Hyperkinetická porucha, známa ako ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou, je najčastejšou poruchou psychického vývinu v detstve. Dotýka sa 5 až 7 % detí školského veku, pričom u chlapcov sa vyskytuje štyrikrát častejšie než u dievčat. Táto porucha predstavuje významnú výzvu nielen pre samotné deti, ale aj pre ich rodiny a celú spoločnosť. Hoci na Slovensku stále pretrvávajú predsudky voči duševným poruchám, je dôležité otvorene hovoriť o tom, že aj deti môžu trpieť duševnými poruchami. Cieľom tohto článku je preskúmať možnosti homeopatickej liečby ADHD u detí, opierajúc sa o skúsenosti odborníkov a rodičov, a zároveň poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane tradičných prístupov a životného štýlu.
Hĺbkové pochopenie ADHD: Príčiny a prejavy
Príčiny vzniku ADHD sú komplexné a zahŕňajú širokú škálu faktorov, ako sú genetické predispozície, získané biologické faktory a psychologické a sociálne vplyvy. MUDr. Ján Šuba, primár Kliniky detskej psychiatrie DFNsP v Bratislave, objasnil, že sú dokázané diskrétne funkčné zmeny vo viacerých štruktúrach centrálneho nervového systému. Genetické príčiny boli potvrdené štúdiami rodín, adopčnými štúdiami a štúdiami dvojčiat. Rodinné štúdie poukazujú na vyšší výskyt ADHD u prvostupňových príbuzných (25 %) ako u ostatnej populácie (5 %). Tento vyšší výskyt je zjavný aj u druhostupňových príbuzných. Vyšší výskyt je aj pri pridružených psychických poruchách, ako sú úzkostné poruchy, depresia, antisociálna osobnostná porucha a závislosť od alkoholu a drog. Podiel dedičnosti ADHD kolíše v rozmedzí 30 - 50 %, pričom narušené správanie je prítomné u 50 % detí a dorastencov s ADHD.
MUDr. Šuba upozornil aj na fakt, že ADHD sa prejavuje už v predškolskom veku a čím skôr sa problém odhalí, tým viacej a efektívnejšie sa dá dieťaťu pomôcť. Na jeho slová nadviazala Doc. Eva Gajdošová, psychologička, ktorá sa venuje práci s deťmi s ADHD posledných desať rokov. Hovorila o tom, čo zažívajú takéto deti v rodine, ale aj v škole. Často sú považované za nevychované, neposlušné, ťažko zvládnuteľné. Avšak, nie vždy je problém vo výchove. Impulzívne, nepokojné, emočne labilné, v kolektíve neprispôsobivé a vzdorovité deti s nízkou schopnosťou sebaovládania a sebadisciplíny sú laickým okom často považované za nevychované či neposlušné. Reč je o syndróme ADHD, v súčasnosti najčastejšou diagnostikovanou psychickou poruchou u detí.
Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno
Rozdiel medzi ADD a ADHD: Typy porúch pozornosti
Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi porúch pozornosti. ADD (Attention Deficit Disorder) predstavuje poruchu pozornosti, ktorá je charakteristická hypofunkciou, čiže nedostatočnou aktivitou. Detičky s touto poruchou pozornosti sú ako keby zasnené a hlavou neprítomné. Môžu byť o niečo pomalšie pri podávaní výkonov v škole, no len málokedy sú problémové a neposlušné. Na druhej strane, ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Zvyčajne je diagnostikovaná zhruba okolo 6. až 9. roku života dieťaťa. V tomto období začína dieťa chodiť do školy a sú naň kladené vyššie nároky - a to predovšetkým na jeho pozornosť, koncentráciu a schopnosť učiť sa.
Špecifické potreby detí s ADHD v školskom prostredí
Skúsenosti psychológov a pedagógov potvrdzujú, že žiaci s ADHD potrebujú pre svoj optimálny osobnostný rozvoj uplatňovať vo výchove a vyučovaní viaceré špecifické didaktické formy, metódy a prístupy. Je potrebné umožniť deťom s ADHD zažiť úspech a naučiť ich lepšie poznať svoje kvality, svoje pozitíva, svoje nadanie, ale aj svoje rezervy. Dôležité veci a najmä kritiku treba prediskutovať medzi štyrmi očami, nie pred kolektívom. Učitelia by mali hovoriť pokojne, sebaisto, nevyhrážať sa a zopakovať postoj niekoľkokrát v rôznych obmenách. Je prospešné mať pripravené stimulačné aktivity, zaujímavé aktivity na sústredenosť. Dieťa je potrebné zaraďovať postupne do vzťahov v triede, pretože dieťa s ADHD má pre svoju impulzivitu a agresivitu viac nepriateľov ako priateľov, ostatné deti ho nemajú veľmi radi, lebo im robí zle. Pri dobrom správaní v škole treba dieťa odmeňovať a chváliť. Vždy, ak nastane rušivé správanie a rozleptávanie triedneho kolektívu, je vhodné vyberať deti z vyučovacej hodiny a vzdelávať ich prostredníctvom aktivít špeciálneho pedagóga, asistenta učiteľa či školského psychológa. Počas celého školského roku je kľúčové zabezpečiť v školskom prostredí a v každodennej práci s deťmi s ADHD čo najviac stereotypov a rituálov, pretože každý aj sebamenší podnet vyvoláva u nich neadekvátne a nepredvídateľné správanie a reagovanie, ako napr. výbuchy zlosti, hnevu, podráždenia.
Nie je pravda, že deti s ADHD nemôžu úplne udržať pozornosť. Deje sa tak, ak sa úloha opakuje, je ťažká alebo nudná, rýchlo strácajú schopnosť sústrediť sa. Doc. PhDr. Eva Gajdošová, CSc. ozrejmuje, že učitelia môžu byť v tomto smere veľmi nápomocní tým, že rozpoznajú, že sa jedná o skutočný a liečiteľný problém, nie iba o predvádzanie sa dieťaťa. Ak ho budú motivovať, podporovať ho a pomáhať mu po zistení príčiny jeho problémov, stanú sa významným zdrojom sily pre dieťa, ktorého skúsenosti so školou a s učiteľmi boli pred stanovením diagnózy veľmi zlé. Učitelia môžu pomôcť dieťaťu porozumieť cieľu svojho správania, hľadať spôsoby ako dieťa povzbudiť a tiež využiť triedu ako skupinu na získanie detí pre priateľskú spoluprácu.
Diagnostika a komplexný prístup k liečbe ADHD
Na to, aby sa zvolila účinná liečba a riešenie problému, musí byť urobená korektná diagnostika. Na nej sa podieľa viacero odborníkov - pediater, špeciálny pedagóg, psychológ, neurológ, liečebný pedagóg a pedopsychiater. Detský psychiater je zároveň tou osobou, ktorá robí tzv. diferenciálnu diagnostiku - teda odlíšenie od iných problémov. Čiže nie je to také jednoduché, že si poviete (alebo vám niekto povie), že vaše dieťa je hyperkinetické a má poruchu pozornosti. Liga za duševné zdravie vydala letáky a brožúru o duševných poruchách u detí, aby rodičia pochopili, že je nutné obrátiť sa na psychológa alebo psychiatra, pretože je potrebné komplexné psychologické vyšetrenie dieťaťa. Úlohou detského psychiatra je potvrdenie diagnózy a nastavenie liečby. Prvou líniou pomoci sú edukačné programy pre rodičov a učiteľov zamerané na zlepšenie informovanosti. V spolupráci s rodinou a školou je možné priaznivé ovplyvnenie poruchy. Včasné rozpoznanie psychických porúch v detskom a adolescentnom veku má mimoriadny preventívny význam.
Dôsledky neliečenej ADHD
Aj keď porucha ADHD neohrozuje dieťa na živote, znižuje možnosti jeho uplatnenia teraz aj v budúcnosti. Neliečené dieťa, akokoľvek inteligentné, ťažšie zvláda školu a často nedosiahne také vzdelanie, na ktoré má vlohy, talent a schopnosti. Bez liečby môžu byť jeho vzťahy s rovesníkmi, ako aj s rodičmi, problematické a nenaplnené, dieťa môže byť osamotené, nespokojné a nešťastné. Rodičia, najmä matky, bývajú frustrované a obviňované zo zanedbanej výchovy dieťaťa, s ktorou si nevedia dať rady. Dieťa s neliečeným ADHD v pubertálnom veku môže častejšie ako ostatná mládež siahať po drogách alebo sa zapliesť do kriminálnych aktivít.
Homeopatia ako možnosť liečby ADHD
Detská psychiatrička MUDr. Darina Štúrová tvrdí: „Psychofarmaká sa ľahšie podávajú, na správanie majú výraznejší účinok, ale výraznejšie sú aj ich nežiaduce účinky počas liečby.“ Najskôr sa musí nájsť možná príčina poruchy a podľa toho sa volí liečba - psychoterapeutická, behaviorálna, fytoterapeutická, homeopatická a až nakoniec, ak predošlé nezaberú, sa siaha po psychofarmakách. Ide hlavne o reguláciu mozgovej funkcie. Niektoré deti potrebujú väčšmi stimulačnú terapiu, iné skôr sedatívnu. Klasické lieky, psychofarmaká, použije iba vtedy, ak musí, a to je asi u piatich percent detí. V jej ambulancii však väčšinou zaberú homeopatiká a psychoterapia. Len keď je pacient popri ADHD aj závažne agresívny, impulzívny, nesociabilný, prípadne sú veľké problémy v spolupráci s jeho rodinou, psychofarmaká sú jednoduchšie. Ľahšie sa podávajú, na správanie majú výraznejší účinok, ale výraznejšie sú aj ich nežiaduce účinky počas liečby. A čoraz väčšmi sa ukazuje, že majú negatívny vplyv aj na ďalší vývin mozgu a s tým spojenú psychiku pacienta. Preto ich obmedzuje na čo najkratší čas a súčasne vedie pacienta a rodinu aj v iných terapiách.
Homeopatiká nie sú návykové ani toxické, a preto ich je možné používať pri problémoch od najranejšieho veku. Homeopatiká nefungujú na princípe potláčania príznakov, čo znamená, že nemajú sedatívne/utlmujúce účinky. Jedným z cieľov homeopatie je použitie čo najmenšej možnej dávky na dosiahnutie vyliečenia. To v praxi zvyčajne znamená, že klientovi sa odporúčajú jednotlivé samostatné dávky homeopatika s časovým odstupom niekoľkých týždňov. Homeopatická liečba sa môže kombinovať s konvenčnou medicínou. V rodine, kde je láskyplná pokojná atmosféra, stabilita, bezpečie a rodičia sú predvídateľní, nájdeme pokojné deti. Naopak náladovosť rodičov, chýbajúci režim, konfliktné prostredie, chaos, žiadne pravidlá a hranice vyvolávajú u detí strach a ten pôsobí podobne ako nedostatok spánku. Temperament je vrodený, správanie je možno významne ovplyvniť výchovou. Pre vytvorenie jadra osobnosti je najdôležitejších prvých 5 rokov života. Toto je najdôležitejšie opatrenie.
Princípy homeopatickej liečby
Základným pravidlom homeopatie je princíp podobnosti. Slovo homeopatia je odvodené z gréckeho homeo a pathos a znamená „podobné utrpeniu“. Konvenčná medicína sa označuje slovom alopatia - „iný ako je utrpenie“. Oba princípy liečby sú známe už tisícročia, hovorí o nich už Hippokrates v 5. storočí pred n. l. Oba tieto princípy fungujú. Napríklad, ak si niekto dá na popálenú ruku niečo studené, použije alopatický princíp, pretože prostriedok je iný (studené) ako samotný problém (popálenie). Ak si však dá na popáleninu niečo teplé, napríklad teplú vodu, využije homeopatický spôsob liečby.
Homeopatickú metódu liečby využíva aj konvenčná medicína, len tieto postupy tak nepomenúva. Ide napríklad o očkovanie, desenzibilizáciu pri liečbe alergií (Staloral), amfetamíny pri liečbe ADHD (stimulanty hyperaktívnym deťom), betablokátory pri srdcovom zlyhaní (spomaľujú srdcovú činnosť, preto boli dlho kontraindikované), malé dávky jedov, otužovanie, cvičenie, opaľovanie sa, fytotoxíny a fytoalexíny, krátkodobý pôst. Káva v nízkych dávkach je stimulant, vo vysokých utlmuje. Valeriána je sedatívum, ale vo vyššej dávke spôsobuje nepokoj a úzkosť. Rebarbora v nízkej dávke potláča hnačku, ale vo vysokej pôsobí ako preháňadlo. V biológii sa tento princíp označuje ako horméza.
Veľmi často homeopatický princíp liečby používal vo svojej praxi veľký lekár 16. storočia Paracelsus, ale samostatný systém liečby na jeho základe vytvoril až nemecký lekár a chemik Dr. Samuel Hahnemann (1755 - 1843). Prvý článok uverejnil v roku 1796. Prvých 10 rokov Dr. Hahnemann používal vážiteľné množstvá liekov, neriedil ich. Ale potom zistil, že ak zriedi látku a otriasa roztokom po každom riedení, takto pripravený liek je ešte účinnejší ako predtým. Okrem zvýšenia účinnosti to prinieslo dva ďalšie bonusy. Takto pripravené lieky boli účinné aj keď ich materiálny zdroj bol inertný (telo naň nijako nereagovalo), napríklad rastlinné uhlie, zlato. Okrem toho, bolo možné používať aj látky, ktoré vo svojom vážiteľnom, materiálnom stave boli veľmi toxické, pretože týmto procesom úpravy sa ich toxicita úplne stratila (hadie jedy, oxid arzenitý, ortuť…).
Výber homeopatického lieku a priebeh vyšetrenia
To, čo je na homeopatii drahé, je nájdenie správneho lieku. Nemôžeme dať hocičo. Ani paušálne dávanie Oscillococcina na chrípku nie je najšťastnejšie. Nemusí účinkovať na každého. Homeopat dlho vyberá liek, aby bol účinný, a preto máme problém s klasickými dvojitými slepými štúdiami.Priebeh vyšetrenia u homeopata má niekoľko zásadných rozdielov oproti konvenčnej medicíne. Keď sa robili štatistické pozorovania v USA, zistili, že konvenčný lekár preruší rozprávanie pacienta v priemere po 11 sekundách. Pri homeopatickom tréningu naopak učíme dať priestor človeku, aby mohol spontánne rozprávať. Homeopatické vyšetrenie chronického problému trvá v priemere 1,5 hodiny.
Veľmi dôležitá je situácia, v ktorej sa problém začal. Zaujímame sa o rodinnú anamnézu - ochorenia príbuzných, duševný stav človeka, jeho povahu, pýtame sa na chute a averzie, na to ako vníma chlad a teplo, ako spí, čo sa mu sníva, u žien podrobne na menzes. Často ľudia povedia, že majú pocit, že sú u psychológa. V homeopatii telesný a duševný stav súvisia. Už viac ako 200 rokov vieme o psychosomatickom prepojení mnohých ochorení. Samozrejme si všímame aj telesné znaky človeka.
K deťom s ADHD syndrómom sa pristupuje rovnako ako k deťom s inými zdravotnými ťažkosťami. Počas homeopatickej konzultácie sa homeopat snaží zistiť, v čom je dieťa iné ako ostatné deti s rovnakým problémom. V prípade ADHD syndrómu nás teda zaujíma, čím sa dieťa odlišuje od iných detí s ADHD. Ďalším z faktorov dôležitých pre výber homeopatika je situácia alebo obdobie, kedy problém vznikol. Spúšťačom môže byť komplikovaný priebeh pôrodu, prežitá trauma alebo zmena, ktorá významne zasiahla do života dieťaťa. Odborníci dnes tvrdia, že syndróm ADHD nespúšťa len jeden faktor, ale viacero. Podľa aktuálnych výskumov sa na jeho vzniku podieľa vo významnej miere genetika, prenatálny vývin, samotný pôrod a rovnako aj vplyv prostredia, čo môžeme potvrdiť aj z praxe. Homeopat všetky tieto faktory zohľadňuje a spolu s jedinečnosťou a osobnosťou dieťaťa vyberá najvhodnejšie homeopatikum. Z vyššie uvedených dôvodov je skutočne veľmi ťažké, skôr nereálne s istotou predpovedať, ktoré homeopatické lieky by mohli byť pre dieťa vhodné.
Príklady z praxe a skúsenosti s homeopatickou liečbou
MUDr. Darina Štúrová uvádza, že v jej ambulancii väčšinou zaberú homeopatiká a psychoterapia. Klasické lieky, psychofarmaká, použije iba vtedy, ak musí, a to je asi u piatich percent detí.
Prípad z praxe Vladimíra Petrociho:„Poviem vám jeden príklad. Jedna pani bola poslaná k nám na liečenie po tom, čo predtým dostávala 50 druhov rôznych liekov. Mala ťažké astmatické záchvaty a vyzeralo to, že pôjde na invalidný dôchodok. Urobil som jej vyšetrenie, zistil som jej mentálny stav, duševné a fyzické príznaky, dal liečbu. Do dvoch týždňov cítila výrazné zlepšenie a po mesiaci nemala takmer žiadne ťažkosti. Sledoval som ju ešte niekoľko rokov. Asi o tri roky mi hovorí - približne raz ročne si ešte potrebujem dať jednu guľôčku, keď začínam kašľať. Do niekoľkých dní nekašlem. Jej som konkrétne dával Natrium carbonicum. Navyše sa zlepšil aj jej duševný stav. Predtým bola plachá a uzavretá, po lieku sa otvorila. Rozkvitla. Toto je jeden príklad, ale nie jediný.“
Liečba ekzému u Katky pomocou homeopatík:Katka mala ekzém od troch mesiacov. Suché červené fľaky, ktoré ju trápili celé roky. Zhoršenie prišlo po nástupe do škôlky, spolu s častými slzičkami a hnevom. Vďaka vhodne zvolenému homeopatiku sa jej pokožka uzdravila a spolu s ňou prišiel aj pokoj a úsmev do celej rodiny. Katke bolo odporúčané homeopatikum Calcium sulfuricum. Počas jeho užívania ekzém postupne ustupoval a o štyri mesiace neskôr nebolo po ňom ani stopy. Možno sa v Katkinom príbehu vidia aj iní. Homeopatia dokáže pomôcť pri ekzéme aj pri iných zdravotných problémoch spôsobom, ktorý je jemný, pre organizmus prirodzený s ohľadom na celého človeka. Je to celostná metóda liečby. A aj keď sa váš príbeh môže zdať podobný, homeopatický liek je vždy potrebné vybrať individuálne podľa jedinečných príznakov a povahy človeka.
Prípad dievčatka s hemangiómom a problémovým správaním:Ide o asi trojročné dievčatko, ktoré priniesla mama kvôli hemangiómu na tvári. Dievčatko je veľmi živé, podľa mamy často nezbedné a neposlušné. Vie, že niečo nemá spraviť a napriek tomu to spraví. Výrazne sa dožaduje splnenia svojich požiadaviek. Keď idú po chodníku, niekedy sa jej vytrhne a uteká na ulicu, až sa mama bojí, že podbehne pod auto. Nechce sa obliekať, uteká im po dome, musia ju naháňať. Je vyberavá v jedle, chce jesť iba suchú ryžu, suchú tarhoňu alebo ovocie. Niekedy zje čudné veci ako papier, omietku, hlinu, kamene. Kaká stále iba do plienky a aj to iba postojačky. Rozpráva len veľmi slabo. Na základe celkového stavu bolo individuálne zvolené homeopatikum. Mama je prekvapená, že ho má podať len jednorázovo a dcéra ho nebude užívať každý deň. Už po prvej dávke prišla veľká zmena v správaní, referuje mama o niekoľko týždňov. Rodičia sa čudujú, že je kľudnejšia, poslušnejšia, začína počúvať, čo hovoria. Postupne sa upravil problém s kakaním. Zlepšila sa komunikácia. Napriek tomu, že prvotný problém, kvôli ktorému mama kontaktovala homeopata - hemangióm sa nepodarilo odstrániť (možno trochu zbledol, povedala mama) a asi ho dajú odstrániť operačne, videli aj rodičia tú veľkú zmenu a úľavu pre svoj rodinný život. Pôvodne bola homeopatka prekvapená, že prišli kvôli hemangiómu, a nie kvôli problémom so správaním, ktoré sa javili ako oveľa zaťažujúcejšie a problémovejšie, ale mama vysvetlila, že ani netušila, že homeopatia dokáže pomôcť aj v tejto oblasti.
Prípad osemročného chlapca s ADHD:Osemročný chlapec má ADHD. Nevie sa sústrediť. Vždy sa chce len hrať, nechce sa učiť. Nikdy nie je unavený. Nikdy nevníma nebezpečenstvo. Býva s rodičmi na veľkom kopci, za ktorým je strmá priepasť. To miesto chlapca priťahuje ako magnet. Otec mu tam zakázal chodiť, ale on ho nepočúva. Jeho obľúbená farba je žltá. Máva záchvaty hyperaktivity, najmä večer. Pri behu niekedy vrazí do zárubne dverí. Máme tu kombináciu zlej koordinácie pohybov a hyperaktivity. Veľmi ľahko sa urazí a má výbuchy hnevu. Naučil sa chodiť, až keď mal 16 mesiacov. Zaujíma sa o mŕtvych ľudí. Kombinácia zlej koordinácie a hyperaktivity nás privádza k myšlienke na huby. Agaricus aj Bovista sú nešikovné. Pri otravách muchotrávkou sa objavil zvláštny príznak. Keď mali otrávení prekročiť malú čiaru, urobili veľký krok, ako bocian. Majú totiž zmenené vnímanie rozmerov. Agaricus je veľký liek pre poruchy vývoja. Má tiež záujem o mŕtvych ľudí a nebojí sa nebezpečenstva. Dostal Agaricus. Po lieku sa bol schopný sústrediť aj učiť.
Vedecké dôkazy a súčasný výskum homeopatie
Za posledných dvadsať rokov bolo v oblasti homeopatie zrealizovaných niekoľko štúdií, ktoré potvrdili priaznivý vplyv homeopatickej terapie u detí so syndrómom ADHD. Spomeniem napríklad dvojito zaslepenú crossover štúdiu, ktorá bola realizovaná na pôde Medicínskej univerzitnej detskej kliniky v Berne v spolupráci s KIKOM (Kolegiálny úrad pre komplementárnu medicínu univerzity v Berne) a ktorá dokazuje účinnosť homeopatík pri liečbe ADHD symptómov u detí. Príznaky ako hyperaktivita, impulzívnosť, plachosť, bojazlivosť alebo úzkosť sa počas homeopatickej terapie zmiernili o 37 až 63 %, zlepšila sa pozornosť detí na vyučovaní a celkový pozitívny účinok terapie pretrvával dlhodobo. Pri konvenčnej liečbe veľa detí užíva lieky s obsahom látok, ktoré vplývajú na psychiku a môžu vyvolať vedľajšie účinky. Naproti tomu predstavuje homeopatia pre rodičov ADHD detí účinnú a prospešnú alternatívu bez rizík.
Doteraz však nie je celkom objasnený proces prípravy homeopatických liekov, tzv. dynamizácia. Skúmanie toho, ako je možné, že silne zriedené roztoky, ktorými sa otriasa po každom zriedení, si zachovajú účinok, resp. ho zvyšujú, prebieha. Dr. Rajendran skúma nanočastice, ktoré sú prítomné aj v roztokoch zriedených nad Avogadrovo číslo, v ktorých by teoreticky už nemali byť žiadne častice pôvodnej látky. Na spojení princípu hormézy a pomerne nedávneho objavu nanočastíc je postavený model vysvetlenia účinku homeopatík Prof. Iris R. Skúmaním kvantovo-elektromagnetického pôsobenia umožneného jedinečnými fyzikálnymi vlastnosťami vody je známy Dr. Alexander Tournier a nositeľ Nobelovej ceny Prof. Luc Montagnier. Sú to dva hlavné smery súčasného výskumu smerujúceho k úplnému objasneniu vlastností roztokov, ktoré prešli tzv. dynamizáciou. Sme ešte len na začiatku vedeckého vysvetlenia účinku homeopatických liekov. Tento výskum spomaľujú nesmierne veľké predsudky, ostrakizovanie vedcov, ktorí sa touto témou zaoberajú a nedostatok financií. Pritom ide o tak základné objavy ako je objav Ameriky, objav ďalekohľadu, objav kvantovej fyziky alebo lety do vesmíru. Hlboké pochopenie tohto účinku zmení tvár medicíny budúcnosti. Je však len otázkou času, kedy sa toto pôsobenie vysvetlí. V povedomí ľudí však prijatie tohto objavu nastane zrejme neskôr, pretože je oveľa zotrvačnejšie ako najnovšie objavy vedy.
Kombinácia homeopatie s inými liečebnými postupmi a celostný prístup
Homeopatiká je možné kombinovať s alopatickými liekmi. Práca homeopata spočíva aj v tom, že pomáha nájsť homeopatikum pre deti, ktoré potrebujú viac sebaistoty, pokoja, lepší spánok, koncentráciu alebo zlepšiť prácu v škole. Niekedy ako samostatná terapia, často však aj ako jedna z viacerých terapií, ktoré pomáhajú mladým klientom na ich ceste za naplnením svojho plného potenciálu. Každá situácia je iná, ale najbežnejšie klient prichádza s diagnózou od lekára alebo psychológa. V homeopatii nám diagnostika lekára môže pomôcť dotvoriť kontext, v ktorom sa pohybujeme, zvyčajne však nie je základom homeopatickej liečby. Pre homeopata sú tak najdôležitejšie konkrétne prejavy problémov u daného klienta.
Čo je diagnóza ADHD? - neuropsychológ Robert Krause | Teleráno
Pri mentálnych problémoch je často potrebná dlhodobá spolupráca. Ak chcete homeopatiu len jednorázovo "vyskúšať", nemá to z pohľadu odborníkov prínos, ktorý by sa dosiahol v dlhodobejšom časovom horizonte. Zvyčajný scenár zahŕňa vstupnú konzultáciu v trvaní asi 1,5 hodiny, pravidelné krátke telefonáty - asi raz za 2 týždne, aby sme videli či a ako napredujeme a podľa toho upravili dávkovanie a kontrolné stretnutie asi raz za dva mesiace.
Etiológia ADHD: Biologické a environmentálne faktory
Russel A. Barkleyho definícia je užitočná a dáva zmysel. Napriek tomu je pre terapeuta dôležité nasledovné objasnenie etiológie ADHD: „U väčšiny detí je ADHD podmienené biologicky.“ V protiklade k tomuto názoru uvedieme aj závery z rozsiahleho výskumu R. „Tvrdilo sa, že ADHD spôsobuje chemická nerovnováha (pozn.: nerovnováha dopamínu), neexistuje však žiaden vedecký dôkaz, ktorý by to potvrdil. Neexistujú žiadne biologické testy na ADHD, diagnóza je stanovená na základe pozorovania správania dieťaťa.“Odborníci dnes tvrdia, že syndróm ADHD nespúšťa len jeden faktor, ale viacero. Podľa aktuálnych výskumov sa na jeho vzniku podieľa vo významnej miere genetika, prenatálny vývin, samotný pôrod a rovnako aj vplyv prostredia, čo môžeme potvrdiť aj z našej praxe. V prvom rade z nespočetných prípadov je to hlavne následok nespočetných očkovaní, spolu s nepriaznivou genetickou výbavou dieťaťa. Toto je správny prístup. Nami vyliečené deti sú zdravé, začlenené do kolektívov. A čo vravia na to rodičia? „Niet väčšej radosti, ako je šťastné, zdravé dieťa!“
Vplyv rodiny a výchovy na dieťa s ADHD
Skúsený americký rodinný psychoterapeut F. Walton, ktorý sa celý život venoval vo svojej praxi terapii rodín a problémového správania sa detí a vo veľkej miere aj deťom s ADHD, napísal knihu, ktorá je preložená aj do slovenčiny: „Ako porozumieť deťom a adolescentom“. Walton uvádza, že „dieťa, ktoré si vyžaduje sústavnú pozornosť je nevyhnutne nešťastné dieťa. Cíti, že pokiaľ nedostáva pozornosť, je bezcenné, že nemá svoje miesto. Vyžaduje sústavné opätovné uisťovanie, že je dôležité.“ Autor ponúka riešenie v podobe korektívneho pôsobenia dospelých na deti s ústredným cieľom získania pozornosti. Rodičia a vychovávatelia by týmto deťom mali venovať dostatok pozornosti, napríklad hodinu denne spoločnou aktivitou, hrou a podobne. Viac pozornosti by mali venovať deťom najmä vtedy, keď sa deti správajú adekvátne a sociálne prospešne a naopak „neskákať“ na neadekvátne spôsoby získavania pozornosti. Napríklad, keď dieťa je ochotné pomáhať v domácnosti, je dobré ho oceniť väčším záujmom. Naopak, keď si vynucuje pozornosť plačom, hnevom, alebo neustálym vyrušovaním, vtedy je dobré láskavo a rázne dieťa odmietnuť. Je úlohou dospelého venovať dieťaťu pozornosť, ktorú potrebuje a nie takú, ktorú si vynucuje. Ak si dospelí svoju rolu nesplnia, potom sa správanie dieťaťa môže obrátiť na veľmi problémové.
Jednoznačne najkomplexnejšou publikáciou o poruche pozornosti detí aj dospelých je „Rozptýlená myseľ“ od lekára Gábora Matého. Ak máte podozrenie, že sa ADHD týka vás alebo vašich detí a trpíte aspoň dvomi z troch základných charakteristík (problémy s udržaním pozornosti, nedostatočná regulácia impulzov, hyperaktivita), určite si ju prečítajte. Autor opisuje, že ľudia s poruchou osobnosti sa vyznačujú hypersenzitivitou k atmosfére okolia a podnetom, akoby mali tenkú kožu. Je to súčasť dedičstva, temperamentu, s ktorým sa narodíme. Maté ďalej spája poruchu pozornosti u detí s emočným hladom alebo zanedbávaním zo strany rodičov, čo u detí navodzuje úzkosť a emočnú bolesť spojenú s odmietnutím a nezáujmom, s ktorou si dieťa nemôže vedieť poradiť. Pritom ide často o rodičov, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie, ale buď nepoznajú skutočné potreby svojho dieťaťa, alebo obaja rodičia sú plne zamestnaní a nemajú dostatok času pre deti, alebo dnes často v neúplných rodinách zabezpečuje všetko jeden preťažený rodič. Ak sa rodičia dostatočne nezaujímajú o deti nielen po materiálnej, ale aj po emočnej stránke, netrávia s nimi potrebný čas a nie sú tam pre nich vtedy, keď ich deti potrebujú, potom sa za týchto okolností nedostatočne vyvinú centrá pravého mozgu zodpovedné za reguláciu emócií, sebareguláciu, pozornosť a motiváciu. Pre správny vývin mozgu v tomto smere je najdôležitejšia tzv. vzťahová väzba, attachmentová osoba (najčastejšie matka) a obdobie do 7 rokov. Mylné závery rodičov, že deti ich chcú len vytáčať a svojím správaním spôsobujú ich hnev a napätie sa míňajú so skutočným pochopením dieťaťa, jeho správania a potrieb. Zodpovedným je v takejto situácii dospelý a ten by mal byť schopný prevziať zodpovednosť za svoje emočné reakcie a nehádzať ju na dieťa. ADHD dospelý pravdepodobnejšie vychová ADHD dieťa. A čo deti z detských domov a adoptované deti? Pochopiteľne je výhodné dostať potvrdenie o diagnóze, učitelia sú potom zhovievavejší a rodičia sa necítia vinne, že nezvládajú svoje deti.
Ukázalo sa, že deti, ktoré trpia ADHD, majú nedostatočne rozvinutý cit spolupatričnosti, teda záujem o druhých ľudí a o ich dobro. Úlohou rodičov je vytvoriť podmienky pre skúsenosť začlenenia sa dieťaťa s citom, že niekam patrí a rozšíriť záujem zo seba na matku, otca, ostatných členov rodiny, až na celú spoločnosť. Ukazuje sa, že deti s ADHD zažívajú častejšie nevhodnú rodinnú atmosféru a vplyv rodičov. Takéto dieťa je častokrát zamerané len na seba.
Najčastejšie chyby rodičovstva pri deťoch s ADHD podľa F. Waltona a ich náprava:
- Rozmaznávanie detí: Náprava: stanoviť hranice a obmedzenia aj navzdory záchvatom zúrivosti. Treba povedať, že keď sa rodič snaží o nápravu výchovy, správanie dieťaťa sa prechodne spravidla ešte zhorší. Dieťa musí pochopiť, že na druhých záleží rovnako. Je dôležité si uvedomiť, že rozmaznávaním deti invalidizujeme. Výskum ukázal, že z rozmaznaných detí vyrastú dospelí, ktorí majú podobné problémy zvládať bežné problémy života ako zanedbávané deti, napríklad z detských domovov.
- Prázdne nariadenia a vyhrážky: Náprava: vyhýbať sa prázdnym nariadeniam a vyhrážkam, ktoré rodič nedokáže splniť. Rodičia musia jasne a pokojne komunikovať dôsledok zlého správania, aby ich dieťa počulo a vnímalo a potom dôsledok splniť aj napriek zúrivým prejavom (napr. ak sa budeš naďalej takto bezohľadne správať, budeš musieť ísť do svojej izby, z ktorej sa môžeš vrátiť až sa rozhodneš spolupracovať).
- Príliš prísna výchova a kontrola: V tomto prípade je výchova príliš prísna a/alebo rodičia verbálne alebo fyzicky trestajú, či kritizujú, poukazujú na nedostatky a kontrolujú. Dieťaťu takto dávajú najavo, že neveria jeho schopnostiam bez kontroly, podceňujú ho, čomu sa dieťa bráni. Rodičia bývajú perfekcionisti. V takejto atmosfére sa dieťa nemôže naučiť spolupracovať, ale ostatných vníma ako nepriateľov.
Životný štýl a výživa: Kľúčové faktory pre pohodu detí s ADHD
Okrem terapeutických prístupov zohráva kľúčovú úlohu aj celkový životný štýl a stravovacie návyky dieťaťa.
Výživa: Cukor je najlepší zdroj energie a mozog bez glukózy nevie fungovať vôbec, avšak cukry v potrave majú byť zložené, ktoré uvoľňujú glukózu pomaly, teda majú dobrý glykemický index (GI): celozrnné obilniny, dozreté ovocie, zelenina. Glukóza, fruktóza, sacharóza (stolový cukor), invertný cukor, glukózovo-fruktózové sirupy nemajú v strave detí s ADHD čo robiť. Cukor spôsobuje neurochemické zmeny mozgu, uvoľňuje dopamín a endogénne opioidy, ďalej neurálnu adaptáciu - zmeny na receptoroch pre dopamín a opioidy. Cukor teda spôsobuje závislosť a podporuje hyperaktívne správanie. Je dôležité, aby dieťa jedlo pravidelne a zdravo. Nemalo by vynechávať raňajky - tie mu totiž dodajú energiu a dobrý štart do dňa. Jedálniček vašej ratolesti by mal obsahovať dostatok vitamínov a minerálov, čerstvú zeleninu, ovocie, vlákninu, bielkoviny a tiež sacharidy - ale pozor, zdravé sacharidy. Dospelí často nevenujú pravidelnej a správnej výžive dostatok pozornosti. Rýchla uponáhľaná doba a kopa povinností zapríčiňujú, že na prípravu zdravého jedla a jeho konzumáciu v pokoji už nezostáva čas.
Pohyb: Deti s ADHD majú temperament, ktorý vyžaduje viac pohybu a športov, treba ich naozaj nechať vybehať sa oveľa viac než iné deti a to každý deň. Okrem toho má však pohyb aj iný účinok. Napomáha koncentrácii. Dopamín je hormón a neurotransmiter. To znamená, že prenáša nervové signály cez nervové zakončenia do inej nervovej, svalovej alebo žľazovej bunky. Ako neurotransmiter je zodpovedný za príjemné pocity a vnemy, ako hormón zas vplýva na biochemické procesy v obličkách, reguláciu krvného tlaku v niektorých orgánoch a tiež reguláciu soli a tekutín v organizme. Aj noradrenalín (norepinefrín) je hormón i neurotransmiter. Je súčasťou sympatického nervového systému a podieľa sa na núdzovej reakcii tela známej ako „bojuj-alebo-uteč“, ktorá je charakteristická pre stresové situácie. Tretím zo skupiny hormónov a neurotransmiterov je serotonín. Ak ho má telo dostatok, prejaví sa to šťastím, spokojnosťou, motiváciou a tiež energiou a chuťou vložiť sa do vecí plnou parou. V mozgu reguluje motorické funkcie, vnímanie bolesti a chuti do jedla.
Spánok: Možno sa to zdá byť paradoxom, ale práve nedostatok spánku a psychický stres vedú k nedostatku energie a nedostatok energie k neschopnosti sa upokojiť, nespavosti a excitácii. Súvisí to s vnútrobunkovou energiou ATP a elektrickými dejmi na membráne nervových buniek pri šírení vzruchu. Inak povedané: obnovenie pokojového potenciálu neurónu nie je možné bez energie ATP a tej je nedostatok, keď je nedostatok odpočinku. Nedostatok spánku dokáže vo veľkej miere ovplyvniť váš deň. Ste unavený, neviete sa sústrediť, ste nervózny, nič vás nebaví. Podobné to je i u detí. Dospelí by mali dodržiavať približne 8 hodín nočného spánku. Pokojný detský spánok by mal trvať ešte dlhšie. Líši sa to v závislosti od veku - rozpätie je zhruba 10 - 12 hodín. Medzi rodičmi sa často hovorí, že deti nechajú vybehať, aby sa unavili a potom lepšie spali.
Obmedzenie obrazoviek: Čas strávený pred monitorom je na úkor rozvíjania reči, sociálnych zručností, kreativity, pohybu a zdravého emocionálneho vývinu. Vieme, že sociálne siete spôsobujú závislosť podobne ako drogy. Do 6 rokov treba tieto vecičky obmedziť na minimum kvôli zdravému vývinu mozgu.
Emocionálne prostredie: To, ako sa dieťa cíti a čo práve prežíva, môže priamo ovplyvňovať jeho schopnosť koncentrácie a sústredenia sa. Niekedy za stresom a napätím stoja napríklad problémy doma, osobné starosti, ale veľmi často tiež tlak pred polročným vysvedčením či veľkou písomkou. Riešením je v prvom rade komunikácia.
Rozpoznanie problémov s koncentráciou a sústredením u detí
Ako spoznáte, že má vaše dieťa problém s koncentráciou a sústredením? Môže sa prejavovať nasledovnými situáciami: odbieha od písania domácej úlohy, neustále potrebuje niečo robiť, znova a znova začína ďalšiu aktivitu, neustále rozpráva, nedokáže počkať, kým dorozprávate, často prerušuje iných ľudí, odpovedá na otázku ešte skôr, než ju celú dopoviete, nevie čakať, kým príde na rad, nevie sa vydržať kľudne hrať, často sa nervózne hrá s rukami, oblečením a podobne.K pridruženým problémom môžu patriť problémy s jedením (nechce jesť, konzumuje iba obmedzené množstvo potravín), problémy s trávením, vyprázdňovaním, zaostávanie v mentálnom vývoji oproti rovesníkom alebo agresivita.
Čo môže byť príčinou slabého sústredenia?
- Zlý spánkový režim, respektíve nedostatok spánku
- Nedostatok pohybu
- Zlá výživa a nesprávne stravovacie návyky
- Stres a pocit tlaku môžu tiež spôsobiť problémy so sústredením
- Moderné technológie, smartfóny, tablety a iné prístroje majú preukázateľný vplyv na schopnosť sústrediť sa.
Ak má teda vaše dieťa problém sústrediť sa na učenie a domácu úlohu, nemusí mať nevyhnutne poruchu pozornosti. Vyskúšajte mu zmeniť režim, prípadne sa zamyslite, či ho neovplyvňuje niektorá z vyššie spomenutých príčin. Krátkodobé alebo situačné problémy so sústredením sú u detí úplne bežné a neznamenajú automaticky ADHD.
Ako pomôcť dieťaťu zlepšiť sústredenie?
Detičky trpiace poruchou pozornosti si vyžadujú viac trpezlivosti a dobre nastavený prístup od rodičov, blízkych aj ich učiteľov. Poruchy pozornosti totiž nie sú rozmar, ale niečo, za čo dieťa nemôže a samo sa s tým snaží bojovať. Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo mať niektorú zo spomenutých porúch pozornosti, je dôležité navštíviť odborníka. Ten dieťa vyšetrí a diagnózu potvrdí alebo vyvráti.
Tipy na zlepšenie sústredenia:
- Zbavte priestor rušivých elementov: V prvom rade hovorím o priestore, kde sa dieťa zvyčajne učí, čiže v detskej izbe. Zvyčajne bývajú najrušivejšie práve zariadenia ako telefóny, televízory, počítače, tablety, ale tiež rôzne hry a časopisy a podobne. Izbička by mala byť čistá a uprataná.
- Rozdeľujte činnosť na menšie celky: Deti, ktoré majú ťažkosti sa sústrediť, nevydržia dlho vnímať a učiť sa. Môže preto pomôcť, ak väčšie celky učiva rozdelíte do menších častí.
- Chváľte: Ak dieťa niečo urobí správne, prípadne sa mu podarí vyriešiť úlohu alebo odpovedať korektne na otázku, pochváľte ho. Ide o pozitívnu motiváciu. Práve motivácia niekedy týmto deťom chýba.
- Postarajte sa o to, aby malo dieťa dostatok pohybu.
- Vytvorte si s dieťaťom režim: Presne stanovený režim a rutina deťom pomáha uvedomiť si, čo ich čaká.
- Hrajte hry na rozvoj pozornosti.
- Nájdite dieťaťu vhodné doplnky stravy a vitamíny pre deti na sústredenie: Po konzultácii s pediatrom môžete dieťaťu podávať voľnopredajné doplnky podporujúce činnosť nervovej sústavy.
Dôležité živiny a doplnky:
- Omega-3 mastné kyseliny sú veľmi dôležité pre vývoj a správnu činnosť mozgu, kognitívne funkcie, sústredenie, pamäť i koncentráciu.
- Horčík je jeden z kľúčových minerálov pre zdravie a činnosť nervovej sústavy.
- Vitamíny skupiny B podporujú produkciu neurotransmiterov, ako sú serotonín a dopamín, ktoré ovplyvňujú náladu a regulujú emocionálnu vyrovnanosť.
- Zinok tiež môže pomôcť zlepšiť sústredenie u detí.
Zlepšenie koncentrácie je proces. Prvé pozitívne zmeny sa môžu objaviť po niekoľkých týždňoch úpravy režimu, stravy a spánku. Odborné vyšetrenie je vhodné zvážiť vtedy, ak problémy so sústredením pretrvávajú dlhšie než niekoľko mesiacov, zhoršujú školský výkon, narúšajú vzťahy alebo sú sprevádzané výraznými zmenami správania, emócií či spánku.
tags: #homeopatika #pre #dieta #s #adhd