Očkovanie detí je na Slovensku dlhodobo diskutovanou témou, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie nielen medzi rodičmi, ale aj medzi odborníkmi. Rodičia sa často stretávajú s dilemou, či svoje dieťa zaočkovať, alebo nie. Táto dilema je spojená s obavami o zdravie dieťaťa, ale aj s právnymi dôsledkami, ktoré môžu nastať, ak sa rodič rozhodne dieťa nezaočkovať. Očkovanie je dôležitou súčasťou zdravotnej prevencie a starostlivosti o naše deti, ktorého základným významom je predchádzanie niektorým infekčným chorobám. Zároveň je jedným zo spôsobov ochrany pred vážnymi infekčnými chorobami, z ktorých môžu byť niektoré ešte aj dnes smrteľné a môžu na dieťati zanechať trvalé zdravotné následky.
Na Slovensku je očkovanie detí povinné. Povinnosť sa týka očkovania proti viacerým závažným ochoreniam, ako sú osýpky, mumps, rubeola (MMR), detská obrna, záškrt, tetanus, čierny kašeľ a iné. Iné očkovania sú dobrovoľné a zostáva na zvážení rodičov, či ich svojmu dieťaťu zaplatia alebo nie. Cieľom povinného očkovania je zabezpečiť kolektívnu imunitu a chrániť tak nielen očkované deti, ale aj tých, ktorí sa z rôznych dôvodov očkovať nemôžu. Slovenský systém očkovania svojou efektivitou s viac ako 98% zaočkovanosťou detskej populácie, elimináciou väčšiny detských infekčných ochorení a operatívnym doplňovaním nových, vysoko účinných očkovaní patrí medzi špičkové v celosvetovom hodnotení. Dieťa má právo byť chránené pred infekčnými chorobami očkovaním, konštatuje sa v deklarácii UNICEF, a to znamená, že nikto a rodičia predovšetkým, mu toto právo nemôže odoprieť.
Legislatívny rámec povinného očkovania na Slovensku
Právny základ pre povinné očkovanie na Slovensku je zakotvený v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“). Tento zákon stanovuje povinnosť podrobiť sa preventívnemu lekárskemu vyšetreniu a povinnému očkovaniu. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (ďalej len „Vyhláška“), upravuje samotný spôsob vykonávania očkovania, jeho druhy a kontrolu očkovania v Slovenskej republike. Povinnosť očkovania vyplýva priamo zo Zákona, pričom zásadné otázky očkovania ako choroby, proti ktorým sa očkuje, upravuje Vyhláška, čo bolo napádané z právneho hľadiska a to aj na ústavnom súde.
Ústava SR v 13. článku ustanovuje, že povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona v jeho medziach, pri zachovaní základných práv a slobôd. Medze základných práv a slobôb možno upraviť za podmienok ustanovených Ústavou SR a to len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd pritom musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Povinnosť očkovania zasahuje do základných práv a slobôd, a preto by povinné očkovanie malo byť upravené výlučne (iba) zákonom a nie aj podzákonným predpisom, ktorým je Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z.
Fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. Ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podrobiť sa povinnému očkovaniu zástupca dieťaťa.
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Očkovanie proti prenosným ochoreniam zahŕňa povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek. Konkrétne, očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva najskôr prvý deň desiateho týždňa života dieťaťa. Očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva od 15. mesiaca života dieťaťa. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva každých 15 rokov. Na Slovensku je v súčasnosti dlhodobo vysoké (u detí nad 98%) zaočkovanie proti všetkým chorobám v povinnom očkovaní. Vďaka tomu je u nás kolektívna imunita na vysokej úrovni a väčšina detských infekčných ochorení sa vôbec nevyskytuje.
Právo na informovaný súhlas a možnosti odmietnutia očkovania
Pacient, resp. jeho zákonný zástupca v plnej miere rozhoduje o zdravotnej starostlivosti, a bez jeho súhlasu nie je možné vykonať žiadny zákrok. Takisto má právo na úplné informácie a lekár alebo iný zdravotnícky personál je povinný ich poskytnúť. Aj očkovanie je zdravotný zákrok a práva pacienta i povinnosti zdravotníkov sa ho plne týkajú. Lekári a zdravotnícki pracovníci sú povinní rešpektovať právo pacienta na informovaný súhlas (o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutie zdravotnej starostlivosti atď.) aj v oblasti povinného očkovania. Na medzinárodnej úrovni problematiku informovaného súhlasu upravuje čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika), kde je uvedené, že zásah do zdravia človeka sa môže uskutočniť iba vtedy, ak osoba, ktorej sa zásah týka, bola informovaná o zásahu a so zásahom vyjadrila súhlas.
Ak lekár zaočkuje bez splnenia povinnosti plne informovať, alebo bez súhlasu pacienta či jeho zákonného zástupcu, poruší zákon č. 576/2004 Z. z. a vystavuje sa riziku žaloby. Ak dôjde k zaočkovaniu dieťaťa bez súhlasu rodiča, bez predchádzajúceho poučenia o potenciálnych vedľajších účinkoch a nebol udelený ani informovaný súhlas, má takéto správanie charakter porušenia § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. Ten rodičom dáva právo slobodného, dobrovoľného súhlasu so zdravotným výkonom, vrátane očkovania. Preto sa odmietnutie očkovania považuje za plne legitímne v zmysle platnej legislatívy.
Očkovanie môžete úplne legálne (aj podľa zákona č. 355/2007 Z. z., § 51, ods. 1) odmietnuť v prípade potvrdenej kontraindikácie, ktorú by ste mali poznať z príbalového letáku vakcíny skôr, ako očkovanie dovolíte. Medzi kontraindikácie patrí napr. alergia na niektorú zložku vakcíny, ako aj vážne reakcie po predchádzajúcej dávke vakcíny, niektoré rodinné anamnézy, či nestabilný neurologický stav, do ktorého môže spadať každé dieťa do 2 rokov, pretože prekonáva prudký a neopakovateľný vývoj nervovej sústavy. Lekár je preto povinný preskúmať možné kontraindikácie a v takýchto prípadoch neočkovať. V prípade maloletej osoby (nespôsobilej dať informovaný súhlas) sa vyžaduje, aby informovaný súhlas na poskytnutie zdravotníckej starostlivosti za ňu podal jej zákonný zástupca (spravidla rodič). Ak súhlas odmietne dať, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže podať návrh na súd, aby dal súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ak je to v záujme tejto maloletej osoby.
Sankcie za odmietnutie očkovania a relevantné súdne rozhodnutia
Odmietnutie očkovania na Slovensku nie je trestným činom, len priestupkom, u ktorého platí premlčacia doba 2 roky. Rodičom, ktorí sa s dieťaťom nedostavia na povinné očkovanie hrozí napriek všetkému bloková pokuta do výšky 99 eur, alebo až do 331 eur. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur. Ak však rozhodnutie o udelení pokuty nenadobudne právoplatnosť do dvoch rokov od priestupku (odmietnutia očkovania), tak je premlčané a nehrozí nijaký postih. V zmysle § 56, resp. § 57 zákona č. 355/2007 Z. z. sa priestupku na úseku verejného zdravia dopustí osoba, ktorá sa (okrem iného) bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí očkovaniu (ktoré vyplýva z príslušných právnych predpisov), alebo nariadenému očkovaniu.
K problematike sa už vyjadril aj Ústavný súd SR, pričom povinné očkovanie odobril svojím nálezom. Na rozdiel od návrhu Krajského súdu v Nitre nekonštatoval žiadny rozpor zákonných ustanovení s Ústavou SR, ani rozpor uvedenej vykonávacej Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. so zákonom č. 355/2007 Z. z. Naopak, Ústavný súd SR fakticky konštatoval prednosť (nadradenosť) verejného záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľstva predchádzaním vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení pred ochranou ústavného práva jednotlivca na súkromie.
Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý sa vyslovil k otázkam sankcionovania rodičov nezaočkovaných detí. „Pokiaľ zákonný zástupca maloletého dieťaťa odmietne dať zaočkovať svoje maloleté dieťa, môže sa dopustiť podľa zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priestupku, za ktorý mu správny orgán môže uložiť finančnú sankciu - pokutu.“ Právo na rešpektovanie súkromného života (článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nemožno považovať za právo absolútne, a preto zásah do tohto práva automaticky neznamená aj jeho porušenie. Povinné očkovanie ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť síce predstavuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak takýto medicínsky zásah neznamená automaticky i porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru).
Ako príklad súdneho konania môže slúžiť rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3S/6/2015, ktorý sa zaoberal odvolaním žalobkyne proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Poprad. Žalobkyňa, p. Z. K. C., bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva, pretože ako zástupca maloletej H. C. nezabezpečila povinnosť podrobiť maloletú H. očkovaním prvou dávkou očkovacej látky proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym infekciám, detskej obrne, pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Bola jej uložená pokuta vo výške 50 eur a trovy konania vo výške 16 eur. Žalobkyňa namietala, že odmietla konkrétne očkovacie látky od konkrétnych výrobcov, nebola plne informovaná podľa zákona č. 576/2004 Z. z. a že jej dieťa malo neurologické následky po pôrode a výsledky imunologického vyšetrenia boli mimo normu, čo považovala za kontraindikácie. Ďalej spochybňovala postup pediatričky a RÚVZ v súvislosti s poskytovaním osobných údajov a etické praktiky spoločnosti GsK. RÚVZ v odôvodnení uviedol, že odmietnutie konkrétnych vakcín je priestupkom, nebol preukázaný dôkaz o kontraindikácii a že spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme. Zároveň konštatoval, že objektívne právne normy chrániace zdravie detí nesmú byť zrušené kvôli subjektívnemu presvedčeniu rodičov, pričom povinnosti a zodpovednosť vyplývajúca z rodičovstva je silnejšia než rodičovské práva.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, ak iná vakcína registrovaná v Slovenskej republike, než ktorou rodič odmietol dať zaočkovať svoje maloleté dieťa, spĺňa základnú charakteristiku očkovacích látok, a tou by aj za cenu čiastočného alebo úplného doplatku dal rodič maloleté dieťa zaočkovať, splnil by povinnosť stanovenú zákonom.
Česká judikatúra a koncept výhrady svedomia pri očkovaní
Hoci slovenská judikatúra jednoznačne podporuje povinnosť očkovania, česká judikatúra do istej miery išla ďalej a vyšla v ústrety odmietnutiu povinného očkovania v dvoch konkrétnych prípadoch z dôvodu výhrady svedomia, a to z náboženských a svetských dôvodov. Tieto výhrady Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch sp. zn. III. ÚS 449/06 (náboženská výhrada svedomia) a sp. zn. I. ÚS 1253/14 (svetská výhrada svedomia) považoval vo svojej právnej podstate za úplne rovnocenné. Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III. ÚS 449/06 konštatoval, že tým, že sťažovateľovi bola uložená pokuta za to, že odmietol, aby sa jeho deti podrobili povinnému očkovaniu, možno hovoriť o ohrození základného práva sťažovateľa slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru v zmysle čl. 16 odst. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd opakuje, že český ústavný poriadok nepozná žiadne základné právo na to nebyť očkovaný. Z hodnoty autonómie jednotlivca a jeho primátu na štáte, ktorá sa premieta tiež v ustanovení čl. 16 odst. 1 Listiny, však vyplýva právo sťažovateľa na to, aby správny orgán pri rozhodovaní o pokute prihliadol na všetky aspekty jeho prípadu a výnimočne jeho konanie nesankcionoval z dôvodov ochrany základných práv chránených ústavným poriadkom. S ohľadom na vysokú mieru preočkovanosti populácie nemôže výnimočné nevynútenie očkovania, s ohľadom na mimoriadne špecifiká prípadu, ohroziť ústavne chránené záujmy na ochranu verejného zdravia.
Obdobne Ústavný súd ČR vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 1253/14 definoval postuláty na oprávnenosť svetskej výhrady vo svedomí, ktoré musia byť naplnené kumulatívne. Sú nimi (1) ústavná relevancia tvrdení obsiahnutých vo výhrade svedomia, (2) naliehavosť dôvodov, ktoré na podporu svojej výhrady nositeľ základnej slobody uvádza, (3) konzistentnosť a presvedčivosť tvrdení danej osoby a (4) spoločenské dopady, ktoré môže v konkrétnom prípade akceptovaná sekulárna výhrada vo svedomí mať. Ústavný súd požaduje, aby sa v prípade splnenia všetkých nastolených požiadaviek netrvalo na povinnom očkovaní danej osoby, teda aby očkovacia povinnosť nebola voči nej sankcionovaná, prípadne inak vynucovaná. Naliehavosť dôvodov namietaných v rámci výhrady vo svedomí proti povinnej vakcinácii zostáva bez akejkoľvek pochybnosti v rovine subjektívnej. Medzi ne potenciálne patrí aj presvedčenie, že môže nastať nezvratné poškodenie zdravia blízkej osoby. Z tohto právneho názoru je možné vyvodiť, že k dôvodom výhrady vo svedomí patrí presvedčenie zákonného zástupcu dieťaťa, že potenciálne môže v prípade jeho dieťaťa, ktoré je mu osobou nad mieru blízkou, za život a zdravie ktorej je plne zodpovedný, z dôvodu jeho povinného zaočkovania, dôjsť k nevratnému poškodeniu zdravia.
Pre Slovenskú republiku je dôležité, že nakoľko v danej problematike takto postavené otázky výhrady svedomia z náboženských alebo svetských dôvodov, a osobitne právna otázka spočívajúca vo výhrade svedomia zákonného zástupcu dieťaťa spočívajúca práve v jeho konkrétnom presvedčení, že po zaočkovaní jeho dieťaťa môže dôjsť k trvalému poškodeniu jeho zdravia, ba dokonca k ohrozeniu jeho života, ešte nebola v rámci takejto výhrady svedomia zo svetských dôvodov, predmetom konania slovenských súdov. Je reálne možné, že po vyvstaní obdobných prípadov, ako tomu bolo v Českej republike, budú slovenské súdy pri svojom rozhodovaní o obdobnej otázke, vychádzať a prihliadať práve aj na právne názory vyplývajúce z už uvedených nálezov Ústavného súdu ČR.
Preventívne vyšetrenie obličiek | Svetový deň obličiek 2026 v B. Braun Avitum
Výhrada svedomia očkujúceho lekára
Zaujímavou otázkou pre danú problematiku je tiež možnosť výhrady vo svedomí očkujúceho lekára - pediatra, ako zdravotníckeho pracovníka, a súčasný legislatívny základ pre možnosť takejto výhrady. V tejto súvislosti je totiž dôvodné skúmať existenciu práve takej právnej možnosti, kedy by napríklad očkujúci lekár - pediater s vlastnou pediatrickou ambulanciou, z dôvodov výhrady vo svojom svedomí odmietol ďalej očkovať svojich doterajších, ako aj ďalších nových detských pacientov. Legislatívne by totiž takáto možnosť mohla vyplývať z Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Z neho vyplýva nasledovné: „Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. Ak zdravotnícky pracovník uplatní výhradu svedomia, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa a pri uplatnení výhrady svedomia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj svojich pacientov.“
Z citovaného ustanovenia Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, ktorý je súčasťou zákona, vyplýva zákonné oprávnenie zdravotníckeho pracovníka odmietnuť vykonať taký zdravotnícky výkon, alebo spoluúčasť na ňom, pokiaľ by odporoval jeho svedomiu. Uvedené sa pritom vzťahuje na všetky zdravotnícke výkony, okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb, čím treba fakticky rozumieť mimoriadne prípady akútneho poskytnutia prvej pomoci na priamu záchranu práve ohrozeného života alebo zdravia pacienta, ktorý bezprostredne neznesie žiadny odklad. Nakoľko je zrejmé, že výkony povinného očkovania detí (pokiaľ by samozrejme nenastala nejaká akútna epidemiologická situácia, kedy by bol život alebo zdravie detských pacientov bezprostredne ohrozený nepodaním očkovacej látky) medzi takéto prípady bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb evidentne nepatria, je v zmysle citovaného ustanovenia Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka oprávnené sa domnievať, že v prípade ak by mal očkujúci lekár potrebu uplatniť si pre výkony povinného očkovania detí výhradu svedomia, tak takéto výkony môže v zmysle vyššie uvedených právnych skutočností, legálne odmietnuť vykonávať, ako aj sa na nich akokoľvek zúčastňovať. Podmienkou by len bolo informovať o tejto skutočnosti svojich pacientov a samozrejme tiež svojho prípadného zamestnávateľa. Takéto konanie lekára - pediatra (odmietnutie povinného očkovania z dôvodu výhrady v jeho svedomí) voči svojim pacientom, by nemohlo byť právne vyhodnotené, ako priestupkové konanie zákonných zástupcov jeho detských pacientov. Je možné, že k takémuto pediatrovi by potom cielene prihlasovali svoje deti práve tí ich zákonní zástupcovia, ktorí povinné očkovanie svojich detí z rôznych dôvodov odmietajú, a naopak od takého lekára by logicky odchádzali tí detskí pacienti, ktorých zákonní zástupcovia nemajú s povinným očkovaním, tak ako sa na Slovensku v súčasnosti prevádza, žiadny problém.
Pokiaľ ide o legislatívnu otázku v rámci, ktorej je očkujúcemu lekárovi zákonom uložená povinnosť poskytovať Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (t. j. orgánom oprávneným prejednávať okrem iného aj priestupky na úseku verejného zdravotníctva) informácie na plnenie ich úloh, v zmysle ust. § 14 písm. f) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov „Zákaz spracúvania osobných údajov podľa § 13 ods. 1 sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov, ktoré je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme“. Podľa ust. § 52 ods. 5 písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z. má lekár oznamovaciu povinnosť. Podľa ust. § 13 ods. 2 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. „Očkovanie vykoná lekár po poučení osoby o charaktere očkovania a po jej lekárskom vyšetrení; do zdravotnej dokumentácie vyznačí indikáciu alebo kontraindikáciu očkovania podľa § 5 ods. 1.“ Podľa ust. § 13 ods. 3 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. „Záznam o očkovaní v zdravotnej dokumentácii obsahuje dátum očkovania, názov a poradie dávky očkovacej látky, výrobcu, šaržu, dávku, spôsob aplikácie a meno lekára, ktorý očkovanie vykonal. Do zdravotnej dokumentácie sa zapíše aj dôvod, pre ktorý sa očkovanie neuskutočnilo a nežiaduce účinky, ak sa u očkovanej osoby vyskytli. Nežiaduce účinky oznamuje lekár Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv a regionálnemu úradu na tlačivách, ktoré sú uvedené v prílohe č. 5.“ Lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, alebo ním poverená sestra, písomne oznámi termín povinného očkovania osobe alebo jej zákonnému zástupcovi.
Verejné zdravie, kolektívna imunita a klesajúca zaočkovanosť
Zaočkovanosť detí klesla pod kritickú hranicu. Vďaka dlhodobo vysokej miere zaočkovanosti detí (nad 98%) proti všetkým chorobám v povinnom očkovaní je na Slovensku kolektívna imunita na vysokej úrovni a väčšina detských infekčných ochorení sa vôbec nevyskytuje. Problémom sú však miestne komunity s „vakcinačnými dierami“. Napríklad v bratislavskom regióne klesla zaočkovanosť kombinovanou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke na 92%. Odborníci preto predpokladajú, že sa vrátia ochorenia, ktoré sa v regióne už nevyskytovali - najmä osýpky. Celoslovenské výsledky zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 % vo všetkých kontrolovaných ročníkoch narodenia. Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95%, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. - 18. mesiaci života, preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. roku života a preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu detskej obrne v 13. roku života.
„Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte infekčných ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku.“ Prednosta Kliniky pediatrie FN Trenčín a trenčiansky krajský odborník ministerstva zdravotníctva pre pediatriu Pavol Šimurka odkázal na to, že každé dieťa má podľa WHO právo ochrániť svoje zdravie proti infekcii očkovaním. Uviedol, že keď rodičia odmietnu ochranu dieťaťa očkovaním, idú vlastne proti jeho zdraviu.
Problémom sú aj dezinformácie. Pediatri sa podľa odborníka Šimurku pri očkovaní detí najčastejšie stretávajú s tým, že rodičia nevedia proti čomu presne sa ich deti očkujú a aké reakcie u nich majú po očkovaní očakávať. Všeobecná lekárka pre deti a dorast Kristína Visolajská s ním súhlasí: „Občas sa stretnem s tým, že rodičia odkladajú povinné očkovanie alebo deti nedajú vôbec zaočkovať z dôvodu strachu z vakcíny. Žiaľ, často majú informácie z rôznych pokútnych internetových zdrojov.“ Poukázala aj na to, že ešte pred pár rokmi sa anti-vax rodičia spoliehali na to, že zaočkované boli takmer všetky deti v ich okolí a skutočne, dostať vtedy osýpky bolo takmer nemožné. Situácia sa však podľa nej zmenila. „Jednak dnes zaočkovanosť klesla pod kritickú hranicu a tiež k nám ročne prúdia tisícky migrantov, ktorí zaočkovaní nie sú. Pomoc ľuďom z ohrozených krajín považujem za správne a ľudské, ale treba si uvedomiť, že už žiadne nezaočkované dieťa nie je chránené pred ochorením a situácia sa stále zhoršuje,“ uviedla. Visolajská má pri rodičoch odmietajúcich očkovanie zavedený jasný postup. Najprv si ich opakovane volá na pohovor. „Vždy sa snažím vypočuť ich obavy a nájsť pre ich strach pochopenie. Často svoje rozhodnutie nemyslia zle, len majú strach z neznámeho,“ uviedla. Zároveň sa im snaží vysvetliť reálne riziká. Spoločne si pozrú fotografie a videá, ako ochorenie vyzerá v realite. Mnohí rodičia tak podľa nej svoje rozhodnutie zmenia, viacerí však nie. „Tých potom nahlasujem Úradu verejného zdravotníctva,“ dodala.
Najlepšou motiváciou k očkovaniu je pre rodičov vidieť ochorenie a jeho šírenie v okolí. Význam vakcíny pochopia, keď sa ochorenie v okolí týka aj priamo ich vlastného dieťaťa. „Starí rodičia, ktorí priebeh ochorení poznali v minulosti, boli jednoznačnými podporovateľmi očkovania v rodine,“ dodal Šimurka. Visolajská si myslí, že najlepšia je edukácia. „Začínam už v novorodeneckom veku, aby mali rodičia dostatok času si naštudovať rôzne typy vakcín. Mám pripravené jednoduché materiály a tiež dám každému brožúrku ‚Sprievodca očkovaním‘, kde si nájdu relevantné informácie. Veľmi dôležitý je vzťah medzi lekárom a rodičom založený na rešpekte a vzájomnom vypočutí,“ ozrejmila.
Komplikácie prenosných ochorení a význam očkovania
Maličké deti sú najbezbrannejšie a najviac ohrozené. Ich obranný systém ešte nie je vyvinutý a vzhľadom na vek sa ešte nemali možnosť stretnúť s infekčnými chorobami a vybudovať si voči nim imunitu. Ani protilátky, ktoré malé dieťa získa od matky, ani dojčenie mu nedokážu poskytnúť dostatočnú a dlhodobú ochranu pred nákazou infekčnými chorobami. A preto je dôležité, aby sa deti očkovali ešte predtým, ako by mohli prísť do styku s nákazou, čo najskôr po narodení, v prvých mesiacoch života. Väčšinou očkovanie znášajú veľmi dobre a ich ochrana je takmer stopercentná. Navyše, dnešné vakcíny zaťažujú ich organizmus oveľa menej ako v minulosti.
Pri osýpkach, mumpse a rubeole (ružienke) ide o vírusové ochorenia. „Čiže proti nim nemáme antiinfekčnú liečbu ako u bakteriálnych ochorení, pri ktorých sa používajú antibiotiká,“ vysvetlil Šimurka. Protivírusová liečba je podľa neho v tomto prípade len nešpecifická a jediným riešením je preto prevencia a tou je očkovanie. Doplnil, že pri preočkovanosti detí sa ochorenia v populácií nevyskytujú. Pri nedostatočnej zaočkovanosti, pričom stačia malé oblasti, tzv. „vakcinačné diery“ medzi ktorými sa ochorenia presúvajú, vznikajú menšie epidémie. Na rozdiel od iných očkovacích látok, napríklad hemofily či pneumokoky, sa vekom nezíska imunita. Jedinec je teda ohrozovaný celý život. Ochoreniam je tak omnoho jednoduchšie predchádzať a vôbec sa nenakaziť ako potom hľadať efektívnu liečbu, pripomenula Visolajská.
Šimurka pripomenul, že u starších osôb je priebeh niekedy ťažší ako v skorom veku, napríklad pri osýpkach či mumpse. „Osýpky majú komplikáciu - závažný zápal pľúc. Najzávažnejšie je poškodenie mozgu. Mumps u chlapcov môže vyvolať zápal semenníkov a následnú neplodnosť v dospelosti, rizikom je aj zápal mozgových blán,“ spresnil. Ku komplikáciám osýpok sa vyjadrila aj Visolajská. „Aj u predtým zdravých detí môžu osýpky spôsobiť vážne ochorenie vyžadujúce hospitalizáciu. U jedného z 1 000 prípadov osýpok sa vyvinie akútny zápal mozgu, ktorý často vedie k trvalému poškodeniu mozgu. Jedno až tri z každých 1 000 detí, ktoré sa nakazia osýpkami, zomrú na respiračné a neurologické komplikácie,“ vysvetlila. Pripomenula tiež, že subakútna sklerotizujúca panencefalitída (SSPE) je zriedkavé, ale smrteľné degeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému charakterizované zhoršením správania a intelektu a záchvatmi, ktoré sa vo všeobecnosti vyvinú sedem až desať rokov po infekcii osýpkami. Šimurka vysvetlil, že ružienka nie je ochorením nebezpečná. Závažné je však jej prekonanie v tehotenstve, ktorého následkami sú potraty, pôrody mŕtvych plodov, ale aj závažné vrodené chyby.
Rodičovské obavy, dezinformácie a rola edukácie
Mnohí rodičia sa obávajú, že očkovanie MMR vakcínou môže spôsobiť autizmus. Táto teória bola však vyvrátená mnohými vedeckými štúdiami. Vakcíny môžu spôsobiť nežiaduce účinky, ako sú horúčka, vyrážky alebo bolesti. Väčšina týchto reakcií je však mierna a prechodná. Niektorí rodičia veria, že prirodzená imunita získaná prekonaním choroby je lepšia ako imunita získaná očkovaním. Avšak, prekonanie niektorých chorôb môže mať vážne komplikácie a trvalé následky. Doktorka Visolajská dodala, že so závažnou komplikáciou po očkovaní sa osobne vo svojom okolí ešte nestretla a to ani sprostredkovane.
Pediatrička Visolajská si tiež všíma, že veľká väčšina rodičov je edukovaná a stále viac sa rozhodujú aj pre nepovinné očkovania. Podľa nej výrazne pomohlo aj to, že všetky vakcíny, vrátene povinných aj nepovinných, sú do troch rokov veku plne hradené zdravotnými poisťovňami. Z nepovinných očkovaní sa rodičia najviac rozhodujú pre vakcíny proti rotavírusom, kliešťovej encefalitíde, ovčím kiahňam, chrípke či žltačke typu A. „V mojej ambulancii je 90 percent dojčiat zaočkovaných proti rotavírusom a veľmi populárna sa stáva vakcína proti chrípke vo forme kvapiek do nosa.“
Navrhované legislatívne zmeny a prijímanie do škôlok
V súvislosti s klesajúcou zaočkovanosťou, Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva po odborných diskusiách, s cieľom prevencie a ochrany zdravia detskej populácie, navrhujú, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba zaočkované dieťa. Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur. Sankcie by sa zrušili po 12-tich rokoch od zavedenia do praxe. „V súčasnosti môže byť do predškolského zariadenia prijaté aj dieťa, ktoré neabsolvovalo povinné očkovanie. Zdôraznila, že ona i epidemiológovia si uvedomujú, že uvedená téma je pre rodičov mimoriadne citlivou témou. Aj z tohto dôvodu MZ SR spolu s ÚVZ SR pristúpili k rozhodnutiu zrušiť sankcie za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu. „Pri súčasných zdravotných hrozbách ako sú napríklad osýpky, v krajinách EÚ ako aj na Slovensku odborníci zdôrazňujú nevyhnutnosť zabezpečiť kolektívnu imunitu pred infekčnými ochoreniami. Dostatočná úroveň zaočkovanosti detí a zachovanie kolektívnej imunity populácie nám zabezpečí ochranu pre všetkých ľudí. Z tohto dôvodu je potrebné realizovať aj zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu.“
Kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR preto po takmer ročnej veľmi dôslednej odbornej diskusii prichádzajú s legislatívnym návrhom, ktorý uvádza zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu, a to v záujme ochrániť najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva. Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia. Upozorňuje, že deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické. Neočkované deti ohrozujú deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok. To môže byť z dôvodu, že očkované dieťa má oslabený imunitný systém, alebo má chronické ochorenie. Očkovacie látky tiež nie sú stopercentne účinné, teda aj napriek očkovaniu môže 1-2% detí zostať po očkovaní voči nákaze vnímavých. Ďalej ohrozujú aj deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované, ako sú napríklad deti po transplantácii, s onkologickým ochorením a pod. Rovnako podporujeme zrušenie pokút za odmietnutie povinného očkovania, pretože zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni.
„Vzhľadom na zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním (najmä osýpok) v SR, ale aj celej Európe je veľmi žiadúce zaviesť navrhované opatrenie. Ochorenia proti ktorým sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania majú často závažný priebeh, alebo závažné komplikácie. Mnohé deti však vzhľadom na ich zdravotný stav nemôžu byť očkované. Ochranu pred týmito ochoreniami im mala zabezpečiť kolektívna imunita ( vysoký počet zaočkovaných detí zabráni šíreniu ochorenia ). Keďže zaočkovanosť detí v SR proti niektorým ochoreniam klesá, nevieme dostatočnú kolektívnu imunitu zabezpečiť. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, môže byť potom zdrojom nákazy, alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia. Bola by som veľmi rada, keby verejnosť vnímala toto opatrenie nie ako opatrenie represívne, ale naozaj preventívne, s cieľom ochrániť mnohé deti pred závažnými ochoreniami. Treba si uvedomiť, že ohrozené je každé neočkované dieťa, teda aj také, ktoré mohlo byť očkované, ale rodičia sa rozhodli očkovanie odmietnuť.“
Počet rodičov odmietajúcich očkovanie sa pohybuje každý rok približne na tej istej úrovni pri všetkých druhoch očkovania. Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína), a to v priemere 1 700 odmietnutých očkovaní každý rok. Ďalej je to odmietanie očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam (v priemere 1 200 odmietnutých očkovaní každý rok) a očkovanie hexavalentnou vakcínou odmieta v priemere 1 100 rodičov každý rok.
Preventívne vyšetrenie obličiek | Svetový deň obličiek 2026 v B. Braun Avitum
Etické aspekty povinného očkovania
Povinné očkovanie je komplexná problematika s právnymi, medicínskymi a etickými aspektmi. Médiami, politikou i sociálnymi sieťami a rodinnými diskusiami ešte stále hýbe téma (povinného) očkovania. Nemusíme nad ňou premýšľať len v prísne medicínskom či verejnozdravotníckom zmysle, ale napríklad aj z pohľadu etiky. Je vôbec etické povinne očkovať (vybranú) populáciu? Alebo, naopak, je neetické nedať sa zaočkovať? „Povinné očkovanie je kontroverzná téma,“ hovorí etička Mária Kolesárová. Problematika očkovania spadá do etiky verejného zdravia, ktorá sa venuje rozhodovaniu v oblasti ochrany zdravia populácie.
V podcaste Pravidelná dávka zaznela otázka, ako je otázka povinného očkovania postavená na dileme medzi individuálnou autonómiou a spoločným dobrom. Vyberáme si medzi slobodným (individuálnym) rozhodnutím a (kolektívnou) ochranou verejného zdravia? V aplikovanej etike má analýza morálnych dilem svoje stále miesto. Dilema povinného očkovania by mohla byť predstavená aj ako napätie medzi slobodou jednotlivca dať sa zaočkovať a ochranou zdravia komunity pred nebezpečnou chorobou. Tieto dve hodnoty nie sú nutne v protiklade, keďže sloboda je pozývaná k zodpovednosti za seba a za druhých a mohla by vidieť v očkovaní morálnu povinnosť chrániť dobro vlastné, zraniteľných skupín a celej spoločnosti. S istotou sa dá tvrdiť, že vďaka vakcíne sa znižuje počet nakazených s ťažkým priebehom. To nie je málo, najmä ak sa pozrieme na ďalšie faktory spadajúce do obsahu spoločného dobra. Pokiaľ ide o argument, že očkovaní šíria koronavírus „rovnako“ ako neočkovaní, je dôležité zdôrazniť, že očkovaný by mal mať miernejší priebeh nákazy, čo znižuje záťaž na zdravotný systém a individuálne riziko vážnych komplikácií, a tým prispieva k celkovému spoločnému dobru.
tags: #pravo #odopriet #dat #dieta #ockovat