Vzťah medzi rodičmi a deťmi prechádza po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa zásadnou transformáciou. Kým v období maloletosti sú povinnosti rodičov voči deťom rozsiahle a zákonné, po dovŕšení osemnástich rokov sa situácia mení. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto vyživovacia povinnosť je často predmetom diskusií a súdnych sporov, no rodičovské povinnosti zahŕňajú aj iné aspekty, ktoré presahujú rámec priamej finančnej podpory, hoci v právnom systéme sú len niektoré z nich formálne vynútiteľné. Cieľom tohto článku je podrobne preskúmať nielen právne upravenú vyživovaciu povinnosť, ale aj ďalšie formy rodičovskej podpory a zodpovednosti voči plnoletým deťom.
I. Vyživovacia povinnosť rodičov ako základná zákonná poistka pre plnoleté deti
Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Nie je to tak, že by táto povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov, zanikala. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ako prestať finančne podporovať dospelé dieťa (bez výčitiek svedomia!)
II. Forma a príjemca plnenia vyživovacej povinnosti po plnoletosti
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.
Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Najvhodnejšie je platiť výživné bankovým prevodom na účet dcéry/syna. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Ak by napríklad brat poskytoval finančnú podporu svojej plnoleté dcére prostredníctvom poštových poukážok na meno jej matky, a nie priamo jej, hoci matka a dcéra žijú v spoločnej domácnosti a dcéra navštevuje vysokú školu v dennej forme, z pohľadu práva neplatí výživné oprávnenej osobe. Hoci sa peniaze, zrejme, reálne dostanú k dcére, nepostupuje správne a v súlade s právom. Ak by mu chceli matka a dcéra robiť zle, mohli by podať návrh na vykonanie exekúcie (nakoľko výživné neplatí dcére). Preto je dôležité platiť výživné priamo plnoletému dieťaťu.
III. Vzdelávanie a príprava na budúce povolanie ako kľúčový faktor trvania výživného
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.“ Doktorandské štúdium sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.
Zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje (zdroj: R. Bános - M.).
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z tohto vyplýva tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Ak dcéra po strednej škole začala na malú chvíľu pracovať a de facto vyživovacia povinnosť rodiča vtedy zanikla, neznamená to, že sa táto nemôže v budúcnosti obnoviť. Ak dcéra začala študovať dennou formou a teda popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečila všetky svoje životné potreby, potom jej patrí výživné.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
IV. Faktory ovplyvňujúce výšku a trvanie vyživovacej povinnosti
Pri určovaní výšky výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnené potreby dieťaťa
Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Súd totiž musí v súdnom konaní zistiť odôvodnené potreby od nákladov na bývanie, stravovania až po nákup materiálov na štúdium, prípadne iné výdavky spojené s študovaním na VŠ. Súdy nepožadujú predloženie pokladničných bločkov o nákupe stravy (ak netrpíte žiadnou potravinovou intoleranciou, súd pozná z vlastnej činnosti približné výdavky na stravu človeka vo Vašom veku), ale najmä preukázanie nie bežných výdavkov (napríklad nákup literatúry do školy, platby za záujmové krúžky, platby za bývanie…).
Príjmy dieťaťa a ich vplyv
Ak dieťa má príjem z brigády, vždy závisí od toho, či je schopné pokryť si náklady na svoj život z peňazí z brigády alebo si brigádou len privyrába. Nakoľko v prvom prípade by sme mohli uvažovať aj o dôvode na zrušenie výživného. Pokiaľ tomu tak nie je a dieťa stále nie je schopné samo sa z takého príjmu uživiť, t.j. len si brigádou privyrába, potom vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu naďalej trvá. Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár).
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach, t.j. o kompletnom obraze rodiča.
Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Dobré mravy
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Ako prestať finančne podporovať dospelé dieťa (bez výčitiek svedomia!)
V. Nepeňažné formy podpory a morálne povinnosti rodičov voči plnoletým deťom
Hoci právny systém sa primárne zameriava na finančnú vyživovaciu povinnosť, rodičovské povinnosti voči plnoletým deťom môžu mať aj iné, často rovnako dôležité formy, ktoré nie sú priamo vyjadrené v peňažnom plnení alebo nie sú súdne vynútiteľné.
Plnenie vyživovacej povinnosti v naturálnej forme
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. To znamená, že aj keď dieťa už nebýva s rodičom, rodič môže prispievať na jeho bývanie, čo je taktiež forma plnenia vyživovacej povinnosti.
Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. relevantných potrieb.
Morálne a etické povinnosti mimo právneho rámca
Okrem zákonom definovanej vyživovacej povinnosti pretrvávajú medzi rodičmi a plnoletými deťmi aj morálne a etické záväzky, ktoré sú kľúčové pre zdravý rodinný život a úspešnú sebarealizáciu dieťaťa. Tieto povinnosti síce nie sú súdne vynútiteľné, no ich význam pre celkový rozvoj a pohodu dieťaťa je neoceniteľný.
- Výchova a vedenie k samostatnosti: Rodičia majú stále úlohu viesť svoje plnoleté deti k zodpovednosti a samostatnosti. To zahŕňa podporu pri hľadaní zamestnania, poskytovanie rád pri finančnom hospodárení alebo pri riešení každodenných životných problémov. Hoci súd nemôže nariadiť striedavú starostlivosť nad plnoletými deťmi, ani rodič nemôže súdne vynútiť, aby sa dospelé dieťa s ním stýkalo, morálne zostáva úlohou rodiča snažiť sa udržať a rozvíjať vzťahy.
- Emocionálna a psychologická podpora: Život plnoletého človeka prináša mnohé výzvy. Rodičovská podpora vo forme povzbudenia, vypočutia a pomoci pri prekonávaní kríz je pre dospelé deti rovnako dôležitá ako v detstve. Tento druh podpory pomáha budovať odolnosť a sebadôveru.
- Podpora vzdelávania a rozvoja: Aj po ukončení formálneho štúdia môžu rodičia podporovať svoje deti v ďalšom vzdelávaní, rekvalifikačných kurzoch, alebo v rozvoji ich záujmov a talentov, ktoré im pomôžu v profesijnej či osobnej sfére. Táto podpora môže byť finančná (napr. úhrada kurzu, hoci nejde o klasické výživné), ale aj motivačná.
- Pomoc pri zabezpečení bývania: Ako už bolo spomenuté, rodičia môžu plniť vyživovaciu povinnosť aj zabezpečením bývania. Avšak aj mimo striktnej vyživovacej povinnosti môžu rodičia pomôcť deťom s prvým bývaním - či už finančnou výpomocou, ručením pri hypotéke alebo inou formou praktickej pomoci pri osamostatnení sa.
Tieto formy podpory ukazujú, že rodičovská rola nekončí s plnoletosťou dieťaťa, ale prechádza do inej fázy, kde sa dôraz presúva z priameho riadenia na mentorstvo a dobrovoľnú pomoc.
VI. Zánik, zmena a obnova vyživovacej povinnosti - právne postupy
Pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu.
Postup pri zrušení alebo zmene výživného
Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší.
Pokiaľ však vyživovacia povinnosť nebola určená súdnym rozhodnutím, potom môžete synovi/dcére oznámiť, že nakoľko už neštuduje, ale začal/a pracovať, vaša vyživovacia povinnosť zanikla a že výživné mu/jej už poskytovať nebudete.
Obnova vyživovacej povinnosti
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. dva roky), ale napriek tomu rodič výživné platil, súd vyživovaciu povinnosť zruší, avšak len do budúcna, a to dňom rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ak ste v minulosti túto schopnosť nadobudli, dôsledkom čoho vyživovacia povinnosť vašich rodičov voči vám zanikla, avšak momentálne ste sa rozhodli opäť študovať dennou formou na strednej škole, potom to má za následok, že sa automaticky obnovuje aj vyživovacia povinnosť vašich rodičov.
Návrh na zvýšenie výživného
Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napr. zvýšenia výživného. R 2/1985: „Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa.“ Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje.
Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka.
Zistenie adresy rodiča pre súdny návrh
Ak dieťa nevie, kde sa rodič nachádza a chce podať návrh na súd (napr. na zrušenie vyživovacej povinnosti, ak už nárok nemá, aby predišlo spätnému vymáhaniu), cez centrálny register pobytu obyvateľov zistí skrz jeho meno a priezvisko a dátum narodenia adresu trvalého pobytu. Túto adresu uvedie v návrhu. Jeho reálny pobyt si už súd prostredníctvom polície a iných príslušných orgánov zistí.
VII. Náhradné výživné a medzinárodný prvok
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Osoba, ktorá poberá náhradné výživné, má povinnosť informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Medzinárodný prvok v otázkach výživného
Vo Vašej otázke uvádzate, že Vaša bývalá manželka sa presťahovala do Nemecka, kam bez Vášho súhlasu zobrala aj deti. Za daných okolností preto možno uvažovať o tom, či nedošlo k tzv. neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu dieťaťa. Spomenuté premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, ak rodič dieťa premiestni alebo zadržiava dieťa bez súhlasu druhého rodiča, príp. bez rozhodnutia súdu. Pritom právna úprava medzinárodných únosov detí je nastavená tak, aby bol zabezpečený čo najrýchlejší návrat dieťaťa späť do krajiny pôvodu. Rozsudok o výživnom na deti je platný a je možné na základe neho vymáhať aj výživné v zahraničí.
Ak rodič nemá platobné údaje matky, kontakt na matku a nevie ani kde býva (ak sú deti s matkou v zahraničí), odporúča sa peniaze si odkladať a keď sa matka ozve, že chce peniaze, tak jej to vyplatiť. Pokiaľ však súd nerozhodol o zániku vyživovacej povinnosti, ste povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, a to bez ohľadu na to, že nemáte stálu prácu, resp. bez ohľadu na to, že zarábate minimálnu mzdu. Vznikol tzv. cudzí, medzinárodný prvok, ktorý vyžaduje špecifické právne postupy.
tags: #povinnost #rodica #nie #je #len #platit