Výchova dieťaťa je jedným z najväčších ľudských poslaní, ktoré si vyžaduje trpezlivosť, empatiu a stabilitu. Tým, akých ľudí z našich detí vychováme, priamo ovplyvňujeme fungovanie spoločnosti celé desaťročia dopredu. Nie vždy to pri výchove detí ide ľahko, a niekedy robíme chyby, ktoré si možno ani neuvedomujeme. Základom rozumnej výchovy je uvedomiť si povahové črty dieťaťa a na základe toho k nemu aj pristupovať. Čo sa však stane, ak je jeden z rodičov psychicky chorý? Ako táto situácia ovplyvňuje vývoj dieťaťa, jeho vnímanie sveta a schopnosť rodiča efektívne reagovať na jeho potreby? Tento článok sa zaoberá touto náročnou problematikou a ponúka komplexný pohľad na ňu, pričom zdôrazňuje, prečo psychická choroba rodiča môže sťažiť pochopenie a spracovanie informácií o dieťati.
Duševné zdravie ako základ celkovej pohody
Rovnako ako máme fyzické zdravie, máme aj duševné zdravie. Mnohí si však pojem psychické zdravie automaticky spájajú s psychickým ochorením. Pre celkovú pohodu je potrebné mať v poriadku fyzické, ale aj duševné zdravie. Stav nášho psychického zdravia každý deň ovplyvňujú rôzne veci, ako sú medziľudské vzťahy, finančné záležitosti či práca. Duševná nepohoda a každodenný stres však ešte neznamenajú, že máme psychické problémy. Psychické choroby sprevádzajú ľudstvo od počiatku jeho existencie. Postoj spoločnosti k takto postihnutým jedincom sa počas histórie menil od väznenia a mučenia v stredoveku, cez ich „zbožšťovanie“ v niektorých kultúrach až k humánnemu prístupu v 19. storočí. Seriózny výskum príčin vzniku týchto ochorení a možností ich liečenia sa začal až v 20. storočí. V ostatných desaťročiach sa výskyt psychických ochorení zvyšuje. U takmer 30 % Európanov sa počas života vyskytla aspoň jedna forma psychického ochorenia. Najčastejšie sú úzkostné poruchy, depresie a poruchy správania diagnostikované v detstve.
Vplyv psychickej choroby rodiča na dieťa a jeho vývoj
Psychická choroba rodiča môže mať rozsiahly dopad na dieťa, a to v rôznych oblastiach jeho života. Dôležité je si uvedomiť, či dieťa vyrastá s takýmto rodičom od narodenia, alebo k chorobe došlo neskôr. Dieťa, ktoré vyrastá s duševne chorým rodičom odmalička, sa naučí túto situáciu rýchlo vnímať a prispôsobí sa rodinnému režimu, pravidlám a požiadavkám. Iné je to vtedy, keď sa choroba objaví z ničoho nič. Ak sa v rodine vyskytnú psychické ochorenia, je väčšia pravdepodobnosť, že bude duševné zdravie trápiť aj deti, ktoré v tejto rodine vyrastajú. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie, v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou.
Emocionálny vývoj a vnímanie emócií
Deti psychicky chorých rodičov môžu zažívať zvýšenú úzkosť, strach, smútok alebo pocity viny. Môžu sa cítiť zodpovedné za stav rodiča alebo sa báť o jeho zdravie. Vzájomný vzťah nemusí byť len o tom, že sa máme radi. Môžeme sa aj nenávidieť, hnevať sa na seba - a zároveň sa milovať. Dieťa by malo mať možnosť zažívať voči nám aj negatívne emócie bez toho, aby ho to psychicky z našej strany ohrozovalo. Rovnako je dôležité dovoliť si prežiť hnev voči dieťaťu a občas ho nemať rád. Je to tak v poriadku. To však neznamená, že sa na neho budeme hnevať sústavne a týždeň naň neprehovoríme. Dieťa musí vedieť, že ho máme radi.
Správanie a socializácia
Deti môžu mať problémy so správaním v škole alebo v kolektíve. Môžu byť agresívne, utiahnuté alebo mať ťažkosti s nadväzovaním vzťahov. Je to preto, lebo deti často nepočúvajú, čo rodičia hovoria, ale neustále pozorujú, čo robia. Stres a emocionálna nestabilita v rodine môžu negatívne ovplyvniť schopnosť dieťaťa sústrediť sa na učenie a dosahovať dobré výsledky v škole. Základnou otázkou je, ako sa dieťa cíti, lebo práve to sa snažíme ovplyvniť v terapii. To, ako sa cíti, má potom dlhodobý vplyv aj na to, ako sa správa a či sa povedzme dokáže sústrediť. Skúste sa sústrediť, keď nemáte rada sama seba! Veď to ani nejde, pretože neustále chcete zamerať svoju pozornosť na niekoho iného než na seba. Skúste sa sústrediť, keď vás doma čaká hádka rodičov alebo neviete, či sa otec večer nevráti opitý alebo či sa rodičia nebudú hádať, s kým budete cez víkend. Deti, ktoré majú psychické problémy, majú často horšie známky v škole a môžu sa cítiť osamelé, pretože je pre ne ťažké nájsť si kamarátov. Ich sebaúcta môže byť nízka.
Riziko prenosu vzorcov správania a genetická predispozícia
Dieťa sa v dospelosti nemusí zákonite stretnúť s tou istou psychickou chorobou, ako mali rodičia, ale možné je, že preberie určité vzorce správania, s ktorými sa často u nich stretávalo. Ale ani to nemusí byť pravidlom. Záleží od toho, ako sa neskôr v dospelosti dokáže od týchto vzorcov správania odosobniť. Vnímanie problémov dieťaťa len v danej časovej realite, kedy rodičia obviňujú škôlku, školu, kamarátov, ktorí ho šikanujú, alebo druhého rodiča, ak sú rozvedení, často vedie k prehliadaniu hlbších príčin. Tieto situácie nemôžu spôsobiť ochorenie, môžu byť spúšťačom niečoho, čo je uložené hlbšie, ale nie sú príčinou. Prenos strachov, depresií a agresivity je tiež genetický.
Prečo psychická choroba rodiča sťažuje vnímanie potrieb dieťaťa
Rodičia, ktorí sami bojujú s duševnou chorobou, môžu mať zníženú schopnosť vnímať a interpretovať signály, ktoré im dieťa vysiela. Ich vlastné prežívanie smútku, úzkosti, podráždenosti alebo mánie môže skresliť ich pohľad na svet a na potreby dieťaťa.Príznaky duševných porúch u detí sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Emocionálne a behaviorálne prejavy, ktoré rodičia môžu prehliadať
U takýchto detí je dôležité všímať si nezvyčajné zmeny v správaní. Ak je dieťa zvyčajne veselé a zrazu sa stane podráždeným, je to dôvod na obavy. Medzi prejavy poruchy duševného zdravia u detí patria:
- Častý plač: Na prvý pohľad bez jasného dôvodu, už v kojeneckom veku, ktorý sa neskôr môže zmeniť v pomočovanie, strach z tmy, ktorý ho núti spávať s rodičmi.
- Izolácia: Uzatváranie sa do seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou môže byť varovným signálom psychickej poruchy, ako je úzkosť alebo depresia.
- Zmeny v spánkových vzoroch: Napríklad výrazné zmeny v spánkových vzoroch ako nadmerné spanie alebo nespavosť, opakované desivé sny.
- Agresívne správanie: Dieťa nerešpektuje rodičov alebo učiteľov, prípadne sa správa agresívne.
- Problémy s jedením: Zmeny stravovacích návykov, zaryté odmietanie jedla, ktoré nemusí spôsobovať len to, že dieťaťu nechutí alebo nemá v danej chvíli na jedlo chuť. Môže to mať oveľa hlbší podtón a viesť k poruchám príjmu potravy ako bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa.
- Depresívne prejavy: Neustály smútok, strata záujmu o aktivity, ktoré predtým zbožňovalo, nechce vstať z postele, ignoruje kamarátov či blízkych. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Úzkosti: Neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Zahŕňajú obavy, triašku, búšenie srdca. Až 20 % detí môže počas vývoja trpieť úzkosťou alebo depresiou.
- Vzdorovité správanie: Ako príklad uvádzam jedenapolročné dieťa, ktoré sa správa vzdorovito a rodič si myslí, že je v období vzdoru, a pritom môže ísť o afektívne kŕče, ktoré neskôr prejdú do porúch správania.
- Zlozvyky: Obhrýzanie nechtov alebo tiky, grimasy, rôzne atypické pohyby, ktoré signalizujú vnútorné napätie spojené s dlhodobejším chronickým stresom. Práve vnútorné napätie dieťaťa býva rodičmi mylne považované za prebytok jeho energie.
- Problémy s vyjadrovaním: Počutie hlasov alebo videnie vecí, ktoré neexistujú, ako aj zajakavosť.
- Lenivosť: Deti sú často obviňované z lenivosti, v pozadí ktorej ale býva aj depresia.
Príznaky problémov s duševným zdravím u detí
Fyzické prejavy, ktoré maskujú psychické problémy
Psychický problém dieťaťa signalizujú viaceré všeobecné prejavy. Pravdou však je, že často aj zdravotný problém býva len dôsledkom toho psychického.
- Problémy s trávením: Problémy „s kakaním“, čiže dieťa nekaká niekoľko dní. Tráviaci trakt je citlivý práve na emóciu hnevu. Aj nechutenstvo, zaryté odmietanie jedla, alebo bolesti brucha môžu byť znakom psychosomatických porúch. Poruchy príjmu potravy sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
- Respiračné problémy a alergie: Veľkou témou u detí je kašeľ, astma, alergie, ktoré majú hlboké psychické súvislosti.
- Oneskorený vývin: Oneskorenie v motorickom vývine, prípadne dieťa preskočí fázu lezenia, čo má spravidla dopad na sústredenie a učenie dieťaťa v staršom veku.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a prečo rodičia váhajú
Ak si všimnete, že zmenené emócie a správanie vášho dieťaťa trvajú týždne alebo dlhšie a narúšajú jeho bežný život v škole a doma, mali by ste zvážiť konzultáciu s odborníkom na duševné zdravie. Rodičia by mali spozornieť napríklad vtedy, keď dieťa nerešpektuje ich alebo učiteľov, prípadne vynecháva školskú dochádzku. Na odborníka sa treba obrátiť, ak dieťa trpí nadmernými úzkosťami, alebo má dlhodobo zlú náladu, ktorú sprevádza nechutenstvo či myšlienky na smrť.
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Detská psychologička Mgr. Lýdia Adamcová s viac ako 40-ročnou praxou upozorňuje, že rodičia sa snažia orientovať na základe internetových zdrojov, rád od známych, len aby nemuseli ísť k psychológovi a nie to ešte k psychiatrovi.
Dôvody pre vážne vnímanie situácie podľa odborníčky:
- Ak sú psychické ťažkosti dieťaťa neprimerané veku.
- Ak prejavy trvajú dlhšie obdobie, nereagujú na liečbu.
- Ak niektorý z rodičov mal v detstve podobné ťažkosti.
- Ak sa pridružujú aj iné ťažkosti, vtedy je už potrebné vyhľadať odborníka a poradiť sa.
Často sa stáva, že rodič skôr rieši zdravotný problém dieťaťa, než ten psychický, pritom sa často stáva, že zdravotné ťažkosti sú už len „dozvukmi“ problémov v detskej psychike. Rodičia najčastejšie vnímajú problémy dieťaťa iba v danej časovej realite, čiže príčiny ťažkostí vidia iba v prítomnosti. Popieranie psychických problémov u detí zvyšuje ich pocity bezradnosti. Deti cítia, že ich ťažkosti vás znervózňujú, hnevajú, a tak ich radšej popierajú. Neskôr ich začnú riešiť s kamarátmi, možno drogami alebo sú tu aj nevyslovené myšlienky o samovražde, ktoré sa v kombinácii s problémami v puberte môžu aj naplniť, upozorňuje odborníčka.
Rodičia, takto reagujeme na problémy detí? Mgr. Lýdia Adamcová vo svojej praxi stretáva s odlišnými postojmi rodičov, v prípade ak ich deti majú zdravotné alebo psychické problémy. U zdravotných resp. somatických ochorení detí sa snažia rodičia riešiť problém u lekára, podporujú liečbu, naopak u psychických problémov skôr nedôverujú, obviňujú deti aj okolie a odmietajú terapiu. Pritom nielen zdravé telo, ale zdravého ducha potrebujú deti k správnemu vývoju a životu.
Diagnostika a liečba psychických porúch u detí
Ak máte akékoľvek pochybnosti o duševnom zdraví svojho dieťaťa, vyhľadajte pomoc. Čím skôr rodičia zareagujú, tým to môže zmeniť budúcnosť ich detí, tým lepšiu starostlivosť dostanú. Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Diagnostika sa začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom. Po ňom môžu nasledovať testy. Odborník zhromažďuje čo najviac informácií. Patrí sem rodinná anamnéza a výsledky testov. Na základe získaných informácií a dôslednej diagnostiky stanoví pedopsychiater vhodný spôsob liečby, ktorý môže zahŕňať kombináciu liekov a terapie. Liečba je proces, dieťa sa nezmení cez noc. Vyžaduje si trpezlivosť a pravidelnú kontrolu u odborníka.
Príznaky problémov s duševným zdravím u detí
Psychoterapia ako kľúčový nástroj
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Rola medikácie
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Pomáhajú zmierniť príznaky psychickými poruchami, podporujú emocionálnu reguláciu a znižujú úzkostné a depresívne symptómy.
Faktory ovplyvňujúce duševné zdravie detí a vedecký výskum
Deti s dobrým duševným zdravím majú lepšiu schopnosť zvládať stres, prekonávať prekážky a rozvíjať pozitívny obraz o sebe. Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu ovplyvniť duševné zdravie detí:
- Stabilné a podporné rodinné prostredie je kľúčom k zdravému duševnému vývoju detí.
- Kvalita vzťahov s rovesníkmi a učiteľmi má veľký vplyv na sebavedomie a sociálne zručnosti detí.
- U detí, ktoré zažili traumatické udalosti, je väčšia pravdepodobnosť vzniku problémov duševného zdravia.
- Vzdelávacie prostredie hrá významnú úlohu v živote dieťaťa.
Vedecký výskum zohráva kľúčovú úlohu v pochopení a liečbe psychických ochorení. RNDr. Michal Dubovický, CSc., vedecký pracovník Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV, sa venuje experimentálnemu výskumu možných nepriaznivých účinkov chemických látok a iných vplyvov na vývin mozgu pred a krátko po narodení v súvislosti so zmenami v správaní v neskoršom živote jedinca. Intenzívne sa venoval štúdiu účinkov nadmerného stresu u mláďat potkanov na ich správanie v neznámom prostredí v dospelosti, ako aj pohlavným rozdielom v pôsobení stresu. Ďalej študoval účinky nedostatku kyslíka pred narodením a v novorodeneckom období na behaviorálny, emočný a kognitívny vývin mláďat potkanov. V súčasnosti sa jeho záujem sústredil najmä na výskum nepriaznivých účinkov psychoaktívnych látok (napr. antidepresívne lieky) podávaných počas tehotenstva na funkčný vývin mozgu a správania.
Pri vzniku psychických chorôb sa uplatňujú ako genetické faktory, tak aj vplyvy sociálneho prostredia a určité rizikové faktory prostredia, ktoré pôsobia na vývin mozgu počas tehotenstva a/alebo raného detstva. Dôležité je aj vzájomné spolupôsobenie uvedených faktorov. Miera ich spolupôsobenia určuje, či sa narodí zdravý, chorý alebo zdanlivo zdravý jedinec, u ktorého sa porucha prejaví až za určitých okolností. Medzi najzávažnejšie rizikové faktory patria alkohol, drogy, niektoré lieky, nikotín, znečistené životné prostredie, nedostatok kyslíka, nedostatočná výživa a nadmerný stres. Výskumy ukázali, že pôsobenie týchto faktorov počas senzitívnych vývinových štádií mozgu môže spôsobiť mentálnu retardáciu, poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou, autizmus, schizofréniu, depresiu, úzkostnú poruchu a/alebo rôzne poruchy správania v detskom veku a v období dospievania. V súčasnosti je biomedicínsky výskum psychických ochorení nemysliteľný bez využitia vhodných animálnych modelov. Na výskum možných nepriaznivých účinkov chemických látok používame laboratórne potkany, ktorých potomstvo sledujeme od narodenia až do dospelosti. Využívame pritom rôzne špeciálne testy na hodnotenie ich neuromotorického a reflexného vývinu, lokomočnej aktivity, učenia a sociálneho správania.
Minimalizácia negatívneho dopadu a podpora duševného zdravia detí
Podpora duševného zdravia detí vyžaduje úsilie od rodičov aj učiteľov. Kľúčovým faktorom je včasná diagnostika. Rodina a škola by mali dieťa podporovať a povzbudzovať.
Tipy pre rodiny na podporu duševného zdravia:
- Otvorená komunikácia: Uistite sa, že deti vedia, že sú milované a podporované. Vytvárajte otvorenú a dôvernú komunikáciu. Neskrývajte pred nimi svoje zlyhania. Je dôležité s dieťaťom otvorene hovoriť o situácii v rodine, primerane jeho veku. Vysvetlite mu, čo sa deje s rodičom, prečo sa správa tak, ako sa správa, a uistite ho, že to nie je jeho vina. Deti sú veľmi múdre a prahnú po informáciách. Poskytnite im ich čo najviac, ale buďte empatickí a ak máte pocit, že v deťoch vyvolávajú stres, prestaňte.
- Pozitívne posilňovanie: Nezabudnite svoje deti chváliť. Ak zlyhajú v hre alebo pri teste v škole namiesto ironických poznámok, zistite, ako sa cítia.
- Zdravý životný štýl: Povzbudzujte deti k fyzickej aktivite, zdravej výžive a dostatočnému spánku.
- Budovanie vzťahov: Pomáhajte deťom budovať silné a pozitívne vzťahy s rovesníkmi. Zabezpečte, aby mali dostatok príležitostí na sociálnu interakciu a zábavu.
- Stabilita a rutina: Zabezpečte dieťaťu stabilné prostredie s jasnými pravidlami a rutinou. To mu poskytne pocit bezpečia a istoty. Deti, ktoré sa cítia milované, sú vnútorne silné a v harmonickej rodine sú odolnejšie voči stresu. Naopak, disharmonické rodinné prostredie môže viesť k škodlivým účinkom na psychiku dieťaťa.
- Podpora a porozumenie: Poskytnite dieťaťu dostatok lásky, pozornosti a porozumenia. Uistite ho, že ho máte radi a že je pre vás dôležité. Rodič tu nie je od toho, aby dieťa nadmerne chránil, to ani nejde. Hlavným zmyslom rodičovstva je, aby sa dieťa prostredníctvom pokojného a zdieľajúceho rodiča naučilo regulovať svoje emócie a aby sa nebálo experimentovať a zažívať nové veci. To je základ, aby sa dobre vyvíjalo a bolo v živote šťastné. Rodič by sa mal konečne začať chovať ako dospelý, reagovať ako dospelý, získať viac rodičovských kompetencií.
Výchova k odpusteniu
Odborníci z oblasti psychológie, sociálnej práce i vzdelávania diskutovali o tom, aké dôležité je viesť deti z detských domovov k odpusteniu rodičom za to, že ich opustili. Odpustenie nie je emócia, je to rozhodnutie a mnoho ľudí sa mu vyhýba. Následkom toho však pociťujú nedôveru, nie sú schopní riešiť konflikty či nadväzovať vzťahy a často bývajú chorí psychicky alebo aj fyzicky.
Starostlivosť o seba pre rodičov
Je dôležité, aby sa zdravý rodič staral aj o seba a svoje duševné zdravie. Vyhľadajte podporu u rodiny, priateľov alebo odborníka. Rodičia niekedy prídu a povedia, že ich dieťa veľmi hnevá, je agresívne, nechce poslúchať, je v opozícii, odmieta spolupracovať, všetko robí naopak. Postupne ich učím, aby dokázali svoje pocity od dieťaťa oddeliť a naučili sa vnímať jeho pocity. A tak sa stane, že rodič po čase sám príde a povie: Tá moja dcéra je v podstate hrozne smutná. Konečne sme na to prišli. Pretože dieťa nie je robot, ktorý má len plniť naše želania, ale niečo prežíva, niečo si predstavuje a niečo mu robí zle. A tomu, čo zažíva, môžeme porozumieť.
Nevhodné výchovné postupy a ich dopad na psychiku dieťaťa
Výchovné postupy niekedy pre rodičov predstavujú veľké umenie. Annette Kast-Zahn upozorňuje rodičov na chyby, ktoré môžu sťažiť pochopenie dieťaťa a viesť k prehliadaniu jeho skutočných potrieb.
- Vyčítanie zlého správania: Hovoríte dieťaťu len to, čo práve robí. A to ono väčšinou veľmi dobre vie, čo robí a vie aj to, že je to nesprávne. Zistenie, že jeho správanie je nevhodné, je neúčinné. Pre vaše dieťa sú tieto výčitky proste len „frflaním“. Ak dieťaťu chcete niečo vyčítať, tak mu vyčítajte len správanie, ktoré sa vám nepáčilo. Nikdy však neponižujte osobnosť dieťaťa.
- Otázky „Prečo?“: Pýtate sa svojho dieťaťa na dôvody jeho nevhodného správania: „Prečo si si neupratal izbu? Prečo nerobíš to, čo ti hovorím?“ Je veľmi nepravdepodobné, že vaša otázka bude začiatkom plnohodnotného rozhovoru, ktorý by dieťa viedol k premýšľaniu. Tieto otázky sú pre zlepšenie správania vášho dieťaťa nevhodné.
- Prosenie a prosíkanie: Svoje dieťa prosíte, aby zmenilo svoje správanie. Ak teda od svojho dieťaťa naozaj niečo chcete, prosba nie je najvhodnejšia. S neistým prosíkaním sa stávate odkázaným na jeho milosť a nemilosť. V najlepšom prípade vás poľutuje.
- Výzvy bez následkov: Svoje dieťa vyzvete raz alebo niekoľkokrát, aby niečo urobilo alebo s niečím prestalo. Vaše dieťa však nereaguje. Rodičia teda záležitosť nechajú tak, ďalej nič neriešia. Svoju výzvu si nepresadia. Čo sa z toho dieťa naučí? „To, čo odo mňa rodičia chcú, nie je dôležité.“ Výzvy bez následkov sú nielen zbytočné, ale dokonca škodlivé.
- Prázdne vyhrážky „Ak-tak“: Oznámite svojmu dieťaťu, aké následky bude mať jeho neposlušnosť: „Ak si okamžite neupraceš izbu, nebudeš večer pozerať televízor!“ Problém je, že v skutočnosti sa nestane vôbec nič! Ak nesplníte to, čo ste v napomenutí sľubovali, deti vás prestanú počúvať úplne. Napomenutia bez následkov sú veľmi obľúbené, ale zradné. To, čo rodič v napomenutí spomenie, mal by aj splniť.
- Ignorovanie zlého správania: Ignorovanie správania dieťaťa môže byť niekedy osožné (napr. cmúľanie palca). Pokiaľ však ide o zvlášť neprimerané správanie (napr. kopanie, nadávky), treba konať inak. Pokiaľ si takéto správanie nebudete všímať, dieťa si bude myslieť: „Rodičom je úplne jedno, ako sa správam. Takže si môžem robiť čo len chcem!“ A stratí voči vám rešpekt. Ignorovanie extrémne zlého správania prináša so sebou nepríjemnú skúsenosť. Neskôr sa môže zmeniť na záchvat zlosti a hnevu alebo na príliš tvrdý trest.
- Nepriateľské reakcie: Obsahujú jasnú správu dieťaťu: „Nemám ťa rád!“ Rodičia túto správu vyslať nechcú, ale stratia kontrolu nad svojím správaním.
- Výčitky a nadávky: Vyčítate svojmu dieťaťu jeho zlé vlastnosti: „Si taký nešikovný! Všetko pokazíš! Si proste neznesiteľný!“ Takýmito výčitkami vôbec nekritizujete správanie svojho dieťaťa. Miesto toho mu ukazujete, že ho ako osobu odmietate a opovrhujete ním. Pôsobia na sebavedomie dieťaťa deštruktívne.
- Vyhrážky a prísne tresty: „Ak si okamžite neupraceš, máš celý týždeň domáce väzenie.“ Ak vyhrážky vyslovíte nepremyslene a nemyslíte ich vážne, vaše dieťa vás prestane počúvať. Nepriateľský tón určite zaznamená. Cíti sa odmietnuté a odstrčené. Tresty môžu vaše dieťa zahanbiť a ponížiť, môžu spôsobiť strach a vyvolať túžbu po pomste.
- Fyzické tresty: Stáva sa, že rodič stratí nervy a udrie svoje dieťa. Deti, ktoré sú často bité, časom znecitlivejú a často tiež pripravujú pomstu. Deti, ktoré ich rodičia bili, budú pravdepodobne rovnako konať pri svojich deťoch. Každý úder, ktorý zasiahne vaše dieťa, zasiahne váš vzájomný vzťah, dôveru, pocit istoty, lásku, bezpečie. Najlepšie je deti poprosiť o odpustenie a dať im čas, aby si v sebe pocity spracovali a odpustili.
Všetky nepriateľské reakcie - vyhrážky, nadávky, prísne tresty a bitka - majú niečo spoločné. Sú prejavom rodičovskej bezmocnosti. Všetci rodičia sa dopúšťajú chýb vo výchove a majú ľudské slabosti. Väčšina má výčitky svedomia.
Príznaky problémov s duševným zdravím u detí
Širšie súvislosti a výzvy pre rodinu
MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička a psychoterapeutka, zabezpečuje odbornú kontrolu a zdôrazňuje komplexnosť prístupu k duševnému zdraviu.
Funkčná a dysfunkčná rodina
Je potrebné si tiež uvedomiť, že síce existuje množstvo rodín, ale veľa z nich si neplní svoje funkcie tak, ako by mali. Funkčná rodina napĺňa jednotlivé funkcie v takej miere, že nie je ohrozený bio-psycho-sociálny vývin dieťaťa. Nefunkčná rodina buď zlyháva v jednej funkcii, ktorá má však za následok to, že dieťa sa všestranne nerozvíja, alebo zlyháva vo viacerých funkciách. Takéto rodiny môžeme považovať za dysfunkčné.
Kríza tradičnej rodiny a rozvod rodičov
Neprebieha celková kríza rodiny, ale je tu kríza tradičnej rodiny. Úlohy v rodine sa zmenili a už dávno neplatí pravidlo, že muž chodí do práce a zarába peniaze, pričom žena zostáva doma, stará sa o deti a vytvára teplo a pohodlie domova. Krízy vznikajú aj kvôli tomu, pretože ženy sú nespokojné s takoutou úlohou.Rozvod rodičov predstavuje niečo, čo už takmer nikoho neprekvapuje. Aj napriek tomu, že máme k dispozícii viac informácií, kníh, štúdií, výskumov, možností poradenskej a terapeutickej starostlivosti, nedá sa rozviesť tak, aby to deti nezasiahlo, a to ani v prípade, keď sa rozvádzajúci rodičia tešia z toho, že deti znášajú rozvod vcelku dobre.
Dôsledky výkonovo orientovanej výchovy
Deti, ktoré sú vychovávané s nadmerným dôrazom na výkon, môžu byť v živote veľmi zraniteľné. Má to negatívny vplyv na ich vzťahy mimo rodinu, na celú ich osobnosť a duševné zdravie. Takéto deti sú navonok akože suverénne, ale v skutočnosti veľmi neisté, závislé, majú úzkosť z nových situácií, inklinujú stále k niekomu, kto ich bude viesť, kto im bude hovoriť, čo majú robiť, alebo čo si majú myslieť či dokonca cítiť.
Psychosomatika a vplyv emócií na zdravie
Dnešná rýchla a neistá doba, nadbytok stresu, disharmonické rodinné zázemie a rozkolísaná emocionalita sa negatívne podpisujú na zdraví človeka. Sú prítomné pri vzniku ochorení ako sú napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka, astma, poruchy trávenia, alergie a ekzémy, dokonca aj rakovina a iné choroby. Psychosomatický pacient si svoje ťažkosti v žiadnom prípade nevymýšľa, on nimi úprimne trpí.
Závislosti a psychické choroby
S psychickými chorobami sa spájajú aj rôzne druhy závislosti ako alkoholizmus či závislosť na drogách. Mnohé ženy privádza k pitiu alkoholu ich sociálna situácia, problémy v práci, vo vzťahoch, alebo osamelosť.
Mýty a fakty o psychických chorobách
S psychickými chorobami sa spája mnoho mýtov, ktoré môžu chorým zbytočne uškodiť.
- Mýtus: Ľudia s duševnými problémami nemôžu pracovať.
- Fakt: V skutočnosti ľudia s duševnými poruchami môžu byť plne zapojení do pracovného procesu.
- Mýtus: Duševné problémy sú nevyliečiteľné.
- Fakt: Vyliečenie nie je vždy definované absenciou príznakov. V skutočnosti sú podľa zistení odborníkov ľudia s duševnými poruchami viac nebezpeční sami sebe ako svojmu okoliu.
- Mýtus: Duševné problémy sú výsledkom zlej výchovy.
- Fakt: Aj keď je pravda, že domáce prostredie a výchova majú veľký vplyv na duševný vývoj dieťaťa a môžu psychické problémy zhoršovať, vo väčšine prípadov má psychický problém dieťaťa biologickú príčinu.
Alternatívne pohľady: Germánska nová medicína a emocionálne konflikty
Germánska nová medicína (GNM) ponúka alternatívny pohľad na vznik chorôb. Podľa GNM je choroba posolstvom duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum.
- Emocionálne príčiny bežných detských chorôb:
- Nádcha: „Zaváňanie“ problémov alebo potenciálnej hrozby.
- Kašeľ: Strach zo smrti alebo strachovanie sa o revír.
- Zápal stredného ucha: Neschopnosť absorbovať a „tráviť“ „sluchové sústo“.
- Bolesť hrdla: Konflikt „sústa“ - niečo, čo „nechceme prehltnúť“.
- Hnačka: Neschopnosť absorbovať alebo stráviť sústo.
- Ekzém: Konflikt oddelenosti.
- Akné: Konflikt pošpinenia, poníženia, urážky.
- Nočné pomočovanie: Problémy s teritóriom.
Celkovo je pre rodičov s psychickou chorobou kľúčové uvedomiť si, že ich stav môže ovplyvniť ich schopnosť vnímať a reagovať na potreby dieťaťa. Otvorená komunikácia, stabilné prostredie a včasná odborná pomoc sú nevyhnutné pre zabezpečenie zdravého vývoja dieťaťa a pre zlepšenie kvality života celej rodiny.
tags: #preco #psychicky #chory #clovek #nechape #ze