Právo ženy na umelé prerušenie tehotenstva predstavuje jeden zo základných pilierov reprodukčných práv a je neoddeliteľnou súčasťou širšieho konceptu telesnej autonómie. Tento lekársky zákrok, ktorým sa preruší tehotenstvo, je základnou zdravotnou starostlivosťou, ktorú potrebujú milióny žien, detí a ďalších ľudí, ktorí môžu otehotnieť po celom svete. Napriek tomu, že ide o esenciálnu zdravotnú službu, téma interrupcií zostáva predmetom intenzívnych diskusií, politických bojov a spoločenského stigmatizovania v mnohých krajinách. Úsilie o obmedzenie alebo zákaz interrupcií často ignoruje nielen vedecké a lekárske fakty, ale aj hlboké ľudské, sociálne a ekonomické dôsledky takýchto rozhodnutí, ktoré majú ďalekosiahly vplyv na životy jednotlivcov a celých komunít.
Právne a etické aspekty postavenia embrya a plodu
Diskusie o obmedzovaní prístupu žien k bezpečným interrupciám často využívajú argument „právo na život od počatia“. Je dôležité zdôrazniť, že embryo a plod v akomkoľvek vývojovom štádiu z právneho hľadiska nie sú subjektom práv, a teda nie sú ani subjektom práva na život. Existujú na to veľmi dobré dôvody, ktoré pramenia z komplexnosti vývoja a vzájomnej závislosti organizmov. Vyvíjajúce sa embryo, plod či nenarodené dieťa sú v jednotlivých vývojových štádiách v rôznej miere závislé od iného samostatného organizmu - od ženy.
Na Slovensku je právna situácia jasne definovaná. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze vysvetlil, že hranica dvanásteho týždňa tehotenstva je stanovená tak, aby bola zachovaná možnosť slobodnej voľby ženy. Zároveň sa týmto časovým ohraničením prihliada na to, aby ani teoreticky neprišlo k potrateniu životaschopného plodu. Táto legislatívna úprava reflektuje snahu o vyváženie práv a záujmov, pričom uznáva zásadné právo ženy na rozhodovanie o svojom tele a živote v ranom štádiu tehotenstva.
Žena ako nositeľka základných práv a slobôd: Konfrontácia práv
Na rozdiel od embrya a plodu je každá žena z právneho hľadiska subjektom, teda nositeľkou práv. Rovnako ako všetci ostatní ľudia, získala pri svojom narodení takzvané základné práva a slobody. Ak by sme si hypoteticky predstavili situáciu, kedy by boli ľudské práva a slobody priznané ľuďom už v embryonálnom štádiu alebo od počatia, a teda nie až od narodenia, viedlo by to k nesmierne zložitým právnym a etickým dilemám. Otázka, ktoré z týchto práv by mali byť uprednostnené tak, aby nebol porušený zákon, by sa stala centrálnou a často neriešiteľnou. Či už práva ženy, alebo práva plodu, ich vzájomná kolízia by mala vážne dopady na právny systém a individuálne životy.
Jedným z tragických príkladov takejto kolízie je situácia, keď žena v sedemnástom týždni tehotenstva začala silno krvácať, no plod v maternici bol stále vitálny. Táto situácia si vyžadovala neodkladný lekársky zásah, ktorý by však mal za následok usmrtenie ešte vitálneho plodu. V tomto konkrétnom prípade zdravotnícky personál váhal s poskytnutím život zachraňujúcej starostlivosti žene tak dlho, kým nebol život ženy v jasnom ohrození a úmrtie plodu bolo neodvratné. To viedlo k nebezpečnému odkladaniu poskytnutia zdravotnej starostlivosti a následnému úmrtiu ženy. Tento prípad dramaticky ilustruje nebezpečenstvo, ktoré vzniká, keď sú práva plodu, ktoré nie sú právne uznané ako rovnocenné právam narodeného človeka, uprednostňované pred právom ženy na život a zdravie.
Dôsledky kriminalizácie interrupcií a ohrozenie zdravia žien
Kriminalizácia interrupcií alebo ich výrazné obmedzenie má priame a často fatálne dôsledky pre zdravie a život žien. V krajinách, kde je interrupcia trestným činom, niektoré ženy, ktoré samovoľne potratili, odďaľujú návštevu zdravotníckeho zariadenia, respektíve nevyhľadajú odbornú pomoc zo strachu, že by boli prešetrované. Opäť to vedie až k odvrátiteľným úmrtiam alebo nenávratnému poškodeniu zdravia.
Ďalšími absurdnými a alarmujúcimi prípadmi zo zahraničia je súdne nariadená hospitalizácia s policajnou eskortou pred dverami nemocničnej izby ženám, ktorým hrozí potrat, no neželali si byť hospitalizované napríklad z dôvodu starostlivosti o ďalšie deti alebo zo strachu o stratu príjmu. Tieto situácie narúšajú základné právo na osobnú slobodu a telesnú integritu, pričom nútené hospitalizácie bez súhlasu ženy sú priamou formou porušovania jej práv.
Kriminalizácia môže zájsť až do extrémov, kde sa skúma, či žena potratila naozaj prirodzene alebo jej niekto pomohol, čo môže viesť k neúmerným a invazívnym vyšetrovaniam. Z niektorých krajín sú známe prípady väznených žien iba z dôvodu, že potratili dieťa. Medzi najabsurdnejšie prípady z tejto kategórie patrí trestanie žien za nevydarený pokus o samovraždu skokom z výškovej budovy, pri ktorom žena potratila, alebo kriminalizácia ženy, ktorá potratila v dôsledku toho, že bola postrelená. Takéto situácie jasne ukazujú, že cieľom nie je ochrana života, ale skôr kontrola nad telami žien a ich reprodukčnými právami, bez ohľadu na extrémne okolnosti.
Spoločenské a politické aspekty obmedzovania interrupcií
Je zrejmé, že niektoré konzervatívne iniciatívy sa snažia vyhýbať trestnoprávnej zodpovednosti žien za interrupciu. Je tomu tak práve preto, že takéto chápanie právnej subjektivity plodu a priznania jeho práva na život sa stretávajú s veľkým odporom verejnosti. Mnohé iniciatívy sú preto radšej „nemastné-neslané“ a uspokoja sa len so zákazom interrupcií a trestnoprávnou zodpovednosťou ich poskytovateľov.
Prečo však nemajú navrhovatelia takýchto zákonov odvahu ísť dôsledne argumentačne až k logickým dôsledkom? Ak interrupciu prirovnávajú k vražde, ktorá je v spoločnosti jedným z najťažších zločinov, ich benevolentnosť je nelogická. V skutočnosti to odkrýva, že spoločnosť nie je pripravená ani ochotná znášať dôsledky označenia interrupcie ako vraždy. Táto rozporuplnosť svedčí o tom, že diskusia je často motivovaná ideologicky, nie realistickým posúdením dôsledkov a spoločenskej prijateľnosti.
Rozhodovanie o vlastnom tele: Telesná autonómia a reprodukčná spravodlivosť
Základným princípom, ktorý stojí za právom na interrupciu, je presvedčenie, že nie ste slobodní a slobodné, keď sa nemôžete rozhodovať o svojom vlastnom tele. Každý človek má právo rozhodovať o svojej plodnosti, právo na reprodukčnú autonómiu. Toto právo zahŕňa nielen možnosť rozhodnúť sa pre potrat, ale aj prístup k antikoncepcii, sexuálnej výchove a všetkým informáciám, ktoré umožňujú informované rozhodovanie o vlastnom reprodukčnom zdraví.
Napriek tomu stále existuje bezpočet prekážok, ktoré ľuďom bránia v prístupe k interrupcii. Černošské a intersekcionálne feministky v USA zaviedli termín reprodukčná spravodlivosť. Hnutie za reprodukčnú spravodlivosť požaduje, aby štáty riešili problémy sociálnych, ekonomických a politických nerovností, ktoré ovplyvňujú prístup k reprodukčnému zdraviu. Napríklad, niektorí ľudia nemôžu podstúpiť interrupciu, pretože si nemôžu dovoliť vziať si voľno z práce, aby sa dostavili na vyšetrenia. Iné osoby si nemôžu dovoliť cestovať do inej krajiny, kde by im mohli poskytnúť interrupčnú zdravotnú starostlivosť. Na to, aby sa podarilo vytvoriť lepšiu budúcnosť, v ktorej bude právo na interrupciu zaručené pre všetkých, nestačí dekriminalizovať interrupcie. Je nevyhnutné riešiť širšie štrukturálne nerovnosti, ktoré obmedzujú prístup k týmto službám.
Interrupcia je lekársky zákrok spojený s výraznou zdravotnou záťažou a zásahom do ženského tela. Pokračovanie v nechcenom tehotenstve nie je len o akceptácii samotného tehotenstva. Predstavuje tiež prevzatie rizika, ktoré so sebou nesie pôrod. Približne tretina pôrodov sa končí na Slovensku cisárskym rezom, čo je veľká brušná operácia. Viac ako polovici žien, ktoré porodia vaginálne, na Slovensku momentálne vykonajú nástrih hrádze, čo je chirurgické narušenie tkaniva medzi pošvou a konečníkom, neraz končiace doživotnými následkami. Pôrodom sa tiež všetko nekončí. Dieťa potrebuje ešte niekoľko rokov neustálu starostlivosť, pozornosť a lásku. Pričom vieme, že v našej spoločnosti je stále väčšina tejto starostlivosti vykonávaná prevažne ženami. Zákazom interrupcií nezmiznú dôvody, pre ktoré sa ženy pre interrupcie rozhodujú. Tieto dôvody, okrem ohrozenia zdravia a života ženy, tehotenstva následkom znásilnenia, prípadne závažného poškodenia zdravia plodu, majú svoj pôvod v hlbších spoločenských štruktúrach a predstavujú komplexný súbor individuálnych okolností.
Čo je reprodukčná spravodlivosť?
Medzinárodné záväzky a ochrana práv žien
Slovenská republika sa zaviazala chrániť práva žien nielen prostredníctvom všeobecných ľudskoprávnych deklarácií a dohovorov, ale aj prostredníctvom medzinárodných zmlúv zameraných špecificky na ochranu práv žien a na odstránenie diskriminácie. Akýkoľvek zásah do súčasne platnej legislatívy, ktorého výsledkom by bolo obmedzenie prístupu žien k interrupciám, by z hľadiska medzinárodného práva predstavoval porušenie záväzkov Slovenskej republiky a spätný zásah do základných práv a slobôd v oblasti zdravia, ktoré už raz ženám boli priznané.
Jedná sa o zásah do práva žien na zdravotnú starostlivosť a ochranu ich zdravia, a to tak priamo - pri napĺňaní ich práva na súkromie a uplatňovaní ich telesnej autonómie a integrity - ako aj nepriamo v prípadoch, ktoré by žene zamedzili robiť mnohé životné a zdravotné voľby v záujme jej zdravia a života. Štát má úlohu vytvoriť prostredie, v ktorom sú práva a slobody jeho občanov a občianok napĺňané.
Rastúci medzinárodný konsenzus v tejto oblasti potvrdzuje aj uznesenie prijaté Európskym parlamentom. Poslanci Európskeho parlamentu chcú zakotviť právo na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ, pričom túto požiadavku už vyslovili niekoľkokrát. Text uznesenia, prijatý 336 hlasmi za, 163 proti a 39 sa zdržalo hlasovania, vyzýva členské štáty, aby plne dekriminalizovali interrupcie v súlade s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2022. Taktiež vyzýva na odstránenie prekážok brániacich interrupciám a boj proti nim, a konkrétne vyzýva Poľsko a Maltu, aby zrušili svoje zákony a iné opatrenia, ktoré ich zakazujú a obmedzujú.
Parlament ďalej zdôrazňuje, že metódy a postupy pri umelom prerušení tehotenstva by mali byť povinnou súčasťou učebných osnov pre lekárov a študentov medicíny. Členské štáty by mali zabezpečiť prístup k celej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRHR), vrátane komplexnej a veku primeranej sexuálnej a vzťahovej výchovy. Mali by sa sprístupniť dostupné, bezpečné a bezplatné antikoncepčné metódy a zásoby, ako aj poradenstvo pri plánovaní rodičovstva, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť osloveniu zraniteľných skupín. Poslanci vyjadrili obavy z výrazného nárastu financovania skupín, ktoré bojujú proti rodovej rovnosti a možnostiam voľby na celom svete vrátane EÚ, a vyzvali Komisiu, aby zabezpečila, že organizácie, ktoré bojujú proti rodovej rovnosti a právam žien vrátane reprodukčných práv, nebudú dostávať finančné prostriedky EÚ.
Pozoruhodným príkladom medzinárodného pokroku je Francúzsko, ktoré sa 4. marca 2024 stalo prvou krajinou, ktorá zakotvila právo na interrupciu do svojej ústavy. Hoci zdravotná starostlivosť vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia spadá pod národné právomoci, tento krok Francúzska predstavuje silný symbolický a právny precedens pre ochranu reprodukčných práv.
Prekážky v prístupe k bezpečným interrupciám na globálnej úrovni
Ľudia na celom svete čelia rôznym prekážkam v prístupe k interrupcii. V niektorých krajinách - ako sú napríklad Spojené štáty, Sierra Leone, Poľsko a Maroko - je podstúpenie interrupcie alebo pomoc pri interrupcii trestným činom. Zákony, ktoré obmedzujú interrupcie, sa v jednotlivých krajinách líšia, pričom na niektorých miestach ukladajú osobám, ktoré vyhľadajú interrupciu, doživotný trest odňatia slobody, napríklad v Rovníkovej Guinei a Zambii.
V iných krajinách zákony povoľujú interrupciu len za určitých, veľmi obmedzených okolností. Medzi tieto výnimky patria prípady, keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo incestu, ak sa zistí vážne a smrteľné poškodenie plodu, alebo ak tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie tehotnej osoby. Avšak len malá časť interrupcií súvisí s týmito dôvodmi. Väčšina žien sa rozhoduje pre interrupciu z komplexných osobných, sociálnych a ekonomických dôvodov.
Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva. Zdravotnícke služby sú vo všeobecnosti menej dostupné pre nízkopríjmové skupiny, ľudí na úteku a migrujúcich, LGBTI+ ľudí, ako aj pre rasizované a pôvodné obyvateľstvo. Tieto skupiny čelia viacnásobnej diskriminácii a stigmatizácii, čo ešte viac sťažuje ich prístup k bezpečnej a legálnej interrupčnej starostlivosti. Napriek desaťročiam stigmatizácie a dezinformácií väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že interrupcie by mali byť legálne. Mnohí však nevedia, kde a akým spôsobom by mohli vyjadriť, že podporujú právo na interrupciu.
Životné príbehy ako svedectvo dopadu reštrikcií
Skutočný dopad reštriktívnych interrupčných zákonov najlepšie ilustrujú osobné príbehy žien. Ouiam, ktorá pochádza z chudobnej vidieckej rodiny, sa vydala v 16 rokoch a narodilo sa jej dieťa. Krátko nato jej manžel zahynul pri autonehode. Dvakrát si potom našla partnera, aby „získala ochranu“ pre seba a svoje dieťa - s každým z nich otehotnela. V oboch prípadoch chcela podstúpiť interrupciu, ale nepodarilo sa jej to, keďže v Maroku je interrupcia takmer za každých okolností trestná. Keď Ouiam zlyhal posledný pokus o interrupciu, podala na polícii (gendarmerie) sťažnosť, že biologický otec nechce uznať otcovstvo. Muža i Ouiam zatkli - ju obvinili zo sexuálneho styku mimo manželstva a odsúdili na štyri mesiace väzenia a pokutu. Ouiam začala rodiť doma 20 dní po prepustení z väzenia, čo bol ťažký a komplikovaný pôrod. Jej vlastná komunita sa jej vyhýbala, nemohla si nájsť prácu. „V tehotenstve som trpela sama, celkom bez pomoci v zlých životných podmienkach vo väzení, kde ma obťažovali. Moja matka mi to vyčíta. Keby som mohla ísť na interrupciu, nemala by som dnes zo života peklo," vypovedá Ouiam. Jej príbeh je živým dôkazom, ako zákazy interrupcií nechránia život, ale ničia životy žien.
Podobne svedčí aj príbeh Louise zo Severného Írska. Mala vzťah s mužom, s ktorým bola tri roky, keď prvýkrát otehotnela. „Počas prvých dní tehotenstva som zažívala násilie, fyzické aj psychické. Keď ma vtedajší partner fyzicky napadol a spôsobil mi zranenia, vedela som, že toto tehotenstvo nemôžem podstúpiť," spomína. Napriek tomu, že interrupcie v Severnom Írsku pred niekoľkými rokmi dekriminalizovali, Louise nemala prístup k interrupčným službám, pretože žije v odľahlej dedine. Cestovať do Anglicka, kde je lepší prístup k interrupcii, pre ňu neprichádzalo do úvahy kvôli nákladom. „Mala som pocit, že nemám na výber. Cesta do Anglicka by stála viac ako dvesto libier a okrem toho by som musela vysvetliť, prečo tam cestujem. Nemohla som sa dostať k interrupcii ani prostredníctvom miestnej kliniky, pretože naša dedina je veľmi malá, obávala by som sa, že niekto sa to dozvie. Kúpila som si preto tabletky cez internet a interrupciu som si urobila doma," opisuje zúfalé riešenie. Louise dodáva: „Teším sa, že raz budem mať dieťa, v takom čase a na takom mieste, kde sa budem cítiť bezpečne." Tieto príbehy sú mrazivým svedectvom o tom, že aj v krajinách, kde je interrupcia legálna, môže byť ťažko dostupná. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú dostupnosť interrupcie, patria náklady, vzdialenosť od služieb, stigmatizácia či konzervatívne postoje posilnené náboženstvom.
Kriminalizácia a bezpečnosť: Alarmujúce štatistiky a riziká
Kriminalizácia interrupcie nezastaví, vedie len k tomu, že sú menej bezpečné. Interrupcie vykonávané v nebezpečných podmienkach sú celosvetovo treťou najčastejšou príčinou úmrtnosti matiek, ktorej sa dá predchádzať. Každoročne sa na svete vykoná odhadom 25 miliónov nebezpečných interrupcií, pričom obrovská väčšina z nich prebieha v menej rozvinutých krajinách. Tento fakt podčiarkuje naliehavosť zabezpečenia prístupu k bezpečným a legálnym interrupčným službám ako základu verejného zdravia.
Je dôležité si uvedomiť, že cisrodové ženy a dievčatá, teda ženy a dievčatá, ktorým bolo pri narodení pripísané ženské pohlavie, nie sú jediné osoby, ktoré potrebujú prístup k interrupcii. Snahy zlepšiť prístup k interrupcii musia zohľadňovať špecifické potreby LGBTI+ osôb, ktoré sa po vyhľadaní interrupčnej starostlivosti pravdepodobne stretnú s viacnásobnou diskrimináciou a stigmatizáciou. Za mnohých okolností hrozí osobám, ktoré nemajú inú možnosť, ako uchýliť sa k nebezpečnému potratu, aj trestné stíhanie a trest vrátane odňatia slobody. Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že jedným z prvých krokov, ktoré by mali urobiť štáty na zamedzenie škodlivých dôsledkov kriminalizácie interrupcií, vrátane úmrtí a zranení matiek, je zabezpečiť prístup k sexuálnej výchove pre všetkých ľudí vrátane dospievajúcich.
Aktivizmus a boj za reprodukčné práva: Príklady úspechu
Ľudia, ktorí bránia právo na interrupciu, sa na celom svete stávajú terčom útokov. Títo ľudia sa stretávajú so stigmatizáciou, fyzickými a verbálnymi útokmi, zastrašovaním a vyhrážkami. V niektorých štátoch zákon ich aktivity kriminalizuje a čelia nespravodlivému stíhaniu, vyšetrovaniu a zatýkaniu. Napriek nepriateľskému prostrediu a nedostatočnému uznaniu však pokračujú vo svojej práci, často s nasadením vlastného zdravia a slobody. Kriminalizácia interrupcií má ochromujúci účinok aj na poskytovateľov a poskytovateľky interrupčných služieb, ktorí sú vystavení právnemu riziku a spoločenskej odsúdeniu.
Napriek tomu existujú príklady nádeje a úspechu. V Latinskej Amerike sa ženskému hnutiu Marea Verde (Zelená vlna) podarilo dosiahnuť kedysi nepredstaviteľné zmeny v zákone o interrupciách. Argentína legalizovala interrupcie v roku 2020 a v roku 2021 ju nasledovalo aj Mexiko. Kľúčovou krajinou pre napredovanie „Zelenej vlny“ je Argentína. V roku 2018 sa v jej hlavnom meste Buenos Aires zišli státisíce dievčat a žien, ktoré vyzvali zákonodarcov na dekriminalizáciu a zabezpečenie bezpečného prístupu k interrupciám. Od prevratnej legislatívnej zmeny, ktorou v decembri 2020 v Argentíne legalizovali interrupcie, uplynuli viac ako tri roky. Krajina za ten čas zaznamenala pozoruhodné zníženie miery úmrtnosti matiek, čo jasne demonštruje pozitívny vplyv dostupnosti legálnych interrupcií na verejné zdravie.
Interrupcie na Slovensku: Legislatíva a politický diskurz
Na Slovensku je situácia okolo interrupcií dlhodobo predmetom politických sporov a ideologických stretov. V súčasnosti možno vykonať interrupciu bez udania dôvodu na prianie ženy do 12. týždňa tehotenstva. V prípade závažných zdravotných dôvodov ohrozujúcich život ženy je zákrok možný aj neskôr. Avšak z interrupcií sa opäť stala politická téma, pričom na programe septembrovej schôdze parlamentu bolo až štyri opozičné návrhy, ako ich sprísniť či obmedziť. Takáto situácia v Národnej rade doteraz ešte nebola.
Podľa sociologičky Silvie Porubänovej si konzervatívni politici robia predvolebnú kampaň. Novely zákona o umelom prerušení tehotenstva od Obyčajných ľudí, poslanca Richarda Vašečku (nezaradený), Milana Krajniaka zo Sme rodina a kotlebovcov buď znižujú 12-týždňovú lehotu, vyčleňujú skupinu žien nad 40 rokov, prípadne rušia potraty bez udania dôvodu. Všetci argumentujú ochranou nenarodených detí, ochranou žien či nepriaznivou demografiou. Potraty sú dlhodobou témou Richarda Vašečku, s takýmto návrhom do parlamentu neprichádza prvýkrát, naposledy vo februári neuspel. Nezaradený poslanec navrhuje najradikálnejšie obmedzenie. Podľa neho by sa mali potraty bez udania dôvodu zrušiť. Žena by mohla zákrok podstúpiť iba v štyroch prípadoch - ak by bolo ohrozené jej zdravie, život, v prípade poškodenia plodu a ak by otehotnela po znásilnení. Obyčajní ľudia idú inou cestou, ženám nad 40 rokov by interrupcie spoplatnili. Okrem toho chcú zaviesť povinné poučenie ženy pred zákrokom.
Na septembrovú schôdzu chceli s tou istou témou prísť aj koaličné strany Smer a SNS, nakoniec od toho ustúpili. Či opozičné návrhy podporia, zatiaľ neprezradili. „Keďže ide o vyslovene etickú otázku, platí zásada, že poslanci strany Smer majú voľnosť pri hlasovaní,“ uviedol hovorca Smeru Ján Mažgút. SNS na otázky nereagovala.
Sociologička Silvia Porubänová na adresu opozičných návrhov poznamenala, že volebná kampaň sa už začala. „Téma interrupcií nevyhráva voľby, je to len odvádzanie pozornosti od tém, ktoré ľudí zaujímajú, ako sú dôchodky, nezamestnanosť, platy. Títo politici podceňujú voličov tým, že im podsúvajú takéto témy,“ zdôraznila sociologička. Poukázala na to, že ide o vykopávanie dverí, keďže počet umelých potratov je na historickom minime, čo dokazuje, že súčasná legislatíva je dobrá, moderná a funguje. Porubänová sa pozastavila nad tým, že politici nerešpektujú rozhodnutie Ústavného súdu. Ten v decembri 2007, počas prvej Ficovej vlády, uzavrel šesťročnú kauzu, keď ženám ponechal právo, aby sa do 12. týždňa tehotenstva mohli rozhodnúť, či pôjdu na interrupciu. Interrupčný zákon v roku 2001 napadlo 31 poslancov, ktorých zastupoval Daniel Lipšic (vtedy KDH).
Prvá feministická organizácia na Slovensku Aspekt zareagovala na aktivitu opozičných poslancov. Na sobotu zvoláva protestné zhromaždenie do Bratislavy. V opozičných novelách vidí ďalšie pokusy kontrolovať životy žien. „Rozhodnutie, či pokračovať v tehotenstve, je veľmi intímne, je zásahom do tiel i životov, ovplyvňuje ho množstvo okolností, ktoré nepoznáme," uvádza Aspekt. Organizácia poukázala na to, že napríklad OĽaNO sa usiluje dosiahnuť, aby ženy boli nútené vypočuť si konkrétne znenie „poučenia“ pred tým, ako sa rozhodnú, či pokračovať v tehotenstve. „Predložený text však zavádza, manipuluje a emocionálne vydiera ženy v situácii, keď sú postavené pred neľahkú životnú voľbu," dodáva Aspekt. Ďalšie dva návrhy by znamenali skrátenie lehoty na vykonanie interrupcií, čo z biologických i administratívnych dôvodov zabráni mnohým ženám podstúpiť potrat legálne. „Postupné snahy obmedzovať reprodukčné práva sú rodovo podmienenou diskrimináciou na spoločenskej úrovni,“ uzavrel Aspekt.
Podpora a budovanie lepšej budúcnosti
Budúcnosť, v ktorej sa právo na interrupciu bude všeobecne rešpektovať, dokážeme vybudovať len prostredníctvom širokej podpory a množstva veľkých aj malých skutkov. V Amnesty International veríme, že každý človek by mal mať možnosť slobodne si uplatňovať právo na telesnú autonómiu. Na to, aby sa tento stav podarilo zmeniť a zabezpečiť prístup k bezpečným a legálnym interrupciám pre všetkých, treba aj aktívnu pomoc a angažovanosť celej spoločnosti. Ide o spoločné úsilie, ktoré prekonáva ideologické bariéry a sústreďuje sa na ochranu základných ľudských práv a zdravia.
tags: #pravo #zien #na #potrat