Porúch učenia existuje značné množstvo, pričom každá z nich je špecifická pre konkrétny problém - či už ide o ťažkosti s matematikou, písaním, alebo čítaním. Tieto vývinové poruchy učenia sa typicky odhalia až vtedy, keď dieťa príde do školy a začína sa učiť, pretože práve v školskom prostredí sú na mozog dieťaťa kladené väčšie nároky. Podľa najnovšej revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-11) sa pre ťažkosti pri nadobúdaní gramotnosti používa termín „vývinové poruchy učenia“ so špecifikáciou subkategórií, kam patrí Vývinová porucha čitateľských schopností (dyslexia), Vývinová porucha písomného vyjadrovania (dysortografia a dysgrafia) a Vývinová porucha matematických schopností (dyskalkúlia). V Európe trpí vývinovými poruchami učenia približne 9 - 12 % populácie, pričom 2 - 4 % trpia závažnou formou dyslexie, ako uvádza EDA (2021). Je dôležité zdôrazniť, že o vývinovej poruche učenia uvažujeme u dieťaťa, ak aj napriek snahe zo strany pedagóga a dôslednej domácej príprave dieťa v škole nepodáva výkon adekvátny vynaloženej námahe, napríklad ak číta doma pomerne veľa, ale rýchlosť čítania je u žiaka stále podpriemerná.
6 typov dyslexie? 🤔
Čo je Dysortografia a ako sa prejavuje?
Dysortografia je špecifická porucha pravopisu, ktorá sa veľmi často vyskytuje v spojení s dyslexiou. Navonok sa u žiakov prejavuje narušenou schopnosťou osvojovať si pravopis jazyka, a to napriek primeranej inteligencii a bežnému výukovému vedeniu. Pri dysortografii dieťa nemá problém s celou gramatikou, ale má problém s niektorými jej konkrétnymi časťami. O. Zelinková (1998, s. 80) definuje dysortografiu ako „poruchu postihujúcu pravopis“, avšak, táto porucha nezahŕňa celú gramatiku, ale vzťahuje sa prevažne na takzvané špecifické dysortografické javy. Pri narušení v oblasti pravopisu ide o neschopnosť aplikovať naučené pravopisné pravidlá v procese písania. Často dieťa výborne ovláda gramatické poučky, ale nevie ich pohotovo uplatniť, napríklad pri písaní diktátu.
Typické znaky a špecifické prejavy dysortografie:
Problematiku dysortografie môžeme zhrnúť podľa typických znakov, tak ako ich uvádza Z. Žláb (1988, in: Michalová, 2004) a iné zdroje:
- Auditívne (sluchové) prejavy: Dieťa počuje dobre, ale má problém spracovať to, čo počuje. Problém mu robia rozpoznávanie slov, ktoré znejú podobne (napr. guma - puma), spájanie písmen do slov (syntéza), ale aj rozpoznávanie jednotlivých písmen v slove. Ide o narušenie sluchovej diferenciácie a analýzy, a tiež o oslabenie bezprostrednej auditívnej pamäti.
- Vizuálne (zrakové) prejavy: Problém spočíva v rozpoznávaní podobných písmen. Je znížená kvalita vizuálnej pamäti, takže takéto dieťa nie je schopné dokonale si vybaviť písmená (grafémy) tvarovo i sluchovo podobné. Navyše, nedokáže chyby v napísanom texte identifikovať a pri oprave textu môže opraviť aj to, čo napísalo správne.
- Motorické prejavy: Pri písaní dieťa drží ceruzku kŕčovito, môže písať pomaly, pretože sa sústredí na každé písmenko, čo ho spomaľuje a následne nestíha písať ďalej. Nevie zladiť to, čo počulo, s koordinovanými a jemnými pohybmi ruky. Tieto problémy súvisia s námahou vynaloženou pri písaní a príčinou je narušená jemná motorika v zmysle vývojovej dyspraxie. Grafický prejav žiaka odčerpáva koncentráciu pozornosti a žiak nestíha vedome aplikovať gramatické pravidlá a robiť si kontrolu.
Medzi špecifické dysortografické chyby patria:
- Neschopnosť dodržať poradie písmen pri písaní slov.
- Chybovosť pri písaní mäkčeňov a dĺžňov, čo je tiež nesprávne používanie diakritiky.
- Neschopnosť aplikovať naučené gramatické pravidlá do písomnej podoby.
- Chýbajúci „cit pre jazyk“, čoho dôsledkom je znížená schopnosť, napríklad skloňovať a časovať slovné druhy.
- Zámeny tvarovo podobných písmen (napr. b-d-p, a-e, m-n, k-h, h-n).
- Zámeny zvukovo podobných hlások (napr. d-t, z-s, č-c, š-s, s-z).
- Problémy s mäkkými a tvrdými slabikami (napr. d-ď, t-ť, dy-di, ty-ti, ny-ni).
- Vynechávanie písmen, slabík, slov i celých viet, ale aj pridávanie písmen, slabík, slov.
- Kinetické inverzie slabík.
- Nedodržiavanie hraníc medzi slovami, ktoré na tom základe môže slová písať spolu.
- Komolenie slov v dôsledku logopedického nálezu.
- Chyby z vynechávania alebo komolenia koncoviek, z utvárania nezvykle skracovaných slovných podôb.
- Nepresný slovosled, ťažkopádne formulácie.
- Niekedy pri ťažkom stupni poruchy dieťa nedokáže odlíšiť ani hranice jednotlivých slov vo vete.
- Zle rozlišuje konce slov, viet - na tom základe môže slová písať spolu, môže písmená na konci slova pridávať, alebo vynechať.
Príčiny Dysortografie: Komplexný pohľad
Doteraz nie sú známe všetky príčiny, ktoré v súhrne spôsobujú dysortografiu, no výskumy a prax poukazujú na viacero faktorov. Najčastejšou príčinou dysortografie je porucha mozgu. Malá časť mozgu (pravá hemisféra) jednoducho nepracuje správne, nemusí byť dostatočne vyvinutá alebo je nepatrne poškodená. Kým sa dieťa neučí, toto poškodenie sa neprejaví. V škole sa ale na mozog dieťaťa učením kladú väčšie nároky a tu sa môže aj to najmenšie poškodenie prejaviť poruchou učenia. Uvedené problémy môžu vyplývať aj z dysfunkcie pravej hemisféry mozgu a u niektorých detí sa premietajú do zámeny tvarovo podobných písmen (b-d-p).
Podkladom je často nedostatočne rozvinutá oblasť sluchovej percepcie, ktorá zahŕňa sluchovú pamäť, analýzu, syntézu a audiomotorickú koordináciu. Z rozboru procesu písania, z praxe a doteraz prevedených výskumov vyplýva, že u detí s dysortografiou môžeme sledovať vo väčšej, či menšej miere poruchy zrakového a sluchového vnímania a reprodukcie rytmu, vývoja grafomotoriky a poruchy reči (Zelinková, 1998). Dysortografia sa môže rozvinúť aj na báze poruchy dynamiky duševných procesov, ako sú hyperaktivita alebo hypoaktivita (Michalová, 2004). Ďalším pôvodcom dysortografie môže byť ADHD - porucha pozornosti, koncentrácie a hyperaktivita. Dieťa má problém koncentrovať sa a sústrediť, čo vedie k chybám. V tomto zmysle poruchy klasifikujeme ako chyby z nepozornosti alebo ako chyby spojené s hyperaktivitou, kedy rýchlosť čítania/písania neumožňuje integrovať deje potrebné pre uplatňovanie pravopisu. Deti rýchlo píšu a nestíhajú pritom „myslieť”. Často píšu samé „y” alebo pridávajú k „n” nožičku („m”), čo pre nich prináša lepšie grafomotorické uvoľnenie. Vynechávanie alebo pridávanie písmen v slove, pokiaľ nemá dieťa problémy v sluchovej analýze a syntéze, tiež býva skôr príznakom narušenej pozornosti ako dysortografie.
Dysortografia býva sprevádzaná deficitmi v nasledujúcich oblastiach:
- sluchová percepcia (diferenciácia, analýza, syntéza), orientácia a pamäť.
- zraková percepcia (diferenciácia, analýza, syntéza), zraková pamäť.
- vnímanie a schopnosť reprodukcie rytmu.
- znížený jazykový cit.
- oblasť intermodality.
- pomalé osobnostné pracovné tempo, respektíve v dôsledku pridruženej dysgrafie.
- špecifické poruchy reči, nevyhranená lateralita.
- ťažkosti v koordinácii oko - ucho - ruka.
- poruchy koordinácie senzomotorických a kognitívnych funkcií (dieťa nie je schopné koordinovať písanie a zmysel písaného textu).
- celkové pomalšie tempo spracovania informácií dieťaťom.
- pomalé písanie, ťažkosti v jemnej motorike, kŕčovité držanie pera/ceruzky.
- nedostatočná kapacita krátkodobej pamäte (dieťa nevie udržať slovo v pamäti, kým ho napíše).
Súvisiace poruchy učenia: Dyslexia a Dysgrafia
Ak dieťa trpí dysortografiou, s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať aj dyslexiu (porucha čítania) alebo dysgrafiu (porucha písania). Dyslexia a dysortografia sú ťažkosti jazykovej povahy, preto sa im kompetentne venuje práve logopéd. Veľmi veľa ľudí si mýli tieto dva pojmy, keďže počujú niečo s predponou „dys“ a myslia si, že všetko znamená to isté.
Dyslexia je porucha, ktorá postihuje schopnosti čítania. Dieťa lúšti písmená a hláskuje, nadmerne dlho slabikuje, domýšľa si slová. Dyslektik môže zvládnuť čítanie, prevádza tvar slova na zvukovú podobu, ale nie je schopný pochopiť obsah čítaného textu. Najčastejšími chybami je zámena písmen, ktoré sú tvarovo, alebo zvukovo podobné. Dyslexia, alebo porucha čítania, ľudovo povedané, znamená, že dieťa si nevie správne priradiť tvary písmen k zvukovej podobe slova. Vidí písmeno, ale nevie ho „povedať“, nevie si spomenúť, ktoré to je. Má problémy rozdeľovať slová na slabiky a hlásky, alebo určiť prvé a posledné písmeno v slove. Mnohé písmená často píše obrátene. Je tiež veľmi pravdepodobné, že ak má vaše dieťa dyslexiu, má problémy aj s rečou - nevie dobre vysloviť niektoré slová, prípadne hlásky. Deti s dyslexiou majú normálne IQ, niekedy dokonca ešte vyššie ako zdravé deti, ale tým, že sa nevedia naučiť čítať, vyzerajú ako „hlúpe“. Kým ostatné deti už súvisle čítajú celé texty, im robí problémy vyhláskovať jedno slovo. Kým ostatné sa predháňajú v tom, kto si skôr urobí úlohu, dyslektikovi robí problémy napísať ju, lebo má problém vôbec rozlúštiť zadanie. Môže mu robiť problémy aj matematika, lebo nevie „prečítať“ príklad. Čítanie je pritom pre dieťa a jeho ďalšie učenie veľmi dôležité - je to najdôležitejší kanál, ktorým sa dostáva k vedomostiam. Ak ho má „zanesený“, nevie sa k vedomostiam dostať a v škole neprospieva. Príčiny, ktoré vyvolávajú dyslexiu, nie sú ešte príliš známe, ide však pravdepodobne o poruchu vo vývoji mozgu. Približne u 50 % detí s vývinovou jazykovou poruchou sa v školskom veku rozvinie i dyslexia, pričom až 80 % detí s vývinovou poruchou učenia číta podpriemerne v porovnaní s rovesníkmi (McArthur a kol., 2000).
Dysgrafia je špecifická porucha písania a druhá najčastejšia porucha učenia po dyslexii. Pramení najčastejšie z neorganizovanosti a neadekvátneho fungovania mozgu. Ďalšou príčinou môže byť porucha priestorovej orientácie, vtedy nevie odhadnúť, či to, čo píše na papier, sa tam zmestí. Dysgrafia sa prejavuje v rôznych formách, môžeme hovoriť o ľahkej alebo ťažšej forme. Za ďalšiu príčinu vzniku dysgrafie sa považuje zlá výslovnosť alebo rečová porucha, a to najmä ešte počas materskej školy, najčastejšie sú to písmená d-t, b-p, š-s, š-č, s-c. Napríklad namiesto správne povie šprávne alebo namiesto ešte povie este. Na vzniku dysgrafie sa podieľa najmä grafomotorika, pretože nerozvinutá jemná motorika robí veľké problémy pri písaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je veľmi ťažko čitateľné, často až nečitateľné, aj napriek jeho veľkej snahe. Deti s dysgrafiou často počúvajú, že sú lenivé, a preto im písanie nejde dobre a majú škaredé písmo. Nie je to pravda. Majú problém v zrakovo-motorickej integrácii. Písanie vyžaduje spoluprácu oči-ruka. Dysgrafia ide často ruka v ruke s dysortografiou. Predstavte si, že dieťa, ktoré má problém s držaním pera, procesom písania a dodržiavania správneho tvaru písmen, musí ešte dávať pozor na pravopis.
Popri týchto poruchách existuje aj dyskalkúlia, ktorá je porucha v oblasti matematických schopností. Má problém s chápaním základných matematických súvislostí, pojmov, úkonov (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie) a s abstraktným matematickým myslením, často sprevádzaná aj problémami s rysovaním.
Ťažkosti v čítaní a písaní v školskom veku môžu mať rôznu príčinu. Jednou z nich býva vývinová jazyková porucha (VJP), ktorá nemusí byť z rôznych dôvodov odhalená v ranom či predškolskom veku a v školskom prostredí sa často zamieňa práve s dyslexiou či dysortografiou. Avšak ide o rôzne poruchy, ktoré si vyžadujú odlišné podporné opatrenia. Dokonca dieťa môže mať i kombináciu týchto porúch a v tomto prípade je nevyhnutné, aby boli obe oblasti zabezpečené v školskom prostredí, to znamená, aby dieťa dostalo všetky podporné opatrenia, pretože zameranie sa len na jednu oblasť nemusí priniesť očakávané zlepšenie. Len logopéd je kompetentný odlíšiť dyslexiu a dysortografiu od neodhalenej vývinovej jazykovej poruchy v školskom veku a odporučiť vhodné podporné opatrenia do školského prostredia. Podľa Národného inštitútu sluchových a iných komunikačných porúch v USA (NIDCD) sa vývinová jazyková porucha vyskytuje zhruba u 7 % detí.
Vplyv na dieťa a emočné aspekty
Dieťa si svoje nedostatky uvedomuje. Aj napriek učeniu, ktoré ho stojí veľa síl, nie je schopné tieto nedostatky odstrániť. To môže viesť k zníženiu až strate sebavedomia, pričom môže trpieť emočnými a sociálnymi problémami a stresom. S nástupom do školy tak pre niektoré deti prichádza prvé sklamanie, stres a panika. Postupne sa úsmev z tváričiek niektorých detí začne vytrácať, pomaličky a nebadane, s každým novým písmenkom viac a viac. Následne sa začne vytrácať aj túžba po poznaní nového. Ak deťom v tejto situácii nepomôžeme, tak samé ju zvládnu len veľmi ťažko. Je dôležité poznamenať, že poruchy učenia môžu byť aj symptómom iného ochorenia. Môže ísť o systémové choroby, ktoré postihujú viacero orgánov a systémov v tele.
Prípadová štúdia: Peťov príbeh
Prípad Peťa je názorným príkladom, ako poruchy učenia ovplyvňujú život dieťaťa. Okrem porúch učenia mal Peťo väčšie problémy s pedagógmi aj s kolektívom triedy - so spolužiakmi. Z písomiek dostával najhoršie známky, lebo sa neučil a prebral na seba rolu šaša, ktorý je iba na posmech ostatných. Neskôr sa stal obeťou šikany. Keď ho autorka článku prvýkrát stretla, vôbec neveril, že by mu s niečím dokázala pomôcť. Peťo mal nadpriemerné pamäťové schopnosti, takže bolo potrebné, aby sa tento fakt bral ako jeden oporný bod. Jeho prípad bolo potrebné riešiť aj s pedagógmi, ktorí ani po viactýždňových cvičeniach nevideli žiadne zlepšenia a výsledky. Pre neho bol vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP), podľa ktorého sa mal vzdelávať. Nedostatky kompenzoval práve veľmi dobrou sluchovou pamäťou. Naučil sa rôzne techniky písania, čítania, robenia poznámok, prácu so zvýrazňovačom a podobne. Po základnej škole sa rozhodol pre gymnázium, kde boli aj prijímacie skúšky, kam ho aj prijali. Základom úspechu je vytrvalosť, láska, súcit a každodenná starostlivosť.
Diagnostika Dysortografie: Kedy a ako hľadať pomoc
Správna liečba závisí od správneho diagnostikovania. Keď vášmu dieťaťu nejde pravopis, je dôležité rozpoznať, čo je príčinou. Môžu to byť systémové choroby, problémy so sluchom, zrakom, zlý spôsob vyučovania, depresia, hyperaktivita. Problémy s písaním má každé dieťa, ktoré príde do školy. Priemerne pretrvávajú do tretieho ročníka (zamieňanie písmen, zabúdanie písania mäkčeňov, bodiek a podobne). Ak problém pretrváva aj dlhšie, je vhodné navštíviť s dieťaťom odborníka. Diagnostiku, ktorá môže byť aj niekoľkohodinová záležitosť, je vhodné riešiť čo najskôr, nakoľko tieto ťažkosti majú v niektorých prípadoch aj sekundárne následky v psychosomatickej oblasti, v oblasti správania a emócií. Ak má rodič pochybnosti alebo eviduje u svojho dieťaťa ťažkosti v učení, je lepšie, ak vyhľadá odbornú pomoc čo najskôr (psychologickú, logopedickú, špeciálno-pedagogickú a niekedy inú odbornú pomoc).
Kedy vyhľadať pomoc odborníka?
- Ak pedagóg v škole signalizuje oslabenie sledovanej oblasti (čítania, písania, pravopisu alebo počítania) v škole v porovnaní s rovesníkmi.
- Ak vynaložená námaha pri domácej príprave sa neodráža na výsledkoch v škole.
- K prvým príznakom dyslexie a dysortografie patrí najmä neschopnosť dieťaťa zapamätať si názvy jednotlivých písmen už v počiatkoch zaškolenia, ich zámena v pomenovaní (zamieňanie zvukovo podobných hlások napr. č/c, š/s, s/z a pod.), neschopnosť spájať písmená do slabík či slabiky do slov, neschopnosť správne zachytiť všetky počuté hlásky v slove a zapísať ich do slov či písaní (zamieňanie graficky podobných písmen b/d, m/n, e/a, vynechávanie či pridávanie písmen v slovách a pod.).
- Ťažkosti s porozumením prečítaného textu a jeho reprodukovaním.
- Pomalé tempo čítania na konci druhého ročníka (menej ako 60 slov za minútu).
- Chybovosť pri čítaní, ako vynechávanie a vsúvanie grafém (slabík) do slov, napríklad namiesto slova obchod prečítajú obchodík, čo sa prejavuje často aj v písaní, alebo zámena slov.
Predpoklady pre úspešné zvládnutie čítania a pravopisu sa dajú cielene zhodnotiť pomocou kvalitnej psychologickej a logopedickej diagnostiky už v predškolskom veku pri komplexnom logopedickom vyšetrení a posúdení pripravenosti na školu (takzvanej školskej zrelosti).
Proces diagnostiky dysortografie:Samotná diagnostika začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom, spracovaním osobnej a rodinnej anamnézy a zhodnotením správy od učiteľa. Potom nasleduje samotné vyšetrenie dieťaťa. Odborník potrebuje pokryť odpoveďami všetky spomenuté oblasti, aby vedel, o čo všetko sa môže pri vyvodzovaní záverov opierať a s čím rátať. Odborník taktiež potrebuje vedieť, aká je atmosféra na mieste, kde dieťa vyrastá a býva, prípadne či sú tam nejaké problémy. Psychológ zvykne dávať dotazníky vyplniť nielen dieťaťu, ale aj jeho učiteľovi a rodičom.
Používanými metódami na zisťovanie dysortografie sú špeciálne zostavený diktát a upravené texty na opisovanie, určené pre deti 1. - 6. ročníka ZŠ. Diktát umožňuje zachytiť neistotu dieťaťa v sluchovej analýze slovných celkov na hlásky, nedostatky v sluchovom rozlišovaní artikulačne blízkych hlások, ako aj ich poradie. Ďalej tempo, výkyvy vo výkone, typické chyby a posúdenie ich výskytu z hľadiska času. Pri diagnostike sa porovnávajú školské zošity s domácimi. Opisovanie textov zase pomáha pri presnejšom identifikovaní nedostatkov najmä v oblasti zrakového vnímania.
Neurologické, vizuálne a auditívne testy sú v praxi používané na zistenie pôvodu dysortografie. Týmto vyšetrením je však možné zistiť aj to, či sa k dysortografii u dieťaťa nepridružila ďalšia porucha, ktorá by so zhoršeným čítaním a písaním súvisela (prípadne ich práve ona spôsobovala). Odborník zvykne pri diagnostike využívať aj konkrétne psychologické testy, jednak také, ktoré zachytávajú osobnosť dieťaťa, prípadne jeho psychické zdravie. Avšak často sú využívané aj výkonové testy, podľa ktorých sa posudzuje úroveň nedostatkov v súvislosti s dysortografiou a ich množstvo. V MKCH-10 je dysortografia definovaná ako F81.1 Špecifická porucha hláskovania. Je to porucha, pri ktorej je hlavnou črtou špecifické a významné spomalenie vývinu hláskovania bez anamnézy špecifickej poruchy čítania a ktoré nezapríčiňuje len nízky mentálny vek, odchýlky zrakovej ostrosti alebo neprimerané vyučovanie. Postihnutá je schopnosť správne hláskovať aj schopnosť správne písať slová. Pravopisné ťažkosti zapríčinené neadekvátnou a nedostatočnou výučbou (Z65) alebo so špecifickou poruchou čítania (F81.0) sú odlíšené.
Terapia a reedukácia dysortografie
Na poruchy učenia neexistuje žiadny liek. Pre dieťa sa ale vypracuje reedukačný plán, ktorým získava nové návyky a zručnosti pri učení. Pri náprave dysortografie sa zameriavame na rozvoj jednotlivých schopností. Cieľom nápravy porúch učenia je dosiahnutie prinajmenšom sociálne únosnej úrovne čítania, písania či počítania, tak aby bol žiak schopný vzdelávania sa. Odborníci kvalifikovane posúdia závažnosť, charakter ťažkostí a navrhnú vhodné riešenie a terapiu.
Metódy reedukácie zahŕňajú:
- Cvičenia na sluchovú analýzu a syntézu (skladanie a rozkladanie slov): Dieťa sa cvičí v rozlišovaní stavby slova, to znamená, ktorou hláskou sa slová líšia (napr. babka - bábka). Tvorí slová z kociek, ktoré majú na svojich stranách písmená, rozkladá slová na slabiky, rozkladá slová na hlásky (tvorí z nich nové slová, tvorí nové slová pridávaním alebo odoberaním hlások ako rak, mrak) a podobne.
- Cvičenia na zrakové rozlišovanie: Dieťa vyhľadáva rozdielne a rovnaké obrázky, skladá a dokresľuje obrázky, spája rovnaké písmená, ktoré sú však inak tvarovo napísané, vyhľadáva písmená na pozadí a podobne.
- Cvičenia na rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások: Dĺžka samohlások sa môže znázorňovať graficky (krátka = bodka, dlhá = čiara) alebo pomocou bzučiaku. Deťom pomáhajú aj rytmické cvičenia. Nakoniec dopĺňajú samohlásky do textu.
- Cvičenia na rozlišovanie tvrdých a mäkkých slabík: Rodič predčítava tvrdé alebo mäkké slabiky a dieťa opakuje a ohmatáva tvrdú alebo mäkkú kocku. Potom slabiky dieťa dopĺňa do slov a textu.
- Cvičenia na rozlišovanie sykaviek (s, c, z, š, č, ž): Rozlišujú sa sykavky v slabikách, v slovách a v texte.
- Cvičenia na rozlišovanie b/d/p: Písmená sa rozlišujú napríklad pomocou farebných kociek, kde písmeno, ktoré si dieťa mýli, má určitú farbu. Potom dieťa v texte farebne vyznačuje písmená, ktoré si pletie.
Okrem špecifických cvičení sa uplatňuje aj rozvoj špecifických rečových a jazykových schopností, pamäti, vizuálnej a auditívnej percepcie. Dôležitý je multisenzorický prístup vo všeobecnosti, fonematické uvedomenie podľa D.B. Eľkonina, autodiktát, komentovaný diktát a dokonca aj diktát písaný morzeovkou.
Kompenzačné pomôcky a podporné stratégie:
- Mäkké/tvrdé kocky, modely písmen, multisenzorické tabuľky.
- Vytvorenie tabuliek s vlastnými gramatickými prehľadmi.
- Slovníky (aj v elektronickej podobe).
- Textové editory (kontrola pravopisu, naučiť žiaka ich využívať a pracovať s nimi).
- Informačné a komunikačné technológie (IKT) ako diktafón, MP3 prehrávače.
- Podpora v učení písania na klávesnici: Väčšine sa darí takto lepšie ukladať myšlienky „na papier“, pretože nemusia venovať pozornosť úhľadnosti písma a tvaru písmen.
- Štvorčekový papier na matematiku môže tiež pomôcť s organizáciou. Špecialisti niekedy odporúčajú umožniť deťom pri písaní na počítači automatickú kontrolu pravopisu a nehodnotiť pravopisné chyby ani chyby v interpunkcii. Uprednostňujú názor, že práca by sa mala hodnotiť iba na základe intelektuálneho obsahu.
- Menší rozsah úloh a viac času na dokončenie: Ak dieťa nemôže vypracovať zadanie na počítači, malo by dostať menší rozsah a viac času na dokončenie.
- Uprednostnenie slovnej odpovede pred písomnou.
- Deťom s dysortografiou vyhovuje ústne skúšanie. Pri písomných prácach uprednostňujeme doplňovanie, testy a počítačové programy pred písaním dlhých súvislých celkov.
Je dôležité, aby sa dieťa s dysortografiou cítilo dobre a netrpelo. Tresty a opakované prepisovanie sú tým najhorším, čo môžete spraviť. Bežnou súčasťou a výbavou týchto detí/žiakov sú rôzne kompenzačné pomôcky, ktoré môžu používať - či už ide o rôzne tabuľky, alebo úpravy „šité“ každému dieťaťu na mieru. Rozvoj jemnej motoriky musíme podporovať od drobných svalov (navliekanie korálikov) cez úchop a držania ceruzky. Úspech a napredovanie v jednotlivých oblastiach, v tomto prípade v jemnej motorike, nastane iba vtedy, ak tieto cvičenia sú každodenné a systematické. Napríklad nedáme šesťročnému dieťaťu nakresliť Eiffelovu vežu, keďže nedokáže dostatočne dlho ani správne držať ceruzku. Namiesto toho môže kresliť čiary (vodorovné, zvislé), dúhu, vodu, more, lesy, slnko atď. Rozhodujúci je aj materiál. Zábavné činnosti zamerané na jemnú a hrubú motoriku sú najmä pohybové cvičenia, ktoré je vhodné robiť hrovou formou pomedzi iné cvičenia, aby bola celá terapia zábavná.
Logopedická terapia vývinových porúch čítanej a písanej reči je vhodná pravidelne so zameraním na podporu jazykových kompetencií, kvality porozumenia prečítaného, prepojenie hovorenej a písanej reči, ako i na podporu radosti z čítania, či osvojovanie si stratégií učenia. Terapie v centrách sa realizujú individuálnou formou ako i skupinovou formou (školské skupiny zamerané na rozvíjanie viacúrovňového porozumenia a osvojovanie si efektívnych stratégií učenia). Skupinová forma je vedecky preukázaná ako veľmi efektívna a pre deti aj zábavná.
Výchova a vzdelávanie: Rola škôl a rodiny
Pre vaše dieťa je dôležité, aby ste začali spolupracovať so školou a snažili sa o jeho úspešné napredovanie, pretože škola sa bude snažiť vytvárať primerané podmienky s rešpektovaním individuality vášho dieťaťa. Žiak s dysortografiou sa vo vyučovacom procese stáva žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vyžaduje individuálny prístup, zmenu (modifikáciu) foriem, rozsahu a v závažných prípadoch aj obsah vzdelávania. Potom podľa druhu a stupňa postihnutia (jej charakter určuje špeciálno-pedagogické vyšetrenie) zabezpečuje škola starostlivosť - výchovu a vzdelávanie - aj formou školskej integrácie, teda začlenením žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvorením podmienok prostredníctvom individuálneho výchovno - vzdelávacieho programu.
Musíme pripomenúť asi najdôležitejšiu vec, ktorá je potrebná na to, aby sme dosiahli pozitívnu zmenu u dieťaťa - spoluprácu učiteľ-rodič-odborník. Práca s rodičmi má nezastupiteľné miesto v podpore žiaka. Okrem logopéda, psychológa a špeciálneho pedagóga v poradenskom zariadení by mali byť v tíme poskytujúcom starostlivosť o žiaka aj členovia školského podporného tímu: pedagóg, školský špeciálny pedagóg a školský logopéd, školský psychológ alebo liečebný pedagóg priamo v škole. Nevyhnutnou súčasťou starostlivosti o žiakov s dyslexiou je aj samotná edukácia o vývinových poruchách učenia, a tá sa týka dotknutého dieťaťa (bez ohľadu na vek), navštevovaného kolektívu žiakov v triede, príslušných pedagógov, ktorí žiaka učia, ale i samotnej rodiny.
Ako môžu rodičia pomôcť?
- Venovanie pozornosti a času dieťaťu: Ak si všimnete, že je niekde problém, kontaktujte čo najskôr odborníka.
- Uľahčovanie vzdelávania: Učte sa s ním, čítajte si s ním nahlas, aby si to precvičovalo hlavne doma a potom mu to v škole nerobilo problém.
- Dávanie tipov, ako plynulejšie čítať, precvičovanie písmeniek, pravopisu, učenie používať nové slová tak, aby im rozumelo.
- Spolupráca so školou: Snažte sa o jeho úspešné napredovanie, pretože škola sa bude snažiť vytvárať primerané podmienky s rešpektovaním individuality vášho dieťaťa.
- Ak výsledky vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú spoločne vynaloženej námahe, aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie, a ak máte pocit, že sa niečo deje, je vhodné osloviť triedneho učiteľa alebo školského špeciálneho pedagóga a dohodnúť sa na spoločnom postupe. Tí vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu terapiu a reedukáciu. Je možné, že výsledkom diagnostického procesu bude záver, že vaše dieťa je jedným z tých, ktoré má špecifickú vývinovú poruchu učenia.
Vývinový obraz poruchy a pretrvávajúce mýty
Potrebné je si ešte uvedomiť, že s vekom dieťaťa sa mení obraz poruchy a jeho výkonnosti. Zhruba do tretej triedy sa objavujú klasické dysortografické chyby vrátane zámen tvarov písmen, inverzií, rôznych skomolenín slov. Postupne je týchto chýb menej, ale dieťa vo vyššej triede potrebuje na správne napísanie viac času ako žiak bez poruchy. Pokiaľ je pri písomnom prejave vyvíjaný tlak na zvýšenie rýchlosti, je typickým javom, že sa aj u staršieho žiaka dysortografické chyby objavia opakovane. Pribudnú, zvlášť u detí s dysgrafiou, chyby pravopisné, a to aj v javoch, ktoré dieťa bezpečne ovláda (Michalová, 2004, s. 19). Väčšina detí dosahuje v puberte veku primeranú úroveň gramatiky, slovotvorby, flexie (ohýbania) a syntaxe (skladby) slovenského jazyka, ktoré dovtedy uplatňovali v hovorenom prejave.
Mýty o poruchách učenia:
Častým argumentom ľudí, ktorí sa možno po prvýkrát stretnú s človekom s poruchou učenia, je, že je lenivý, či neochotný. Rovnako od mamičiek často počujeme „To nevadí, časom z toho vyrastie!“ To však nie je pravda. Z niektorých porúch sa nedá vyrásť, dokážeme ich riešiť, zlepšiť, eliminovať, ale nie úplne odstrániť. Dieťa s dysgrafiou často počúva, že je lenivé a preto mu písanie nejde dobre a má škaredé písmo. Nie je to pravda. Má problém v zrakovo-motorickej integrácii. Tieto mýty sú škodlivé a prehlbujú frustráciu detí i rodičov. Dôležité je hľadať odbornú pomoc a pristupovať k dieťaťu s pochopením a trpezlivosťou.
tags: #pravopis #dieta #samo #odchadza