Vstup do manželstva, kde jeden z partnerov má dieťa z predchádzajúceho vzťahu, prináša so sebou rad zmien a rozhodnutí. Jedným z nich môže byť aj osvojenie dieťaťa nevlastným rodičom. Osvojenie je právny akt, ktorým vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Život však prináša rôzne situácie a niekedy sa vzťahy vyvíjajú nepredvídateľným spôsobom. Tento článok sa zameriava na problematiku osvojenia dieťaťa partnerom matky, analyzuje právne podmienky, postupy na súde a dôsledky, ktoré takýto krok prináša pre všetky zúčastnené strany.
Podstata a právny rámec osvojenia maloletého dieťaťa
Osvojenie maloletého dieťaťa je proces, ktorý upravuje Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú teda práva a povinnosti ako rodičia. Po osvojení má dieťa priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené pre ostatné deti. Zároveň zanikajú práva a povinnosti medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou. Pri nezrušiteľnom osvojení sa v matrike zapisuje osvojiteľ namiesto rodiča osvojenca.
Slovenský právny poriadok pozná niekoľko spôsobov osvojenia. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine môžu maloleté dieťa osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Inštitút osvojenia podľa slovenskej právnej úpravy sleduje splnenie účelu, ktorý zahŕňa nielen osobnú starostlivosť, ale najmä vytvorenie úplnej rodiny a zmenu právneho statusu dieťaťa.
Možnosť osvojenia dieťaťa priateľom matky, t. j. osobou, s ktorou matka nežije v manželstve, zákon o rodine v súčasnosti neupravuje. Vzhľadom na účel osvojenia možno konštatovať, že takéto osvojenie je vylúčené. Pre účely osvojenia je najjednoduchšie, keď je osvojiteľ manželom rodiča dieťaťa. Osvojenie manželom rodiča dieťaťa si vyžaduje súhlas druhého manžela, v tomto prípade súhlas matky dieťaťa. Osvojenie je radikálnym zásahom do vzťahu rodiča a dieťaťa, a preto sa vyžaduje aj súhlas rodiča dieťaťa, ktorý sa vzdáva rodičovských práv.
Postavenie partnera v domácnosti a otázka otcovstva
Často sa v praxi stretávame s otázkou, či je možné, aby bol partner zapísaný ako otec do rodného listu dieťaťa prostredníctvom súhlasného vyhlásenia na matrike, ak nie je biologickým otcom. Súčasná právna úprava určovania otcovstva súhlasným vyhlásením v podstate umožňuje, aby aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, na matrike súhlasne vyhlásil, že je jeho otcom. Možnosť takéhoto postupu potvrdil aj Najvyšší súd SR v konaní sp.zn.
Je však potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že existujú aj opačné právne názory, ktoré hovoria najmä o tom, že ide o obchádzanie zákona či neplatný právny úkon, na čo poukazuje napríklad Krajský súd v Nitre. Rovnako aj ESĽP v podobnom konaní uviedol, že by išlo o porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, teda práva na ochranu súkromného a rodinného života, za predpokladu, že biologický otec mal skutočný záujem na styku s dieťaťom.
V zmysle § 91 ods. 1 Zákona o rodine v prípade určenia otcovstva druhou zákonnou domnienkou sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý vyhlásenie urobil. Zákonodarca pri tomto spôsobe určenia otcovstva vychádza z predpokladu, že muž, ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobodne a vážne, vedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom. Táto konštrukcia určenia otcovstva, i keď nemusí za každých okolností zodpovedať skutočnému stavu rodičovstva, vychádza z uprednostnenia právnej istoty a záujmov dieťaťa.
Práva a povinnosti vznikajúce po osvojení dieťaťa
Ak je partner zapísaný ako otec do rodného listu (či už cez osvojenie alebo uznanie otcovstva), vznikajú mu voči dieťaťu viaceré zákonné povinnosti a práva. V prvom rade vzniká vyživovacia povinnosť voči dieťaťu. To znamená, že osvojiteľ je povinný prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, a to až do doby, kým sa samo nevie živiť, napríklad do ukončenia štúdia.
Ďalej osvojiteľ získava rodičovské práva a povinnosti, ktoré zahŕňajú starostlivosť o dieťa, zastupovanie dieťaťa a správu jeho majetku. Tieto práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia spoločne, ak nie je rozhodnuté inak. Znamená to, že by mal právo podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa dieťaťa, ako je napríklad výber školy, zdravotná starostlivosť alebo miesto pobytu. Zároveň má osvojiteľ právo na osobný styk s dieťaťom, ak by s matkou nežil v spoločnej domácnosti. Ak by medzi rodičmi vznikol spor o výkon rodičovských práv a povinností, rozhoduje o tom súd.
Osvojením dieťaťa biologický otec stráca povinnosť prispievať na výživu dieťaťa. Práve tento argument najčastejšie "zaberie" na biologických otcov, aby súhlasili s osvojením. K zániku vyživovacej povinnosti pôvodného biologického otca dochádza priamo zo zákona momentom nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o osvojení dieťaťa (§ 106 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). V danom prípade nie je potrebné z vašej strany robiť akékoľvek ďalšie úkony na súde, aby sa zrušila povinnosť biologického otca platiť výživné. Ak má však biologický otec neuhradené výživné spred osvojenia dieťaťa, toto je možné vymáhať exekučne.
Podmienky udelenia súhlasu s osvojením
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak. Súhlas musí byť urobený výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, s úradne overeným podpisom s presnou identifikáciou rodiča dieťaťa, ktorý dáva súhlas s osvojením, druhého rodiča, identifikovaním dieťaťa a osvojiteľa.
Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. Podľa § 146 Civilného mimosporového poriadku osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom.
Ak biologický otec s osvojením nesúhlasí, situáciu je možné riešiť súdnou cestou. Súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. Ak biologický otec počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval skutočný záujem o maloleté dieťa, najmä tým, že ho nenavštevoval, neplnil si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a nevynaložil úsilie upraviť si svoje rodinné i sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o dieťa, zákon považuje tento stav za "kvalifikovaný nezáujem". V takom prípade súd môže osvojenie schváliť aj bez súhlasu biologického otca.
Procesný postup pri osvojení
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Na konanie vo veciach osvojenia je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.
Návrh by mal obsahovať:
- Osobné údaje osvojiteľa (manžela matky) a osvojenca.
- Sobášny list manželov.
- Rodný list dieťaťa.
- Potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľa.
- Výpis z registra trestov (nie starší ako 3 mesiace).
- Potvrdenie o príjme otca za posledných 12 mesiacov.
- Súhlas matky maloletého s osvojením.
- Súhlas biologického otca (ak je k dispozícii) alebo dôkazy o jeho kvalifikovanom nezáujme.
- Hodnotenie otca v zamestnaní a iné doklady preukazujúce morálne a osobnostné predpoklady.
Pri rozhodovaní o osvojení sa posudzujú nielen hmotné podmienky, ale predovšetkým záruky všestranného rozvoja dieťaťa, a to aj rozvoja duševného a citového. Súd pri osvojovaní dieťaťa postupuje tak, aby bolo rozhodnutie v záujme dieťaťa. Súd biologickému otcovi zašle návrh na vyjadrenie spolu s 15-dňovou lehotou. O osvojení rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do šiestich mesiacov od podania návrhu na osvojenie.
Možnosti zrušenia osvojenia
Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou a dieťa opäť získa svoje predchádzajúce priezvisko. Ak od osvojenia dieťaťa uplynula doba 6 mesiacov, samotné uplynutie lehoty má vplyv na to, že zrušenie je podstatne zložitejšie a vyžaduje si preukázanie mimoriadne dôležitých dôvodov.
Ak je osvojenec plnoletý, možno osvojenie zrušiť aj dohodou medzi ním a osvojiteľom, spísanou súdom. Dôležité je zdôrazniť, že osvojenie je radikálnym zásahom do života dieťaťa, preto zákon k jeho zrušeniu pristupuje veľmi zdržanlivo a prísne. Právne vzťahy medzi osvojencom a biologickou rodinou zanikajú definitivne, preto je dôležité zvážiť všetky dôsledky vopred.
Daňový bonus na dieťa po osvojení
Problematika daňového bonusu je upravená v zákone o dani z príjmov. Pri splnení zákonných podmienok má osvojiteľ nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Pre uplatnenie daňového bonusu je rozhodujúce, že dieťa s daňovníkom žije v spoločnej domácnosti. U zamestnancov možno daňový bonus uplatniť už v priebehu roka, zatiaľ čo podnikatelia si ho uplatňujú v ročnom daňovom priznaní.
Dôležitou podmienkou je, že vyživované dieťa musí byť nezaopatrené. Daňový bonus možno uplatniť aj v prípade, ak má dieťa prechodný pobyt mimo domácnosti. Zamestnanec musí splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu preukázať zamestnávateľovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Suma daňového bonusu sa každoročne upravuje v nadväznosti na vývoj životného minima. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie, ako sú štúdium na strednej alebo vysokej škole, je kľúčovým faktorom pre určenie nároku na bonus po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa.
Náhradná osobná starostlivosť ako alternatíva
Ak osvojenie z rôznych dôvodov nie je možné (napr. ak partner nie je manželom alebo existujú iné prekážky), zákon o rodine ponúka inštitút náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa § 45 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. môže súd zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osobe, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, má osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne) a spôsobom svojho života zaručuje, že bude starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa.
Pri zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Osoba, ktorej bolo dieťa zverené, je povinná vykonávať starostlivosť v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Na rozdiel od osvojenia, pri náhradnej osobnej starostlivosti nezanikajú práva a povinnosti biologických rodičov, a preto otec dieťaťa môže byť stále povinný prispievať na výživu dieťaťa.
Tento inštitút je vhodný v situáciách, kedy nie je možné dieťa osvojiť, no je potrebné zabezpečiť mu stabilné a bezpečné rodinné zázemie u osoby, ktorá nie je biologickým rodičom, ale dieťa ju ako otca vníma a akceptuje. Súd pri rozhodovaní vždy dôsledne posudzuje, či je takýto krok v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
tags: #pracovnik #si #osvojil #dieta #so #svojim