieto nevhodné priestorové, alebo iné objektívne podmienky často neumožňujú nepretržitý pobyt dieťaťa s matkou.
V martinskej nemocnici, aj keď tam bolo na novorodeneckom oddelení len pár bábätiek bez mamičiek (jednému mama odišla, druhá bola tesne po sekcii), inak boli všetky ostatné pri mamičkách na izbe. Toto však, žiaľ, nie je vždy štandardná situácia ani pokiaľ ste v BFHI či rooming-in pôrodnici. Aj tam sa vám pokojne môže stať, že z kapacitných a bezpečnostných dôvodov s vami vaše dieťa nebude nepretržite 24 hodín po pôrode - pokiaľ tam nie je dosť baby-boxov (detských postieľok) pri posteli matiek. Ak ste to neočakávali, môže vás taká situácia nemilo zaskočiť.
Docentka Maťašová zdôrazňuje, že nie každá matka chce mať dieťa pri sebe neustále: „Niektorá matka sa dieťaťa dožaduje, iná žiada sestry, aby dieťa zobrali, podobne niektorá matka veľmi dôrazne odmieta podanie formuly, iná sa fľaše dožaduje a nechce dojčiť.“ Matka má právo vopred vedieť, čo sa s jej dieťaťom deje, alebo bude diať, a takisto má právo zúčastniť sa pri vyšetrení novorodenca. Súhlas matky sa nevyžaduje len vtedy, ak ide o stav ohrozujúci život. Ak je napríklad indikovaná liečba novorodeneckej žltačky modrým svetlom (fototerapia), je potrebné monitorovanie dieťaťa a jeho sledovanie zdravotníckym personálom. Dôvodom je skutočnosť, že fototerapia, tak ako každý liečebný postup, má aj nežiaduce účinky, a preto sa zvyčajne realizuje na novorodeneckom oddelení. Matka samozrejme môže prísť na toto vyšetrenie za svojim dieťaťom, ale riadi sa pokynmi zdravotníckeho personálu, ktorý jej umožní kontakt podľa toho, ako to zdravotný stav dieťaťa umožňuje. Tu je nevyhnutná komunikácia.
V súčasnosti u nás žiadne záväzné opatrenie, alebo zákonná úprava, ktorá by sa týkala nepretržitej prítomnosti matky pri dieťati počas hospitalizácie v pôrodnici, neexistuje. Ak by sme vychádzali z „Charty práv hospitalizovaného dieťaťa“, dieťa má právo na rodičov i aktívnu účasť rodičov na hospitalizácii, v dokumente však nie sú špecifikované ďalšie podrobnosti. Každý má mať právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy. Z pohľadu súčasných medicínskych poznatkov i ošetrovateľskej starostlivosti v neonatológii je prítomnosť matky pri novorodencovi pre oboch veľmi dôležitá. Cieľom nemocníc by preto malo byť umožniť matke počas hospitalizácie novorodenca, aby trávili spolu čo najviac času. Pre zdravého novorodenca je najideálnejší spôsob starostlivosti rooming-in, kedy je dieťa hospitalizované v jednej izbe spolu s matkou.
Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením. V mnohých zdravotníckych zariadeniach ale existujú objektívne dôvody, ktoré neumožňujú neobmedzený pobyt matky pri dieťati. Zvyčajne ich zohľadňuje vnútroorganizačný poriadok daného ústavného zariadenia, s ktorým sú pacienti oboznámení a sú povinní ho dodržiavať.
V súlade s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka, je počas hospitalizácie za zdravotný stav, liečbu i bezpečnosť pacienta - aj novorodenca, zodpovedné zdravotnícke zariadenie. Je známa skutočnosť, že spánok dieťaťa na spoločnom lôžku s rodičmi zvyšuje pravdepodobnosť vzniku syndrómu náhleho úmrtia. Z dôvodu vyššej bezpečnosti pre novorodenca je preto vhodné, aby malo dieťa vlastnú postieľku. Ak oddelenie postieľku pri posteli matky nemá k dispozícii, môže, ale nemusí súhlasiť so starostlivosťou v systéme rooming-in. Rozhodnutie je v tomto prípade na poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - teda na zdravotníckom zariadení. Vzhľadom na neexistujúcu právnu úpravu, matka nemá zákonné právo vyžadovať nepretržitú hospitalizáciu spolu s dieťaťom a zdravotnícke zariadenie má právo odmietnuť, pretože je za novorodenca zodpovedné a nemá k dispozícii vhodné podmienky na takýto druh starostlivosti. Matka má právo na túto informáciu vopred, počas predpôrodnej prípravy, čo môže byť jedným z rozhodujúcich faktorov pre rozhodnutie, v ktorej pôrodnici chce mama svoje dieťa porodiť.
Pokiaľ ide o úkony, kedy personál novorodeneckého oddelenia berie novorodencov na vyšetrenia (prípadne zvyknú brať deti aj na kúpanie/váženie, atď.), alebo ak ide pod lampu v prípade novorodeneckej žltačky, matka má právo byť po celý čas pri dieťati. V prípade, ak personál novorodeneckého oddelenia zoberie na krátku dobu dieťa matke za účelom vyšetrenia alebo ošetrenia, vždy má matke vysvetliť dôvod a dohodnúť sa s ňou na ďalšom postupe. Matka má právo zúčastniť sa pri vyšetrení novorodenca. Vykonanie niektorých skríningových vyšetrení novorodenca upravujú odborné usmernenia MZ SR, preto sú tieto vyšetrenia „povinné“. Ide o odber krvi na vyšetrenie suchej kvapky na zistenie niektorých vrodených endokrinných a metabolických ochorení, skríning kongenitálnej katarakty a skríning sluchu. Povinný je aj skríning dysplázie bedrových kĺbov. Mnohé z týchto vyšetrení sa vykonávajú priamo v izbe, kde je dieťa s matkou hospitalizované.
Podľa „Charty práv pacientov“ matka má právo na informácie a personál je povinný ju informovať o všetkom. Dieťa sa môže dokŕmiť aj bez súhlasu matky len vtedy, ak je na to medicínsky dôvod a matka nemôže dať súhlas - napríklad matka spí po celkovej anestéze po pôrode cisárskym rezom a dieťa má nízku hladinu cukru v krvi. V tomto prípade je podanie formuly („umelého“ mlieka) formou liečby, ktorá by sa nemala odkladať, pretože nízka koncentrácia glukózy v krvi môže nepriaznivo ovplyvniť funkciu mozgu dieťaťa. V prípade, že sa podáva formula z dôvodu nedostatku mlieka u matky, matka je informovaná ošetrujúcim lekárom a sestrou a poučená je aj o dôvode takéhoto postupu. Podobne je to aj s podávaním liekov, matka musí byť o podaní lieku vopred informovaná. Súhlas matky sa nevyžaduje vtedy, ak ide o stav ohrozujúci život. Ak matka nesúhlasí s postupom, alebo odmieta nariadenia, môže sa obrátiť na vedúceho lekára alebo primára oddelenia, prípadne v čase pohotovostnej služby na službukonajúceho lekára. Postup pri odmietnutí navrhovanej liečby alebo zákroku je charakterizovaný v zákone 576/2004 Z.z. „Ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný súhlas, poskytovateľ môže dať návrh na súd, ak je to v záujme osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. V tomto prípade súhlas súdu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života tejto osoby.“
Docentka Maťašová uzatvára, že všetci lekári a sestry pracujúci na novorodeneckých oddeleniach vykonávajú svoju prácu v najlepšom záujme dieťaťa. V práci rešpektujú prianie matiek a snažia sa im v maximálnej možnej miere vyhovieť. Avšak ani požiadavky matiek nie sú uniformné. Obdobie po pôrode je pre matku veľmi zložité a je zvyčajne veľmi emotívne labilná. Najlepšou cestou k tomu, aby sme predišli všetkým nedorozumeniam a zbytočným konfliktom je dôsledná komunikácia s matkou. Potrebné je venovať jej čas a pozornosť a vysvetliť, že celý personál v liečbe a starostlivosti postupuje tak, aby to bolo čo najlepšie pre dieťa i matku. Štandardy vo svete a požiadavky matiek sú dnes už na celkom inej úrovni a hoci aj slovenskí odborníci prijali opatrenia, ktoré vedú k zlepšeniu vybavenia pôrodníc a k progresu možností aj prístupu zdravotníkov, niektoré veci sa menia len veľmi pomaly. Aktuálne prebieha recertifikácia BFHI certifikátov pôrodníc, keďže momentálne ju oprávnene používa len Čadca, vynovili sa štandardy pre oblasť gynekológie a pôrodníctva a postupne prebieha aj preškolenie zdravotníkov všetkých pôrodníc. Do tej doby je naozaj dôležité ešte pred narodením dieťaťa premyslieť, aké sú vaše priority, očakávania a podľa toho navštíviť vybrané pôrodnice - pýtať sa všetko, čo chcete vedieť. Dnes už nájdete také, ktoré rešpektujú pôrodný plán s požiadavkami pred i po ňom a nedovolia si potom neskôr porušiť to, na čom ste sa vopred dohodli.
Prevencia problémov s dojčením: Kľúč k úspechu
Ak je pre nemocnicu dojčenie priorita, tak sa sústreďuje na prevenciu problémov s dojčením. Pokiaľ nemocnice majú naplniť očakávanie matiek, potrebujú sa sústrediť na prevenciu problémov s dojčením, aby sa ženy s dojčením netrápili. Pretože ženy budú oveľa pravdepodobnejšie dojčiť, keď dojčenie bude jednoduché. Ak je pre nemocnicu dojčenie priorita, tak bude vytvárať podmienky, v ktorých sa dojčenie začne s ľahkosťou. Nemocnica bude klásť dôraz na prevenciu problémov s dojčením. Prevencia znamená vedieť, aká je príčina problémov s dojčením, a vedieť, aké kroky robiť, aby sa problémy nevyskytli.
Ak nemocnice chcú aktívne poňať prevenciu problémov s dojčením, tak BUDÚ robiť tieto kroky:
- Budú aktívne budovať sebavedomie ženy.
- Budú podporovať kontakt koža na kožu nielen v prvých dvoch hodinách po pôrode, ale počas celého pobytu v nemocnici.
- Budú podporovať spoločné spanie bábätka s matkou v jednej posteli.
- Nebudú používať zavinovačky.
- Už pri prvom prisatí ukážu žene aspoň tri znaky správneho prisatia.
- Už od prvého prisatia sa budú pýtať, či prisatie nebolo bolestivé.
- Bolestivé prisatie budú riešiť nápravou prisatia už od prvého prisatia.
- Už pri prvom prisatí uistia ženu, že bábätko získava mlieko.
- Už pri prvom prisatí žene ukážu, ako si môže byť istá, že bábätko vypilo dosť mlieka.
- Budú si vedomí zásadného vplyvu, ktorý má podanie aj jednorazového dokrmu umelým mliekom.
Naopak, ak nemocnice chcú aktívne poňať prevenciu problémov s dojčením, tak NEBUDÚ v komunikácii o dojčení používať toto:
- Nebudú sa o bradavkách vyjadrovať ako o plochých, vpáčených či nevhodných na dojčenie.
- Nebudú nabádať na používanie klobúčika.
- Nebudú spochybňovať schopnosť ženy dojčiť.
- Nebudú hovoriť, že ženy po pôrode ešte nemajú mlieko.
- Nebudú hovoriť, že ženy nemajú dieťa nechávať dlho alebo často na prsníku.
- Nebudú hovoriť, že dojčenie bolí preto, že bradavky si potrebujú zvyknúť.
- Nebudú pri plači bábätka na upokojenie používať dokrmovanie umelým mliekom.
- Nebudú na dokrmovanie používať fľašu ani striekačku.
- Nebudú hovoriť, že bábätko bolí bruško.
- Nebudú hovoriť ženám, že sú unavené a že si bábätko zoberú k sebe na novorodenecké oddelenie.
Pretože dojčenie stojí za to. Tieto zásady sú základom pre to, aby sa z dojčenia nestala prekážka, ale prirodzená a posilňujúca skúsenosť pre matku aj dieťa.
Dojčenie ako priorita: Širší spoločenský kontext
Vo všeobecnosti má dojčenie podporu a opisuje sa pozitívne. Avšak hneď za tým príde mnoho veľkých ALE. Dojčenie je opisované ako fajn, ak prebieha bezproblémovo, ak nič netreba riešiť, ak ho nikto nevidí, ak ide o maličké bábätká, ak nejde o väčšie dojčené dieťa, ak nikto pre dojčenie nemusí nič urobiť, ak s dojčením netreba pomôcť, ak dojčiaca žena nepotrebuje pomoc a všetko zvláda sama, ak nie je potrebné v období dojčenia riešiť ťažkosti či iné okolnosti, ak sú žena i bábätko zdravé.
Avšak, ak by dojčenie bolo považované za prioritu, tak by to znamenalo, že by sa ním bolo treba zaoberať na rôznych úrovniach - spoločenskej, politickej, zdravotníckej, psychologickej, atď. Pretože úspešné dojčenie nemá byť otázka náhody či šťastia, ale systematického a premysleného vytvárania podmienok pre fungovanie dojčenia. Dojčenie by pre ženy nemalo byť skúškou zvládania prekážok. Malo by fungovať tak, aby ženám uľahčovalo život s dieťatkom a aby pre ne bolo nástrojom pre starostlivosť. Práve preto je mottom tohtoročného Svetového týždňa dojčenia 2025 (1. - 7. 8.): Dojčenie je priorita.
Skúsme preto spolu s nami každý deň tohto týždňa doplniť vetu: „Ak je dojčenie priorita, tak…“
- Ak je pre nemocnicu dojčenie priorita, tak sa sústreďuje na prevenciu problémov s dojčením.
- Ak je pre pediatričky a pediatrov dojčenie priorita, tak odporučia vyhľadať pomoc s dojčením.
- Keď je pre ľudí pracujúcich s duševným zdravím žien priorita, poskytujú v prípade popôrodnej úzkosti či depresie pomoc, ktorá prinesie úľavu a zachová dojčenie.
- Keď je pre verejnosť dojčenie priorita, víta dojčenie mimo domu ako normu.
- Keď je pre pôrodné asistentky dojčenie priorita, povzbudia ženy začať dojčiť do hodiny po pôrode.
- Ak je pre spoločnosť dojčenie priorita, oceňuje dojčenie detí nad 2 roky.
- Ak je pre štát dojčenie priorita, vytvára legislatívne podmienky pre to, aby ženy nezažívali sklamanie z dojčenia.
Pretože dojčenie stojí za to.
Praktické rady pre budúce a dojčiace matky
Príprava na dojčenie by nemala začínať až v pôrodnici, ale už počas tehotenstva. Je dôležité aktívne sa pripraviť na dojčenie ešte pred pôrodom. To zahŕňa získavanie informácií, vyhľadávanie kurzov a konzultácií s laktačnými poradkyňami.
Príprava pred pôrodom
- Vzdelávanie: Čítajte literatúru a články na internete, rozprávajte sa s kamarátkami, ktoré úspešne dojčili.
- Kurzy a konzultácie: Vyhľadajte kurz prípravy na dojčenie vo vašom okolí alebo požiadajte laktačnú poradkyňu o individuálnu konzultáciu.
- Kontakt koža na kožu: Uistite sa, že pôrodnica, ktorú ste si vybrali, podporuje kontakt koža na kožu ihneď po pôrode. Kontakt koža na kožu po pôrode predstavuje základný bod prevencie problémov s dojčením.
Po pôrode v pôrodnici
- Dojčenie na požiadanie: Dojčite svoje bábätko na požiadanie, kedykoľvek prejaví známky hladu.
- Správna technika dojčenia: Uistite sa, že bábätko má správnu techniku prisatia, aby sa predišlo bolestiam bradaviek a zabezpečil efektívny príjem mlieka. Snažte sa bradavku dostať až na mäkké podnebie, trikrát obkrúžiť ústa dieťaťa proti a trikrát v smere, pristriekať mlieko do úst. Pre správnu polohu pri dojčení je dôležité mať na pamäti, že by vás nemalo nič bolieť - ani bradavky, ani chrbát, ani ruky. Zrejme vyskúšate viacero polôh, kým nájdete „tú vašu“. Akokoľvek - vždy si vypodložte chrbát, krk, aby ste sa vyhli stuhnutiu svalstva počas dojčenia.
- Podpora od personálu: Nebojte sa požiadať o pomoc a radu od personálu pôrodnice, ak máte problémy s dojčením. Až 98 % žien prichádza do pôrodnice s túžbou dojčiť svoje bábätko. Je však smutné, že 92 % z nich zažije problémy s dojčením už v prvom týždni po pôrode. Neostýchajte sa v pôrodnici požiadať (aj opakovane) o pomoc pri prikladaní vášho bábätka.
- Vyhýbajte sa zbytočnému dokrmovaniu: Ak nemáte závažné zdravotné dôvody, odmietnite dokrmovanie umelým mliekom. Trvajte na výlučnom dojčení.
Riešenie bežných problémov s dojčením
Počas dojčenia sa môžu vyskytnúť rôzne problémy, ktoré je možné riešiť:
- Nedostatok mlieka: Ak máte pocit, že nemáte dostatok mlieka, dojčite častejšie a skúste techniku „prehadzovania“ - výmena prsníkov v priebehu jedného dojčenia aj tri až štyrikrát. Čím viac budú bradavky saté, tým viac mliečka by sa malo začať tvoriť.
- Bolestivé bradavky: Dbajte na správnu techniku prisatia a používajte krémy na bradavky s obsahom lanolínu.
- Zaspávanie bábätka pri dojčení: Ak bábätko zaspáva pri dojčení, skúste ho stimulovať, napríklad prebaľovaním, masírovaním alebo striedaním polôh. Veľmi spavé deti potrebujú viac stimulácie, kontaktu „koža na kožu“. Zároveň je dobré pri dojčení striedať rôzne polohy. Technika „prehadzovania“ - výmena prsníkov v priebehu jedného dojčenia aj tri až štyrikrát (frekvencia prehĺtania klesá, dieťa od prsníka, nakloniť dopredu, zobudiť, druhý prsník).
- Plač pri dojčení: Ak bábätko plače pri dojčení, skontrolujte, či nemá afty alebo vyrážky v ústach, alebo či mu nezačínajú rásť zúbky. Aj to môže bolieť, hoci zúbky sa prerežú až niekedy v ôsmom mesiaci. Skúste jej pomasírovať ďasienka ukazovákom namočeným v citrónovej šťave.
Dojčenie staršieho dieťaťa počas tehotenstva a po pôrode
Mnoho mamičiek, podobne ako Mária, rieši dilemu, ako pokračovať v dojčení staršieho dieťaťa počas tehotenstva a po pôrode (takzvané tandemové dojčenie). Je výborné, že máte v pláne dojčiť synčeka, dokým bude sám chcieť. Každé dieťa totiž prirodzene dospeje do bodu, v ktorom sa prestane dojčiť. Ak mu je to umožnené, je to míľnik, ktorý dieťa radostne a s hrdosťou dosiahne. Ak váš synček bude mať v čase pôrodu 2,5 roka (ako bolo uvedené v otázke, predpokladá sa, že ide o preklep a v otázke malo byť 19m, ako v úvode, teda cca 1,5 roka, avšak aj pre 2,5 roka to platí), znamená to, že ide o veľmi citlivé obdobie, keď vôbec nemusí byť pripravený na odlúčenie. Dojčenie počas tohto obdobia mu teda pomôže prekonať a zvládnuť prechod k tomu, že bude mať súrodenca. Svojho synčeka poznáte najlepšie vy. Ak si myslíte, že jeho dojčenie a jeho pobyt s vami počas pobytu v pôrodnici (aj bez ohľadu na dojčenie) sú dôležité, naša rada by bola, aby ste tomu prispôsobili výber pôrodnice. Čo sa týka pôrodnice, v ktorej je možné sa ubytovať aj so starším dieťatkom a sprievodcom k nemu, odporúčame vám s touto otázkou sa obrátiť na občianske združenie Ženské kruhy. Aj na Slovensku existujú pôrodnice, kde môžete byť spoločne s manželom a starším dieťatkom. Skúste si nájsť takú, ktorá vám spoločný pobyt umožní (napr. Banská Štiavnica, Topoľčany…). Táto investícia sa vám vyplatí.
Ako pokračovať v dojčení po 6. mesiaci
Dojčené bábätká približne okolo 6. mesiaca začínajú prejavovať záujem o jedlo (príkrmy). Dojčenie pokračuje ďalej tak ako doposiaľ, spolu so zavádzaním rodinnej stravy. Zavádzanie jedla trvá do približne dvoch rokov. Ani po šiestich mesiacoch či po prvom roku nie je problém využívať dojčenie na to, na čo ho matky využívali tisícky rokov: na uspanie dieťaťa; na opätovné uloženie dieťaťa pri nočnom zobudení; na upokojenie dieťaťa, keď sa mu niečo stane; na utešenie unaveného či nespokojného dieťaťa či v mnohých ďalších situáciách, keď dieťaťu dojčenie pomôže. Nepodávajte dojčenému dieťaťu ani v tomto veku umelé mlieko, nezačnite v tomto veku používať fľaše (ktoré sú mimochodom úplne zbytočné, dojčené dieťa ani v tomto veku nepotrebuje vedieť piť z fľašky - mimochodom, poháriky s náustkami sú len iná forma fľaše, rovnako je to aj s kapsičkami na príkrmy). Dojčenému dieťaťu stačí rodinná strava a dojčenie.
Ako môžete pomôcť
Naším cieľom je naďalej praktická podpora dojčenia a postupov, ktoré matkám skutočne pomôžu. Záleží nám na tom, aby slovenské nemocnice podporovali dojčenie, aby sa matky mohli spoľahnúť, že im v nemocniciach s dojčením skutočne pomôžu. Pomôcť nám môžete najmä dvoma spôsobmi:
- Naďalej vypĺňajte náš prieskum o stave podpory dojčenia v slovenských nemocniciach a tiež prieskum o podpore dojčenia v českých nemocniciach. Ak ste práve porodili alebo ste rodili v posledných rokoch (prieskum zbiera údaje od roku 2010 po súčasnosť), zodpovedzte na otázky v našom prieskume. Informujte o tomto prieskume svoje kamarátky a známe, o ktorých viete, že rodili v tomto období. Vďaka vám budeme môcť ukázať, aký je skutočný stav podpory dojčenia v nemocniciach.
- Podporte aktivity občianskeho združenia MAMILA. Naďalej ponúkame bezplatnú pomoc kompetentným orgánom. Situáciu budeme naďalej sledovať a budeme vás informovať. Ženám budeme v dojčení pomáhať a i naďalej budeme suplovať úlohu štátu v terénnej pomoci ženám a bábätkám.
tags: #povinnost #dokrmit #dieta #v #porodnici