V pracovnom živote každého zamestnanca môžu nastať situácie, ktoré dočasne znemožňujú výkon práce. Tieto okolnosti, nazývané prekážky v práci, sú nevyhnutnou súčasťou života a Zákonník práce na ne pamätá, rozlišujúc ich na prekážky na strane zamestnanca a na strane zamestnávateľa. Pochopenie práv a povinností v súvislosti s týmito prekážkami je kľúčové pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Predovšetkým téma narodenia dieťaťa a s tým spojené rodinné záležitosti prináša špecifické práva a možnosti, ktoré sú detailne upravené v slovenskej legislatíve.
Základný právny rámec prekážok v práci
Základná právna úprava problematiky prekážok v práci je obsiahnutá v ustanoveniach Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Zákonník práce rozoznáva niekoľko druhov, respektíve dôvodov prekážok v práci, s ktorými spája aj rôzne nároky - s náhradou, prípadne bez náhrady mzdy. Pre zodpovedanie mnohých otázok sú podstatné dôležité osobné prekážky v práci, upravené najmä v ustanovení § 141 Zákonníka práce. Ide o okolnosti, ktoré postihujú zamestnanca osobne alebo súvisia s jeho rodinným životom. Okrem dôležitých osobných prekážok zákon pozná aj prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl, ako aj prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie.
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
Hlavnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá mu vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu, je prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi plniť túto povinnosť z objektívnych dôvodov, ide o okolnosti, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu, takzvané prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Tieto prekážky sú upravené v § 142 Zákonníka práce.
Prestoj a vážne prevádzkové dôvody
V praxi treba ako prekážky na strane zamestnávateľa rozlišovať vážne prevádzkové dôvody a prestoj. Vážne prevádzkové dôvody nie sú na rozdiel od prestoja v Zákonníku práce vymedzené explicitne. Pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode so zamestnávateľom preradený na inú prácu, vzniká mu nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov (spravidla ide o príčiny, ktorých vznik a čas trvania možno reálne predpokladať) a zamestnávateľ ich vymedzí v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej bude patriť zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Túto dohodu nemôže zamestnávateľ nahradiť svojím jednostranným rozhodnutím. Príkladom vážnych prevádzkových dôvodov môže byť situácia, ak zamestnávateľ musí na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva uzavrieť prevádzku a nemá možnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy.
Nepriaznivé poveternostné vplyvy a iné prekážky
V prípade, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (napríklad vonkajší stavebný pracovník pre silný nárazový vietor), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Ak by zamestnanec nemohol vykonávať prácu v dôsledku iných prekážok na strane zamestnávateľa (než sú uvedené vyššie), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Takouto inou prekážkou môžu byť napríklad plánované opravy dielní, úprava pracovného prostredia a podobne.
Typy prekážok v práci na strane zamestnanca
Na rozdiel od prekážok na strane zamestnávateľa, prekážky na strane zamestnanca sa týkajú samotného zamestnanca a jeho osobnej situácie, ktorá mu bráni vo výkone práce. Patria sem:
- prekážky z dôvodu všeobecného záujmu (§ 136 a nasl. Zákonníka práce),
- prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl (§ 139 Zákonníka práce),
- prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie (§ 140 Zákonníka práce),
- dôležité osobné prekážky v práci (§ 141 Zákonníka práce).
Pre účely tohto článku sa podrobnejšie zameriame na poslednú kategóriu - dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sú najčastejšie a najrelevantnejšie v súvislosti s rodinným životom a narodením dieťaťa.
Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnanec hmotne zabezpečený z prostriedkov nemocenského poistenia
Medzi dôležité osobné prekážky, pri ktorých zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy priamo od zamestnávateľa, ale je hmotne zabezpečený príslušnou dávkou z prostriedkov nemocenského poistenia, patrí najmä:
- Dočasná práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz: Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku.
- Materská a rodičovská dovolenka: Počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166) je neprítomnosť zamestnanca v práci ospravedlnená. Počas materskej dovolenky je poskytovaná materská dávka. Otcovská dovolenka je taktiež zahrnutá medzi ospravedlnené prekážky.
- Karanténa: Neúčasť v práci z dôvodu karantény je taktiež ospravedlnená.
- Ošetrovanie chorého člena rodiny (OČR) a starostlivosť o dieťa: Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce sa sem radí aj osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Zákon teda pripúšťa pracovné voľno zamestnancovi bez náhrady mzdy, ale neupravuje jeho dĺžku. Dĺžka pracovného voľna závisí od potreby ošetrovania chorého člena rodiny. Poskytnutím pracovného voľna sa pracovný pomer zamestnancovi neskončí, takže po skončení ošetrovania sa vráti do práce. Zamestnanec môže zamestnávateľa požiadať aj o pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 141 ods. 3 písm. c) ZP.
Dôležité osobné prekážky v práci s náhradou mzdy (Platené voľno)
V určitých prípadoch je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (takzvané platené voľno).
Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca
V prvom rade sem patrí vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Zamestnancovi za týmto účelom patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Pri ďalšom pracovnom voľne (t. j. nad rámec sedem dní) už zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy, čiže zamestnanec bude mať neplatené voľno. Osobitne sa posudzujú tehotné zamestnankyne, ktoré majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom (bez obmedzenia počtu dní). Tehotnou zamestnankyňou na tento účel je však len zamestnankyňa, ktorá písomne informovala zamestnávateľa o svojom stave a predložila mu lekárske potvrdenie o tehotenstve.
Sprevádzanie rodinného príslušníka
Ďalej sa medzi uvedené prekážky v práci zaraďuje sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia (napr. dieťaťa, manžela), a to pri náhlom ochorení alebo úraze, na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie či liečenie. Vtedy musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi (len jednému z rodinných príslušníkov) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní v kalendárnom roku. Podstatné vo vašom prípade je, či predmetné vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Kto sa na účely uplatnenia ustanovení Zákonníka práce považuje za rodinného príslušníka, definuje v § 40 ods. 5 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia sú rodinnými príslušníkmi manžel, vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, rodič, náhradný rodič, súrodenec, starý rodič, vnuk a iná fyzická osoba, ktorá so zamestnancom žije v spoločnej domácnosti. Ak spĺňate podmienku spoločného žitia v jednej domácnosti, potom napriek tomu, že nie ste manželia, považujete sa v zmysle ust. cit. § za rodinných príslušníkov voči sebe navzájom. Sprevádzanie sa môže týkať iba rodinného príslušníka daného zamestnanca. Keďže išlo napríklad o pohreb starej matky vašej manželky, nie je potrebné, aby táto osoba - stará matka Vašej manželky žila spolu s vami v jednej domácnosti. Uvedené - jedna domácnosť sa týka iných osôb než je uvedené v citovanom zákonnom ustanovení, napríklad švagriná.
Narozenie dieťaťa
Dôležitou osobnou prekážkou v práci, pri ktorej je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno, je narodenie dieťaťa. Pri tejto príležitosti zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť. Toto je základné právo otca dieťaťa, aby mohol byť pri tomto dôležitom životnom okamihu.
Úmrtie rodinného príslušníka
V prípade úmrtia rodinného príslušníka sa poskytuje platené voľno nasledovne:
- Pri úmrtí manžela alebo dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
- Pri úmrtí rodiča alebo súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.
- Pri úmrtí prarodiča alebo vnuka alebo prarodiča jeho manžela sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.
Zákonník práce neurčuje, že deň na obstaranie pohrebu musí byť čerpaný bezprostredne pred pohrebom - musí však byť v primeranej časovej súvislosti s touto udalosťou (t. j. nie o týždeň neskôr). Deň po pohrebe je preto úplne v poriadku. V praxi sa dni voľna čerpajú podľa potreby zamestnanca, pričom jeden deň sa spravidla čerpá v deň pohrebu a druhý deň podľa potreby na vybavenie záležitostí súvisiacich s pohrebom (napríklad deň pred alebo po pohrebe). Ak ste pohreb matky mali v pondelok 13.10.2025, môžete druhý deň voľna čerpať aj v utorok 14.10.2025, ak to súvisí so zabezpečením pohrebu alebo vybavovaním záležitostí po pohrebe. Odporúča sa však vopred informovať zamestnávateľa a dohodnúť sa na konkrétnom dni čerpania voľna, aby nedošlo k nedorozumeniu. Rizikom by bolo, ak by ste čerpali voľno v deň, ktorý už nesúvisí s pohrebom alebo jeho vybavovaním - vtedy by zamestnávateľ mohol žiadať preukázanie dôvodu čerpania voľna.
Svadba
Medzi osobné prekážky, pri ktorých zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi platené voľno, patrí aj svadba. Tu ale zákon rozlišuje vlastnú svadbu, pri ktorej sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň (ak je svadba v deň, kedy má zamestnanec pracovať) a svadbu dieťaťa alebo rodiča, pri ktorej má zamestnanec síce nárok na pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy.
Iné platené prekážky
- Znemožnenie cesty do zamestnania pre zdravotne postihnuté osoby: Pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím, poskytne zamestnávateľ tomuto zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
- Hľadanie práce: V prípade hľadania práce pred skončením pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, a to len pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, premiestňuje alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočný.
Překážky v práci na straně zaměstnance a zaměstnavatele, kdy s náhradou a kdy bez náhrady
Osobitné postavenie osamelých rodičov: Nové pravidlá od 1. januára 2026
Významné zmeny v oblasti prekážok v práci pre osamelých rodičov priniesol Zákon č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý novelizoval Zákonník práce s účinnosťou od 1. januára 2026. Táto novela upravuje osobitným spôsobom rozsah dôležitých osobných prekážok v práci zamestnanca v postavení takzvaného jednorodiča alebo osamelého rodiča.
Rozšírené pracovné voľno pre osamelých rodičov
S účinnosťou od 1. januára 2026 má osamelý zamestnanec alebo zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho (jej) priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov. Toto sa týka sprevádzania dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze, na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a taktiež na sprevádzanie neplnoletého dieťaťa (ktoré je rodinným príslušníkom podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce) rodičom dieťaťa do zariadenia poradenstva a prevencie podľa § 130 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 24/2022 Z. z. o zariadeniach poradenstva a prevencie, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Tento rozšírený nárok je nad rámec doterajšieho rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku, čo znamená, že osamelí rodičia môžu celkovo využiť až 14 dní plateného voľna.
Cieľom tejto navrhovanej právnej úpravy je posilniť dostupnosť systému poradenstva a prevencie pre každé dieťa, ktoré to potrebuje. Aktuálne si rodič musí čerpať dovolenku, ak chce dieťa sprevádzať do zariadenia poradenstva a prevencie. Preto je potrebné umožniť rodičom čerpať pracovné voľno za účelom sprevádzania aj v týchto prípadoch.
Definícia osamelého zamestnanca
Osobitná právna úprava reflektuje na osobitné postavenie zamestnanca takzvaného jednorodiča, to znamená osoby, ktorá je osamelá, žije sama s dieťaťom, respektíve deťmi, pričom druhý rodič buď nie je známy, nežije, alebo je nezvestný, respektíve nevykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu (§ 28 zákona o rodine), alebo v prípade rozvodu manželov (rodičov) bolo toto dieťa zverené do osobnej starostlivosti len tomuto rodičovi - zamestnancovi (§ 24 zákona o rodine). Osamelý zamestnanec alebo zamestnankyňa musí mať toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo sám/sama vykonávať rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu.
Pokiaľ ide o podmienku, že zamestnanec/zamestnankyňa žije sám/sama, odporúča sa, aby zamestnanec túto skutočnosť vyhlásil formou čestného vyhlásenia, a k tomu priložil doklady o tom, kde žije (list vlastníctva, nájomná zmluva k nehnuteľnosti) a kto domácnosť financuje (zmluvy a účty o úhrade nájomného, platby dane z nehnuteľnosti, účtov za elektrinu, plyn, vodu, smeti, ďalšie komunálne poplatky, internet, TV, telefón a podobne).
Príklady aplikácie nových pravidiel pre osamelých rodičov
- Rozvedená zamestnankyňa so striedavou starostlivosťou: Rozvedená zamestnankyňa, ktorá sa s bývalým manželom dohodla na striedavej starostlivosti o deti, je síce osamelá zamestnankyňa, pretože žije sama v domácnosti a je rozvedená. Avšak pre nárok na zvýšené voľno by musela mať dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo sama vykonávať rodičovské práva a povinnosti. Striedavá starostlivosť túto podmienku nespĺňa.
- Slobodná zamestnankyňa žijúca s otcom dieťaťa: Slobodná zamestnankyňa, ktorá má dieťa, s jeho otcom nie je zosobášená a žijú v spoločnej domácnosti, nespĺňa podmienku, že žije sama s dieťaťom.
- Slobodná zamestnankyňa žijúca s rodičmi: Slobodná zamestnankyňa má dieťa, má súdne rozhodnutie, podľa ktorého sama vykonáva rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, otec na dieťa platí výživné. Táto zamestnankyňa však žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, a teda nespĺňa podmienku osamelosti.
- Zmena rodinného stavu: Osamelá (rozvedená) zamestnankyňa sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov, dieťa má zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti. Od začiatku roka 2026 do 17.7.2026 vrátane si vyčerpala 12 dní plateného voľna (ešte má nárok na dva dni). Dňa 18.7.2026 sa druhýkrát vydala. Po tomto dni si už nemôže uplatniť nárok na ďalšie (dva) dni plateného voľna z dôvodu sprevádzania dieťaťa, pretože už je vydatá.
- Dosiahnutie veku dieťaťa: Osamelá zamestnankyňa sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov. Dieťa dosiahne vek 15 rokov dňa 19.9.2026. Zamestnankyňa má nárok na vyčerpanie 14 dní plateného voľna pri sprevádzaní dieťaťa, pokiaľ si ich bude čerpať do 18.9.2026 vrátane.
- Získanie štatútu osamelého rodiča v priebehu roka: Zamestnankyňa je vydatá s manželom žije v spoločnej domácnosti a majú dieťa vo veku do 15 rokov. Dňa 5.8.2026 sa manželia rozvedú, bývalý manžel - otec dieťaťa, sa odsťahuje z domácnosti a dieťa je súdom zverené do osobnej starostlivosti matky. V období od 5.8.2026 do 31.12.2026 si zamestnankyňa - už ako osamelá - môže čerpať ďalších potenciálne 7 dní plateného voľna pri sprevádzaní dieťaťa, keďže sa zmenil jej status.
- Vznik pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka: Podľa § 141 ods. 6 Zákonníka práce, pri sprevádzaní rodinného príslušníka môže zamestnávateľ určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Ak pracovný pomer začal v období od 1.5. do 31.8. vrátane, zamestnávateľ môže určiť, že osamelá zamestnankyňa má pri sprevádzaní dieťaťa vo veku do 15 rokov (dieťa má zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti), nárok len na 10 dní pracovného voľna s náhradou mzdy (čo sú 2/3 zo 14 dní = 9,33 dňa). Ak pracovný pomer začal v období od 1.9. do 31.12. vrátane, zamestnávateľ môže určiť, že osamelá zamestnankyňa má pri spprevádzaní dieťaťa vo veku do 15 rokov (dieťa má zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti), nárok len na 5 dní pracovného voľna s náhradou mzdy (čo je 1/3 zo 14 dní = 4,67 dňa).
Preukazovanie prekážok v práci
Bez ohľadu na typ prekážky, zamestnanec má povinnosť preukázať zamestnávateľovi existenciu a trvanie prekážky v práci. Podľa § 144 ods. 1 Zákonníka práce platí, že ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Následne, prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci. Je samozrejmosťou zamestnávateľovi predložiť doklad o vykonanom vyšetrení a čase jeho vykonania. V prípade, že zamestnávateľa nepresvedčíte, odporúčame kontaktovať príslušný Národný inšpektorát práce.
Prekážky v práci bez náhrady mzdy (Neplatené voľno)
Okrem plateného voľna Zákonník práce upravuje aj situácie, kedy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy, takzvané neplatené voľno.
- Vyčerpanie limitu na vyšetrenie: Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy pri vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas, a to po vyčerpaní zákonom určeného rozsahu siedmich kalendárnych dní v roku. To znamená, že ak zamestnanec v danom kalendárnom roku už vyčerpal svojich sedem dní na vyšetrenie u lekára a potrebuje ísť na ďalšie celodenné vyšetrenie, zamestnávateľ mu voľno dá, ale bez náhrady mzdy.
- Svadba dieťaťa alebo rodiča: Neplatené voľno, ako sme už spomínali vyššie, poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na svadbu jeho dieťaťa alebo rodiča.
- Nepredvídané prerušenie dopravy: Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas aj pri nepredvídanom (neočakávanom) prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy (napríklad z dôvodu poruchy vozidla, poveternostných vplyvov), ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.
- Presťahovanie: Pri presťahovaní zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie v rámci tej istej obce, poskytne zamestnávateľ pracovné voľno najviac jeden deň, pri sťahovaní do inej obce najviac dva dni, ale vždy bez náhrady mzdy. Iba ak je presťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
Zákon nepozná opatrovateľské voľno pre zamestnanca ako samostatný druh voľna. Avšak, zamestnanec môže zamestnávateľa požiadať o pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 141 ods. 3 písm. c) ZP pre opatrovanie, alebo bez náhrady mzdy, pričom dĺžka takéhoto voľna závisí od potreby ošetrovania chorého člena rodiny. V prípade opatrovania matky je možné zvážiť podanie žiadosti o príspevok na opatrovanie, čo je však už oblasť sociálneho zabezpečenia.
Pružný pracovný čas a prekážky v práci
V prípade, že spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas, postupuje sa pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do voliteľného pracovného času, sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143 ods. 4 citovaného zákona je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať tak, aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona). Zamestnávateľ si však môže v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy.
Vplyv prekážok na skúšobnú dobu a výpovednú dobu
Prekážky v práci môžu mať vplyv aj na trvanie skúšobnej doby alebo výpovednej doby. Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň. Ak teda v rámci času trvania skúšobnej doby je zamestnanec PN 10 kalendárnych dní, napríklad od pondelka do stredy ďalšieho týždňa, tak o tie pracovné dni (pracuje pondelok až piatok, jednozmenka), ktoré mal pracovať a nepracoval, sa skúšobná doba predĺži (t. j. o 8 pracovných dní, ktoré zamestnanec z dôvodu PN-ky neodrobil). Samotné predĺženie bude ale o 8 kalendárnych dní - vyplýva to z formulácie „sa predlžuje o jeden deň“, keďže nie je výslovne uvedené, že ide o pracovný deň, týmto dňom bude kalendárny deň.
Počas výpovednej doby, ak zamestnanec nastúpi na ošetrovanie člena rodiny (OČR), sa pracovný pomer v zásade nezastaví, ale skončí sa podľa plánu, ak sa výpoveď vydala pred začiatkom ochrannej doby. Čas strávený na OČR sa teda nepočíta ako ochranná doba. Po skončení výpovednej doby a ak OČR stále trvá, nie je potrebné sa hlásiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), pretože sa stále považujete za osobu, ktorá vykonáva činnosti spojené so starostlivosťou o člena rodiny. Akonáhle OČR skončí, mali by ste sa však na ÚPSVaR registrovať ako nezamestnaný, ak nemáte iné zamestnanie.
Ochrana osamelých zamestnancov pri skončení pracovného pomeru a ďalšie práva
Zákonník práce poskytuje osamelým zamestnancom so starostlivosťou o dieťa zvýšenú ochranu pri skončení pracovného pomeru. Podľa § 64 ods. 1 písm. d), zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to aj v prípade, keď sa osamelý zamestnanec/zamestnankyňa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Výnimkou je však výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (napríklad zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, premiestnenie, nadbytočnosť zamestnanca). Podľa § 68 ods. 3, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer ani v prípade, keď sa osamelý zamestnanec/zamestnankyňa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Môže však s nimi okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 Zákonníka práce (napríklad závažné porušenie pracovnej disciplíny).
Okrem ochrany pred výpoveďou majú osamelí zamestnanci, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, aj právo na to, že sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom, ako to uvádza § 164 ods. 4 Zákonníka práce. Taktiež, podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce, ak ide o osamelú ženu alebo osamelého muža, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, majú nárok na rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dosiahne 15 rokov, ak sa na tom so zamestnávateľom dohodnú.
Je dôležité poznamenať, že krátenie počtu dní pracovného voľna v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnanca nie je právne možné, ak pracovný pomer trval aj k 1.1.2024 a ukončuje sa napríklad k 30.6.2024. Ku kráteniu počtu dní by mohlo dôjsť len v prípade (možnosť na strane zamestnávateľa), ak by pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka, tu by následne platilo ust. § 141 ods. 6 Zákonníka práce.
Záver
Prekážky v práci sú neoddeliteľnou súčasťou pracovného života a ich úprava v Zákonníku práce reflektuje rôznorodosť životných situácií. Legislatíva sa neustále vyvíja, o čom svedčia aj zmeny účinné od 1. januára 2026, ktoré posilňujú práva a možnosti osamelých rodičov. Pre zamestnancov je kľúčové poznať svoje práva a povinnosti, predovšetkým vo vzťahu k nahlasovaniu a preukazovaniu prekážok. Pre zamestnávateľov je zase nevyhnutné byť informovaný o aktuálnej legislatíve a správne ju aplikovať, aby sa vyhli prípadným nedorozumeniam či konfliktom. Transparentná komunikácia a vzájomné pochopenie medzi zamestnancom a zamestnávateľom sú základom pre efektívne riešenie týchto situácií.
tags: #prekazky #v #praci #narodenie #dietata