V takmer každej triede sedia jeden až dvaja žiaci, ktorí sú z najrôznejších dôvodov inými deťmi z kolektívu vylúčení. Spolužiaci často ani nevedia vysvetliť, prečo to a to dieťa nemajú vlastne radi. „Moje dieťa je outsider!“ - ak vyslovia rodičia túto vetu, jedná sa vo väčšine prípadov o problematickú situáciu tak pre dieťa ako i pre rodinu. Outsiderom sa totiž dieťa nestáva cez noc, ale vývoj tohto problému sa tiahne dlhšiu dobu, kedy sa dieťa dostáva či už v triede alebo inom okolí do sociálneho ústrania.
Deti vedia byť kruté, tento všeobecne známy výrok sa, žiaľ, neustále potvrdzuje, lebo deti bývajú vo svojich vyjadreniach veľmi priame a neberú ohľad na to, že je niekto iný. Takéto správanie však patrí k normálnemu vývoju, lebo deti sa až časom naučia pohybovať sa ohľaduplne a pozorne vo svojom sociálnom okolí.
Dôvody sociálneho vyčlenenia detí
Prečo sa dieťa vlastne stáva outsiderom? Dôvodov môže byť viacero. Napríklad dieťa s problémami v učení má často problémy samo so sebou. Vidí, že je iné ako ostatní, neustále má takú skúsenosť, že „všetci ostatní“ už „všetko“ vedia, len ono samo sa vníma ako hlúpe alebo lenivé. Má pocit, že nepatrí k zvyšku triedneho kolektívu a kompenzuje toto správanie nezriedka posilnením svojej „inakosti“ tým, že vedome provokuje učiteľov alebo sa stáva triednym klaunom.
Vývinová zaostalosť týkajúca sa sociálnej alebo telesnej oblasti môže byť tiež vinná za vyčlenenie dieťaťa z kolektívu. Niektoré deti nie sú ešte telesne tak zrelé, možno sú menšie ako ostatní a možno aj bacuľatejšie. Takéto deti bývajú potom menej úspešné na hodinách telocviku. Ďalej poznáme tzv. nezrelých outsiderov: to sú deti, ktoré trochu zaostávajú vo vývoji a potrebujú čas. Alebo deti, ktoré sú doma preťažované a v skupine oddychujú tak, že zaujímajú pasívnu pozíciu.
Existujú aj nefér vyčlenené deti, ktoré sú vytlačené na okraj kvôli bezvýznamným veciam. Dôležitú úlohu tu zohráva sociálny pôvod, alebo ak je dieťa telesne iné, má rečovú vadu, pehy, ryšavé vlasy a pod. Niektoré deti, žiaľ, trpia určitými predsudkami - a to majú odpozorované zo sveta nás dospelých a vyčleňujú potom deti zo svojej prítomnosti preto, lebo sú deťmi prisťahovalcov, alebo nie sú tak majetné ako ony samy.
Introvert verzus outsider
Máte doma dieťa, ktoré rado vyhľadáva samotu? Namiesto bláznivých hier sa venuje knihám, kresleniu či stavebniciam? S veľkou pravdepodobnosťou máte doma malého introverta. Nie je to žiadna vada. Introverti sú ľudia, ktorí jednoducho milujú ticho a samotu si užívajú. Niežeby mali problém s ľuďmi, ale hluk a veľké skupiny ich znervózňujú.
Problém nastáva vtedy, keď sa spoločnosť snaží introverta násilne zmeniť na extroverta. Susan Cain, autorka knihy Quiet, tvrdí, že introverti sú neustále tlačení do spôsobu života extrovertov - očakáva sa od nich, že budú milovať tímovú prácu, brainstormingy či premýšľanie nahlas. To vedie k mrhaniu ich talentu. Introvertní vodcovia sú pritom často kreatívnejší a dávajú svojim podriadeným viac priestoru na ich nápady.
Hranica medzi izoláciou a šikanovaním
Šikanovanie je násilie. Bez debaty. Hoci začínať sa môže takmer nevinne, ako vyťahovačky a boj o pozície v partii, pre šikanu je charakteristické, že sa deje cielene, opakovane a sústavne. Môže mať formu verbálnu, krádeže vecí, alebo provokatívneho ignorovania.
Je dôležité rozlišovať medzi prirodzenou potrebou samoty a situáciou, kedy je dieťa terčom. Ak dieťa naznačí, že ho v škole prezývajú, vystrájajú mu kanadské žartíky alebo mu ubližujú, musíme zbystriť pozornosť. Šikanovanie je problém, ktorého sa dieťa bez pomoci dospelých nezbaví. Alarmujúcim faktom je, že len šesť percent detí povie o šikane učiteľovi.
Aktívna rola rodiča a spolupráca so školou
Najlepšie by bolo nenechať zájsť tieto záležitosti až tak ďaleko. Pri obzvlášť rastom malých a nedostatočne zrelých deťoch sa odporúča potlačiť svoje vlastné ambície a požiadať o odklad povinnej školskej dochádzky. Dieťa teda nastúpi do prvého ročníka o rok neskôr, keď vo svojom vývoji dobehne ostatných.
Učitelia prvého stupňa základnej školy vedia veľmi dobre narábať s rôznymi sociálnymi problémami, pretože sprevádzajú triedu väčšiu časť vyučovania. Učiteľ môže napríklad vytvoriť pracovné skupiny z rôznych detí, ktoré plnia úlohy vyžadujúce dlhšiu časovú prípravu. Tak je možné vyhnúť sa už dopredu problémom outsiderstva a zničiť ho už v zárodku.
Ak sa dieťa žaluje, že ho prezývajú, treba si ho zobrať bokom a porozprávať sa. Venujte mu pozornosť a ukážte mu, že ho beriete s jeho problémom vážne. V situáciách, kedy je dieťa "mamičkiným maznáčikom", sa musí naučiť odpútať od matky a ukázať viac samostatnosti.
Sila komunity a prijatie inakosti
Dôležitosť podpory komunity zdôrazňuje aj Zlatica Maarová, spoluzakladateľka Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí. Podeliť sa o vlastné skúsenosti a situácie v bezpečnom prostredí je podporou samo osebe. Budovanie komunity je alfou a omegou, pretože spoločne dokážu rodičia vyjadriť skrivodlivosť a podporiť jednotlivca tam, kde štát zlyháva.
Často stačí málo - byť tým, kto tému otvorí. Aktívny prístup rodiča je vždy len plus. Ak viete, že obeť v tom nie je sama a niekto ju chráni, je to pre ňu zásadná psychologická vzpruha. Rodičia by sa nemali hanbiť vyhľadať odborníka, ktorý poradí, ako upokojiť nervózne dieťa alebo navrhne individuálne relaxačné cvičenia.
Sebavedomie pre deti - 10 spôsobov, ako si vybudovať sebavedomie a sebavedomie
Útecha pre všetkých rodičov, ktorých dieťa zaujíma v triede pozíciu „outsidera“ - máte jednoducho výnimočné dieťa. A lepšie je byť outsiderom ako tzv. „insiderom“, ktorý sa prispôsobuje, len aby ho mali ostatní radi, pričom stráca vlastnú identitu. V nepredvídateľnej dobe potrebujeme nachádzať tie najlepšie riešenia a práve jedinečný pohľad detí, ktoré stoja na okraji, môže byť v dospelosti ich najväčšou devízou.
tags: #preco #je #dieta #outsider