Snaha dieťaťa spievať je pre rodičov často zdrojom radosti a hrdosti, prináša chvíle spoločne prežívanej pohody a posilňuje vzájomné puto. No čo ak dieťa nevie spievať alebo má s tým problémy? Táto situácia môže vyvolávať otázky a obavy, avšak nemusí to nutne znamenať, že dieťa má nejaký vážny a neriešiteľný problém. Schopnosť spievať je komplexná zručnosť, ktorá závisí od viacerých faktorov, vrátane kvality sluchu, osvojenia si správnej hlasovej techniky a rozvinutého hudobného cítenia. Ak dieťa nevie spievať, môže to byť spôsobené rôznymi faktormi, ktoré sa dajú ovplyvniť a rozvíjať vhodnou podporou a cielenými aktivitami.
Komplexnosť spevu a jeho základné prekážky
Problémy so spevom u detí môžu mať rôzne príčiny, ktoré je možné rozdeliť do niekoľkých kategórií, pričom často ide o kombináciu viacerých faktorov. Jednou z hlavných príčin, prečo dieťa nevie spievať, je nedostatok sluchovej diferenciácie. To znamená, že dieťa nerozoznáva presne výšku tónov a následne nedokáže ich správne reprodukovať svojim hlasom. Tento stav môže byť spôsobený nedostatočným rozvojom sluchového vnímania, ktoré je kľúčové pre intonáciu, alebo jednoducho nedostatkom skúseností s hudbou a aktívnym spevom už od raného veku.
Ďalším dôležitým aspektom je nesprávna hlasová technika. Správna hlasová technika je totiž kľúčová pre kvalitný a zdravý spev. Deti, ktoré nemajú správnu techniku, môžu mať problémy s dýchaním, ktoré je základom pre oporu hlasu, ďalej s tvorbou tónov a s ovládaním hlasiviek, čo vedie k neistému alebo nezvučnému spevu. Nedostatok hudobného cítenia tiež prispieva k ťažkostiam. Hudobné cítenie zahŕňa schopnosť vnímať rytmus, melódiu a harmóniu, ktoré sú esenciálne pre súlad spevu s hudobným podkladom. Deti, ktoré nemajú rozvinuté hudobné cítenie, môžu mať problémy s intonáciou a s tým, aby sa ich spev zhodoval s hudbou, čo môže pôsobiť ako "falošné" spievanie.
Zaujímavým fenoménom je, že schopnosť spievať je spojená s duševným zdravím. Hoci „disvokalita“ nie je medicínsky uznaná ako zdravotná porucha v zmysle dyslexie alebo dysgrafie, ktoré sú popísané ako znížená schopnosť čítať alebo písať písmená a nijako nesúvisia s inteligenciou, spev má na zdravie dokázateľné účinky. Donedávna spieval takmer každý človek, a to od mala až do staroby. V polovici dvadsiateho storočia, keď náš svet začali viac ovládať médiá, bola táto schopnosť čoraz viac znižovaná a civilizačný stres sa priamo úmerne zvyšoval. Schopnosť spievať, uvoľniť sa ozvučeným dychom, je teda hlboko prepojená s našou psychikou. Ak schopnosť rýchlo čítať či písať nemusí mať priamy vplyv na zdravotný stav, schopnosť spievať má na zdravie dokázateľné a významné účinky. Preto je dôležité nevzdávať sa tohto dôležitého prejavu slobody, citu, ducha aj duše.
Vplyv sluchu a iných fyziologických faktorov na hlasový prejav
Jednou z najzákladnejších fyziologických príčin, prečo dieťa nevie spievať, je porucha sluchu. Ak dieťa dobre nepočuje, nemôže správne vnímať výšku tónov a nedokáže ich presne reprodukovať svojim hlasom. V takom prípade je nesmierne dôležité navštíviť odborníka - otorinolaryngológa a audiológa - a zistiť, či dieťa nemá nejaký problém so sluchom. Pre väčšinu detí, ktoré majú menšiu poruchu sluchu, je odzeranie z úst počas bežného dňa iba doplnkom k tomu, čo vnímajú sluchom. Na „čítanie z pier“ sa spoliehame aj my počujúci ľudia, keď máme ťažkosti porozumieť v hlučnom prostredí, napríklad v lietadle, vo vlaku, na rockovom koncerte alebo počas fénovania vlasov. Pre deti s poruchou sluchu má odzeranie z úst ešte väčší význam, avšak nemôže plne nahradiť sluchové vnímanie, ktoré je pre spev nevyhnutné.
Strata sluchu u detí - príznaky, príčiny a typy straty sluchu
Okrem sluchu môžu na správnu výslovnosť a celkovú tvorbu hlasu vplývať aj ďalšie genetické a environmentálne faktory. Medzi ne patria zväčšená nosová mandľa, časté zápaly stredného ucha, chronické nádchy a soplíky, či alergie, ktoré môžu obmedziť priechodnosť dýchacích ciest a ovplyvniť rezonanciu hlasu. Dôležitý je aj správny zhryz. Pre optimálny rozvoj rečových a hlasových orgánov je dobré naučiť dieťa čo najskôr hrýzť tuhú stravu, piť z pohárika a eliminovať, respektíve najneskôr po druhom roku života úplne odstrániť používanie cumlíka a dojčenskej fľaše, ktoré môžu negatívne ovplyvniť vývin oromotoriky. Rovnako je kľúčové naučiť dieťa správne smrkať a dýchať nosom, čo podporuje zdravý vývin dýchacieho systému a má priamy dopad na hlasovú produkciu.
Psychologické aspekty a emocionálna rezonancia hudby
Okrem fyziologických a technických príčin zohrávajú kľúčovú úlohu aj psychologické faktory. Tréma, nízke sebavedomie alebo strach z kritiky môžu mať negatívny vplyv na spevácky výkon dieťaťa. Deti, ktoré sa cítia neisto, hanblivo alebo sa boja zlyhania, môžu mať problémy s uvoľnením hlasu a s tým, aby sa prejavili naplno. Dieťa môže byť rezervované, nesamostatné, príliš viazané na rodiča, čo všetko môže brániť spontánnemu prejavu, vrátane spevu. Niekedy sa tieto faktory prejavujú aj ako elektívny mutizmus. V tomto prípade, ak dieťa pomerne plynulo rozpráva v akomkoľvek prostredí okrem prostredia rodinného, často sa jedná o problémovú či nefunkčnú rodinu. Zvyčajne sa objavuje pred piatym rokom a dieťa sa prejavuje ako utiahnuté, čo sa niekedy ťažšie rozpozná, skôr až po nástupe do školy. Elektívny mutizmus sa štatisticky častejšie vyskytuje u dievčat a niektoré jeho príznaky môžu mať aj deti trpiace autizmom, Aspergerovým syndrómom, schizofréniou, mentálnym postihnutím, sociálnou fóbiou, depresiou, poruchou opozičného vzdoru alebo úzkostnou poruchou.
Je dôležité si uvedomiť, že deti reagujú na hudbu a spev aj emocionálne, a to aj v ranom veku, kedy ešte nemusia plne rozumieť komplexným pojmom. Mnoho rodičov sa stretáva so situáciou, keď ich dieťa prejavuje silné emócie pri počúvaní alebo pri speve. Napríklad, niektoré deti začnú plakať pri speve, hoci rodičia sú presvedčení, že ich to „dojíma“. Ako jedna mamička spomenula, jej dvojročný syn vždy, keď mu spieva, začne plakať a hovorí, že ho to dojíma. Iná mamička potvrdila, že jej staršia dcéra sa vždy rozplakala, napríklad pri pesničke „Čierne oči choďte spať“, a doteraz neznáša melancholické melódie. Aj pätnásťmesačné dieťa môže začať plakať, keď spieva otec, alebo nemôže počúvať určité pesničky na YouTube. Psychológovia to popisujú ako „emotional contagion“, čiže emocionálnu nákazu, kde sa silné emócie, prenášané napríklad piesňou, prenesú aj na dieťa. Aj keď dvojročné dieťa nemusí plne chápať pojem "dojímať", je schopné cítiť a prežívať emócie spojené s melódiou, či už je to radosť, smútok, alebo nostalgia. Podobné videá malých detí, ktoré ronia slzy pri krásnej či clivej melódii, zatiaľ čo sa usmievajú, sú svedectvom o hĺbke vplyvu hudby na detskú psychiku.
Dysmúzia a širšie vývinové poruchy učenia
Vo svete špecifických vývinových porúch učenia má svoje miesto aj dysmúzia, známa tiež ako amúzia. Táto porucha sa prejavuje problémami v rozlišovaní tónov a melódie. Človek s dysmúziou si nepamätá melódiu, nerozlišuje ju, rovnako ani rytmus, a spravidla nevie ani spievať. Dysmúzia sa zaraďuje medzi vývinové poruchy učenia, podobne ako dyslexia (porucha čítania), dysgrafia (problémy s písaním) či dyskalkúlia (problémy s matematikou). Hoci najväčší dopad dysmúzie na život je väčšinou ten, že človek je ochudobnený o zážitok z hudby, ktorý má inak priaznivý vplyv na psychiku, ide o špecifickú poruchu hudobných schopností. Prejavuje sa neschopnosťou rozoznávať tón, písať noty, určiť zvuk hudobných nástrojov alebo spievať. Zaujímavé však je, že ľudia s dysmúziou môžu mať hudbu rovnako radi ako ľudia, ktorí ňou netrpia, napriek tomu, že sa nikdy nenaučia hrať na hudobný nástroj.
Strata sluchu u detí - príznaky, príčiny a typy straty sluchu
Na Slovensku sa v posledných rokoch pristupuje k zodpovednejšej diagnostike vývinových porúch učenia. Deti už nie sú vnímané ako lenivé, ale prihliada sa na ich špecifické potreby a obmedzenia. Detí s poruchou učenia pritom nie je málo, týka sa približne 2 - 4% detí. Je teda vysoká šanca, že sa s takéto dieťa vyskytne aj vo vašom okolí, prípadne porucha ovplyvní vaše dieťatko. Okrem spomínaných porúch existujú aj ďalšie, ktoré ovplyvňujú vývin dieťaťa. Dyskalkúlia je pomerne častá porucha učenia, ktorá sa zreteľne prejaví, keď dieťa nastúpi do školy. Ide o poruchu matematických schopností a neschopnosť pracovať s číslami. Dieťa nielenže nedokáže správne čítať a písať čísla, nevie ich vzájomne porovnávať, ale má postupne problém s akýmikoľvek matematickými operáciami. Má problém identifikovať znamienka a orientovať sa v čase či plánovať úlohy, pričom môže byť aj finančne negramotné.
Dyspraxia je ďalšia špecifická porucha, ktorá sa prejavuje zníženou schopnosťou obratnosti a zručnosti. Prejavuje sa už od útleho detstva, no výraznejšia sa stáva v období predprimárneho vzdelávania či v škole. Deti s dyspraxiou pôsobia neobratne a nemotorne, majú ťažkosti pri manipulácii s hračkami, domácich prácach a pracovnom vyučovaní. Táto neurovývinová porucha nemá vplyv na intelekt či bystrosť dieťaťa, avšak zhoršuje kvalitu života a v škole prospech. Niektorí odborníci vravia, že túto poruchu je možné odhaliť už v dojčenskom veku, keďže dieťa obvykle neskôr sedí, chodí a rozpráva. Medzi menej známe poruchy patrí aj dyspinxia, ktorá sa prejavuje neschopnosťou vyjadriť sa kreslením. Učenie je zdĺhavé a bez výrazného efektu, čo v staršom predškolskom veku vedie ku kritike a strate motivácie kresliť. Dieťa s akoukoľvek poruchou učenia si vyžaduje svedomitý a trpezlivý prístup. Je vhodné, aby takéto dieťa malo vyvážene nastavený celkový režim, vhodný výber mimoškolských aktivít a stravovanie plné vitamínov a minerálov.
Význam spevu a hudby pre celkový vývin dieťaťa
Všimli ste si niekedy, ako sa rozžiari tvár vášho dieťatka, keď započuje pesničku, ktorú pozná? Alebo ako sa inštinktívne pohupuje do rytmu chytľavej melódie? Hudba a rytmus hrajú dôležitú úlohu v živote dieťaťa už od najútlejšieho veku. Deti prirodzene reagujú na zvuky, melódie a rytmy, a tieto prvky môžu byť využité na podporu ich všestranného vývinu. Hudobné aktivity sa stávajú dôležitým nástrojom, ktorý pomáha deťom zlepšovať ich kognitívne, motorické, jazykové a sociálne zručnosti. Vedci z Harvardu prišli s teóriou, že detská pieseň sa vyvinula ako spôsob, ako by rodičia mohli deťom signalizovať, že ich potreby boli splnené, zatiaľ čo napríklad hľadali potravu alebo sa starali o súrodencov. Jadrom harvardskej teórie je myšlienka, že hudba - piesne sú o pozornosti, o vysielaní signálov rodičov deťom. V dávnych dobách, kedy boli ľudia ohrozovaní predátormi a kedy hrozilo, že plač dieťaťa by mohol nejakého predátora prilákať, mama začala spievať, aby dieťa upokojila.
V jednoduchých piesňach sa začali objavovať informácie o tom, ktoré potraviny sú jedovaté, aké činnosti sú pre dieťa nebezpečné. Rodičia nemohli byť vždy pri deťoch, nemohli im neustále venovať pozornosť. Cez neustále opakované piesne sa deti dozvedeli a naučili, na čo je dobré si dávať pozor. Autor teórie Krasnow dáva na zváženie: „Keď sa budem pozerať na svoje deti, mohli by mať určitú istotu, že ich sledujem, že majú moju pozornosť. No ja pri tom pozeraní môžem premýšľať nad niečím úplne iným a vôbec netuším, čo mi deti hovoria alebo čo by v danej chvíli potrebovali. Mali by dostať lepší signál. Ak budem spievať, nemôžem sa rozprávať s niekým iným, nemôžem utekať, pretože musím pri speve ovládať svoj hlas.“ Druhý z autorov teórie dodáva: „Rodičia prispôsobujú svoj spev v reálnom čase tým, že menia melódiu, rytmus, tempo spevu, pridávajú pohyby rúk, skáču, menia výraz tváre … Všetko toto môže byť naladené a prispôsobené stavu dieťaťa, jeho prežívaným emóciám. Zhoda alebo nesúlad medzi správaním dieťaťa a rodičovským spevom môže byť informáciou o tom, či rodič dáva pozor a sleduje dieťa a jeho potreby a do akej miery ich vie uspokojiť.“
Keď sa presunieme do súčasného sveta, spievanie deťom má stále obrovský význam. Pravdepodobne najdôležitejšou vývojovou výhodou spievania je, že stavia základ bezpečnému pripútaniu. Keď spievate dieťaťu, zahŕňa to obvykle aj očný kontakt, telesný dotyk, úsmev a pohojdávanie. Toto všetko poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a napomáha rozvoju bezpečnej vzťahovej väzby - pri očnom kontakte napríklad dieťa dostáva správu, že je dôležité, milované a že v tomto okamihu je stredom vášho vesmíru. Spievanie je úžasnou formou emocionálnej komunikácie. Pri narodení dieťa rozoznáva hlas svojej mamy, ktorý počúvalo deväť mesiacov v brušku. Hlas rodičov preň zostáva nesmierne dôležitý najmä v prvých mesiacoch. Upokojujúci účinok spevu na novorodeniatka je taký silný, že zlepšuje srdcovú frekvenciu, respiračnú frekvenciu, spánok, i prírastok na hmotnosti u predčasne narodených detí. Dieťa veľmi skoro, už okolo dvoch mesiacov veku, začína s rodičom komunikovať, keď mu spieva. Postupom času začne dieťatko kopírovať rytmus, výrazy tváre. Majte na pamäti, že komunikácia je záležitosť dvoch strán. Ak spievate dieťaťu nahlas, je to oveľa efektívnejšie, než keď mu len pustíte CD, DVD alebo YouTube. Pri spievaní automaticky meníte tempo, výšku tónov podľa toho, čo dieťa potrebuje - začnete napríklad spievať vyšším tónom a rýchlejšie, ak dieťa potrebujete zaujať, udržať jeho pozornosť, alebo naopak pomalšie, ak sa dieťatko potrebuje upokojiť.
Spievanie podporuje aj kognitívny vývin, môže pomôcť dieťaťu rozvíjať schopnosť zamerať a udržať pozornosť na dlhší čas. Zároveň je spievanie veľmi silným nástrojom, ktorý pomáha dieťaťu učiť sa jazyk. Je to skvelý spôsob, ako dieťaťu predstaviť nové slová a zvuky. Opakovanie textov v detských piesňach podporuje rozvoj reči a zlepšuje schopnosť počúvať. Dieťa sa učí reč napodobňovaním. Čím častejšie dostáva zvukové podnety, tým viac ich bude napodobňovať. Toto je kľúčové najmä v období, keď samo ešte nehovorí, pretože len tak sa naučí vnímať zvukovú stránku reči. Podľa rytmu, melódie a intonácie sa naučí rozpoznať obsah nášho prejavu, hoci jednotlivým slovám ešte presne nerozumie. Deti majú rady rituály a uspávanky, pesničky či riekanky sú vždy tie isté. Opakovaním sa deti texty naučia a môžu si spievať zároveň s dospelými. Sú i deti, ktoré sa neskôr spievaním pesničiek vedia upokojiť či zabaviť aj samé. Spievanie pomáha dieťatku ovládať emócie. To na začiatku života ešte nevie, preto malé bábätká toľko plačú. Je to pre nich jediný spôsob, ako komunikovať so svojim okolím. Postupom času dieťa s pomocou dospelých rozšíri svoj repertoár, jeho mozog sa naučí, ako emócie, ktoré ho niekedy zaplavujú, postupne regulovať. Piesňami dokážete dieťa upokojiť, keď sa bojí, utíšiť, keď je rozrušené, rozveseliť, keď je smutné. A vôbec nevadí, že spievate falošne. Najmä s citom! Veľa rodičov hovorí, že nemôžu dieťatku spievať, pretože to nevedia, pretože spievajú falošne. To vôbec nevadí! Vašim cieľom predsa nie je vychovať doma speváka či speváčku. Dôležité je, že aj nedokonalým spevom viete odovzdať dieťatku všetko z vyššie uvedeného. Môžete si aj pustiť pesničku a s potomkom v rytme pochodovať - rýchlo, pomaly, krátkymi krokmi. Skrátka sa vyšantíte. Použite rôzne hudobné nástroje, hoci aj len dve lyžice. Všetko to bude pre dieťa nielen zdrojom zábavy, ale aj cenného učenia sa a rozvoja.
Praktické rady pre rozvoj speváckych schopností a reči
Ak sa vaše dieťa trápi s tým, že nevie spievať, existuje niekoľko účinných spôsobov, ako mu môžete pomôcť. Najdôležitejšie je dieťa podporovať a povzbudzovať. Chváľte ho za každý pokrok, aj ten najmenší, a vyzdvihujte jeho silné stránky. Dajte mu najavo, že na ňom záleží a že ho máte radi, aj keď mu spev nejde tak, ako by si želalo. Jana Klusoňová, ktorá pracuje s malými spevákmi, zdôrazňuje, že pri speve pre radosť vôbec nejde o to, ako človek spieva, ale len o to, aby spevom prejavil radosť. „Mali by sme spievať, či už vieme, alebo nie. Dôležité je, že spievame radi,“ upozorňuje.
Strata sluchu u detí - príznaky, príčiny a typy straty sluchu
Existuje mnoho hravých aktivít, ktoré môžu pomôcť dieťaťu rozvíjať sluchové vnímanie, kľúčové pre intonáciu. Môžete skúšať rozpoznávať rôzne zvuky v okolí, hrať hry na výšku tónov alebo spievať jednoduché pesničky a tlieskať do rytmu. Ak je problém hlbší a pretrvávajúci, hodiny spevu s kvalifikovaným pedagógom môžu dieťaťu pomôcť získať správnu hlasovú techniku a rozvíjať hudobné cítenie. Pedagóg dokáže identifikovať slabé miesta a zamerať sa na ich systematické zlepšenie. Spievanie v zbore alebo hudobnej skupine môže byť pre dieťa skvelou príležitosťou, ako sa učiť od ostatných, získavať skúsenosti s vystupovaním pred publikom a budovať sebavedomie v podpornom prostredí. Vytvorte pre dieťa pozitívne a podporujúce prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne a uvoľnene. Vyhnite sa kritike a sústreďte sa na pozitívne aspekty jeho spevu. Nechajte ho spievať pesničky, ktoré má rado, a povzbudzujte ho, aby sa prejavilo naplno.
Kedy so spevom začať? Novodobé výskumy dokazujú, že hudba má význam ešte v prenatálnom období človeka. Vedci zistili, že už šesťtýždňový plod v matkinom brušku dokáže reagovať na upokojujúcu hudbu. A čím je embryo väčšie, tým viac melodická hudba a hlas matky pozitívne vplývajú na utváranie jeho nervového systému. Dokonca sa dokázalo, že po narodení si deti pamätajú nielen hudbu, ale aj hlasy rodičov, akými sa im ešte počas tehotenstva prihovárali. Muzikoterapia sa v súčasnosti zavádza už aj pre predčasne narodené deti, ktorým sa ešte v nemocnici púšťajú nahrávky rozprávania a spevu rodičov. Jana Klusoňová odporúča rodičom, aby deťom spievali od narodenia. Keď začnú hovoriť, spievajte spolu s deťmi. Nakoniec deti začnú spievať aj samy. Urobte si zo spievania každodenný rituál. Najlepšia je pieseň s opakujúcim sa a jednoduchým rytmom. Dnešné matky na spev často zabúdajú. Je však dobré pripomenúť si staré tradície, pretože ide o najlepší spôsob, ako sa dajú kontrolovať detské emócie. Keď novorodenci dávajú najavo nepokoj, skúste im radšej spievať, než na nich hovoriť.
Na podporu očného kontaktu a odzerania, ktoré sú dôležité pre komunikáciu a neskôr aj pre spev, je kľúčové udržiavať s dieťaťom očný kontakt už od narodenia. Opakujte zvuky a pohyby, ktoré vaše dieťa robí. Výraz tváre by mal byť v súlade s tým, čo hovoríte a prežívate. Spievajte svojmu dieťaťu, keď ho máte v náručí, čo najviac, ako sa dá. Dbajte na to, aby bola čo najčastejšie vaša tvár vo výške tváričky dieťaťa, aby mohlo sledovať vaše ústa priamo pred sebou. Prikladajte si k ústam predmety alebo farebné hračky, o ktorých hovoríte. Rozprávať by ste mali gramaticky správne a nemali by ste prehnane používať zdrobneniny, pretože sú dlhé, horšie sa odzerajú a vyslovujú.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a rola logopéda
Ak máte obavy o rečový vývin svojho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Logopéd dokáže posúdiť rečové schopnosti dieťaťa a navrhnúť vhodnú terapiu, ktorá môže nepriamo podporiť aj spevácke schopnosti zlepšením hlasovej produkcie a artikulácie. Dôležitým indikátorom, kedy vyhľadať logopéda, je obava rodičov. Tí intuitívne často cítia, že dieťa sa nevyvíja ako jeho rovesníci. Už veľmi skoro môžeme pozorovať, či sa dieťa oneskoruje vo vývine alebo registrovať neplynulosti v reči.
Logopedickú pomoc by ste mali vyhľadať pre vaše dieťa v rôznych fázach vývinu:
- V 2. roku dieťaťa, ak: má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov), rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva, nedostatočne reaguje na pokyny rodičov, netvorí dvojslovné vety (napríklad mama daj, mama poď), má problémy s príjmom potravy (odmieta viacero jedál, prijíma len kašovitú stravu, má problémy so spracovaním tuhej stravy), alebo sa hrá prevažne osamote, jeho hra je stereotypná a nenadväzuje očný kontakt.
- V 3. roku dieťaťa, ak: má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč, reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie, má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku, má nesprávnu výslovnosť hlások (napríklad velárne „hrdelné“ R, sykavky Č, Š, Ž, DŽ, C, S, Z, DZ vyslovuje s jazykom medzi zubami, prípadne problémy s vyslovovaním hlások K, T, M, N, P), dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
- V 4. roku dieťaťa, ak: komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná, má hrdelné R, sykavky, alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami, netvorí súvetia a má zlú gramatiku, objavia sa neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to, dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou. V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná, aj keď ešte nemusí byť úplne gramaticky správna a hlásky L, R môže buď vynechávať, alebo ich v reči nahrádzať napríklad hláskami U, V, J.
Oneskorený vývin reči (OVR) sa týka detí, ktorých reč sa nevyvíja podľa štandardných vývinových noriem, hoci majú normálny intelekt, nepostihnuté zmysly, správne sa vyvíjajúcu motoriku, nepoškodené rečové orgány a žijú v primerane stimulujúcom prostredí. Vývinová jazyková porucha (VJP) sa diagnostikuje po 3. roku života, keď sa dieťa v reči síce nemusí oneskorovať, ale jednotlivé rečové míľniky si neosvojuje v primeranej kvalite alebo poradí. Môže sa prejaviť napríklad v zlom rozlišovaní zvukov reči, rozdielom medzi aktívnou a pasívnou slovnou zásobou, kde pasívna môže výrazne prevládať nad aktívnou. Logopéd v takýchto prípadoch kladieme dôraz na podrobnú diagnostiku rečových aj nerečových schopností dieťaťa a zameriava sa na rozvoj prekurzorov reči, tvorbu gest, rozvoj slovnej zásoby a správnej výslovnosti.
Spoločenský tlak a rodičovská zodpovednosť v kontexte vývinu dieťaťa
Je veľmi pravdepodobné, že ak máme dieťa, ktoré nerozpráva alebo rozpráva menej ako súrodenci, bratranci a sesternice, susedkine deti alebo rovesníci, okolie na tento fakt výrazne poukazuje. Možno sú otázky a pripomienky pôvodne myslené v dobrom - možno nám nimi starí rodičia, naši súrodenci, ujovia a tety ukazujú, že nám chcú pomôcť, že sa o naše dieťa zaujímajú, že si robia starosti o jeho zdravie. V každom prípade nás nevhodné otázky a pripomienky dokážu raniť. Sú totiž smerované na citlivé miesto - na naše dieťa a na to, že má nejaké ťažkosti. Často zaznievajú pripomienky ako: „Vieš, ale dieťaťu sa musíš venovať. Asi sa s ním málo rozprávaš, skús viacej, viac jej čítaj. Donúť ho po tebe viac opakovať. Nerozpráva, lebo ju rozmaznávate. On ešte nerozpráva? Prečo ešte nič nehovorí? Ešte stále nerozpráva? Veď aj ten a ten bol spomalený. Taký veľký chlapec a nevie rozprávať! A ona už aj vie niečo normálne povedať? Vymýšľaš si, čo ti chce povedať. Veď jemu vôbec nie je rozumieť. A čo ju neučíš rozprávať? A prečo s tým nič nerobíte? Mala by si s tým niečo robiť! Si si istá, že je v poriadku? Čakaj, ešte má čas. Zbytočne ho na logopédii stresujete. Chlapci sú takí, oni sú v tomto pomalší. V škôlke ho naučia, uvidíš. On z toho vyrastie.“ Tieto poznámky, hoci niekedy dobre mienené, môžu viesť k pocitu viny a frustrácie u rodičov.
Diskusie o talente a schopnostiach detí sú tiež veľmi živé. Niektorí tvrdia, že talent sa nedá naučiť, ale iba rozvíjať, ak ho dieťa má. Iní naopak zastávajú názor, že talent sa získava jedine učením, praktizovaním a silnou vôľou. Teda, že sa dá naučiť krásne kresliť, perfektne spievať, písať knihy, a všetko je to len o psychike a vôli. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je individuálne a má svoje tempo vývoja. Jana Klusoňová, hudobná pedagogička, zdôrazňuje, že deti, ktoré spievajú, sú často emocionálnejšie, empatickejšie a otvárajú sa svetu citlivejším spôsobom. Spev pozitívne ovplyvňuje aj kognitívne funkcie. Mnohí odborníci sa zhodujú v názore, že deti, ktoré sa odmalička hudobne rozvíjajú, získavajú okrem vzťahu k spevu či k hudbe aj predpoklady na rozvoj kognitívnych schopností. Jana Klusoňová odporúča rodičom, aby deťom spievali od narodenia. Keď začnú hovoriť, spievajte spolu s deťmi. Nakoniec deti začnú spievať aj samy. Urobte si zo spievania každodenný rituál.
Netreba sa báť ani „bláznivej spievajúcej rodinnej terapie“. Určite poznáte situácie, keď je doma husté ovzdušie. Maminka môže byť unavená, otecko nahnevaný, deti neposlušné. V rodine nevládne pohoda a napätie sa stupňuje. Práve v takejto situácii môžete vyskúšať bláznivú rodinnú terapiu. Tá spočíva v tom, že jeden člen rodiny vezme do ruky varechu alebo inú pomôcku pripomínajúcu mikrofón a začne z plného hrdla spievať a tancovať. Ostatní ho najprv sledujú a potom sa môžu pridať. Už Aristoteles tvrdil, že po hudobnom zážitku prichádza psychické uvoľnenie. A bájny spevák Orfeus zasa vedel svojím spevom a hrou na lýre nielen upokojiť zvieratá, ale aj rozplakať ľudí. Pytagoras v 6. storočí p. n. l. liečil žiakov hrou na lutnu. Už v minulosti mnohí vedeli, že spev a hudba majú čarovnú moc, a preto sa nebojme aj v 21. storočí využívať ich potenciál.
V súvislosti s modernými technológiami a ich vplyvom na deti sa tiež objavujú názory, že deti nepotrebujú tablety a mobily už od mala, ale potrebujú, aby sa im rodičia venovali a rozvíjali ich inteligenčné a komunikačné schopnosti pomocou hier a hračiek, ktoré sú na to určené. Dlhodobé bezcieľne čumenie do tabletu v ranom veku môže vývoj kognitívnych mozgových funkcií značne spomaliť. Preto je dôležité dbať na prirodzený vývoj dieťaťa a jeho kognitívnych funkcií, a to aj vo veku, keď sa ešte len formuje jeho schopnosť komunikovať a prejavovať sa, vrátane spevu. Pamätajte, že spievanie a hudba sú pre dušu rovnako dôležité ako čítanie a písanie pre vzdelanie a porozumenie. Každý vlk vie zavíjať, každý jeleň vie ručať, každý svrček vie svrlikať a každý človek, okrem zlomeného, donedávna vedel spievať. Nevzdajme sa tohto dôležitého prejavu slobody, citu, ducha aj duše. Spievajme, súrodenci. Prirodzené to môže byť vtedy, keď to bude každý deň. Vtedy to môže byť dobré.
tags: #preco #nevie #moje #dieta #spievat