Detské kresby sú často oveľa viac než len náhodné čiary na papieri. Pre mnohých rodičov a odborníkov predstavujú fascinujúce okno do vnútorného sveta dieťaťa - jeho emócií, myšlienok, obáv aj radostí. Práve detské kresby psychológia skúma ako jeden zo spôsobov, ako lepšie porozumieť tomu, čo deti prežívajú, najmä ak to ešte nedokážu plne vyjadriť slovami. Či už dieťa kreslí postavu hore hlavou, využíva nezvyčajné farby alebo len vytvára zdanlivo chaotické čmáranice, každé gesto na papieri je odrazom jeho vývoja a vnútorného prežívania.
Korene kreslenia: Hra a realita
Detičky v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia.
Ku kresleniu nie je nutné dieťa nútiť, prirodzene je pre dieťa kreslenie zábavou. Dieťa je pri kreslení vnútorne motivované tým, čo ho trápi alebo zaujíma. Deti, ktorým je umožnené, aby maľovali, aj keď im ešte nie je ani viac ako jeden rok, robia škvrny. Môžeme hľadať súvislosť medzi bodkami fliačikmi a poznaním a skúsenosťami dieťaťa. Naozaj dieťa spoznáva svet, ale pozná len takéto kúsky.
Izolované bodky a krátke čiarky sa začnú spájať v druhom roku života dieťaťa. Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Tak, ako dieťa začína chápať svet a snaží sa usporadúvať si ho, tak sa začne meniť aj kresba. Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti. Dieťa vstupuje do intepersonálnych vzťahov, pozoruje, rozmýšľa svojim detským rozumčekom a vytvára prvé znaky. Tým tiež trénuje spojenie oka, mozgu a ruky.
Štádiá vývoja grafického prejavu
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami.
1. Štádium čarbaníc (približne 1 - 3 roky)
Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Predchádzajúce dve štádiá - škvrny, čmáranice, nie sú ovplyvnené intelektuálnym faktorom vývinu. Tento fakt je psychoanalyticky podložený - Naville vysvetľuje, že dieťa, ktoré „kreslí škvrny alebo čmára“ pociťuje podobné potešenie ako keď kaká. Štádium čarbania je priamo spojené s vývojom intelektu, medzi 2. a 3. rokom života. Bežne je napríklad možné odsledovať, že okolo 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
2. Hlavonožce (približne 3 - 4 roky)
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú nejako znázornené základné rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre.
3. Preschematická fáza (približne 4 - 7 rokov)
Postupom času ako dieťa rastie a jeho vývoj napreduje, pridáva k postave hlavonožca mnohé detaily. Podľa štúdie J. Thomazima okolo 5. a 6. roku dieťa začína kresliť postave trup a až okolo 6. roku sa ukotvuje u detí ich „telesná schéma“. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. V 7. roku dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu.
Interpretácia kresby: Čo si všímať?
Je nesmierne dôležité zdôrazniť, že žiadna kresba sama o sebe nie je definitívnym diagnostickým nástrojom. Diagnostiku dieťaťa prostredníctvom kresby musí spraviť odborník, pričom dieťa treba tiež posudzovať z hľadiska kultúrnych a sociálnych súvislostí. Ak chcete vidieť, ako vaše dieťa vníma svet, všímajte si nasledujúce aspekty.
Využitie priestoru
Papier môžeme rozdeliť horizontálnou a vertikálnou čiarou na štyri rovnako veľké kvadranty. Ľavá strana papiera patrí minulosti a pravá strana budúcnosti. Horná polovica výkresu súvisí s vedomím dieťaťa a s jeho osobnostným rastom. Dolná časť výkresu je naopak spojená s podvedomím. Ak dieťa kreslí najmä na hornej polovici papiera, môžte vyčítať, že je to zasnený typ dieťaťa s hlavou v oblakoch. Ak kreslí objekty na dolnej polovici papiera, napovedá to o jeho realizme.
Expresivita čiar
Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí, sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu. Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera. Silná čiara - stopa je znakom agresívneho dieťaťa alebo sebavedomého dieťaťa. Tenké čiary, matne naznačené čiary súvisia s nízkym sebavedomím a sebadôverou u detí.
Význam farieb
Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Častou kombináciou farieb u agresívnych detí je červeno-zelená. Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Dieťa zrejme potláča svoje emócie ak volí šedú farbu. Je však nutné pamätať na to, že deti v určitom stupni vývoja používajú farby s fantáziou a červená tráva nie je výnimkou.
Kresba ako komunikačný most
Výrazná a náhla zmena v štýle kreslenia, obsahu alebo farebnosti, kresby s výrazne úzkostným, depresívnym alebo chaotickým nádychom, či opakovane vynechávanie dôležitých častí tela môžu byť signálom, že dieťa prežíva niečo ťažké. Kreslenie je pre dieťa dôležitou aktivitou a formou sebavyjadrenia. Prejavujte úprimný záujem: pozerajte si kresby spolu s dieťaťom. Neopravujte a nekritizujte.
Ak sa vyznáme v kresbách našich detí, môžeme im lepšie porozumieť. Je to pre nich dôležité, ak vidia, že chápeme a vnímame ich pocity a spôsob prežívania aj keď sa s nami o tom nerozprávajú. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby. Pamätajte, že obsah kresby môže byť silne ovplyvnený aktuálnymi zážitkami dieťaťa - tým, čo videlo vo filme, čítalo v knihe, hralo sa s kamarátmi, alebo čo ho práve zaujalo.
Ak máte akékoľvek obavy týkajúce sa emocionálneho stavu, správania, vývoja vášho dieťaťa, alebo ak sa jeho kresby javia ako znepokojujúce a tieto obavy pretrvávajú, neváhajte a obráťte sa na detského psychológa, špeciálneho pedagóga alebo vášho pediatra. Kresba je len jedným z mnohých kúskov skladačky pri poznávaní dieťaťa. Je to fascinujúca cesta, na ktorej môžete svoje dieťa spoznať o niečo hlbšie, ak si k nemu sadnete s čistým papierom a otvorenou mysľou.
tags: #dieta #kresli #hore #hlavou