Mnoho rodičov sa opakovane pýta: „Prečo sa moje bábätko v noci často budí?“ a zamýšľa sa, či je to normálny jav, alebo by sa mali obávať. Vyčerpanie z prerušovaného spánku je spoločnou skúsenosťou, ktorá môže viesť k obavám a frustrácii. Ako uviedla jedna mamička, jej 7-mesačný synček, ktorý je dojčený, je cez deň „veľmi umrnčaný a nepokojný.“ Hrať sa nechce ani sám, ani keď sa s ním chce hrať ona, pričom ho zaujme hračka len na pár sekúnd a potom znova „spustí mrnčanie.“ V jednom kuse by bol na rukách a prechádzal by sa, a keď ho nechá chvíľku samého, „začne si nožičky šúchať o seba a ručičkami ako keby „čaroval“ a spustí plač.“ Tento vzorec správania sa opakuje približne od druhého alebo tretieho mesiaca, pričom intenzitu prejavuje najmä v domácom prostredí. „Ale toto všetko by nebol taký problém, ale už asi dva mesiace ani v noci nespí poriadne.“ Cez deň si pospí tak 3-krát cca 35-60 minút, večer zaspáva okolo 20:00 - 20:30 a zobudí sa tak 5-7-krát za noc a zaspí len na prsníku. Ak si ho v noci vezme manžel na ruky, „začne veľmi plakať.“ Niekedy plače aj matke a „môžem s ním robiť čo chcem, až kým mu nedám prsník.“ Takéto situácie vedú k značnému vyčerpaniu rodičov.
Nočné prebúdzanie je u dojčiat bežným javom, ktorého frekvencia sa s rastom dieťaťa postupne znižuje. Hoci podľa výskumov väčšina bábätiek začne bez pravidelných prebudení spať okolo šiestich mesiacov, u niektorých detí sa časté nočné budenie môže objavovať až do batoľacieho veku. Rodičia sa preto nemusia obávať, pretože tieto situácie sú normálne, no pochopenie ich príčin môže pomôcť lepšie ich zvládať. Časté nočné budenie a zlý denný spánok by nemal trvať viac ako niekoľko dní, pokiaľ dieťatko nemá žiadne chronické ochorenie. Ak áno, dôvodom bude niečo iné.
Príčiny častého nočného budenia u detí
Bábätká sa v noci často prebúdzajú z viacerých dôvodov, ktoré sú zvyčajne normálnou súčasťou ich vývoja. Ak sa dieťa budí a nedokáže zaspať samo, často sa problém skrýva v tom, že sa vaša ratolesť spolieha na to, že jej pri zaspávaní pomôžete vy alebo iná pomôcka. Aj preto môže mať problém s opätovným zaspávaním, najmä v prípade, že sa zobudí v skorých ranných hodinách a tento upokojujúci faktor nie je poruke.
Fyziologické potreby: Hlad a smäd
Jedným z najčastejších dôvodov nočného budenia bábätiek je hlad alebo smäd, prípadne ich kombinácia. Materské mlieko bábätku poskytuje potrebné živiny a tekutiny. V prvých týždňoch novorodenec potrebuje dojčenie každé 1 až 3 hodiny, pretože jeho žalúdok je ešte malý a nedokáže naraz prijať veľké množstvo mlieka. Ako dieťa rastie, objem jeho žalúdka sa zväčšuje, čo predlžuje čas medzi jednotlivými kŕmeniami na približne 2 až 4 hodiny.
Okolo šiesteho mesiaca, keď sa deťom pridáva tuhá strava, sa frekvencia dojčenia znižuje. Dieťa si dojčenie vyžaduje zvyčajne ráno alebo po kŕmení pevnou stravou. V batoľacom veku, teda od jedného roka, sa väčšina detí dojčí už len pred spaním alebo ráno. Zaujímavosťou je, že to, aké mlieko bábätko konzumuje, ovplyvňuje aj jeho spánok. Štúdia z roku 2021 zistila, že deti, ktoré sú dojčené len materským mliekom, majú celkovo dlhšie trvanie nočného spánku ako deti kŕmené umelými náhradami mlieka. To naznačuje, že dojčenie materským mliekom môže pozitívne ovplyvniť kvalitu nočného spánku a znížiť počet prebúdzaní.
Staršie bábätká sa už v noci často dojčiť nepotrebujú. Od 4-5 mesiaca im úplne stačia 2-3 dojčenia alebo kŕmenia. Ak sa dojčíte v noci častejšie, máte pravdepodobne problém so spánkovou asociáciou, ktorá bola viditeľná aj u 7-mesačného synčeka, ktorý zaspí len na prsníku.
Pocit nepohodlia a zdravotné problémy
Rôzne okolnosti spôsobujúce nepohodlie bábätka vedú k jeho prebúdzaniu počas noci. Medzi tieto faktory patria:
- Mokrá plienka: Môže spôsobovať mokro, podráždenie pokožky a nepohodlie.
- Nevhodné oblečenie: Príliš tesné alebo hrubé materiály môžu dieťaťu prekážať.
- Teplota v miestnosti: Pre optimálny spánok by teplota miestnosti mala byť 20 - 22 °C.
- Poloha pri spánku: Nevhodná poloha môže prispieť k častému budeniu. Najlepšie je, keď bábätko uložíte na chrbát. V tejto polohe sa minimalizujú problémy s dýchaním, ktoré tiež môžu spôsobiť nočné prebúdzanie.
- Prerezávanie zúbkov: Zvykne spôsobovať bolesť a nepokoj. Bolesti súvisiace s rastom dokážu potrápiť, no to, že vám dieťatko prvé dva roky poriadne nespí, ale so zubami ani náhodou nesúvisí. Zuby môžu dieťatko trápiť niekoľko nocí, ale určite nie mesiace.
- Zdravotné problémy: Ťažkosti s dýchaním, koliky (bolesti bruška) alebo plynatosť takisto spôsobujú časté nočné budenie dieťaťa. Jedna mamička spomínala 3-mesačnú dcérku, ktorá sa „pucí, mrví každých 15 min až hodinu v noci.“ Radili jej, že „to bude bruškom a časom to prejde.“ No situácia sa zhoršovala, „posledné 3 noci sa už mrví stále. Od tej 1-2 hodiny rána nonstop. Intervaly ani nie 10 sekúnd.“ Aj reflux je problém, ktorý môže viesť k nočným prebudeniam a zvracaniu, najmä ak cez deň dieťa nespalo, ako to bolo v prípade jednej mamičky, ktorej „Mala mala reflux. Vracať nam začala, keď cez deň nespala a večer, keď zaspala o pol deviatej, tak hneď sa zobudila a povracala sa.“
Potreba blízkosti a bezpečia
Najmä v prvých týždňoch a mesiacoch bábätká vyhľadávajú blízkosť mamičky, kde sa cítia bezpečne. Pocit osamelosti môže byť tiež dôvodom ich častého nočného budenia. „Keď si dieťa neustále žiada, aj počas noci, našu blízkosť, mali by sme si jeho pocity prirovnať k tomu, že je vlastne akoby neprirodzene vybrané zo svojho prostredia (z tehotenského bruška).“ Rodičia by si mali uvedomiť, že dieťa nie je dostatočne vyvinuté, aby bolo samostatné. Po príchode na svet potrebuje mať pocit, akoby naďalej žilo nejaké obdobie v „externom tehotenskom brušku matky“. Preto hľadá neustály kontakt, pevné objatie, dojčenie na požiadanie (v brušku malo predsa prístup k potrave neustále) a podobne.
Vývojové míľniky
Vývojové míľniky sú dôležité štádiá vývoja dieťaťa, v ktorých sa formujú kognitívne, jazykové, sociálne a motorické zručnosti a schopnosti dieťaťa. Zvyčajne sú spojené so zhoršenou kvalitou spánku. Ak sa vaše dieťa zrazu začína v noci častejšie prebúdzať alebo sa budí príliš skoro, môže to znamenať, že prechádza nejakým dôležitým vývojovým míľnikom. Medzi najdôležitejšie patria:
- otáčanie na bruško - 4 až 6. mesiac
- sedenie - 6. až 8. mesiac
- lozenie - 6 až 10. mesiac
- chodenie - 10. až 12. mesiac
- rozprávanie - okolo 12. mesiaca
Keď deti prežívajú spánkovú regresiu, veľakrát sa tak deje preto, že prechádzajú istými vývojovými míľnikmi. Nové schopnosti ako kotúľanie, sedenie, štvornožkovanie, postavenie sa alebo chôdza, chcú praktizovať.
Príliš veľa stimulantov
Stimulanty, ako je kofeín, môžu mať negatívny vplyv na spánok detí. Kofeín sa prenáša do materského mlieka, čo znamená, že dieťa ho môže prijímať počas dojčenia. Štúdia poukázala na to, že konzumácia kofeínu u matiek zvyšuje počet nočných prebudení bábätiek.
Rastové špurty
Rastové špurty predstavujú štádiá, v ktorých dieťa rýchlo rastie. Prejavujú sa ako zmeny vo výške a hmotnosti. Najčastejšie sa vyskytujú počas prvých dvoch rokov života, pričom v prvom roku sú intenzívnejšie. Bábätko môže počas prvého roka narásť až o 25 centimetrov a strojnásobiť svoju hmotnosť. Rýchly fyzický rast však môže narušiť spánkový cyklus dieťaťa, čo vedie k častejšiemu nočnému prebúdzaniu. Pocit hladu alebo naopak preplneného žalúdka pred spaním môže spôsobiť, že dieťa bude nespokojné alebo sa bude cítiť nepríjemne, takže sa bude v noci budiť a nebude môcť zaspať.
Spánková regresia
Spánková regresia je obdobie, kedy sa menia spánkové vzory detí. U bábätiek, ktoré predtým spali celkom dobre, sa zrazu môžu objaviť problémy so spánkom, ako napríklad ťažkosti so zaspávaním a časté nočné prebúdzanie. Podľa odborníkov sa spánkové regresie zvyčajne vyskytujú okolo 4., 6., 8., 12. a 24. mesiaca veku dieťaťa. Napríklad, jedna mamička spomenula, že jej 25-mesačná dcéra „už pár dní odmieta spať vo svojej postielke,“ pričom doteraz s tým nemali žiadne problémy a od 8 mesiacov spala sama vo svojej izbe. „Pred pár dnami sa vsetko zmenilo a zacala hystericky plakat az vrieskat a odvtedy spi s nami v posteli.“
Ako pomôcť dieťaťu prežiť 12-mesačnú regresiu spánku (so špecialistom na spánok Chrisom Winterom, MD)
Špecifické problémy so spánkom a ich riešenie
Okrem všeobecných príčin nočného budenia existujú aj špecifické problémy, ktoré môžu narúšať pokojný spánok dieťaťa a viesť k nočným prebudeniam a plaču.
Nočný des (Pavor Nocturnus)
„Nás sedemmesačný syn mal o desiatej v noci nevysvetliteľný nočný des, akoby nebol prebudený, strašne vrieskal, nedal sa utíšiť a príliš sa prepínal.“ Takto opisuje jedna z mamičiek skúsenosť, ktorá je pre mnohých rodičov desivá. Nočný des alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus) je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Prípady, keď sa objaví u školákov alebo dospelých, sú veľmi ojedinelé. Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy. Jedna matka zažila s dcérou „hodinový záchvat a vtedy sme sa skutočne báli, či nie je vo veci aj niečo iné, dokonca sme volali záchranku.“ Spomína tiež, že „bola jedna hodina v noci a dcéra kričala tak, že zobudila aj sestru a pravdepodobne aj susedov. Traja sme sedeli okolo jej postieľky a mohli sme sa len dívať na to, ako kričí.“
Oba stavy - nočný des aj nočné mory - sa dejú počas hlbokej fázy spánku, v takzvanej NREM fáze. Rozdiel je však kľúčový: „Tí, ktorým sa snívajú nočné mory, si po prebudení môžu pamätať podrobnosti sna, ale osoba, ktorá má epizódu nočného desu, spí ďalej.“ Dieťa je akoby neprebudené, strašne vrieska, nedá sa utíšiť a príliš sa prepína. „Na nič nereagovala, nič nevravela, nedala sa utíšiť.“ Dokonca aj ponuka prsníka, ktorá je pri dojčených deťoch zaručeným prostriedkom na upokojenie, v tomto prípade nepomohla.
Ako reagovať na nočný des:
- Zachovajte pokoj a rozvahu. Dieťa počas desu nebuďte.
- Zostaňte vedľa neho a dozerajte na jeho bezpečnosť. „Niektoré deti sú počas nočného desu schopné vstať a rozhadzovať rukami, preto je dôležité, aby bolo prostredie, v ktorom dieťa spáva bezpečné, bez ostrých hrán a podobne.“
- Vhodné je, aby počas desu rodičia zažali len malé jemné svetlo.
- Rodič sa môže dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať.
Prevencia nočného desu:Psychologička Mereššová tvrdí, že „nočné desy trápia deti s bohatým citovým životom.“ Podľa jej slov je dôležité, aby malo dieťa „tieto podnety príležitosť pretaviť do hry alebo ich znova prežiť, a teda spracovať inou formou.“ Dodáva, že hra je pre dieťa najlepšou prevenciou, a vďaka nej si dieťa buduje psychickú odolnosť a rodičia by ho v nej mali podporovať. „Všeobecným odporúčaním pre rodičov je, aby dbali na kvalitný spánok detí vrátane poobedného zdriemnutia.“ Tak, ako u spomínanej dcéry, problémy prišli, keď „začala odmietať poobedný spánok a zvyčajne vtedy, keď mala za sebou náročný deň plný zážitkov.“
„Dieťa si pred spaním prirodzene pýta pozornosť rodiča, a ak rodič nemal počas dňa dostatok času, mal by ju dieťaťu venovať.“ To mu pomôže vytvoriť pocit bezpečia a istoty, ktoré mu pomôžu zaspať. „Rodič, ktorý svoje dieťa dobre pozná, ho vhodnými otázkami dokáže priviesť k tomu, aby sa otvorilo.“ Ich rozprávanie môže vyzerať ako prúd všetkých možných pozitívnych zážitkov alebo krívd, ktoré sa mu cez deň stali a pre rodiča ani nemusia mať zmysel. Dospelí by ich mali láskavo vypočuť, nepokúšať sa ich hodnotiť či dokonca moralizovať. Budenie detí sa odporúča len pri preventívnej technike takzvaného vedomého prerušovania spánku. Rodičia by asi po troch hodinách od zaspatia mali dieťa na krátky čas prebrať a potom ho nechať opäť zaspať. Podľa Mereššovej je dôležité, aby rodič zostal pokojný a vedomý si toho, že des odoznie. „Dôležité však je uvedomiť si, že jeho dieťa má bohatý citový život a možno ho nevie úplne vyjadriť a potrebuje rodičovskú podporu.“
Neschopnosť dieťaťa zaspať samo po prebudení
Nočné prebúdzanie je normálnou súčasťou spánkového cyklu, avšak dieťa by malo byť schopné opäť zaspať. Ak to tak nie je, problém môže byť v tom, že sa vaša ratolesť spolieha na to, že jej pri zaspávaní pomôžete vy alebo iná pomôcka. Ak sa to stane pravidelným, v budúcnosti to môže viesť až k problémom so správaním a zvládaním emócií či dokonca k ťažkostiam s učením.Neschopnosť zaspať v noci po prebudení sa z času na čas objaví u ktoréhokoľvek dieťaťa. Môže to súvisieť s bežnými zdrojmi detskej úzkosti, ako sú napríklad obavy zo školských písomiek, strach z nebezpečných situácií alebo prírodných katastrof. Mnohé deti zase majú strach z tmy alebo sa budia po nočných morách. Spánkový cyklus dieťaťa môže ovplyvniť aj akékoľvek vybočenie z bežného režimu, trebárs dovolenka, choroba alebo zmena času spánku.
Ako naučiť dieťa opäť zaspať samo:
- Zaistite dieťaťu vhodné prostredie na spanie: To zahŕňa správne zvolený detský matrac, optimálnu teplotu v izbe a pohodlné pyžamo. Vyhnite sa tiež nadmernému hluku alebo svetlu, ktoré by mohli rušiť jeho spánok.
- Zbavte sa pomôcok na zaspávanie: Niektoré deti môžu mať problém zaspať bez plyšového zvieratka, upokojujúcej hudby, zapnutého svetla alebo bez toho, aby ste pri nich sedeli. Ak to však nemajú k dispozícii, keď sa v noci zobudia, môže mať problém opäť zaspať. Preto postupne odstráňte všetky pomôcky na spanie, bez ktorých sa dieťa nevie samo zaobísť. Biely šum alebo tichá hudba sú v poriadku, pokiaľ hrajú celú noc alebo si ich dieťa vie samo zapnúť. Jedna mamička s 11-mesačným synom uvádza, že má problém zaspať a cez deň zaspáva s plačom. Ak vaše dieťatko zaspáva bez pomoci (prsníka, hojdania, kočíka alebo cumlíka, ktorý si nevie dať samo do ústočiek), je možné, že sa budí kvôli únave, spánkovej regresii alebo nevhodnému režimu.
- Rozprávajte sa spolu o tom, čo dieťa prežíva: Vyhraďte si každý deň čas na rozhovor o tom, čo ho trápi. Nechajte ho vyrozprávať sa a pokúste sa nájsť spolu riešenia jeho problémov.
- Zaveďte pravidelný režim pred spaním: Zaužívaná rutina pred spaním je kľúčom k tomu, aby dieťaťu pomohla prejsť z času hier na čas spánku. Predvídateľný režim zároveň pomáha dieťaťu signalizovať, že je čas začať sa ukladať na spánok. Spoločné čítanie rozprávok alebo spievanie pesničiek dodáva dieťaťu pocit bezpečia, čím účinne zmierňuje prípadné obavy a úzkosť.
- Obmedzte čas strávený pred obrazovkou: Bez ohľadu na to, či ide o televízor, tablet alebo mobil. Modré svetlo z obrazoviek stimuluje mozog a tým sťažuje zaspávanie a nepretržitosť spánku. Preto vypnite všetky obrazovky aspoň 1 až 2 hodiny pred spaním, aby ste dieťaťu pomohli pripraviť sa na spánok.
- Dodržujte pravidelný čas spánku a bdenia: Ak budete ukladať dieťa spať a následne ho budiť približne v rovnakom čase každý deň, pomôže to udržať jeho vnútorné hodiny v pravidelnom režime. Platí to aj počas víkendov a prázdnin, rovnako ako v dňoch školského vyučovania.
- Dodržujte skorý a krátky poobedný spánok: Ak má dieťa v noci problémy so spánkom, snažte sa, aby jeho poobedný spánok nebol dlhší ako 20 minút. Zároveň by malo dieťa odpočívať v skorých popoludňajších hodinách. Dlhší a neskorší spánok môže deťom sťažiť zaspávanie po nočnom prebudení.
- Dajte dieťaťu primeranú večeru v správnom čase: Dbajte na to, aby dieťa dostalo sýtu, ale nie ťažko stráviteľnú večeru vo vhodnom čase.
- Nepodávajte dieťaťu nápoje krátko pred spaním: Inak ho bude prebúdzať prirodzená potreba navštíviť toaletu.
- Po prebudení mu poskytnite upokojenie a podporu: Ak sa dieťa v noci zobudí, pomôžte mu upokojiť sa bez toho, aby ste ho pritom vzali do svojej postele. Dajte mu pocítiť, že je v bezpečí, a buďte pri ňom, kým sa neupokojí.
Vplyv spánkových návykov a mýtov na detský spánok
Rodičia sa často stretávajú s rôznymi názormi a mýtmi o detskom spánku. Jednou z najčastejších myšlienok je, že bábätko by malo prespať celú noc. Avšak, ako tvrdia výskumy (Worthman and Melby 2002; Ekirch 2005), je to „len obyčajný výmysel 20. storočia.“ Pre malé deti je omnoho prirodzenejšie, že sa počas noci budia často. Peter Fleming, profesor vývojovej fyziológie na University of Bristol, potvrdzuje, že „ľudské bytosti nemajú predpoklady, aby spali dlhý čas bez prerušenia. Nie je to pre nich dobré.“ Neexistujú vôbec žiadne dôkazy, že by mal ktokoľvek, teda ani malé dieťa, akýkoľvek osoh z toho, že spí dlho a bez prerušenia. Odborníci sa naopak zhodujú, že je dobré byť ostražitý, ak sa novorodenec nebudí často. Počas aktívneho spánku totiž môže dochádzať k častejším nepravidelnostiam srdcového tepu a nepravidelnému dýchaniu dieťaťa.
Psychologička Darcia F. Narvaez z Notre Dame University pripomína, že väčšina rodičov má predstavu, že dospelí spia 8 hodín v kuse, ale to nie je tak. „Len životný štýl, ktorý žijeme, nás prinútil, aby sme zhrnuli všetok náš potrebný spánok dokopy, aby sme mohli následne ísť do práce a počas dňa súvisle pracovať.“ Historicky to tak však nebolo. Podľa Fleminga sa aj biologicky prispôsobíme novému životnému štýlu spoločnosti, no potrvá to mnoho rokov, pretože tento biologický model sa vyvíjal pol milióna rokov.
Podľa doktorky Narvaez sa ľudské mláďa rodí o 9-18 mesiacov skôr, ako je to pri zvieratách. Kým zvieratá sú takmer hneď po pôrode schopné vstať a začať jesť, človek to nedokáže. Sme stále ako plod a bez aktívnej starostlivosti matky by sme jednoducho neprežili. Ak si dieťa neustále žiada, aj počas noci, našu blízkosť, mali by sme si jeho pocity prirovnať k tomu, že je vlastne akoby neprirodzene vybrané zo svojho prostredia (z tehotenského bruška). Aby dieťa mohlo začať spávať celú noc, musí dôverovať svojmu telu, že ho udrží pri živote, aj keď ho ešte neovláda, že dokáže samé čeliť aj negatívnym myšlienkam.
Spánkový cyklus dospelého človeka je odlišný ako ten detský. Trvá okolo 90-100 minút, kým sa úplne zobudí a následne zase zaspí. U detí takýto cyklus trvá približne 50 minút. Jedna štúdia tvrdí, že deti medzi 2 - 9 mesiacmi sa budia v priemere 3-krát za noc. Zároveň podľa výskumov (napr. Hysing, 2015) „nejaké“ nočné budenie je normálne a prirodzené, najmä u menších bábätiek. Pre deti vo veku 6-18 mesiacov je „normálne“ (prirodzené) sa v noci zobudiť 1-3krát. Ak sa vaše dieťatko v noci budí častejšie, pravdepodobne sa jedná o problém so spánkovou asociáciou, spánkovým režimom alebo spánkovou hygienou. Bábätko vás naozaj „nepotrebuje“ 10-krát za noc.
Doktor Fleming prišiel na spojenie medzi inteligenciou a častým budením. Psychologička Darcia Narvaez zase upozorňuje na fakt, že deti, ktoré sú bližšie k rodičom a sú napĺňané ich potreby, sú omnoho empatickejšie a majú lepšie sebaovládanie a svedomie.
Ako pomôcť dieťaťu prežiť 12-mesačnú regresiu spánku (so špecialistom na spánok Chrisom Winterom, MD)
Štúdia z roku 2011 hovorí, že deti sa skutočne naučia prestať plakať, keď sa ponechajú samé bez rodičov počas „tréningu spánku“ alebo tréningu „kontrolovaného plaču.“ Tieto metódy možno upokoja rodičov na pár mesiacov, ale môžu zanechať na deťoch trvalé následky. Metóda vyplakania spôsobuje, že pod vplyvom stresu nedochádza k nervovým prepojeniam v mozgu, čo môže navždy ovplyvniť jeho vývoj. Rodičia sa dlho tešia na príchod bábätka a keď príde, nepochopiteľne nie sú pripravení prispôsobiť sa jeho rytmu a tomu, čo potrebuje, aby dobre prospievalo, ani v úvodnej fáze. Neustále hľadajú rôzne „zlepšováky,“ ako ho čo najrýchlejšie prispôsobiť sebe. Snahou o zmenu spánkového rytmu bábätka vyplakaním a podobne mu môžete spôsobiť viac škody, ako sebe úžitku. Deti spali odjakživa v blízkosti matky a boli ňou nosené v šatkách všade aj počas dňa. Psychológ Peter Fleming realizoval štúdiu o spoločnom spaní matiek a bábätiek v posteli. Zaujímal sa o bližšie okolnosti náhlych neobjasnených úmrtí bábätiek počas rokov 2003 - 2006, aby potvrdil alebo vyvrátil posolstvo kampane z 90.-tych rokov, ktorá vyzývala rodičov, aby nespali spoločne s bábätkami v jednej posteli, lebo tak môžu zapríčiniť ich náhle úmrtie počas spánku.
Praktické rady a časté chyby rodičov pri spánku detí
Hoci je budenie v noci bežná súčasť spánkového cyklu, a týka sa aj dospelých, môžete spraviť pár vecí, ktorými dieťa naučíte na správnu a zdravú spánkovú rutinu. Na druhej strane aj výskumy ukazujú, že keď bábätká napríklad dosiahnu 6 mesiacov - nie že sa budia menej v noci, ale rodičov budia menej v noci. Každé dieťa je iné, preto neporovnávajte.
Spánková rutina nie v rovnakom čase
Do veku 4 - 6 mesiacov majú bábätká rozhádzané spinkanie, budia sa často a nemajú ešte také vedomie o noci a dni ako staršie deti a dospelí. Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, biologické hodiny. Tie nám hovoria, kedy je čas na spánok a sme unavení a kedy sa máme zobudiť, už je ráno. Novorodenec trávi viac času v hlbokom spánku, u starších detí a dospelých sa strieda ten ľahký s hlbokým a práve v tomto veku je naznačený prechod aj u bábätiek. Jednou z nich je, že budete konzistentní v tom, kedy večer začne chodiť spávať. U malých detí je to najlepšie okolo 6. - 7. hodine večer. Ale, samozrejme, záleží aj na tom, kedy dieťa prejavuje únavu, takže polhodinka/hodinka hore dole je v poriadku.
Rituály pred spaním
Konzistentnosť by ste mali dodržiavať aj v prípade rituálov pred spaním, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok. Že toto všetko je príprava naň, upokojovanie tela, umožnenie melatonínu vykonať svoju robotu. Teda teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek (TV, tablet), tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie. Začnite aspoň hodinku pred uložením, aby ste podporili vzájomný bonding, pustite relaxačnú hudbu, zaspievajte si - a určite pred spánkom žiadne bláznenie, cvičenie či iné rozptyľovanie, ktoré dieťa nabudí a rozblázni. Vytvoríte tak rutinu, ktorá je pre dieťa pravidelnosťou predvídateľná a teda sa budú cítiť bezpečne. Zároveň regulujete denné a nočné hormonálne cykly, teda podporujete správne nastavenie vnútorných hodín. Ak by ste tieto časy stále menili, môžete premeškať napríklad signály únavy, takže od vyčerpania nebude vedieť zaspať.
Nerozpoznávanie signálov únavy
Každá mama či tato spoznávajú svoje dieťatko, preto je bonding taký dôležitý. A spoločne strávený čas, venovanie sa dieťaťu vám umožní spoznať aj napríklad také príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať. Nielen večer, ale aj cez deň:
- žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek
- zívanie
- spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, hier
- mrnčanie
Stáva sa, že rodičia sú natoľko zaneprázdnení, že si signály nevšimnú. Skúste ale v rámci zavedených spánkov cez deň všímať blížiaci sa čas spánku, vezmite dieťa do zatemnenej miestnosti, spomaľte aktivitu, činnosť, prípadne pustite pokojnú hudbu, biely šum (čo na vaše dieťa funguje), hladkajte ho, ľahnite si spolu, rozprávajte rozprávku a všímajte si, či tu tieto signály sú. Aj to môže pomôcť.Pozor, signálom, že dieťa je vyčerpané a že ste to premeškali, môže byť aj prehnaná aktivita, krik, plač - prestimulované a vyčerpané dieťa môže byť jedno menšie tornádo. Vtedy odstráňte stimuláciu, hry, opäť radíme vziať dieťa na tiché miesto a dopriať mu čas na upokojenie - pokojne sa s ním hojdajte, spievajte mu, rozprávajte rozprávku. Ak si myslíte, že bábätko poriadne unavíte a bude spať lepšie, ste na omyle. Príliš unavené dieťatko má problém zaspať a zobúdza sa zo spánku s plačom, väčšinou po 30 minútach.
Spánkové „barličky“
Rodičia sa stretávajú s najrozmanitejšími radami, ako dieťa primäť k spánku celú noc. Napríklad nereagovať na plač, ktorým dieťa signalizuje stres, strach alebo volanie o pomoc so zaspaním. Odporúčame presný opak - ak sa bábätko prebudilo a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia. Je to benefit do budúcnosti - keď bude staršie a náhle sa prebudí, bude vedieť, že ste niekde tam a nemusí na vás volať a uisťovať sa dokola. Malé bábätko to ale nemá ako vedieť, príroda ho evolučne vybavila plačom, aby signalizovalo opustenosť - inak by neprežilo.
To však neznamená, že keď sa bábätko prebudí, každý raz vyskočíte a zareagujete na každé jeho mrnčanie. Niekedy sa dieťa prebudí, zamrnčí, obráti hlávku a opäť zaspí. Ak by ste mu priskočili na pomoc, vytiahli z postieľky - môžete dosiahnuť presný opak - miesto opätovného upadnutia do spánku ho prebudíte (neplatí u najmenších, novorodencov, skôr od 5 - 6 mesiacov veku, ale záleží opäť od dieťaťa k dieťaťu). V noci ho miesto vyťahovania, kolísania, prechádzania sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci.
Nedostatočne vyplnený čas cez deň
Ako už bolo spomenuté, keď deti prežívajú spánkovú regresiu, hovorili sme o tom, že veľakrát sa tak deje preto, že prechádzajú istými vývojovými míľnikmi - napríklad v psychomotorickom vývoji, naučili sa kotúľať, váľať sudy, sedieť, štvornožkovať, prvýkrát sa postavili, začali chodiť, prvýkrát zliezli z postieľku. Tieto svoje nové schopnosti chcú praktizovať - preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň. Niekedy, keď sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. No neprežeňte to. Večer vám budú určite lepšie zaspávať.
Mimochodom - to isté sa týka aj stravy. Niektoré deti večer štrajkujú pre hlad a keď sa dobre nasýtia, získajú energiu na hru, kdeže tam po spánku. Preto správna výživná strava cez deň (hovoríme o starších deťoch) pomôže, aby večer nepocítili vlčí hlad (pred rastovým špurtom sa mu však nevyhnete).
Nevhodné prostredie na spánok
Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Na to nezabúdajte ani pri poobedňajšom spánku u detí. Vytvoriť im vhodné prostredie na spánok, či už denný alebo večerný, je rovnako dôležité. To platí napríklad o rozptýleniach, ktoré je dobré odstrániť, stlmiť televíziu, alebo rovno vypnúť, odstrániť mobily a tablety, pripraviť prítmie, čistú, dobre vetranú izbu s primeranou teplotou a komfortnou posteľou, dieťa neprehriať teplým oblečením, pripraviť biely šum (funguje u bábätiek, ktoré sú zvyknuté na zvuky a hluk z obdobia pobytu v maternici), ak to funguje, alebo ho uložiť spať do miestnosti, kam nezasahuje priveľa hluku z ulice, štekot psa a krik hrajúcich sa detí.
Dlhé alebo neskoré denné spanie
Postupne ako deti rastú a vyvíjajú sa, počet denných spánkov sa znižuje a aj nočný spánok sa mení. Niektorí rodičia sa tomu vehementne bránia, čo je pochopiteľné, pretože vďaka dennému spánku sa zrazu aj krajšie upratuje, doháňajú zameškané povinnosti, alebo v pokoji varia. Lenže aj to je súčasť vývoja. Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať, alebo sa dieťaťu bude horšie zaspávať v noci po prebudení, či vás už o piatej ráno bude ťahať z postele.
To sa však netýka všetkých detí. Niektoré predsa viac denných spánkov alebo jeden dlhší poobedňajší potrebujú, hoci sa tomu rodičia bránia, alebo sa bráni samotné dieťa. To isté platí aj pri večernom zaspávaní - ak dáte dieťa neskoro večer spať s tým, že aspoň si pospí dlhšie ráno, alebo rýchlejšie zaspí - tak to neplatí - aj podľa skúseností rodičov. Výskumy ukázali, že ranné vstávanie v tú istú hodinu je oveľa dôležitejšie pre bdelosť a energiu cez deň. A čím neskôr ho dáte večer spať, tým horšie môže zaspávať alebo na druhý deň bude len viac unavenejšie a podráždenejšie.
Obrazovky, tablety a modré svetlo
Hoci sa odporúča, aby deti do dvoch rokov neboli vystavené obrazovkám moderných technológií, nie vždy sa to dá dodržať. Napríklad pri cestovaní si rodičia pomáhajú tabletom, aby dieťa nekričalo a nepreplakalo, alebo sa k nim dostanú detičky vďaka starším súrodencom, ktorí sa cez tablety vzdelávajú. Nech už je to váš prípad alebo nie, odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzbudzujúceho ospalosť. Navyše niektoré štúdie (konkrétne britská) hovoria, že každá hodina naviac strávená na obrazovke môže dieťa stáť až o 26 minút menej spánku v noci. Nešlo len o kratší spánok, ale aj horšie zaspávanie. Takže preč s večernou stimuláciou tabletami a mobilmi.
Priskorý prechod z postieľky na posteľ pre „veľkáča“
Áno, ide o ďalší krásny míľnik v živote dieťaťa, ale je skutočne naň pripravené práve to vaše a práve v tomto momente? Odporúčame postupné „premiestňovanie“ a zvykanie si na veľkáčsku posteľ alebo spanie vo vlastnej detskej izbe. Napríklad tak, že v nej začne spávať cez deň, alebo spoločne v nej trávite čas večer a odpustíte, ak si v noci príde ľahnúť k vám, do postele, na ktorú si tak zvyklo. Alebo z tohto procesu spravte malú oslavu - dieťa si vyberie vlastné obliečky, plyšáka, tlmené nočné osvetlenie - ale postieľku pre istotu stále nechajte pripojenú k vlastnej posteli ako pripomienku, že stále je u vás vítané. A potom sa spoločne rozhodnite - aj s dieťaťom - dať jej zbohom.
Nerealistické očakávania
Všetky tieto rady sú krásne a dobre znejú, ale prax je a býva úplne iná. Jednak preto, že každé dieťa je malá osobnosť a individualita a možno práve v prípade toho vášho neplatí nič z toho, čo tu spomíname. Najmä ak napríklad ste neustále na cestách, takže o spánkovom režime sa nedá hovoriť. Alebo ste rozvedená, dieťa je v striedavej starostlivosti a otec/matka, s ktorým už nezdieľate spoločnú domácnosť, tieto zásady nedodržiava. Práve konzistentnosť u oboch rodičov je dôležitá pri navykaní si na istý režim a rutinu.No pripomíname, že niektorí rodičia majú aj napriek tomu očakávania, ktoré sa s realitou ani nestretli. Ako spoločnosť netrávime pri bábätkách dosť času, aby sme napríklad vedeli, že ich spánok nie je lineárny, že nie je prirodzené, aby od narodenia spali samé vo vlastnej posteli a vlastnej izbičke. Aby sme poznali ich vývoj a mohli využiť intuíciu (ktorá sa tým kriví). Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám. A vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem tam rutinu narušíte. Alebo narušíte flexibilitu sem tam rutinou. Ako je každé dieťa individualita, tak aj rodina ako celok je odlišná od druhej.
Ako pomôcť dieťaťu prežiť 12-mesačnú regresiu spánku (so špecialistom na spánok Chrisom Winterom, MD)
Kedy zájsť k pediatrovi?
Nočné budenie u bábätiek je bežným javom, ktorý môže znepokojovať mnohých rodičov. Ak však pretrváva alebo sú prítomné ďalšie príznaky, je dôležité zvážiť návštevu pediatra. V prípade, že problémy pretrvávajú, zvážte návštevu odborníka. Ak je bábätko choré alebo ho niečo bolí, časté nočné budenie je vtedy úplne prirodzené a normálne.
Všeobecné pravidlá pre bezpečný spánok
Na záver len dodávame, na čo ale v prípade spánku určite nezabúdajte, aby ste zabezpečili maximálnu bezpečnosť a pohodlie dieťaťa:
- Ukladajte dieťatko spinkať na chrbát na pevnej, rovnej podložke. Žiadne mäkké vankúšiky, hračky či iné mäkké objekty, do ktorých by sa mohlo ponoriť a predstavovali by prekážku pre dýchacie cesty.
- Ukladajte deti spať bez prekrytia úst, nosa, hlavy kvôli dýchacím cestám.
- Ukladajte ich nadojčené, nakŕmené, prebalené, čisté.
- Ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu.
- Deti do 1 roka potrebujú našu asistenciu, neignorujte ich potreby - aj potrebu blízkosti rodiča.
- Ste vyčerpaní? Ľahnite si spať vedľa dieťaťa aj vy a povinnosti odložte na inokedy - vaše zdravie je prvoradé. Ste vyčerpaní a máte pocit, že to nezvládate? Hoci nočné prebúdzanie u detí a následné problémy so zaspávaním predstavujú pre rodičov mimoriadne náročné chvíle, uvedomte si, že ide len o časovo ohraničené obdobie. V prípade, že ho spôsobujú rastové bolesti, sa samo prirodzene skončí. Ak sú však na príčine rôzne strachy alebo stresy, neodkladajte rozhovor s dieťaťom, aby ste mu ich pomohli zvládnuť.
tags: #preco #dieta #v #noci #murci