V zložitých životných situáciách, akými sú rozchody alebo rozvody rodičov, sa prioritou stáva zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a ochrana jeho najlepších záujmov. Slovenský právny poriadok, najmä Zákon o rodine, kladie na túto oblasť mimoriadny dôraz a stanovuje jasné pravidlá pre rozhodovanie o rodičovských právach a povinnostiach. V nasledujúcom článku sa podrobne pozrieme na kľúčové aspekty zverenia dieťaťa do starostlivosti matky, ako aj na alternatívne formy starostlivosti a praktické kroky, ktoré môžu rodičia podniknúť.
Základné princípy rozhodovania súdu o starostlivosti o dieťa
Súd v konaniach týkajúcich sa maloletých detí, známych aj ako nesporové konania, má zo zákona povinnosť zisťovať takzvaný skutočný stav veci. Kľúčovým a prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú, je vždy záujem maloletého dieťaťa. Podľa ustanovenia § 24 ods. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy, ako to vyplýva z § 28 - 30 Zákona o rodine.
Súd bude skúmať pomery na strane každého rodiča. Ak súd zistí, že matka dieťaťa má lepšie zabezpečené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd zverí dieťa do jej starostlivosti. Faktory ako stabilné bývanie, stabilný príjem, doterajšia starostlivosť o dieťa, absencia psychickej lability, agresivity, drogovej alebo alkoholovej závislosti súd vyhodnocuje pri posudzovaní schopnosti rodiča zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného, nenásilníckeho rodiča.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča. Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv.
Druhy osobnej starostlivosti o dieťa
Slovenský právny systém rozlišuje niekoľko základných foriem, do ktorých môže byť dieťa zverené po rozchode alebo rozvode rodičov. Medzi ne patria výlučná osobná starostlivosť, striedavá osobná starostlivosť a spoločná osobná starostlivosť.
Výlučná osobná starostlivosť
Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti iba jedného z rodičov, ktorý sa o neho stará v plnom rozsahu. Druhý rodič si plní vyživovaciu povinnosť a má právo na styk s dieťaťom.
V praxi súd prihliada najmä na to, kto sa o dieťa doteraz staral, aké sú jeho vzťahy k rodičom, aké sú životné podmienky oboch rodičov a ich schopnosť zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Ak má napríklad bývalý partner nestabilné bývanie, nemá príjem, doteraz sa o dieťa nezaujímal a navyše vykazuje známky psychickej lability či agresivity, jeho šance na získanie dieťaťa do osobnej starostlivosti sú podľa doterajšej judikatúry a praxe slovenských súdov veľmi nízke. Podobne, ak otec dieťaťa pije alkohol a nijakým spôsobom neumožňuje matke prístup k dcére, súd túto skutočnosť zohľadní. Situácie, keď otec dieťaťa prepadol drogám a hazardu, má veľké dlhy, neplatí výživné a navyše fyzicky alebo psychicky týra matku, alebo bolo dieťa svedkom bitiek, sú silnými argumentmi pre zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Ak matka vie zabezpečiť stabilné bývanie a starostlivosť, napríklad u svojich rodičov, súd túto skutočnosť vyhodnotí kladne.
Dôležité je tiež vedieť, že súd pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti neberie do úvahy skutočnosť, čie priezvisko deti majú. Priezvisko maloletých detí nie je podkladom pre rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti. Súd prihliadne na to, kto sa o maloleté deti staral doteraz, akým spôsobom, a ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti.
Striedavá osobná starostlivosť (SOS)
Striedavá osobná starostlivosť je úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Tento právny inštitút bol zavedený v našom právnom poriadku od 1. júla 2010 novelizáciou Zákona o rodine. Podľa ust. § 24, ods. 4 Zákona o rodine platí, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.
Striedavá starostlivosť bola zavedená s cieľom zabezpečiť, aby dieťa malo zachovaný blízky vzťah s oboma rodičmi. Rodičovské práva a povinnosti sú rovnocenné a každý rodič má nárok na polovicu voľného času svojho dieťaťa. Zákon neustanovuje aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ani ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať. Rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi však bude záležať vždy od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V prípade určenia nižšieho rozsahu času niektorého z rodičov s dieťaťom však musia existovať určité osobitné dôvody pre toto obmedzenie kontaktu.
Predpoklady a riziká striedavej starostlivosti:Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia. Obidvaja rodičia musia žiť v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, prípadne na ktorom sa rodičia dohodnú. V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom a navštevovať obľúbené krúžky a miesta.
Striedavka nebude vhodná pre deti s poruchami správania, pre deti citlivé na zmenu prostredia, alebo deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie. Rodičia musia vedieť spolu komunikovať, musia byť schopní dohodnúť sa v prípade výnimočných okolností, kedy nebude možné dodržať stanovené obdobia starostlivosti, napríklad keď dieťa ochorie, alebo keď jeden z rodičov musí odcestovať na služobnú cestu. Striedavka je podľa mnohých odborníkov vhodná len pre rodičov, ktorí vedia a chcú spolu komunikovať a sú ochotní si aj vychádzať v ústrety.
Legislatívne nedoriešené otázky pri striedavej starostlivosti:Napriek zavedeniu striedavej osobnej starostlivosti ako právneho inštitútu už pred mnohými rokmi, existujú stále mnohé praktické otázky, ktoré nie sú úplne legislatívne doriešené. Tieto nedostatky spôsobujú rodičom komplikácie v každodennom živote:
- Rodičovský príspevok: Hoci Zákon o rodičovskom príspevku uznáva striedavú starostlivosť, ak sa rodičia nedohodnú, rozhoduje súd, ktorý z nich bude oprávnenou osobou. Len jedna oprávnená osoba môže poberať rodičovský príspevok.
- Prídavok na dieťa: Podobne ako pri rodičovskom príspevku, aj pri prídavku na dieťa je potrebné určiť, ktorý z rodičov ho bude poberať.
- Materská/Rodičovská dovolenka: Zákonník práce umožňuje obom rodičom čerpať rodičovskú dovolenku, avšak peňažnú dávku môžu poberať obaja, no nie súbežne. Iný poistenec (napr. otec) má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
- Školský zákon a materské školy: Deťom navštevujúcim striedavú starostlivosť môže vzniknúť situácia, keď navštevujú dve škôlky. Otázka financovania je nevyriešená, pretože len zriaďovateľ jednej z dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Existuje síce možnosť dohody zriaďovateľov na pomernom rozdelení nákladov a rodič môže dať čestné vyhlásenie jednej škôlke na započítanie. Rovnako tak školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, aj keď chýba explicitná úprava. Žiak plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú.
- Daňový bonus: Úprava daňového bonusu je považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
- Trvalý pobyt: Zákon o hlásení pobytu občanov nerieši situáciu trvalého pobytu dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti.
- Sociálnoprávna ochrana detí: Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka, poskytuje sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov. Vo vnútornej norme je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
- Zdravotná starostlivosť: Zákon o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť, hoci podobná striedavej starostlivosti v tom, že dieťa má kontakt s oboma rodičmi, sa odlišuje tým, že s ňou musia súhlasiť obaja rodičia. Súd ju bez ich súhlasu nemôže nariadiť. Je vhodná pre tých rodičov, ktorí sa chcú dohodnúť a sú schopní efektívne spolupracovať v záujme dieťaťa. V takomto prípade súd schváli dohodu rodičov.
Procesné aspekty a praktické kroky
Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na starostlivosti o dieťa, je nevyhnutné obrátiť sa na súd. Existujú rôzne právne nástroje a postupy, ktoré môžu matke pomôcť zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre svoje dieťa.
Podanie návrhu na súd
Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na úprave styku, výživného, alebo osobnej starostlivosti, je potrebné podať návrh na príslušný súd. Tento návrh by mal byť podaný na súde v obvode, v ktorom má maloleté dieťa bydlisko. Ak sa rodičia sťahujú, miestna príslušnosť súdu sa môže zmeniť. Aj keď sa v praxi stáva, že súd vráti žalobu ako nedôvodnú, ak je návrh podaný 1-2 dni po presťahovaní a druhá strana namieta miestnu príslušnosť, žiadny zákon neupravuje konkrétnu dobu, po ktorej sa prenesie miestna príslušnosť.
V návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je vhodné podrobne opísať dôvody, prečo žiadate zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti. Ak matka navrhuje, aby bolo dieťa zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti, mala by popísať, prečo sú u nej lepšie predpoklady na výchovu dieťaťa. Dôležité je uviesť konkrétne prípady nevhodného správania druhého rodiča, ako sú výbuchy hnevu, vyhrážky, vulgarizmy a nezáujem o starostlivosť.
Neodkladné opatrenie
Ak matka už dlho nevidela svoje dieťa, prípadne vzhľadom na to, že otec dieťaťa požíva alkoholické nápoje, môže sa na príslušnom súde domáhať ochrany aj prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením by sa mohla domáhať určeniu styku so svojim maloletým dieťaťom. Súd by jej aspoň dočasne v určitom rozsahu umožnil styk s maloletým dieťaťom, pričom otec dieťaťa by bol povinný toto súdne rozhodnutie rešpektovať. Uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení je predbežne vykonateľné.
Civilný mimosporový poriadok upravuje účinné a rýchle prostriedky možnosti dosiahnutia nápravy právnych pomerov, ak otec dieťaťa bráni matke v styku, prípadne ak je dieťa v starostlivosti otca ohrozené. V situáciách, keď sa matka obáva o bezpečnosť seba alebo dcérky, môže požiadať aj o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví starostlivosť o dieťa a prípadne aj užívanie spoločného domu, kým nebude rozhodnuté vo veci samej v zmysle ust. § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku. Súd rozhoduje o neodkladnom opatrení spravidla do 30 dní.
Zmena zverenia dieťaťa
Ak sa zmenia pomery od posledného rozhodnutia súdu, je možné podať návrh na zmenu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti. Zmena pomerov znamená, že nastali nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na záujem dieťaťa. Napríklad, ak matka poukazuje na zanedbávanie hygieny dieťaťa, nedostatočnú starostlivosť zo strany otca a obmedzovanie kontaktu s matkou, sú to dôležité argumenty pre zmenu zverenia.
Súd vždy prihliada na najlepší záujem dieťaťa, pričom od 9 rokov už súd berie do úvahy aj názor dieťaťa, a od 12 rokov je povinný ho vypočuť, ak to dieťa chce. Ak dcérka súdu povie, že chce bývať s matkou, je to veľmi dôležitý argument. Dôvodom na zmenu zverenia je aj skutočnosť, ak rodič bráni druhému rodičovi, ktorému deti nie sú zverené, v styku s nimi. Odporúča sa zhromaždiť dôkazy o zanedbávaní starostlivosti, napríklad fotografie, svedectvá, správy zo školy, lekára, prípadne psychológa, a zaznamenať si situácie, kedy bol bránený kontakt s dieťaťom.
Vyživovacia povinnosť
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Ak rodič neplatí žiadne výživné na dieťa a matka chce, aby začal platiť, je potrebné túto vec riešiť súdnou cestou. Najlepšie je podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, aby súd upravil komplexne výkon rodičovských práv a povinností, čo zahŕňa nielen výživné, ale aj osobnú starostlivosť a úpravu styku. Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu, po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné spravidla neurčuje, ak je dieťa u každého z rodičov periodicky po rovnaký čas. V odôvodnených prípadoch však súd môže určiť výživné, pričom prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča.
Práva a povinnosti rodičov pri starostlivosti o dieťa
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Hoci dieťa môže byť zverené do starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič si stále zachováva určité práva a povinnosti voči dieťaťu.
Právo na styk s dieťaťom
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať len ak existujú závažné dôvody. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže (§ 25 Zákona o rodine). V praxi sa určuje styk otcovi maloletého dieťaťa štandardne dvakrát cez pracovný týždeň na 2-4 hodiny a každý druhý víkend, samozrejme, v závislosti od konkrétnych okolností. Ak sa rodičia nevedia na styku dohodnúť, matka môže podať návrh na úpravu styku, kde popíše situáciu a navrhne konkrétny rozsah styku.
Niekedy sa však rodič, ktorému dieťa nie je zverené, snaží obmedziť komunikáciu dieťaťa s druhým rodičom, alebo bráni v styku. To môže viesť k súdnym sporom a k zmene zverenia. Dieťa má právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách.
Informačná povinnosť
Podľa § 24 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, ďalšou možnosťou je súd. Predtým sa však odporúča vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby Vás o dieťati informoval. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinností a nemusí byť riešená v osobitnom konaní. Matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Dôležitosť komunikácie je kľúčová pre zdravý vývin dieťaťa. Odborníci odporúčajú, aby si rodičia v striedavej starostlivosti vymieňali informácie o dieťati pravidelne, napríklad raz za dva dni, aby druhý rodič mal dôveru. Ak chce dieťa samo od seba telefonovať rodičovi, s ktorým práve nie je, je lepšie zavolať mu ráno, vyhýbajúc sa večerným hodinám, keď je dieťa unavené.
Cestovanie s dieťaťom do zahraničia
Pri krátkodobom vycestovaní s dieťaťom do zahraničia, napríklad na dovolenku, sa často vynára otázka, či je potrebný písomný súhlas druhého rodiča. Aj keď druhý rodič tvrdí, že áno, právny systém túto povinnosť explicitne neupravuje pre krátkodobé vycestovanie, pokiaľ je dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jedného rodiča. Otázkou však je, či konkrétna destinácia, kde budete dovolenkovať, nevyžaduje pre vstup do krajiny aj súhlas otca dieťaťa a príslušné testy alebo splnenie ďalších podmienok. Túto informáciu je možné zistiť na stránke Ministerstva zahraničných vecí.
Správa majetku dieťaťa
Majetok dieťaťa spravujú obaja rodičia spoločne. Hoci sa v bežných prípadoch, ako je kúpa bicykla, táto otázka nerieši, pri väčšom majetku, alebo pri nezhodách rodičov, rozhoduje súd. Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného rodiča, neznamená to, že druhý rodič ho nevychováva alebo nemá právo podieľať sa na výchove. Ak by striedavá starostlivosť nebola určená, môže druhý rodič spravovať jeho majetok, podieľať sa na výchove, stretávať sa s dieťaťom, môže požiadať o rozšírenie času stretávania, striedavú starostlivosť, alebo môže nesúhlasiť s určitými úkonmi, napríklad sťahovaním, ktoré chce matka spraviť. Rovnako potrebuje matka súhlas pri zápise dieťaťa do materskej školy.
Zohľadnenie špecifických situácií
Niektoré situácie si vyžadujú osobitný prístup zo strany súdu a zainteresovaných inštitúcií.
Domáce násilie a ohrozenie dieťaťa
Ak je otec dieťaťa psychicky labilný, agresívny, užíva drogy alebo alkohol, či fyzicky alebo psychicky týra matku alebo deti, ide o závažné ohrozenie vývinu dieťaťa. V takýchto prípadoch je vysoká šanca, že súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti matky. Súd vždy skúma najlepší záujem dieťaťa. Ak matka preukáže, že otec je pre dieťa rizikový (výbušnosť, vulgarizmy, vyhrážky), je vysoká šanca na výlučnú starostlivosť.
Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napríklad blízka osoba).
Dieťa s autizmom alebo iným postihnutím
Pri deťoch so špeciálnymi potrebami, ako je autizmus, súd zohľadňuje individuálne okolnosti prípadu. Matka môže podať návrh na súd a žiadať zverenie do osobnej starostlivosti, ak sa o úprave práv a povinností nevie dohodnúť s druhým rodičom. V návrhu je potrebné popísať individuálne okolnosti, aké potreby má dieťa a aké sú jeho výdavky. Súd by mal toto všetko zohľadniť pri rozhodovaní.
Priezvisko dieťaťa a rozhodovanie o starostlivosti
Skutočnosť, že deti nosia priezvisko otca, nemá vplyv na rozhodovanie súdu o zverení do osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy v prvom rade záujem maloletých detí, kto sa o ne doteraz staral, akým spôsobom a ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti. Matka má možnosť získať deti do svojej osobnej starostlivosti, aj keď nemajú jej priezvisko.
Úloha odborníkov a inštitúcií
V komplikovaných rodinných situáciách je dôležitá podpora a pomoc rôznych odborníkov a inštitúcií.
Kolízny opatrovník
V konaní pred súdom je dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorým je spravidla Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka, poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom. Kolízny opatrovník sleduje najlepší záujem dieťaťa a predkladá súdu svoje stanovisko.
Psychológovia a mediátori
Súd môže nariadiť znalecké dokazovanie, napríklad psychologické posudky, ak má pochybnosti o vhodnosti niektorého z rodičov alebo ak je potrebné posúdiť citové väzby dieťaťa. Psychologička Martina Mózsi zdôrazňuje, že striedavá a spoločná starostlivosť o deti je nielen o právach, ale aj o povinnostiach.Mediátori hrajú kľúčovú úlohu pri riešení konfliktov medzi rodičmi. Mediácia slúži na hľadanie optimálneho balansu, aby boli naplnené potreby všetkých zúčastnených. Pre rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť na podmienkach komunikácie alebo striedania, môže byť mediácia účinným prostriedkom. Prichádza stále viac rodičov, ktorí sa dohodnúť chcú a nečakajú na to, ako o nich rozhodne súd. Odborníci matkám a otcom, ktorým ich dieťa počas pobytu u druhého rodiča veľmi chýba, radia, nech si v prvom rade všímajú, ako sa dieťa skutočne má, a svoje prežívanie nech dajú až na druhé miesto. Dôležité je tiež zabezpečiť adaptáciu dieťaťa na nový režim, prechádzať na neho postupne, najskôr zotrvať nejaký čas len pri pár dňoch mimo primárneho domova. Pri starších deťoch sa časové obdobia u jedného rodiča môžu predlžovať, napríklad dva týždne sú vhodné od veku 12-13 rokov, keď sa už dospievajúce dieťa prirodzene začína vzďaľovať.
Európske právo
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Rozhodnutia prijaté v jednom členskom štáte EÚ o rodičovských právach a povinnostiach, napríklad o tom, komu bude dieťa zverené alebo kto bude spravovať jeho majetok, sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko. Avšak, ak dieťa žije v Českej republike, kde má obvyklý pobyt, právomoc na rozhodovanie o úprave práv a povinností bude mať súd ČR, a na prípad sa bude aplikovať české právo. Štátne občianstvo v tomto prípade nie je rozhodujúce.
tags: #dieta #v #starostlivosti #matky