Proces osvojenia dieťaťa na Slovensku predstavuje zásadný právny akt, ktorý mení životy mnohých - detí, ktoré potrebujú bezpečný a milujúci domov, aj dospelých, túžiacich po naplnení rodičovstva. Hoci sa v bežnej reči často stretávame s pojmom „adopcia“, v slovenskom právnom poriadku sa oficiálne používa termín „osvojenie“. Oba výrazy však označujú ten istý právny inštitút, ktorého cieľom je vytvoriť trvalé rodinné zázemie pre dieťa, nad ktorým prevzal ochranu štát. Cesta k osvojeniu je komplexná, vyžaduje si trpezlivosť, zodpovednosť a pripravenosť na emocionálne aj administratívne výzvy. Tento rozsiahly článok vás prevedie kľúčovými aspektmi osvojenia na Slovensku, od základných podmienok a právneho rámca, cez podrobný proces podania žiadosti a prípravy, až po diskusiu o čakacích dobách a alternatívnych formách náhradnej rodinnej starostlivosti.
Právny inštitút osvojenia a jeho odlišnosti od iných foriem starostlivosti
V slovenskom právnom poriadku je osvojenie chápané ako výlučné, respektíve úplné. To znamená, že dieťa sa stáva právoplatným a plnohodnotným členom rodiny osvojiteľa alebo osvojiteľov. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Rovnako tak vzniká príbuzenský vzťah medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa. Tento vzťah je trvalého charakteru a nahrádza biologické rodičovstvo, čo znamená, že dieťa získava priezvisko nových rodičov a adoptívni rodičia sú zapísaní do jeho rodného listu namiesto pôvodných rodičov. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely, napríklad pri dedení, medzi vlastnými deťmi osvojiteľa a osvojencami.
Je dôležité zdôrazniť, že právny inštitút osvojenia sa často nesprávne zamieňa s inými právnymi inštitútmi, ako sú poručníctvo a opatrovníctvo. Základným rozdielom medzi týmito formami starostlivosti je ich trvalosť a rozsah práv a povinností. Kým osvojenie predstavuje trvalú starostlivosť, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo so všetkými právnymi dôsledkami, inštitúty poručníctva a opatrovníctva sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter. Poručník je napríklad ustanovený súdom pre maloleté dieťa, ktorého rodičia nemôžu vykonávať rodičovské práva a povinnosti, pričom však práva a povinnosti biologických rodičov nezanikajú úplne a dieťa si ponecháva priezvisko pôvodnej rodiny. Osvojenie ide v tomto ohľade oveľa ďalej, pretože úplne integruje dieťa do novej rodiny s plnými právami a povinnosťami.
Účel a podstata osvojenia v slovenskom právnom poriadku
Hmotnoprávna úprava osvojenia sa nachádza predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine, ďalej len „ZR“) a ďalších súvisiacich právnych predpisoch. V zmysle uvedeného ustanovenia možno vzťah, ktorý je medzi rodičmi a ich deťmi, založiť osvojením. Účelom právneho inštitútu osvojenia je vždy najlepší záujem dieťaťa. Slovenský právny poriadok umožňuje osvojiť iba maloleté dieťa, čo znamená dieťa do dovŕšenia 18 rokov veku, prípadne osoby mladšej ako 18 rokov, ktorá uzavrie manželstvo po dosiahnutí 16 rokov veku s povolením súdu (v zmysle § 7 a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“).
ZR nedefinuje explicitne, čo sa rozumie pod pojmom „záujem dieťaťa“, preto je výklad tohto pojmu ponechaný súdom. Všeobecne sa za záujem dieťaťa považuje zlepšenie jeho sociálnych, právnych a osobných pomerov. To zahŕňa zabezpečenie stabilného a láskavého prostredia, podporu zdravého vývoja a plnohodnotnú integráciu do rodiny. Osvojitelia tak nadobúdajú všetky rodičovské práva a povinnosti voči osvojovanému dieťaťu, vrátane vyživovacej povinnosti, povinnosti vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, a spravovať jeho majetok. Tieto práva a povinnosti sú totožné s právami a povinnosťami biologických rodičov.
Kto sa môže stať osvojiteľom? Podmienky a predpoklady
Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa viaceré zákonné podmienky. Orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení, je súd. Súd rozhoduje o osvojení na návrh navrhovateľa, ktorým je samotný osvojiteľ. Aby sa však osoba mohla stať osvojiteľom, musí spĺňať nasledovné kritériá:
- Fyzická osoba: Osvojiteľom môže byť výhradne fyzická osoba.
- Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu: Záujemca musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony.
- Osobné predpoklady: Osvojiteľ musí spĺňať osobné predpoklady, ktoré sú v ZR uvedené demonštratívnym, teda príkladným výpočtom. To znamená, že zákonom stanovené osobné predpoklady môžu byť rozšírené o tie, ktoré nie sú v ZR výslovne uvedené. Patria sem najmä:
- Zdravotné predpoklady: Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. V rámci týchto vyšetrení je nevyhnutné zistiť nielen telesný, ale aj duševný stav. Hoci lekár poskytuje podklady, konečný záver o súlade zdravotného stavu s účelom osvojenia prijíma súd.
- Osobnostné a morálne predpoklady: Posudzuje sa charakter, stabilita a hodnotový systém žiadateľa.
- Bytové a majetkové predpoklady: Hoci zákon nešpecifikuje vlastníctvo nehnuteľnosti, je nevyhnutné preukázať primerané finančné a materiálne zabezpečenie. V praxi to znamená, že napríklad platná nájomná zmluva alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti môžu byť postačujúce. Súd v rámci konania o osvojenie skúma celkovú schopnosť osvojiteľa náležite sa starať o maloleté dieťa a poskytnúť mu potrebnú starostlivosť pre jeho zdravý vývoj.
- Spôsob života: Osvojiteľ musí spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácnosti, zaručovať, že osvojenie bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
- Zápis do zoznamu žiadateľov o osvojenie: Záujemca musí byť zapísaný do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“), predovšetkým však ustanovenia § 33 a nasl. tohto zákona.
Táto podmienka zápisu do zoznamu žiadateľov sa v praxi aplikuje predovšetkým na prípady, keď je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa.
Podmienky osvojenia dieťaťa: vek, rodinný stav a ďalšie špecifiká
Osvojiť je možné len maloleté dieťa. Okrem všeobecných podmienok pre osvojiteľov existujú aj špecifické podmienky týkajúce sa samotného dieťaťa a vzťahu medzi dieťaťom a budúcim osvojiteľom:
- Primeraný vekový rozdiel: Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť náležitý vekový rozdiel, ktorý je v súlade s predstavou o fikcii rodičovstva. V praxi tak nemôže nastať situácia, že by si napríklad 18-roční manželia osvojili 16-ročné dieťa. Zákonná požiadavka primeranosti vekového rozdielu je legitímna, aby sa reálne „suplovali“ rodičovské vzťahy. Pre páry vo vyššom veku, napríklad 49-ročná žena a 39-ročný muž, nie je vek automatickou prekážkou. Súčasná legislatíva len vyžaduje primeraný vekový rozdiel, a mnohé páry v takomto veku majú aj biologické deti.
- Rodinný stav osvojiteľov: V zmysle ZR je manželstvo zväzkom muža a ženy. Ako spoločné dieťa si tak môžu osvojiť maloleté dieťa iba manželia. Žiadny iný pár, bez ohľadu na pohlavie, si nemôže osvojiť maloleté dieťa ako spoločné dieťa.
- Manželia: Najčastejšie si dieťa osvojujú manželia spoločne.
- Jeden z manželov: Osvojiť si dieťa môže aj jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov maloletého dieťaťa v manželstve. Je to pomerne častá situácia, keď jeden z manželov mal pred vstupom do manželstva vlastné dieťa a nový partner si ho chce osvojiť. Na to, aby si takáto osoba mohla osvojiť maloleté dieťa svojho manžela, potrebuje jeho súhlas.
- Pozostalý manžel: Dieťa môže osvojiť aj pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.
- Osamelá osoba: V prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobou ide skôr o výnimku, ktorá je odôvodnená záujmom dieťaťa, nakoľko v danom prípade vzniká neúplná rodina. Na otázku, či si môže osvojiť dieťa aj sama žena alebo sám muž, je odpoveď áno, ale len vo výnimočných prípadoch, ak je to v záujme dieťaťa. Podľa skúseností praxe pripadá na 5-6 manželských párov približne jedna až dve samožiadateľky a len výnimočne prichádza ako záujemca samožiadateľ. Pre 24-ročnú ženu s TPP a príjmom je teoreticky adopcia možná aj bez partnera, ale ako výnimka to bude závisieť od celkového posúdenia jej predpokladov a záujmu dieťaťa.
Pokiaľ ide o dĺžku manželského zväzku, nie je rozhodujúca pri priraďovaní dieťaťa. Uprednostnený nie je pár, ktorý je manželmi niekoľko rokov, pred novomanželmi. Dôležitejšie sú požiadavky na dieťatko, ktoré chcete prijať, či máte záujem len o osvojenie, alebo pripadá do úvahy aj pestúnstvo, a tiež kraj trvalého pobytu.
Súhlas s osvojením: Kľúčová podmienka pre právnu voľnosť dieťaťa
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak ZR neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade, že ZR neustanoví inak, je súhlas oboch rodičov, t.j. osôb zapísaných v rodnom liste dieťaťa ako matka a otec, nevyhnutnou podmienkou. Nie je pritom relevantné, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželia alebo nie. Keďže súhlas s osvojením nie je viazaný na výkon rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa aj v prípade, že je rodičom maloletého dieťaťa maloletá osoba.
Forma a odvolanie súhlasu: Pokiaľ ide o formu súhlasu, musí byť udelený pred súdom a výslovne, bez podmienky a bez omylu. Musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Súhlas môže byť udelený:
- Konkrétnym osvojiteľom (tzv. cielené osvojenie).
- Všeobecne, bez určenia konkrétnych osvojiteľov (tzv. blanketový súhlas).
ZR tiež umožňuje odvolanie súhlasu s osvojením, čo je však časovo limitované. Súhlas možno odvolať, pokiaľ maloleté dieťa ešte nie je na základe rozhodnutia súdu umiestnené do starostlivosti budúcich osvojiteľov, do tzv. predosvojiteľskej starostlivosti. Akonáhle súd právoplatne rozhodne o umiestnení dieťaťa do tejto starostlivosti, súhlas už nie je možné odvolať.
Prípady, kedy nie je potrebný súhlas rodičov: Prípady, kedy nie je potrebný súhlas rodičov alebo aspoň jedného z nich na osvojenie maloletého dieťaťa, sú taxatívne upravené v ZR (§ 102 ods. 2 a 3 a § 102 ZR). Ide najmä o situácie, keď:
- Jeden z rodičov zomrel.
- Jeden z rodičov nie je známy.
- Jeden z rodičov bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
- Jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností (a to aj napriek tomu, že súhlas s osvojením podľa tohto ustanovenia nie je viazaný na výkon rodičovských práv a povinností).
- Kvalifikovaný nezáujem o dieťa: Nastane, ak rodičia neprejavovali skutočný (nie iba formálny) záujem o dieťa po dobu najmenej šiestich mesiacov, ideálne osobný a pravidelný kontakt a platenie výživného. Nejde len o posielanie pohľadníc, ale o reálne úsilie na úpravu svojich pomerov tak, aby mohli dieťa osobne vychovávať.
- Absolútny nezáujem o dieťa: Nastane, ak napriek tomu, že neexistuje závažná prekážka, ktorá by bránila prejaveniu záujmu, rodičia neprejavia žiadny záujem o svoje dieťa v lehote najmenej dvoch mesiacov po narodení. Táto lehota musí uplynúť naraz a bez prerušenia.
V prípade, že na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov (ani súhlas maloletého rodiča), chráni záujmy maloletého osvojovaného dieťaťa ad hoc opatrovník ustanovený príslušným súdom. Opatrovník je ustanovený buď na účely vyslovenia súhlasu s osvojením, alebo pre celé konanie o osvojiteľnosti, respektíve konanie o osvojenie. Funkcia tohto opatrovníka zanikne zo zákona vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol ustanovený.
Súhlas maloletého dieťaťa: Požiadavka súhlasu maloletého dieťaťa s osvojením, pokiaľ je spôsobilé posúdiť dôsledky svojho osvojenia, je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa.
Úloha súdu a predosvojiteľská starostlivosť
Po tom, čo orgán sociálnoprávnej ochrany detí urobí záver o splnení podmienok osvojiteľnosti, je povinný podať na súd návrh na začatie konania o osvojiteľnosti. Ustanovenie § 103 ZR upravuje už spomínanú predosvojiteľskú (predadopčnú) starostlivosť. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa.
Táto deväťmesačná lehota je kľúčová. Počas nej by sa malo dieťa v novom prostredí adaptovať a vytvoriť si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ má v rámci tejto lehoty možnosť preveriť, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj. Ide o dôležitú hmotnoprávnu podmienku osvojenia.
Výnimka z predosvojiteľskej starostlivosti: Ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna podľa odseku 1, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu. Zmyslom predosvojiteľskej starostlivosti je totiž najmä preverenie schopnosti budúceho osvojiteľa náležite sa starať o osvojované dieťa, ako aj preverenie jeho materiálneho zabezpečenia. Ak už bola táto schopnosť preukázaná v rámci pestúnskej starostlivosti, opakované preverovanie nie je potrebné.
Na rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa v rámci predosvojiteľskej starostlivosti sa primerane aplikujú ustanovenia § 45 a nasl. ZR a ustanovenia § 48 a nasl. ZR, avšak len v častiach, ktoré sa týkajú práv a povinností budúceho osvojiteľa. Napríklad, podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má však iba v bežných veciach.
Zdravotný stav a účel osvojenia
Ustanovenie § 104 ZR upravuje povinnosti súdu v rámci posudzovania účelu osvojenia, s dôrazom na zdravotný stav. Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. Z dikcie prvej vety uvedeného ustanovenia vyplýva, že orgánom, ktorý posudzuje súladnosť zdravotného stavu je súd, nie lekár. Súd v rámci tejto činnosti vychádza z lekárskych vyšetrení osvojiteľa a osvojenca.
Konečný záver, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia, však prijíma súd, nikdy nie lekár. Úlohou lekára je poskytnúť súdu všetky podklady na to, aby túto otázku objektívne posúdil. Povinnosť absolvovať lekárske vyšetrenie by mal uložiť súd, ktorý by mal tiež špecifikovať, aké vyšetrenia majú osvojiteľ a osvojenec absolvovať s cieľom objektívneho zistenia ich zdravotného stavu. V rámci týchto vyšetrení je nevyhnutné zistiť nielen telesný, ale aj duševný stav.
S výsledkami lekárskeho vyšetrenia je súd povinný oboznámiť zákonom ustanovený okruh osôb, ktorý je v porovnaní so ZR v OSP rozšírený na všetkých účastníkov konania (napr. rodičov maloletého osvojovaného dieťaťa alebo poručníka), nielen na osvojiteľa a osvojenca, respektíve jeho zástupcu. Súd tieto osoby súčasne poučí o účele a obsahu výsledkov lekárskeho vyšetrenia.
Priezvisko a meno osvojenca
Do právomoci súdu nepatrí rozhodovanie o budúcom priezvisku osvojenca. Odpoveď na otázku, aké priezvisko bude mať osvojenec, je upravená priamo v ZR. Po tom, čo rozsudok o osvojení nadobudne právoplatnosť, osvojenec zo zákona nadobudne priezvisko osvojiteľa. ZR upravuje aj situácie, kedy sú osvojiteľmi manželia. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzatváraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti.
ZR neupravuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo dôjsť k zmene mena osvojovaného dieťaťa. Zmena mena osvojovaného dieťaťa je upravená v zákone č. 300/1993 Z. z. Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike, alebo mu určiť ďalšie meno. Táto zmena sa často vykonáva s ohľadom na vek dieťaťa a jeho prispôsobenie sa novej rodine, najmä ak ide o menšie deti. U starších detí, napríklad školákov, je vhodné zvážiť, či zmena mena nebude pre nich zdrojom rozpakov pred spolužiakmi a vplyv na ich identitu.
Zánik pôvodných právnych vzťahov a nezrušiteľnosť osvojenia
Jedným z najvýznamnejších právnych následkov právoplatného osvojenia maloletého dieťaťa je zánik práv a povinností medzi týmto osvojencom a jeho pôvodnou rodinou, prípadne zánik práv a povinností medzi osvojencom a jeho poručníkom alebo opatrovníkom. Zánik práv a povinností týchto osôb nastáva ex lege, a preto na tento zánik nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu. Tento aspekt zdôrazňuje úplnú integráciu dieťaťa do novej rodiny a vytvorenie plnohodnotného príbuzenského vzťahu.
Je dôležité poznamenať, že osvojenie je zo zákona nezrušiteľné, s výnimkou krátkeho obdobia hneď po osvojení, počas predosvojiteľskej starostlivosti. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o osvojení sa tento vzťah stáva trvalým a nemožno ho jednostranne zrušiť. To je podstatný rozdiel oproti iným formám náhradnej rodinnej starostlivosti. V prípade, ak dospelá adoptovaná dcéra trpí závislosťami a správa sa agresívne, neznamená to možnosť zrušenia osvojenia. Ak je dcéra dospelá a už neštuduje, rodičia môžu mať možnosť zrušiť jej trvalý pobyt, neumožniť jej vstup do domácnosti a v prípade neoprávneného vstupu alebo agresívneho správania požiadať o pomoc políciu. Ide o situácie, ktoré sa riešia v rovine dospelých vzťahov a právneho poriadku, nie v rovine zrušenia osvojenia.
Proces podania žiadosti o osvojenie a jeho náležitosti
Prvý krok na ceste k osvojeniu alebo pestúnskej starostlivosti je registrácia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) podľa miesta trvalého bydliska. Predtým je možné sa telefonicky alebo na osobnom stretnutí informovať a poradiť o postupe, napríklad na infolinke organizácií ako Návrat o.z.
Kam podať žiadosť: Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov podáva záujemca na určenom ÚPSVaR (8 ÚPSVaR v sídle kraja) podľa miesta trvalého bydliska. Ak majú manželia trvalý pobyt každý v inom kraji, žiadosť sa podáva na krajskom ÚPSVaR podľa miesta ich obvyklého pobytu, nie trvalého pobytu, a nie je možné podať žiadosť súčasne v dvoch krajoch. Dôležitý je obvyklý pobyt, ktorý je pre vás miestom, kde žijete a máte vzťahy.
Obsah žiadosti a prílohy: Žiadosť musí obsahovať osobné údaje záujemcu o náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS), a to: meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo a ďalšie údaje. K žiadosti je nutné doložiť nasledovné doklady:
- Odpis z registra trestov: Je dôležité predložiť kompletný odpis, nie len výpis.
- Doklad o majetkových a príjmových pomeroch: Toto zahŕňa preukázanie primeraného finančného základu na plnenie rodičovských povinností. Pre zamestnaných sú to potvrdenia o príjme od zamestnávateľov. V prípade podnikateľov (SZČO) môže potvrdenie o príjme nahradiť výkaz o príjmoch a výdavkoch. Výkaz o majetku a záväzkoch je jedným z účtovných dokumentov dokladaných k daňovému priznaniu pre podnikateľskú činnosť, resp. právnické osoby. Ak nepodnikáte, spísanie zoznamu výdavkov nestačí, je potrebné predložiť potvrdenia o príjme. Ak v poslednom roku klesol príjem jedného z manželov pod úroveň životného minima, môže to byť problém, ale súd zohľadňuje aj majetkové skutočnosti, ako sú výpisy z účtov, majetok v nehnuteľných a hnuteľných veciach, či majetok firmy vo vlastníctve jedného z manželov. Je nevyhnutné preukázať schopnosť zabezpečiť potreby dieťaťa.
- Správa o zdravotnom stave: Zdravotné predpoklady sa skúmajú z hľadiska schopnosti vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska.
- Vyplnený dotazník pre uchádzačov o NRS: Tento dotazník slúži na získanie podrobnejších informácií o vašej osobnosti a motivácii.
Overenie podmienok spôsobilosti: Po doručení všetkých potrebných dokladov určený ÚPSVaR overí podmienky spôsobilosti (napr. z hľadiska odpisu registra trestov, správy o zdravotnom stave, spôsobilosti na právne úkony). Sociálny pracovník uskutoční najmenej jednu návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia vašich bytových, rodinných a sociálnych pomerov. Z miesta vášho pobytu bude tiež vyžiadaná správa z obecného úradu o spôsobe vášho života.
Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť
Ak máte záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, ste zo zákona povinní absolvovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť. Túto prípravu si môžete vybrať v subjekte, ktorý je na to akreditovaný, ako napríklad Návrat o.z., Úsmev ako dar o.z., PhDr. Litavská Eva Miesto pod slnkom o.z., alebo priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad zriaďuje na prípravu na NRS - osvojenie tím v zložení psychológ RPPS a sociálny pracovník oddelenia SPODaSK. Tím na prípravu si prizýva k spolupráci na príprave aj zástupcu detského domova, napríklad profesionálneho rodiča.
Obsah a rozsah prípravy: Príprava má zo zákona trvanie minimálne 26 hodín a jej obsah a rozsah sú stanovené zákonom. Zahŕňa informácie o formách náhradnej rodinnej starostlivosti, o vývine dieťaťa a špecifikách náhradného rodičovstva, výchovných postupoch, právach dieťaťa a povinnostiach i právach náhradných rodičov. Jej súčasťou je aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľa stať sa náhradným rodičom, ktoré je ukončené písomnou správou. Táto príprava má pomôcť budúcim rodičom pripraviť sa na situáciu, v ktorej ešte nikdy neboli - ani oni, ani dieťa, ktoré k nim príde. Záujemca musí byť s obsahom záverečnej správy o príprave na NRS oboznámený.
Dohodu o vykonaní prípravy na NRS možno uzatvoriť medzi záujemcom a daným subjektom po zaevidovaní žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov na určenom ÚPSVaR a následnom overení podmienok spôsobilosti. Manželia, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľmi, uzatvárajú dohodu so subjektom vykonávajúcim prípravu na NRS spoločne.
Aktualizácia prípravy: Určený ÚPSVaR vyzve záujemcu na aktualizáciu prípravy, ak nastal niektorý z dôvodov na jej obnovu a záujemca nezačal s aktualizáciou prípravy bez vyzvania. Na základe výzvy je záujemca povinný začať s aktualizáciou prípravy do 30 dní od doručenia výzvy a informovať o začatí prípravy na NRS ÚPSVaR, u ktorého je v zozname žiadateľov vedený. Príprava v Návrate o.z. má pre záujemcov dve časti - individuálnu aj skupinovú - a trvá približne pol roka.
Zoznam žiadateľov a sprostredkovanie dieťaťa
Po absolvovaní prípravy a doručení záverečnej správy o nej rozhodne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vašom zapísaní do zoznamu žiadateľov. Vo výroku rozhodnutia je uvedený dátum zapísania záujemcu do zoznamu žiadateľov.
Sprostredkovanie kontaktu: Nasleduje sprostredkovanie kontaktu s konkrétnym dieťaťom, ktoré organizuje určený ÚPSVaR v spolupráci s inými subjektmi. Pri zaradení žiadateľa do procesu sprostredkovania sa zohľadňuje poradie žiadateľov zapísaných do zoznamu žiadateľov. Ako budúci náhradní rodičia budete oslovení s možnosťou nadviazania osobného vzťahu s konkrétnym dieťaťom. Dostanete všetky dostupné informácie o dieťati, vrátane jeho fotografie a videa. Ak na túto možnosť zareagujete pozitívne, dohodne sa prvé stretnutie s dieťaťom. Spravidla sú potrebné tri stretnutia s dieťaťom pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti. Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove (dnes Centrá pre deti a rodinu - CDR), spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr Vám, ak je to možné, nechajú aj priestor na súkromný čas s dieťaťom. Dĺžka a priebeh interakcií je po dohode s CDR, podľa veku a režimu dieťatka a možností profesionálneho rodiča (ten sa o dieťa stará doma a dieťa na interakciu dovezie do domova). Následne ÚPSVaR vysloví písomný súhlas so zoznámením a interakciou a vypracuje správu o priebehu nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom. S touto správou bude žiadateľ oboznámený.
Čakacie doby a faktory ovplyvňujúce dĺžku procesu
Proces adopcie na Slovensku je často spojený s dlhými čakacími dobami, ktoré sa môžu v závislosti od kraja a vašich požiadaviek pohybovať od niekoľkých rokov až po desať rokov. V Prešovskom kraji môže čakanie dosiahnuť 8-10 rokov. Tieto dlhé doby sú spôsobené najmä nedostatkom „právne voľných“ detí na adopciu, ktoré spĺňajú špecifické požiadavky väčšiny žiadateľov, a tiež administratívnymi procesmi.
Nesúlad medzi ponukou a dopytom: Najväčší záujem je o zdravé bábätká do jedného roka majoritného etnika, ktorých je však na Slovensku veľmi málo. Napríklad v Prešovskom kraji mali za jeden rok len jediného nerómskeho novorodenca, ktorého matka spísala súhlas s osvojením. To znamená, že žiadatelia čakajúci na nerómske bábätko sa za daný rok posunuli len o jedno miesto.
Na druhej strane je v detských domovoch (CDR) približne 4 500 detí, ktoré čakajú na náhradnú rodinnú starostlivosť. Väčšina ľudí si pod adopciou predstaví zdĺhavý proces, a mnohí netušia, aké sú skutočné podmienky adopcie na Slovensku. Problém je v tom, že približne 80-90 % týchto detí môže ísť len do pestúnskej starostlivosti a nie priamo do adopcie. Mnohokrát ide o súrodencov, dvoch či troch, ktorí pre svoje súrodenecké vzťahy potrebujú ísť do rodiny spoločne. Tieto deti sú v rôznom veku, menšie i veľké deti, ktoré sú pracovníkmi domovov pripravované, že by mohli ísť do náhradnej rodiny. Niekedy na tú „svoju“ rodinu čakajú v profesionálnej rodine, hlavne ak majú menej ako šesť rokov.
Faktory predlžujúce čakanie:
- Špecifické požiadavky: Žiadatelia majú často jasné predstavy o dieťati - napríklad, že musí byť zdravé, nesmie byť z rómskej rodiny, nesmie byť postihnuté a podobne. Tieto špecifické požiadavky, hoci na ne majú rodičia právo, môžu celý proces zbytočne predlžovať.
- Nedostatok právne voľných detí: Adopcia je možná len pre právne voľné dieťa, teda dieťa, ktorému súd vyriekol osvojiteľnosť. Tieto deti majú medzitým vek od niekoľko mesiacov až po 1,5 roka, respektíve aj viac, ak sa jedná o deti odobraté neskôr z nevhodných domácich podmienok.
- Administratívne úskalia: Úskalie sa často vidí v dlhšom trvaní procesov a lehôt na súdoch, keď je dieťa už napríklad v rodine, ale proces od prijatia do starostlivosti až po osvojenie trvá niekedy neprimerane dlho.
Ako urýchliť proces:
- Rozšírenie kritérií: Čím širšie predstavy budete mať o prijatom dieťati (napríklad o veku, etniku, zdravotnom znevýhodnení, či forme NRS ako je pestúnska starostlivosť), tým bude čas čakania kratší. Napríklad krásne, zdravé rómske dieťa do 5 rokov do pestúnskej starostlivosti môžete mať podľa skúseností veľmi rýchlo po zapísaní do zoznamu žiadateľov.
- Registrácia v akreditovaných subjektoch: Ak máte väčšiu flexibilitu očakávaní na dieťa, druhou možnosťou, ako urýchliť proces, je zaregistrovať sa aj v organizáciách ako Návrat o.z. Určené úrady posielajú do krajských regionálnych centier Návratu spisy detí, ktoré neumiestnia v rodinách oni. V Návrate robia pre tieto deti druhý pokus a hľadajú v ich databáze rodín vhodnú, ochotnú rodinu, ktorá by vedela prijať dieťa, ktoré nie je pre iných žiadané. Zaregistrovanie sa v Návrate dáva žiadateľovi výhodu, že má svoje miesto v poradovníku na úrade a zároveň mu môžu pomáhať hľadať vhodné dieťa. Strata miesta v poradovníku na úrade pri príprave alebo obnove prípravy v Návrate nenastáva. To, kde žiadateľ robí prípravu, nemá vplyv na to, či si môže do žiadosti uviesť záujem o „top“ deti (nerómske, zdravé, malé) alebo aj o znevýhodnené deti. Rozdiel je v tom, že „top“ deti sú rýchlo umiestnené priamo cez úrad, zatiaľ čo deti, ktoré sa dostanú do databázy Návratu, sú znevýhodnené.
Ťažko umiestniteľné deti a „neviditeľné“ spisy: Na Slovensku je momentálne približne 5000 detí v detských domovoch, no čakacia doba na „top“ deti v niektorých regiónoch dosahuje až 12 rokov. Nesúlad spočíva predovšetkým v tom, že väčšina týchto detí môže ísť len do pestúnskej starostlivosti a nie priamo do adopcie. Mnohé deti majú zdravotný problém, sú v kontakte s biologickou rodinou, sú rómskeho etnika, prípadne sú staršie alebo sú súčasťou väčších súrodeneckých skupín, ktoré sa neodporúča rozdeľovať. Pre nedostatok kapacít sa spisy týchto detí odkladajú a ich šanca, že sa dostanú do rodín, sa tým výrazne znižuje. Chýbajúci centrálny elektronický systém, ktorý by automaticky spároval žiadateľov so všetkými zložkami detí, vrátane tých starších, ktoré sú už odložené v policiach, komplikuje prácu sociálnym pracovníkom. Takéto pred-selektovanie by uľahčilo prácu a staršie deti by znovu dostali šancu. Bez neho sa môže stať, že 4-ročné dieťa, ktoré je v detskom domove a bola mu vyslovená osvojiteľnosť, je v systéme papierových spisov „neviditeľné“.
Alternatívy k osvojeniu: Pestúnska starostlivosť
Okrem osvojenia existuje na Slovensku aj možnosť pestúnskej starostlivosti. Pestúnska starostlivosť je dočasná alebo dlhodobá starostlivosť o dieťa, ktoré nemôže byť vychovávané svojimi biologickými rodičmi. Pestúni preberajú zodpovednosť za výchovu a zabezpečenie potrieb dieťaťa, pričom biologickí rodičia si v niektorých prípadoch zachovávajú určitý rozsah práv a povinností. To je hlavný rozdiel oproti adopcii, kde biologickí rodičia strácajú všetky práva.
Pestúnstvo vs. osvojenie:
- Kontakt s biologickou rodinou: Pri pestúnstve môže biologická rodina udržiavať kontakt s dieťaťom. Psychológovia považujú záujem biologických rodičov za plus pri vývoji dieťaťa, aj keď pestúnski rodičia sa kontaktu môžu obávať. Organizácie ako Návrat o.z. poskytujú asistenciu pri týchto stretnutiach, aby boli bezpečné pre všetkých zúčastnených a vyhodnocujú, či je efekt stretnutí v záujme dieťaťa.
- Práva a povinnosti: V pestúnstve sú zákonnými zástupcami stále biologickí rodičia alebo iná určená osoba, kým pestúni vykonávajú celodennú starostlivosť o dieťa. V prípade adopcie preberajú osvojitelia plné rodičovské práva a povinnosti.
- Ukončenie: Pestúnska starostlivosť z právneho hľadiska končí 18. rokom veku dieťaťa. Adopcia je trvalý vzťah, ktorý nezaniká plnoletosťou.
- Finančná podpora: Pestúnstvo je štátom finančne podporované príspevkom pre dieťa v pestúnskej starostlivosti a odmenou pestúna.
- Pestúnstvo s vyhliadkou na adopciu: Sociálni pracovníci niekedy vedia odhadnúť, podľa zázemia biologickej matky alebo iných faktorov, že niektoré deti sa pravdepodobne budú dať po nejakom čase osvojiť/adoptovať (napríklad, ak ide o siedme dieťa a všetky ostatné deti sú už umiestnené, alebo ide o závislých rodičov). Ak sú žiadatelia ochotní podstúpiť malé riziko, že by sa dieťa malo od nich vrátiť do pôvodnej rodiny, môžu preskočiť roky čakania v poradovníku a zároveň ponúknuť domov dieťaťu, ktoré by sa inak možno nikdy nedostalo na zoznam detí na adopciu. Ak biologická rodina neudržiava kontakt, pestúnska rodina môže dať návrh na súd na osvojenie. Zmena pestúnstva na adopciu je však zásah do identity dieťaťa, keďže sa mu mení napríklad priezvisko, čo treba dôsledne zvážiť. Adopcia môže dieťaťu zabezpečiť napríklad oficiálne právo na dedičstvo.
Profesionálni rodičia: Je dôležité rozlišovať medzi pestúnom a profesionálnym rodičom. Profesionálny rodič je zamestnanec, vykonáva ústavnú starostlivosť o dieťa v domácom prostredí, dostáva za svoju prácu mzdu a v zásade nemá možnosť „vyberať“ si dieťa. Zatiaľ čo pestúnstvo je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, viac sa približuje osvojeniu.
Medzištátne osvojenie
Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou osvojenia maloletého dieťaťa je súhlas príslušného štátneho orgánu s osvojením. Táto podmienka sa však týka iba tzv. medzištátneho osvojenia, konkrétne osvojenia štátneho občana Slovenskej republiky do cudziny. Príslušným štátnym orgánom na udelenie súhlasu s takýmto osvojením je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ochrana dieťaťa pri medzištátnych osvojeniach je garantovaná záväzkami, vyplývajúcimi z Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Medzištátne osvojenie je možné, avšak jeho postup je zložitý a čakacie doby môžu byť dlhé. Slovensko má podpísané zmluvy s niektorými krajinami, ktoré umožňujú takýto typ osvojenia. Ak sa právne voľné dieťa neumiestni na Slovensku, je ďalej ponúkané v rámci systému medzištátneho osvojenia, napríklad v Španielsku.
Dôležitosť emocionálnej a psychologickej pripravenosti
Osvojenie dieťaťa nie je len administratívny proces, ale predovšetkým emocionálna a psychologická záležitosť. Adoptívni rodičia často prijímajú dieťa, ktoré je citovo zranené, a na túto situáciu je potrebné byť pripravený. Profesor Matějček správne povedal, že „neexistuje hlas krvi. Dieťa prijíma za matku tú osobu, ktorá sa k nemu matersky správa. Adoptívni rodičia, pestúni či iní vychovávatelia dieťaťa v náhradnej rodinnej výchove sú psychologicky pravými rodičmi, ak skutočne prijímajú dieťa za svoje.“
Pre celý proces, cestu osvojenia - adopcie, platí, že treba byť pripravený na vykročenie zo svojej komfortnej zóny. Človek, ktorý nikdy nebol rodičom, sa potrebuje postupne pripraviť na to, že sa mu zmení životný rytmus, priority, bude napĺňať potreby dieťaťa, dlhodobo a celodenne. Potreby detí, zvlášť ak sú to deti, ktoré zažili vážnu stratu a opustenie rodičmi a mnohokrát aj ďalšie náročné udalosti vo svojom útlom veku, sú mnohoraké a môžu byť deťmi intenzívne prejavované. Preto je dobré a dôležité byť osobnostne dobre vybavený na zvládanie záťaže a náročnosti, ktorú nová situácia s prijatým dieťaťom často prináša. Súčasťou prípravy je preto aj práca na sebe a vlastnom sebapoznaní, sebareflexia, získavanie vedomostí a skúseností pre nové rodičovské kompetencie. Je nutné počítať aj s otvorenosťou - seba, svojej rodiny a domácnosti pre rozhovory i nevyhnutné návštevy. Takisto je potrebné vyhradiť si dostatočný čas na stretnutia v príprave.
Je dôležité vybudovať v dieťati pocit domova, bezpečia a rešpektu. Ak je dieťa staršie, môže sa objaviť obdobie vzdoru, kedy je potrebné nepoľaviť a trpezlivo ho viesť. Je dôležité naučiť ho rešpektovať vás ako rodičov, aby sa predišlo budúcim problémom.
Finančná podpora pre náhradných rodičov
Náhradným rodičom, či už v prípade osvojenia alebo inej formy náhradnej rodinnej starostlivosti, prináležia isté finančné príspevky. Tieto príspevky majú pomôcť pokryť náklady spojené s výchovou a zabezpečením potrieb dieťaťa. Je dôležité vedieť, že pobyt dieťaťa v materskej škole (MŠ) nemá vplyv na poberanie rodičovského príspevku; dieťa môže navštevovať MŠ aj na 8 hodín denne. Rodičovská dovolenka a príspevok pre osvojiteľov sa riadia rovnakými pravidlami ako pre biologických rodičov.
Záverečné úvahy o podpore rodín a vyhliadkach
Z mojich skúseností s prácou psychológa a sociálneho pracovníka v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti vyplýva, že v domovoch sú často deti, ktoré sú tam preto, lebo majú alebo mali rodičov s kumulovanými sociálnymi alebo zdravotnými problémami. Dobrou cestou by bolo, ak by jednotlivci i organizácie omnoho viac podporovali budúcich rodičov a čerstvých rodičov a rodiny, aby zvládli starostlivosť o deti a nemuseli sa rozhodovať, či sa vzdajú svojich detí, narodených či nenarodených. Pomôžme slobodným mamám starať sa o deti. Opýtajme sa rodičov, ktorí majú viac detí, čo by potrebovali. Ponúknime sa rodine so zdravotne znevýhodneným dieťaťom, že raz za čas postrážime dieťa. Zásadným krokom k zníženiu počtu detí v ústavnej starostlivosti je prevencia a podpora biologických rodín v kríze.