Otázka, či môže otec zobrať dieťa v čase, keď sú rodičia v rozvodovom konaní, je jednou z najčastejších a zároveň najcitlivejších tém, s ktorými sa stretávajú rodičia prechádzajúci rozvodom. Mnoho matiek, ktorých manželia sa odsťahovali k novým partnerkám, sa oprávnene pýta, aké sú ich práva a povinnosti, najmä ak deti zatiaľ neboli zverené do ich opatery súdom a žijú s nimi. Zároveň otcovia čelia situáciám, kedy im manželky bránia v styku s deťmi ešte pred podaním návrhu na rozvod. Je kľúčové pochopiť, že v právnom poriadku Slovenskej republiky sú rodičovské práva a povinnosti upravené tak, aby v prvom rade chránili najlepší záujem maloletého dieťaťa. Odborníci na rodinné právo, ktorých komentáre sú publikované v médiách ako Forbes, Hospodárske noviny a Trend, zdôrazňujú, že hoci rozvod môže byť náročný pre všetky zúčastnené strany, je dôležité, aby sa rodičia zamerali na najlepší záujem dieťaťa a našli pre neho vhodnú formu starostlivosti. Tento článok objasní, aké sú práva a povinnosti oboch rodičov v takýchto situáciách a ako súd pristupuje k úprave rodičovských práv a povinností.
Rovnaké rodičovské práva a povinnosti pred rozhodnutím súdu
Pred podaním návrhu na rozvod, ako aj počas celého rozvodového konania až do jeho právoplatného ukončenia, platí zásada rovnosti rodičovských práv a povinností. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti voči spoločným deťom. To znamená, že žiadny z rodičov nemá zo zákona väčšie právo na dieťa, pokiaľ súd nerozhodol inak alebo neexistuje dohoda medzi rodičmi. V zásade každému rodičovi dieťaťa, bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú, patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti, ako uvádza článok 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „ZR“).
K týmto rodičovským právam a povinnostiam patrí predovšetkým starostlivosť o maloleté dieťa, starostlivosť o jeho výchovu a výživu, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku. Rozvod manželov ich nezbavuje rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZR). Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu (§ 38, § 39 ZR).
V praxi to znamená, že ak ešte nebol podaný návrh na rozvod a rodičia žijú oddelene, alebo aj keď návrh na rozvod už bol podaný, ale súd ešte nevydal rozhodnutie o zverení detí do starostlivosti, matka nemôže svojvoľne brániť otcovi stretnúť sa so synom, ani mu odoprieť nočný styk, pokiaľ nejde o mimoriadne dôvody. Tieto mimoriadne dôvody by mohli zahŕňať napríklad reálne a preukázateľné ohrozenie zdravia alebo vývoja dieťaťa. V situácii, keď sa manžel odsťahoval k priateľke a matka mu umožňuje styk s deťmi (4,5 a 12 ročné) počas dňa, ale nesúhlasí s prespávaním detí u otca a jeho priateľky, je potrebné zdôrazniť, že obaja rodičia majú rovnaké práva. Pokiaľ deti neboli súdom zverené do opatery matky, otec má právo na styk s deťmi, vrátane prenocovania, ak nie je preukázané, že by to bolo proti najlepšiemu záujmu detí. Neznámosť otcovej priateľky deťmi a matkou sama o sebe nie je automaticky dôvodom na odopretie styku či prenocovania. Ak medzi rodičmi vznikajú nezhody, odporúča sa pokúsiť o dohodu alebo kontaktovať mediátora. Ak sa rodičia dohodnúť nevedia, resp. pokiaľ jeden rodič bráni druhému v styku s maloletým dieťaťom, môže sa druhý rodič domáhať svojho styku na súde.
Úprava pomerov k deťom počas rozvodového konania
Konanie o rozvod manželstva je často spojené s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Avšak, kým súd o týchto právach právoplatne nerozhodne, existujú určité špecifiká. Po podaní návrhu na rozvod sa situácia dieťaťa spravidla nezmení; dieťa aj naďalej ostane tam, kde bolo aj pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Ak je dieťa s jedným z rodičov, tak s ním ostane aj počas konania o rozvod manželstva.
Výnimkou by bola situácia, ak by jeden z rodičov podal na súd návrh na neodkladné opatrenie, aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva, prípadne ak by podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva. Ak k takejto situácii nedôjde, dieťa ostane v osobnej starostlivosti rodiča, s ktorým žilo, počas celého konania a po skončení konania o rozvod ostane v starostlivosti toho rodiča, o ktorom rozhodne súd. Odborníci odporúčajú, aby aj počas konania o rozvod manželstva rodičia umožnili druhému rodičovi styk s maloletým, ak to nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. V prípade, ak už došlo v minulosti k situácii, že jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča "odvliekol" deti, napríklad k svojim rodičom, a polícia vtedy nezasiahla s odôvodnením, že "mal na to ako otec právo", to len podčiarkuje rovnosť práv oboch rodičov pred rozhodnutím súdu. Takéto konanie síce môže v matke vyvolať obavy z opakovania a neochotu umožniť styk, no z právneho hľadiska mal otec v danom momente skutočne rovnaké právo na dieťa. Avšak, súd bude pri rozhodovaní o budúcej úprave styku zohľadňovať všetky okolnosti, vrátane doterajšieho správania rodičov.
Aj keď rodičia už majú dohodu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, ktorú súd schválil pred podaním návrhu na rozvod, je dôležité vedieť, že pri rozvode sa táto záležitosť prejednáva znova. Podľa § 24 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. To znamená, že súd nanovo určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, a súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd teda rozhodne o výkone rodičovských práv a povinnosti aj v časti osobnej starostlivosti o dieťa nanovo, pričom môže ustanoviť aj niečo iné, ak to uzná za vhodné v najlepšom záujme dieťaťa.
5 chýb pri mediácii v starostlivosti o dieťa
Rozhodovanie súdu a najlepší záujem dieťaťa
Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súd vždy dbá na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Nejde teda o záujem matky, no ani o záujem otca, ako si mnohí rodičia mylne myslia. Toto je základný a prvoradý princíp, ktorým sa súd riadi. Súd zohľadňuje okolnosti, ako je záujem každého rodiča na úprave starostlivosti o dieťa, schopnosť rodiča zabezpečiť dieťaťu primerané prostredie, stabilitu, emocionálnu podporu a ďalšie relevantné aspekty, ktoré ovplyvňujú dobro dieťaťa. Dôležitým faktorom pri výbere konkrétnej formy starostlivosti je aj vzdialenosť bydlísk oboch rodičov a vzájomná komunikácia.
V spoločnosti často panuje mýtus, že dieťa sa vždy zveruje do starostlivosti matky. Avšak toto nie je v žiadnom prípade pravda. Otec je rovnocenný rodič ako matka. V našej praxi sa často stretávame s tým, že sú otcovia prekvapení, že by dieťa malo byť zverené do ich starostlivosti, pretože im bolo povedané, že dieťa sa vždy zveruje do starostlivosti matky. Súdy pri rozhodovaní o tom, komu zveria dieťa, pozerajú aj na to, aký je stav v čase do rozhodovania súdu. Ak je dieťa s matkou a je veľmi malé (napríklad 1 rok a 3 mesiace), a matka je na neho veľmi naviazaná a dieťa s ňou žije od narodenia, je vysoko pravdepodobné, že dieťa bude zverené matke. Situácia, keď manžel odišiel asi pred rokom a teda už približne rok nie je s dcérou tak ako matka, je relevantná. Súdy zoberú dieťa matke vtedy, ak nie je schopná sa o dieťa postarať, alebo môže byť pre dieťa z výchovného hľadiska hrozba, ale nie na základe nepravdivých tvrdení druhého rodiča.
Rovnako tak neplatí mýtus, že styk dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzený na každý druhý víkend v mesiaci. Podľa právnych predpisov má dieťa právo na výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov. To sa dá, samozrejme, dosiahnuť len tak, že dieťa bude tráviť dostatočné množstvo času aj s rodičom, ktorému nebolo zverené do starostlivosti. Konkrétnu úpravu styku rodiča s dieťaťom je potrebné vždy posúdiť individuálne s ohľadom na okolnosti daného prípadu. Styk druhého rodiča s dieťaťom nemusí byť zúžený na každý druhý víkend v mesiaci. Možnosti sú len príklady a styk je možné akokoľvek prispôsobiť potrebám dieťaťa a možnostiam rodiča. Každý prípad je iný a súd musí vždy hľadieť na jedinečné okolnosti.
Formy starostlivosti o deti po rozvode a ich špecifiká
Na Slovensku existujú tri základné formy starostlivosti o maloleté deti po rozvode rodičov, ktoré súd upraví v rámci rozhodnutia o rozvode. Do jednotlivých práv rodičov voči ich dieťaťu môže súd zasiahnuť a upraviť ich výkon. Medzi rodičovské práva a povinnosti patrí aj starostlivosť o maloleté dieťa. Tieto formy sú: osobná starostlivosť jedného z rodičov, striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov a od roku 2023 aj spoločná osobná starostlivosť.
Osobná starostlivosť jedného z rodičov
Ide o stav, kedy je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, teda buď matky, alebo otca, nie obom rodičom. Ako už bolo spomenuté, nie je to výhradné právo matky, a otec je rovnocenný rodič. Súd určí rodiča, ktorému dieťa zverí, a zároveň upraví, ako má druhý rodič prispievať na výživu dieťaťa a ako bude prebiehať jeho styk s dieťaťom. Napriek tomu, že dieťa je v osobnej starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič si zachováva všetky ostatné rodičovské práva a povinnosti, okrem starostlivosti o dieťa a jeho výchovu. Styk s dieťaťom je v tomto prípade flexibilný a nie je striktne obmedzený len na každý druhý víkend.
Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov
Spoločnosť si často predstavuje striedavú starostlivosť veľmi jednotvárne, že rodičia sa striedajú po týždni alebo dvoch, no existujú aj varianty po troch dňoch alebo iné, ktoré sú prispôsobené potrebám dieťaťa a možnostiam rodičov. Často sa tiež zabúda na to, že rozsah striedavej starostlivosti nemusí byť len vyrovnaný. Je totiž možné dohodnúť sa aj na asymetrickej striedavej starostlivosti, kedy jeden rodič s dieťaťom strávi viac času a druhý menej. Dôvodom môžu byť pracovné povinnosti jedného z rodičov alebo aktivity dieťaťa. Uznáva sa, že asymetrická striedavá starostlivosť je zatiaľ na Slovensku skôr výnimočná, no je to právne možné riešenie. Klienti sa často pýtajú, kedy sa súd zaoberá tým, či je možné zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd musí v tomto prípade skúmať, či bude tento druh starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa, ak s ním súhlasí minimálne jeden z rodičov dieťaťa. Podľa právnych predpisov má dieťa právo na výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov, čo sa dá dosiahnuť práve dostatočným množstvom času stráveného s oboma rodičmi.
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov
Novinkou od roku 2023 v oblasti starostlivosti o deti je spoločná osobná starostlivosť, ktorá bola zavedená do nášho právneho poriadku. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov len na základe ich dohody. Podmienkou je súhlas so spoločnou starostlivosťou oboch rodičov. Musí byť však preukázané, že toto riešenie je v záujme dieťaťa. V prípade spoločnej starostlivosti nemusia byť upravené ani žiadne ďalšie aspekty, ako zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku alebo výživné. Rozsudok súdu v tejto forme starostlivosti bude krátky a obaja rodičia budú mať rovnaké práva a povinnosti. Predpokladá sa, že sa budú vedieť v každej situácii spoločne rozhodovať, prispôsobiť sa a budú komunikovať efektívne. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presné stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.
Starostlivosť o deti po rozvode je výzvou, ale aj povinnosťou, ktorú je potrebné plniť s citlivosťou a zreteľom na potreby a pohodu dieťaťa. Spolu s konaním o rozvod manželstva je spojené i rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak manželia maloleté deti majú. Podľa § 24 ods. 1 ZR platí: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“ Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa manželstvo rozviedlo, súd upraví i výkon rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ktoré sa narodili počas manželstva alebo ešte pred uzavretím manželstva. V konaní o rozvod nie je však možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu, aj napriek tomu, že je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku. Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil, inak je takáto dohoda nevykonateľná. Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov. V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napríklad víkendy, prázdniny, sviatky a podobne, tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie (tzn. styk) neupraví, ak s tým súhlasia obaja rodičia. Avšak aj súd, aj rodičia by mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť.
Riešenie problémov po rozvode a zmeny súdnych rozhodnutí
Aj po rozvode manželstva a právoplatnom rozhodnutí súdu o úprave rodičovských práv a povinností k deťom môžu nastať situácie, ktoré si vyžadujú ďalší právny zásah. Rodičia sa môžu stretnúť s problémami, ako je odmietanie styku dieťaťom, zhoršenie vzťahov medzi deťmi a jedným z rodičov, alebo potreba zmeniť dohodnuté podmienky v dôsledku meniacej sa životnej situácie.
Keď dieťa odmieta styk s rodičom
Ak je stretávanie otca s deťmi upravené súdnym rozhodnutím, úpravu styku môžete zmeniť iba súdnou cestou. V zásade sú dve možnosti, ak dieťa odmieta styk, napríklad z dôvodu strachu alebo negatívnych zážitkov. Prvou možnosťou je, že deti by sa v súdom určenom čase nezúčastnili styku s otcom. Treba však počítať s tým, že otec sa môže domáhať výkonu tohto súdneho rozhodnutia prostredníctvom exekúcie, čo môže byť pre deti traumatizujúce. Preto sa táto možnosť neodporúča ako dlhodobé riešenie bez súdneho prerokovania.
Druhou, a v mnohých prípadoch vhodnejšou, možnosťou je podanie návrhu na súd, v ktorom by ste poukázali na to, že doterajšia úprava styku už nie je v záujme Vašich detí. V návrhu je potrebné detailne popísať skutkové okolnosti, napríklad, že deti otca boja, a že odmietajú sa s ním stretávať, uviesť konkrétne príklady správania otca, ktoré vedie k týmto pocitom (kričanie, ponižovanie, ohováranie druhého rodiča). Súd v konaní bude skúmať názor detí, s prihliadnutím na ich rozumovú a emocionálnu vyspelosť. Za tým účelom ich môže aj vypočuť. Úspech však nie je zaručený, pretože každý jeden zásah do rodičovských práv a povinností, vrátane styku otca s deťmi, musí byť adekvátnym spôsobom odôvodnený a musí preukázať, že zmena je nevyhnutná pre najlepší záujem dieťaťa. Odborníci na rodinné právo zdôrazňujú, že preukázanie trvalého a pre dieťa škodlivého vplyvu je kľúčové.
Informačné práva a podstatné záležitosti
Rodičovské práva a povinnosti (upravené v § 28 a nasl. ZR) okrem iného zahŕňajú aj právo byť informovaný o svojom dieťati. To, že rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (prípadne neodkladným opatrením) bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva. Naopak, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§ 24 ods. Čl. §25 ods. 4 ZR).
Okrem informovania existujú aj tzv. „podstatné veci“, ktoré sa týkajú dieťaťa a vyžadujú súhlas oboch rodičov. Výpočet „podstatných“ vecí nie je taxatívny, ale v zásade to znamená, že v prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, ako je napríklad zmena školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje (čo je nepochybne dôležitou udalosťou v živote dieťaťa, ktorá sa výrazne podpíše na jeho budúcom živote), treba sa spýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 ZR, ktorý umožňuje súdu rozhodnúť o takejto podstatnej veci v prípade nezhody rodičov. Tieto práva a povinnosti trvajú do okamihu, kým dieťa dosiahne plnoletosť, s výnimkou vyživovacej povinnosti, ktorá nie je ohraničená vekom dieťaťa, ale až jeho schopnosťou samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR).
Úprava pomerov k deťom pre nedomácich partnerov
Je dôležité zdôrazniť, že právne ustanovenia týkajúce sa úpravy pomerov starostlivosti o deti sa neobmedzujú len na rozvedených manželov. V prípade, ak rodičia nie sú manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úpravu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu.
5 chýb pri mediácii v starostlivosti o dieťa
tags: #moze #zobrat #dieta #otec #ked #sme