Rozhodnutie dať dieťa na adopciu je jedným z najťažších a najemotívnejších krokov, aké môže žena urobiť. Je to cesta plná zložitých okolností, hlboko osobných dôvodov a často aj neľahkých kompromisov, ktoré presahujú individuálne životné situácie. Zároveň existuje množstvo párov, ktoré túžia po dieťati, no nedarí sa im ho počať prirodzenou cestou a adopcia sa pre nich stáva jedinou nádejou na naplnenie rodičovstva. Cieľom tohto článku je preskúmať komplexné dôvody, ktoré vedú ženy k tomuto rozhodnutiu, ako aj objasniť právne a sociálne aspekty adopcie na Slovensku. Zároveň sa dotkneme aj tém súvisiacich s neplodnosťou a hľadaním cesty k vytúženému dieťaťu prostredníctvom adopcie, a to z perspektívy tých, ktorí sa pre ňu rozhodujú.
Dôvody, pre ktoré sa ženy rozhodujú pre adopciu dieťaťa
Príčiny, pre ktoré sa žena rozhodne dať svoje dieťa na adopciu, sú mnohoraké a často sa prelínajú, pričom sa nikdy nejedná o jednoduché rozhodnutie. Skôr je to výsledok okolností, ktoré jej nedovoľujú zabezpečiť dieťaťu adekvátnu starostlivosť a plnohodnotný život. V detských domovoch žijú novorodenci i starší juniori, ale svoj domov tu majú aj ťažko zdravotne postihnuté deti.
Ekonomické a sociálne tlaky
Ekonomické ťažkosti patria medzi najčastejšie uvádzané dôvody. Matky, ktoré nemajú dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa - ako sú strava, oblečenie, bývanie a zdravotná starostlivosť - môžu adopciu vnímať ako jediný spôsob, ako dieťaťu zabezpečiť lepšiu budúcnosť. Štátna podpora pre matky v núdzi je často nedostatočná, čo vedie k situáciám, kedy je adopcia vnímaná ako nevyhnutné riešenie.
Sociálna situácia hrá tiež významnú úlohu. Slobodné matky, ktoré nemajú podporu rodiny alebo partnera, čelia obrovským výzvam pri výchove dieťaťa. Mladé matky, ktoré ešte študujú alebo nemajú stabilné zamestnanie, sa môžu cítiť nepripravené na zodpovednosť rodičovstva. V niektorých prípadoch môže matka čeliť tlaku od rodiny alebo spoločnosti, aby dieťa dala na adopciu. Ak má dieťa vyrastať v rodine, ktorá sa oňho nestará, zanedbáva ho, dokonca mu ubližuje, zasahujú inštitúcie sociálnej starostlivosti. Uznesením súdu sa potom rodine odoberie dieťa.
Zdravotné a osobné výzvy
Zdravotné problémy a závislosti matky môžu ovplyvniť jej schopnosť starať sa o dieťa. Matky závislé od návykových látok môžu zvažovať adopciu, aby ochránili dieťa pred negatívnymi vplyvmi svojho životného štýlu. Psychické ochorenia môžu tiež sťažiť zvládanie náročnej úlohy starostlivosti o novorodenca. Choroba či zdravotné postihnutie sú jedným z najčastejších dôvodov umiestnenia dieťaťa v detskom domove. Mnohé matky sa totiž obávajú, či sa dokážu postarať o vážne choré alebo mentálne či telesne postihnuté dieťa.
Otehotnenie v traumatických okolnostiach
Nie všetky deti sa rodia z lásky. Občas príde bábätko na svet neplánovane ako životný prešľap. Otehotnenie po znásilnení je traumatická skúsenosť, ktorá môže viesť k rozhodnutiu dať dieťa na adopciu. Mnohé mamičky sa s touto situáciou nedokážu vnútorne vyrovnať a vychovávať dieťa, ktoré im po celý život bude pripomínať trpkú skúsenosť. Matka sa môže cítiť neschopná emocionálne sa vyrovnať s výchovou dieťaťa, ktoré je pripomienkou násilného činu.
Nové spoločenské normy a bezdetnosť
V dnešnej dobe sa menia spoločenské normy a nie každý túži po deťoch. Niektorí ľudia sa rozhodnú pre bezdetný život z rôznych dôvodov, vrátane ekologických alebo osobných preferencií. V takomto kontexte môže byť rozhodnutie dať dieťa na adopciu tiež súčasťou širšieho životného plánu. Ak sa matka nemôže o dieťa postarať, adopcia je vhodný spôsob, ako dieťaťu nájsť novú rodinu.
Adopcia na Slovensku: Právny rámec a proces
Pojmom adopcia alebo aj osvojenie (dve slová rovnakého významu) označujeme vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva rodičovské práva a povinnosti. Adopciu podrobne upravujú dva hlavné zákony: Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Je dôležité rozlišovať adopciu od iných právnych inštitútov. Právny inštitút osvojenia sa často mylne zamieňa s poručníctvom a opatrovníctvom. Základným rozdielom medzi uvedenými právnymi inštitútmi je ten, že v prípade osvojenia ide o trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo, kým inštitúty akými sú poručníctvo a opatrovníctvo sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter. Hmotnoprávna úprava osvojenia sa nachádza predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z. z.
Definícia a kľúčové právne predpisy
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Vzťah, ktorý je medzi rodičmi a ich deťmi, možno v zmysle uvedeného ustanovenia založiť osvojením. Vzťah osvojiteľa a osvojenca je teda rovnaký, ako vzťah rodiča a dieťaťa. Osvojením tiež vzniknú rovnaké príbuzenské vzťahy medzi príbuznými osvojiteľa a osvojencom. ZR, prípadne ďalšie súvisiace právne predpisy zakladajú rodičom zodpovednosť za starostlivosť o deti, priznávajú im určité práva a ukladajú im tiež povinnosti. Právny inštitút osvojenia je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči osvojovanému dieťaťu, napríklad vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod. Z uvedeného vyplýva, že osvojenie je v slovenskom právnom poriadku chápané ako výlučné, respektíve úplné, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa, respektíve osvojiteľov. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely, napríklad pri dedení, medzi vlastnými deťmi osvojiteľa a osvojencami. Účelom právneho inštitútu osvojenia je najlepší záujem dieťaťa, pričom podľa slovenského právneho poriadku je možné osvojiť iba maloleté dieťa.
Kto môže dieťa osvojiť: Podmienky pre žiadateľov
Orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení, je súd. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, spĺňa osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. V prípade osvojenia dieťaťa ide de facto o fikciu rodičovstva. Keďže sa osvojením majú „suplovať“ rodičovské vzťahy, zákonná požiadavka primeranosti vekového rozdielu je legitímna. Medzi osvojiteľom a osvojencom teda musí byť náležitý vekový rozdiel. Napríklad, v praxi tak nemôže nastať situácia, že si 18-roční manželia osvoja 16-ročné dieťa.
Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Osamelá osoba si tiež môže osvojiť dieťa, avšak v prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobou ide skôr o výnimku, ktorá je odôvodnená záujmom dieťaťa, nakoľko v danom prípade vzniká neúplna rodina. V zmysle ZR je manželstvo zväzok muža a ženy. Ako spoločné dieťa si tak môžu osvojiť maloleté dieťa iba manželia. Žiadny iný pár, bez ohľadu na pohlavie, si nemôže osvojiť maloleté dieťa ako spoločné dieťa. Ak si takáto osoba chce osvojiť maloleté dieťa svojho manžela, potrebuje jeho súhlas.
Najjednoduchšie krajiny na adopciu (DIEŤAŤA) 👶 | Adopcia zo zahraničia v Číne, Indii, Bulharsku atď.
Kroky v procese osvojenia
Adopcia - rovnako ako aj ostatné formy náhradnej rodinnej starostlivosti - je spojená s presným postupom, ktorý je daný zákonom. Ide o zabezpečenie náhradného rodinného riešenia pre dieťa, nad ktorým prevzal ochranu štát.
- Informovanie a prvý kontakt: Záujemcovia o adopciu by mali navštíviť príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) v mieste svojho bydliska. Pracovníci oddelenia sociálnoprávnej ochrany a pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS) im poskytnú potrebné informácie, objasnia jednotlivé formy NRS, budú sa rozprávať o ich motivácii, predstavách o dieťati a odpovedia na otázky.
- Podanie žiadosti: Žiadosť o osvojenie sa podáva na Krajskom UPSVaR. K žiadosti je potrebné priložiť rôzne potvrdenia, ktorých zoznam poskytne UPSVaR.
- Sociálno-psychologická príprava: Zákon predpisuje sociálno-psychologickú prípravu, ktorá má pomôcť budúcim osvojiteľom pripraviť sa na novú situáciu. Táto príprava trvá minimálne 26 hodín a je zameraná na rôzne témy, ako sú špecifické potreby dieťaťa, informovanie o pôvode dieťaťa, budovanie identity, rizikové obdobia vo vývine a zapojenie širšej rodiny. Počas prípravy je možné zistiť, či je adopcia naozaj vhodná cesta pre daný pár.
- Návšteva domácnosti: Sociálny pracovník uskutoční návštevu v domácnosti žiadateľov, aby zistil ich bytové, rodinné a sociálne pomery. Cieľom je overiť, či sú podmienky v domácnosti vhodné pre výchovu dieťaťa. Nie je nutné mať samostatnú detskú izbu, ale priestor na spánok a hru by mal byť zabezpečený. Kontroly sa už nevykonávajú formou „prepadoviek“ a neprezerajú sa osobné veci, ale skôr sa overuje celková životná situácia. Vlastniť nehnuteľnosť nie je podmienkou na adopciu, a potvrdenie o príjmoch, ktoré úrad pýta, nezohľadňuje nutne všetky formy finančného zabezpečenia, ako sú napríklad úvery.
- Posúdenie žiadateľov: Po absolvovaní prípravy a posúdení rodinných pomerov sú žiadatelia zapísaní do zoznamu. V prípade, že sa pri adopcii zistia pochybnosti u jedného z partnerov, je lepšie do adopcie neísť, pretože sa to môže negatívne prejaviť v budúcnosti.
- Výber dieťaťa a súdne konanie: Po zaradení do zoznamu žiadatelia čakajú na vhodnú ponuku dieťaťa. Na novorodenca sa čaká aj 5-6 rokov, preto si myslím, že začať s prípravou a byť na zozname čakateľov nie je až taký zlý nápad. V TN kraji sa na dieťa, ktoré by mohlo byť napríklad poloróm, momentálne čaká približne 5 rokov. V prípade záujmu sa stretnú s dieťaťom a po dohode s ním si ho môžu vziať domov na skúšobnú dobu pod dohľadom sociálnej pracovníčky. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa (tzv. predosvojiteľská starostlivosť). Počas uvedenej lehoty by sa malo dieťa v novom prostredí adaptovať a vytvoriť si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj. Ak „preskočí iskra“ a vzťah sa vyvíja pozitívne, nasleduje súdne konanie o osvojenie. V prípade, že by si žiadatelia s konkrétnym dieťaťom nesadli, ponúkne sa im iné dieťa z poradovníka. Súd je v rámci konania o osvojenie povinný skúmať zdravotný stav osvojiteľa a osvojenca s cieľom posúdiť, či je ich zdravotný stav v súlade s účelom osvojenia, pričom vychádza z lekárskych vyšetrení.
- Zmena priezviska a mena: Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Po tom, čo rozsudok o osvojení nadobudne právoplatnosť, osvojenec ex lege nadobudne priezvisko osvojiteľa. Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike, alebo mu určiť ďalšie meno.
Súhlas s osvojením a jeho zvrátenie
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa. Požiadavka súhlasu maloletého dieťaťa s osvojením, pokiaľ je spôsobilé posúdiť dôsledky svojho osvojenia, je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré pre SR vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa. Súhlas môže byť udelený buď konkrétnym osvojiteľom (tzv. priamy súhlas), alebo všeobecne bez určenia konkrétnych osvojiteľov (tzv. blanketový súhlas). Súhlas s osvojením musí byť udelený pred súdom a výslovne, bez podmienky a bez omylu, a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Zákon umožňuje aj odvolanie súhlasu s osvojením, čo je však limitované rozhodnutím súdu o umiestnení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča.
Podľa platnej legislatívy existuje reverzné obdobie šesť týždňov po pôrode, počas ktorého môže biologická matka zvrátiť svoje rozhodnutie o adopcii dieťaťa.
Výzvy a realita adopcie z pohľadu adoptívnych rodičov
Rozhodnutie adoptovať dieťa je pre potenciálnych rodičov zložitý proces, ktorý vyžaduje zváženie mnohých faktorov, presahujúcich bežné rodičovské obavy. Je to proces plný nádejí, ale aj obáv a otázok, ktoré si vyžadujú úprimné odpovede.
Genetické aspekty a zdravotné riziká
Jednou z najčastejších obáv je genetika dieťaťa a jej vplyv na jeho budúci vývoj. Po prvé, ak dieťa ide na adopciu, asi nebude jeho matka s IQ 140 s vysokou školou, čo nefajčí, pije dvakrát ročne pohár vína, je vyrovnaná osoba, a otec dieťaťa detto. Je tam často, že matka nedodrží, čo by sa malo počas tehotenstva, a teda napríklad pije, je v zlom psychickom stave, rovnako to, že sa nevie o dieťa postarať a dá k adopcii, je často kvôli rôznym psychiatrickým diagnózam. A tam celkom genetika nie je zanedbateľná. Teda, človek si môže zobrať akože zdravé dieťa, ale časom vplyvom genetiky, obdobia tehotenstva nastanú u neho úzkosti, depresie a podobne. Je dôležité si uvedomiť, že deti z adopcie môžu mať „kooopu problémov od psychických, emocionálnych až po fyzické“. Preto je nevyhnutné byť pripravený ísť aj do tohto rizika a prijať dieťa s jeho jedinečnou históriou a potenciálnymi výzvami.
Emocionálne puto a identita adoptovaného dieťaťa
Ďalšou otázkou, ktorá trápi budúcich adoptívnych rodičov, je, či dokážu vychovávať „cudzie dieťa“ a milovať ho rovnako ako biologické. Ako mám vedieť, či budem aj ja vedieť vychovávať cudzie dieťa? To je taká ťažká otázka, na ktorú podľa mňa nevie človek odpovedať, pokiaľ už nevychováva cudzie dieťa. Za mňa je najlepšie zistiť, či vieš mať rada cudzie dieťa. Tam sa mi potvrdilo to, že by som nemala problém ísť do adopcie. Nie je to o rozmýšľaní, či zvládneš vychovávať cudzie dieťa, ale rozhodnutie sa pomôcť dieťaťu vyrastať v plnohodnotnej rodine. Mám 3 svoje bio, jedno adoptované od 9 mesiaca a jedno v pestúnskej. Poviem to takto, je to to isté, ľúbiš ich. Rovnako aj oni teba naštvú ťa rovnako. A sklamú ťa tiež rovnako. Tu je otázka, či dieťa chcete, či nie.
Druhá vec je, že nik nemáme len dobré vlastnosti, ale tie naše zlé vlastnosti nejako tolerujeme. A to dieťa pokrvné, aj keď je povahovo po nás aj v tom zlom, toleruje sa to ľahšie ako dieťa s nejakou povahou, čo nám blízka nie je. Tretie je vysporiadanie dieťaťa sa s tým, že je adoptované. Ak človek nechce, aby to dieťa zistilo samé, treba mu dávkovať pravdu, začať už v predškolskom veku. A tam je tiež potom riziko, ako to príjme a či sa s tým stotožní. S otvorenou komunikáciou a dostatočnou podporou môžu adoptované deti vytvoriť silnú identitu a zdravé vzťahy. Samozrejme, všetko sa dá zvládnuť, ale ľahké to nie je, a tu aj ty by si teda mala vedieť, či zvládneš vychovať cudzie dieťa, lebo to nie je nejaká turistika na kopec, že ak nezvládneš vrchol, vrátiš sa, ale je to závažné životné rozhodnutie aj pre vás, aj pre to dieťa.
Mýty a fakty o adopcii
Okolo adopcie koluje mnoho mýtov, ktoré môžu skresľovať vnímanie tohto procesu. Je dôležité rozlíšiť skutočnosť od fikcie.
- Mýtus: „Biele, zdravé dieťa nedostaneš.“
- Realita: Nie je to pravda. Hoci o takéto deti môže byť veľký záujem, proces adopcie nie je obmedzený len na ne. Je však dôležité uvedomiť si, že nikdy nemôžete s absolútnou istotou vedieť, či sa v budúcnosti neobjavia nejaké zdravotné problémy, ktoré nie sú v čase adopcie zjavné.
- Mýtus: „Adoptované dieťa bude mať problémy s identitou.“
- Realita: S otvorenou komunikáciou a dostatočnou podporou môžu adoptované deti vytvoriť silnú identitu a zdravé vzťahy. Proces adopcie môže byť zdĺhavý, ale nie je to pravidlo. Súčasné legislatívy a postupy sa snažia proces zefektívniť.
Pokiaľ partner nesúhlasí s adopciou, tak ti ostáva to jediné, akceptovať. Je mi ľúto, čo prežívaš, a chápem, že túžba po dieťati je silná, ale nie každý sa cíti na to, aby vychovával cudzie dieťa. Toto nie je psík z útulku, ale človek, osobnosť. To dieťa nemusí byť bezproblémové, veľa takých detí pochádza z nie dobrého prostredia a nie každý toto dokáže ustáť. Pokiaľ sa na to partner necíti, je to jeho právo a nútiť ho do toho nemôžeš. Ak by sa ti ho aj podarilo spracovať, existuje možnosť, že ti pri prípadných problémoch s dieťaťom (a tie prídu skôr, či neskôr, prídu pri každom dieťati, aj pri vlastnom by prišli) bude neustále pripomínať, že je to tvoja chyba, že ste do toho išli, že ty si to chcela, nie on. Adopcia je trvalý krok, máš tam prípravu a musíš ujasniť kritériá. S adopciou musia byť vnútorne stotoznení obaja, inak to nepôjde. Nikto nemá problém zobrať si cudzie dieťa, niekto zase radšej ostane nedobrovoľne bezdetný, ale do adopcie nepôjde. Každopádne mal by s tým súhlasiť, lebo inak riskujete koniec vzťahu, ak si dieťa adoptuješ a on to bude zle znášať. Tiež zvážiť, keď sa nedohodnete, či vôbec zostať spolu.
Cesta k rodičovstvu pri neplodnosti: Medicínske možnosti a adopcia
Na Slovensku je približne 20 % párov neplodných, čo je značné číslo. Možno preto, že v spoločnosti dnes viac počuť o chcenej bezdetnosti. Byť bez detí, aj kvôli hlbokej uhlíkovej stope či iným ekologickým dôvodom, je moderné aj na sociálnych sieťach. Ak sa zdá, že sa o nechcenej bezdetnosti rozpráva menej, je to aj tým, že veľa z týchto párov nechce otvárať problém verejne. Uvedomme si, že je to tá najintímnejšia oblasť manželstva. Týchto manželov to veľmi zasiahlo, nie je jednoduché sa otvoriť a hovoriť o tom, podeliť sa s ostatnými.
Komplexná diagnostika neplodnosti a jej príčiny
Primárne mnohé páry riešia neplodnosť medicínsky. V dnešnej dobe je už tých medicínskych možností viac. Je tu dosť lekárov, ktorí robia komplexnú diagnostiku a riešia príčinu, lebo asistovaná reprodukcia ju nerieši. Je však potrebné, aby tieto neplodné páry boli náročnejšie na lekárov a odborníkov, s ktorými sa stretávajú. Okrem spomínanej komplexnej diagnostiky treba u oboch z páru riešiť nielen gynekológiu, urológiu, andrológiu, ale stretávame sa s komplexom ďalších medicínskych problémov, ktoré môžu byť za neplodnosťou páru. Do hry vstupuje endokrinológia, hematológia, imunológia, potravinové intolerancie, veľakrát aj nesprávny životný štýl, sedavé zamestnanie, kde by mohla vstúpiť a pomôcť fyzioterapia. Je na manželoch, aby si tieto informácie dohľadali a vyhodnotili. Dôležité je však nenechať sa odbiť tým, že jediným riešením je umelé oplodnenie. Dnes to tak už nie je, treba sa zamerať na liečbu neplodnosti.
Asistovaná reprodukcia a jej limity
Mnoho párov má za sebou cykly umelého oplodnenia, ktoré skončili potratmi v rannom štádiu alebo zamĺknutým tehotenstvom. Prežiť ďalšie potraty je mimoriadne náročné. Okrem emocionálneho vyčerpania je to aj finančne náročné. Už asi nemám silu a hlavne ani peniaze skúšať ďalšie kolo IVF, prípadne s darovanými vajíčkami. Asistovaná reprodukcia, ako je umelé oplodnenie, je jednou z možností. Je však dôležité, aby páry pristupovali k medicínskym riešeniam s rozvahou a aby neboli pod tlakom, že je to jediná cesta. Na to nás lekár obvinil, že nechceme dieťa, lebo odmietame medicínske riešenie. Pre mňa to bolo veľmi zraňujúce. Chceli sme dieťa, ale nie takouto cestou, za každú cenu.
Adopcia ako naplnenie túžby po dieťati
Už dlhšie uvažujem nad adopciou, partner nie je moc nadšený touto myšlienkou. Partner možno potrebuje viac času. Ja som vedela, že ak by sme nemohli mať vlastné deti, išla by som aj do adopcie, čo môj muž „zatrhol“, lebo povedal úprimne, že nevie, či by tak dokázal „prijať“ „cudzie“ dieťa za svoje. A to navyše povedal ako človek, ktorého vychovával nevlastný otec, a dobrý, doteraz majú lepšie vzťahy ako s vlastným, ktorý nejavil záujem. Respektujem, hoci som sa toho bála, že eventuálne naozaj ostaneme bez detí. Pokiaľ partner nesúhlasí s adopciou, tak ti ostáva to jediné, akceptovať. Moje slova boli, nedokázal by prijať za svoje dieťa, ktoré nesplodil. S adopciou musia byť vnútorne stotoznení obaja, inak to nepôjde.
Mnoho párov, po rokoch neúspešného snaženia sa, kde lekári nenašli dôvod prečo sa nedarí, si len pre istotu podali žiadosť o adopciu, absolvovali prípravu a zaradili ich do zoznamu čakateľov. Manžel sa k tomu staval tak, že uvidíme, čo bude, ale nebol úplne nadšený z predstavy adoptovaného dieťaťa. Neskôr sa im ozvali z úradu, že majú pre nich chlapčeka. Manžel sa zamiloval na prvý pohľad, a keby mohol, zoberie si ho hneď domov. Potom teda, že áno. Po 4 mesiacoch som sa rozhodla, že načo sa máme trápiť s IVF, keď ďalšie úžasné dieťa môžeme mať cez adopciu. S manželom sme usúdili, že k nekonečnej láske k nášmu dieťaťu nepotrebujeme mať pocit, že pochádza z nás dvoch, že má naše gény. Rodina a kamaráti celkom nepochopili toto naše rozhodnutie, ale my sme šťastní a spokojní. „Dlho sme sa trápili našou bezdetnosťou. Po viacerých umelých oplodneniach padlo rozhodnutie.“ alebo „Mali sme už syna a nemohli sme mať druhé dieťa.“ Tieto svedectvá ukazujú, že adopcia je často logickým krokom po vyčerpaní iných možností.
Psychologický dopad neplodnosti na pár
Neplodnosť zasahuje každého z manželského páru. Je to veľmi individuálne, niektoré fázy prežívania neplodnosti sa jej môžu vracať. Faktom je, že neplodnosť zasahuje do intimity ženy, do jej nastavenia. Je predsa prirodzené, že zdravá žena túži po dieťatku, je to v nás. Logicky to teda viac zasiahne ženu ako muža. Preto muži, ktorí majú takúto ženu doma, aj keď máte pocit, že nerozumiete jej prežívaniu, ak ste milujúci manžel, buďte jej nablízku. Pomôžte jej ako najbližší človek prekonávať fázy, ktorými si prechádza. Mnoho mužov povie: neviem, čo s ňou, neviem, ako s ňou narábať pri výbuchoch plaču, emócií, v ktorých sa zmieta. Pomôckou je - a pomáhalo to aj mne -, ak budete pri nej bez slov, tie netreba. Stačí, ak ju budete držať v objatí, budete pri nej.
Našich priatelia, ľudia zo spoločenstva, spolužiaci sa stávali rodičmi a my sme ten dar nedostali. Cítili sme sa vylúčení. Zrazu som sa nemohla stretnúť s kamarátkou, musela byť s deťmi. Žili sme akoby v dvoch rozličných svetoch. Ona mala starosti pri deťoch, čo bolo prirodzené, ja som mala iné starosti. Viem, že na nás mysleli v dobrom a chceli nám pomôcť, že nechceli provokovať, ale tie nevyžiadané rady, ktoré sa často dávajú aj v kruhu veriacich, boli veľmi bolestivé. Vypočuli sme si: Veď si popestujte to dieťatko, však sa na vás niečo nalepí. Pomodlili ste sa to a to, boli ste na púti? To všetko sme absolvovali aj bez ich rád. Dospelo to do takého štádia, že sme sa začali cielene izolovať. Prostredie, v ktorom sme sa kedysi cítili komfortne, bolo nechápavé. Hľadali sme sami v sebe, čo ďalej. Museli sme sa naučiť odfiltrovať poznámky okolia aj nevyžiadané rady. Horšie to bolo v rodine. A rovnako sme museli spracovať poznámky o karierizme od ľudí, ktorí do našej situácie nevideli.Hodnota ženy nespočíva v tom, či je alebo nie je matka. Ak by sme to zúžili len na to, bol by to príliš úzky pohľad - máš pre mňa hodnotu, len keď mi dáš dieťa. Ženu treba z pohľadu manžela, okolia aj spoločnosti vnímať v celej jej komplexnosti. Možno nie je matka, ale je priateľka, manželka, má ešte mnoho iných statusov. Žena môže nachádzať a uplatniť svoju plodnosť aj inak ako v biologickej rovine - v službe, darovaní sa. Má úžasnú hodnotu pre muža a blízkych aj vtedy, keď nie je matka.
Podpora a alternatívy pre tehotné ženy v zložitej situácii
Pre ženy, ktoré zvažujú adopciu svojho dieťaťa, je kľúčové vedieť o všetkých dostupných alternatívach a formách podpory. Je dôležité, aby matky v ťažkej situácii vedeli o všetkých dostupných alternatívach k adopcii.
Štátne a neziskové organizácie
Okrem štátnych a neziskových organizácií, ako je Poradňa Alexis, existujú aj inštitúcie, ktoré ponúkajú ubytovanie počas tehotenstva a sociálne služby v zmysle Zákona č. 448/2008 Z.z. „Ozvite sa nám, vieme vám pomôcť a podporiť. Vieme vám zabezpečiť bývanie po dobu tehotenstva.“ Tieto slová naznačujú dôležitosť siete pomoci, ktorá môže ženám v ťažkej situácii poskytnúť potrebnú podporu.
Najjednoduchšie krajiny na adopciu (DIEŤAŤA) 👶 | Adopcia zo zahraničia v Číne, Indii, Bulharsku atď.
Finančná pomoc a sociálne štipendiá
Ak sa tehotná žena rozhodne nechať si dieťa, má nárok na rôzne príspevky od štátu a tiež od otca dieťaťa. Tu sú niektoré dôležité čísla, na ktoré má matka nárok:
- 75% z DVZ - v tehotenstve a po pôrode matka poberá po dobu 6 mesiacov materské vo výške 75% z denného vymeriavacieho základu.
- 301 € - mesačný rodičovský príspevok do troch rokov dieťaťa (412,60 € ak matka pracuje).
- 829,86 € - jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa.
- 60 € - prídavok na dieťa, vypláca sa mesačne od narodenia až do 25 rokov dieťaťa (navyšuje sa o 104,76 eur za mesiac pri nástupe dieťaťa do školy).
- 223,50 až 346,50 € - mesačné tehotenské, ktoré sa vypláca od 13. týždňa tehotenstva do pôrodu.
Aj keď žena čaká dieťa, neznamená to automaticky, že nemôže ďalej študovať alebo sa musí vzdať snov o kariére. Školy sú v prípade tehotných študentiek zväčša ústretové, stačí sa len popýtať na svoje možnosti (medzi nimi napríklad aj sociálne štipendium) na študijnom alebo sociálnom oddelení školy. Tehotné vysokoškoláčky majú tiež nárok na tehotenské štipendium 200 eur mesačne od 13. týždňa tehotenstva.
Utajený pôrod a Hniezdo záchrany
Ak sa nečakane tehotná matka rozhodne dať dieťa na adopciu, má niekoľko možností. Po pôrode môže podpísať súhlas s adopciou, takže dieťa môže byť pomerne rýchlo osvojené novými rodičmi. V takomto prípade adoptívni rodičia budú poznať základné údaje o biologických rodičoch, čo budú raz veľmi cenné informácie pre dieťa pri vytváraní si svojej identity.
Podľa našich zákonov je možný aj tzv. utajený pôrod. Matka môže v pôrodnici požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, takže pôrod môže prebehnúť v nemocnici pod dohľadom lekárov. Zdravotná dokumentácia je však vedená oddelene (nezapisuje sa do zdravotnej dokumentácie matky ani dieťaťa) a spolu s identifikáciou matky je zapečatená, odoslaná do archívu ministerstva zdravotníctva, a nie je možné do nej nahliadať. Pri utajenom pôrode odoberú dieťa od matky hneď po pôrode, aby sa naň citovo nenaviazala. Matka má šesť týždňov na to, aby svoje rozhodnutie zmenila, potom môže byť dieťa adoptované. Pri adopcii (aj po utajenom pôrode) má biologická matka právo dať dieťaťu meno pri narodení. Väčšina nemocníc a zdravotníckych zariadení umožňuje matkám vidieť novorodenca po pôrode, čo im môže pomôcť v procese rozhodovania a vyrovnávania sa s ním.
Treťou možnosťou je odloženie dieťaťa do verejne prístupného inkubátora (Hniezdo záchrany). Táto možnosť je najmenej vhodná, pretože pôrod spravidla prebieha bez lekárskeho dohľadu. Odloženie dieťaťa je vo všeobecnosti trestným činom, no ak je dieťa odložené do verejne prístupného inkubátora, o trestný čin nejde.
Emocionálne vyrovnávanie sa s rozhodnutím
Napriek tomu, že adopcia je často vnímaná ako pozitívny krok, nesie so sebou aj emocionálne výzvy pre biologickú matku. Prechádza obdobím straty, ktoré môže zahŕňať rôzne fázy smútku, ako je šok, popretie, smútok, depresia, hnev, vina a nakoniec prijatie. Tieto pocity môžu byť intenzívnejšie počas výročí, ako sú narodeniny dieťaťa. Je preto dôležité, aby biologické matky mali prístup k psychologickej podpore a poradenstvu počas celého procesu a po ňom.
Sila lásky: Svedectvá adoptívnych rodín a inšpirácie
Každé dieťa má právo vyrastať v rodinnom prostredí a v atmosfére porozumenia. Každé dieťa má právo byť šťastné. Bohužiaľ, stále je dosť takých detí, o ktoré sa vlastná rodina nemôže alebo nechce postarať a ocitnú sa v detskom domove. Väčšina Slovákov totiž považuje detské domovy za normálnu súčasť starostlivosti o opustené deti. Ide o akýsi socialistický prežitok. V západných krajinách takéto inštitúcie neexistujú. Tu idú opustené deti do rodinnej opatrovateľskej starostlivosti, kde sa o ne starajú profesionálni rodičia. Tam zostávajú až do súdneho rozhodnutia, na základe ktorého sa buď vracajú do pôvodnej rodiny, ak funguje, alebo súd rozhodne, že sú voľné na adopciu. U nás je takýchto náhradných rodín zatiaľ veľmi málo.
Príbehy adopcie na Slovensku
Príbehy ľudí, ktorí si adoptovali deti, alebo ktorí boli adoptovaní, môžu poskytnúť cenné informácie a inšpiráciu. Magdaléna, ktorá si adoptovala tri deti, zdieľa svoju skúsenosť na Instagrame pod názvom „trochuinarodina“. Jej príbeh ukazuje, že adopcia môže byť náročná, ale aj veľmi obohacujúca. „Milujete ich od momentu, ako ich držíte v náručí. Sú to jednoducho vaše deti.“ Alena a Peter, ktorí si adoptovali dvoch chlapcov, hovoria o radosti a láske, ktorú im deti priniesli do života. „Po dvoch rokoch pestúnstva, keď sa jeho biologickí rodičia neozývali, sme sa rozhodli ho adoptovať. Mal s nami vzťah a my s ním, zdalo sa nám to logické - už patril do rodiny.“ Tieto príbehy potvrdzujú, že adopcia prináša úžasnú možnosť pre deti aj rodičov, a že láska k dieťaťu nie je podmienená biologickým putom. Dôležité je prijať dieťa s otvoreným srdcom a poskytnúť mu láskyplné prostredie.
Mám kamarátky, čo majú adoptované deti, a mám aj také, čo jednoznačne odmietli adopciu. Ja mám 3 svoje bio, jedno adoptované od 9 mesiaca a jedno v pestúnskej. Poviem to takto, je to to isté, ľúbiš ich. Rovnako aj oni teba naštvú ťa rovnako. A sklamú ťa tiež rovnako. Tu je otázka, či dieťa chcete, či nie. U nás to bolo dlhšie rozhodovanie, na začiatku sme zásadne boli proti adopcii obaja, „veď prečo práve nám sa nepodarí počať, jasné, že sa podarí,“ tak sme si to vraveli šesť rokov. Potom prišiel manžel s myšlienkou ísť do toho, veď za to nič nedáme, nakoniec sme zvážili pre a proti. A povedala som si, že ideme do toho. Podali sme si žiadosť o Náhradnú rodinnú starostlivosť a momentálne sme v príprave už piaty mesiac. Ja som normálne nadšená so stretnutí so psychologičkou počas prípravy a normálne by som navrhla ľuďom, ktorí o adopcii len uvažujú, že by v budúcnosti nemali problém prijať dieťatko takým spôsobom, tak robiť si prípravu hneď. Nakoľko sa na novorodenca čaká dosť dlho a v zozname môžete byť zaradení. Prajem vám, aby ste našli správne rozhodnutie, aby ste to hlavne prijali obaja. Môžete počas prípravy zistiť, že to fakt pre vás nie je a nepôjdete do toho.
Zahraničné adopcie a známe osobnosti
Adopcia v zahraničí je tiež bežná prax. Mnohé známe osobnosti si adoptovali deti z rôznych krajín sveta, čím poukazujú na univerzálnu túžbu po rodičovstve a napĺňaní rodinného života. Angelina Jolie a Brad Pitt majú šesť detí, z toho tri sú adoptované z rôznych kútov sveta. Madonna, pop ikona, má dvoch adoptovaných synov z Malawi. Herečka Sandra Bullock adoptovala syna menom Louis a dcéru menom Laila. Katherine Heigl si s manželom adoptovala najskôr kórejské dievčatko a následne černošské dievčatko. Tieto príklady ukazujú, že etnicita a pôvod dieťaťa nie sú prekážkou v láske a budovaní rodiny.
Dôležitosť manželskej jednoty a plodnosti mimo biológie
Túžba po dieťatku nemusí byť u manželov rovnaká, tiež nemusia mať rovnaký názor na to, ako situáciu riešiť. Z osobnej skúsenosti musím povedať, že nechcená bezdetnosť je náročná skúška pre manželstvo, každý pár sa s tým vyrovnáva inak. Dôležité je utvrdiť manželov, aby sa odovzdali jeden druhému navzájom. Už len to, že našli jeden druhého, že sú spolu, je samo osebe veľký dar - lebo je veľa takých, ktorí si doteraz partnerov nenašli, hoci by chceli. Fakt, že práve oni dvaja sú manželia, je základ, na ktorom vedia stavať. Dôležité je, aby sa manželský pár usiloval túto svoju jednotu budovať a riešiť problém spolu. Vyžaduje si to veľa trpezlivosti a komunikácie, to je základ. Potrebujú veľa navzájom hovoriť o svojich pocitoch, čo je pre nich ťažké, čo ich trápi. Ľahko sa to hovorí, ale nie je to jednoduché, keďže aj toto obdobie má svoje fázy prežívania od hnevu, neprijatia, zranenia cez bolesť až po rezignáciu. Tu je dôležité, aby si manželia boli navzájom oporou, boli si nablízku.
Jedna vec je riešenie biologickej plodnosti. Hoci sa snažíme pomáhať v biologickej ceste, zároveň otvárame a hľadáme aj presah. Učíme ich skúsiť sa pozrieť na svoju plodnosť inak - tá môže byť aj v niečom inom ako len v biologickej plodnosti. Je to proces, ku ktorému musia manželia dospieť. Napriek medicínskym možnostiam sú tu páry, ktoré možno nikdy deti mať nebudú a musia to prijať ako fakt. Dospeli sme k tomu po desiatich rokoch snaženia sa o deti. Vnútorne som sa s tým zmierila. Obaja sme sa ako manželia nastavili do prijatia: prijímame fakt, že nebudeme mať v manželstve deti. Nebola to maličkosť, trvalo to dlho, ale prijali sme to dobrovoľne. Povedali sme si: už to neriešime, odložila som všetky záznamy do skrine. Uzavreli sme to a mali sme konečne pocit, že sa môžeme nadýchnuť. Uvedomili sme si, ako nás to snaženie o deti celé zväzuje a obmedzuje už len v nastavení sa na cykly a jeho fázy. Zaujímavé je, že v tomto momente som otehotnela. Teda neplodnosť nemusí byť len o medicínskej rovine, ale aj o psychike.
tags: #preco #davaju #zeny #dieta #na #adpociu