V súčasnej dobe sa čoraz viac párov stretáva s problémami pri prirodzenom otehotnení. Táto náročná cesta často vedie k hľadaniu alternatívnych riešení, z ktorých jednoznačne dominuje asistovaná reprodukcia. Od roku 1978, kedy sa vo Veľkej Británii narodilo prvé „dieťa zo skúmavky“, vzrástla nádej počať a porodiť potomka aj pre páry, ktoré nie sú schopné splodiť dieťa prirodzenou cestou. Asistovaná reprodukcia predstavuje riešenie, hoci s limitovanými výsledkami, ako obísť vzrastajúci trend mužskej a/alebo ženskej neplodnosti.
Definícia Neplodnosti a Dôležitosť Včasnej Diagnostiky
Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa za neplodný považuje pár, ktorý nedospel k tehotenstvu behom roka pravidelného nechráneného pohlavného styku. Väčšine párov sa podarí splodiť dieťa do jedného roka, pokiaľ majú pravidelný nechránený sex, avšak 5 až 10 percent párov patrí k tým, u ktorých nie je známa príčina neplodnosti ani po všetkých vyšetreniach partnerov. Ak sa vám dlhodobo nedarí otehotnieť, je kľúčové vyhľadať odbornú pomoc a podstúpiť špecializované vyšetrenia. Len vďaka správnej diagnostike je možné stanoviť vhodnú liečbu neplodnosti.
Faktory Ovplyvňujúce Ženskú Plodnosť: Vek a Ovariálna Rezerva
Plodnosť ženy je časovo obmedzená, a tento fakt sa nedá ignorovať. Ženy sa rodia s konečným počtom vajíčok, pričom počas života počty aj kvalita vajíčok dramaticky klesajú. Počas vnútromaternicového vývoja má plod ženského pohlavia 6 až 7 miliónov vajíčok. Pri narodení má dievčatko 1 až 2 milióny vajíčok. Do puberty ich zostáva už len okolo 300 000 až 500 000. Ako už vieme, plodnosť s vekom klesá, hoci presný vek začiatku poklesu je u každej ženy iný. Vo všeobecnosti sa ale dá povedať, že najplodnejšie bývajú ženy medzi 20. až 25. rokom života. Potom sa počet aj kvalita vajíčok začínajú pozvoľna znižovať, čo môže sťažiť alebo predĺžiť čas k úspešnému splodeniu. Plodnosť ženy je najvyššia medzi 20. a 30. rokom života a po tridsiatke sa postupne znižuje. Výrazný pokles kvality vajíčok nastáva okolo 35. roku života. Po 35. roku života je pokles plodnosti enormný. Šanca žien po 40-ke je naozaj veľmi nízka, približne v percentách, a to aj napriek tomu, že majú zdravého partnera. Odďaľovanie materstva a hektická doba vplývajú na ženskú plodnosť negatívne. Celosvetový trend je jednoznačný - vek žien je základný a kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje ich plodnosť a reprodukčné výsledky. Pre zaujímavosť, v roku 2004 porodilo po 35. roku života okolo 4 000 žien. Dáta z roku 2020 udávajú nárast až na 10 000 žien, čo je naozaj enormný nárast. Predpokladáme, že počet žien, ktoré sa v tomto veku snažia otehotnieť, je oveľa vyšší. Spontánna plodnosť žien je v nižšom veku, do 30. roku života, približne rovnaká. U zdravých párov sa šance na počatie pohybujú okolo 25 % na cyklus a následne klesajú. Keď ženská plodnosť spontánne klesá, prirodzene stúpa riziko, že tehotenstvo sa skončí spontánnym potratom.
Zásadná je aktuálna reálna kvantita vajíčok a reálna ovariálna rezerva. Znížená zásoba vajíčok spôsobuje v cykle umelého oplodnenia to, že v danom cykle sa chystá na ovuláciu oveľa menší počet vajíčok, ktoré sme schopní získať. Keď klesne počet vajíčok pod kritickú hodnotu, žena sa dostáva do menopauzy, dochádza k vymiznutiu menštruácie a k výraznému poklesu hormónov. Pokles vajíčok je neustály, kontinuálny a nevieme ho zásadne ovplyvniť v pozitívnom smere. Na ovariálnu zásobu môžu negatívne vplývať vonkajšie faktory, medzi ktoré patria operácie vaječníkov, endometrióza, operácia endometriózy, prípadne vonkajšie vplyvy chemoterapie a rádioterapie, ktoré môžu výrazne znížiť počet, ale aj kvalitu vajíčok. Sú ženy, ktoré majú genetickú predispozíciu na predčasnú menopauzu a ich ovariálna rezerva klesá oveľa výraznejšie a rýchlejšie.
Kľúčovým ukazovateľom ovariálnej rezervy je AMH (Anti-Müllerov hormón), ktorý sa v súčasnosti považuje za najlepší indikátor počtu vajíčok nachádzajúcich sa vo vaječníkoch. Hormonálny profil patrí k základným vyšetreniam na posúdenie plodnosti ženy. AMH sa vyšetruje pri podozrení na predčasné ovariálne zlyhávanie alebo u pacientok nad 35 rokov. Testy ovariálnej rezervy sú dostupné všetkým ženám prostredníctvom siete ambulantných gynekológov. Ide o vyšetrenie AMH a vyšetrenie počtu drobných folikulov vo vaječníku, ktoré sa v ňom nachádzajú počas aktuálneho cyklu.
Kvalita Vajíčok a Genetické Aspekty
Okrem počtu je rovnako dôležitá aj kvalita vajíčok. Zdravé vajíčko obsahuje 23 chromozómov. Pokiaľ splynie so zdravou spermiou, ktorá obsahuje tiež 23 chromozómov, je predpoklad, že vznikne zdravé embryo. Bohužiaľ, u žien narastá spolu s vekom aj počet geneticky nezdravých embryí, ktoré nazývame aneuploidné. Vo veku nad 43 rokov je drvivá väčšina vajíčok práve aneuploidných. Základným problémom, prečo sa týmto ženám nedarí otehotnieť, nie je množstvo a kvalita hormónov. Deje sa to kvôli tomu, že ich kvalita vajíčok, a tým aj kvalita embryí, je už veľmi nízka. Kvalitu vajíčka nevieme individuálne otestovať a zhodnotiť. Jediným vyhodnotiteľným kritériom na posúdenie kvality vajíčka je tehotenstvo ukončené pôrodom.
V dnešnej dobe však máme možnosť geneticky vyšetriť embryá. Pri cykle umelého oplodnenia niekedy odhalíme zvýšený počet geneticky zlých (aneuploidných) embryí aj u zdravých žien v mladom veku. Aj u nich sa môže vyskytovať 20 % - 30 % aneuploidných embryí. Štandardne však dochádza k nárastu nízkej kvality embryí hlavne po 40. je to samozrejme individuálne, ale tieto štatistiky dotvárajú celkový obraz.Ak sa pozrieme na graf, ktorý zobrazuje percento tehotenstiev po transfere čerstvého embrya, na zelenej krivke vidíme, že úspešnosť vkladov (transferov) vlastných vajíčok (oocytov) je do 30. roku života približne rovnaká a pohybuje sa medzi 40 - 50 %. Do 35. roku dochádza k pozvoľnému poklesu a po 35. roku je pokles veľmi strmý. Šanca na dosiahnutie tehotenstva pri použití vlastných vajíčok vo veku nad 40 rokov je naozaj nízka, len približne 1 %.
Modrá krivka na grafe predstavuje úspešnosť transferov embryí, ktoré vznikli z vajíčok získaných od darkyne, ktorá je zdravá a v mladom veku. Vidíme, že krivka úspešných transferov takýchto embryí zásadne neklesá ani u žien, ktoré majú 40 - 45 rokov.
V súčasnosti neexistuje žiaden liečebný postup, ktorým môžeme zvýšiť kvalitu vajíčok. Rovnako nevieme zvýšiť reálnu ovariálnu rezervu. Možnosťou, ako si zachovať plodnosť, je zamrazenie adekvátneho počtu vajíčok v mladšom veku, keď predpokladáme ich vyššiu kvalitu. Vajíčka tak zároveň chránime pred budúcimi možnými negatívnymi faktormi, ktoré môžu ich kvalitu výrazne znížiť. Napríklad v prípadoch, keď pacientku čaká chemoterapia, rádioterapia malej panvy alebo významná operačná liečba, ktorá zasiahne vaječníky.
Problémy s Dozrievaním Vajíčok a Anovulácia
Stav, keď sa počas ženského cyklu neuvoľní vajíčko, odborne nazývame anovulácia. Vtedy žena nemôže otehotnieť. Aj u zdravej ženy vo fertilnom veku sa stane, že niektorý cyklus je anovulačný. Horšie však je, ak sa to stáva častejšie, pretože anovulácia je veľmi častá príčina neplodnosti, vyskytujúca sa približne u 25 % žien. Žena sama nezistí, že neovuluje, pokiaľ sa to nespája s inými prejavmi. MUDr. Miroslav Herman z Centra asistovanej reprodukcie Gyncare zdôrazňuje, že aj keď žena môže mať pravidelné menštruačné krvácanie, nikto bez vyšetrenia nepovie, či u nej vajíčko dozrieva a či sa aj uvoľňuje. Preto pri ženách, ktoré nevedia otehotnieť, odborníci vyšetrujú hormonálne podmienky dozrievania a uvoľňovania vajíčka, pričom ultrazvukom sledujú rast folikulu a hormonálne hladiny.
Pri anovulačnom cykle folikul nenarastie. V iných prípadoch narastie, ale nepraskne a vajíčko ostáva v neprasknutom folikule. Po čase sa zmení na cystický útvar. Nezriedka prasknutý folikul nemusí obsahovať vajíčko, alebo obsahuje vajíčko zmenenej kvality. Kvalitu vajíčka určujú rôzne hormonálne, metabolické a genetické regulačné mechanizmy a dokonca aj vplyv prostredia. Ak niektorý z nich zlyhá, vajíčko je zlej kvality a často sa pripojí aj jeho zadržanie v neprasknutom folikule. MUDr. Herman vysvetľuje, že pred ovuláciou sa vajíčko delí na dve geneticky identické časti. Jedna časť bude k dispozícii pre oplodnenie a druhá sa vylučuje pod obal vajíčka ako polové teliesko. Hovoríme o zrelom vajíčku, ktoré je schopné oplodnenia a disponuje polovicou genetickej informácie. Druhú polovicu dodá pri oplodnení spermia. Poruchy delenia buniek nastávajú aj pri prvom delení oplodneného vajíčka a neskôr aj v období delenia buniek embrya, čo signalizuje problém. Takýto problém majú často páry, ktoré opakovane potrácajú, alebo dáma nevie otehotnieť.
Anovulačný cyklus sa vyskytuje často ako súčasť endometriózy, polycystických vaječníkov (PCOS), vyvolať ho môžu zápalové a pozápalové stavy, metabolické, endokrinologické, autoimunitné či nádorové ochorenia, ale na anovuláciu vplýva aj genetika, psychiatrické ochorenia či užívanie niektorých liekov.Jedna pacientka s PCOS, ktorá sa snažila o bábätko, užívala clostilbegyt, no vajíčko jej nedozrelo. Lekár jej ho predpísal ešte na jeden mesiac s tým, že ak ani vtedy nedozreje, otehotnieť môže jedine s IVF. Iná pacientka, ktorá tiež mala PCOS a anovuláciu, a po vyšetreniach jej boli zistené nešpecifikované problémy a nasadené antibiotiká, následne užívala Letrozol plus estrogén. Lekárka jej po folikulometrii opäť komentovala, že nemá ovuláciu a odporučila IVF. Pacientka si však merala bazálnu teplotu a vedela, že ovulácia prebehla. Dopadlo to tak, že ten cyklus otehotnela. Tieto prípady ukazujú, že individuálny prístup a dôkladná diagnostika sú nevyhnutné.
Na neuvoľňovanie vajíčka vplýva aj stres, hormonálne zmeny počas života, nadváha, či naopak prílišná chudosť, fyzická námaha, zmena prostredia a akútne ochorenia.
OVULÁCIA: Pochopenie vášho plodného obdobia a sledovanie cyklu
Nepriechodnosť Vajcovodov: Častá Príčina Ženskej Neplodnosti
Ak sa vám dlhodobo nedarí otehotnieť, jednou z možných príčin môže byť nepriechodnosť vajcovodov. Tento problém je prekvapivo častý a aj napriek tomu, že nebolí ani nemusí mať žiadne očividné príznaky, môže podstatne ovplyvniť vašu plodnosť. Vajcovody hrajú kľúčovú úlohu v procese počatia. Ak sú zablokované, vajíčko sa nedostane do maternice a spermie sa nedostanú k vajíčku, čo bráni oplodneniu a tehotenstvu.
Vajcovody sú tenké trubice spájajúce vaječníky s maternicou. Po ovulácii sa vajíčko uvoľní z vaječníka a putuje vajcovodom smerom k maternici. Ak v tejto fáze dôjde ku spojeniu so spermiou, oplodnené vajíčko pokračuje v ceste do maternice, kde sa uhniezdi a zaháji tehotenstvo. Podľa odborných štúdií je nepriechodnosť vajcovodov príčinou až 35 % prípadov ženskej neplodnosti.
Nepriechodnosť vajcovodov môže mať niekoľko príčin. Medzi najčastejšie patria zápalové ochorenia panvy (PID), ktoré môžu viesť k tvorbe zrastov a zjazveniu tkaniva. Tieto zápaly sú často dôsledkom neliečených pohlavne prenosných chorôb, ako je chlamýdiová alebo kvapavková infekcia. Ďalšou častou príčinou je endometrióza, kedy sa tkanivo podobné sliznici maternice nachádza mimo maternicu a môže spôsobovať zrasty a blokády vajcovodov. Rizikovým faktorom sú aj predchádzajúce chirurgické zákroky v oblasti panvy alebo brucha, ktoré môžu viesť k tvorbe zrastov.
Veľkou komplikáciou nepriechodnosti vajcovodov je, že väčšinou prebieha bez výrazných príznakov. Väčšina žien sa o nepriechodnosti vajcovodov dozvie až v okamihu, keď sa im dlhšiu dobu nedarí otehotnieť a podstúpia špecializované vyšetrenie. Aj napriek tomu môžu niektoré ženy zaznamenať nešpecifické ťažkosti, ako sú bolesti v podbruší, ktoré môžu súvisieť so zápalmi alebo endometriózou. Nepravidelná menštruácia môže byť ďalším indikátorom, aj keď nejde o špecifický príznak nepriechodnosti vajcovodov. Jeden špecifický druh blokády vajíčkovodu tekutinou (hydrosalpinx) môže spôsobiť bolesť v dolnej časti brucha a tiež nezvyčajný vaginálny výtok.
Diagnostika nepriechodnosti vajcovodov sa dnes najčastejšie vykonáva pomocou vyšetrenia HyCoSy (hysterosalpingo-kontrastná sonografia). Ide o šetrnú ultrazvukovú metódu, pri ktorej sa do maternice aplikuje kontrastná látka, a lekár následovne pomocou ultrazvuku sleduje, či kontrast voľne prechádza vajcovodmi. Vyšetrenie nevyžaduje röntgen ani narkózu a je zvyčajne dobre znášané. Inou diagnostickou metódou je hysterosalpingografia (HSG), čo je špecializované röntgenové vyšetrenie. Pred snímaním vám zdravotnícky personál aplikuje cez krčok maternice pomocou malej skúmavky farbivo, ktoré zvýrazní panvovú oblasť. Ak je všetko v poriadku, farbivo prejde cez maternicu a vajíčkovody až k vaječníkom. Ak sa farbivo nedostane cez vajcovod, veľmi pravdepodobne bude nepriechodný. HyFoSy (Hysterosalpingo-foam sonography) je ambulantné ultrazvukové vyšetrenie, pomocou ktorého je možné potvrdiť priechodnosť vajíčkovodov a vyšetriť kontúry dutiny maternice. Pri tomto vyšetrení sa ako kontrastná látka používa penová suspenzia sterilného inertného gélu, ktorej výhodou je vysoký kontrast a tým aj vyššia presnosť vyšetrenia.
Ak diagnostika ukázala, že je nepriechodný len jeden vajíčkovod a druhý je v poriadku, máte stále šancu otehotnieť bez mimoriadnej pomoci. Lekári vám odporučia lieky na podporu plodnosti, ktoré zvýšia šancu ovulácie na strane s priechodným vajíčkovodom. Najefektívnejšou metódou v prípade nepriechodnosti vajcovodov je in vitro fertilizácia (IVF), kedy je vajíčko oplodnené mimo telo a následne prenesené do maternice. V niektorých prípadoch pomôže laparoskopický chirurgický zákrok, v rámci ktorého odborníci otvoria zablokované vajíčkovody alebo odstránia zjazvené tkanivo. Žiaľ, táto liečba nie je vždy úspešná. Šanca na úspech závisí od toho, koľko máte rokov, kde sa zablokovanie nachádza, či je jednoduché alebo viacnásobné a od príčiny nepriechodnosti. Chirurgická „oprava“ však nie je vždy najlepšou voľbou. Vtedy je vhodnejšia asistovaná reprodukcia.
Iné Ženské Príčiny Neplodnosti
Okrem problémov s dozrievaním vajíčok a nepriechodnosťou vajcovodov môžu byť príčiny ženskej neplodnosti ukryté aj v samotnej maternici. Najčastejším dôvodom neplodnosti na úrovni maternice je endometrióza, ktorá sa vyskytuje u 20 až 50 % žien snažiacich sa otehotnieť. Endometrióza je stav, kedy sa tkanivo podobné sliznici maternice nachádza mimo maternicu a môže spôsobovať zrasty a blokády vajcovodov, ako aj maternice. Neplodnosť môžu spôsobiť aj nezhubné nádory, výrastky na maternici, rôzne vývojové defekty či zápaly. Liečba endometriózy závisí od závažnosti ochorenia, veku a celkového zdravotného stavu ženy.
Ďalším faktorom je cervikálny hlien, ktorý produkuje krčok maternice a pomáha „víťaznej“ spermii ľahšie prekonať všetky prekážky. Ak sa ho však netvorí dostatok, spermia sa nedostane do svojho cieľa, čo môže viesť k problémom s počatím.
Vplyv Životného Štýlu a Výživy na Plodnosť
Okrem medicínskych príčin hrajú významnú úlohu pri plodnosti aj faktory životného štýlu a výživy. Zdravotné problémy, vek, nevyvážená výživa, stres - to všetko môže byť dôvodom, prečo sa nedarí otehotnieť. Plodnosť nevieme zvýšiť zmenou životného štýlu, no pozitívnou zmenou životného štýlu vieme predísť tomu, aby bol pokles plodnosti výrazný.
Strava má vplyv na plodnosť ženy aj plodnosť muža. Hoci neexistuje žiadna univerzálna diéta pre otehotnenie, príjem určitých živín dokáže podporiť plodnosť u žien s poruchami ovulácie. Odporúča sa zamerať sa na vysoký príjem polysacharidov s vysokým obsahom vlákniny a nízkym glykemickým indexom. Pre podporu plodnosti je dôležité vyberať si zdravé tuky. Proteíny sú dôležitým prvkom stravy na podporu plodnosti.
Nedostatok minerálov môže ovplyvňovať reprodukčné zdravie a byť dôvodom, prečo sa nedarí otehotnieť.
- Zinok (Zn) je kritický pre správnu funkciu reprodukčného systému mužov aj žien. U žien podporuje ovuláciu a udržiavanie hormonálnej rovnováhy, zatiaľčo u mužov je nevyhnutný pre tvorbu a pohyblivosť spermií. Zinok hrá kľúčovú úlohu pri preniknutí spermií do vajíčka za vzniku zrelej zygoty, ako aj v období po oplodnení.
- Selén (Se) je dôležitý stopový prvok a silný antioxidant. Chráni bunky pred oxidačným stresom, čím podporuje správnu funkciu ženského reprodukčného systému a podporuje plodnosť. Jeho dostatočný príjem je nevyhnutný pre zdravé fungovanie vaječníkov, ako aj vývoj kvalitných embryí.
- Železo (Fe) je nevyhnutné pre tvorbu hemoglobínu, ktorý je kľúčový pre transport kyslíka v krvi.
- Horčík (Mg) je dôležitý minerál pre mnoho biochemických reakcií v tele, vrátane syntézy DNA, RNA a bielkovín.
- Vápnik (Ca) hrá dôležitú úlohu vo funkcii vaječníkov a všeobecne ženského reprodukčného systému. Vo vaječníkoch vápnik ovplyvňuje vývoj folikulov a dozrievanie vajíčok.
- Kyselina listová (vitamín B9) je dôležitý vitamín v prevencii vývojových chýb plodu. S jej užívaním sa odporúča začať minimálne jeden mesiac, no ideálne aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením, pretože znižuje riziko vzniku defektov neurálnej trubice, ako napríklad rázštep chrbtice (spina bifida) alebo anencefália. Niektoré výživové doplnky obsahujú kyselinu listovú priamo v jej aktívnej forme (5-metyltetrahydrofolát, 5-MTHF) pod označením Quatrefolic®.
- Inozitol je forma cukru a prirodzene sa nachádza v ľudskom tele. Dve hlavné formy inozitolu sú myo-inozitol (MYO) a D-chiro-inozitol (DCI). MYO je dlhodobo známy pre svoje podporné účinky na ženskú plodnosť. DCI sa pridáva k doplnkom výživy s obsahom MYO, pretože bolo dokázané, že zvyšuje účinok samotného MYO.
- Antioxidanty sú látky, ktoré bránia naše telo pred nepriaznivým vplyvom voľných radikálov. Voľné radikály sú reaktívne častice, ktoré poškodzujú bunky (aj ženské vajíčka) a spôsobujú tzv. oxidačný stres. Medzi silné prírodné antioxidanty patria napríklad vitamín E, selén či zinok. Vysokú antioxidačnú aktivitu má aj granátové jablko.V dnešnom uponáhľanom svete môže byť ťažké získať zo stravy všetky potrebné živiny, preto sú na trhu aj prípravky ako Proceive® Women, určené ženám vo veku 18-35 rokov, alebo Proceive® Max Women pre ženy od 35 rokov alebo mladšie, ktoré sa snažia otehotnieť rok a viac. Pre mužov sú dostupné prípravky ako Proceive® Men a Proceive® Max Men, ktoré podporujú zdravú spermatogenézu.
Telesná hmotnosť má významný vplyv na šance otehotnieť. Nadváha až obezita sú spojené so zníženou plodnosťou, rovnako ako aj opačný extrém, podváha. Výrazný pokles plodnosti je spôsobený predovšetkým fajčením, obezitou a metabolickými syndrómami. Fajčenie neprospieva ani mužskej plodnosti, pretože je spojené s významným poklesom koncentrácie, počtu aj pohyblivosti spermií.
Hoci sa môže zdať, že odporúčanie obmedziť stres patrí medzi babské rady ako otehotnieť, opak je pravdou. Štúdia ukázala, že ženy s vysokými hladinami stresových látok majú menšiu pravdepodobnosť otehotnenia. Opakované neúspešné pokusy môžu stres ešte zvýšiť, čím vzniká začarovaný kruh, v ktorom sa počatie stáva ešte ťažším. Preto je pri snahe otehotnieť dôležité venovať starostlivosť svojmu zdraviu a znížiť stres čo najviac.Výhody pravidelnej fyzickej aktivity sú nesporné, avšak nadmerná fyzická aktivita môže mať negatívne účinky na celé telo, vrátane narušenia menštruačného cyklu, ovulácie a zníženia plodnosti.
Asistovaná Reprodukcia: Metódy a Postupy
Asistovaná reprodukcia zahŕňa viaceré metódy, ktoré pomáhajú párom prekonať neplodnosť. Hoci sa niekedy zamieňa s pojmom umelé oplodnenie, ten predstavuje len jednu z metód asistovanej reprodukcie.
Umelá Inseminácia (AI)
Umelá inseminácia sa používa v prípadoch vysokej životaschopnosti spermií, ktorá ale naráža na anatomické poruchy ženského genitálneho traktu, akými sú povedzme deformácie krčka (cervixu) maternice alebo nesprávna funkcia cervikálneho hlienu. Výkon pozostáva v prenose spermií do ženského pohlavného ústrojenstva. V prípade použitia spermií ženinho partnera hovoríme o homológnej inseminácii. Predpokladom úspešnej inseminácie je priechodnosť vajíčkovodov ženy. Úspešnosť jedného pokusu inseminácie sa pohybuje okolo 12 - 15 %.
Mimotelové Oplodnenie (IVF - In Vitro Fertilization)
Mimotelové oplodnenie je základnou metódou umelého oplodnenia a je vhodné pri riešení problému tak na strane ženy ako aj muža, najmä ak ejakulát obsahuje rádovo desiatky miliónov spermií. Asistovaná reprodukcia - IVF sa úplne vyhýba vajíčkovodom, takže nevadí ani ich zablokovanie. Čo však môže prekážať, je aktuálny zápal vajíčkovodu. V niektorých prípadoch lekári odporučia odstránenie poškodeného vajíčkovodu. Ak je druhý v poriadku, po zotavení z operácie môžete vyskúšať IVF.
Proces IVF zahŕňa niekoľko kľúčových krokov:
- Stimulácia rastu folikulov: Na to, aby bola in vitro fertilizácia úspešná, je nutné použiť viacero vajíčok. Z tohto dôvodu sa injekčným podaním hormónu FSH (folikuly stimulujúci hormón) stimuluje vaječník ženy k produkcii viacerých folikulov, nielen jedného, ako je tomu v priebehu normálneho menštruačného cyklu. Rast folikulov na povrchu vaječníka možno detegovať sonograficky.
- Odber vajíčka: Tesne pred prasknutím sa každý folikul pod ultrazvukovou kontrolou cez prednú brušnú stenu alebo cez pošvu napichne ihlou a odsaje sa jeho tekutý obsah spolu s vajíčkom.
- Odber a príprava spermií: Spermie sa získavajú z ejakulátu po predchádzajúcej niekoľkodňovej sexuálnej abstinencii. Ak ejakulát neobsahuje dostatočný počet spermií, odoberú sa tieto mikrochirurgickým zákrokom z nadsemenníka alebo priamo zo semenníka.
- Oplodnenie a kontrola rastu embrya: V laboratóriu sa spermie pridajú k vajíčkam. U správne oplodnených vajíčok vidno pri mikroskopickej kontrole dva guľaté útvary vnútri bunky (tzv. zygota). Vajíčka s iným počtom guľatých útvarov sú z ďalšieho procesu umelého oplodnenia vylúčené. Za niekoľko hodín po oplodnení vajíčka dochádza k ďalšiemu a ďalšiemu deleniu buniek a rastu embrya. Embryo sa počas každého dňa kultivácie prenáša do špecifického prostredia, ktoré umožňuje jeho vývoj. Embryológovia a embryologičky sledujú oplodnenie vajíčok a životaschopnosť embryí.
- Predimplantačná genetická diagnostika (PGD): Embryo sa musí vyšetriť na prítomnosť prípadných genetických abnormalít ešte pred tým, ako sa prenesie do maternice. Spravidla sa vyšetruje v štádiu ôsmich buniek (tzv. blastocysta), keď majú všetky bunky rovnakú genetickú výbavu a odobratie jednej bunky na vyšetrenie neohrozí ďalšiu životaschopnosť budúceho embrya. Predimplantačnou diagnostikou možno odhaliť Downov syndróm, cystickú fibrózu či iné choroby. Rovnako ňou možno už v tomto štádiu odhaliť pohlavie budúceho plodu. Pre potreby predimplantačnej genetickej diagnostiky odoberáme u päťdňového embrya malé množstvo buniek z budúcej placenty, ktoré mu nebudú chýbať.
- Transfer embrya do maternice: Ide o nebolestivý jednoduchý výkon, kedy sa pomocou katétra do maternice prenesú spravidla dve embryá. Po zákroku sa odporúča fyzické šetrenie a na niekoľko dní aj obmedzenie pohlavného styku z dôvodov jednak mechanických, jednak hormonálnych. Žene sa pri tom podáva hormón progesterón, podporujúci vývoj sliznice maternice na uhniezdenie embrya.
- Podporná liečba: Žena dostáva podpornú liečbu, aby sa embryo uhniezdilo a premenilo sa na zdravý plod.
Pokročilé Techniky Asistovanej Reprodukcie
- ICSI - intracytoplazmatická injekcia spermií: Táto metóda je považovaná za riešenie mužskej príčiny neplodnosti, najmä ak je ejakulát obmedzený alebo spermie majú zhoršenú pohyblivosť. Pri ICSI stačí získať toľko spermií, koľko bolo získaných vajíčok. Okrem toho odpadá nutnosť spermie nájsť si cestu k vajíčku a dostať sa doňho pomocou enzýmov, pretože sa dostane ihlou priamo cez obal vajíčka dnu.
- ZIFT (Zygote Intrafallopian Transfer): Analogickým postupom in vitro fertilizácie je zavedenie zárodočných buniek do vajcovodu, nie do maternice. Tým sa napodobuje prirodzený proces otehotnenia, kedy k stretu spermie s vajíčkom a jeho oplodneniu dochádza práve vo vajcovodoch ženy. Pri ZIFT sa do vajcovodu prenesie už vyššie spomínaná zygota, čiže útvar vzniknutý po spojení spermie s vajíčkom.
V centrách asistovanej reprodukcie na Slovensku sa uhrádza takáto liečba na základe predošlého súhlasu zdravotnej poisťovne ženám do dovŕšenia 39. roku života. Niektoré zdravotné poisťovne, ako napríklad Union, dokonca prispievajú až 1 200 eur na úkony súvisiace s asistovanou reprodukciou.
Riziká a Výzvy Asistovanej Reprodukcie
Ako každý lekársky zákrok (a napokon, ako aj každé prirodzené tehotenstvo), nesie so sebou umelé oplodnenie určité riziká. Ide predovšetkým o spontánny potrat a mimomaternicové tehotenstvo. Vzhľadom na transfer väčšieho počtu embryí do maternice sa môže stať, že ak sa uchytia a prežijú všetky, rozvinie sa viacplodová gravidita, čo tiež so sebou prináša zvýšené riziká.
Asistovaná reprodukcia je zdĺhavá a pomerne nákladná liečba, vyžadujúca dobrú spoluprácu a trpezlivosť pacientky. Zdokonaľovanie metód asistovanej reprodukcie síce zvyšuje úspech liečby neplodných párov, ale v priemere nepresahuje 40 %-nú úspešnosť liečby. Miera úspešnosti cyklov IVF so zvyšujúcim vekom klesá. To znamená, že ak máte problém otehotnieť alebo dokonca odporúčanie od lekára ísť do IVF, netreba čakať ďalšie roky. Vo vyššom veku môže byť liečba neplodnosti ešte komplikovanejšia.
OVULÁCIA: Pochopenie vášho plodného obdobia a sledovanie cyklu
Tehotenstvo vo Vyššom Veku: Riziká a Možnosti Manažmentu
Často sa k nám dostávajú negatívne informácie spojené s tým, že tehotenstvo vo vyššom veku je rizikové. Skutočnosť, že ženy odsúvajú vek tehotenstva a pôrodu do vyššieho veku, zaznieva aj v médiách. Chýbajú však reálne informácie o tom, ako to vlastne s plodnosťou je a kde sú hranice ženskej plodnosti. Za vyšší vek v prípade ženskej plodnosti považujeme už vek vyšší ako 35 rokov. Spontánna plodnosť žien je v mladom veku, do 30. roku života, približne rovnaká. U zdravých párov sa šance na počatie pohybujú okolo 25 % na cyklus a následne klesajú. Po 35. roku života je pokles plodnosti enormný a šanca žien po 40-ke je naozaj veľmi nízka.
Riziko tehotenských strát je v mladom veku relatívne nízke, do 30. roku života je to cca do 10 %. Po 40. roku života sa môže neúspechom skončiť až tretina tehotenstiev a po 45. roku života sa toto riziko ešte zvyšuje.
Príčinou tehotenských komplikácií nie je len vek, ale často aj ochorenia ako vysoký tlak, nadváha, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia. Vo vyššom veku rastie riziko preeklampsie, čo je vysoký krvný tlak v tehotenstve, spojený s dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Ďalej je to riziko tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu, viacpočetnej gravidity a niektorých chromozomálnych abnormalít, ako je Downov syndróm. Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života a v 40. roku života je to asi pomer 1 : 100. Riziko nechromozomálnych, morfologických alebo štrukturálnych porúch je aj vzhľadom na rastúci vek viac-menej rovnaké.
Týmito informáciami chceme upriamiť pozornosť na prevenciu. Predimplantačná genetická diagnostika nie je automaticky indikovaná každému páru, ale pre mnohých môže byť toto vyšetrenie embryí benefitom. Napríklad v prípadoch, keď máme k dispozícii niekoľko embryí, u žien vo vyššom veku, po opakovaných neúspešných transferoch embryí, v prípade, že bola tehotenská strata plodu zapríčinená chromozomálnou poruchou, alebo sa partnerom narodilo dieťa s takouto poruchou, ďalej po liečbe onkologických ochorení, kvôli ktorej hrozí riziko chromozomálnej poruchy u potomka. Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy - NIPT, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test.
Riziko tehotenskej cukrovky sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Aj v tomto prípade existuje možnosť podstúpiť skríningové vyšetrenie, ktoré toto riziko odhalí. Vďaka tomu môžete preventívne zasiahnuť a upraviť svoju hmotnosť a životný štýl ešte pred počatím, a tak výrazne znížiť riziko rozvinutia tehotenskej cukrovky. Dobré kardiovaskulárne zdravie a dobrá kondícia výrazne znižujú riziko srdcových ochorení a riziko predčasného pôrodu. Preeklampsia je veľmi časté ochorenie, ktoré sa priemerne vyskytuje u 8 % žien. Vo vyššom veku rastie aj výskyt tohto ochorenia. Súvisí to s vysokým tlakom, poruchou funkcie obličiek alebo niektorých orgánových systémov.
Je dôležité zhodnotiť, či je pre vás tehotenstvo bezpečné. To zahŕňa úpravu prípadného zlého zdravotného stavu, nastavenie liečby tlaku adekvátnymi liekmi, optimalizáciu hmotnosti, kondície a životného štýlu a kompenzáciu ochorení v prípade, že vám boli diagnostikované. Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká. Je dôležité vedieť, dokedy je reálne mať očakávania na úspešné tehotenstvo s vlastnými vajíčkami a kedy je čas hľadať iné možnosti, napríklad IVF cyklus s darovanými vajíčkami. Vieme, že ani moderné metódy asistovanej reprodukcie nevedia kompenzovať stratu plodnosti závislú od veku. Pravdepodobne potrvá ešte niekoľko dekád, kým sa táto veta zmení: Miera úspešnosti cyklov IVF so zvyšujúcim vekom klesá.
Prvá kazuistika sa týka 39-ročnej pacientky, ktorá mala za sebou tehotenskú stratu vo veku 25 rokov a otehotnieť sa snažila 7 rokov. U jej partnera bolo zistené vysoké zastúpenie spermií abnormálneho tvaru. Ovariálna rezerva pacientky bola primeraná (AMH 2,4 ug/l). Pár sa rozhodol pre liečbu neplodnosti metódou umelého oplodnenia IVF ICSI. Po deväťdňovej hormonálnej stimulácii, počas ktorej narástlo sedem folikulov, sa získalo šesť vajíčok, ktoré boli všetky oplodnené. Po piatich až šiestich dňoch kultivácie boli získané tri embryá. Dve embryá boli zamrazené a jedno embryo bolo vložené do maternice čerstvým transferom, výsledkom čoho bolo úspešné tehotenstvo.
Ďalší príklad je 39-ročná žena, ktorá už mala jedno dieťa a jej partner mal veľmi ťažkú poruchu spermiogramu. Žena už v minulosti absolvovala dva neúspešné IVF cykly a vo veku 39 rokov mala ovariálnu rezervu adekvátnu svojmu veku. Vo svojom treťom cykle po stimulácii získali osem vajíčok, z nich sa oplodnilo šesť. Čerstvý embryo transfer bol neúspešný, ale prekvapivo, navzdory vyššiemu veku, bolo vykultivovaných a kryoprezervovaných niekoľko embryí. Po neúspešnom čerstvom transfere vstúpila do štvrtého cyklu stimulácie s nízkymi dávkami hormónov, z ktorého získali ďalšie dva oocyty. Všetky získané embryá boli postupne transferované, no tehotenstvo sa nedosiahlo. Pri piatom cykle, ktorý bol vo veku 41 rokov pacientky, boli získané dva oocyty. Z nich boli získané dve embryá, ktoré boli transferované na štvrtý deň. Výsledkom tohto piateho IVF bolo dosiahnutie tehotenstva. Tieto kazuistiky zdôrazňujú individuálnu povahu neplodnosti a liečby, ako aj dôležitosť vytrvalosti a prispôsobenia liečebných stratégií.
Mužská Plodnosť a Jej Vplyv
Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, či už medzi laickou verejnosťou, alebo v médiách. Dlho sme si mysleli, že sa mužská plodnosť nemení, ale opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. - 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu. Je všeobecne známe, že u tehotenstiev starších žien dochádza k väčšiemu riziku Downovho syndrómu. Podobne je to aj u mužov, ale riziko v tomto prípade nie je také vysoké ako u žien. S vyšším vekom muža (po 40. - 50. roku života) rastie aj riziko niektorých tehotenských komplikácií, rovnakých, ako spôsobuje vyšší vek ženy, teda spontánny potrat, predčasný pôrod, riziko niektorých neuropsychiatrických chorôb a riziko onkohematologických ochorení u potomstva.
Kvalita mužského semena sa za posledných 40 rokov zhoršila o 50 až 60 %. Ukazuje sa, že kvalita spermií je úzko spojená so stravou a celkovým životným štýlom. Strava a životný štýl sú hlavné faktory ovplyvňujúce kvalitu spermií a plodnosť muža. Jedna zo štúdií preukázala, že užívanie doplnkov, konkrétne karnitínu, ubichinolu a vitamínov C a E, môže výrazne zlepšiť kvalitu spermií. Po troch mesiacoch suplementácie sa hustota spermií zvýšila o 39,8 % a po šiestich mesiacoch až o 78,0 %. Pre úplnosť však dodajme, že doterajšie vedecké práce sa nezhodujú na jednoznačnej účinnosti výživových doplnkov pri podpore plodnosti mužov. Problémom nemusí byť neúčinnosť týchto doplnkov, ale skôr ich kvalita. Pre podporu plodnosti mužov sú na trhu dostupné aj komplexné vitamíny, ako napríklad Proceive® Men a Proceive® Max Men, navrhnuté tak, aby poskytovali optimálnu podporu pre zdravú spermatogenézu.
OVULÁCIA: Pochopenie vášho plodného obdobia a sledovanie cyklu
tags: #nedozrievajuce #vajicka #na #plodnost #tehotenstvo